Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201067
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8117201067.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v individuálnom pracovnoprávnom spore žalobkyne:
C.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., K. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Gabriela Jablonská,
advokátka, IČO: 17 080 223, so sídlom 040 01 Košice, Letná 47 proti žalovanému: M. B., W.: XX XXX
XXX, B. XX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231
785, so sídlom 040 01 Košice, Užhorodská 21, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 11Cpr/7/2017-286 z 08.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom (v tomto individuálnom pracovnoprávnom

spore v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky
ZŠ a MŠ B. vykonané listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a súvisiacim výrokom II. o
trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalovaného.

2. Po citovaní ust. § 3 ods. 1, ods. 2, § 39 Obč. zák., čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP svoje rozhodnutie vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala určenia neplatnosti jej odvolania z funkcie riaditeľky ZŠ a MŠ B., ktoré žalovaný učinil listom

zo dňa XX.XX.XXXX (+ mzdových nárokov, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie) vychádzajúc z
ostatného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci (sp. zn. 19CoPr/2/2019 z 08.11.2018), v
zmysle ktorého je daná jeho právomoc a kauzálna príslušnosť, ide o individuálny pracovnoprávny spor
s tým, že žalobkyňa bola do funkcie riaditeľky menovaná žalovaným dňa 30.04.2014 s účinnosťou od
01.07.2014 do 30.06.2019, kde v tejto súvislosti jej vznikla o.i. i povinnosť deklarovať svoje majetkové
pomery, a to do 30 dní od ustanovenia do funkcie riaditeľky, pričom žalobkyňa si túto svoju zákonnú
povinnosť bezpochyby nesplnila, kde zákon naproti tomu ukladá zriaďovateľovi po vyjadrení príslušnej

rady školy obligatórne povinnosť takéhoto riaditeľa z funkcie odvolať a táto jeho povinnosť z časového
hľadiska nie je ničím limitovaná. Odvolanie z funkcie riaditeľky bolo určité a zrozumiteľné, dostalo sa
do dispozičnej sféry žalobkyne, ktorá však namietala jeho neplatnosť aj pre rozpor s dobrými mravmi,
lebo bolo podľa žalobkyne účelové z dôvodu, že tá začala poukazovať na neplnenie si povinnostížalovaného ako zriaďovateľa školy, čo malo vyústiť až do podania trestného oznámenia a civilných
žalôb zo strany žalobkyne. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa a skúmať motív
odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky. Súd prvej inštancie vôbec nezisťoval a nezaoberal sa úvahami,

či z hľadiska takto uplatneného odvolania z funkcie riaditeľky so zreteľom na všetky dostupné okolnosti
prípadu, to zodpovedalo dobrým mravom. Zistenie skutočného motívu a skutočných dôvodov pre
odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky, môže viesť k zisteniu, či tento jednostranný právny úkon je (nie
je) v rozpore s dobrými mravmi. Následne uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že hlavným motívom a
dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo jej konanie, ktorým poukazovala na neplnenie si

zákonných povinností zo strany žalovaného. Za podozrivú možno označiť aj skutočnosť, že k zisteniu
porušeniapovinnostižalobkynedeklarovaťsvojemajetkovépomerydošloažvroku2016,t.j.dvarokypo
jej ustanovení do funkcie. K odvolaniu žalobkyne došlo po podaní trestných oznámení a civilných žalôb
voči žalovanému, ktorých predmetom bolo porušovanie rozpočtových pravidiel na úseku originálnych
kompetencií zriaďovateľa základnej a materskej školy - žalovaného, ktorý nemal poukazovať finančné
prostriedky zo svojho rozpočtu základnej škole v súlade so zákonom. Podstatnou okolnosťou bola aj

