Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/701/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115237105
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4115237105.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: I.M.I. AUTO plus, spol. s r.o., IČO: 45 555 711, so sídlom Cabajská

cesta 10/1560, Nitra, zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti
žalovaným: 1. TEVY s.r.o., IČO: 36 560 600, so sídlom, Janka Kráľa 1039/51, Nitra, zast.: NAGYOVÁ &
PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Farská 8, Nitra, 2. Ing. Juraj Sasin TEVY, IČO: 32
757 816, s miestom podnikania Janka Kráľa 82, Nitra, o vydanie bezdôvodného obohatenia, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

III.Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný
zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2015 domáhal od žalovaného - pôvodne
len spoločnosti TEVY s.r.o. zaplatenia sumy 24.532,43 eura s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov nad rámec vyplývajúci zo zriadeného vecného

bremena.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 9.2.2016 platobný rozkaz č.k. 12C/701/2015-33, proti ktorému
podal žalovaný odpor, v ktorom popieral že by užíval vecné bremeno nad rozsah jeho zmluvného
zriadenia, žalovanému vyplýva oprávnenie užívať parc.č. XXXX/XXX a parc.č. XXXX/XXX v celom ich
rozsahu, nepoužíva ich na skladovanie svojho materiálu, ani na parkovanie vozidiel.

3.V priebehu konania došlo k opakovaným procesným návrhom zo strany žalobcu týkajúcich sa
zmeny žalovanej sumy a okruhu žalovaných, ktoré boli v priebehu konania uzneseniami súdu riešené
a žalovanými v konaní boli ustálení ako žalovaný v 1. rade spoločnosť TEVY s.r.o. a ako žalovaný v 2.
rade Ing. Juraj Sasin TEVY a pripustená bola zmena žaloby v nasledovnom znení:

„Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 5. 730,30 eura s 5,05%-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 5.730,30 eura od 21.10.2015 do zaplatenia.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 11.028,53 eura s 5,0%-ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.028,53 eura od 1.3.2017 do zaplatenia, s tým, že plnením jeho
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 12. 444,42 eura s 5,0%-ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 12. 444,42 eura od 1.2.2019 do zaplatenia, s tým, že plnením

jeho zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.„

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe, domáha
sa od žalovaného zaplatenia sumy 24.532,43 eura s úrokom z omeškania. Žalobca je vlastníkom
nehnuteľností parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, na ktorých je postavená inžinierska stavba. Žalovaný je

vlastníkom okolitých nehnuteľností parc. č. XXXX/XX, na ktorej sa nachádza stavba č. XXXX, čo je sklad
+ predajňa a parc. č. XXXX/XXX, na ktorej na nachádza stavba č. XXXX, čo je sklad. Žalovaný má na
účely vstupu zriadené vecné bremeno. Má právo prístupu k svojej parcele XXXX/XXX. Vecné bremeno
zaťažuje vlastníka nehnuteľností, aby umožnil prospešnejšie užívanie panujúcej nehnuteľnosti ,čo je
parcela č. XXXX/XXX. V zmysle vecného bremena, ktoré žalovanému patrí, má právo prechodu pešo
a motorovými vozidlami za účelom prístupu k panujúcej nehnuteľnosti. To znamená, aby mohol prejsť

peši alebo motorovými vozidlami on sám alebo jeho zákazníci. Zo strany žalovaného však dochádza
nielen k prechodu, ale k využívaniu vecného bremena nad rámec tohto rozsahu. Využíva parcelu aj na
prechod k inej parcele, nielen k panujúcej parcele. Číslo inej parcely je XXXX/XX. Časť parcely XXXX/
XXX tak ako je uvedené v nákrese, žalovaný užíva na účely skladovania materiálu, na parkovanie
vozidiel dodávateľov, odberateľov. Často ak príde kamión a vykladá z návesu tovar, čo trvá 2-3 hodiny,

zaberie značnú časť dvora a tovar je zavážaný z tejto parcely na tri miesta. Plocha je obstavaná tovarom,
kamiónom. Žalobca ako vlastník pozemku nemôže iným spôsobom nehnuteľnosť užívať, nemá si tu kde
ani zaparkovať vlastné auto. Takýto spôsob užívania je nad rámec dohodnutého vecného bremena. Zo
strany žalovaného dochádza k užívaniu nad rozsahu bez právneho dôvodu. Žalovaný sa vyjadruje, že
tieto parcely potrebuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Mal by za to platiť žalobcovi odplatu, na

jeho strane dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia vychádzali
z výmery parciel XXXX/XXX a XXXX/XXX. Jedná sa o 984,40 m2. Žalobca si uplatňuje sumu 3,64 eura/
m2 na rok. Vychádza z obdobného nájomného vzťahu z uznesenia mestského zastupiteľstva Nitra. Pri
parceleXXXX/XXXvychádzalzvýmery868,30m2.Opäťvychádzalzobvykléhonájomného,ktorépodľa
realitných kancelárií bolo 12eur/m2 na rok. Žalobca si uplatňuje 10 eur/m2 na rok. Takýmto spôsobom

