Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 21S/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200441
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4021200441.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo
Zlatná na Ostrove, Zlatná na Ostrove 456, IČO: 31 106 161, zastúpeného advokátskou kanceláriou
MV Legal s. r. o., Jedenásta 16, Bratislava, IČO: 36 857 947, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 01. 07.
2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100988670/2021 zo dňa 07. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že u žalobcu bola začatá daňová kontrola
dane z pridanej hodnoty - február - november 2012 dňa 16. 07. 2014, na základe oznámenia o daňovej
kontrole zo dňa 09. 06. 2014. O začatí daňovej kontroly bola spísaná dňa 16. 07. 2014 zápisnica o
ústnom pojednávaní.

2.Následnesprávcadanesaoboznámilajzinformáciamizískanýmizmedzinárodnejvýmenyinformácii,
týkajúcimi sa spoločnosti WORLD-CHEM KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG, NORDINGWEST
HUNGARY KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG, GRISZ KERESKEDELMI EGYSZEMÉL YES
KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG, HMC TRADE KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG.

3. Dodávateľom žalobcu v mesiaci november 2012 bol aj daňový subjekt Pet-print, s.r.o., ktorý žalobcovi

vystavil faktúry spolu s účtovným dokladom a dodacím listom, ako aj príjemky a výdajky. Súčasťou
administratívneho spisu je aj protokol zo dňa 12. 02. 2015, týkajúci sa dane z pridanej hodnoty za 1.
štvrťrok, 2. štvrťrok, júl - november 2012 u kontrolovaného daňového subjektu Pet-print, s.r.o. Okrem
toho bol spísaný úradný záznam, ako aj súčasťou spisu bol úradný záznam o miestnom zisťovaní.

4. Ďalším dodávateľom žalobcu v mesiaci november 2012 bola spoločnosť MAGISTRATO s.r.o., pričom
súčasťou administratívneho spisu sú vystavené faktúry a tiež spoločnosť Bacoli s.r.o, pričom súčasťou

administratívneho spisu sú faktúry, ako aj dožiadanie a tiež odpoveď na dožiadanie.

5. Rovnako tak v spise sa nachádzajú aj informácie z medzinárodnej výmeny informácií, týkajúce sa
spoločnosti KEREPESI PROJEKT KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG.6. Po takto vykonanom dokazovaní bol kontaktovaný žalobca za účelom dohodnutia termínu
prerokovania priebežných kontrolných zistení (úradný záznam) a následne bola spísaná zápisnica o

ústnom pojednávaní dňa 17. 12. 2014. Žalobca zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 11. 02. 2015.

7. Rozhodnutím zo dňa 03. 03. 2015 správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods.
1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z. v

znení neskorších predpisov“) z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu, t.j. začalo konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií. Daňová kontrola
bola prerušená odo dňa 06. 03. 2015 do doby obdržania požadovaných informácií od zodpovedného
administratívneho orgánu príslušným členským štátom Daňovým úradom Nitra. Žalobca rozhodnutie
prevzal dňa 05. 03. 2015.

Medzinárodná výmena informácií sa týkala spoločnosti „NAUROMEX“ KFT. Odpoveď na žiadosť o
MVI bola doručená Daňovému úradu Nitra dňa 18. 01. 2016, pričom žalobca v žalobe namietal, že vo
formulári je uvedený dátum zaslania odpovede 11. 12. 2015.

Oznámením zo dňa 18. 01. 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 18. 01. 2016 pominuli dôvody,

pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

8. Správca dane realizoval následne oboznámenie s priebežnými výsledkami kontrolných zistení pri
výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2012 až november
2012 zo dňa 11. 02. 2016.

9. Okrem toho správca dane predvolal na výsluch svedka - O. W., Q. F. (z adresy uvedenej žalobcom
sa zásielka vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote), o čom bol žalobca upovedomený.

OvýsluchuO.W.,bývalejkonateľkydaňovéhosubjektuPet-print,s.r.o.bolaspísanázápisnicaoústnom

pojednávaní zo dňa 15. 03. 2016 za účasti žalobcu, ktorá uviedla, že všetky dokumenty odovzdala
novému konateľovi.

10. Žalobca podaním zo dňa 21. 03. 2016 zaslal svoje vyjadrenie a dôkazný návrh.

11. Dňa 26. 04. 2016 správca dane vydal protokol, ktorý zaslal žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. Rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2016 správca dane predĺžil žalobcovi
lehotu na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole. Následne podaním zo dňa 27. 06. 2016
podal žalobca vyjadrenie k protokolu. Uvedenému predchádzalo nazretie do spisu, o čom boli spísané
viaceré zápisnice.

12. Vo vyrubovacom konaní správca dane uskutočnil aj vypočutie svedkov, o čom bol žalobca
upovedomený: A. E. (zamestnankyňa žalobcu - skladníčka), o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 04. 10. 2016, H.. I. X. (bývalý zamestnanec žalobcu, agronóm), o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 10. 2016, B. W. (na základe ústnej dohody s majiteľom F.

Q. bol poverený na váženie alebo vykonanie súrnych prác v areáli bývalého mlynu), o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 10. 2016, P. W. (odberateľ žalobcu), o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05. 10. 2016, X. D. (pracuje ako zootechnik u žalobcu), o čom
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05. 10. 2016, Y. W. (zamestnanec Agronatur, s.r.o.,
Jasová, pracuje tam na váhe), o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05. 10. 2016,

J. H. (zamestnanec T.G. TRADE s.r.o. Komárno, Hadovská, stredisko Zemianska Olča na váhe ako
vážnik), o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26. 10. 2016.

13. Rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2017 správca dane podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov prerušil daňové konanie, dňom 25. 01. 2017 do doby obdržania

požadovaných informácií od zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu
podľa nariadenia 904/2010/EU. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07. 02. 2017. Súčasťou
administratívneho spisu sú aj žiadosti a urgencie o MVI, vykonané v rámci vyrubovacieho konania.Oznámením o pokračovaní v daňovom konaní správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre
ktoré sa konanie prerušilo, a preto pokračuje od 29. 04. 2019.

14. Dňa 22. 08. 2019 bol spísaný úradný záznam o nazretí do spisu z daňovej kontroly vykonávanej
u daňového subjektu Pet-print, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2012 v
súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou u žalobcu.

15. Podaním zo dňa 03. 10. 2019 správca dane vykonal voči žalobcovi oboznámenie. Zo žalobcom bola

dňa 19. 11. 2019 spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo pojednávanie
o priebehu a o výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k
protokolu zo dňa 26. 04. 2016. Dňa 18. 12. 2019, ako aj dňa 21. 01. 2020 sa uskutočnilo nazretie do
spisu, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní. K záverom uvedeným v oboznámení podal
písomné vyjadrenie žalobca, a to podaním zo dňa 17. 02. 2020.

16. Dňa 18. 05. 2020 bol spísaný zo strany správcu dane úradný záznam o nazretí do spisu daňového
subjektu MAGISTRATO s.r.o. a to protokolu, z ktorého si vyhotovil fotokópiu a tiež miestneho zisťovania,
z ktorého zistil, že adresa uvedená vo výpise z OR bola virtuálnym sídlom a daňový subjekt tiež
vykazuje nedoplatok na daniach, ako aj mu bola zrušená registrácia pre daň dňom 30. 09. 2015.
Súčasťou administratívneho spisu je aj protokol z daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu

MAGISTRATO s.r.o. za 1. štvrťrok 2012 - 4. štvrťrok 2012, ako aj úradný záznam z miestneho zisťovania.

17. Správca dane podaním zo dňa 19. 05. 2020 realizoval voči žalobcovi oboznámenie.

18. Podaním zo dňa 05. 06. 2020 žalobca požiadal o prerušenie daňového konania v súlade s § 8 ods.

1 zákona č. 67/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 v znení neskorších predpisov.

19. Podaním zo dňa 31. 10. 2020, ako aj podaním zo dňa 03. 11. 2020 žalobca predložil návrhy na
doplnenie dokazovania, spolu s prílohami a tiež USB kľúč. Predmetom príloh je aj fotodokumentácia.

20. Nazretie do spisu zo strany žalobcu sa uskutočnilo dňa 03. 11. 2020, o čom bola spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní.

21. Dňa 10. 11. 2020 bola so žalobcom najskôr spísaná zápisnica o predložení splnomocnenia a

potom rovnaký deň bola so žalobcom, zastúpeným predsedom družstva a právnym zástupcom žalobcu,
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov
predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 27. 04. 2014 vo vyrubovacom konaní po daňovej
kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2012 až november 2012.

22. Rozhodnutím č. 101729750/2020 zo dňa 18. 11. 2020 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 154.338,92 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2012 tak, že uvedené predstavoval rozdiel dane vyrubenej daňovým
priznaním doručeným dňa 20. 12. 2012 v sume 11.247,22 eur a daňou zistenou správcom dane vo

vyrubovacom konaní 165.586,14 eur, z dôvodov v ňom uvedených.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný,
žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

23. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100988670/2021 zo dňa 07. 06. 2021 žalovaný podľa § 74 ods.
4 daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101729750/2020 zo dňa 18. 11. 2020,
ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 154.338,92 eur na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 žalobcovi, potvrdil.

24. V odôvodnení uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov
uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobienovember 2012, pričom sa zameral aj na opodstatnenosť práva na odpočítanie dane, uplatneného
na základe predložených dokladov, ktorých časť tvorili faktúry, na ktorých sú v pozícii dodávateľa
uvedené právnické osoby: Pet-print, s.r.o., za dodávku repky a slnečnice, na základe faktúr č. 1002012,

1012012, 1042012, 1102012, 1112012, 952012, 1022012, MAGISTRATO s.r.o., za dodávku pšenice,
repky, kukurice a slnečnice, na základe faktúr č. 38/G/2012, 39/G/2012, 40/G/2012, 41/G/2012, 42/
G/2012 a 43/G/2012 a Bacoli s. r. o. za dodávku repky, na základe faktúr č. 201211131, 201211152.

25. V spoločnosti Pet-print, s.r.o. vykonal správca dane daňovú kontrolu, pri ktorej zistil, že táto

nadobudla deklarovaný tovar od dodávateľov: AGROBULLS s.r.o., GOLD STONE s.r.o., LES-POL,
s.r.o., SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. V súvislosti s iným konaním správca dane vykonal opakované
miestnezisťovaniezaúčelomprevereniaobchodnýchtransakciívroku2012vspoločnostiAGROBULLS
s.r.o. a zistil, že okrem názvu umiestnenom na vývesnej tabuli na budove, nemá na tejto adrese
žiadne podnikateľské ani kancelárske priestory. Na výzvu správcu dane spoločnosť AGROBULLS s.r.o.
nereagovala a zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Spoločnosť AGROBULLS s.r.o.

je nekontaktná a k 31. 03. 2013 jej bola podľa § 81 zákona o dani z pridanej hodnoty zrušená registrácia
pre daň z pridanej hodnoty. Štatutárnym zástupcom spoločnosti je občan Maďarska. Daňový subjekt
AGROBULLS s.r.o. nepreukázal dodanie tovaru, slnečnice a repky daňovému subjektu Pet-print, s.r.o.
Správca dane vykonal v súvislosti s iným konaním miestne zisťovanie, za účelom preverovania
obchodných transakcií z roku 2012 v spoločnosti GOLD STONE s.r.o. a zistil, že na uvedenej adrese

sa spoločnosť nenachádza a nemá svoje označenie. Spoločnosť GOLD STONE s.r.o. na výzvu
správcu dane nereagovala, zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Štatutárnym zástupcom
spoločnosti je občan Maďarska. Spoločnosť GOLD STONE s.r.o. je nekontaktná a k 30. 11. 2013 jej
bola, podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. zrušená registrácia pre daň, teda spoločnosť
nepreukázala dodanie tovaru spoločnosti Pet-print, s.r.o.

Spoločnosť LES-POL, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, zásielky sa správcovi dane vracajú
neprevzaté v odbernej lehote a následne po opakovaní doručovania sa zásielka vrátila s poznámkou
„adresát neznámy“. Štatutárny zástupca spoločnosti LES-POL, s.r.o. sa k ústnemu pojednávaniu ani
po opakovaných predvolaniach nedostavil, svoju neúčasť nijako neospravedlnil a požadované doklady
nepredložil. Spoločnosť LES-POL, s.r.o. nepreukázal dodanie spoločnosti Pet-print, s.r.o.

Správca dane vykonal v súvislosti s iným konaním miestne zisťovanie v spoločnosti SLOVAKIA TRADE
73 s.r.o. a zistil, že na adrese uvedenej v Obchodnom registri Slovenskej republiky, sa okrem názvu
umiestnenom na vývesnej tabuli na budove, nemá na tejto adrese žiadne podnikateľské ani kancelárske
priestory. Na základe výzvy bol správcovi dane doručený e-mail prílohou ktorého bol zoznam vydaných
a prijatých faktúr za rok 2012 za spoločnosť SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. Zo zoznamu prijatých faktúr

vyplývalo, že spoločnosť SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. nakupovala poľnohospodárske komodity od
spoločnosti P. B. T. SK s. r. o. a BEDRYF s. r. o.
V súvislosti s iným konaním správca dane vykonal v spoločnosti P. B. T. SK s. r. o. miestne zisťovanie,
pričom zistil, že na adrese sídla sa nachádza bytový dom, na ktorom chýbalo označenie spoločnosti
P. B. T. SK s. r. o. Na základe zoznamu prijatých faktúr mal daňový subjekt P. B. T. SK s. r. o. dodať

tovar daňovému subjektu SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. v zdaňovacích obdobiach september - november
2012. Spoločnosť P. B. T. SK s. r. o. podala naposledy daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012, t.j. nepriznala a neodviedla daň z deklarovaných dodaní, je
nekontaktný, so správcom dane nekomunikuje a dodanie tovaru nepotvrdil.
Správca dane v súvislosti s iným konaním vykonal v spoločnosti BEDRYF s. r. o. miestne zisťovanie,

pričom zistil, že na adrese sídla spoločnosti, chýbalo jej označenie. Na základe zoznamu prijatých faktúr
mal daňový subjekt BEDRYF s. r. o. dodať tovar daňovému subjektu SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. v
zdaňovacích obdobiach november - december 2012; daňový subjekt BEDRYF s. r. o. podal za 4. štvrťrok
2012 nulové daňové priznanie, t.j. nepriznal a neodviedol daň z deklarovaných dodaní, je nekontaktný,
so správcom dane nekomunikuje a dodanie tovaru nepotvrdil.

KeďžespoločnosťPet-print,s.r.o.,nepreukázalanadobudnutiepoľnohospodárskychkomodítnazáklade
prijatých faktúr zaevidovaných v evidencii dane z pridanej hodnoty, zaúčtovaných v účtovníctve,
nepreukázala ich dodanie kontrolovanému daňovému subjektu.
Správca dane oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami, k čomu zaslal žalobca svoje vyjadrenie
a správca dane v súvislosti s preverovaním vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti Pet-print, s.r.o.

a zistil, že reálne miesto podnikania spoločnosť nepreukázala. Na výzvu správcu dane sa dostavila
konateľka spoločnosti a uviedla, že kancelársky priestor má na mieste, kde momentálne býva, predložila
zoznamy prijatých a vydaných faktúr za zdaňovacie obdobia roku 2012. Správca dane zahájil v
spoločnosti Pet-print, s.r.o. daňovú kontrolu, preveroval uskutočnené zdaniteľné obchody za rok 2012a zistil, že konateľke, p. O. W. skončila dňa 16. 10. 2013, v čase daňovej kontroly, funkcia konateľky a
novým konateľom sa stal občan Rumunska, ktorý nepreberal poštu a stal sa nekontaktným. Deklarované
obchodné transakcie uskutočnené spoločnosťou Pet-print, s.r.o. boli riadne preverené v súlade s

ustanovením § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., a z výsluchu O. W. vyplynulo, že všetky účtovné doklady a
súvisiace dokumenty odovzdala novému konateľovi spoločnosti. Napriek jej tvrdeniu, že aj po skončení
funkcie konateľa pracovala pre spoločnosť, spoločnosť Pet-print, s.r.o. nepodala ročné hlásenie o
vyúčtovaní dane za rok 2013, čím deklarovala, že nemala žiadnych zamestnancov. O. W. sa vyjadrila, že
spoločnosť neplatí za prepravu tovaru, nevie, kto sú prepravcovia tovaru, nakoľko preprava je väčšinou

zahrnutá v cene tovaru od dodávateľa. Na druhej strane žalobca tvrdil, že prepravu tovaru do jeho
skladov zabezpečovali dodávatelia.
Vychádzajúc z uvedené žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to
deklaruje v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2012, na základe prijatých faktúr za tovar od spoločnosti Pet-print, s.r.o., čím porušil ustanovenia § 49
ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty.

26. Správca dane v súvislosti s iným konaním zistil, že spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. deklarovala
nákup poľnohospodárskych plodín za kontrolované zdaňovacie obdobia od spoločností: LASPOL s.r.o.,
V. L. G. Slovakia s.r.o., AGRO - MAX s. r. o.
Miestne príslušný správca dane vykonal v spoločnosti LASPOL s.r.o. miestne zisťovanie a zistil, že

na adrese sídla spoločnosti sa nachádza rodinný dom, bez skladových a výrobných priestorov. Sídlo
spoločnosti nie je nijako označené a dlhodobo sa tam nikto nezdržuje. Spoločnosť LASPOL s.r.o. so
správcom dane nekomunikuje, poštu nepreberá a výzva k predloženiu dokladov sa správcovi dane
vrátila s označením „neprevzatá v odbernej lehote“. Spoločnosť LASPOL s.r.o. nemá podmienky,
ani zamestnancov na obchodovanie s poľnohospodárskymi komoditami. Podľa vyjadrenia pracovníka

obecného úradu na adrese sídla spoločnosti má trvalý pobyt občan obce a na obecnom úrade
nemajú informácie o existencii a podnikaní spoločnosti LASPOL s.r.o. Z uvedeného vyplynulo, že
spoločnosť nepreukázala skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinná uvádzať v daňovom priznaní a nepotvrdila dodanie poľnohospodárskych plodín na základe
deklarovaného dodania, vystavením faktúr spoločnosti MAGISTRATO s.r.o.

Správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti V. L. G. Slovakia s.r.o. a zistil,
že na uvedenej adrese sa nenachádza označenie spoločnosti. Zásielky adresované spoločnosti nikto
nepreberá a tieto sa vracajú s poznámkou „adresát je neznámy“. Spoločnosť V. L. G. Slovakia s.r.o.
so správcom dane nekomunikuje, za rok 2012 nepodala daňové priznanie, nepriznala a neodviedla
daň z vystavených faktúr a nepotvrdila deklarované dodanie poľnohospodárskych plodín spoločnosti

MAGISTERATO s.r.o.
Správca dane požiadal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu AGRO - MAX s.
r. o. a zistil, že spoločnosť AGRO - MAX s. r. o. nadobudla tovar od spoločnosti EUROPEAN AGRICUL
TURAL PARTNERS LTD a ten ju nadobudol od spoločnosti M Agrokom s.r.o. Spoločnosť AGRO - MAX
s. r. o. existenciu tovaru preukázala dokladom „Prehľad vážení 22. 05. 2012“, kde je ako odberateľ

uvedená spoločnosť EUROPEAN AGRICUL TURAL. Z uvedeného dokladu vyplývalo, že spoločnosť
AGROKOM s.r.o., Marcelová predala tovar spoločnosti EUROPEAN AGRICUL TURAL PARTNERS
LTD, London, pričom deklaroval jej obstaranie od tohto obchodného partnera. Pri miestnom zisťovaní u
daňového subjektu M Agrocom s.r.o. sa splnomocnená zástupkyňa vyjadrila, že obchody sa uskutočnili
na základe kúpnej zmluvy, prepravy tovaru zo skladu v Tekovských Lužanoch zabezpečil vždy odberateľ

svojimi prepravnými prostriedkami, pričom každý vážny lístok obsahuje údaj o vozidle, ktoré prepravu
uskutočnilo.
Následne správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a požiadal maďarskú daňovú
správu o preverenie prepráv tovaru, na základe predložených dokladov, príjemiek a výdajok pre
spoločnosť MAGISTRATO s.r.o., ktorý využíval motorové vozidlá prenajaté od maďarskej spoločnosti

SN-L INVEST KFT. Konateľom tejto spoločnosti boli predložené nájomné zmluvy v maďarskom
jazyku na prenájom motorových vozidiel od 01. 06. 2012 uzatvorené medzi SN-L INVEST KFT. ako
prenajímateľom a MAGISTRATO s.r.o. ako nájomcom, pričom bolo v odpovedi uvedené, že spoločnosť
SN-L KFT. nevlastnila licenciu na prepravu a nepredložila žiadne doklady. Podľa vyjadrenia konateľa
spoločnosti SN-L Kft. neuskutočnili pre slovenský daňový subjekt žiadnu prepravu a nevie, kto objednal

prepravu ani kde a či boli jeho vozidlá použité. Vodičov, ktorých mená boli uvedené na predložených
dokladoch k preprave nepozná. Spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. preukázala nadobudnutie tovaru a
prepravu tovaru neuskutočnila tak, ako to tvrdí. Správca dane nespochybnil, že daňový subjekt predloží
vážne lístky, ktorých existenciu a úkon váženia jeho zamestnanci potvrdia, že boli vážené dodaniaod dodávateľa, avšak táto spoločnosť dodanie tovaru nepreukázala, a preto návrh žalobcu vypočuť
zamestnancov obsluhujúcich váhu vyhodnotil správca dane ako neopodstatnený. Správca dane v
súvislosti s vyrubovacím konaním nazrel do spisu daňového subjektu MAGISTRATO s.r.o.

