Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, February 13, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Pc/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200332
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8319200332.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci navrhovateľky: X.Z. G., rod.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: Peter Ferenc,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, F. X. M., za účasti mal. dieťaťa H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
navrhovateľky,zast.kolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyHumenné,ourčenie
otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

J. O., nar. XX.XX.XXXX je o t c o m maloletej H. A., nar. XX.XX.XXXX matke X. G., rod. A., nar.
14.03.1998.

Z v e r u j e maloletú H. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec J. O. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. sumou, vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktorú je povinný platiť k rukám matky dieťaťa, vždy do prvého
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred s účinnosťou od 18.03.2016.

Splatné výživné za obdobie od 18.03.2016 do 14.02.2022 vo výške 2 021,41 eur sa otcovi povoľuje
splácať v splátkach, vo výške 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Otec dieťaťa J. O. je p o v i n n ý uhradiť trovy štátu - Slovenskej republiky, vo výške 414,80 eur v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to na účet Okresného súdu Humenné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 25. 01. 2019 na súd návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti
k maloletej H. A.. Podaný návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej H. sa zoznámila asi pred štyrmi
rokmi a asi dva mesiace po zoznámení otehotnela. Keď sa dozvedel o tehotenstve navrhovateľky, prišiel
za ňou do nemocnie v R. a povedal, že sa dohodnú. Viac sa jej neozval a odcestoval do C. a neozval
sa ani po narodení dcéry. Domnelý otec ju nekontaktuje a nezaujíma sa ani o dcéru a neprispieva na jej
výživu. S výchovou dcéry navrhovateľke pomáha jej matky. Navrhovateľka žije s priateľom v rodinnom
dome jeho rodičov a asi z trojročného vzťahu sa narodil maloletý syn X. G.. V čase podania návrhu bola

poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na detí v celkovej výške 262,- eur mesačne.
K podanému návrhu sa otec nevyjadril.2. Súd sa oboznámil s rodným listom mal. dieťaťa, vyjadrením a výpoveďou kolízneho opatrovníka,
výpoveďou matky, J. O., obsahom znaleckého posudku, s obsahom spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav veci.

3.Napojednávanídňa10.12.2019navrhovateľkavpodstateuvádzalaokolnostiakovpodanomnávrhu.
Za otca dieťaťa označila J. O., s ktorým v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa žila v spoločnej
domácnosti jeho rodičov asi dva mesiace, s ktorým sa aj pohlavne stýkali bez toho, aby používali
ochranu pred otehotnením. Po potvrdení tehotenstva sa navrhovateľka presťahovala späť do domu

svojich rodičov, nakoľko domnelý otec nejavil o ňu záujem. Medzičasom si našla iného partnera, za
ktorého sa neskôr aj vydala. Po narodení dcéry túto skutočnosť matka oznámila J. O., ktorý sa o dieťa
nezaujímal, nevidel ju naživo, neposielal žiadne peniaze, ani darčeky a neudržiaval s dieťaťom žiaden
kontakt. Matka má okrem maloletej dcéry ešte jedno dieťa - X. G. a v súčasnosti žije s oboma deťmi a
manželom v spoločnej domácnosti. Poberá len rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami na
dve deti. Jej manžel je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a nepoberá

žiadne sociálne dávky ani príspevok v nezamestnanosti. Manželia bývajú v rodinnom dome, v ktorom
tiež býva manželova sestra s rodinou. Zo sumy 270,- eur, ktoré dostane, musí 150 eur odložiť, lebo z
toho platí náklady na elektrinu a vodu a náklady na bývanie, a splátky pôžičiek. Jej manžel má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, na každé platí po 25,- eur. Občas jej vypomáha matka alebo otec
jej manžela.

4. Na pojednávaní dňa 25. 01. 2022 uviedla, že žiada, aby bol za otca maloletej H. označený J. O. a
aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Zo strany otca navrhla výšku výživného po 50,-
eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník vzhľadom na skutočnosť, že muž označený za otca dobrovoľne otcovstvo k
maloletej H. neuznal, pojednávaní a nezúčastnil, navrhol, aby súd pribral do konania znalca za účelom
vypracovania znaleckého posudku na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že J. O. je otcom
maloletej H..

X. J. O. na pojednávaní dňa 25. 01. 2022 súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, pretože
on má dve deti. Styk s maloletou nenavrhol upraviť Výšku výživného navrhol určiť v minimálnej sumu
po 30,- eur mesačne. V roku 2016 pracoval v C., kde poberal týždenný zárobok 220 libier, z ktorého po
odpočítaní nákladov na bývanie a stravu mu ostalo 20 libier. V roku 2017 sa vrátil na R., bol zamestnaný
na čierno s príjmom 320,- eur mesačne. Mimo maloletej H. má ďalšie dve maloleté deti R. O., nar.