žalobca vypočítal žalovanú sumu. K užívaniu zo strany žalovaného tak ako bolo popísané dochádza
až doposiaľ. Žalobca bude rozširovať petit žaloby o ďalšie obdobie. Nad rámec takéhoto užívania zo
strany žalovaného dochádza od okamihu kedy nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v r. 2009.
V kúpnej zmluve bol žalovaný výslovne upozornený na to, že vecné bremeno je zriadené k parcele
XXXX/XXX, a nie k parcele XXXX/XX. Vyplýva to z kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009 uzatvorenej medzi

predávajúcimi manželmi X. a žalovaným ako kupujúcim. Uvedené v čl. II bod 2.3 zmluvy. Žalovaný si od
r. 2009 je vedomý tejto situácie. Na Okresnom súde Nitra prebieha konanie sp.zn. 9C/701/2015 medzi
stranami sporu, kde žalobca sa domáha zdržiavania sa neoprávnených zásahov zo strany žalovaného.
Žalobca si uplatňuje svoje nároky za dva roky pred podaním žaloby. Čo sa týka obsahu a rozsahu
využívania vecného bremena, judikatúra sa prikláňa k právu vlastníka nehnuteľnosti, aby bolo vecné

bremeno čo najtuhšie. Žalobca nenamieta vstup zamestnancov a obchodných partnerov žalovaného,
namieta to čo sa deje, teda skladovanie a manipuláciu s tovarom. Nie je správny názor žalovaného, že
ako vlastník parcely XXXX/XX má právo prechodu práve preto, že je vlastníkom aj parcely XXXX/XXX.
Žalovaný danú situáciu zneužíva. Ak pred predajňou žalovaného parkujú vozidlá, je jasné, že ostatní
sú vylúčení z možnosti využívať vecné bremeno. Žalovaný ako vlastník parcely KNC č. XXXX/XXX a

XXXX/XXX, kat. úz. B., užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu a to parc. KNC č. XXXX/XXX a XXXX/
XXX nad rámec oprávnenia vyplývajúceho z práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Toto právo
zodpovedajúce vecnému bremenu má svoj zákonný obsah a rozsah, ktorým je právo prechodu pešo
ako aj motorovými vozidlami tak ako vyplýva zo zápisu v časti C ťarchy na LV č. XXXX, kat. úz, B..
Z existujúceho zápisu a obsahu takto vymedzeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu však

nevyplýva právo zastaviť, ďalej právo zastaviť a stáť, ani právo dočasne umiestňovať hnuteľný majetok
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu alebo iné prekážky v zjazdnosti, bezpečnosti alebo plynulosti
cestnej premávky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu predstavuje výnimku zo zásady právneho
panstva nad vecou vymedzené ustanovením § 123 OZ. Pokiaľ ide o obmedzenie vlastníckeho práva
zodpovedajúce vecnému bremenu takéto právo nezakladá oprávnenému užívacie právo k cudzej veci

v celom rozsahu. Vecné bremeno zakladá len niektoré konkrétne oprávnenia oprávnenému a niektoré
povinnosti povinnému, ktoré je povinný trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno,
ktoré je zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. B. svojím obsahom zodpovedá vecnému bremenu práva cesty
cez priľahlý pozemok tak ako je vymedzené v ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. Obsahom vecného bremenapráva cesty je len a výlučne zriadenie prístupu pre vlastníka stavby spočívajúceho v práve prechodu a
prejazdu cez pozemok povinného. Neexistuje taká metóda výkladu, na základe ktorej by súčasťou práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu bolo aj právo zastaviť, právo zastaviť

a stáť, alebo právo dočasne umiestňovať hnuteľný majetok na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, alebo
iné prekážky zjazdnosti, bezpečnosti alebo plynulosti premávky. Nie je možné zneužívať vlastníctvo
jednej osoby na ujmu práva iných. Žalovaný preukázateľne podniká, pričom zásobovanie a ďalšie
činnosti súvisiace s podnikaním vykonáva prostredníctvom motorových vozidiel svojich alebo tretích
osôb, pričom nemá vybudovanú žiadnu nakladaciu rampu alebo akékoľvek iné zariadenie a činnosti

súvisiace so zásobovaním vykonáva na pozemku žalobcu a to bez poskytovania náhrad. Žalovaný tak
svojím konaním sám alebo prostredníctvom tretích osôb zneužíva svoje vlastníctvo na úkor žalobcu
a nad mieru primeraným pomerom obťažuje žalobcu a vážne ohrozuje výkon jeho práv. Vzhľadom na
opakovaný výkon týchto činností a podnikateľský prospech, ktorý z nich vyplýva nie je možné podľa
názoru žalobcu prihliadať na dočasnosť a tvrdiť, že rozsah práv obmedzenia nie je vážny, nakoľko
k takémuto konaniu žalovaného dochádza opakovane a dlhodobo. Je nesporné, že žalovaný užíva

majetok žalobcu na svoje podnikanie, z takéhoto výkonu mu plynie majetkový a iný prospech, pričom
majetok žalovaného sa žiadnym spôsobom nezmenšuje, hoci by tomu tak bolo keby za úplné užívanie
majetku žalobcu žalovaný bol býval riadne plnil. Uvedené je teda bezdôvodným obohatením podľa §
451 ods. 1 OZ a pokiaľ ide o samotné vecné bremeno, ktoré je zapísané v časti C ťarchy na LV č. XXXX,
tento zápis je neplatný pre rozpor so zákonom a to konkrétne s ust. § 151 o ods. 3 OZ a to z tohto dôvodu

právo prechodu a prejazdu v zmysle cit. ust. je možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby nie však
v prospech vlastníka pozemku. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia, ten bol preukázaný v
doterajšom priebehu konania a jednotlivých vyjadreniach. Pričom to čo žalovaný opisuje " ako nájomné"
je v danom prípade preukázaním obvyklej peňažnej náhrady, ktorá by žalobcovi patrila za obdobné
užívanie veci akým žalovaný koná na majetku žalobcu. Vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach

kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť
jazdu vozidiel, osobitné vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených
na zásobovanie, alebo parkovacích miest. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch sú neverejné.
Daný názor potvrdzuje rozsudkom NS ČR č. 22Cdo 2505/2008, v zmysle ktorého pozemok, ktorý je v
súkromnom vlastníctve možno uznať za verejnú cestu len vtedy, ak bol pozemok buď výslovným alebo

konkludentným konaním vlastníka poznateľným spôsobom určený na všeobecné užívanie a ak slúži
toto užívanie na trvalé uspokojenie nutnej komunikačnej potreby. Z osadeného zvislého dopravného
značenia je zrejmé, že vjazd vozidiel je v súčasnosti povolený len úzkej skupine osôb, ktorí disponujú
alebo právom zodpovedajúcim vecnému bremenu tak ako je zapísané v katastri nehnuteľností do doby
než tieto zápisy nebudú riadne spochybnené a ďalej osobám, ktorým žalobca ako správca a zároveň

vlastník vjazd na tieto pozemky povolil. V danom prípade sa ani náznakom nejedná o verejnú účelovú
komunikáciu, nakoľko žalobca ako vlastník a zároveň správca na takýto druh užívania nikdy nedal ani
výslovný ani konkludentný súhlas. Pokiaľ by skutočne bola verejnou účelovou komunikáciou, ani jedna
z osôb zapísaných v časti C ťarchy by si nepotrebovala upraviť svoje prístupové práva prostredníctvom
zriadenia vecného bremena, pretože toto právo by vyplývalo zo zákona. Samotná skutočnosť, že tieto

zápisy existujú preto len podporuje tvrdenie žalobcu, že sa jedná o neverejnú účelovú komunikáciu a
preto na nej nie je možné zastaviť a stáť. Pokiaľ totiž zriadené vecné bremeno predstavuje rozpor so
zákonom vzťahuje sa aj na tieto osoby a pokiaľ žalovaný vykonáva zásobovanie prostredníctvom tretích
osôb rovnako zodpovedá za obmedzenie žalobcu v nerušenom užívaní jeho majetku, nad rámec ich
povinností, ktoré je povinný trpieť v medziach existujúceho zápisu v Katastri.

5.Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že skutkový stav je opísaný v žalobe a stále pretrváva. K
dohode medzi stranami sporu neprišlo. Žalovaný sústavne porušuje vlastnícke právo, užíva parcely nad
rámec vecného bremena. Vozidlá využíva Ing. U., sú to autá, z ktorých sa vykladá a nakladá tovar, do
priestorov ktoré má Ing. U., jeho zamestnancami, jedná sa o jeho zásobovanie, resp. o zásobovanie

niektorej z jeho firiem. Ing. U. nespochybnil, že sú to jeho autá. Raz sa stalo, že Ing. U. zavolal Mestskú
políciu, keď bolo bránené výjazdu vozidla, tým potvrdil, že sa jednalo o jeho auto. S p. X. má dohodu,
ten si zriadil nakladaciu rampu. Aj jeho pristihol, pokiaľ sa to bude opakovať, zváži ďalší postup voči
nemu. Čo sa týka Mestskej polície tá bola zavolaná neoprávnene, stál na svojom pozemku, polícii to
vysvetlil, tá odišla. Čo sa týka tvrdenia, že vykládka je raz do mesiaca a trvá dve hodiny, tak je to viackrát

do mesiaca a viac ako dve hodiny, niekedy to trvá aj celý deň. Priestor sa užíva stále tak ako sa užíva,
svedčia o tom aj ďalšie fotografie z r. 2018, 2019, 2020, tovar je po celom pozemku.6.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na doterajších vyjadreniach k veci. Zo strany
žalovaného nejde o bezdôvodné obohatenie, pretože čo sa týka parc. XXXX/XXX a XXXX/XXX k
nim je zriadené vecné bremeno v celom rozsahu. Aby vlastník nehnuteľnosti mohol v rámci svojej

podnikateľskej činnosti využívať nehnuteľnosť ako sklad, keď nemá inú možnosť len prísť s motorovým
vozidlom, vyložiť tovar a odísť. Nehnuteľnosť je pozemná účelová komunikácia, ide o cestu, na
ktorú sa vzťahuje zákon o pozemných komunikáciách. Je možné na nej zastaviť a stáť, za splnenia
podmienky neobmedzovať cestnú premávku. Cesta bola vytvorená len preto, aby sa vlastníci ostatných
nehnuteľností mohli dostať do svojich nehnuteľností. Je to uzavretý priestor, iná možnosť prístupu tu

nie je. Právo vecného bremena bolo zriadené aj v prospech vlastníka parc. XXXX/XXX, čo je p. X. a
parc. XXXX/XX, čo je spoločnosť AgroTami, ktoré nehnuteľnosti používajú rovnako ako žalovaný. Z
fotografií, ktoré boli doložené do spisu, nevyplýva kto nehnuteľnosti užíva, koho sú to autá, koho je to
tovar.Žalobcanepreukázalsvojetvrdenia,čosatýkaprístrešku,vecineboližalovaného.Vecnébremeno
je rozsiahlejšie než len možnosť prejsť. Pokiaľ by sa vecné bremeno vykladalo doslovne, znamenalo by
to naozaj len možnosť prejsť, nebolo by možné tu ani zastať s čím žalovaný nesúhlasí. Svedčí o tom aj

