Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206693
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121206693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, zastúpená JUDr. Michalom Antalom, PhD., advokátom, Hlavná 13, Trnava, a E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. mája XXXX/XX, F., o zmenu výchovného prostredia, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. mája 2022, č.k. 30P/27/2021-161, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a súvisiacich výrokoch IV.,

V. p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním schválil dohodu rodičov v znení: Maloletý A.
B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, styk otca s maloletým A. sa
neupravuje (výrok I.), otcovi určil povinnosť s účinnosťou od 10.11.2021 platiť na výživu maloletého

A. výživné v sume 165,- eur mesačne (výrok II.), určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 10.11.2021 do 31.05.2022 v sume 569,50 eur, ktorý povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach
po 50,- eur spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa
stáva zročným celý dlh (výrok III.), týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 14P/2/2021,
zo dňa 08.04.2021 v časti úpravy osobnej starostlivosti o maloletého A. a v časti bežného výživného
na maloletého A. (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa návrhom podaným na súd prvej inštancie

domáhala zmeny rozsudku sp.zn. XXP/X/XXXX tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti,
otec sa zaviaže na platenie výživného vo výške 200,- eur mesačne. Dôvodila, že spolu so synmi býva v
jej rodinnom dome v Koplotovciach. Po rozvode pôvodne všetci žili v spoločnej domácnosti a skutočne
zabezpečovali deťom striedavú starostlivosť. Od rozpadu manželstva sa matkin vzťah s otcom, ako i
jeho vzťah s deťmi neustále zhoršoval. Otec si v mesiaci február do spoločného domu nasťahoval svoju
novú partnerku, čo vyvolávalo v domácnosti napätie, vysťahoval maloletého A. z jeho detskej izby v
prospech dcéry jeho aktuálnej partnerky. Staršieho syna viackrát vyhodil z domu. Neskôr začal otec

zamykať spoločné priestory v dome. Matka od apríla 2021 prevádzkuje živnosť - maloobchod potravín v
Koplotovciach, s priemerným príjmom približne 1000,- eur. Otec v rozvodovom konaní uvádzal príjem
1000,- eur. Podľa matke dostupných informácií je tento oveľa vyšší. Matka predložila súdu mesačný
prehľad výdavkov na maloletého, ktoré boli spolu v sume 326,10 eur. Otec k návrhu uviedol, že vofebruári 2021 sa jeho priateľka musela presťahovať, tak sa nasťahovala k nemu aj s dcérou, s čím matka
maloletého nemala zo začiatku problém. Neskôr sa odsťahovala, deti zostali s ním. Matka sa o deti moc
nezaujímala. Starší syn začal vnímať otcovu priateľku s deťmi ako konkurenciu, po svadbe otca s jeho

priateľkou mu začalo všetko vadiť, čo dával najavo svojim správaním. Odsťahoval sa k babke a prestal
komunikovať s otcom. Čím viac bol maloletý A. s matkou, tým horšie komunikoval s otcom. Stretnutia
otca s maloletým matka účelovo rušila. Otec je živnostník, od r. 2002 predával a realizoval zariadenia
interiérov, nakoľko sa jeho zdravotný stav zhoršoval a v súčasnosti nevie túto prácu realizovať v takom
rozsahu, otvoril dňa 29.02.2020 prevádzku pivárne a kaviarne v Hlohovci. Po 2 týždňoch prišla prvá vlna

obmedzeníkvôliCovidu,čosaodrazilonahospodárskychvýsledkoch.Svojezáväzkyplatíoteczúspora
vďaka manželke. Pre otca je nereálne platiť výživné 200,- eur. Platí výživné na dospelého syna 150,- eur.
Matka uviedla, že stav, v ktorom obaja synovia stratili záujem o otca, zapríčinil on sám. Keď si dokončila
dom,detisanasťahovaliknejaužnemalizáujemsakotcovivrátiť.Pripojilačestnévyhlásenieplnoletého
syna E., v ktorom prehlásil, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahovali z dôvodu otcovho správania voči
nim. Matka ďalej uviedla, že z vyrovnacieho podielu z BSM, dostala v auguste 2021 sumu 49.000,- eur.