skutočnosť, že na obci nefungoval žiadny administratívny poriadok, a preto bolo pre žalobkyňu ťažké
dokázať, že si zákonnú povinnosť odovzdania majetkového priznania splnila. Samotný žalovaný v
konaní uviedol, že obec nemala dostatok finančných prostriedkov a potrebovali pokryť iné náklady, ktoré
boli taktiež nevyhnutné, a z toho dôvodu neboli základnej škole poukazované financie z rozpočtu v
plnej výške. Odvolanie z funkcie riaditeľky je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným

právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie z dôvodu,
že sa žalobkyňa dožadovala zákonnými prostriedkami, aby žalovaný plnil svoje rozpočtové povinnosti.
Namiesto toho, aby žalovaný riešil nedostatky vo financovaní školy, odvolal z funkcie žalobkyňu a
vymenoval nového riaditeľa, ktorý vzal žaloby voči žalovanému späť. Súd prvej inštancie ďalej poukázal
na skutočnosť, že škola sa stala dlžníkom voči jednotlivým inštitúciám a žalovaný bol povinný svoj

dlh riešiť tým, že mu bol poskytnutý úver. Aj súčasný riaditeľ školy vnímal problém jej nedostatočného
financovaniazostranyžalovaného,čovyplynuloajzjeholistuadresovanéhoMinisterstvuškolstva,vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky.

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný poukazujú na odvolacie dôvody

uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, f/, g/, h/ CSP (nesplnenie procesných
podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, vada v obsadení súdu, iná vada majúca za následok
nesprávne rozhodnutie, nesprávne skutkové zistenia, nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového
stavu, nesprávne právne posúdenie). Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný na prvom
mieste nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o jeho motíve odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky,

ktorým podľa odvolateľa bola výlučne skutočnosť, že žalobkyňa si nesplnila svoju zákonom stanovenú
povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia do funkcie riaditeľky, a nie,
ako to uzavrel súd prvej inštancie, že dôvodom pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo jej
poukazovanie na neplnenie si zákonných povinnosti zo strany žalovaného vo finančno - ekonomických
záležitostiach. Žaloby zo strany žalobkyne na plnenie boli totiž podané až po tom, ako bola zistená

a riešená absencia majetkového priznania žalobkyne. Žalovaný inú možnosť po zistení nesplnenia si
povinnosti zo strany žalobkyne deklarovať majetkové pomery, ako ju odvolať z funkcie riaditeľky, ani
nemal. Podľa odvolateľa nejde tu o pracovnoprávny spor, a preto nie je možné aplikovať ustanovenia
Zák. práce., a ak by sa mali, tak potom práve zákaz zneužitia práva by ho tiež nútil žalobkyňu odvolať z
funkcie riaditeľky, pričom jej pracovnoprávny vzťah stále trvá. Spôsobom odôvodnenia rozsudku podľa

odvolateľa súd prvej inštancie preukazuje, že rozhodla vo veci zaujatá sudkyňa. Absentuje tu tiež
požiadavka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, lebo doba, na ktorú bola žalobkyňa
do funkcie riaditeľky ustanovená, už uplynul. Súd prvej inštancie okrem toho, ani na jednom pojednávaní
neuviedolsvojepredbežnéprávneposúdenie.Navrholzmenurozsudkuspočívajúcuvzamietnutížaloby.
Súčasne uplatnil trovy konania.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a uplatnila trovy odvolacieho konania. Na prvom mieste venovala svoju energiu, v tomto spore už
vyriešenej otázke (s ktorou ale nesúhlasila), a to, splneniu zákonných predpokladov pre jej odvolanie
z funkcie riaditeľky. Inak mala za to, že odvolanie z funkcie riaditeľky po cca 2,5 roka od porušenia

povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Naliehavý právny záujem netreba podľa nej preukazovať, ak
podanie takejto žaloby rieši právny predpis. V ostatnom ide o kontra argumentáciu ku odvolaniu, ktorá
už bola ňou prezentovaná pred súdom prvej inštancie.5. O uvedenom odvolaní rozhodol odvolací súd svojim rozsudkom č.k. 12CoPr/1/2020 - 337 z
30.06.2020 tak, že I. výrokom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol a II. výrokom
priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v

plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie
neopomenul skúmať, aký bol skutočný motív žalovaného pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky,
lebo poznanie skutočných dôvodov pre odvolanie je podkladom pre záver o jeho prípadnom rozpore
s dobrými mravmi, resp. pre záver, že konanie žalovaného v procese odvolávania vykazuje znaky
zneužitia práva, lebo je len naoko súladné s objektívnym právom. Súd prvej inštancie na základe

skutkových zistení zadovážených vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
z funkcie riaditeľky bolo účelové, no opomenul, že toto odvolanie smerovalo skutočne k dosiahnutiu
navonok proklamovaného cieľa, ktorým je, zákonné obligum zriaďovateľa odvolať riaditeľku v prípade
nesplnenia si zákonnej povinnosti deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia do
funkcie. Toto odvolanie bolo teda zamerané výlučne na to, aby žalovaný rešpektoval zákonný stav,
v ktorom bol nútený žalobkyňu z funkcie riaditeľky odvolať pre nesplnenie jej zákonných povinností;

motivované tak nemohlo byť konaním žalobkyne, ktorá poukazovala na možné porušovania zákonných
povinností žalovaného.

6. Na dovolanie žalobkyne označený rozsudok odvolacieho súdu dovolací súd svojim uznesením sp.
zn. 1Cdo/178/2020 z 24.08.2022 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konania. V odôvodnení

svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné v otázke
(ne)súladu odvolania žalobkyne z funkcie s dobrými mravmi. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení výslovne inštruoval súd prvej inštancie, aby doplnil dokazovanie vo vzťahu k skutočnému
motívu odvolania žalobkyne z funkcie, a aby predmetný motív následne preskúmal z hľadiska jeho
súladu s dobrými mravmi, keďže prípadný nesúlad by predmetné odvolanie činil absolútne neplatným v

zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie následne v zmysle pokynu odvolacieho súdu
dokazovanievuvedenomzmysledoplnilarozsiahlymspôsobomodôvodnilsvojprávnyzáveronesúlade
odvolania z funkcie s dobrými mravmi. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že k odvolaniu žalobkyne z
funkcie došlo dva roky po porušení jej povinnosti podať majetkové priznanie a po podaní trestných
oznámení a civilných žalôb proti žalovanému z dôvodu neplnenia si jeho finančných a rozpočtových

povinností voči základnej škole, ktorou bola žalobkyňa riaditeľkou. Právny záver o nesúlade odvolania z
funkcie s dobrými mravmi súd prvej inštancie odôvodnil aj ďalšími súvisiacimi okolnosťami (neexistujúci
administratívny poriadok v obci, skutočné finančné problémy obce, späťvzatie žalôb voči obci novým
riaditeľom školy a i.). Odvolací súd sa v napadnutom rozsudku s uvedeným právnym záverom súdu
prvej inštancie nestotožnil, avšak bez riadneho odôvodnenia. Stručne sa obmedzil na konštatovanie,

že skutočným motívom odvolania žalobkyne z funkcie bolo rešpektovanie zákonného stavu a splnenie
si svojej zákonnej povinnosti odvolať riaditeľku z funkcie v prípade nepodania majetkového priznania
v stanovenej lehote. Odvolací súd tento svoj právny záver nijako bližšie neodôvodnil poukazom na
vykonané dokazovanie, ani inými okolnosťami. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať
za vyhovujúce zákonným požiadavkám, ktoré právna úprava kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) si plne vedomý, že jeho úlohovou nie
je polemizovať s názorom vysloveným dovolacím súdom, ale že jeho povinnosťou je tento názor
rešpektovať (§ 455 CSP), uvedomujúc si, že opačný prístup, okrem zákonom prípustných možností
(napr. zmena skutkových zistení, zmena právnej úpravy), by postupne mohol viesť k navodeniu stavu

anarchie v justícii, v intenciách naznačených dovolacím súdom, po zistení, že odvolanie bolo podané
včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmisubjektom-stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/,

c/, d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne
nesprávne, čím boli splnené podmienky pre jeho zmenu podľa § 388, § 390 CSP.8. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku
je len právne posúdenie otázky rozporu odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky s dobrými mravmi,

ktorú posudzoval už súd prvej inštancie a obidve sporové strany sa k tejto otázke vyjadrili, odvolací
súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý určil,

