Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. január 2022

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Csp/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721203651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2022:8721203651.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: S. N., J.. XX.X.XXXX, G. N. XXXX/X, XXX XX K., zast.
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
proti žalovaným: 1. BENCONT COLLECTION a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava
a 2/ SINTRA spol. s r. o. , IČO: 00 685 232, Pluhová 2, 831 03 Bratislava ( len v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia ) o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia po začatí konania s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 2.10.2014
k Zmluve o úvere č. 1645781085 zo dňa 2.10.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ na
výkon zrážok zo mzdy a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o

zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 2.10.2014 k zmluve o úvere č. 1645781085.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila dňa 22.12.2021 žalobu a zároveň aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia

s totožným znením výroku vo veci samej, ktorým by súd žalovanému 1) uložil povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v Zmluve o úvere č. 1645781085, zo dňa 2.10.2014,
uzavretejmedzižalobkyňouaprávnympredchodcomžalovaného1),navýkonzrážokzomzdyazároveň
žalovanému 2) uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 1645781085 zo dňa 2.10.2014.

2. Návrh odôvodnila tým, že napáda Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere
č. 1645781085, zo dňa 2.10.2014, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade,
Poštovou bankou, a.s. S právnym predchodcom žalovaného v 1.rade chcela uzatvoriť zmluvu o úvere
Lepšia splátka, veriteľ jej predložil listiny s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý je potrebné
predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila úverovú zmluvu.
Až od svojho zamestnávateľa z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy z 28.1.2021 sa dozvedela, že

podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda umožňuje žalovanému v 1.rade, aby vymohol
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Jej zamestnávateľ napriek tomu,
že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej určilo rozsah povinnosti plniť je povinný vykonávať
zrážky z jej mzdy podľa požiadavky žalovaného v 1. rade a ona nemá možnosť ani ich priamo zastaviť,
ani obmedziť. Výšku dlhu sám jednostranne diktuje žalovaný v 1.rade, pričom chýba akákoľvek súdna
kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole, resp. či zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom. Pokiaľ zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. platného včase jej uzatvorenia je spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkov. Žalobkyňa namieta, že v zmluve
je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť a to 22 751,49 eur. Celková čiastka,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť predstavuje súčet (výška mesačnej splátky x počet splátok) čo predstavuje

v danom prípade sumu 24 756 eur a to 206,30 eur x 120. Zmluva neobsahuje ani správny údaj o RPMN,
ktorý je v zmluve uvedený vo výške 9,28 %, pričom podľa oficiálnej kalkulačky MF SR je hodnota RPMN
11,55 %. Výzva veriteľa jej zamestnávateľovi teda žalovanému v 2.rade o vykonávanie zrážok zo mzdy
je preukázaná listom z 28.1.2021 a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy
a spornou dohodou.

3. Podľa žalobkyne, predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale
ako už viackrát uviedol Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z

dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ide o Dohodu, ktorá
nebola individuálne dojednaná a svojou podstatou spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.
Aj keď skutkový stav, o ktorý opiera žalobu, jej umožňuje domáhať sa aj určenia neprijateľnosti
predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, prípadne neplatnosti

Dohody, ktorou každá neprijateľná zmluvná podmienka je, v súlade s prevažujúcou súdnou praxou sa
domáha len uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia predmetnej Dohody.

4. V súdenej veci je podľa jej názoru dôvodné dočasné opatrenie aj voči jej zamestnávateľovi,
žalovanému v 2. rade. Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenia len strane

konania. Vzhľadom na túto skutočnosť označila jej zamestnávateľa, ako žalovaného v 2. rade, avšak
okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje žiadne iné
nároky. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej
majetku.
Ak by bolo neodkladné opatrenie uložené len žalovanému v 1. rade, nie je žiadna istota, že žalovaný

v 1. rade túto skutočnosť oznámi aj jej zamestnávateľovi, nakoľko mu to žiadna právna norma priamo
explicitne neukladá, a aj keď táto povinnosť by vyplývala už z neodkladného opatrenia, ak by bolo
voči žalovanému v 1. rade uložené, nebolo by dané, v akej lehote by mal žalovaný v 1. rade vydanie
neodkladného opatrenia oznámiť jej zamestnávateľovi, resp. požiadať o nerealizovanie zrážok zo mzdy.

5. K totožnosti výroku vo veci samej s výrokom neodkladného opatrenia poukázal právny zástupca
žalovanej na ustanovenie § 330 ods. 2 CSP ako aj na rozhodnutia spred účinnosti CSP.

Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.

Podľa§324ods.CSP,neodkladnéopatreniesúdnariadiibazapredpokladu,aksledovanýúčelnemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.

Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

aj spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

6. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak
je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie

pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je v zásade dočasná ochrana, ale ak je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami aj trvalá úprava práv
a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán v konaniach o neodkladnom opatrení
bude vo veci samej rozhodnuté inak než v konaní o neodkladnom opatrení. Týmto rozhodnutím súd

len dočasne upravuje pomery strán konania poskytujúc ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného
opatrenia domáha, ale v rámci ustanovených pravidiel tiež tomu proti komu návrh smeruje. Pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený a ide aj o časové
hľadisko, keď nie je vhodné a ani možné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní
vo veci samej. Za osvedčené súd považuje tie skutočnosti o ktorých boli predložené dôkazy, alebo sú

medzi sporovými stranami nesporné.

7. Žalobkyňa doložila k žalobe s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania
listinné dôkazy a to: zmluvu o úvere Lepšia splátka z 2.10.2014, interaktívnu kalkulačku na výpočet
RPMN, dohodu o zrážkach zo mzdy z 2.10.2014 a výzvu žalovaného v 1.rade pre zamestnávateľa

žalobkyne z 28.1.2021.

8.V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 28.1.2021 požiadal
zamestnávateľa ( žalovaný v 2. rade) žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkachzomzdyzaúčelomuspokojeniapohľadávkyžalovanéhov1.rade vzniknutejnazákladezmluvy

o úvere č. 1645781085. Zo zmluvy o úvere zo dňa 2.10.2014 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou vyplýva, že veriteľ
poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 15 000 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 120 mesačných
splátkach po 206,30 eur. Dátum konečnej splatnosti bol 20.10.2024, dátum prvej platby do 20.11.2014,
dátum ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, priemerná RPMN bola uvedená 10,85 %, RPMN banky 9,28

% a celková čiastka úveru 22 751,94 eur.

9. Žalobkyňa podpísala dokument s názvom dohoda o zrážkach zo mzdy 2.10.2014 (viď čl. 14 spisu)
v ktorom bolo uvedené aj obchodné meno a adresa vtedajšieho zamestnávateľa žalobkyne. Uvedenádohoda bola uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavovala zabezpečenie
pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedenými žalobkyňou, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie
predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným
rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd vychádzal z toho,

že bola preukázaná potreba takejto úpravy pomerov medzi stranami sporu. Dohoda o zrážkach zo mzdy
umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky spôsobom, že siahne na majetok dlžníka bez
predchádzajúceho odobrenia súdom, pričom súd nepopiera, že ide o zabezpečovací inštitút upravená v
Občianskom zákonníku, ktorý má svoj význam, avšak predstavuje exekúciu majetku, pričom rozdielom
je len to, že ju nevykonáva súd, ale spravidla právnické osoby- podnikatelia. Sporné však môže byť či
dlh existuje a ak áno v akej výške. Tu si výšku dlhu diktuje veriteľ a vykonávajúce zrážky zo mzdy dlžníka

nemá dlžník možnosť zastaviť. Je vystavený vôli veriteľa a jeho konaniu, jeho rozhodnutiu či tento inštitút
vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka uplatní. Je tu teda možnosť, že dôjde k obídeniu ex offo súdnej
kontroly zmluvných podmienok v tom či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana v prípade, že existuje nebezpečenstvo,
že práve v procese vykonávania zrážok zo mzdy spotrebiteľ plní viac akoby pri súdnej kontrole takejto

spotrebiteľskej zmluvy plniť mal.

11. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi
mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola
predložená. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy

dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy
nesplnil povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na
náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku v zmysle
Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy
môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez
súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani
zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a

verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

12.Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania
zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného v 1.rade
zamestnávateľom žalobkyne, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa

musela domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musela urobiť súdnou cestou.
Žalobkyňa nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného v 1. a 2.
rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá iný prostriedok ako tento proces zastaviť,
než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne.

Prostredníctvomlistinnýchdôkazovbolidostatočneosvedčenénajvýznamnejšieskutočnostidôležitépre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa v konaní nielen preukázala,
ale aj osvedčila predložením výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy, že jej zamestnávateľ bol požiadaný
o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa tak stráca právo disponovať so svojim príjmom ako vlastným
majetkom. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vyhovel.

13. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k zamestnávateľovi
žalobkyne, ktorý je zo zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa svojho
zamestnávateľa označila za stranu sporu iba pre účely neodkladného opatrenia a nedomáha sa voči

nemu okrem nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa vykonávania zrážok zo
mzdy žiadnej inej povinnosti.14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd voči žalovanému v 1.rade v
konečnom rozhodnutí.

16. Nariadením neodkladného opatrenia sa končí konanie medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a
súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov

konania tak, že žalobkyni ako úspešnej strane sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa si náhradu trov konania voči žalovanému
v 2.rade neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.