Odkedy je maloletý v jej starostlivosti, otec posiela 80,- eur mesačne. Nevie o tom, že by mu kupoval
nejakéveci.Odoktóbra2021mu3xkúpiloblečenieza30-40,-eur, dávamudrobnépeniaze,keďišielna
lyžiarsky dal mu 50,- eur. Matka upravila výšku výdavkov a to na stravu, ktorej ceny išli hore na 180,- eur
a stravné v škole, ktoré je aktuálne 35,- eur. Otec predložil peňažné denníky za rok 2020 a 2021 spolu s
prehľadmi pohybov jednotlivých položiek peňažného denníka, účtovnú závierku k 31.12.2021 a daňové

priznaniezarok2021.Matkauviedla,žezdokladovpredloženýchotcomvyplýva,žetietonezodpovedajú
realite. Z daňového priznania vyplýva, že otec mal mať za rok 2021 čistý mesačný príjem 700,- eur,
podľa jeho slov však tento predstavuje 1.000,- eur. Nemožno tak dôjsť k iným záverom, ako tým, že otec
nepriznáva všetky svoje príjmy, alebo umelo navyšuje svoje výdavky. Žiadala, aby súd vychádzal z ust.
§ 63 ods. 1 zákona o rodine alebo z potenciálneho príjmu otca. Otec označil v peňažnom denníku príjmy

za montáže a to v júli 2021 1.186,- eur, v septembri 2021 8.992,- eur + 372,85 eur, v novembri 2021
520,- eur, a v decembri 2021 6.080,- eur. Rozdiel v príjme 700,- eur podľa daňového priznania a 1.000,-
eur podľa vyjadrení otca otec vysvetľoval tým, že v roku 2020 platil nájom a rekonštruoval, prenieslo sa
to do daňového priznania za rok 2021, stratu z podnikania vykryl z úspor. Posledný mesiac boli tržby
z prevádzky cca 8.000 až 9.000,- eur, náklady nemá spočítané, jeho príjem cca 1.000,- eur mesačne

zostáva. Súd vec právne posúdil podľa § 24, § 25, § 26, § 36, § 62, § 63, § 75 zákona o rodine. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodičmi v konaní uzatvorená rodičovská dohoda
je v záujme maloletého, preto ju schválil. Matka sa o maloletého fakticky stará od 30.10.2021, maloletý
má záujem zostať v jej osobnej starostlivosti, otec s týmto súhlasí. V najlepšom záujme maloletého je
aj dohoda rodičov o tom, že styk zostane neupravený, keď obaja rodičia zhodne uviedli, že na tomto sa

vedia dohodnúť. Súd zistil, že matka je živnostníčka, od apríla 2021 prevádzkuje maloobchod potravín.
Do 31.08.2021 bola zamestnankyňou E. B., pričom dosiahla priemernú mesačnú čistú mzdu 1.130,- eur,
od 27.04.2021 je držiteľkou živnostenského oprávnenia, jej podnikanie zatiaľ nie je ziskové, ale počíta
s tým, že sa to upraví. Otec maloletého je živnostník, do roku 2020 predával a realizoval zariadenia
interiérov, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu zmenil predmet činnosti, predajňu zatvoril. Otvoril

prevádzku pivárne a kaviarne v Hlohovci. Čiastočne popri podnikaní v gastre vykonáva aj montáže.
Čistý mesačný príjem uvádzal vo výške 1.000,- eur. Podľa daňového priznania za rok 2020 mal otec
stratu vo výške 2.605,14 eur. Podľa daňového priznania za rok 2021 mal príjmy vo výške 114.675 eur,
výdavky vo výške 106.131,- eur, takže jeho čistý mesačný príjem za rok 2021 predstavoval sumu 716,-
eur mesačne. Súd na pojednávaní dopytoval otca k jednotlivým položkám peňažného denníka, pričom

nezistil žiadne neprimerané príjmy, resp. výdavky v rámci možností súdu tieto položky preskúmať.
Súd nepostupoval v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko nebola splnená podmienka na jeho
aplikáciu, keď otec predložil súdu všetky ním vyžadované podklady na zistenie príjmu. Súd považuje
za všeobecne známu skutočnosť, že podnikanie v oblasti gastra bolo v rokoch 2020 až 2022 značne
poznačené pandémiou. Súd nepovažoval za dostatočný dôkaz nesprávnosti účtovníctva skutočnosť,