že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky učinené žalovaným listom zo dňa 20.12.2016 je neplatné
pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

10. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa bola do funkcie riaditeľky
menovaná žalovaným dňa 30.04.2014 s účinnosťou od 01.07.2014 do 30.06.2019. V tejto súvislosti
jej vznikla o.i. i povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia do funkcie

riaditeľky (§ 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 552/2003Z.z.). Žalobkyňa mala za to, že túto povinnosť si
mohla splniť podaním mimoriadneho majetkového priznania dňa 30.04.2014, ktorého otázka doručenia
ostala v súdenej veci prinajmenšom sporná. Treba však zdôrazniť, že 30 - dňovú lehotu na splnenie
si tejto povinnosti zákon viaže výlučne na okamih ustanovenia do funkcie, ktorým v tomto prípade bol
deň 01.07.2014, a nie na okamih prevzatia menovacieho dekrétu. Zákonodarca okrem toho výslovne

stanovil jednak povinnosť štátneho zamestnanca podať majetkové priznanie za bežný kalendárny rok
do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka, ako i povinnosť podať majetkové priznanie do 30
dní od ustanovenia do funkcie riaditeľky. Ak by malo podanie majetkového priznania za bežný rok
konzumovaťpovinnosťpodaniamajetkovéhopriznaniapriustanovenídofunkcieriaditeľky,zákonodarca
by uvedené určite výslovne v dotknutom zákone upravil. Nič také však v dotknutom zákone upravené nie

je. Okrem toho v spore žalobkyňou nikdy nebolo hoc len tvrdené, aby bola majetkové priznanie podávala
aj po 01.07.2014. Potom v tomto smere preukázaná neexistencia administratívneho poriadku obce,
na nedostatok ktorý sa poukazovalo v súvislosti s ne/podaním mimoriadneho majetkovo priznania dňa
30.04.2014, je bez právnej relevancie a nemôže byť braná ako súvisiaca okolnosť pre vyslovenie záveru
o nesúlade odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky žalovaným s dobrými mravmi. Za danej situácie

nemožno prijať iný záver ako ten, že žalobkyňa si svoju zákonom stanovenú povinnosť podať majetkové
priznanie do 30 dní od ustanovenia do funkcie riaditeľky bez akýchkoľvek pochybností nesplnila.

11. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie rovnako vyplynulo, že žalovaný listom z 20.12.2016,
ktorého prevzatie žalobkyňou sporené nebolo, tu odvolal z funkcie riaditeľky. Ako dôvod odvolania

uviedol: „V zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení
neskorších úprav § 3 ods. 7 bod b) za porušenie povinnosti a obmedzení vyplývajúcich z osobitného
predpisu, t. j. zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme § 10 ods. 1 bod a) nepodanie
majetkového priznania do 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca od 01.07.2014.“

12. Zákon zriaďovateľovi ukladá obligatórne povinnosť odvolať riaditeľa o.i. i v prípade, ak si riaditeľ
nesplní svoju zákonom stanovenú povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od
ustanovenia do funkcie (§ 3 ods. 7 písm. b/ zák. č. 596/2003Z.z. v spojení s 10 ods. 1 písm. a/ zák. č.
552/2003Z.z.), pričom v prípade takéhoto odvolania, sa vyžaduje iba vyjadrenie príslušnej rady školy
(§ 3 ods. 9 zák. č. 596/2003Z.z.), ku čomu aj došlo, a nie súhlas s odvolaním, tak ako sa to mylne v

tomto spore domnieva žalobkyňa.