judikatúra v obdobných veciach, keď vecné bremeno slúži na prechod nielen žalovanému, ale aj jeho
zamestnancom. Čo sa týka tvrdenia, že vecné bremneo nebolo zriadené v prospech parc. XXXX/XX,
žalovaného nie je možné rozdeliť ako vlastníka jednej nehnuteľnosti a druhej nehnuteľnosti, nie je možné
vec vykladať tak, že by žalovaný nemohol vojsť na pozemok ako vlastník parcely XXXX/XX, ale mohol
by na pozemok vojsť ako vlastník parc. XXXX/XXX. Vzniesla námietku premlčania s poukazom na § 107

ods. 2 OZ, kde je daná objektívna 3 ročná lehota, ktorá už uplynula. Čo sa týka vyčíslenia bezdôvodného
obohatenia, dôkazy považuje za nedostatočné. Ak by mal mať nehnuteľnosti prenajaté žalobca, mohol
by ich používať výlučne on sám. Tým by zamedzil prístup ostatným vlastníkom, čo nie je právne
možné, pretože je tu zriadené vecné bremeno. Nie je možné od žalovaného požadovať bezdôvodné
obohatenie v takom rozsahu akým je nájomný vzťah. Žalobca nepredložil doklady preukazujúce obvyklé

nájomné. Užívanie je v súlade so zriadeným vecným bremenom, inak by nebolo možné použiť sklad v
uzavretej časti nehnuteľnosti. Sklad to bol ešte pred zriadením vecného bremena, ktoré bolo práve preto
zriadené. Máinformáciuodžalovaného,ženaspornýchnehnuteľnostiachparkujúzamestnancižalobcu.
Poukazovala na rozhodnutie Okresného súdu Nitra v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre vo
veci 9C/701/2015. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že žalovaný má právo užívať cestu v rozsahu v akom

ju užíva a že to nie je nad rámec existujúceho vecného bremena. V tomto konaní sa žalobca domáha
vydania bezdôvodného obohatenia za konanie, ktoré bolo predmetom konania 9C/701/2015. Žalobca
nemá nárok na bezdôvodné obohatenie, pretože k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Nepreukázal
koho autá, v akej veci, v akom období, ako dlho sa nachádzali na predmetných parcelách. Čo sa týka
znaleckéhoposudkutenhovoríonájomnom,čoniejemožnéaplikovať,pretožeakbysmemaliuvažovať

o nájomnom tak žalovaný by mal celý užívať len sám, tomu tak nikdy nebolo. Žalovaný 2 namieta
svoju pasívnu vecnú legitimáciu, dôvody sú uvedené v písomnom vyjadrení. Čo sa týka argumentov
o neplatnosti zápisu zriadenia vecného bremena k tomu uvádza, že k došlo k zriadeniu dohodou,
vecné bremeno nebolo zriadené súdom. Žalovaný nikdy netvrdil, že sa jedná o verejnú prístupovú
komunikáciu. Vo vyjadrení žalovaný citoval znenie zmluvy, ktorú podpísali právny predchodcovia pri

kúpe nehnuteľnosti. V konaní nie je sporné, že sa jedná o pozemok, účelovú komunikáciu v súkromnom
vlastníctve. Jej užívanie sa riadi právnymi predpismi a to zákonom o cestnej premávke, zákonom o
pozemných komunikáciách.

7.Zástupca žalovaného 1. a žalovaný 2. na pojednávaní uviedol, že nespochybňujem, že tovar k nim

prichádza a odchádza, že sa nakladá a vykladá, ale v týchto priestoroch nie je sám, je tam aj firma.
Abab, p. X., nie sú to len jeho vozidlá, toto isté prevádzkuje aj p. X.. Čo sa týka zavolania Mestskej
polície bolo to tak, že prišlo auto, šofér bol týždeň na cestách, ráno vyložili tovar, šofér chcel odísť, zo
strany žalobcu bolo jeho vozidlo zaparkované tak, aby auto odísť nemohlo, odparkované bolo tak aby
zavadzalo. Mestská polícia to vyhodnotila ako úmyselné zamedzenie odchodu. Je pravda, že vozidlo

žalobcu stálo na jeho pozemku, ale tak aby auto nemohlo vyjsť. Bežné vyloženie tovaru trvá pár minút.
Keď príde veľké auto, tak vyloženie tovaru trvá asi 2 hodiny, aj s uložením tovaru, to sa stáva raz
mesačne. Priebeh je taký, že tovar sa vyloží z auta vysokozdvižným vozíkom, ukladá sa vedľa skladu
pred dvere, aby auto mohlo čo najskôr odísť a potom sa pozakladá do skladu.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, oboznámením sa
s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. B. zapísaných na LV č.
XXXX, obec B., okres B. parcely registra „C“ ako parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 179 m2, na ktorom je postavená inžinierska stavba a parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 1603 m2, na ktorom je postavená inžinierska stavba. V časti C ťarchy označeného
listu vlastníctva je pod bodom 1 zriadené právo prechodu pešo ako aj motorovými vozidlami cez parcelu
č. XXXX/XXX a XXXX/XXX v celom ich rozsahu v prospech vlastníka parcely č. XXXX/XXXX, XXXX/
XXX podľa V 901/2003 - 584/2003, V 5209/03 - 2996/03.

Žalovaný 1 je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. zapísaných na LV
č. XXXX, obec B., okres B. parcely registra „C“ ako parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 318 m2, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom XXXX (stavba -
predajňa a sklad) a parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, na ktorom je
postavená nebytová budova označená súpisným číslom XXXX (stavba - sklad).

V kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2002 uzatvorenej medzi spoločnosťou BM+, s.r.o. ako predávajúcim a H.
X.aR.X.akokupujúcimivčl.IVjeuvedené,žeúčastnícisizriaďujútoutozmluvouvecnébremeno,práva
prechodu pešo, ako aj motorovými vozidlami cez parcelu č. XXXX/XXX zastavané plochy o výmere 179
m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy o výmere 1 603 m2 v celom ich rozsahu v prospech vlastníka
parciel parc. č. XXXX/XXXX zastavaná plocha o výmere 219 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha

o výmere 2 220 m2.

Žalobca vyzýval žalovaného1 na rokovanie ohľadne práva vyplývajúceho z vecného bremena výzvou
zo dňa 3.5.2012, 4.6.2015, vyzýval ho na uvoľnenie priestorov výzvou zo dňa 22.7.2015, výzvou
zo dňa 21.9.2015, 18.52016 vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a zdržanie

sa neoprávneného užívania nehnuteľností, medzi stranami sporu prebiehal komunikácia ohľadne
vysporiadania sa s užívaním práva vecného bremena, svedčia o tom listiny zo dňa 10.6.2015, 9.9.2015,
27.10.2015, 30.10.215, 9.12.2015komunikácia prebiehala aj s ďalšími subjektmi v dotknutom priestore
H. X., R. X. ako vlastníkmi parc.č. XXXX/XXX a parc.č. XXXX/XXX.

NaOkresnomsúdeNitraprebiehalopodsp.zn.9C/701/2015konaniavovecizdržaniasaneoprávnených
zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému1 povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností žalobcu nachádzajúcich sa v k. ú. B.
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX parcely registra C parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 179 m2 a parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1603 m2, na

účely prístupu k nehnuteľnostiam v k. ú. B. zapísaných na LV č. XXXX parcela registra C parc. č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2 a stavba č. s. XXXX na parc. č. XXXX/XX.
Ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa parkovania na nehnuteľnostiach
žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uloženia a skladovania hnuteľných vecí na
nehnuteľnostiach žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa manipulácie s hnuteľnými

vecami na nehnuteľnostiach žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonania
stavebných úprav, ktorými zasahuje do nehnuteľností žalobcu, zdržať sa vstupu na pozemky vo
vlastníctve žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
a povinnosť zdržať sa vykonania stavebných úprav, ktorými zasahuje do nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu.

Rozsudkom č.k. 9C/701/2015-127 zo dňa 25.10.2018 súd žalobu zamietol. Konanie v časti o uloženie
povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v k. ú. B.
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v Nitre katastrálneho odboru pre obec a k. ú.
B. a tam označených ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XXX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2 a parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1603 m2 zastavil pre späťvzatie žaloby v tejto časti. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca
odvolanie, Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 8Co/34/2019-203 zo dňa 18.4.2019 rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 4.6.2019.

V kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2009 uzatvorenej medzi H. X. a R. X. ako predávajúcim a spoločnosťou
TEVY s.r.o. ako kupujúcim v čl. II bod 2.3. je uvedené, že kupujúci berie na vedomie a akceptuje, že
verejná prístupová cesta k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I bod 1.3. je umiestnená na pozemkoch,
ktoré nie sú vo vlastníctve predávajúcich. Kupujúci bol oboznámený predávajúcimi o tom, že v prospechnehnuteľnosti v čl. I bod 1.1 tejto zmluvy nie je zriadené vecné bremeno, a to právo prechodu cez parc.
č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, ktoré sú vo vlastníctve tretej osoby. V čl. II bod 2.4. je uvedené, že kupujúci
akceptuje, že vecné bremeno právo prechodu pešo, ako aj motorovými vozidlami cez parc. č. XXXX/

XXX a parc. č. XXXX/XXX v celom ich rozsahu je zriadené v prospech nehnuteľnosti v bezpodielovom
vlastníctve manželov - predávajúcich nachádzajúcej sa na parcele registra "C" č. XXXX/XXX podľa V
901/2003-584/2003, ktoré právo je zapísané v časti "Iné údaje" v liste vlastníctva č. XXXX, KÚ Nitra a
ex lege prechádza na kupujúceho.

Mesto Nitra ako príslušný cestný správny orgán určilo použitie a umiestnenie trvalého dopravného
značenia - zmena použitého na pozemnej účelovej komunikácii žalobcu v texte : Vjazd povolený
vozidlám I.M.I. Auto spol.s.r.o., TEVY s.r.o., ABAB Bódi, návštevníkom FIAT-u a vozidlám s povolením
správcu.

Žalobca v konaní opakovane menil petit žaloby, poslednou zmenou žaloby zo dňa 13.3.2019 sa

domáhal od žalovanému 1 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6 175,42 eura z titulu
neoprávneného užívania parc. č. XXXX/XXX o výmere 179 m2 v celom jej rozsahu a parc. č. XXXX/XXX
o výmere 1 603 m2 v rozsahu 1 523 m2 (t.j. aj s plochou prístrešku) na účely prístupu k stavbe 1566 na
parc. č. XXXX/XX a z dôvodu užívania parcely XXXX/XXX žalovaným 1 na účely parkovania motorových
vozidiel, skladovania a manipulácie s tovarom v období od 22.12.2013 do 22.2.2015. Pri vyčíslení

výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal žalobca z všeobecnej hodnoty nájmu uvedených pozemkov
určenej znaleckým posudkom znalca Ing. L. T. č. 2/2019 zo dňa 8.1.2019. Nakoľko vypracovaný
znalecký posudok č. 2/2019 zo dňa 8.1.2019, obsahoval určenie všeobecnej hodnoty nájmu v období od
roku 2015, požiadal žalobca súdneho znalca o vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č. 2/2019,
v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu nájmu v období roku 2014. Znalec Ing. L. T. Dodatkom č.