V súvislosti s iným konaním správca dane tiež zistil, že spoločnosť Bacoli s. r. o. nepriznala daň z
pridanej hodnoty z vystavených faktúr za dodanie repky. Spoločnosť Bacoli s. r. o. na adrese uvedenej
v Obchodnom registri nesídli, na uvedenej adrese sídlia dve spoločnosti, ktoré poskytujú virtuálne sídlo
pre tuzemských a zahraničných zákazníkov, spoločnosť Bacoli s. r. o. však neregistrujú. Spoločnosť

nepreberá poštové zásielky, ktoré sa správcovi dane vracajú s poznámkou pošty „adresát neznámy“ a
so správcom dane nekomunikuje. Správca dane predvolal na výsluch svedka konateľa spoločnosti E. Z..
Svedok sa k výsluchu nedostavil, zásielka sa správcovi dane vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Spoločnosť Bacoli s. r. o. tak nepotvrdila dodanie repky žalobcovi. Nepriznaním dane z pridanej hodnoty
z uvedených dodávok nebola splnená základná podmienka práva na odpočítanie dane vyplývajúca z §
49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Správca dane z predloženej evidencie dane z pridanej hodnoty, knihy odoslaných faktúr,
podaných daňových priznaní a súhrnných výkazov za kontrolované zdaňovacie obdobie zistil, že
žalobca deklaroval dodanie daňovému subjektu KEREPESI PROJEKT KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ

TÁRSASÁG (ďalej len „KEREPESI PROJEKT“) na základe vystavených faktúr č. 123000081,
123000082,123000083,123000084,123000085,123000089.Správcadanežiadosťouomedzinárodnú
výmenu informácií požiadal zahraničného správcu dane o preverenie deklarovaných dodaní spoločnosti
KEREPESI PROJEKT, ktorý vo svojej odpovedi uviedol, že spoločnosť KEREPESI PROJEKT s
daňovými orgánmi nespolupracuje, neposkytla žiadne doklady na preverenie reálnosti ekonomických

prípadov. Zahraničný správca dane predvolal bývalého konateľa spoločnosti, ktorý na výzvu správcu
dane nereagoval, nedostavil sa a neposkytol požadované dôkazy.

28. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil nové dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu
dane a na základe objektívnych skutočností, ktoré správca dane zistil jednotlivo ako aj vo vzájomných

súvislostiach, tento prijal záver, že kontrolovaný daňový subjekt bol v zdaňovacom období november
2012 súčasťou reťazca, o ktorom vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť, že sa svojím plnením
zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou nezákonných transakcií vo vzťahu k dani z pridanej
hodnoty a vydal protokol z kontroly, ku ktorému žalobca zaslal svoje stanovisko. Správca dane vykonal
vypočutie svedkov p. A. E., H.. I. X., p. B. W. a ustálil, že išlo o výpovede svedkov o spôsobe výkonu

ich pracovných činnosti, čo nie je dôkazom o tom, že tovar bol nadobudnutý od dodávateľov a dodaný
odberateľom, ktorí sú uvedený na predložených dokladoch. Mal tiež za to, že výpovede svedkov,
bez dôkazného významu nepriniesli do procesu dokazovania nové dôkazy, ktorými by správca dane
nedisponoval. Žalobca predložil aj čestné prehlásenie p. Y. S., konateľa spoločnosti Agrarwelt GmbH,
čestné vyhlásenie prepravnej spoločnosti Skorpio BR a čestné vyhlásenie prepravcu p. W. H.. V tomto

ohľade správca dane uviedol, že čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže
nahrádzať dôkaz, preto to daňový poriadok nedovoľuje.

29. Žalobca vo vyjadrení k protokolu žiadal o vyjadrenie dopravných spoločností, ktoré mali predmetné
tovary prepravovať. Z odpovedí zahraničného správu dane vyplynulo, že E. ÁRUFUVAROZO BT.,

spoločnosť uviedla, že nemala priamy vzťah s daňovým subjektom, preto ho nepozná. Rovnako
nepoznala ani spoločnosť NORDIGWEST K.F.T. a táto pre nich nerealizovala žiadnu platbu.
BÁT - Trans, prepravu tovaru potvrdil, ale dôkazy svojich tvrdení v podobe tachografických záznamov,
záznamov o nakládke a vykládke tovaru, zúčastnených osobách nepredložil. Podľa informácii
zahraničného správcu dane nebolo možné, aby sa preprava toho istého tovaru medzi Slovenskom a

Maďarskom a opačne uskutočnila v rovnaký deň. Podľa zahraničného správcu dane vzniká podozrenie,
že daňový subjekt, spoločnosť KEREPESI PROJEKT, NORDINGWEST a AGROBULLS sú účastníkmi
karuselových obchodov.
Habók Trans Kft. potvrdil prepravu kukurice a slnečnice v mesiaci november 2012.

Správca dane rozsiahlym preverovaním získal informácie o prepravných spoločnostiach uvedených
žalobcom vo vyjadrení k protokolu. Ako vyplývalo z preverovania zahraničných daňových správ,
prepravcovia nepreukázali vykonanie prepráv v prospech tvrdení žalobcu, pretože nepredložili údaje
z tachometrických zariadení, či technických snímačov jázd, predložili doklady o prepravách, ktorésa netýkali kontrolovaného žalobcu, vyhlásili, že žalobcu nepoznajú a neboli s ním v žiadnom
obchodnom kontakte a potvrdili uskutočnenie prepravy v zdaňovacom období, avšak nepredložili
doklady potvrdzujúce ich tvrdenia.

30. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že žalobca musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené tak, ako ich deklaruje vo svojom účtovníctve, v zmysle predložených dokladov.
Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizácii dodaných tovarov a služieb musia mať
povahu faktu, to znamená, že musia byť vystavené na základe preukázateľného dodania. Z kontrolných

zistení vyplývalo, že nebolo preukázané, že deklarovaný nákup tovaru bol dodaný daňovými subjektami
Pet-print, s.r.o., MAGISTRATO s.r.o. a Bacoli s. r. o.. Z rozsiahleho dokazovania rovnako nebolo
preukázané dodanie odberateľským spoločnostiam KEREPESI PROJECT Kft.

K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že správca dane zahájil kontrolu dňa 16. 07. 2014, na základe
oznámenia o daňovej kontrole. Z dôvodu potreby získania informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č.

904/2010 správca dane prerušil daňovú kontrolu dňa 06. 03. 2015 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona
č. 53/2009 Z. z. Správca dane pokračoval v daňovom konaní od 18. 01. 2016, nakoľko pominuli dôvody
prerušenia kontroly. Daňová kontrola bola ukončená dňa 16. 05. 2016 doručením protokolu z kontroly
a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola trvala 356 dní a bola
vykonaná v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.

Okrem toho žalovaný mal za to, že správca dane postupoval podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb. Skúmal uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky,
ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Nie je povinný dokazovať pôvod tovaru,

ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v
predloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z tejto faktúry. Ak daňový subjekt
neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet dane
z pridanej hodnoty. Správca dane dôsledne skúmal splnenie podmienok oslobodenia od dane a na
základe zistení, nepriznal žalobcovi dodávky tovaru oslobodené od dane, nakoľko žalobca hodnoverne

nepreukázal deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru. Tvrdenie žalobcu, že správca dane sa
nevysporiadal s námietkami žalobcu je irelevantné, nakoľko správca dane vykonal jednotlivé procesné
úkony v rámci dokazovania v časovom slede, bez zbytočných prieťahov a na základe overovania
údajov uvedených v predložených dokladoch. V danom prípade, rozhodujúcou skutočnosťou bolo
žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií preveriť deklarované dodanie tovaru do členských štátov

s oslobodením od dane a preverenie základných atribútov určujúcich podmienky oslobodenia od dane.

Pokiaľ daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené
tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní a v zmysle predložených dokladov a to aj osobou uvedenou

na týchto dokladoch. Z kontrolných zistení vyplývalo, že deklarovaný nákup tovaru od spoločností Pet-
print, s.r.o., Bacoli s. r. o. a MAGISTRATO s.r.o. nebol preukázaný.

Okrem toho dodal, že správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní rozsiahle preverovanie
predkladaných dôkazov a tvrdení žalobcu, v ktorom sa potvrdili zistenia správcu dane v daňovej

kontrole. Správca dane priebežne oboznamoval žalobcu s kontrolnými zisteniami ako aj so zisteniami vo
vyrubovacom konaní, k čomu sa žalobca vyjadroval a správca dane pripomienky a vyjadrenia preveroval
a priebežne prerokovával. Správca dane neuvádza iba všeobecné citácie zákona, ale uvádza konkrétne
zistenia, získané verifikovaním údajov uvedených žalobcom. Daňovou kontrolou a vo vyrubovacom
konaní boli zistené skutočnosti, ktoré sú presne zadefinované, s uvedením porušenia zákona tak, ako

sú uvedené vo vydanom rozhodnutí. Správca dane sa v rozhodnutí nevyjadruje o podvode, ale uvádza
skutočné zistenia získané v procese výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a následne
uvádza porušenia ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. V daňovom konaní je rozhodujúci
faktický stav, preto akékoľvek doklady je možné akceptovať iba vtedy, ak je nesporné, že plnenie v
nich uvedené bolo uskutočnené. Uplatnený nárok na odpočítanie dane a vznik nároku na oslobodenie

od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je podmienené reálnym dodaním, t.j.
daňová transakcia musí byť nielen formálne deklarovaná, ale aj reálne uskutočnená. Ak žalobca vo
svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude
môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno.Žalobca predložil správcovi dane doklady týkajúce sa jednotlivých zdaňovacích období. Správca dane
dňa 17. 12. 2014 oboznámil žalobcu s priebežnými kontrolnými zisteniami. Žalobca zaslal dňa 13.

02. 2015 svoje vyjadrenie k priebežným kontrolným zisteniam, v ktorom všeobecne popisuje úkony
smerujúce k vystaveniu dokladov. Správca dane nespochybnil existenciu a kolobeh dokladov, ani
ich zaevidovanie a zaúčtovanie v účtovníctve žalobcu. Žalobca mal priestor a dostatočné časové
možnosti v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy a vyjadrovať sa ku kontrolným zisteniam.
Tvrdenie žalobcu, že správca dane pripravil žalobcu o realizáciu jeho zákonného práva byť oboznámený

s dôležitými zisteniami a závermi správcu dane, vyjadrovať sa ku všetkým právnym i skutkovým
okolnostiam a predkladať k nim dôkazy a argumenty, sa nezakladá na pravde. Žalobca sa písomne
vyjadril k protokolu z kontroly, aktívne, celkovo štyrmi podaniami, sa vyjadroval aj vo vyrubovacom
konaní, navrhol vykonanie úkonov, ktoré správca dane realizoval a o ich výsledkoch bol informovaný
napríklad oboznámením a tiež zápisnicou o ústnom pojednávaní.

Správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil smerovanie zmluvných dojednaní predstavujúcich umelú
konštrukciu, ktorá nezodpovedá hospodárskej a obchodnej realite plnenia, za účelom výhody z titulu
neodvedenia dane z pridanej hodnoty, čo uviedol aj v protokole. Správca dane vykonal rozsiahle
preverovanie obchodných transakcií v rámci vnútroštátnych obchodných dojednaní, pri ktorých boli
dodávky potvrdené a súčasne zistil nákupy od nekontaktných daňových subjektov, pri ktorých neboli

splnené podmienky uplatnenia nároku na oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárnych dodaní.
Aj napriek skutočnosti, že nadobudnutia v rámci intrakomunitárnych dodaní boli svedkami potvrdené,
správca dane zistil deklarované dodania v rámci členských štátov, ktoré neboli priznané ani preukázané.
Správca dane v protokole naznačil možné smerovanie k zneužitiu práva, no na základe zistených
skutočností uvedených v odpovediach na dožiadania a v odpovediach na žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií už v protokole uviedol porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. Správca
dane v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol zistené skutočnosti na základe rozsiahleho
preverovania dôkazov a pripomienok žalobcu vo vyrubovacom konaní, ktoré potvrdili zistenia správcu
dane v procese výkonu daňovej kontroly. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní priebežne oboznamoval žalobcu zo zistenými skutočnosťami.

Žalovaný tiež konštatoval, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri
odpočítaní dane je v súlade so zákonom a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa
uistil, že svojimi obchodnými transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového
podvodu. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade,

že si tento uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, musí byť schopný preukázať reálnosť
deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej
núdze. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že preverovanie prepravcov na základe žiadostí o medzinárodnú
výmenu informácií bolo v súvislosti s dodaním tovaru maďarským daňovým subjektom a nie v súvislosti s
uplatneným odpočítaním dane. Preverovanie prepravcov tovaru malo za cieľ podporiť tvrdenie žalobcu,

že dodania maďarským daňovým subjektom bolo uskutočnené tak, ako tvrdí, na základe predložených
faktúr. Prepravcovia nepotvrdili prepravu tovaru, ako uvádza žalobca, predložením CMR priložených
k vystaveným faktúram. Zahraničná daňová správa pri vypočutí svedka postupuje podľa predpisov
platných na jej území. Informácie o prepravách iba potvrdili zistenia správcu dane, že dodania tovaru
maďarským daňovým subjektom sa neuskutočnili tak, ako to tvrdil žalobca. Maďarskí prepravcovia

prepravovali tovar, no nie v súlade s tvrdeniami žalobcu. Žalobca pritom nazrel do všetkých odpovedí
týkajúcich sa prepravcov a s ich vyjadreniami bol podrobne oboznámený. Správca dane vyhodnotil
preverovanie každého jedného dodávateľa a odberateľa samostatne, vo všetkých súvislostiach
zistených v procese výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vrátane predložených faktúr,
dodacích listov, vážnych lístkov, CMR, evidencií. Netvrdil, že žalobca doklady nepredložil, ale uviedol,

že samotný daňový doklad, ako aj doklad o úhrade, s predpísanými náležitosťami účtovného dokladu,
riadnezaúčtovaný,niejedôkazomotom,ženároknaodpočítaniedane,alebouplatnenéoslobodenieod
dane, je v súlade so zákonom. Žalobca sa odvolával na predloženie dokladov a listín, ktoré sú dôkazom
len vtedy, ak boli vystavené na reálne plnenie. Správca dane vyčerpávajúco preveroval tvrdenia žalobcu
a za účelom získania informácií, preveroval obchodné transakcie uvedené na predložených faktúrach

po reťazci obchodných vzťahov, o čom žalobcu informoval a získané skutočnosti použil na podporu
odôvodnenia svojho rozhodnutia. Správca dane získal informácie od oficiálnych inštitúcií, na základe
medzinárodnej výmeny informácií, o ktorých podrobne informoval žalobcu vo svojich oboznámeniach,zápisniciach o ústnych pojednávaniach a priamo v odpovediach na žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií pri nazeraní do spisu.

Názor žalobcu, že predložil všetky doklady preukazujúce deklarované obchodné transakcie, je
jeho jednostranný pohľad, s ktorým súvisí aj jeho vyjadrenie, že správca dane nemusí pomáhať
daňovému subjektu tým, že sa bude z vlastnej iniciatívy snažiť vyhľadávať dôkazné prostriedky.
Žalobcovi vyhľadávacia zásada vyhovovala po moment, pokým bola v jeho prospech a mohol
navrhovať vykonanie ďalšieho úkonu. V prípade, ak správca dane zistil súvisiace skutočnosti ohľadom

nekontaktných daňových subjektov v reťazci dodávateľsko-odberateľských aktivít, nepotvrdenie jeho
tvrdení prepravcami, poukazoval na prejednávaciu zásadu. Žalobca kladie dôraz na predložené čestné
vyhlásenia, ktoré sú iba tvrdením o niečom, čo nie je žiadnym spôsobom preukázané. Výpovede
navrhnutých svedkov, správca dane nespochybnil, no nepovažoval ich za dôkaz, že obchodné
transakcie sa uskutočnili tak, ako žalobca deklaroval v daňových a účtovných dokladoch.

Žalobca tiež zavádzajúco uviedol, že správca dane neurgoval odpovede na žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií, nakoľko správca dane zasielal urgencie v pravidelných intervaloch, ktoré boli
spracovávané systematicky a zasielané v stanovených termínoch. Správca dane plnil úlohy v časovom
slede, žalobca tiež niekoľkokrát využil zákonné možnosti nazerať do spisu z daňovej kontroly. K
námietke, ohľadom kamerového systému žalovaný uviedol, že správca dane nezdieľa názor žalobcu,

že kamerový záznam zobrazuje označenie obchodného partnera. Záznamy boli považované za bez
výpovednej schopnosti, nebolo z nich zrejmé, že sa jedná práve o tovar uvedený na predložených
faktúrach a dokladoch. Sumárne tabuľkové prehľady prepravcov, sú vytvorené zo zoznamu odoslaných
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pričom s výsledkami tohto dokazovania bol žalobca
oboznámený. Sumárne rozpisy dodávok boli spracované na základe predložených faktúr a rozsiahlym

preverovaním verifikované. Záznamy o pohybe motorových vozidiel po spoplatňovaných úsekoch ciest
a diaľnic neidentifikujú žiadnou veličinou prepravovaný tovar a ani skutočný cieľ cesty, preto správca
dane údaj o pohybe motorových vozidiel vyhodnotil ako nadbytočný bez vypovedacej schopnosti. Nie
je dôležité kedy a či motorové vozidlá prešli spoplatňovanými úsekmi ciest, ak deklarovaný odberateľ
nadobudnutie tovaru nepotvrdil a nepriznal a ak dodávateľ nepreukázal dodanie na základe predloženej

faktúry kontrolovaným daňovým subjektom, prípadne, ak existencia tovaru bola spochybnená, či
nepreukázaná.

K poukazu, že správca dane odmietol návrh na vykonanie dokazovania výpismi hlasových hovorov
a SMS, ako aj výsluchu zamestnancov žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybňuje

vykonávanie činnosti zamestnancami na základe pracovného pomeru, avšak ich opakované vypočutie
nepovažoval za dôležité

Žalobca v podaní zo dňa 01. 11. 2020 predložil zápisnice o ústnych pojednávaniach z vypočutia svedka
G. Z. a žiadal vykonať výsluch šoférov personálnej agentúry. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že

v reálnom čase nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. ani nebol jej
zamestnancom. Do zápisnice o ústnom pojednávaní na otázku, v akom pracovnom vzťahu bol so
spoločnosťou odpovedal, že nebol jeho zamestnancom, iba pomáhal pri zabezpečovaní obchodných
vzťahov. Žiadne dôkazy svojich tvrdení nepredložil, uviedol, že sa nachádzajú na Daňovom úrade
Košice, pobočka Michalovce.