13. Táto povinnosť zriaďovateľa z časového hľadiska nie je zákonom limitovaná, a v prípade, ak
zriaďovateľ uvedené porušenie povinnosti zistí, trebárs aj po niekoľkých rokoch, musí prikročiť k
odvolaniu riaditeľa. Na ťarchu zriaďovateľa nemožno pripísať ani kontrolu, resp. vynútenie si splnenie

povinnosti, v tomto prípade deklarovanie majetkových pomerov do 30 dní od ustanovenia do funkcie
riaditeľa, lebo touto povinnosťou zákon zaťažuje vymenovaného riaditeľa, a nie zriaďovateľa.

14. Potrebné je poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už vo svojom
rozsudku z 28.02. 2005, sp. zn. 2 Cdo 178/2004, ktorý si osvojila aj následná ustálená prax najvyššieho

súdu, vyslovil právny záver, od ktorého ani po zmene právnych predpisov (zákon č. 542/1990 Zb. o
štátnej správe v školstve a školskej samospráve, účinný do 31. decembra 2003, ktorý bol zmenený
zákonom č. 596/2003, účinným od 1. apríla 2003 v znení neskorších predpisov) nie je dôvod odstúpiť.
Ako uviedol Najvyšší súd vo vyššie citovanom rozhodnutí, ustanovenia zákona č. 542/1990 Zb. (vsúdenej veci zákona č. 596/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov obdobne) osobitne neupravovali
náležitosti odvolania z funkcie a nerobí tak ani zákon č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe (v súčasnosti
zákon č. 552/2003 Z.z.v znení neskorších predpisov o výkone práce vo verejnom záujme), ktorý ohľadne

pracovnoprávnych vzťahov odkazuje na úpravu Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení
neskorších noviel), okrem prípadov, ak sám alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Potom právny úkon urobený zriaďovateľom - odvolanie z funkcie riaditeľa školy, je potrebné vykladať
ako prejav vôle, smerujúci k zániku práva, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája. Pre jeho

platnosť je postačujúca jeho určitosť a zrozumiteľnosť, ktorých naplnenie je dané uvedením konkrétnym
ustanovením zákona. Musí sa dostať do dispozičnej sféry druhej strany - riaditeľovi. V tejto súvislosti
je potrebné preto uzavrieť, že žalovanému potom, ako zistil preukázané nesplnenie si zo zákonná
stanovenejpovinnostižalobkynedeklarovaťsvojemajetkovépomeryv30-dňovejlehoteodustanovenia
do funkcie, neostávalo nič iné, iba rešpektovať zákonný príkaz spočívajúci v jeho povinnosti (nie
možnosti) žalobkyňu z funkcie riaditeľky odvolať. Postupoval pritom zákonom predpísaným spôsobom

a pri dodržaní zákonom stanovených podmienok.

16. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie taktiež vyplynulo, že žalobkyňa niekedy na jar 2016 učinila
podanie adresované OR PZ D. P. na preskúmanie dodržiavania zákonnosti a vyvodenie dôsledkov z
porušovania rozpočtových pravidiel na úseku originálnych kompetencií zriaďovateľa - obce B. voči ZŠ s

MŠ, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením OR PZ SL č. V.-M.-XXX/VYS-SL-XXXX z XX.XX.XXXX tak,
že predmetná vec bola postúpená Z. vládneho auditu T. na prejednanie správneho deliktu, lebo výsledky
vyšetrovania preukazovali, že nešlo o trestný čin, ale o skutok, ktorý možno prejednať ako správny
delikt. K uvedenému došlo jednoznačne pred zistením nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobkyne
deklarovať svoje majetkové pomery v zákonom stanovej lehote po ustanovení do funkcie riaditeľky, ako i