1/2019 k znaleckému posudku č. 2/2019 určil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov - parc. č. XXXX/XXX
a parc. č. XXXX/XXX v roku 2014 vo výške 2,904- Eur/m2. Odplata za bezdôvodné užívanie pozemkov
- parc. č. XXXX/XXX o výmere 179 m2 a XXXX/XXX v rozsahu 1 523 m2 v roku 2014 predstavuje sumu
4 942,60 eura. Odplata za bezdôvodné užívanie uvedených pozemkov v mesiacoch január 2015 a 22
dní v mesiaci február 2015 predstavuje 787,70 eura. Spolu sa preto žalobca domáha voči žalovanému 1

vydaniabezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod1.1.2014do22.2.2015vovýške5730,30eura.Znalec
Ing. L. T., nedisponoval údajmi potrebnými pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov za rok
2013 a preto žalobca zobral návrh v časti týkajúcej sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v
období od 22.12.2013 do 31.12.2013 v celom rozsahu späť a žiadal konanie v tomto rozsahu zastaviť.
V časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie sumy 445,12 eura.

Od žalovaných 1, 2 požadoval zaplatenie sumy 11 028,53 eura s tým, že plnením jeho zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a zaplatenia sumy 12 444,42 eura, s
tým, že plnením jeho zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v období od 23.2.2015 do 30.11.2015

voči žalovaným 1 a 2 z titulu neoprávneného užívania nehnuteľností - parc. č. X XXXX/XXX a XXXX/
XXX spolu o výmere 1 702 m2 (179 + 1523 - aj s plochou prístrešku) v sume určenej znalcom za rok
2015 vo výške 3,11€/m2/rok, t.j. vo výške 3 969,915- Eur.
Za obdobie od 1.12.2015 do 31.12.2015 si žalobca uplatňuje voči žalovaným nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. č. XXXX/XXX o výmere 179 m2 a parc. č. XXXX/XXX už

bez plochy prístrešku - t.j. o výmere 1 436,27 m2, t.j. spolu za neoprávnené užívanie parciel o výmere
1 615,27 m2 vo výške 3,11,- €/m2/rok, v sume 418,62- Eur.
V roku 2016 vzniklo na strane žalovaných 1 a 2 bezdôvodné obohatenie spočívajúce v neoprávnenom
užívaní parciel žalobcu spolu o výmere 1 615,27 m2 v sume určenej znalcom za rok 2016 vo výške
3,513-€/m2/rok, t.j. vo výške 5 674,44- Eur.

Od 1.1.2017 do 22.2.2017 vzniklo na strane žalovaných 1 a 2 bezdôvodné obohatenie spočívajúce v
neoprávnenom užívaní parciel žalobcu spolu vo výmere 1 615,27 m2 v sume určenej znalcom za rok
2017 vo výške 4,017€/m2/rok, t.j. vo výške 965,55-Eur.
Spolu za obdobie od 23.2.2015 do 22.2.2017 predstavuje výška bezdôvodného obohatenia žalovaných
sumu 11 028,53- Eur.

Žalobca siuplatňovalvočižalovaným1a2nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaneoprávnené
užívanie parc. č. XXXX/XXX o výmere 179 m2 a za užívanie časti parc. č. XXXX/XXX o výmere 1 436,27
m2, spolu za užívanie uvedených parciel o výmere 1 615,23 m2 v období od 23.2.2017 do 31.1.2018
vo výške 12 444,42- Eur. Výšku bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie určil žalobca z odplatyurčenej znalcom za rok 2017 vo výške 4,017€/m2rok, t.j. v roku 2017 v sume 5 522,99- Eur a z odplaty
určenej znalcom za rok 2018 vo výške 4,285€/m2/rok, t.j. v roku 2018 v sume 6 921,43- Eur. Spolu nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie predstavuje sumu 12 444,42- Eur.

9.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pozemné
komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,
b) cesty,
c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na
ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

Podľa § 51 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb., nakladanie a skladanie nákladu na ceste je dovolené len
vtedy, ak to nemožno urobiť mimo cesty. Náklad sa musí zložiť a naložiť čo najrýchlejšie a tak, aby
nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke, cestnou premávkou na účely tohto zákona
sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len "cesta")
vodičmi vozidiel a chodcami.

Podľa § 162 ods. 1, 3 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto

konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

10.Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok
žalobcu je alebo nie je premlčaný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby na súd , žaloba bola
súdu doručená dňa 23.12.2015 a žalobca sa domáha od žalovaného vydania bezdôvodné obohatenia

za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby na súd. Súd dospel k názoru, že nárok žalobcu premlčaný
nie je s poukazom na ustanovenie § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, v dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehote, ktorá začala žalobcovi plynúť od okamihu kedy sa dozvedel, že k bezdôvodnému
obohateniu došlo, takže v čase doručenia žaloby na súd subjektívna premlčacia lehota ešte neuplynula
a ku dňu podania žaloby na súd neuplynula žalobcovi ani objektívna trojročná premlčacia lehota. Pri
premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniuaktonajehoúkorbezdôvodnéobohateniezískal.Začiatokplynutiasubjektívnejaobjektívnej
premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia
nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a
to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Samostatne plynie subjektívna

aj objektívna premlčacia doba. Súd vyhodnotil, že trojročná objektívna lehota ku dňu doručenia žaloby
na súd ešte neuplynula, pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih,
keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Žalobca si neuplatnil vydanie bezdôvodného
obohatenia spätne od roku 2009, hoci tvrdil, že žalovaný užíva nehnuteľnosti nad rámec vecného
bremena od roku 2009, avšak bezdôvodné obohatenie si od tohto obdobia neuplatňoval, ale len za

obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, teda za nepremlčané obdobie.