že z daňového priznania vyšiel otcovi čistý príjem 716,- eur a otec uvádzal čistý príjem 1.000,- eur,
keď súd má za známu skutočnosť, že s podnikaním je spojené značné kolísanie príjmov v závislosti od
jednotlivých období, čo môže znamenať problém s určením priemerného príjmu, ktorá skutočnosť je ešte
zvýraznená tým, že otec začal podnikať, s čím boli tiež spojené mimoriadne náklady a ide o podnikanie
v gastro oblasti, ktorá bola najviac zasiahnutá pandémiou, čo znamená tiež, že v niektorých mesiacoch

otecmohol apodľa peňažnéhodenníkaajdosiaholnulovépríjmyavinýchmesiacochbolnaopakpríjem
nadštandardný. Súd nevychádzal ani z potenciálneho príjmu otca, keď nemal za preukázané, že by sa
otec dobrovoľne vzdal príjmu. Otec zmenil predmet činnosti pred pandémiou, v ktorom čase nemohol
predpokladať obmedzenia a ich trvanie a nemohol počítať s tým, že príjem z podnikania bude z tohtodôvodu nižší. Zároveň súd nedospel k záveru, že v prípade, ak by sa otec zamestnal, dosiahol by vyšší
príjem ako ten, ktorý bol v konaní skutočne preukázaný. Súd preto vychádzal z preukázaného príjmu
otca a to jednak z peňažného príjmu ktorý uvádzal v konaní vo výške 1.000,- eur mesačne, ku ktorému

pripočítal nepeňažný príjem z podnikania a to vo forme použitia služobného vozidla na súkromné účely
a mobilného telefónu, spolu v sume cca 132,- eur mesačne. Maloletý A. sa nachádza vo faktickej
osobnej starostlivosti matky. Súd považoval za odôvodnené výdavky maloletého podľa skutočností
všeobecne známych a známych súdu z jeho činnosti a to na stravu 120,- eur, stravné v škole 35,- eur,
mobilný telefón 5,- eur, poplatok ZUŠ 7,50 eur, oblečenie a obuv 40,- eur, školské pomôcky 10,- eur,

drogéria, hygiena 15,- eur, vreckové 10,- eur, spolu 242,50 eur, k sume pripočítal alikvótnu časť nákladov
na bývanie rozpočítanú na tri osoby, z celkovej sumy 195,- eur, t.j. 65,- eur mesačne. Celkové výdavky
na maloletého tak predstavujú 307,50 eur mesačne. Súd určil výšku výživného najmä s prihliadnutím na
možnosti a schopnosti otca ako osoby povinnej. Otec má dve deti, z toho jedno plnoleté ktorému platí
výživné 150,- eur mesačne. Maloletý A. mal v čase rozhodovania 13 rokov, súd za primerané určenie
výživného považuje výživné cca na úrovni 27 – 28% z príjmu otca. Preto súd zaviazal otca na platenie

výživného v sume 165,- eur mesačne. Výživné otca pokrýva cca 53,66% odôvodnených výdavkov na
maloletého A.. Súd dospel k záveru, že platenie vyššieho výživného nie je v aktuálnych možnostiach
a schopnostiach otca. V dôsledku určenia výživného spätne súd rozhodol o zročnom výživnom. Otec
od podania návrhu platil výživné v sume 80,- eur mesačne. Vznikol mu tak nedoplatok na zročnom
výživnom za mesiac január alikvótna časť v sume 59,50 eur, za mesiace december 2021 až máj 2022