pred jej odvolaním z funkcie. Z časového hľadiska však ani túto nespornú okolnosť (jar 2016 oznámenie
žalobkyne na žalovaného, november 2016 započatie kontroly žalovaným ku dodržiavaniu zákonných
povinností zo strany žalobkyne a december 2016 odvolanie žalobkyne z funkcie žalovaným) samu o
sebe, bez pristúpenia ďalších konkrétnych okolností, ktoré v danom prípade zistené neboli, nemožno
považovať za okolnosť, ktorá mohla byť pre žalovaného motívom, aby žalobkyňu z funkcie riaditeľky

odvolal,resp.prektorúpristúpilkprevereniusiplneniazákonnýchpovinnostížalobkyňouakoriaditeľkou,
ktoré následne vyústilo do zistenia nedostatku deklarovať majetkové pomery v 30 - dňovej lehote od
ustanovenia do funkcie riaditeľky, pre ktorý dôvod nakoniec došlo k odvolaniu žalobkyne z funkcie.

17. Rovnako z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa ako riaditeľka školy

podala proti žalovanému na Okresnom súde Stará Ľubovňa v mesiaci december 2016 spolu päť žalôb
na plnenie, konkrétne dňa 08.12.2016 jednu žalobu a nasledujúceho dňa ďalšie štyri žaloby. Všetky
konania boli zastavané. V troch prípadoch bola žaloba vzatá späť z dôvodu mimosúdneho vyriešenia
sporu (2C/77/17, 6C/7/18 a 4C/9/18) a v dvoch prípadoch (7C/126/16 a 7C/125/16) pre nezaplatenie
súdneho poplatku. K späťvzatiam došlo po zmene na pozícii riaditeľa školy. Z dokazovania pred súdom

prvej inštancie však naproti tomu nevyplynulo, aby sa bol žalovaný o podaných žalobách dozvedel ešte
predtým,akopristúpilkodvolaniužalobkynezfunkcieriaditeľky(ajkebyhlavnýkontrolodzačiatkuonich
vedel, ako to ustálil súd prvej inštancie, nemožno bez ďalšieho usudzovať, že o nich vedel aj žalovaný,
ktorého štatutárom bola starostka, nie hlavný kontrolór, pričom v tomto smere z dokazovania pred
súdom prvej inštancie nevyplynulo, aby bol hlavný kontrolór o uvedenom ihneď informoval starostku;

o uvedenom nemožno bez ďalšieho usudzovať ani z plnej moci udelenej žalovaným advokátskej
kancelárii), resp., že by novovymenovaný riaditeľ, ktorý rovnako vnímal nedostatky financovania školy,
bol nejakým spôsobom k týmto späťvzatiam žalovaným inštruovaný. Preto ani tieto okolnosti nemohli
byť pre žalovaného motívom na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky.

18. Finančné problémy obce, na ktoré žalobkyňa poukazovala boli všeobecne nesporným faktom, čo v
neposlednom rade potvrdila aj samotná vtedajšia starostka obce, ako aj hlavný kontrolór obce, pričom
až v roku 2018 si obec vzala úver na preklenutie dlhov vzniknutých v roku 2016, a to nie len voči škole
ale aj iným inštitúciám. Za takéhoto stavu, ani uvedené nemožno považovať za okolnosť motivujúcu
žalovaného odvolať žalobkyňu z funkcie riaditeľky.

19. Neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými
mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku.
Uvedené možno bez akýchkoľvek pochybností použiť i pre túto vec.20. Potom aj odvolanie z funkcie riaditeľky je neplatné, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS
55/2011). V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni mores) označuje súhrn základných
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru

stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 151/2009). Dobré mravy sú považované za
kritérium, podľa ktorého sa v najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s
tým, že konanie proti dobrým mravom býva adekvátne sankcionované. I keď pojem dobré mravy nie je
v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré
mravy. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi tiež vtedy, keď konajúci síce

navonok postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého
účastníka právneho vzťahu. Zo strany takto konajúceho subjektu ide len formálne o výkon práva; jeho
skutočným zámerom a tiež účelom jeho konania totiž nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo
(niekoho iného).