31. Z dôvodu všetkých kontrolných zistení správca dane vyhodnotil, že žalobca nepreukázal dostatočné
dôkazy k uplatneniu práva na odpočítanie dane z deklarovaných obchodných transakcií, nakoľko
predložil iba formálne dokumenty, ktoré nemohli byť použité z dôvodu pochybností o reálnosti údajov v
nich uvádzaných vo väzbe k reťazcu dodávateľov a odberateľov. Žalobca vo svojom odvolaní nepredložil

ďalšie dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane v celom
rozsahu, preto žalovaný nemal za to, že vrátením veci na ďalšie konanie budú výsledkom dokazovania
také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu výroku rozhodnutia správcu dane.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

32. Žalobca sa žalobou zo dňa 01. 07. 2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01. 07. 2021, doplnenou
podaním zo dňa 13. 08. 2021, doručeným súdu dňa 13. 08. 2021, domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100925520/2021 zo dňa 27. 05. 2021, č. 100925671/2021 zodňa 27. 05. 2021, č. 100925796/2021 zo dňa 27. 05. 2021, č. 100925879/2021 zo dňa 27. 05. 2021, č.
100926412/2021 zo dňa 27. 05. 2021, č. 100929648/2021 zo dňa 28. 05. 2021, č. 100988078/2021 zo
dňa 07. 06. 2021, č. 100988318/2021 zo dňa 07. 06. 2021, č. 100988522/2021 zo dňa 07. 06. 2021, č.

100988670/2021 zo dňa 07. 06. 2021, ako aj rozhodnutí správcu dane a vrátenia veci správcovi dane
na ďalšie konanie.

33. Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21S/60/2021 sa po vylúčení stalo
preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 100988670/2021 zo dňa 07. 06. 2021,

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101729750/2020 zo dňa 18. 11. 2020.
Týmto rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 154.338,92 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012.

34. Následne žalobca v žalobe uviedol, že napadnutými rozhodnutiami žalovaný potvrdil rozhodnutie
DÚ, ktorými správca dane neuznal zdaniteľné plnenia medzi dodávateľmi žalobcu a žalobcom (ako

kupujúcim),akoaniintrakomunitárnedodaniadoinéhočlenskéhoštátuEÚodžalobcujehozahraničným
odberateľom (ďalej spolu tiež ako „obchody“), a preto mu určil tam uvedený rozdiel dane. Mal za to, že
správca dane neuznal
a) AGRO TRADE HOUSE, s.r.o., Pet-print, s.ro., MAGISTRATO s.r.o., WELLFIN,
s. r. o., Axia Trade a.s.

b) oslobodenie od dane pri intrakomunitárnych dodaniach zahraničným odberateľom
DS: VIVAX GLOBAL, TIMBER-EX, HMC TRADE, DUORIS, WORLD-CHEM, NORDINGWEST
HUNGARY, KEREPESI PROJEKT, BARCAAGRO, Nauromex, VIMATT
c) oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode s prvým odberateľom Agrarwelt GmbH.

35. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia, ako aj rozhodnutia DÚ za nezákonné a nedôvodné
v časti výroku aj odôvodnenia. Výroky jednotlivých rozhodnutí a ich odôvodnenie sú principiálne
rovnaké, ide o tie isté skutkové okolnosti a právne argumenty vo všetkých rozhodnutiach v súvislosti
s jednotlivými obchodnými partnermi. Iba formálne sa jedná o samostatné rozhodnutia, nakoľko celé
daňové konanie prebiehalo vo vzťahu k celému zdaňovaciemu obdobiu. Prebiehalo jedno dokazovanie,

spoločné ústne pojednávania a ostatné úkony, bol vydaný jeden protokol z daňovej kontroly, prebehlo
jedno vyrubovacie konanie. Správca dane až v závere vyrubovacieho konania prekvapivo pristúpil k
vydaniu 10 samostatných rozhodnutí.

36. Aj v žalobe žalobca trval na tom, že predkladanými dôkazmi a dôkazmi zistenými správcom dane,

uniesol dôkazné bremeno a dostatočne preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pre a)
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“) z prijatých faktúr, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, b)
oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovarov do iného členského štátu uvedených
na faktúrach, ktoré boli predmetom daňovej kontroly.

37. Vytýkal, že napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch (ust. § 178 ods. 1 SSP), ako aj bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces s
predvídateľným výsledkom, právo na rovnosť daňových subjektov pred zákonom, právo na rovnaké
rozhodnutieprirovnakýchskutkovýchokolnostiach,právonapreskúmateľné(zrozumiteľnéadostatočne

odôvodnené)rozhodnutie,právonapredvídateľnérozhodnutie(právnaistota).Počasdaňovéhokonania
konal správca dane i žalovaný voči žalobcovi neobjektívne, nelogicky a nepredvídateľne. Nerešpektovali
pritom zákonné podmienky na odpočítanie DPH pri zdaniteľnom plnení v zmysle záväzného výkladu
európskej judikatúry, vrátane zásady daňovej neutrality a ochrany práv dobromyseľne (v dobrej
viere) konajúceho žalobcu. Žalobca pritom preukázateľne konal štandardne a obvyklým spôsobom, je

rešpektovaným obchodníkom s dlhoročným bezproblémovým pôsobením na príslušnom trhu, vždy plnil
všetky svoje zákonné povinnosti, riadne priznáva a odvádza dane a nikdy sa nestal súčasťou daňového
podvodu. Kontrolované zdaniteľné plnenia sa týkali bežnej obchodnej činnosti žalobcu - nákup a predaj
poľnohospodárskych komodít - so slovenskými i zahraničnými obchodnými partnermi.

38. Za najzávažnejšiu procesnú vadu považoval žalobca prekročenie zákonnej ročnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly, čo má za následok nezákonnosť protokolu, vyrubovacieho konania i
napadnutých rozhodnutí, a to aj bez potreby preskúmania odôvodnenia vecnej stránky napadnutých
rozhodnutí (ku ktorej však tiež predložíme podrobné námietky).39. V závere žaloby žalobca dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm.
SSP vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s
administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

40. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že správca dane neuznal:
a) odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od tuzemských dodávateľov AGRO TRADE
HOUSE, s.r.o., Pet-print, s.ro., MAGISTRATO s.r.o., WELLFIN, s. r. o., Axia Trade a.s.
b) oslobodenie od dane pri intrakomunitárnych dodaniach zahraničným odberateľom DS: VIVAX
GLOBAL, TIMBER-EX, HMC TRADE, DUORIS, WORLD-CHEM, NORDINGWEST HUNGARY,
KEREPESI PROJEKT, BARCAAGRO, Nauromex, VIMATT

c) oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode s prvým odberateľom Agrarwelt GmbH.

41. Následne v doplnení žaloby zopakoval text žaloby a vymedzil právny stav, ktorý citoval.

42. Nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov odôvodnil tým, že sa jednotlivé dôvody uvádzané

správcom dane v rozhodnutí potvrdenom zo strany žalobcu (pozn. správneho súdu, správne malo byť
žalovaného) vzájomne vylučujú, čo robí odôvodnenie vnútorne rozporuplným a po druhé, relevantné
dôvody nevyhnutné pre odôvodnenie predmetného rozhodnutia zjavne chýbajú - správca dane ich
neuvádza, nakoľko sa nimi vôbec nezaoberal, rovnako ako ani žalovaný, ktorý rozhodnutie DÚ
potvrdil. Nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov vyplýva aj z toho, že správca dane namietal, že

žalobca nepreukázal, že predmetný tovar nadobudol práve od deklarovaných dodávateľov a dodal
ho práve deklarovaným odberateľom, preto dôkazy smerujúce k preukazovaniu samotnej existencie
tovaru odmieta ako nadbytočné. Spochybňuje teda konkrétneho dodávateľa alebo odberateľa tovaru,
nie existenciu tovar alebo hospodársku činnosť žalobcu ako takú. V rozpore s tým však na inom
mieste odôvodnenia správca dane tvrdí, že nebola preukázaná samotná existencia tovaru. Tvrdenie

o nepreukázaní existencie tovaru je nielen v rozpore s inými tvrdeniami správcu dane, podľa ktorých
nebol preukázaný konkrétny dodávateľ a odberateľ tovaru, ale je aj vecne neopodstatnené, nakoľko
existencia tovaru bola dostatočne preukázaná nespochybniteľnými dôkazmi (nielen účtovné dokumenty
a záznamy o skladovaní, vážení, nakladaní a vykladaní tovaru, ale aj svedkovia a preprava). Navyše,
ak by ani samotná existencia tovaru nebola preukázaná, nemalo by zmysel (bolo by nadbytočné)

ďalšie preverovanie jeho nadobudnutia a dodania od a ku konkrétnym obchodným partnerom. Žalovaný
napriek uvedeným nelogickým, rozporuplným, nezrozumiteľným a zmätočným tvrdeniam správcu
dane jeho rozhodnutie nedôvodne potvrdil ako správne. Správca dane tiež zmätočne argumentoval
inštitútom podvodu, pričom nebolo jasné, či sa mal podvodu dopustiť žalobca, jeho dodávateľ, odberateľ
alebo iná tretia osoba, či všetci spolu. V rámci protokolu a vyrubovacieho konania navyše správca

dane súčasne argumentoval aj inštitútom zneužitia práva, hoci menované dva inštitúty sa vzájomne
vylučujú. Ďalším dôvodom bola tá skutočnosť, že správca dane sa riadne nevysporiadal s námietkami
žalobcu. Namiesto toho sa zaoberal iba selektívne vybranými skutočnosťami, často bez výpovednej a
dôkaznej hodnoty alebo bez vecnej súvislosti. Tieto potom mnohokrát formálne a zbytočne opakuje, čo
vydáva za prejav rozsiahleho dokazovania a dôkladného zdôvodnenia rozhodnutia. Následne citoval

určité časti rozhodnutia správcu dane a mal za to, že pri analyzovaní rozhodnutia nebolo možné
dospieť k jednoznačnému záveru, teda nebolo jasné, či správca dane v protokole a v nasledujúcom
vyrubovacom konaní spochybňoval právo žalobcu na odpočet dane pre nepreukázanie splnenia
zákonných podmienok pre nedostatok prima facie dôkazov, či pre podvodné konanie alebo zneužitie
práva, ktoré následne vysvetlil a poukázal na judikatúru ESD, ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn.

1Sžf/31/2016. Mal tiež za to, že tým, že z vykonaného dokazovania ani z protokolu nevyplývalo, kto
a akého konkrétneho účelového alebo fiktívneho obchodu, resp. podvodu, sa mal dopustiť, akú mal
mať súvislosť s konaním žalobcu a v čom má byť jeho konanie nezákonné, bolo mu znemožnené
riadne uplatňovanie práv žalobcu v daňovom konaní, odoprel mu správca dane právo na spravodlivý
zákonný proces, vrátane dokazovania, v ktorom nebola jednoznačne zadefinovaná sporná okolnosť

a predmet dokazovania, od ktorého sa malo odvíjať správne rozdelenie dôkazného bremena medzi
správcom dane a žalobcom. Poukázal pritom na § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré podľa jeho názoru
správca dane porušil, keď neinformoval daňový subjekt (žalobcu) jednoznačne o svojich pochybnostiach
a neumožnil mu odstrániť ich v primeranej lehote. Okrem toho mal za to, že postup žalobcu bolarbitrárne označený za nedostatočne obozretný, pretože žalobca preukázal, že preveroval, či obchodní
partneri boli riadne registrovaní v obchodnom registri, boli na zozname registrovaných osôb pre DPH,
neboli na žiadnom zozname rizikových firiem za nezaplatenú daň, a že nebolo známe, že by u nich

existovali dôvody na zrušenie registrácie na DPH. Žalovaný sa nevysporiadal ani s argumentom
žalobcu, že preveroval svojich partnerov aj na základe informácií z iných verejne dostupných zdrojov
- napr. obchodný vestník, voľne dostupné registre na internete, stránky o dlžníkoch a pod. - za
účelom preverenia existencie podmienok naznačujúcich úpadok, likvidáciu, začatie konkurzného alebo
reštrukturalizačného konania, zánik, podozrivé zlúčenie alebo rozdelenie a pod. Tieto spoločnosti v

uvedených zoznamoch neboli vedené. Všetky preverované skutočnosti boli preukázateľne v poriadku
(čo bolo možné zo strany správcu dane i žalovaného aj duplicitne overiť zo súčasných i z historických
verejnedostupnýchzáznamov)aneexistovaljedinýlogickýdôvodnanerealizovanieobchodov,ktoréboli
z pohľadu žalobcu štandardné, bezpečné a rozumné. Žalobca neobchodoval so žiadnymi neexistujúcimi
alebo problematickými spoločnosťami, neplatičmi DPH alebo inak podozrivými v súvislosti s DPH.
Spochybňované obchody neboli vykonávané s vlastnými alebo príbuznými spoločnosťami. Nemá žiadne

osobné, personálne, ekonomické, finančné ani iné väzby na nepriamych obchodných partnerov. Vždy
kontroloval a zabezpečoval, aby doklady podpisovali výhradne oprávnené osoby, a to buď štatutárny
orgán (napr. konateľ) alebo splnomocnený zástupca odberateľa. Dodávatelia sa aj v praxi správali ako
spoľahliví a disciplinovaní obchodní partneri a neboli s nimi žiadne problémy. Svoje povinnosti voči
žalobcovi i voči Slovenskej republike si plnili. V danom čase neexistovali žiadne náznaky podvodu a

nebolo možné odhaliť akékoľvek prípadné podozrivé okolnosti, týkajúce sa kontrolovaných obchodov.
Žalobca mal istotu v rozsahu, aký vôbec objektívne môže byť v obchode za normálnych okolností
dosiahnutý. Mal preto za to, že v konaní riadne preukázal, že splnil zákonné podmienky podľa § 49
ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH a podľa § 43 zákona o DPH, a že daňové plnenia boli zrealizované
tak ako deklaroval. O nadobudnutí tovaru od deklarovaných domácich dodávateľov a IC dodaní tovaru

zahraničnému odberateľovi nad akúkoľvek pochybnosť svedčia všetky účtovné a iné doklady, ako
aj svedectvá, zápisy, sprievodné úkony a okolnosti. Žalobca dôkazné bremeno uniesol v zákonom
požadovanom rozsahu. Naopak správca dane ani žalovaný nepodložil svoje pochybnosti, zrozumiteľne
a presvedčivo nevysvetlil, ako a kým mali byť na ujmu štátu reálne zneužité subjektívne práva v
dotknutých transakciách, ktoré mali viesť k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia (a akého)

na strane daňového subjektu. Ohľadom podvodu uviedol, že správca dane nezistil a nepreukázal a)
žiadne nezákonné konanie na strane žalobcu ani b) jeho vedomosť o takomto konaní na strane tretích
osôb alebo kdekoľvek v obchodnom reťazci. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžfk/2/2019 zo dňa 8. júla 2020, IČS: 3017200457, bod 25, ako aj rozsudok NSSR sp. zn. 5Sžf/22/2016
zo dňa 26. apríla 2018, bod 33.

43. V rámci nesprávneho právneho posúdenia veci, v časti odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z prijatých faktúr od dodávateľov tovaru, žalobca uviedol,
že uniesol dôkazné bremeno a dostatočne preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pre
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, z prijatých

faktúr, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Mal za to, že správca dane aplikoval právne predpisy
nesprávnym spôsobom, čo zaťažilo jeho rozhodnutie vadou nezákonnosti. Hoci žalobca splnil zákonné
podmienky na odpočítanie dane a tieto v konaní riadne preukázal, správca mu v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci, vrátane nesprávneho rozdelenia dôkazného bremena, odmietol uplatnený
zákonný nárok priznať a ani žalovaný túto nezákonnosť nenapravil. Žalobca namietal, že nemôže ísť

o akékoľvek domnienky správcu dane, ale iba o oprávnené pochybnosti, ktoré sú ním aj zrozumiteľne
objasnené a logicky presvedčivo zdôvodnené, čo sa v tomto prípade nestalo. Poukázal pritom na
konštantnú judikatúru a mal za to, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam,
ktoré sám tvrdí. Dôkazné bremeno daňového subjektu tvoria skutočnosti vymedzené ust. § 49 ods.
2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zák.č.222/2004 Z. z. Vytýkal, že správca dane neuviedol a

nepreukázal kvalifikovaný dôvod na spochybňovanie dodávok od deklarovaných dodávateľov žalobcu.
Zo spisu i z rozhodnutia vyplýva, že boli predložené doklady, ktorých formálnu správnosť správca
dane nespochybňuje. Predovšetkým boli predložené faktúry vystavené v súlade so zákonom o DPH a
platné kúpne zmluvy uzavreté s jednotlivými dodávateľmi. Ďalej boli už v daňovej kontrole predložené
potvrdené dodacie listy, vážne lístky, resp. súhrnné vážne listy, bankové výpisy, pokladničné doklady,

dodacie listy, príp. iné obvyklé doklady. Správca dane odmietol ďalšie výsluchy pracovníkov žalobcu
(vrátane doplnenia skorších výpovedí) i ďalších navrhovaných osôb, nakoľko údajne nespochybňuje,
že potvrdia existenciu a manipuláciu s tovarom, ale to podľa správcu dane ešte nedokazuje, že išlo
práve o kontrolovaný tovar (pritom existencia iného tovaru nebola preukázaná, ani deklarovaná). Bolipreukázané platby za dodané tovary, zrealizované bezhotovostne zo strany povinných subjektov. Boli
predložené výpisy zo skladovej evidencie odrážajúce realitu skladovania a nakladania s tovarom.
Správca dane nevyvrátil, že dodávatelia dodania priznali a daň riadne odviedli do štátneho rozpočtu.

Odberatelia následne tento tovar od žalobcu odobrali, zaplatili a podľa ich potrieb buď spotrebovali,
spracovali alebo ďalej predali (presne to žalobca nemôže vedieť). Zdôraznil, že uvádzané okolnosti (ako
dodatočná nekontaktnosť alebo zrušenie IČ DPH dodávateľa) samy osebe nie sú podvodom, nemožno
len pre ne teda odoprieť žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Ak nie je preukázaná daňovému subjektu
účasť na prípadnom podvodnom konaní, daň mu musí byť uznaná. Vytýkané skutočnosti boli zistené až

následne a je zrejmé, že ide o súčasný stav spoločností dodávateľov, nie stav v čase, kedy dochádzalo k
dodávaniu tovaru. Z toho vyplývalo, že vyvodzovať negatívne závery pre daňový subjekt zo skutočností
existujúcich v neskoršom čase je nesprávne, pretože pre určenie daňovej povinnosti je rozhodujúci stav,
aký tu bol v čase obchodovania. Na podporu tohto argumentu poukázal na rozsudok SD EÚ zo 4. júna
2020 vo veci C-430/19, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004). Poukázal aj na známy rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojení s prípadom C

35403 (Optigen), C - 355/03 (Fulcrumelektronics) AC- 484/03 (Bondhouse), kde súdny dvor vyslovil, že
nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo
následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Správca dane nepreukázal, že zo strany daňového

subjektu došlo ku konaniu, ktoré je súčasťou daňového podvodu, o ktorom vedel alebo mal vedieť.
Vzhľadom na splnenie všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane zo
strany žalobcu, správca dane nemal zákonnú právomoc toto právo daňového subjektu v ním uplatnenej
výške neuznať. Neobstojí opakované tvrdenie žalovaného, že správca dane neodmietol odpočítanie
dane pre podvod, ale pre nesplnenie zákonných podmienok.

