Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721203651
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8721203651.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXX XX K., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária Svidník, ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovaným: 1/ G. U. M., F.: XX XXX XXX, I. XXX/A, XXX XX G. a 2/ N.
N.. N. , F.: XX XXX XXX, K. X, XXX XX G. (len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) o zdržanie

sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí
konania, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 16Csp/93/2021-32 z
13.01.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie v nasledovnom znení, cit.:

„I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa X.XX.XXXX
k L. o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ na

výkon zrážok zo mzdy a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o
zrážkach zo mzdy uzavretej dňa X.XX.XXXX k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/

n e p r i z n á v a“.

2. Po citácií ust. § 324 ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, §
328 ods. 1 - 3, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 333, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP svoje rozhodnutie vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou a zároveň aj návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia s totožným znením výroku ako vo veci samej domáhala uloženia

povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v L. o úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného
1/, na výkon zrážok zo mzdy a zároveň uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v L. o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú dohodu žalobkyňa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým,
že mal zo spisu preukázané, že žalovaný 1/ listom zo dňa 28.01.2021 požiadal zamestnávateľa

žalobkyne (žalovaný 2/) o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy
za účelom uspokojenia jeho pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.Žalobkyňa podpísala dokument s názvom dohoda o zrážkach zo mzdy XX.XX.XXXX, v ktorom bolo
uvedené aj obchodné meno a adresa vtedajšieho zamestnávateľa žalobkyne. Uvedená dohoda bola
uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavovala zabezpečenie pohľadávky banky

vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobkyňou, k nemu priloženými listinnými
dôkazmi,dospelnáslednekzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniajedôvodný.Účelom
neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude
sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba bezodkladnej úpravy

pomerov strán sporu. Vychádzal z toho, že bola preukázaná potreba takejto úpravy pomerov medzi
stranami sporu. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
spôsobom, že siahne na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, pričom nepopiera,
že ide o zabezpečovací inštitút upravený v Občianskom zákonníku, ktorý má svoj význam, avšak
predstavuje exekúciu majetku, pričom rozdielom je len to, že ju nevykonáva súd, ale spravidla právnické
osoby- podnikatelia. Sporné však môže byť či dlh existuje a ak áno v akej výške. Tu si výšku dlhu

diktuje veriteľ a vykonávajúce zrážky zo mzdy dlžníka nemá dlžník možnosť zastaviť. Je vystavený
vôli veriteľa a jeho konaniu, jeho rozhodnutiu či tento inštitút vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka
uplatní. Je tu teda možnosť, že dôjde k obídeniu ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok v tom
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorému
sa má poskytnúť ochrana v prípade, že existuje nebezpečenstvo, že práve v procese vykonávania

zrážok zo mzdy spotrebiteľ plní viac akoby pri súdnej kontrole takejto spotrebiteľskej zmluvy plniť
mal. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi
mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola
predložená. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy
dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy

nesplnil povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na
náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku v zmysle
Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy
môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Mal teda za to, že inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez
súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani
zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok
zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného 1/ zamestnávateľom
žalobkyne(žalovaný2/),bydošlokbezdôvodnémuobohateniu,vydaniaktoréhobysažalobkyňamusela
domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musela urobiť súdnou cestou. Žalobkyňa
nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného 1/ a 2/ zdržať sa

použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá iný prostriedok ako tento proces zastaviť, než žiadať o
nariadenie neodkladného opatrenia. Do jeho rozhodnutia vo veci samej je žiaduce dočasne upraviť
pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne. Prostredníctvom listinných dôkazov
bolidostatočneosvedčenénajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa v konaní nielen preukázala, ale aj osvedčila predložením výzvy

na vykonávanie zrážok zo mzdy, že jej zamestnávateľ bol požiadaný o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Žalobkyňa tak stráca právo disponovať so svojim príjmom ako vlastným majetkom. Na základe vyššie
uvedených dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Taktiež vyhovel návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý je zo zákona
povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa svojho zamestnávateľa označila za stranu

sporu iba pre účely neodkladného opatrenia a nedomáha sa voči nemu okrem nariadenia neodkladného
opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa vykonávania zrážok zo mzdy žiadnej inej povinnosti.