22. Posúdenie otázky rozporu právneho úkonu - odvolanie z funkcie riaditeľky - s dobrými mravmi
je otázkou právnou, nie otázkou skutkovou. Súd prvej inštancie na základe skutkových zistení
zadovážených vykonaným dokazovaním dospel k právnemu záveru, že odvolanie žalobkyne z funkcie
riaditeľky bolo účelové, lebo bolo vykonané po viac ako dvoch rokoch od porušenia jej povinnosti
deklarovať majetkové pomery v zákonom stanovenej lehote po ujatí sa funkcie riaditeľky a po podaní

trestných oznámení a civilných žalôb proti žalovanému z dôvodu neplnenia si jeho finančných a
rozpočtových povinností voči škole, ktorej bola žalobkyňa riaditeľkou ako i odkazom na neexistujúci
administratívny poriadok, ktorým by mohlo byť preukázané podanie mimoriadneho majetkového
priznania, skutočné finančné problémy obce a späťvzatie žalôb voči obci novým riaditeľom školy. S týmto
právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože z dokazovania pred súdom

prvej inštancie nevyplynuli skutočnosti svedčiace o právnom závere, že odvolanie žalobkyne z funkcie
riaditeľky zo strany žalovaného bolo účelové ( viď body 10., 16., 17., 18. tohto odôvodnenia), práve
naopak, z dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že odvolanie žalobkyne z
funkcie riaditeľky bolo výlučne zamerané na to, aby žalovaný rešpektoval zákonný stav, v ktorom bol
nútený žalobkyňu z funkcie riaditeľky odvolať pre nesplnenie jej zákonných povinností (viď body 11., 12.,

13., 14., 15. tohto odôvodnenia).

23. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov, rešpektujúc názor
dovolacieho súdu, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I.
vyhovujúcom výroku je vecne nesprávny a preto ho je potrebné postupom podľa § 388, § 390 CSP

zmeniť a žalobu zamietnuť.

24. K ostatnej, no už nespôsobilej odvolacej argumentácii žalovaného ovplyvniť posúdenie rozsudku
súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza nasledovné.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval (napr. v uznesení z
30.09.2013, sp. zn. 7Cdo 156/2012, v uznesení z 11.09.2013, sp. zn. 5Cdo 56/2012, v uznesení
z 21.08.2013, sp. zn. 5Cdo 186/2013 a mnohé iné), „ že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo
existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci, nebránia dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ OSP posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak,
než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené
nové skutočnosti“ (R 59/1997). Táto zásada platí i pre odvolacie konanie. Zo strany žalovaného však boli
v odvolaní produkované iba námietky týkajúce sa procesného postupu a rozhodovacej činnosti sudkyne,
na ktoré nemožno potom prihliadať.

26. Aj keď už uplynulo obdobie, na ktoré bola žalobkyňa ustanovená do funkcie riaditeľky, naliehavý
právnyzáujemnapožadovanomurčenídanýbol,pretoževprípadekladnéhorozhodnutiavtejtočasti,byboli následne posudzované jej mzdové nároky titulom rozdielu príjmu medzi riaditeľkou školy a radovou
učiteľkou (podobne napr. aj Krajský súd v Žiline, sp. zn. 5CoPr/1/2018).

27. K neuvedeniu predbežného právneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje pre zmenu na
rozhodnutie Najvyššie súdu SR, sp. zn. 6Cdo/17/2017, v zmysle ktorého ku zhojeniu uvedeného
nedostatku dochádza samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie, v dôvodoch ktorého v zmysle § 220
ods. 2 CSP je súd povinný o.i. uviesť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere je daná tiež možnosťou
podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalovaný v predmetnej veci aj využil.

28. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný

nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

29. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 453 ods. 3 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa na postup podľa § 257 CSP (ku tomu pozri aj napr. ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 453/2019).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).