V ďalšej časti žaloby žalobca vytýkal, že dôkaz ako taký je ďalej formálne spochybnený tým, že k
výsluchom týchto zahraničných svedkov nebol žalobca vôbec prizvaný, dôsledkom čoho sa ich nemohol
zúčastniť a využiť svoje zákonné právo klásť svedkom otázky. Dôkaz je nepoužiteľný už len z tohto
dôvodu jeho nezákonnosti. Pre vylúčenie pochybností doplnil, že túto námietku uvádzame iba vo vzťahu

k tým výsluchom, ktorých sa vecne týka, t.j. predovšetkým všetky výsluchy v rámci MVI. Námietka sa
pochopiteľne netýka tých výsluchov vykonaných v rámci vnútroštátnych úkonov, o ktorých bol žalobca
upovedomený, a mohol sa ich zúčastniť a využiť svoje právo klásť svedkom otázky. Taktiež vytkol
tvrdenie, že nebolo možné zabezpečiť výsluch svedka Q. F. (v súčasnosti už zomrelá, pôvodne bytom
G. XXXX/XX, XXX XX S.) pre údajnú nekontaktnosť. Žalobca informoval správcu dane o tom, že má

vedomosť o tom, že táto svedkyňa a) bola kontaktná, išlo o verejne známu osobu (články v novinách,
dlhodobo obchodovala, aj s nemeckými partnermi, kandidovala na primátorku mesta Komárno v roku
2014) b) vypovedala v iných daňových konaniach v obdobných veciach, kde sa osobne zúčastnila
výsluchu a všetky dotknuté obchody jednoznačne potvrdila. Vyjadril dôvodný predpoklad, že rovnako
by potvrdila svoje obchody aj v dotknutom daňovom konaní. Čo sa týkalo toho, že prepravcovia ho

nepoznajú, nejde o spornú skutočnosť, pretože predmetnú prepravu tovarov nezabezpečoval žalobca,
ale jeho obchodní partneri. Uvedené následne rozvil ďalšou argumentáciou uvedenou v žalobe a
poukázal na pravidlo uvedené v rozhodnutí sp. zn. 2Sžfk/8/2017 zo dňa 31. júla 2019, ako aj rozsudok
Teleos, C-409/04.

V ďalšej časti žaloby žalobca rozvinul názor na rozdelenie dôkazného bremena a uviedol, že dôkazné
bremeno žalobcu nie je bezbrehé. Opätovne zdôraznil, že uniesol svoje primárne dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie dane. Predchádzajúcu argumentáciu doplnil o rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30. 06. 2011 (str. 9-11) a tiež rozsudok Nejvyššího
správního soudu ČR sp. zn. 5 Afs 83/2013. S poukazom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť mal za to, že

predmetom daňového konania za daných okolností malo byť unesenie dôkazného bremena zo strany
správcu dane k tvrdenému podvodu a tiež k preukázaniu skutočnosti, že žalobca vedel alebo musel
vedieť, že bol súčasťou podvodného obchodu. Dôkazné bremeno v tomto smere však správca dane
neuniesol.

44. V časti, týkajúcej sa oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH pri dodaní tovarov do iného
členského štátu uviedol, že vo veľkej miere sa predošlá argumentácia vzťahuje aj na oslobodenie
žalobcu od dane a trval na tom, že predkladanými dôkazmi a dôkazmi zistenými správcom dane, uniesol
dôkazné bremeno a dostatočne preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pre oslobodenie oddane podľa § 43 Zákona o DPH pri dodaní tovarov do iného členského štátu uvedených na faktúrach,
ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Poukázal na zákonné podmienky a ich splnenie, ako aj na
vykonané a tiež navrhnuté, ale nevykonané dôkazy. Mal za to, že z odpovede maďarskej daňovej správy

na žiadosti o MVI, predmetom ktorej boli vyjadrenia prepravcov, ktorí vykonávali prepravu tovar zo
Slovenska do Maďarska bolo zistené, že prepravcovia prepravu potvrdili, spoznávali predložené CMR
- evidenčné čísla vozidiel, ktoré uviedli vo svojich výpovediach sú tie isté ako evidenčné čísla vozidiel
uvedených na CMR a vážnych lístkoch, týkajúcich sa deklarovaných obchodov. Všetky uvedené zistenia
potvrdzujú, že predmetný tovar existoval a bol prepravený do Maďarska, je známa osoba, ktorej bol

tovar dodaný, pričom ide o osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.

45. Správca dane neuznal žalobcovi ani trojstranný obchod, pri ktorom dodávateľom bol žalobca, prvým
odberateľom Agrarwelt GmbH (Nemecko) a druhými odberateľmi spoločnosti PRIME ELITE Kft. a
WORLD-CHEM Kft. (Maďarsko). K uvedenému obchodu predložil žalobca všetky potrebné formálne
bezchybné doklady v zmysle zákona, čo nebolo sporné. Sporná nemôže byť ani existencia tovaru,

nakoľko nielen doklady, ale aj svedectvá zamestnancov, ktorí tovar vážili (prípadne sa osobne zúčastnili
jeho váženia u odberateľa) a prepravcov, ktorí ho prepravovali, jeho existenciu dosvedčujú. Preto
žalobca k pochybnosti správcu dane o tom, či skutočne dotknutý tovar bol dodaný práve deklarovanému
odberateľovi, uplatnil všetky námietky, ktoré vzniesol vo vzťahu k vnútroštátnym nadobudnutiam tovarov
a IC dodaniam tovarov, primerane aplikované s odlišnosťami, ktoré vyplývajú z trojstranného obchodu.

Ani v tomto prípade námietky neboli zo strany žalovaného zohľadnené. Poukázal na dôležitý fakt, že
trojstranný obchod priznali prvý dodávateľ, t.j. žalobca, prvý odberateľ Agrarwelt GmbH (Nemecko) i
druhý odberateľ PRIME ELITE Kft. (Maďarsko). Potvrdili všetky skutočnosti v súlade so skutočnosťami
deklarovanými zo strany žalobcu. Ďalší prípadní nepriami odberatelia v poradí nie sú mu známi a pre
toto konanie ani nie sú relevantní. Druhý odberateľ WORLDCHEM Kft. (Maďarsko) bol nekontaktný. To

však neznamená, že by trojstranný obchod spochybnil, ako to prezentuje správca dane.

46. K MVI žalobca uviedol, že správcovi dane stačilo na spochybnenie daňových plnení už to, že v rámci
MVImaďarskáspoločnosť(odberateľ)neposkytlapožadovanédokumenty,čoviedlosprávcudanepodľa
žalobcu k unáhlenému a nesprávnemu záveru, že nebolo možné presvedčiť sa o reálnosti transakcií a z

uvedeného dôvodu správca dane oslobodenie od dane za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia neuznal.
Mal tiež za to, že dôkazná hodnota odpovede na MVI je prakticky nulová, nič sa nezistilo, odberateľ je v
čase vykonávania MVI už nekontaktný, nepredkladá doklady, nespolupracuje, čo však neznamená, že
tým sú spochybnené reálne dôkazy žalobcu.

Fyzická preprava zo SR (z tuzemska) do iného členského štátu EÚ bola podľa žalobcu preukázaná
viacerými listinnými dokladmi, ako aj svedectvami fyzických osôb. Prostredníctvom MVI nezistil správca
dane žiadnu relevantnú informáciu, výsledkom MVI boli skôr nezistenia, resp. irelevantné zistenia
s nulovou výpovednou hodnotou vzhľadom na subjekt, objekt a časové obdobie. Ak správca dane
spochybňoval prepravu, bol povinný vykonať zásadný dôkaz navrhovaný zo strany žalobcu - preverenie

záznamov NDS z mýtneho systému. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-273/11, Mecsek - Gabona Kft.

47. Zároveň žalobca vytkol porušenie zásady jednotného výkladu a aplikácie práva, práva na
predvídateľné rozhodnutie, právnej istoty a legitímneho očakávania žalobcu, spočívajúcu v tom, že

bola porušená zásada rovného postavenia žalobcu, i rovnakého a predvídateľného rozhodnutia v
skutkovo v zásade zhodných alebo analogických veciach. Napadnutým rozhodnutím bolo porušené
právo žalobcu na spravodlivý proces s predvídateľným výsledkom, právo na rovnosť daňových
subjektov pred zákonom, právo na rovnaké rozhodnutie pri rovnakých skutkových okolnostiach, právo
na preskúmateľné (zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené) rozhodnutie, právo na predvídateľné

rozhodnutie (právna istota). Napadnuté rozhodnutie sa líši od judikovaných právnych názorov a
bežných rozhodnutí všeobecných súdov v tejto oblasti práva. Poukázal pritom na konštantnú judikatúru,
obsahujúcu tieto zásady.

48. K žalobnému bodu, týkajúcemu sa toho, že zistenie skutkového stavu správcom dane bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci uviedol, že v nadväznosti na predchádzajúcu námietku
nepreskúmateľnosti, mal za to, že správca dane iba konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo
dodanie tovaru spornej faktúry spochybnené. Ak však mal správca dane pochybnosti, tieto bolo nutné
podporiť relevantnými dôkazmi a za týmto účelom preto bolo nevyhnutné vykonať aj ďalšie náležitézisťovania, ktoré by vyústili k preukázaniu skutočností, a ktoré by odôvodňovali prípadnú vedomosť
žalobcu o podvodnom konaní jeho dodávateľa, nepriameho dodávateľa alebo odberateľa. Správca
dane v daňovom konaní uviedol, že bude vykonávať preverovanie prepravy prostredníctvom Národnej

diaľničnej spoločnosti. Takýto dôkaz však riadne nevykonal a potenciálne zistenia a informácie od
Národnej diaľničnej spoločnosti tak nevyužil na riadne zistenie skutkového stavu. Správca dane mohol
od Národnej diaľničnej spoločnosti získať kompletný elektronický dátový záznam, ktorý obsahuje údaje
o druhu mýtnych udalostí, dátum a čas, identifikáciu mýtneho úseku, identifikáciu vozidla a ďalšie
údaje o preprave, potrebné na odstránenie pochybností správcu dane a potvrdenie správnosti a

pravdivosti deklarovaných daňových plnení. Okrem toho vytýkal vyhodnotenie svedeckých výpovedí,
napr. pani O. W. na výsluchu pred správcom dane, kde ako konateľka spoločnosti Pet-print, s.r.o.
všetky obchody (dodania tovaru daňovému subjektu) výslovne potvrdila a svoje povinnosti si plnila,
alebo pána G. Z., splnomocneného zástupcu spoločnosti MAGISTRATO s.r.o. ktorý obchody (dodania
tovaru daňovému subjektu) taktiež výslovne potvrdil, dáva správca dane rovnakú dôkaznú hodnotu
a vyvodzuje z nej rovnaké závery ako z neurčitej a nepreskúmateľnej informácie o tom, že v rámci

MVI v Maďarsku nejaký zástupca nám neznámeho subjektu údajne nebol kontaktný alebo nepredložil
maďarskému správcovi dane doklady. To preukazuje, že správca dane neposudzuje dôkazy logicky,
nediferencuje ich správne podľa obsahu, váhy a významu. Namiesto toho ich aplikuje paušálne a
iba na základe toho, či sú v prospech žalobcu (tie neakceptuje) alebo podľa názoru správcu dane
(hoci neoprávnene) v neprospech žalobcu (tie naopak neopodstatnene zdôrazňuje a neprimerane

nadhodnocuje). Uvedené platí primerane aj na ostatné jednoznačné výpovede, vyjadrenia, čestné
vyhlásenia (s úradne osvedčeným podpisom) v prospech žalobcu v porovnaní s neurčitými a právne
bezpredmetnými preverovaniami nám neznámych osôb (druhých a tretích dodávateľov).

49.Podpodstatnéporušeniadaňovéhoporiadkuspôsobujúcenezákonnosťrozhodnutiažalobcauviedol

najmä ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 7 a 9, § 24 ods. 2, 3, 4 a 5, § 25 ods. 4, § 44 ods.1, § 45 ods.1 písm. f), §
63 ods. 2 a 5 daňového poriadku, mali za následok nezákonnosť protokolu i celého ďalšieho konania,
vrátane vyrubovacieho konania. Vytýkal, že správca dane prekročil maximálnu zákonnú ročnú lehotu na
vykonanie daňovej kontroly, keď oznámením zo dňa 18. 01. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že
dňa 18. 01. 2016 pominuli dôvody prerušenia, avšak žalobca mal za to, že dôvody prerušenia uplynuli

dňa 11. 12. 2015, kedy bola doručená slovenskej finančnej správe posledná konečná odpoveď na
žiadosť o MVI. Zároveň poukázal aj na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri
správe daní (ďalej len „zákon o MP“), ktorý implementuje Smernicu Rady č.2011/16/EÚ z 15. 02. 2011
o administratívnej spolupráci v oblastí daní (ďalej len „Smernica“). A tiež na lehotu uvedenú v nariadení
Rady EÚ č. 904/2010, ktorý upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z

pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“). Poukázal pritom aj na Správu Komisie Rade a Európskemu
parlamentu o uplatňovaní Nariadenia (COM 2014 71; 12.02.2014) a tiež na argumentáciu Najvyššieho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 2. júla 2019.

Zároveň vytýkal aj neefektívnosť a prieťahy pri administrácii MVI, spočívajúce v internej praxi daňových

orgánov. Poukázal pritom na to, že v prípade MVI vo veci NAUROMEX Kft. bola žiadosť o MVI odoslaná
zo strany daňového kontrolóra jeho nadriadenému e-mailom dňa 12. 02. 2015, od nadriadeného na
oddelenie CLO finančného riaditeľstva e-mailom dňa 16. 02. 2015 (4 dni) a konečne z oddelenia CLO
finančného riaditeľstva maďarskej daňovej správe elektronickým podaním zo dňa 23. 02. 2020 (7 dní)
(spolu 11 dní). Odpoveď na predmetnú žiadosť bola zaslaná späť zo strany maďarskej finančnej správy

slovenskej finančnej správe dňa 11. 12. 2015, odtiaľ daňovému úradu e-mailom dňa 15. 01. 2016 (35 dni)
a následne daňovému kontrolórovi dňa 18. 01. 2016 (3 dni) (spolu 38 dní). Vytýkal tiež, že správca dane
napriek prekročeniu zákonných lehôt v MVI nezasielal riadne a včas urgencie. Následkom prekročenia
zákonnej ročnej lehoty daňovej kontroly bola potom nezákonnosť protokolu a nemožnosť pokračovania
vo vyrubovacom konaní. Okrem toho vytýkal aj zneužívanie MVI zo strany správcu dane na umelé

predlžovanie daňovej kontroly, ktoré vzhliadol v postupu správcu dane, ktorý podal ďalších 52 žiadostí o
MVI ohľadom prepravcov až vo vyrubovacom konaní, čím tiež umelo predlžoval daňové konanie. Keďže
považoval MVI za rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, mohol a mal predmetné MVI vykonať
už v rámci daňovej kontroly. Ďalšie podstatné porušenia daňového poriadku vzhliadol žalobca v tom,
že v rámci MVI boli uskutočňované aj výsluchy svedkov, pričom žalobca o nich nebol upovedomený.

Ďalej rozporoval tvrdenie správcu dane, že vypočutie A. E. (prípadne ďalších zamestnancov žalobcu)
by bolo nadbytočné a bez právneho významu, pretože podľa správcu dane údajne nie je osobou,
ktorá by mohla potvrdiť dodávky tovaru. Doplnkový dôkaz uskutočnený výsluchom zamestnanca J.
E. K. považoval žalobca v danej situácii za významný, vo vzťahu k nakladaniu a vykladaniu tovaru asúvisiacim manipulačným činnostiam, potvrdeniu prepravcov, prípadne dodávateľa a odberateľa tovaru,
ako aj k preukázaniu štandardného a obozretného konania žalobcu. Správca dane odmietol vykonať aj
dôkaz - záznam z kamerového systému žalobcu, s odôvodnením, že tento dôkaz žalobca v priebehu

daňovej kontroly nepredložil, správca dane ho ani nežiadal, a že žalobca ho predložil až 01. 11.
2020. Žalobca dôkaz navrhoval už vo vyjadrení zo dňa 27. 06. 2016 k protokolu z daňovej kontroly
a nie až 01. 11. 2020. Ohľadom množstva tovaru navrhoval žalobca vykonať napr. aj dokazovanie
prostredníctvom záznamov maďarskej colnej správy o vážení kamiónov na hraničnom prechode. Nebol
vykonaný napr. navrhovaný výsluch: H. I., XXXX O., B. Z. ut. XX, IV.em.XX, meno matky D. G.,

konateľ spoločnosti TIMBER-EX, na ktorého vykonaní žalobca výslovne trval. Výsluch navrhovaného
svedka G. Z. za dodávateľa MAGISTRATO s.r.o. odmietol správca dane s odôvodnením, že svedok
povedal, že nebol jeho zamestnancom, iba pomáhal pri zabezpečovaní obchodných vzťahov. Vytýkal
tiež, že správca dane odmietol vykonanie aj dôkazov zabezpečených vlastnou pátracou činnosťou
daňového subjektu. Pri vlastnom pátraní daňový subjekt zistil, že niektorí prepravcovia ešte v čase
daňového konania naďalej vykonávajú prepravnú činnosť. Niektorí dokonca aj pre odberateľa žalobcu

(E. X., XXXX O., W. út XXX, E. W. XXXX K., O.-zsilinszky E. utca XX, a i.), pre spoločnosť GoodMills
Magyarország Kft. (predtým Pannonmill Kft.), ale aj pre iné subjekty na trhu. Správca dane žiadnym
spôsobom nevyhodnotil ani vážne listy, resp. vážne lístky, dodacie listy, CMR a ďalšie listiny, ich dôkaznú
váhu, v súvislosti s existenciou tovaru a preukázaním dodania tovarov deklarovanými dodávateľmi a
deklarovaným odberateľom. Iba všeobecne uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.

Nepredložil však žiaden dôkaz relevantne spochybňujúci doklady predložené zo strany žalobcu alebo
preukazujúci nepravdivosť údajov uvedených v predmetných dokladoch. V zdaňovacích obdobiach, v
ktorých žalobca uskutočňoval IC dodania odberateľovi TIMBER-EX (Maďarsko), správca dane zasa
bez akéhokoľvek vysvetlenia pripočítal na ťarchu žalobcu napr. aj skutočnosť, že hlavnou činnosťou
odberateľa TIMBER-EX bol predaj motorových vozidiel.

50. V časti žaloby, nazvanej dobrá viera a obozretnosť žalobcu, poukázal na rozhodovaciu prax, ako
aj svoje štandardné konanie a porovnal štandardného konania žalobcu s podvodným konaním iných
subjektov z rozhodovacej praxe súdov a správnych orgánov, ako aj prihliadol na stanoviská finančnej
správy SR a súdne rozhodnutia poukazujúce na zjavne odlišný charakter obchodov žalobcu v porovnaní

s podvodnými obchodmi. Žalobca vždy konal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, medzi
obchodnými partnermi má dobré meno a pre svoju serióznosť, spoľahlivosť a čestné jednanie medzi
nimi. Počas celého konania správca dane nepreukázal opak vyššie uvedeného, a to ani v jedinom
prípade.