11.Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných a dospel k
záveru, že žalovaný 2 nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Ing. Juraj Sasin - TEVY má uzatvorenú
so žalovaným 1 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného.

- časti skladu budovy súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX a časť priľahlej kancelárie. Žalovaný 1
ako vlastník parc. č. XXXX/XXX má právo vecného bremena na cestu vo vlastníctve žalobcu , preto
oprávnenie žalovaného 2 užívať cestu vo vlastníctve žalobcu je okrem iného odvodené od vecného
bremena žalovaného 1 z titulu nájomného vzťahu. Právo vecného bremena prislúcha aj iným osobám
ako žalovanému 1 a to najmä obchodným partnerom, nájomcom, návštevníkom, zamestnancom,

zákazníkov žalovaného, ktoré ho majú odvodené od oprávneného z vecného bremena. Uvedený právny
názor vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn.1Cdo 40/2008, 3 Cdo 29/2009, R 14/88, 33 Odo 95/2005,
22 Cdo 973/2005. Žalovaný 2 ako fyzická osoba je zároveň aj konateľom žalovaného 1. Ako konateľ
žalovaného 1 má právo vykonávať vecné bremeno, ktoré prináleží žalovanému 1.Ako fyzickej osobe
mu právo výkonu vecného bremena prináleží z titulu funkcie konateľa a nielen z titulu nájomnej zmluvy.

Keďže žalovaný 2 je konateľom žalovaného 1, zároveň je nájomcom žalovaného 1., je obchodným
partnerom žalovaného 1, a jeho právo užívať cestu vo vlastníctve žalobcu je odvodené z oprávnenia
žalovaného 1, preto podľa názoru súdu nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný.

12.K podanému návrhu na prerušenie konania, ktorý v priebehu konania podal žalovaný 1 a navrhol

konanie prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súdu Nitra pod sp.zn.
9C/701/2015 súd uvádza, že návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko v čase rozhodovania
súdu už neboli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 162 a §164 CSP, nakoľko vec
vedená pod sp.zn.9C/701/2015 bola už právoplatne skončená a to dňom 4.6.2019. Len okrajovo súd
uvádza, že návrh na prerušenie konania bol podľa názoru súdu podaný dôvodne, pretože vo veci

9C/701/2015 sa riešili otázky podstatné a ktoré mali význam aj pre konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia a pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, pretože žalobca sa od žalovaného domáha
vydania bezdôvodného obohatenia za konanie žalovaného, o ktorého zdržanie žalobca žiadal vo veci
9C/701/2015 a predmetom konania 9C/701/2015 boli skutočnosti, či žalovaný vykonáva neoprávnené
zásahy do vlastníckeho práva žalobcu, ktoré by mali byť podkladom pre vydanie bezdôvodného

obohatenia.
13.K zamietnutiu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia súd uvádza nasledovné argumenty
a poukazuje predovšetkým na skutočnosti zistené v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn. 9C/701/2015, kde bolo zistené, že žalovaný 1 má zriadené právo vecného bremena užívaniacesty ako právo prechodu a prejazdu cez parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XXX k parcele č. XXXX/
XXX. Parcela č. XXXX/XXX, ku ktorej je zriadené vecné bremeno sa nachádza ďalej ako parcela č.
XXXX/XX, to znamená, že ak sa žalovaný chce dostať k parcele č. XXXX/XXX, ku ktorej má zriadené

vecné bremeno, automaticky musí prejsť aj okolo parcely č. XXXX/XX, ku ktorej nemá zriadené vecné
bremeno. Súd tu poukazuje aj na to, že sporná cesta (parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX)
kopíruje hranice pozemku parc. č. XXXX/XX a na nej postavenej stavby - nebytová budova označená
súpisným číslom XXXX. Ak má teda žalovaný 1 právo prejsť k stavbe na parc. č. XXXX/XXX, nemožno
mu uložiť, aby sa zdržal užívania spornej cesty na účely prechodu k parc. č. XXXX/XX, nakoľko by

mu tým znemožnil aj prístup k parc. č. XXXX/XXX, keďže ide o totožného vlastníka. Žalovaný 1 ako
vlastník parcely č. XXXX/XX má právo vstúpiť na spornú cestu, nakoľko toto právo mu vyplýva z titulu
vlastníctva parcely č. XXXX/XXX, ku ktorej je zriadené vecné bremeno. Nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného 1 ako aj žalobcu sa nachádzajú v priemyselnom areáli bývalého Mäsokombinátu a využívajú
sa na účely výkonu podnikateľskej činnosti, kde sídli a vlastní nehnuteľnosti viac podnikateľských
subjektov, ktorí využívajú cestu z dôvodu prístupu k svojej nehnuteľnosti a teda za účelom riadneho