X. X. XXXX a J. V. nar. XX. X. XXXX. Od narodenia obe deti s ním žijú v spoločnej domácnosti. Je
poberateľom rodičovského príspevku vo výške 290,- eur. V súčasnosti žije v dome svojho otca, kde sa
podieľa na nákladoch spojených s bývaním vo výške jednej polovice. Za plyn platia spoločne sumu 90,-
eur, 85 eur za vodu, 65 eur za elektrinu. Rodičom prispieva na stravu, pričom dáva všetky peniaze, ktoré
mu zostanú, čo je tak 40 až 50,- eur mesačne. Deťom musí nakupovať základné hygienické potreby,

ošatenie, plienky. Nepoberá žiadne sociálne dávky, len rodičovský príspevok.

7. Podľa rodného listu mal. H. A., tá sa narodila dňa XX. XX. XXXX matke X. A., nar. XX. XX. XXXX.
Otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený.

8. Zo znaleckého posudku č.: 7/2021 zo dňa 17. 08. 2021, vypracovaného znalkyňou J.. K.. E. L.F., J..
vyplýva, že J. O. je biologickým otcom mal. H. A., nar. XX. X. XXXX.

9. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení a výpovedi uviedol, že mal. Michaelu navrhuje
ponechať v osobnej starostlivosti matky, a v prípade určenia otcovstva, otca zaviazať na výživu podľa

jeho majetkových a zárobkových pomerov.

10. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej
len ,,Zákon“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods.1 Zákona, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.Podľa § 94 ods. 2 Zákona, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine sa určuje otcovstvo dieťaťu pomocou tzv.
vyvrátiteľnej domnienky. Predpokladom jej existencie je súlož medzi matkou dieťaťa a údajným otcom
dieťaťa a jej vykonanie v čase medzi stoosemdesiatym a trojstým dňom pred narodením dieťaťa. Pre
domnienku otcovstva je príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné skutočnosti,

ktoré označeného muža z otcovstva vylučujú.

Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí do
sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu,
ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj
biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí,

že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe
testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje.

11. V prejednávanej veci súd mal za zistené a preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom mal.
H. A.Š., tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku predloženého v súdnom konaní. Súd preto dospel

k záveru, že návrh na určenie otcovstva zo strany matky bol podaný dôvodne, a preto rozhodol tak, že
určil, že J. O., nar. XX. XX. XXXX je otcom mal. H..

12. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ( ďalej len ,,CMP“), s
konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o

výžive maloletého.

13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 31 ods. 1 Zákona, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je
spôsobilé.

Podľa § 32 ods. 1 Zákona, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.

Podľa § 36 ods. Zákona, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. Rodičia mal. H. nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka je vydatá, spolu s manželom
majú dve deti X. G., nar. XX. X. XXXX a C. G., nar. X. X. XXXX. V súčasnosti očakávajú narodenie
ďalšieho dieťaťa.

Matkaod18.3.2016do31.3.2019poberalarodičovskýpríspevok270,-eur.Od1.4.2019do31.1.2021

poberala rodičovský príspevok 270,- eur. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá 270,- eur
mesačne. Od 18. 3. 2017 - matka poberá prídavok na dieťa - maloletú H. po 25 eur mesačne, od 29. 1.
2018 prídavok na dieťa maloletého X. po 25,- eur mesačne a od 7. 3. 2020 prídavok na dieťa maloletého
C. 25,50 eur. Z dôvodov narodenia detí mala v roku 2016, 2018 a 2020 vyplatený jednorazovo príspevok
pri narodení dieťaťa po 829,86 eur.

Z výpovede J. O. vyplýva, že tento v čase narodenia maloletej H. bol v C., kde mal týždenný zárobok
220 libier a po odpočítaní nájmu a nákladov na elektrinu a stravu sa mu týždenne zvýšilo 20 libier. Na
R. sa vrátil v roku 2017, kde len tri mesiace mal príjem 320 eur mesačne, čo nevie preukázať, nakoľko
podľa jeho vyjadrenia pracoval na čierno. Od 19. 9. 2016 do 3. 11. 2016 bol vedený ako uchádzač o
zamestnanie 2 mesiace a do 18. 7. 2017 do 25. 9. 2017 - 2 mesiace. Má ďalšie dve maloleté deti, ktoré s

nim žijú v spoločnej domácnosti a jeho jediným príjmom je rodičovský príspevok zhruba vo výške 290,-
eur mesačne. Čo sa týka bytových pomerov, uviedol, že žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi a s
dvoma malými deťmi. Za plyn platí mesačne 90 eur , 85,- eur za vodu a 65 eur za elektriku. Rodičom
dáva na stravu všetky peniaze, ktoré mu zostanú, čo predstavuje sumu 40 až 50 eur mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné vyplýva, že J. O. za obdobie od 18. 3.
2016 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky
k dávke ako žiadateľ alebo spoluzodpovedná osoba. Od 1. 9. 2021 je poberateľom rodičovské príspevku
pri starostlivosti o zverené dieťa J. V. poberá prídavok na toto dieťa vo výške 275,90 eur mesačne - od
novembra do decembra 2021 vyplatený vo výške 551,80 eur, od roku 2022 vo výške 280,- eur mesačne

a prídavok na dieťa za mesiace september, október, november, december 2021 a január 2022 vo výške
25,50 eur mesačne. Nepoberá žiadne iné štátne sociálne dávky.