51. V závere žalobca poukázal na to, že správca dane/žalovaný: a) viacnásobne porušili procesné
predpisydaňovéhokonania,zktorýchnajzávažnejšímjeprekročenieročnejlehotynavykonaniedaňovej
kontroly spojené so sankciou nezákonnosti celého daňového konania i rozhodnutia; b) odôvodnili
rozhodnutie nezrozumiteľne, čím spôsobili jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov; neobjasnili
riadne dôvody rozhodnutia, keď po pôvodnej argumentácii kombináciou vzájomne sa vylučujúcich

dôvodov (nesplnenie zákonných podmienok, zneužitie práva a daňový podvod) prešli k vzájomne sa
vylučujúcemu dôvodeniu úmyselnou („vedel“) i nedbanlivostnou („mohol vedieť“) účasťou žalobcu v
tvrdenom karuselovom obchode a zodpovednosťou za údajné zanedbanie obozretnosti; c) argumentujú
vnútorne rozporne a nepresvedčivo, ich úvahy nie sú logicky vysvetlené, súčasne uvádzajú protichodné
tvrdenia; d) v dôsledku uvedenej nezrozumiteľnosti, nejasnosti a nedostatku dôvodov ukrátili žalobcu

o právo riadne a včas sa vyjadriť ku všetkým podstatným okolnostiam; e) vzali za základ napadnutého
rozhodnutia skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu; f)
prvotnú pracovnú hypotézu, ktorá nebola potvrdená dôkazmi a zostala v rovine domnienky svojvoľne
deklarujú ako preukázaný záver; g) napriek formálnym tvrdeniam o rozsiahlom dokazovaní nepredložili
žiadenrelevantnýdôkazksvojmuzáveru,žežalobcavedelalebomoholvedieťozapojenídoreťazového

obchodu; h) odmietli vykonať potrebné dôkazy (najmä výsluchy svedkov); i) použili v konaní nezákonné
dôkazy; j) nerozlišovali medzi dôkazmi a faktami na jednej strane a nepodloženými tvrdeniami a
domnienkami na strane druhej; k) neodstránili zistené rozpory v dokazovaní; l) neprípustne selektovali
dôkazy; m) nesprávne vyhodnotili dôkazy a nezistili objektívne skutkový stav; predstierajú preukázanie
skutočnosti, ktoré nevyplynuli z dokazovania, ich tvrdenia sú v rozpore s obsahom spisu alebo v

ňom nemajú oporu; neberú do úvahy dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a naopak,
neopodstatnene argumentujú domnienkami v neprospech žalobcu; n) nedodržali princíp proporcionality
pri rozdelení dôkazného bremena a neprimerane ním zaťažili žalobcu; o) namietajú irelevantné
skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na právo na odpočítanie dane; p) vec posúdili právne nesprávne,v rozpore so zákonom, eurokonformným a ústavokonformným výkladom práva; q) neopodstatnene
paušalizujú a generalizujú (zistenie v jednom prípade automaticky aplikujú ako argument aj v ostatných
kontrolovaných obchodoch); r) porušili zásady daňovej neutrality a ochrany práv dobromyseľne (v

dobrej viere) nadobudnutých práv žalobcu; s) sa nevysporiadali s námietkami žalobcu a dôkazmi o
obozretnosti a dobrej viere (vrátane rozsiahlej judikatúry a komparácie porovnateľných a odlišných
reálnych súdnych prípadov); t) nevyvrátili dôkazy žalobcu o tom, že jeho konanie bolo bežné a
štandardné, rozumné a obozretné, lege artis i bona fide; u) žalovaný je spoločnosťou, ktorá vo svojej
podstate (personálnej, ekonomickej, právnej) ani v konaní nemá znaky podvodných subjektov a nevyšlo

najavo ani žiadne prepojenie s takýmito subjektami; v) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, keďže spis
obsahuje dôkazy o skutočnej realizácii deklarovaných obchodov a neobsahuje dôkazy o tom, že žalobca
vedel alebo mal vedieť, že sa nimi podieľal na akejkoľvek nezákonnej činnosť tretích osôb; w) porušili
zásadu jednotného výkladu a aplikácie práva, právo na predvídateľné rozhodnutie, vrátane práva na
rovnaké rozhodnutie pri rovnakých skutkových okolnostiach, t.j. zásadu právnej istoty a legitímneho

očakávania žalobcu; porušili právo žalobcu na spravodlivý proces a na rovnosť daňových subjektov
pred zákonom; x) nerešpektovali nielen slovenskú a európsku judikatúru, ale rozhodovali aj v rozpore
s vlastnými stanoviskami v iných konaniach, vlastnými oficiálnymi stanoviskami a vlastnými internými
aktmi finančnej správy; y) konali neobjektívne, iracionálne, nelogicky, zaujato, celkovo nepredvídateľne
a nekompetentne; jednostranne hájili iba fiškálny záujem a k žalobcovi sa od počiatku správali zaujato,

s nedôverou a predsudkami; z) rozhodli arbitrárne na základe nepodloženého predsudku, ktorý pojali
v úvode daňovej kontroly a následne ostali až do konca daňového konania rezistentní voči faktom a
logickým úvahám, pričom neakceptovali žiaden dôkaz alebo argument žalobcu.

IV. Vyjadrenie žalovaného

52. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13. 12. 2021 uviedol, že žalobca v žalobe
neuvádza nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia, pričom by neboli
predmetom odvolania.

53. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe žalovaný dodal, že k lehote vykonanej daňovej
kontroly, k prerušeniu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, k lehotám odpovedí na žiadosti o
medzinárodné výmeny informácií sa vyjadrili správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach a
detailne popísali dôvody prerušenia daňovej kontroly, rovnako ako aj výsledky a informácie, ktoré boli
získané od zahraničných správcov dane. Správca dane, v rámci daňovej kontroly za všetky zdaňovacie

obdobia zaslal 52 žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, na základe ktorých dospel k záveru,
že poskytnuté informácie a dôkazy potvrdili zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Z
informácií a prehľadov získaných od maďarského správcu dane, mal správca dane vyčerpávajúce
informácie o pohybe dokladov, ktoré zohľadnil pri vydaní rozhodnutí. Administratívna spolupráca v
podobe medzinárodnej pomoci pri získavaní informácií predstavuje zdĺhavé konanie, pri tomto procese

správca dane preruší daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému
orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračuje dňom doručenia odpovede na túto žiadosť.
Jednoznačným a pre správcu dane záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe
(prerušenie kontroly) musí byť zásada proporcionality, a preto správca dane musí dôsledne posúdiť a
zdôvodniť dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť. Správca dane zohľadnil túto skutočnosť

a v momente keď pominuli dôvodu k prerušeniu kontroly, v tejto bezodkladne pokračoval.

K námietke žalobcu, že počas daňového konania konali správca dane aj žalovaný voči nemu
neobjektívne, nelogicky a nepredvídateľne, nerešpektovali pritom zákonné podmienky na odpočítanie
DPH pri zdaniteľnom plnení v zmysle záväzného výkladu európskej judikatúry, vrátane zásady daňovej

neutrality a ochrany práv dobromyseľne (v dobrej viere) konajúceho žalobcu, žalovaný opätovne
poukázal na svoje odôvodnenie, kde rozsiahlo popísané dôvody neuznania práva na odpočet dane z
pridanej hodnoty. Žalobca neuviedol, v čom žalovaná strana nerešpektovala zákonné podmienky na
odpočítanie dane, v čom porušila zásadu daňovej neutrality, pretože bol to práve žalobca, ktorý si
uplatnil právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou, ktorú

správca dane spochybnil a žalovaný (pozn. správneho súdu, správne malo byť žalobca) mu tieto
pochybnosti nebol schopný jednoznačne vyvrátiť. Jeho tvrdenie, že preukázateľne konal štandardne a
obvyklým spôsobom, je rešpektovaným obchodníkom s dlhoročným bezproblémovým pôsobením na
príslušnom trhu, vždy plnil všetky svoje zákonné povinnosti, riadne priznáva a odvádza dane a nikdysa nestal súčasťou daňového podvodu správca dane ani žalovaný nijakým spôsobom nekomentovali,
ale v prípade dôkaznej povinnosti pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je informácia o dlhoročnom
pôsobení na podnikateľskom trhu, či rešpekt, informácia bezpredmetná. Skutočnosť, že zdaniteľné

plnenia sa týkali bežnej obchodnej činnosti žalobcu, ktorou je nákup a predaj poľnohospodárskych
komodít so slovenskými i zahraničnými obchodnými partnermi vychádza z predmetu činnosti žalobcu,
uvedenej v Obchodnom registri Slovenskej republiky, avšak ani táto informácia ešte nevylučuje dôkaznú
povinnosť žalobcu, ktorú tento neuniesol.

Žalovaný nerozporoval citáciu § 45 zákona 222/2004 Z. z., avšak poukázal na skutočnosť, že v
zdaňovacom období november 2012 neboli realizované trojstranné obchody. Uviedol, že správca
dane žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií požiadal zahraničného správcu dane o preverenie
deklarovaných dodaní spoločnosti KEREPESI PROJEKT, ktorý vo svojej odpovedi uviedol, že
spoločnosť KEREPESI PROJEKT s daňovými orgánmi nespolupracuje, neposkytla žiadne doklady na
preverenie reálnosti ekonomických prípadov. Správca dane tak dôsledne skúmal splnenie podmienok

oslobodeniaoddaneanazákladezistenínepriznalžalobcovidodávkytovaru,oslobodenéoddanepodľa
§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože žalobca nepreukázal intrakomunitárne dodanie odberateľským
spoločnostiam.

Žalovaný tiež vo svojom rozhodnutí uviedol v súvislosti s prepravovaným deklarovaným tovarom „Nie

je dôležité kedy a či motorové vozidlá prešli spoplatňovanými úsekmi ciest, ak deklarovaný odberateľ
nadobudnutie tovaru nepotvrdil a nepriznal a ak dodávateľ nepreukázal dodanie na základe predloženej
faktúry kontrolovaným daňovým subjektom, prípadne ak existencia tovaru bola spochybnená, či
nepreukázaná.“ Keďže „inštitúcia podvodu“ bola námietkou aj v odvolaní a žalovaný sa s touto
problematikou vysporiadal v rozhodnutí a slovné spojenie „podvod“ nepoužil v spojitosti s obchodnými

transakciami žalobcu, nebude sa žalovaný k tejto námietke vyjadrovať.

K ďalším námietkam uviedol, že správca dane dňa 17. 12. 2014 oboznámil žalobcu s priebežnými
kontrolnými zisteniami a tento zaslal dňa 13. 02. 2015 svoje vyjadrenie k priebežným kontrolným
zisteniam. Bol to práve žalobca, ktorý opakovane uviedol, že nemožno priraďovať konkrétne nákupy

tovaru od konkrétnych dodávateľov ku konkrétnym predajom tohto tovaru konkrétnym odberateľom.
Žalobca sa písomne vyjadril k protokolu z kontroly, aktívne, celkovo štyrmi podaniami, sa vyjadroval aj
vo vyrubovacom konaní, navrhoval vykonanie úkonov, ktoré správca dane realizoval a o ich výsledkoch
bol informovaný napríklad oboznámením č. 10229027/2019, oboznámením č. 100913402/2020 a
zápisnicou o ústnom pojednávaní č. 101710961/2020.

Okrem toho uviedol, že použil pojem člen fakturačného reťazca vo svojom rozhodnutí za iné
zdaňovacie obdobia a to v prípade, kedy použil vyjadrenie osoby registrovanej ako zástupcu 1.
odberateľa, spoločnosti HMC TRADE, p. Q., ktorá sa vyjadrila, že spoločnosť HMC TRADE je členom
fakturačného reťazca, že v mieste sídla spoločnosti sa nikdy nenachádzal, nedokázal poskytnúť

informáciu o podnikateľskej činnosti spoločnosti, nezúčastňoval sa na vedení tejto spoločnosti a
neovládal ekonomické procesy v spoločnosti. Konateľ spoločnosti je jedným z najdôležitejších orgánov
spoločnosti a jeho úlohou je zastupovať spoločnosť vo vzťahu k štátnym inštitúciám, súdom, alebo
iným (tretím) osobám. Konateľ zastupuje spoločnosť navonok, uzatvára zmluvy a rieši obchodné aktivity
spoločnosti a za túto spoločnosť sám zodpovedá. Ak sám konateľ spoločnosti nemá informácie o

obchodných aktivitách spoločnosti a nevie k nim predložiť relevantné dôkazy, svedecké výpovede iných,
nezávislých svedkov, nemôžu mať vplyv na výsledok daňovej kontroly.

Konštatoval tiež, že podmienky trojstranného obchodu sú taxatívne vymedzené v § 45 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. sa vierohodnosťou pôvodu faktúry

rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru, alebo služby, alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa
vyhotovila faktúru. Vierohodnosť pôvodu faktúry znamená, že faktúra bola vydaná dodávateľom, alebo
inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ, ale
aj príjemca tovaru alebo služby.

Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup
pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to,
aby sa uistil, že svojimi obchodnými transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky
daňového podvodu. Založenie spoločnosti a jej zápis do Obchodného registra Slovenskej republikyešte neznamená, že táto automaticky napĺňa hlavné definičné znaky podnikania, ktorými sú v zmysle
Obchodného zákonníka sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku spoločnosti. Žalobca bol priamo účastný

ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt sa nemá možnosť obhajovať
nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej
transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné
podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR 5Sžf/94/2014 zo dňa 29. 02. 2016).

Žalobca používa pojem „prázdne frázy“, „informácie od oficiálnych inštitúcií“, aby zámerne poukázal
na zistenia správcu dane, ktoré považuje za neobjektívne iba z dôvodov, že tieto nezapadajú do
jemu vopred pripraveného konceptu. Žalobca priam spochybňuje vyjadrenia zahraničnej daňovej
správy, ktorá na základe požiadaviek správcu dane konala. Zahraničná daňová správa pri vypočutí
svedka postupuje podľa právnych predpisov platných na jej území. Ak príslušné právne predpisy

neumožňujú nášmu daňovému subjektu realizovať právo podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov, daňový subjekt sa nemôže dovolávať nezákonnosti vykonanej svedeckej
výpovede. Preverovanie prepravcov tovaru malo za cieľ podporiť tvrdenie daňového subjektu, že
dodania maďarským daňovým subjektom bolo uskutočnené tak ako tvrdí, na základe predložených
faktúr. Informácie o prepravách iba potvrdili zistenia správcu dane, že dodania tovaru maďarským

daňovým subjektom sa neuskutočnili tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Maďarskí prepravcovia
prepravovali tovar, no nie v súlade s tvrdeniami daňového subjektu. Preprava tovaru predstavuje hmotnú
podstatu, čo je potrebné preukázať hodnovernými dôkazmi (prepravnými dokladmi, technickými nosičmi
dát, tachografmi, záznamami o jazdách a pod.) a nie iba svojimi zmyslami, ako si to predstavuje žalobca.

Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom
ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a je iniciátorom
tohto práva v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty, ktorý si toto právo uplatňuje. Je preto
jeho povinnosťou preukázať, že si tento nárok uplatňuje zákonným spôsobom. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

Ak daňový subjekt, na ktorom toto dôkazné bremeno leží svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže
byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený v zmysle § 51 ods. 1 písm.
a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane ani žalovaný nepostavili
svoje rozhodnutie na nekontaktnosti obchodných partnerov nachádzajúcich sa v reťazci obchodných
transakcií, ale na skutočnostiach, ktoré pri svojej vyhľadávacej činnosti zistili.

S odpoveďami na žalobné pripomienky uvedené v ďalších bodoch sa správca dane aj žalovaný
vysporiadali vo svojich rozhodnutiach.

Každý prejudikovaný prípad je špecifický a je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu

mať vplyv na prijatie záveru. Správca dane sa z dôvodu objektívneho posúdenia nároku na odpočet
dane počas výkonu kontroly sústredil aj na preverenie dodávateľských subjektov, ktorí v priamom a
v nepriamom rade spolupracovali na poskytnutí tovaru a služieb, s ktorými súvisí uplatnený nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty.

Okrem toho dodal, že fotokópia občianskeho preukazu konateľa odberateľskej spoločnosti,
predloženého správcovi dane nie je dôkazom o tom, že obchodné vzťahy boli uskutočnené tak, ako to
uviedol žalobca.

Žalovaný nesubsumuje nekontaktnosť tuzemského partnera a nekontaktnosť zahraničného partnera

pod podmienku intrakomunitárnych dodaní. Žalobca opakovane spochybnil výpovede svedkov
(prepravcov) a opakovane poukázal na skutočnosť, že sa svedeckých výpovedí nezúčastnil. Tak ako
žalobca uviedol na strane svojho rozhodnutia, zahraničná daňová správa pri vypočutí svedka postupuje
podľa právnych predpisov platných na jej území. Ak príslušné právne predpisy neumožňujú nášmu
daňovému subjektu realizovať právo podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších

predpisov, daňový subjekt sa nemôže dovolávať nezákonnosti vykonanej svedeckej výpovede. Okrem
toho sa vyjadril k svedeckým výpovediam prepravcov a vyjadreniam zahraničného správcu dane.
Rovnako tak žalovaný nespochybnil vykonávanie činností zamestnancami na základe pracovného
pomeru u kontrolovaného daňového subjektu, avšak ich opakované vypočutie tak ako to navrhovalžalobca, nepovažoval za dôležité, nakoľko H.. X. a p. E. ako svedkovia dostali priestor vypovedať a vo
svojej svedeckej výpovedi iba popísali priebeh činností, ktoré im vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu
so svojím zamestnávateľom.

Daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. a správca dane jej priebeh a
kontrolné zistenia riadne a zodpovedne zdokumentoval v protokole z kontroly a vo svojom rozhodnutí.
Námietkam žalobca sa správca dane aj žalovaní rozsiahlo venovali vo svojich rozhodnutiach. Okrem
toho zduplikoval, že záznamy o pohybe motorových vozidiel po spoplatňovaných úsekoch ciest a diaľnic

neidentifikujú žiadnou veličinou prepravovaný tovar a ani skutočný cieľ cesty, preto správca dane údaj
o pohybe motorových vozidiel vyhodnotil ako nadbytočný bez vypovedacej schopnosti. Nie je dôležité
kedy a či motorové vozidlá prešli spoplatňovanými úsekmi ciest, ak deklarovaný odberateľ nadobudnutie
tovaru nepotvrdil a nepriznal a ak dodávateľ nepreukázal dodanie na základe predloženej faktúry
kontrolovaným daňovým subjektom, prípadne ak existencia tovaru bola spochybnená, či nepreukázaná.

Zároveňsažalovanýopätovnevyjadrilkdĺžkedaňovejkontroly,akoajvyužitiumožnostinazeraťdospisu
z daňovej kontroly a tiež ku kamerovému záznamu, v zhode s napadnutým rozhodnutím. Okrem toho
dodal, že informácie z váženia kamiónov maďarskými orgánmi, alebo z prevádzky mýtneho systému, sú
neadresné a nepriame dôkazy pretože neposkytujú informáciu o tom, že prepravovaný a vážený tovar
je ten, ktorý je uvedený na predložených faktúrach. K námietke, že správca dane odmietol návrh, na

vykonanie dokazovania výpismi hlasových hovorov a SMS z kontrolovaného obdobia od príslušných
telekomunikačných operátorov, ktoré sú tiež spôsobilé preukázať pravdivosť deklarovaných skutočností,
žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahlu dokazovaciu činnosť a zistenia z tejto činnosti
uviedol v protokole z kontroly a rovnako ako žalovaný vo svojom rozhodnutí.

54. Žalovaný, na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne
podanú, zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

55. Uznesením č. k. 21S/36/2021-193 zo dňa 28. 07. 2021 tunajší súd vylúčil žalobu zo dňa 01. 07.
2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100925671/2021 zo dňa 27. 05. 2021, č. 100925796/2021 zo
dňa 27. 05. 2021, č. 100925879/2021 zo dňa 27. 05. 2021, č. 100926412/2021 zo dňa 27. 05. 2021,
č. 100929648/2021 zo dňa 28. 05. 2021, č. 100988078/2021 zo dňa 07. 06. 2021, č. 100988318/2021
zo dňa 07. 06. 2021, č. 100988522/2021 zo dňa 07. 06. 2021, č. 100988670/2021 zo dňa 07. 06. 2021

na samostatné konanie.

56. K vyjadreniu žalovaného podal písomnú repliku žalobca a zotrval na podanej žalobe, vrátane jej
doplnenia. Rovnako tak zotrval na prekročení zákonnej lehoty o 25 dní a poukázal na rozhodovaciu
prax. Okrem toho žalobca bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu

dane je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože jednotlivé dôvody sa
navzájom vylučujú. Neobstojí ani obrana žalovaného, že podvod alebo zneužitie práva spomína údajne
iba v súvislosti s inými subjektami. Ide totiž o subjekty, ktoré žalovaný dáva do súvisu s kontrolovanými
zdaniteľnými plneniami žalobcu a v optike ktorých na plnenia žalobcu nazerá. Ak by bolo pravdivé
tvrdenie žalovaného, že podvod neuvádza v súvislosti so žalobcom a jeho obchodmi, nemal by

sa o podvode vôbec zmieňovať a zbytočne tým zaťažovať rozhodnutie. Súdny dvor sa ale vyslovil
jednoznačne, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôže vedieť. Zároveň žalobca doplnil svoje vyjadrenie k preprave a uviedol, že zákon v znení v
čase uskutočnenia kontrolovanej transakcie, ktorá je predmetom preskúmania v tomto konaní medzi

žalobcom a žalovaným (rok 2012) dokonca ešte od žalobcu nevyžadoval ani to, aby predložil doklad o
preprave potvrdený odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v IČŠ. Postačujúce bolo
aj preukázanie dokladom CMR bez uvedeného potvrdenia odberateľom alebo osobou ním poverenou
prevzatie tovaru alebo aj inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom,
dokladomoprijatíplatbyzatovar.Okremtohovytýkal,žežalovanýnevysvetlil,včommáspočívaťrozdiel

napr. medzi technickými nosičmi dát, tachografmi a záznamami o jazdách, ani prečo by tento (jeden,
tromi rôznymi výrazmi nazvaný) doklad mal mať vyššiu dôkaznú silu, než dôkazy, ktoré neúspešne
navrhoval žalobca. V iných daňových konaniach správcovia dane dokazovanie tachografmi výslovne
odmietajú aj v prípade ich aktívneho predloženia zo strany daňových subjektov. Správcovia danedôvodia, že tachografy nie sú spôsobilé preukázať zdaniteľné plnenie, nakoľko z nich nevyplýva
pravdivosť kontrolovaného obchodu. Preto je viac než pravdepodobné, že by ich rovnako vyhodnotil aj
správca dane v tomto prípade. Vyjadril presvedčenie, že predložené doklady k zrealizovanému obchodu

spolu s vykonanými dôkazmi o preprave a s kontrolou prepravy vykonanou pracovníkmi žalobcu by
spolu s dôkazmi na základe informácii z mýtneho systému NDS a informáciami od maďarskej colnej
správy (z váženia vozidiel) boli dostatočne dôveryhodným spôsobom zdokladovania prepravy. Mal za
to, že už teraz je uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu preukázaným faktom, keďže
nebolo účinne spochybnené. Formálne dôkazy ho jednoznačne potvrdzujú a podvod nebol preukázaný.