3. Označené uznesenie včas podaným odvolaním poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP napadol žalovaný 1/, ktorý ho na prvom mieste, citujúc

mnohé a notorický známe rozhodnutia najvyšších súdnych autorít považuje za nepreskúmateľné s
tým, že limit pre určenie mieri ochrany spotrebiteľa je daný úrovňou spotrebiteľa, tu citujúc taktiež
notorický známe odlišné stanovisko niekdajšieho podpredsedu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I.
ÚS 547/12. Okrem toho mal odvolateľ za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia, v tomto poukazujúc na ust. § 551 ods. 1 Obč. zák., ktorý limituje rozsah zrážok zo mzdy,
ktoré nesmú byť väčšie ako by boli pri výkone rozhodnutia, z ktorého dôvodu za nesprávny považuje
názor súdu prvej inštancie o nemožnosti ovplyvniť a upraviť rozsah zrážok zo mzdy. Neexistuje teda

bezodkladnosť úpravy pomerov strán, nakoľko sa jedná len o výkon zákonom priznaného a prípustného
práva odvolateľa ako aktuálneho veriteľa žalobkyne na domoženie sa svojej oprávnenej pohľadávky.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená samostatne a žalobkyňa mala možnosť ju nepodpísať.
Samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy odvolateľ nepovažuje za nekalú zmluvnú podmienku, lebo táto
dohoda je zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s príslušnými ustanoveniami Obč. zák. a nejde o

prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu s tým,
že ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. účinného v čase uzatvorenia zmluvy hovorilo o neplatnosti podmienky, kde
potom dohoda o zrážkach zo mzdy (podľa gramatického výkladu označeného zák. ust.) nie je zmluvnou
podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena, alebo
zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný
záväzok. Ide teda o zabezpečovací inštitút. Na základe uvedeného preto navrhol odvolaciemu súdu

zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie znamenajúcu zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia za súčasného uplatnenia si trov konania.

4. Ostatné strany k odvolaniu žalovaného 1/ do rozhodnutia odvolacieho súdu nezaujali žiadne
stanovisko.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného 1/ nemožno priznať úspech.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaného 1/ použité v odvolacom konaní bolo

posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce potrebu nariadiť vo
veci žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie.

7. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať

predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

8. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo
na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa
domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených

skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,

podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

9.Prinariadeníneodkladnéhoopatreniamusiabyťvzaténazreteľfakticitajavu,proporcionalitanásledku
a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS ČR sp.zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán
alebo tretích osôb.

10. Všetky uvedené požiadavky a predpoklady pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vzal súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vo svojom rozhodnutí na zreteľ a
správne rozhodol, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd prvej inštancie totiž
svoje závery, pre ktoré návrhu vyhovel, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne
vysvetlil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené z predložených listinných dôkazov ako aj s

poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol presvedčivé a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej
inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia, spĺňajúcom všetky požiadavky vyplývajúce z § 220
ods. 2 CSP, ktoré si v celom rozsahu aj osvojuje a na ktoré bližšie poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.

11. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej
úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť podľa žalobkyne ochrana jej majetku,
teda majetková ujma spôsobená tým, že môžu byť z jej mzdy vykonávané zrážky, a to na základe
spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tak osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi
ňou a žalovaným 1/ a takisto aj to, že žalovaný 1/ požiadal jej zamestnávateľa (žalovaného 2/) o

vykonávanie zrážok z jej mzdy. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy teda má dôjsť, alebo už
dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného 1/ na uspokojenie jeho pohľadávok zo
spotrebiteľskej zmluvy. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo,
že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

Odvolací súd ešte dodáva, že pri výklade akejkoľvek problematiky, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa,
je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tejto súvislosti v rámci
ukladania neodkladného opatrenia je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa.
Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje naplnenie podmienky, že neodkladným

opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami
sporu a ani, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda
ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa
druhá strana. Na druhej strane dočasným nevykonaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a
nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu a žalovanému 1/ ako oprávnenej osobe zo zmluvy nevznikne

nenapraviteľná ujma. V prípade neúspechu žalobkyne v konaní vo veci samej, bude nepochybná
jej povinnosť uhradiť pohľadávky tak, ako vyplývajú zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami. Preto je
podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu
pomerov sporových strán tak, že súd zakáže žalovanému 1/ výkon práva na zrážky zo mzdy na
základe predmetnej dohody a zároveň zakáže zamestnávateľovi žalobkyne (žalovaného 2/) vykonávať

zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Názor prezentovaný v tomto
rozhodnutí je podporený prevažujúcou aplikačnou praxou v rámci súdov Slovenskej republiky, čo je
ľahko dohľadateľné a overiteľné na webovom sídle MS SR a taktiež prešiel aj testom ústavnosti (napr.
sp. zn. IV. ÚS 283/2020 z 17.06.2020).

12. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa
splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vo výrokoch vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pričom vychádzal
zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností a hraničiacu s meritom veci,

nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

13. To, že neboli naplnené očakávania žalovaného 1/, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym
názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu

ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť
súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.14. V odvolacom konaní žalovaný 1/ nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa,
ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna,

k odvolaniu nezaujala stanovisko a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, pričom podľa
obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Rovnako pasívny v odvolacom konaní
ostal i žalovaný 2/. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,

za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).