predstavuje nedoplatok sumu 510,- eur (6 x 85 eur). Spolu zročné výživné predstavuje sumu 569,50
eur, ktorú súd povolil otcovi zaplatiť po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievzákonomurčenejlehotepodalaodvolaniematkamaloletého
a to v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) a písm. g). Dôvodila, že pokiaľ ide o náklady
maloletého, podľa jej vyčíslenia sú pravidelné mesačné náklady 391,10 eur. Súd tieto neodôvodnene
krátil. Podľa súdu na stravu maloletého stačí suma 120,- eur, čo je v prepočte 4 eurá denne, čo je
absolútne nereálna suma. Súd tiež neodôvodnene krátil i všetky ostatné položky. Tvrdí, že ak by bol

otec zaviazaný hradiť výživné vo výške 165,- eur, podieľal by sa na výžive maloletého len vo výške
40% reálnych nákladov na maloletého a to napriek tomu, že je to ona, kto synovi zabezpečuje osobnú
starostlivosť. Súd vychádza z toho a dôvodí, že platenie vyššieho výživného nie je v možnostiach otca.
S takýmto záverom nemožno súhlasiť. Súd vychádzal výlučne z ničím nepreukázaných vyjadrení otca
o tom, že má príjem 1.000,- eur v čistom. Súd takto postupoval napriek tomu, že otcom predložené

účtovnédokladyúplnezrejmenezodpovedajúrealite.Súdzľahčujepovinnosťotcapreukázaťsvojpríjem
a nezrovnalosti daňového priznania a ostatných dokladov ospravedlňuje tým, že súd nepovažoval za
dostatočný dôkaz nesprávnosti účtovníctva skutočnosť, že z daňového priznania vyšiel otcovi čistý
príjem cca 716,- eur a otec uvádzal čistý príjem cca 1.000,- eur, keď súd má za všeobecne známu
skutočnosť, že s podnikaním je spojené značné kolísanie príjmov v závislosti od jednotlivých období,

čo môže znamenať problém s určením priemerného príjmu. Vôbec nie je pravdou, že otcovi vyšiel
podľa daňových dokladov čistý príjem 716,- eur mesačne. Otec za rok 2020 v daňových dokladoch
vykazuje stratu 2.600,- eur a napriek tomu stále tvrdí, že jeho príjem bol aj vtedy približne 1.000,- eur
mesačne. V zmysle tohto výpočtu otec za obdobie rokov 2020 a 2021 mesačne v priemere zarobil 250,-
eur. Napriek tomu však súd tvrdí, že predložené doklady sú v poriadku. Tvrdí preto, že názor súdu,

podľa ktorého predloženie takýchto značne optimalizovaných daňových dokladov predstavuje splnenie
povinnosti podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, je absolútne neudržateľný. Sám otec uvádza, že znížené
príjmy za roky 2020 i 2021 boli spôsobené rekonštrukciou jeho prevádzky. Je ťažko uveriť, že podnikateľ,
ktorý v čase pandémie kompletne zrekonštruuje svoju prevádzku, by bol na tom finančne zle. Otec
deklarujepríjem130.000,-eurvroku2020a115.000,-eurvroku2021.Tietopríjmyvykrývanákladmitak,

že podľa daňového priznania by ani nemal mať z čoho žiť. Je absolútne neuveriteľné tiež, že otec v jeho
druhej podnikateľskej činnosti montáže interiérov má po odpočítaní nákladov z príjmu, ktorý bol v roku
2021cca30.000,-eur,čistýpríjemlen1.000,-eurročne. Dásaztohodospieťkjedinémuzáveru,žeotec
si uplatňuje neprimerané výdavky a žiaden rozumný človek by totiž nevykonával popri inom povolaní
takto náročnú činnosť s maržou len 3,33%. Otec sa snažil svoju prevádzku viackrát vykresliť ako značne

postihnutú pandémiou. Tvrdil, že jeho prevádzka vykonávala počas pandémie iba minimálnu činnosť
a v období január až marec 2021 mala byť zatvorená. Opak je však pravdou, jeho prevádzka fungovala,
dokonca vykonávali rozvoz. Poukázala tiež na to, že prevádzka otca ponúka špeciálne značky piva,
ktoré neustále obmieňali. Z uvedeného vyplýva, že predaj sa reálne uskutočňoval, avšak sa nepremietoldo účtovných dokladov. Z uvedeného je zjavné, že otec v žiadnom prípade nepreukázal svoj príjem,
tento zatajuje, a ak súd vychádzal pri výpočte výživného len z nepreukázaných tvrdení otca, postupoval
nesprávne. Navrhla aplikovať ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine a v dôsledku toho zmeniť rozsudok súdu

prvej inštancie a zaviazať otca k plateniu výživného na maloletého A. v sume 200,- eur mesačne.

Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd v konaní podrobne zisťoval príjmy
a výdavky otca, preto námietka matky, že pri určovaní výšky výživného postupoval formalisticky,

v žiadnom prípade neobstojí. Postupoval v súlade s § 63 zákona o rodine a to z dôvodu, že otec je
SZČO a má príjmy z inej ako závislej činnosti. Otec poskytol súdu od neho vyžadovanú súčinnosť, keď
predložil daňové priznanie, účtovnú závierku, ako i peňažné denníky. Súd správne ustálil príjem otca
vo výške cca 716,- eur. Dáva súdu do pozornosti, že zmenil predmet činnosti pred pandémiou, keď
v tom čase nemohol predvídať obmedzenia, ktoré pre oblasť gastra boli v rokoch 2020 až 2022 prijaté.
Jeho príjem bol preto oproti očakávaniam nižší. V mesiacoch január 2021 až marec 2021 mal príjem

z podnikania nulový. Argument matky, že súd mal pri určovaní výšky výživného uplatniť § 63 ods. 1
ZR neobstojí, nakoľko otec svoj príjem preukázal, predložil všetky relevantné podklady, s ktorými sa súd
oboznámil, pričom nezistil žiadne neprimerané príjmy, resp. výdavky. Náklady maloletého Olivera súd
ustálil vo výške 307,50 eur. Okrem maloletého A. má ešte vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi
150,- eur. Takže výživné vo výške 165,- eur určené na maloletého A. súd určil v súlade s ustáleným

judikatúrnym pravidlom v rozsahu 20 až 30% z príjmu povinného rodiča rozdeleného medzi vyživované
deti. Súd uviedol, že povinný rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, má znášať výdavky naň
vo vyššom rozsahu až do výšky 2/3. Na tomto mieste otec poukazuje, že zo sumy 307,- eur ustálených
mesačných nákladov na maloletého A. určeným výživným vo výške 165,- eur, hradí 53,66%. Matka
poberá na maloletého rodinné prídavky 25,88 eur a tiež si môže uplatniť daňový bonus 43,60 eur, spolu

teda na výživu maloletého výdavky kompenzuje štát sumou 69,48 eur a matka tak prispieva len sumou
73,- eur, teda vo výške štvrtiny preukázaných nákladov. Takže súdom určené výživné 165,- eur mesačne
je nevyhnutné považovať za správne.

Matka k písomnému vyjadreniu otca uviedla, že otec s podnikaním v interiérovom dizajne vôbec
neskončil. Sám to ani nepopiera. Tvrdí, že v roku 2021 mal obrat v sume 30.000,- eur. Poukazuje
na neuveriteľné tvrdenie, že z tohto mať čistý zisk 1.000,- eur je úplne zrejmé, že otec vykonáva
niektoré montáže načierno, avšak do oficiálnych nákladov si evidentne dáva všetok materiál, teda aj
z montáží, ktoré nefakturoval. Nikto rozumný by v takejto oblasti nepodnikal s maržou 3,33%. Otec

nepriznáva všetky svoje príjmy, ak by bolo otcove podnikanie na tom až tak zle, určite by počas
pandémie nepodstúpil nákladnú rekonštrukciu jeho baru. Navyše sám v konaní priznal, že zníženie
jeho príjmov bolo spôsobené nákladmi na rekonštrukciu. Otcovmu podnikaniu sa podľa jej vedomostí
darí nadštandardne a tento dokonca uskutočnil v podniku nové zastrešenie, zrekonštruoval kuchyňu,
usporadúvakoncertysoznámymiinterpretmi.Vjúli2022tammalkoncertG.A.,budemaťkoncertkapela