Preprava do IČS je jedinou skutočnosťou (okrem povinnosti previesť právo nakladať s tovarom ako
vlastník na nadobúdateľa), ktorú bol žalobca povinný preukázať na účely oslobodenia od dane pri
IC dodaní. Vyjadril tiež presvedčenie, že ak boli niektoré v Maďarsku získané doklady odlišné od
dokladov žalobcu, tak zrejme z dôvodu, že sa netýkali žalobcu. Za irelevantné považoval zistenie,
že niektorí prepravcovia neboli v obchodnom vzťahu ani s deklarovaným odberateľom. Z právnej
úpravy jednoznačne vyplýva, že špedičná spoločnosť (zasielateľ) je na základe zasielateľskej zmluvy

v obchodno-právnom vzťahu s odberateľom žalobcu (príkazcom) a na jeho účet (odberateľa/príkazcu,
ktorému vystavuje faktúru) obstaráva prepravu (zásielky) u dopravcu (v tomto konaní označovaný
správcom dane ako prepravca), pričom tento dopravca (prepravca) za túto službu fakturuje špedičnej
spoločnosti. Preprava je tak vykonaná na účet odberateľa žalobcu, ktorý s prepravcom skutočne nemá
obchodno-právny vzťah. Zároveň je splnená podmienka podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný

mal jednoznačne preveriť aj špeditérske spoločnosti a ich obchodný vzťah s odberateľmi žalobcu. Na
konkrétne špeditérske spoločnosti mohli nasmerovať správcu dane samotní prepravcovia (dopravcovia),
ktorých správca dane preveroval. Práve týmto spôsobom sa mohol presvedčiť o správnosti deklarovanej
prepravy. Zároveň sa tiež vyjadril k spochybneniu navrhnutých dôkazov a v bode V. uviedol ďalšie
výhrady k obsahu stanoviska k žalobe a to napr. že žalovaný preceňuje informácie získané z MVI. Okrem

toho nepoprel, že nebol obchodným partnerom prepravcov, ani zasielateľov. Skutočnosť, že prípadným
ďalším, nepriamym odberateľom alebo konečným spotrebiteľom je spoločnosť odlišná od odberateľa
žalobcu je v obchode tiež bežná.

57. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

58. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 17. 01. 2023, za účasti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe. Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
ospravedlnil, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 114 SSP.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

59. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 06. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

60. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
do 31. 12. 2012, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je a) dodanie tovaru za

protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátanea) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru

spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie
alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,

Podľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je
služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba

prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 43 ods. 1, 3, 4, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a
nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,

v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.
Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,

prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ
inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo

dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety,
uvediedodanietovarubezoslobodeniaoddanedodaňovéhopriznaniazazdaňovacieobdobie,vktorom
uplynula táto lehota.

Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49

môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je

povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

61. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu

a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju

bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 8 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správcu dane vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov, protokol sa nevyhotovuje, ak je

daňová kontrola ukončená podľa ods. 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume,
ktorú má kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému
daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovujeinak.Vovýzvesprávcadaneurčílehotuniekratšiuako15pracovnýchdníodjejdoručenia,

v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné daňový
subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 61 ods. 1 až 6 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase

rozhodovania správnych orgánov), správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne

navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené

finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
____________________
21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca

dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

62. V preskúmavanej veci predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bola žalobcom tvrdená
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobe. Medzi účastníkmi konania
bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku v znení

neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a to konkrétne, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2012 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od spoločnosti Pet-print,
s.r.o. za dodanie repky a slnečnice, na základe faktúr č. 1002012, 1012012, 1042012, 1102012,
1112012, 952012, 1022012, od spoločnosti MAGISTRATO s.r.o., za dodanie pšenice, repky, kukurice a
slnečnice, na základe faktúr č. 38/G/2012, 39/G/2012, 40/G/2012, 41/G/2012, 42/G/2012, 43/G/2012 a

od spoločnosti Bacoli s. r. o. za dodávku repky, na základe faktúr č. 201211131, 201211152. Okrem toho
sporom medzi žalobcom a žalovaným bolo aj žalobcom deklarované dodanie tovaru s oslobodením od
dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v príslušnom zdaňovacom období spoločnosti KEREPESI
PROJEKT za dodávku repky na základe faktúr č. 123000081, 123000082, 123000083, 123000084,
123000085, 123000089.

63. Ak platiteľ DPH poskytuje služby alebo dodáva tovar, platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého toto
plnenie podlieha dani z pridanej hodnoty. Zo všeobecného pravidla existujú výnimky, kedy je plnenie
od DPH oslobodené. Jednou zo situácií, kedy môže byť dodanie tovaru oslobodené je situácia, kedy
platiteľ DPH dodáva tovar do iného členského štátu. Platiteľ však musí splniť zákonné podmienky

pre oslobodenie. Aby platiteľ mohol využiť oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského
státu (ďalej „IČŠ“), musí splniť podmienky uvedené v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty. Je potrebné zdôrazniť, že na využitie výhody oslobodenia, musia byť podmienky splnené
presne - ustanovenia § 43 musia byť splnené reštriktívne, čo vyplýva z európskej judikatúry. Pri
výklade § 43 je platiteľom nápomocné nariadenie Rady (EU) 2018/1912 zo 4. decembra 2018. V tejto

súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nestačí splniť hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie, ale je tiež
nutné splnenie podmienok pre oslobodenie správcovi dane preukázať. Pokiaľ platiteľ podmienky pre
oslobodenie nesplní alebo nepreukáže, má to pre neho dopad v podobe dorubenia DPH tak, ako to bolo
aj v danom prípade.

Podmienkami pre oslobodenie od dane sú:
• dodávateľ tovaru je platiteľom dane v tuzemsku,
• odberateľ tovaru je identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim
identifikačným číslom pre DPH prideleným v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa
začalo odoslanie alebo preprava tovaru, pričom ale nemusí ísť o identifikačné číslo pre DPH pridelené

v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy tovaru,
• odberateľ oznámil dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH pridelené v inom členskom štáte (môže
byť aj oznámené e-mailom),
• došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník (C-409/04 Teleos),
• tovar sa v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského

štátu, pričom odoslanie alebo prepravu tovaru vykonáva buď predávajúci alebo kupujúci,
• musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

V zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. z hľadiska uplatnenia oslobodenia od dane, pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu, na základe listinného dôkazu, je tiež dôležité a nepochybné, že

v ňom uvedené údaje musia odrážať skutočnosť, t.j. nielen osobu dodávateľa, ale aj odberateľa a iné
zákonom stanovené náležitosti.

64. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch

daní a tieto podmienky sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ustanovení § 51 ods. 1
písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa
viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon
to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnostiplatiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Právo na odpočet dane
z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenie bolo uskutočnené osobou

uvedenou na faktúre.

65.Úlohoudaňovéhokonaniajetedazistenie,čisidaňovésubjektysplnilivsúladespríslušnýmihmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ
ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane
dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

V tejto súvislosti s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/15/2019 správny
súd zdôrazňuje, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu
povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia
tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovanýchskutočností,nakoľkodaňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Pretojenasprávcovi

dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo
zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná
judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

66. Z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu.

Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade
preukázaných dodávok tovaru, ktoré mu mal dodať ním uvádzaný dodávateľ, ktorý je platcom dane
z pridanej hodnoty. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov, ako aj vyjadrením žalobcu
a inými dôkazmi, uvedenými vyššie, pričom žalobca bol opakovane v zmysle § 46 ods. 5 daňového

poriadku vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, v rámci ktorých boli vyjadrené pochybnosti
správcu dane. Námietka žalobcu, že z týchto výziev nevyplývali konkrétne pochybnosti, je v tomto
smere irelevantná, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vždy vyplývali nielen sporné faktúry, ale
aj vykonané dôkazy a tiež boli uvedené pochybnosti správcu dane, ku ktorým sa žalobca vyjadroval a
navrhol stále nové dôkazy, preto ani neobstojí námietka žalobcu, týkajúca sa nadbytočnosti vykonaného

dokazovania v rámci MVI, ktoré sa však týkalo najmä žalobcom uplatneného oslobodenia od dane.
V tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti, že na jednej strane žalobca popiera relevantnosť
získaných informácií v rámci MVI a na druhej strane vytýka, že neboli doplnené MVI aj o zisťovanie
skutočností, týkajúcich sa špeditérskych spoločností. Je však potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že
dokazovanie nie je absolútne, a to sa týka aj správcu dane, ktorý vykonal žalobcom navrhnuté dôkazy

a samotná skutočnosť, že tieto dôkazy neboli v prospech žalobcu, nemôže znamenať tú skutočnosť, že
nie sú relevantné a správca dane na ne nemá prihliadať. Správca dane hodnotí dôkazy nielen jednotlivo,
ale aj vo vzájomnej súvislosti a vychádza pritom zo všetkého, čo počas konania vyšlo najavo.

67. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd aj k námietke žalobcu, že mu boli odňaté práva

v rámci daňového konania, ktoré aj vymenoval, ale bližšie nešpecifikoval, zastal ten právny názor,
že daňové orgány neporušili procesné predpisy daňového konania tak, ako ich žalobca v žalobe
tvrdil. Za najzávažnejšie porušenie procesných predpisov daňového konania pritom žalobca považoval
prekročenie ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly spojené so sankciou nezákonnosti celého
daňového konania i rozhodnutia. K uvedenému správny súd uvádza, že preskúmaním obsahu

administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá 16. 07. 2014 a ukončená bola dňa 16. 05.
2016 (dňom doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole).
Keďže v priebehu daňovej kontroly nastala situácia, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom
podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/201 o administratívnej spoluprácia boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ,,nariadenie Rady (EU) č. 904/2010),
správca dane prerušil daňovú kontrolu dňa 06. 03. 2015 v mysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č.
563/2009 Z. z. a v zmysle § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. pokračoval v daňovom konaní od 18.

01. 2016, kedy pominuli dôvody na prerušenie kontroly. Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej
kontroly po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, správny súd konštatuje,
že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola prebiehala v období od
16. 07. 2014 do 06. 03. 2015 a od 18. 01. 2016 do 16. 05. 2016, čo je celkove 356 dní). K tvrdeniu
žalobcu, že lehota na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií spôsobom

podľa osobitného predpisu začína plynúť najskôr odo dňa, kedy príslušný orgán zašle žiadosť o MVI
príslušnému orgánu iného členského štátu, a zároveň končí tým dňom, kedy je príslušnému orgánu
zaslanáodpoveďodpríslušnéhoorgánuinéhočlenskéhoštátu,správnysúduvádza,ževdanomprípade
nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 442/2012 Z. z., keďže tento sa nevzťahuje na daň z pridanej
hodnoty (§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2012 Z. z.), pričom ustanovenie § 61 daňového poriadku
stanovuje len jednu podmienku, a to že deň prerušenia daňovej kontroly nemôže byť skorší ako deň,

kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu. V tomto prípade bola daňová kontrola prerušená
od 06. 03. 2015 a to do doby obdržania požadovaných informácií od zodpovedného administratívneho
orgánu príslušným členským štátom Daňovým úradom Nitra. Žalobca rozhodnutie prevzal dňa 05. 03.
2015. Medzinárodná výmena informácií sa týkala spoločnosti „NAUROMEX“ KFT. Odpoveď na žiadosť
o MVI bola doručená Daňovému úradu Nitra dňa 18. 01. 2016, pričom žalobca v žalobe namietal,

že vo formulári je uvedený dátum zaslania odpovede 11. 12. 2015. Uvedené však nemožno stotožniť
aj s dátumom doručenia odpovede. Okrem toho je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na názor
Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/44/2019 zo dňa 27. 10. 2021,
ktorý uviedol v bode 49, že „daňový poriadok vo vzťahu k určeniu tohto dňa stanovuje iba jedno,
svojou povahou, časové kritérium, ktoré je závislé od spôsobu doručovania to, že tento deň nemôže byť

skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami a v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane, tento deň nemôže
byť skorší ako deň jeho doručenia. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ak správca dane, teda
nie oddelenie CLO potrebuje pre správne určenie dane získať informácie od príslušného orgánu
členského štátu, je oprávnený prerušiť daňovú kontrolu a to dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení,

pričom prirodzene v odôvodnení rozhodnutia správca dane uvedie skutočnosti, pre ktoré daňovú
kontrolu prerušil. Relevantným následkom prerušenia daňového konania (daňovej kontroly) je, že počas
prerušenia lehoty neplynú.“ Z predmetného rozhodnutia tiež vyplýva, že kedy bola správcom dane
vyplnená žiadosť o poskytnutie informácií preposlaná oddelením CLO príslušnému orgánu členského
štátu, je vo vzťahu k samotnému prerušeniu daňovej kontroly a s tým súvisiacej celkovej dĺžky daňovej

kontroly, irelevantná. Uvedené je možné subsumovať aj na skutočnosť, kedy bola odpoveď odoslaná zo
strany zahraničného správcu dane, doručená oddeleniu CLO a následne preposlaná. Samozrejme, v
prípade enormne dlhej neodôvodnenej doby, je potrebné starostlivo zvažovať a dopytovať vykonávané
interné úkony v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ale v danom prípade išlo o 25 dní, čo ani
podľa názoru súdu nie je enormne dlhá doba, ktorú by bolo potrebné zohľadniť v rámci prerušenia,

resp. neprerušenia daňového konania. Správny súd mal v uvedenej súvislosti preto za to, že správca
dane neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EU) č. 904/2010, keď pri prerušení
daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia § 61 daňového poriadku, pričom deň prerušenia daňovej
kontroly bol stanovený ako deň nepredchádzajúci dňu, ku ktorému bolo rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly odovzdané na poštovú prepravu žalobcovi. K dátumu, ktorý stanovil správca dane ako deň,

kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly správny súd uvádza, že i v tomto prípade postupoval
správca dane v súlade s § 61 ods. 4 daňového poriadku, keď tento deň bol dňom doručenia odpovede
na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane. Ohľadom ustanovenia nariadenia Rady
(EU) č. 904/2010, správny súd konštatuje, že uvedené nariadenie stanovuje lehoty na vybavenie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, tieto lehoty sú však záväzné pre dožiadaný orgán. To, že

dožiadaný orgán pri vybavovaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nepostupuje v súlade s
uvedeným nariadením a nedodrží maximálnu lehotu na vybavenie žiadosti ním stanovenú, neznamená,
že správca dane je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej nariadením Rady (EU) č. 904/2010
pokračovať v daňovej kontrole. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C- 186/20, z ktorého jednoznačne vyplýva, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení

s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Uvedené je možné rovnako subsumovať ajnainternédoručovanieodpovedezmedzinárodnejvýmenyinformáciímedzioddelenímCLOasprávcom
dane, a preto aj túto námietku správny súd hodnotil za nedôvodnú.

Čo sa týkalo poukazu na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v tomto ohľade je potrebné túto judikatúru
považovať za prekonanú vyššie uvedenými rozhodnutiami, ako aj správny súd dodáva, že ani
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/62/2017 neobsahuje právny záver o tom, že správca
dane má prerušovať daňovú kontrolu až dňom, kedy príslušný orgán - oddelenie CLO odošle žiadosť o
poskytnutie informácie príslušnému orgánu a že do celkovej lehoty na vykonávanie daňovej kontroly je

potrebné započítať aj obdobie plynúce odo dňa určeného v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly do
dňa odoslania žiadosti príslušným orgánom - oddelením CLO tak, ako to tvrdil žalobca.

V tejto súvislosti kasačný súd v rozsudku pod sp. zn. 5Sžfk/44/2019 uviedol, že oddelenie CLO po
doručení žiadosti správcom dane, túto následne zasiela do iného členského štátu, a nemá žiadnu úvahu,
či tak urobí alebo nie, inými slovami, ak už došlo k prerušeniu konania správcom dane, oddelenie CLO

toto prerušenie nemôže nijako zvrátiť a preto vzhľadom na absenciu akejkoľvek úlohy oddelenia CLO
v posudzovaní potrebnosti MVI nie je možné o žiaden rozumný argument oprieť záver, že by bolo
možné prerušenie konania viazať až na len čisto administratívny či technický úkon oddelenia CLO, resp.
ako v danej veci žalobca namietal, započítavať jednotlivé dni, o ktoré bolo prerušenie konania týmto
interným, resp. administratívnym úkonom predĺžené. Okrem toho správnemu súdu nie je ani zrejmé, z

čoho žalobca čerpal informáciu o štandardnej dĺžke doručovania odpovede, resp. preposielaní žiadosti,
o lehotách stanovených medzi jednotlivými orgánmi a pod., pretože pre súd nie sú záväzné interné
pokyny správnych orgánov, a preto aj túto argumentáciu žalobcu, spočívajúcu v odklone od stanovísk
finančných orgánov, resp. odborných stanovísk, je potrebné hodnotiť za irelevantnú.

K ďalším námietkam, týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly a jej zásahu do práv žalobcu, správny
súd poukazuje na druhú vetu uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016,
ktorá znie: „Počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov
správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode
a základných právach obmedzujú.“

Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že výsledok zo žalobcom namietanej daňovej kontroly nebol
súčasťounapadnutéhorozhodnutia,pretožeakosámžalobcauviedol,daňovákontrolabolavykonávaná
za obdobie február - november 2012, a teda získaná informácia sa nemusela týkať všetkých daňových
období.

68. Ohľadom odklonu od rozhodovacej praxe správnych súdov, pozornosti súdu neušlo, že žalobca v
bodoch 251 - 255 poukázal na rôzne rozhodnutia, avšak išlo o rozhodnutia, v rámci ktorých subjektom
nebolo priznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty za určitej konkrétnej skutkovej situácie, pričom
žiadnu takúto situáciu aj keď nebolo možné priradiť k danému skutkovému stavu, nemožno uvedené

považovať za odklon od rozhodovacej praxe. Takouto procesnou situáciou by bolo, ak by za rovnakých
skutkových a právnych okolností správny súd jednému subjektu priznal odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, resp. uznal oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a druhému subjektu nie. Uvedené však
zo strany žalobcu tvrdené ani preukázané nebolo, a preto aj túto námietku, týkajúcu sa procesnej
vady, je potrebné hodnotiť za nedôvodnú. Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalobcu, že žalovaný v

napadnutom rozhodnutí nereagoval na judikatúru, pričom v tejto súvislosti správny súd poukazuje na
odôvodnenie žalovaného, ktorý uviedol, že „poukazovanie na rozsudky rozchádzajúce sa v merite veci
od podstaty preverovania deklarovaných obchodných transakcií, staršieho datovania a s rozdielnou
problematikou, považuje správca dane za subjektívny náhľad daňového subjektu. Právny názor v
každej jednej prejednávanej veci je jedinečný, podstata preverovaných skutočností rozdielna a z toho

dôvodu nie je možné spájať prípady odlišné vo svojej podstate.“ Uvedené správny súd považoval za
dostatočné vysporiadanie sa s judikatúrou citovanou žalobcom zo strany daňových orgánov, a preto ani
táto námietka neobstála.

69. K uneseniu dôkazného bremena správny súd uvádza, že v priebehu daňovej kontroly žalobca

predložil správcovi dane faktúry špecifikované aj v bode 64 tohto rozsudku. Predloženie uvedených
dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania
dane z pridanej hodnoty a pre uplatnenie oslobodenia od dane, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť
a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a naakékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo
nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že
určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

70. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového
subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr.

uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a tiež oslobodenie od dane, musí byť
schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera
sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne
naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi a odberateľmi tovaru.
Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda
preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania

obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť
akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31.
05. 2018).

71. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia

boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový
stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s
deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločností dodávateľov: Pet-print, s.r.o.,
Bacoli s. r. o. a MAGISTRATO s.r.o., predmetom ktorých malo byť dodanie rôznych poľnohospodárskych
plodín žalobcovi podľa faktúr uvedených v bode 64 tohto rozsudku, vykonal v potrebnom rozsahu

dokazovanie, pričom využil i poznatky získané z iných daňových kontrol a miestnych zisťovaní, výsluchy
svedkov, listinné dôkazy a tiež vyjadrenia žalobcu, ako aj ohľadom spoločnosti MAGISTRATO s.r.o.
a prepravy, aj informácie z medzinárodnej výmeny informácií. Ohľadom uplatneného oslobodenia od
dane z pridanej hodnoty, v rámci ktorého žalobca vystupoval ako dodávateľ a odberateľom mala byť
spoločnosť KEREPESI PROJEKT podľa faktúr uvedených v bode 64 tohto rozsudku, správca dane

vykonal dokazovanie najmä prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.

K skutočnostiam získaným v rámci medzinárodnej výmeny informácií, správny súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30. 11. 2021, v ktorého právnych vetách
je uvedené:

„I. Žiaden právne záväzný akt Európskej únie v oblasti DPH neupravuje
možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu
pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v
administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020

o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v
občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí
dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a umožnil
im podieľať sa na vykonaní dôkazu.
II. Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za

zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca
dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov. Samozrejme,
nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy).“

Z uvedeného je teda nepochybné, že aj keď žalobca nemal možnosť zúčastniť sa úkonov, vykonávaných
dožiadaným zahraničným správcom dane, podľa predpisov platných v dožiadanom štáte, ktoré správca
dane nevie ovplyvniť, takto získané poznatky je možno považovať za zákonne získané a procesne
použiteľné ako dôkazy, a teda argumentácia žalobcu o ich nižšej právnej sile, je v tomto ohľade úplne
irelevantná.

72. Žalobca si v zdaňovacom období november 2012 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr
vystavených dodávateľmi Pet-print, s.r.o., MAGISTRATO s.r.o. a Bacoli s. r. o., predmetom fakturácie
boli poľnohospodárske plodiny a titulom uplatnenia oslobodenia od dane za dodanie tovaru odberateľoviKEREPESI PROJEKT KFT podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane pri preverovaní
predmetných obchodných transakcií zistil, že obchod s predmetnými poľnohospodárskymi plodinami, v
rámci uplatnenia odpočítania dane, bol realizovaný v obchodných reťazcoch, ktoré vypátral a detailne

opísal vo svojom rozhodnutí. Na základe týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom
a povinnosťou správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu,
vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca
dane v danom prípade po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že spoločnosť

Pet-print, s.r.o. nepreukázala nadobudnutie poľnohospodárskych komodít na základe prijatých faktúr
zaevidovaných v evidencii dane z pridanej hodnoty, zaúčtovaných v účtovníctve, a teda nepreukázala
ich dodanie žalobcovi. Rovnako tak spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru
a prepravu tovaru neuskutočnila tak, ako to tvrdila. Ani spoločnosť Bacoli s. r. o. nepotvrdila dodanie
repky žalobcovi, pričom bolo konštatované, že nepriznaním dane z pridanej hodnoty nebola splnená
základná podmienka práva na odpočítanie dane.

73. Konkrétne, v spoločnosti Pet-print, s.r.o. vykonal správca dane daňovú kontrolu, pri ktorej zistil,
že táto nadobudla deklarovaný tovar od dodávateľov: AGROBULLS s.r.o., GOLD STONE s.r.o., LES-
POL, s.r.o., SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. V súvislosti s iným konaním správca dane vykonal opakované
miestnezisťovaniezaúčelomprevereniaobchodnýchtransakciívroku2012vspoločnostiAGROBULLS

s.r.o. a zistil, že okrem názvu umiestnenom na vývesnej tabuli na budove, nemá na tejto adrese
žiadne podnikateľské ani kancelárske priestory. Na výzvu správcu dane spoločnosť AGROBULLS s.r.o.
nereagovala a zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Spoločnosť AGROBULLS s.r.o.
je nekontaktná a k 31. 03. 2013 jej bola podľa § 81 zákona o dani z pridanej hodnoty zrušená registrácia
pre daň z pridanej hodnoty. Štatutárnym zástupcom spoločnosti je občan Maďarska. Daňový subjekt

AGROBULLS s.r.o. teda nepreukázal dodanie tovaru, slnečnice a repky daňovému subjektu Pet-print,
s.r.o. Správca dane vykonal v súvislosti s iným konaním miestne zisťovanie, za účelom preverovania
obchodných transakcií z roku 2012 aj v spoločnosti GOLD STONE s.r.o. a zistil, že na uvedenej
adrese sa spoločnosť nenachádza a nemá svoje označenie. Spoločnosť GOLD STONE s.r.o. na výzvu
správcu dane nereagovala, zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Štatutárnym zástupcom

spoločnosti je občan Maďarska. Spoločnosť GOLD STONE s.r.o. je nekontaktná a k 30. 11. 2013 jej
bola, podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. zrušená registrácia pre daň, teda ani táto
spoločnosť nepreukázala dodanie tovaru spoločnosti Pet-print, s.r.o. Rovnako tak spoločnosť LES-POL,
s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, zásielky sa správcovi dane vracajú neprevzaté v odbernej lehote
a následne po opakovaní doručovania sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Štatutárny

zástupca spoločnosti LES-POL, s.r.o. sa k ústnemu pojednávaniu ani po opakovaných predvolaniach
nedostavil, svoju neúčasť nijako neospravedlnil a požadované doklady nepredložil. Spoločnosť LES-
POL, s.r.o. teda nepreukázala dodanie spoločnosti Pet-print, s.r.o. Správca dane vykonal v súvislosti
s iným konaním miestne zisťovanie aj v spoločnosti SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. a zistil, že na adrese
uvedenej v Obchodnom registri Slovenskej republiky, sa okrem názvu umiestnenom na vývesnej tabuli

na budove, nemá na tejto adrese žiadne podnikateľské ani kancelárske priestory. Na základe výzvy
bol správcovi dane doručený e-mail prílohou ktorého bol zoznam vydaných a prijatých faktúr za rok
2012 za spoločnosť SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. Zo zoznamu prijatých faktúr vyplývalo, že spoločnosť
SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. nakupovala poľnohospodárske komodity od spoločnosti P. B. T. SK s. r.
o. a BEDRYF s. r. o. V súvislosti s iným konaním správca dane vykonal v spoločnosti P. B. T. SK s.

r. o. miestne zisťovanie, pričom zistil, že na adrese sídla sa nachádza bytový dom, na ktorom chýbalo
označenie spoločnosti P. B. T. SK s. r. o. Na základe zoznamu prijatých faktúr mal daňový subjekt P.
B. T. SK s. r. o. dodať tovar daňovému subjektu SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. v zdaňovacích obdobiach
september - november 2012. Spoločnosť P. B. T. SK s. r. o. podala naposledy daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012, t.j. nepriznala a neodviedla daň z

deklarovaných dodaní, je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje a dodanie tovaru nepotvrdila.
Správca dane tiež v súvislosti s iným konaním vykonal v spoločnosti BEDRYF s. r. o. miestne zisťovanie,
pričom zistil, že na adrese sídla spoločnosti, chýbalo jej označenie. Na základe zoznamu prijatých faktúr
mal daňový subjekt BEDRYF s. r. o. dodať tovar daňovému subjektu SLOVAKIA TRADE 73 s.r.o. v
zdaňovacích obdobiach november - december 2012; daňový subjekt BEDRYF s. r. o. podal za 4. štvrťrok

2012 nulové daňové priznanie, t.j. nepriznal a neodviedol daň z deklarovaných dodaní, je nekontaktný,
so správcom dane nekomunikuje a dodanie tovaru nepotvrdil. Po oboznámení žalobcu s kontrolnými
zisteniami správca dane vykonal miestne zisťovanie aj v spoločnosti Pet-print, s.r.o. a zistil, že reálne
miesto podnikania spoločnosť nepreukázala. Na výzvu správcu dane sa dostavila konateľka spoločnostia uviedla, že kancelársky priestor má na mieste, kde momentálne býva, predložila zoznamy prijatých a
vydaných faktúr za zdaňovacie obdobia roku 2012. Správca dane zahájil v spoločnosti Pet-print, s.r.o.
daňovú kontrolu, preveroval uskutočnené zdaniteľné obchody za rok 2012 a zistil, že konateľke, p. O.

W. skončila dňa 16. 10. 2013, v čase daňovej kontroly, funkcia konateľky a novým konateľom sa stal
občan Rumunska, ktorý nepreberal poštu a stal sa nekontaktným. Deklarované obchodné transakcie
uskutočnené spoločnosťou Pet-print, s.r.o. boli riadne preverené v súlade s ustanovením § 3 zákona
č. 563/2009 Z. z., a z výsluchu O. W. vyplynulo, že všetky účtovné doklady a súvisiace dokumenty
odovzdala novému konateľovi spoločnosti. Napriek jej tvrdeniu, že aj po skončení funkcie konateľa

pracovala pre spoločnosť, spoločnosť Pet-print, s.r.o. nepodala ročné hlásenie o vyúčtovaní dane za rok
2013, čím deklarovala, že nemala žiadnych zamestnancov. O. W. sa vyjadrila, že spoločnosť neplatí za
prepravu tovaru, nevie, kto sú prepravcovia tovaru, nakoľko preprava je väčšinou zahrnutá v cene tovaru
od dodávateľa, čo je rozporné tvrdenie so žalobcom, ktorý tvrdil, že prepravu tovaru do jeho skladov
zabezpečovali dodávatelia.

Ohľadom spoločnosti MAGISTRATO s.r.o., ktorá deklarovala nákup poľnohospodárskych plodín za
kontrolované zdaňovacie obdobia od spoločností: LASPOL s.r.o., V. L. G. Slovakia s.r.o., AGRO - MAX s.
r. o., správca dane zistil, že miestne príslušný správca dane vykonal v spoločnosti LASPOL s.r.o. miestne
zisťovanie a zistil, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza rodinný dom, bez skladových a výrobných
priestorov. Sídlo spoločnosti nie je nijako označené a dlhodobo sa tam nikto nezdržuje. Spoločnosť

LASPOL s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, poštu nepreberá a výzva k predloženiu dokladov sa
správcovi dane vrátila s označením „neprevzatá v odbernej lehote“. Spoločnosť LASPOL s.r.o. nemá
podmienky, ani zamestnancov na obchodovanie s poľnohospodárskymi komoditami. Podľa vyjadrenia
pracovníka obecného úradu na adrese sídla spoločnosti má trvalý pobyt občan obce a na obecnom
úrade nemajú informácie o existencii a podnikaní spoločnosti LASPOL s.r.o. Z uvedeného vyplynulo,

že spoločnosť nepreukázala skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinná uvádzať v daňovom priznaní a nepotvrdila dodanie poľnohospodárskych plodín na
základe deklarovaného dodania, vystavením faktúr spoločnosti MAGISTRATO s.r.o. Správca dane
vykonal miestne zisťovanie aj na adrese sídla spoločnosti V. L. G. Slovakia s.r.o. a zistil, že na uvedenej
adrese sa nenachádza označenie spoločnosti. Zásielky adresované spoločnosti nikto nepreberá a tieto

sa vracajú s poznámkou „adresát je neznámy“. Spoločnosť V. L. G. Slovakia s.r.o. so správcom dane
nekomunikuje, za rok 2012 nepodala daňové priznanie, nepriznala a neodviedla daň z vystavených
faktúr a nepotvrdila deklarované dodanie poľnohospodárskych plodín spoločnosti MAGISTERATO s.r.o.
Správca dane požiadal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu AGRO - MAX s.
r. o. a zistil, že spoločnosť AGRO - MAX s. r. o. nadobudla tovar od spoločnosti EUROPEAN AGRICUL

TURALPARTNERSLTDatenjunadobudolodspoločnostiMAgrokoms.r.o.SpoločnosťAGRO-MAXs.
r. o. existenciu tovaru preukázala dokladom „Prehľad vážení 22. 05. 2012“, kde je ako odberateľ uvedená
spoločnosť EUROPEAN AGRICUL TURAL. Z uvedeného dokladu vyplývalo, že spoločnosť AGROKOM
s.r.o., Marcelová predala tovar spoločnosti EUROPEAN AGRICUL TURAL PARTNERS LTD, London,
pričom deklaruje naopak, obstaranie od tohto obchodného partnera. Pri miestnom zisťovaní u daňového

subjektu M Agrocom s.r.o. sa splnomocnená zástupkyňa vyjadrila, že obchody sa uskutočnili na
základe kúpnej zmluvy, prepravu tovaru zo skladu v Tekovských Lužanoch zabezpečil vždy odberateľ
svojimi prepravnými prostriedkami, pričom každý vážny lístok obsahuje údaje o vozidle, ktoré prepravu
uskutočnilo. Ohľadom preverovania žalobcom tvrdených skutočností, správca dane zaslal žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií a požiadal maďarskú daňovú správu o preverenie prepráv tovaru, na

základe predložených dokladov, príjemiek a výdajok pre spoločnosť MAGISTRATO s.r.o., ktorý využíval
motorové vozidlá prenajaté od maďarskej spoločnosti SN-L INVEST KFT. Konateľom tejto spoločnosti
boli predložené nájomné zmluvy v maďarskom jazyku na prenájom motorových vozidiel od 01. 06. 2012,
pričom bolo v odpovedi uvedené, že spoločnosť SN-L Kft nevlastnila licenciu na prepravu a nepredložila
žiadne doklady. Podľa vyjadrenia konateľa neuskutočnili pre slovenský daňový subjekt žiadnu prepravu

a nevie kto objednal prepravu ani kde a či boli jeho vozidlá použité. Vodičov p. F. Y., p. J. W., p. V. X., p.
U. Y., p. H. S. ktorých mená boli uvedené na predložených dokladoch k preprave nepozná. Spoločnosť
MAGISTRATO s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru a prepravu tovaru neuskutočnila tak, ako to
tvrdí. Správca dane nespochybnil, že žalobca predloží vážne lístky, ktorých existenciu a úkon váženia
jeho zamestnanci potvrdia, že boli vážené dodania od dodávateľa, spoločnosť MAGISTRATO s.r.o.,

keďže táto dodanie tovaru nepreukázala, a preto návrh žalobcu vypočuť zamestnancov obsluhujúcich
váhu, ako aj šoférov, ktorých účasť zabezpečil, vyhodnotil správca dane ako neopodstatnený, s čím sa
aj správny súd stotožnil.Taktiež bolo zistené, že spoločnosť Bacoli s. r. o. nepriznala daň z pridanej hodnoty z vystavených faktúr
za dodanie repky. Okrem toho spoločnosť na adrese uvedenej v Obchodnom registri nesídli, pričom
na tejto adrese sídla dve spoločnosti, ktoré poskytujú virtuálne sídlo pre tuzemských a zahraničných

zákazníkov, spoločnosť Bacoli s. r. o. však neregistrujú. Rovnako tak bolo zistené, že spoločnosť
nepreberá zásielky a so správcom dane nekomunikuje. Správca dane predvolal na výsluch svedka
konateľa E.Y. Z., pričom svedok sa k výsluchu nedostavil a zásielka sa správcovi dane vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote. Z uvedeného správca dane, aj žalovaný, podľa názoru súdu správne
skonštatovali, že spoločnosť Bacoli s. r. o. nepotvrdila dodanie repky žalobcovi. Okrem toho bolo

konštatované, že nepriznaním dane z pridanej hodnoty z uvedených dodávok nebola splnená ani
základná podmienka práva na odpočítanie dane vyplývajúca z § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t.j.
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

Správca dane počas výkonu kontroly preveroval aj dodanie tovaru s oslobodením od dane v zmysle §

43 zákona č. 222/2004 Z. z. od spoločnosti KEREPESI PROJEKT, pričom zahraničná daňová správa
vo svojej odpovedi uviedla, že spoločnosť s daňovými orgánmi nespolupracuje a neposkytla žiadne
doklady na preverenie reálnosti ekonomických prípadov. Zahraničný správca dane predvolal bývalého
konateľa spoločnosti, ktorý na predvolanie nereagoval a k zahraničnému správcovi dane sa nedostavil,
preto nedošlo k potvrdeniu nadobudnutia deklarovaného tovaru.

74. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane
je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným uvedeným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová
povinnosť na dani z pridanej hodnoty v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto nemohlo ani
žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane, ako ani nemohlo vzniknúť žalobcovi dodanie tovaru

s oslobodením od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho
rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že "dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť

dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým

subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný".

Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžf/19/2015 zo dňa 23. 02. 2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že

dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok
tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak
je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad
má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je
dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“

75. Podľa názoru súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je
protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy
vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustáľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe
musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy

daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať
v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávaťpodľaosobitnýchpredpisov;b)skutočnosti,naktorýchpreukázaniebolvyzvanýsprávcomdane
v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií

a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby
platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi a bolo dodané
konkrétnymodberateľom,zaťažujehodôkaznébremenovovzťahuktomutotvrdeniu;prijehoneunesení
zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

76. Za účelom preverenia žalobcom tvrdených skutočností správca dane vykonal aj medzinárodné
výmenyinformáciíatoajvovyrubovacomkonaní,pričomkuvedenémusprávnysúduvádza,žeuvedené
nie je možné považovať za umelé predlžovanie daňového konania, nakoľko žalobca vo vyjadrení k
protokolu žiadal o vyjadrenie dopravných spoločností, preto správca dane vykonal navrhnuté dôkazy a

to prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Samotná skutočnosť, že bolo vykonaných spolu
52 medzinárodných výmen informácií rovnako tak nemôže byť považovaná za umelé predlžovanie
daňového konania, pretože dôkazy navrhuje žalobca a správca dane po zvážení ich vykonáva. Samotná
skutočnosť, že medzinárodné výmeny informácií nepriniesli požadované informácie v prospech žalobcu,
nemôže znamenať nedôvodnosť medzinárodnej výmeny informácií. Okrem toho tieto preverovania
prepráv sa uskutočnili najmä v súvislosti s uplatneným oslobodením od dane podľa § 43 zákona č.

222/2004 Z. z. Podľa názoru súdu z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru
pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to
prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V ust.
§ 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt
povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Je potrebné preukázať, že tovar skutočne

fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný skutočnému nadobúdateľovi, na ktorého prešlo
právo nakladať s tovarom ako vlastník, keďže pri vnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch,
prevod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových
podvodov, preto nie je v rozpore so zákonom o správe daní, zákonom o DPH ani správou Európskeho
spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ uistil o dôveryhodnosti

svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových
podvodov a budú riadne zdanené.

Ako aj žalobca uviedol, rozhodnutie ESD č. C-409/04 (Teleos), rieši práve otázku opustenia územia
tovarom a bol v ňom vyslovený právny názor, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar

opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom
nadobudnutia v inom členskom štáte, t.j. u odberateľa. Ďalej v tejto súvislosti dáva súd do
pozornosti aj rozhodnutie ESD C-146/05 (Albert Colleé).

Listinnédôkazy,ktorépredložilžalobcavdaňovomkonaníbybolispôsobiléprivodiťžalobcoviuplatnenie

nárokunaoslobodenieoddanepodľa§43ods.1zákonaoDPHlenzapodmienky,žebybolovdaňovom
konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako
daňovým subjektom v inom členskom štáte, v rámci Európskeho spoločenstva, čo však preukázané
nebolo. Žalobca preto podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko oslobodenie od DPH pri
vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda na

daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi
v inom členskom štáte, čo v danom prípade preukázané nebolo. Preto aj ďalšie dokazovanie, týkajúce sa
prepravy, bolo potrebné hodnotiť za nadbytočné. Rovnako tak v tomto ohľade by neobstáli ani opätovné
výsluchy už vypočutých svedkov a tiež navrhnuté výsluchy ďalších zamestnancov, ktorí vedia ozrejmiť
len tú skutočnosť, že tovar bol vyvezený, ale nevedia potvrdiť konkrétneho odberateľa.