18. Podľa zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) Zákona č.
601/2003 Z.z. o životnom minime. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho
výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

19. Vzhľadom na osobné, zárobkové a majetkové pomery súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletej H.

určil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej
H. sumou o výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa, s čím v tejto
časti s návrhom vyslovil súhlas kolízny opatrovník a aj matka dieťaťa. Súd poukazuje, že každý z rodičov
má povinnosť podieľať sa na výžive svojho dieťaťa a to aspoň v minimálnej výške v zmysle platnej
právnej úpravy.

Za obdobie, od kedy vznikla otcovi povinnosť platiť výživné, čiže od 18. 3. 2016 do 30. 06. 2017 výška
minimálneho mesačného výživného predstavovala sumu 27,13 eur, od 1. 7. 2017 do 30. 6. 2018 sumu
27,32 eur, za obdobie od 01. 07. 2018 do 30. 06. 2019 sumu 28,08 eur, od 1. 7. 2019 do 30. 06. 2020
sumu 28,79 eur, od 01. 07. 2020 do 30. 06. 2021 po 29,42 eur a za obdobie o 01. 07. 2021 do 28. 2.

2022 v sume 29,87 eur.

V danom prípade výška splatného minimálneho výživného za obdobie od 18. 3. 2016 do 31. 3. 2106
predstavovala sumu 12,18 eur - výživné za mesiac marec 2016 (28,27 eur : 31 dní = 0,87 denne x 14
dní 12,18 eur). Za obdobie apríl až december 2016 predstavovalo minimálne výživné sumu 244,17 eur

(9x 27,13 eur). Za obdobie január až jún 2017 (6x 27,13 eur) sumu 162,78 eur, za júl až december 2017
sumu 163,92 eur (6x 27,32 eur). Minimálne výživné v roku 2018 za obdobie január až jún predstavovalo
sumu163,92eur(6x27,32eur) azaobdobiejúlaždecembersumu168,48eur(6x28,08eur).Minimálne
výživné v roku 2019 za obdobie január až jún predstavovala sumu 168,48 (6x 28,08 eur) a za júl aždecember predstavovalo sumu 172,74 eur (6x 28,79 eur). Minimálne výživné v roku 2020 za obdobie
január až jún predstavovalo sumu 172,74 eur (6x 28,79 eur) za júl až december predstavovalo sumu
176,52 eur (6x 29,42 eur). Minimálne výživné v roku 2021 za obdobie január až jún predstavovalo sumu

176,52 eur 6x 29,42 eur), za júl až december predstavovalo sumu 179,22 eur (6x 29,87 eur). Minimálne
výživnévroku2022zajanuárafebruárpredstavovalosumu59,74eur(2x29,87eur).Spolu2021,41eur.

Splatné výživné za obdobie od narodenia dieťaťa, teda od 18. 3. 2016 do 14. 02. 2022 vo výške 2021,41
eur súd povolil otcovi splácať v splátkach v výške 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do

úplného zaplatenia. V prípade omeškania s platením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

20. O trovách konania súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Podľa čl. 3 ods. 1.CMP, Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 3 ods. 2 CMP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti

a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len

na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

21. V danom prípade otec dobrovoľne otcovstvo k maloletej H. neuznal. Súd preto uznesením č.k.
6Pc/1/2019-44 zo dňa 16. 12. 2019 pribral do konania znalca a nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Menovaným uznesením uložil otcovi zložiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 500,- eur
pretože priznal matke X. G. oslobodenie od platenia súdneho poplatku na účely zloženia preddavku na
trov znaleckého dokazovania z odboru „Genetika“ odvetvia „analýza DNA“. Otec preddavok nezložil.

Súdna znalkyňa vypracovala znalecký posudok č 7/2021. Uznesením 6Pc/1/2019-82 zo dňa 05. 10.
2021, jej súd priznal odmenu v sume 414,80 eur, ktorá jej bola vyplatená zo štátnych prostriedkov.
Vzhľadom na to, že znalečné bolo znalkyni vyplatené zo štátnych prostriedkov v sume 414,80 eur, vznikli
trovy štátu, na ktorých úhradu zaviazal otca.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.