Smola a hrušky. Má vysokú návštevnosť. Otcovi sa za posledné obdobie nepopierateľne finančne darí,
podstatne lepšie ako tomu bolo počas skúmania jeho pomerov počas rokov 2020 a 2021. Pokiaľ však
ide o náklady na maloletého a na ich bývanie, tieto za poslednú dobu z dôvodu inflácie podstatne stúpli.
Preto vzhľadom na podstatné zvýšenie príjmových možností otca, ako i nárast životných nákladov na
strane maloletého, opravuje návrh a žiada, aby bolo výživné od 1.8.2022 zvýšené na sumu 250,- eur

mesačne.

Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že súdu poskytol všetky dokumenty, podľa matky však on klame,
daňový úrad si vymýšľa a súd rozhoduje v neprospech matky. Celý život pracuje zodpovedne, platí
všetky pohľadávky, matka maloletého si myslí, že bude platiť jej hypotéku. Pracovala v podniku, videla

tržbu, ale keď je mesačná tržba 5.000,- eur to neznamená, že zarobí 5.000,- eur. Napr. pri 100%
rabate bude zisk 2.500,- eur mínus nájom, energie, réžia, brigádnici, na konci zostane možno tých
1.000,- eur. Čiastočné zastrešenie podniku a nové dvere na kuchyni financovala majiteľka budovy,
keďže má prevádzku v prenájme. Na sociálnych sieťach ho napáda spolu s priateľom, že koncerty, ktoré
usporadúva nikto nenavštevuje, predáva pančované pivo a zrazu pred súdom má vysokú návštevnosť.

Koncerty sa robia v rámci reklamy, aby prilákali nových zákazníkov a každý interpret to robí za peniaze.
Niekedy môže koncert skončiť aj záporným číslom na konci dňa.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 30P/27/2021 je zmena výchovného

prostredia maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe návrhu matky, ktorá sa domáhala zverenia
maloletého do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného na maloletého A. v sume 200,- eur
mesačne.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým určil otcovi povinnosť s účinnosťou od 10.11.2021 platiť na výživu maloletého A. sumu 165,- eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky a určil nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 10.11.2021 do 31.05.2022 v sume 569,50 eur, ktorý povolil otcovi uhrádzať do rúk matky
v mesačných splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek
splátky riadne a včas, sa stáva zročným celý dlh.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,
že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie výšky vyživovacej
povinnosti, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. a jeho

odôvodnenie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu ohľadne výšky výživného odchýliť, keď súd prvej inštancie
správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o určení výšky výživného.

K odvolaniu matky odvolací súd dodáva nasledovné: maloletý A. sa nachádza v osobnej starostlivosti
matky, s ktorou obaja rodičia vyjadrili súhlas. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o výške vyživovacej
povinnosti. Matka sa dožadovala aplikácie ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, ktorý súd prvej inštancie
neaplikoval, čo považoval odvolací súd za správne. Aplikácia tohto ustanovenia, resp. domnienka podľa
tohto ustanovenia by mala byť súdom uplatnená len v prípade, ak rodič nepredloží podklady, ktoré

si súd nevie obstarať inak alebo ak rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže, alebo nesprístupní. V danom
prípade otec maloletého predložil všetky súdom požadované doklady a to daňové priznanie, peňažný
denník, prehľady pohybov s analytikou, súčty a obraty (peňažný denník), z ktorých súd ustálil výšku
príjmu otca, čo v písomnom odôvodnení rozsudku aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Zo súdom

ustálenej výšky príjmu otca 1.132,- eur mesačne pri zohľadnení rozhodovacej praxe, že výživným možno
postihnúť 20 až 30% príjmu povinného rodiča a tiež skutočnosti, že otec má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť vo výške 150,- eur mesačne, považoval odvolací súd výšku určeného výživného 165,- eur za
správnu, primeranú odôvodneným potrebám maloletého ako i majetkovým schopnostiam a možnostiam
povinného.

Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.,
III. a v súvisiacich výrokoch IV. a V. potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia § 52 CMP.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).