Čo sa týkalo námietky, že žalobca nebol informovaný o výsluchoch v rámci medzinárodnej výmeny
informácií, uvedenú námietku správny súd hodnotí za irelevantnú, pretože žalobca bol upovedomený
o všetkých výsluchoch, ktoré uskutočnil správca dane. Ohľadom výsluchov uskutočnených v rámci
medzinárodnej výmeny informácií, správny súd dodáva, že na tieto sa nevzťahuje daňový poriadok,

preto ak nebol žalobca vyrozumený o výsluchu niektorého subjektu zo strany zahraničného správcu
dane, uvedené nemožno prikladať na ťarchu správcu dane a hodnotiť to za také procesné porušenie,
ktoré by zakladalo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Naviac, v tomto ohľade je potrebné prihliadnuť
aj na to, že výsluchy v rámci medzinárodnej výmeny informácií sa týkali prepravcov, čo bolo podporné
dokazovanie na návrh žalobcu v rámci vyrubovacieho konania a neboli rozhodujúce pre rozhodnutie

správcu dane a žalovaného.

77. Žalobca podal návrh na doplnenie dokazovania a to napr. kamerovým záznamom, ako aj výpismi
hovorov a SMS správami a tiež vypočutie svedkov, pričom správny súd má za to, že ani pritýchto dôkazoch žalobca nepreukázal, že by potvrdili reálnosť obchodných transakcií s deklarovanými
dodávateľmi a odberateľom žalobcu, preto ustálil, že skutkový stav bol zistený dostatočne. V tomto
ohľade správny súd mal za to, že boli vypočutí navrhnutí svedkovia a ďalších svedkov (napr. J. E.

K., opätovne A. E. a pod.) za účelom preukázania existencie tovaru nebolo potrebné vypočúvať, preto
tento dôkaz správca dane správne zamietol. V tomto ohľade vážne listy, dodacie listy, CMR a iné
doklady, ktoré boli predložené žalobcom, je potrebné považovať za doklady preukazujúce existenciu
tovaru a nie deklarovaného dodávateľa. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z
hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a uplatnenia oslobodenia od dane je použiteľný

vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne
dodaný dodávateľom (resp. odberateľom) uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2
Afs 177/2006-61).

K čestným vyhláseniam, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly, je tiež potrebné uviesť,
že čestné vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24

ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno
použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu
byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom

vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný
zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní
právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil
otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým
subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz

(napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03.
02. 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn.
2Sžf/102/2016 zo dňa 26. 02. 2019).

Čo sa týkalo nevypočutia Q. F., predvolanie na výsluch sa vrátilo s poznámkou neprevzatá v

odbernej lehote, v dôsledku čoho sa pojednávania nezúčastnila a uvedené nie je možné pripisovať
na ťarchu správcovi dane, ktorý vykonanie tohto dôkazu neodmietol ako to tvrdil žalobca a svedkyňu
predvolal z adresy uvedenej žalobcom. Rovnako tak k námietke žalobcu, ohľadom výsluchu O.
W., správny súd dodáva, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov
kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať

charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto „svedkov“,
môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Tvrdenia „inej
zmluvnej strany“ (osoby vystupujúcej v mene dodávateľa), ktorá sa mala podieľať na dodaniach tovaru
daňovému subjektu v súlade s predloženými účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami
oboch „zmluvných strán“ (inak by aj pre ňu mohli plynúť prípadné sankčné alebo iné právne následky,

ktoré zákon spája s podieľaním sa na postupe pri nezákonne uplatnených daňových výdavkoch), je
potrebné preto hodnotiť obzvlášť citlivo. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže
byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich
aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Žalobca a bývalá konateľka
deklarovanéhododávateľatakzjavneniesútretímiosobamivypovedajúcimioinformáciách,ktorézískali

o postupe alebo konaní iného (inak povedané čo videli, počuli alebo inak zmyslovo vnímali), tzn. v rámci
dokazovania nemožno ich výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale
skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo žalovaný v odôvodnený
napadnutého rozhodnutia urobil. Obdobne sa tento prístup vzťahuje na žiadosť žalobcu o vypočutie H.
I. (najviac zo správy zahraničného správcu dane je zrejmé, že táto osoba bola nekontaktná už v roku

2012) a G. Z., ktorý dokonca iba pomáhal pri zabezpečovaní obchodných vzťahov, bez preukázania
akejkoľvek spojitosti s deklarovaným dodávateľom a tiež niektorých prepravcov.

Ohľadom nedoplnenia dokazovania ohľadom prepráv, správny súd dodáva, že preverovanie prepravcov
tovaru malo za cieľ podporiť tvrdenie žalobcu, že dodanie bolo uskutočnené tak, ako je uvedené na

predložených faktúrach. Následne bolo zistené, že maďarskí prepravcovia prepravovali tovar, ale nie v
súladestvrdeniamižalobcu.Uvedenérozporyniejemožnéodstrániťpodľanázorusúduanikamerovými
záznamami, ktorý nezobrazuje deklarovaného dodávateľa, ani odberateľa a rovnako tak ani záznamy o
pohybe motorových vozidiel po spoplatňovaných úsekoch ciest a diaľnic neidentifikujú žiadnou veličinouprepravovaný tovar, ani skutočný cieľ cesty, dodávateľa a odberateľa, a preto takéto dokazovanie
správne žalovaný vyhodnotil za nadbytočné, ako aj ostatné žalobcom navrhnuté dokazovanie (napr.
záznamy maďarskej colnej správy o vážení kamiónov na hraničnom priechode - nepreukazuje skutočný

tovar, ani odberateľa; sms správy a hovory, fotodokumentáciu, a pod.).

78. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov.
O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane
podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Súd tak považoval

námietku žalobcu o tom, že nebol informovaný správcom dane o vzniknutých pochybnostiach vo
vzťahu k obchodom s poľnohospodárskymi plodinami v zdaňovacom období november 2012 za
neopodstatnenú.Vdaňovomkonanísprávcadanenevyhľadávadôkazyzakontrolovanýdaňovýsubjekt,
pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové
konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť
vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie

navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za
irelevantné.

79. Odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege", ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s
dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca

dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na
odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne
odrážajú skutočne realizované plnenia.

80. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne
plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a
teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,

prípadne rozhodujúci dôkaz.

V daňovom konaní je teda povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,
pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom,
či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je

povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie
zdaniteľnéhoobchoduosobouuvedenouvpredkladanejfaktúre,pokiaľsiuplatňujeprávonaodpočítanie
DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno,
nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 6Sžfk/54/2020 zo dňa 27. 10. 2022).

81. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne
pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách,
teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe

vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu
a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn.
3Sžfk/40/2017,4Sžfk/38/2017,1Sžfk/1/2017,6Sžfk/43/2017,lSžf/82/2016,akoajuznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017). Uvedené je potrebné považovať za prekonanie
judikatúry, na ktorú poukazoval žalobca.

82. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného
dokazovania vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov,

v ktorom boli jednotlivé zdaniteľné obchody realizované, predmetné zdaniteľné obchody na úrovni
jednotlivých článkov reťazca overoval a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal
zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od týchto spoločností,
keď v rámci jednotlivých obchodných reťazcov obchodujúcich s poľnohospodárskymi plodinami nebolpreukázaný pôvod tohto tovaru a ani deklarovaný dodávateľ. Tiež nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti u prvého zisteného článku obchodného reťazca, na ktorú následne nadväzovala daňová
povinnosť ďalších v reťazcoch figurujúcich dodávateľov a v konečnom dôsledku žalobcom uplatnené

právo na odpočítanie dane. Toto bolo potrebné subsumovať aj na deklarovaného odberateľa, ktorý tiež
nebol preukázaný.

83.VpodanejžalobežalobcapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvoraEÚ.Správnysúdvtejtosúvislosti
považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné

vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo
členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov
na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane
z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného
zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so

zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej
hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej
ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty
splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola

zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry
Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach
Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen
Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť
údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia
skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto prípade deklarovaným dodávateľom a odberateľom, pričom
nestačí len fakturácia, ale aj reálnosť splnenia hmotnoprávnych podmienok. Uvedené nie je v žiadnom

prípade spochybnené ani žalobcom predloženou judikatúrou. Práve naopak z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžfk/8/2017, na ktoré poukazoval žalobca vyplývalo, že „bolo nesporne povinnosťou
žalobkyne predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jej nároku na odpočítanie DPH.“

84. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť

priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,
a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka
tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa,
že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence),

ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol.
(C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom
konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok
priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen

formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru.
Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou
starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi a odberateľmi bude spochybnené.

Uvedené však v žiadnom prípade nemožno považovať za to, že dôvodom vyrubenia rozdielu na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 bol daňový podvod. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že používanie pojmu daňový podvod v sfére daňového práva vychádza z nepochopenia
citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH,
pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z

účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť
a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v
rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je potrebné všakpoznamenať, že v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, ale o
nedovolený daňový únik.

V danom prípade však boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie
DPH a tiež uplatnenie oslobodenia od DPH, a preto ani správne orgány nevychádzali z posudzovania
podmienok nedovoleného daňového úniku, či daňového podvodu alebo zneužitia práva tak, ako sa to
snažil žalobca v žalobe naznačiť.

85. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom
ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho
subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v
spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia,

napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (repka, pšenica, kukurica, slnečnica, t.j.
poľnohospodárske plodiny) si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu
nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či zisťoval pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza
od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období.
V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady,

ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie
dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych
opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to,
že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere a to i napriek rozsiahlemu opísaniu jeho
bežnýchštandardovapostupovobchodovania,pričomzabezpečeniesifotokópieobčianskehopreukazu

obchodného partnera nie je štandardným postupom. Uvedené pritom vyplynulo aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/8/2017, na ktorý sám žalobca v žalobe odkázal. V tomto rozhodnutí
bolo uvedené, že disponovanie občianskymi preukazmi súd nepovažoval za bežný obchodný styk, ale
za obchodný styk vykazujúci znaky účelovosti, ktorým nie je tvorba zisku, ale získanie výhody.

86. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2020 vyrubil rozdiel dane v sume 154.338,92 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012. Správne postupoval i žalovaný,
keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 11. 2020 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z

obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne
a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

87. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje

materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,

pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

88. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd
dávadopozornostižalobcu,ževzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.
rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
voveciVandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedených

pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto
postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých savýrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

Rovnako tak nebolo možné sa stotožniť s niektorými námietkami žalobcu, v rámci ktorých vytrhával
jednotlivé časti vyjadrení správcu dane, resp. žalovaného z kontextu jednotlivých viet a uvádzal ich ako

nelogické zdôvodnenia. Čo sa týkalo slovného spojenia podvodu a tiež zneužitia práva, uvedené bolo
rovnako vytrhnuté z kontextu, pritom z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správca dane,
ako aj žalovaný v rozhodnutí uvádzali porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na jednotlivé
zistenia a neargumentovali inštitútom podvodu, či zneužitia práva. Tieto výrazy skôr používa žalobca v
rámci svojej argumentácie. Okrem toho sám žalobca v žalobe potvrdil, že správca dane namietal, že
žalobca nepreukázal, že predmetný tovar nadobudol práve od deklarovaných dodávateľov a dodal ho

práve deklarovaným odberateľom. V rámci tejto argumentácie žalobca vyčítal daňovým orgánom, že v
niektorej časti svojho rozhodnutia spochybnili aj existenciu tovaru, čo považoval za nesporné, pretože
existencia tovaru bola preukázaná nespochybniteľnými dôkazmi. V tomto ohľade aj správny súd má
za to, že existencia tovaru bola preukázaná, spochybnený bol však jej pôvod a to sú rozdielne otázky,
ktoré ani žalobca nemôže zamieňať v rámci svojej argumentácie. V tejto súvislosti je potrebné tiež

zdôrazniť, že ak sa určitých nepresností v rámci argumentácie dopustil aj správca dane a žalovaný ich v
napadnutom rozhodnutí uviedol na správnu mieru, resp. zdôvodnil, tento postup je potrebné považovať
za zhojenie nepresnej argumentácie, nakoľko prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden
celok a správny súd ich preskúmava v ich vzájomnej spojitosti. Rovnako tak predmetom súdneho
prieskumu nemôže byť argumentácia uvedená v rámci protokolu a tiež vyrubovacieho konania, pokiaľ

nebola premietnutá do napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale v priebehu konania bol tento rozpor
v spojitosti aj so žalobcom odstránený.

Správny súd sa stotožňuje s judikatúrou ESD, ako aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/31/2016, sp. zn. 6Sžfk/2/2019 a sp. zn. 5Sžf/22/2016, avšak rovnako tak má za to, že

uvedené rozhodnutia nebolo možné subsumovať na daný skutkový a právny stav, najmä odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, pretože v danom prípade žalovaný mal ujasnený dôvod nepriznania
nadmerného odpočtu a určenia daňovej povinnosti, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.
Samotná skutočnosť, že žalobca nie je spokojný s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nezakladá
jeho nepreskúmateľnosť.

Ohľadom poukazu na rozhodnutie ESD č. C-154/20 a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR
sp. zn. 4Afs/115/2021 a sp. zn. 9Afs/91/2019 správny súd uvádza, že osoba, ktorá si nárokuje odpočet
DPH je povinná splniť jednak formálne a tak aj materiálne podmienky odpočtu dane. Materiálnou
podmienkou odpočtu dane je nevyhnutne aj preukázanie statusu dodávateľa a teda, že dodávateľom

bola iná zdaniteľná osoba. Uvedené potvrdzuje aj aktuálna judikatúra Súdneho dvora EÚ napríklad
v rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa 09. decembra 2021, v zmysle ktorého
uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná
pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je. Dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má

spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ teda správca dane dôvodne a logicky
spochybnil dodanie tovaru žalobcovi deklarovanými dodávateľmi na sporných faktúrach, tak nastal
presun dôkazného bremena späť na žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti správcu dane
nerozptýlil, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a správca dane mu následne dôvodne neuznal nárokovaný odpočet DPH, ako ani oslobodenie od

dane a vyrubil rozdiel dane. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva iná osoba dodávateľa, ako ani
takúto skutočnosť žalobca počas celého konania netvrdil, a preto poukaz na vyššie uvedené rozhodnutia
súd vyhodnotil ako nedôvodný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok vo veci 9Afs/91/2019,
v rámci ktorého Najvyšší správny súd ČR uviedol, že „může hrát roli také otázka, zda přesto nejsou s
ohledem na skutkové okolnosti k dispozici údaje potřebné k ověření toho, že měl dodavatel postavení

plátce DPH. Důkazní břemeno v tomto směru tíží primárně stěžovatelku jako daňový subjekt.“ Nie je
účelom súdneho konania návrat veci do štádia daňového konania len z dôvodu, aby žalobca mohol
dokazovať iného dodávateľa ako toho, ktorého pôvodne uviedol na faktúre, ak skutkové okolnosti k
takémuto záveru nenasvedčujú. Uvedené je možné subsumovať aj na odberateľa, ktorý bol aj vo vecivedenej pod sp. zn. 4Afs/115/2021, avšak v judikovanom prípade bolo zo skutkových okolností prípadu
zrejmé, že skutoční odberatelia tovaru daňového subjektu boli v postavení osoby povinnej k DPH, čo v
danom prípade zo skutkových okolností nevyplývalo.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dal do pozornosti správneho súdu aj rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-610/19 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. 02. 2022, ktoré podľa názoru žalobcu možno aplikovať v predmetnej veci. K uvedenému správny
súd uvádza, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 na jednej strane nespochybňuje, že
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak sa skutočne

uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Overenie existencie
zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na
základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolnosti prejednávanej veci a odkazuje
na svoj rozsudok vo veci C-285/11, C-18/13, C-446/15. Na druhej strane Súdny dvor EÚ tvrdí, že zásada
zákazu zneužitia práva v oblasti dane z pridanej hodnoty zakazuje len vyslovene umelé konštrukcie
zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v

rozpore s cieľmi smernice Rady 2006/112.
V predmetnej právnej veci správca dane neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a oslobodenie od dane za zdaňovacie obdobie november 2012 nie preto, že deklarovaný
dodávateľ, resp. odberateľ nemal dostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na poskytnutie
služby žalobcovi (tak ako to je vo veci C-610/19) alebo žeby neboli dodržané predpisy v oblasti

účtovníctva. Dôvodom neuznania uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, resp. priznania
oslobodenia od dane, bola celkom jednoznačne skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho
dvora EÚ žiadnym spôsobom nebola preukázaná reálnosť dodania fakturovaných tovarov zo strany
deklarovaného dodávateľa a deklarovanému odberateľovi. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý s odkazom
na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ namietal vyvodzovanie zodpovednosti voči

nemu za porušovanie povinností iného daňového subjektu. Závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho
dvora EÚ je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad žalobcu, ktorý
v rámci priameho obchodného vzťahu s deklarovaným dodávateľom a odberateľom nepostupoval s
náležitouobozretnosťouanebolopreukázanédodanieplneniaprávetýmtododávateľomaodberateľom,
takými okolnosťami nie sú. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom

priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak,
ako deklaruje, v tomto prípade deklarovaným dodávateľom a odberateľom, čo žalobca v predmetnej
veci neurobil
Okrem toho Najvyšší správny súd SR v rozsudku pod sp. zn. 6Sžfk/54/2020 zastal ten právny
názor, že „správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj

doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V tomto smere je oprávnený preveriť celý
reťazec dodávateľských subjektov a v prípade, že deklarované tvrdenia považuje za nepreukázané,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým
konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu
bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení.“ Bolo

preto na žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa
uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
Naviac, Najvyšší správny súd SR súhlasil s tým, že je potrebné preveriť celý obchodný reťazec, v rámci
ktorého správca dane zisťoval skutočnosti, týkajúce sa nielen existencie, ale aj jeho pôvodu.
Na zhrnutie námietok žalobcu správny súd opakovane zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné

rozlišovaťmedzi preukazovanímsplneniahmotnoprávnychpodmienokpriznaniaprávanaodpočetdane
či podmienok na oslobodenie od DPH na jednej strane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti
daňového subjektu na ňom na strane druhej (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet
SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy,

ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné)
splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych
skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa
dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v
reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.

novembra 2021, body 45 - 49). Jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu o účasti
na daňovom podvode pritom môže byť aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
bod 53). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva naodpočet či oslobodenia od DPH ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu
si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v
prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán,

ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Takýto výklad aplikácie
žalobcom namietaného rozhodnutia ESD podal aj Najvyšší správny súd SR napr. vo veci pod sp.
zn. 3Sžfk/78/2019, preto správny súd na žalobcom poukazované rozsudky Najvyššieho správneho

súdu ČR neprihliadal a neaplikoval ich výklad. Naviac, v danom prípade nebolo možné aplikovať ani
závery žalobcom namietaného rozhodnutia Ústavného súdu SR tak, ako to žalobca požadoval a to
z dôvodu, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, nakoľko
nedošlo k potvrdeniu deklarovaného dodania ani zo strany dodávateľov, ani zo strany odberateľov a
pri odberateľoch nebola potvrdená ani preprava, preto všetky tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti
vytvorili pochybnosti správcu dane. Uvedené vyplývalo aj z analytickej vety uznesenia Ústavného súdu

SR, ktorý uviedol, že „iba splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane však nemusí stačiť na
také odpočítanie, t. j. daňový subjekt môže byť povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné
pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH. Ak daňový subjekt
splní hmotnoprávne podmienky, nedostatky v splnení formálnych podmienok zas nemusia automaticky
znamenať negatívny následok pre daňový subjekt.“

Záverom správny súd dodáva, že v danom zdaňovacom období, t.j. november 2012, nebol zo strany
správcu dane spochybnený predaj tovaru, na ktorý si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z
pridanejhodnotyadeklarovalhoakotrojstrannýobchod,pretosaanisprávnysúdnebudekargumentácii
žalobcu, týkajúcej sa trojstranného obchodu, v predmetnom rozhodnutí vyjadrovať a zaoberať.

89. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

90. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd

žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc
z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len
vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani
nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

91. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.