využívania svojej nehnuteľnosti. Z priloženej katastrálnej mapy vyplýva, že parcely č. XXXX/XXX a č.
XXXX/XXX vedú od hlavnej miestnej komunikácie k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 1 a
ďalej už nepokračujú. Ide o cestu, ktorá spája nehnuteľnosti v uzavretých priestoroch alebo objektoch s
ostatnými pozemnými komunikáciami. Parcely č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX sú neverejnou pozemnou
účelovou komunikáciou v zmysle § 2 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. Uvedené potvrdzuje

aj rozhodnutie Mestského úradu Nitra o určení dopravného značenia pre túto účelovú komunikáciu. Na
základe tohto rozhodnutia bolo určené použitie a umiestnenie trvalého dopravného značenia s textom
"vjazd povolený vozidlám I.M.I. AUTO plus s.r.o., TEVY s.r.o., ABAB Bódi, návštevníkom s povolením
správcu". Pokiaľ ide o samotný výkon práva vecného bremena, súd poukazuje na judikatúru, R 14/88,
3Cdo 29/2009, 33Odo 29/2009, 33 Odo 95/2005 a 22 Cdo 973/2005, z ktorej možno vyvodiť záver,

že zriadené vecné bremeno (v tomto prípade využívanie parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XXX) sa
vzťahuje aj na návštevníkov, obchodných partnerov, zamestnancov a zákazníkov žalovaného 1, ako aj
ďalších osôb, ktorých vjazd je nevyhnutný k prevádzkovaniu podnikania žalovaného. Ako už bolo vyššie
uvedené, v danom prípade nehnuteľnosti žalovaného 1 slúžia od začiatku na výkon jeho podnikateľskej
činnosti, a preto zriadené právo vecného bremena tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX, ako aj zo znenia

kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2009, nemožno v danom prípade vykladať doslovne. Keďže nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného 1 slúžia na výkon podnikateľskej činnosti ako sklad a predajňa, a navyše
parcely na ktorých sú postavené kopírujú hranicu spornej cesty (parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XXX),
nie je logicky možné, aby žalovaný a ďalšie osoby oprávnené z vecného bremena cez spornú cestu
len prešli pešo alebo motorovými vozidlami. Výkon podnikateľskej činnosti nie je možný bez toho, aby

motorové vozidlo na spornej ceste na nevyhnutný čas zastavilo a stálo, nevyhnutný čas parkovalo a
aby prebehla aj nevyhnutná manipulácia s tovarom za účelom riadneho vykonávania podnikateľskej
činnosti (vyskladnenie, naloženie, expedícia tovaru,...). Uvedené činnosti sú v súlade aj s definíciou
cesty ako pozemnej účelovej komunikácie v zmysle ust. § 2 zákona č. 8/2009 Z. z. a taktiež v súlade
s ust. § 51 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. Žalobca si bol vedomý toho, že túto cestu kupuje aj so

zriadeným právom vecného bremena, ktoré sa realizovalo v takom rozsahu ako doteraz, ešte pred jej
odkúpením žalobcom. V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., v aktuálnom znení, premávku
na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné
komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené, t.j. všeobecné užívanie sa vzťahuje na
všetky pozemné komunikácie, medzi ktoré patria aj účelové komunikácie. Z uvedeného vyplýva, že na

užívanie sporných komunikácií sa § 6 zákona č. 135/1961 Zb. vzťahuje.
14.Je nesporné, že žalovaný je vlastníkom parc. č. XXXX/XXX, ku ktorej má zriadené právo vecného
bremena, k tejto nehnuteľnosti prechádza po celej šírke pozemkov zaťažených vecným bremenom popri
parc. č. XXXX/XX. Žiadať od neho, aby právom prechodu po ceste vedúcej k inej jeho nehnuteľnosti
nevstupoval do budovy postavenej popri ceste len z dôvodu, že k nej výslovne nemá zriadené právo

vecného bremena je nevykonateľné, pretože by tým došlo k zmareniu existujúceho práva žalovaného.
Podstatné je to, že parcely č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX sú neverejnou účelovou komunikáciou,
a preto sa môžu užívať ( aj žalovaným) obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené § 6
ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., preto i keď k týmto parcelám nemá žalovaný namietané právo
vecného bremena s prístupom k parc.č. XXXX/XXXX, právo užívať parc.č. XXXX/XXX a č. XXXX/

XXX (vrátane žalobcom namietaného spôsobu užívania) mu vyplýva z osobitného zákona (č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) . Podľa § 2 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke (v znení platnom od roku 2009) sa cestnou premávkou na účely tohto
zákona rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiela chodcami. Sporné nehnuteľnosti žalobcu sú účelovou komunikáciou a ako také podliehali a podliehajú
i režimu zákona č. 8/2009 Z.z., ktorý upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v
súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia

cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.

15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
zamietol, pretože žalovaný 1 má právo užívať cestu vo vlastníctve žalobcu / parc.č. XXXX/XXX a parc.č.

XXXX/XXX/ v rozsahu v akom ju užíva a cestu neužíva nad rámec vecného bremena, ktoré mu ku ceste
prináleží. Žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný 1 sa žiadneho
užívania bez právneho dôvodu nedopúšťa, neužíva parcely vo vlastníctve žalobcu neoprávnene, užíva
ich v súlade s im prislúchajúcim vecným bremenom, nekoná nad rámec vecného bremena a užívaním
parcely XXXX/XXX a XXXX/XXX na účely parkovania motorových vozidiel, skladovania a manipulácie
s tovarom neporušuje práva žalobcu.

16.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalovaní, keďže

žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.