Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/241/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514203492
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2514203492.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: ANL, s.r.o., so sídlom
Piešťany, Hollého 23, IČO: 36 268 755, zastúpený advokátom: Mgr. Matúš Chmelo, advokát, AK so
sídlom Piešťany, Royova 9, proti žalovanému: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. XX, zastúpený
advokátom: Mgr. Matej Csenky, AK so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o zaplatenie sumy 26.251,- eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. januára 2018,
č.k. 9C/118/2014-744 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v napadnutých
výrokoch III., IV., a Vz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie istiny 3.378,90

eur a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.200,00 eur od 25.01.2014 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.296,00 eur od 09.04.2014 do zaplatenia a úroku
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10.755,00 eur od 03.05.2014 do zaplatenia zastavil, vo
výroku II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, vo výroku III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo výroku IV. rozhodol, že Ing. B. Y., má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku V. rozhodol, že Ing. J. T., má voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 145 ods. 1, § 145 ods. 2, § 146 ods.
1 CSP, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1, § 48 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1, § 261 ods. 1, § 470 ods. 1, 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom prípade síce strany sporu v uzavretej
zmluve o dielo odkazujú na ust. § 536 a nasl Obchodného zákonníka, nakoľko je však uvedená zmluva o
dielo zmluvou spotrebiteľskou, je možné konštatovať že ide o typický občianskoprávny (spotrebiteľský)
vzťah. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (vykonávajúci dielo na vlastnú zodpovednosť) a
spotrebiteľ (zaväzujúci sa v prípade vykonania diela zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela). Vzhľadom na
to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby bola aplikovaná právna úprava

obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Úprava občianskoprávnej zmluvy
o dielo nachádzajúca sa v § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka je komplexná a preto ju na predmetný
spotrebiteľský vzťah je potrebné aplikovať v plnom rozsahu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na to,
aby mohol podľa § 642 OZ rozhodnúť o tom, či žalobca má nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na
práce už vykonané, pokiaľ ich zhotoviteľ - žalobca nemôže použiť inak v predmetnom konaní, muselo
by dôjsť k zmene žaloby, nakoľko v žalobe sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy na úplne

odlišnom skutkovom základe (zaplatenia dojednanej ceny diela). Súd je toho názoru, že podaniami a
prednesmi žalobcu v priebehu konania nedošlo len k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku,ale súčasne aj k zmene skutkových okolností, od ktorých žalobca odvodzoval uplatnený nárok; kým v
podanej žalobe sa zaplatenia žalovanej sumy žalobca domáhal na skutkovom základe, ktorý vyplýval
z porušenia dojednaného zmluvného ustanovenia v zmluve o dielo, v priebehu konania tento skutkový

základ zmenil tak, že zaplatenia žalovanej sumy sa domáhal na základe práva na zaplatenie sumy
pripadajúcej na hodnotu vykonaných prác. Podľa názoru súdu ide o zmenu skutkových okolností, z
ktorých vyplýva uplatnený nárok a nie len o zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku; nie je
rozhodujúce, že žalovaná suma (predmet konania) zostala totožná, pretože táto predstavuje len jednu
zo zložiek, ktorá odlišuje spor od prípadných iných sporov; v obidvoch prípadoch by totiž vzhľadom

na rozdielne skutkové okolnosti nešlo o totožný spor, t.j. spor, ktorý sa týka (1) totožných strán, (2)
totožného predmetu konania a (3) totožných skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje uplatnený
nárok; podstatu skutku (skutkových okolností sporu) je potrebné vidieť predovšetkým v spôsobe účasti
strán vo všetkých formách prejavu na určitej udalosti alebo následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe
vzniku, zmeny alebo zániku ich vzájomného právneho vzťahu; skutkové okolnosti vo všetkých svojich
prejavoch (predovšetkým vecných a časových) spočívajúce v porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti

predmetnej zmluvy o diele - nezaplatenie dojednanej ceny za riadne a včas vykonané dielo sú zjavne
odlišné od skutkových okolností spočívajúcich v práve zhotoviteľa na zaplatenie sumy pripadajúcej na
hodnotu vykonaných prác podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, že objednávateľ do
vykonania diela riadne od zmluvy odstúpil. Jednoduchou komparáciou je možné dospieť k záveru, že v
prípade žaloby o zaplatenie dojednanej ceny diela, žalobca tvrdí že dielo podľa zmluvy riadne, včas a

bez vád zhotovil a žalovanému vznikla povinnosť mu cenu diela zaplatiť na rozdiel od prípadu, keď by sa
žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy pripadajúcej na hodnoty vykonaných prác podľa § 642 ods.
1 Občianskeho zákonníka, kde podstatnými skutkovými tvrdeniami o ktoré svoj nárok opiera sú tvrdenie
o tom, že v čase odstúpenia od zmluvy dielo zhotovené nebolo, aké konkrétne práce vykonal a tvrdenie
o sume - hodnote ktorá pripadá na ich vykonanie, neobstojí teda argument žalobcu že skutkový základ

resp. skutkové okolnosti sa v predmetnom konaní nezmenili. Súd dopytoval žalobcu, či jeho podania
a prednesy má chápať ako zmenu žaloby, na čo žalobca síce uviedol, že áno, avšak takejto zmene
nebolo možné vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu a zákonný zákaz pripustenia zmeny žaloby
v spotrebiteľskej veci v prípade, ak je žalovaným spotrebiteľ vyhovieť. Tu je potrebné poukázať aj na
princíp okamžitej aplikability procesných predpisov vyplývajúci z ust. § 470 ods. 1 CSP a skutočnosť,

že všetky prednesy, návrhy a podania, z ktorých obsahu vyplýval žalobcov návrh na zmenu žaloby
boli žalobcom vykonané až po nadobudnutí účinnosti CSP t.j. po 01.07.2016. Pri viazanosti žalobným
návrhom (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016
§ 216 ods. 1 CSP) bol súd povinný rozhodovať len o pôvodnej žalobe (bez pripustenia zmeny žaloby
nemoholsúdrozhodovaťožalobežalobcu,ktorábysaopieralaoskutkovýzákladspočívajúcivtvrdenom

nároku na zaplatenie sumy zodpovedajúcej hodnoty vykonaných prác). Nakoľko k zmene žaloby na
základe vyššie uvedených dôvodov nedošlo, resp. za účinnosti CSP takáto zmena nebola prípustná,
mohol súd rozhodovať len o nároku uplatnenom v pôvodnej žalobe, a tento z vyššie uvedených dôvodov
zamietnuť. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní vzhľadom na čiastočné zastavenie vo výroku I. (v ktorej časti

vzhľadom na procesné zavinenie žalobcu považuje súd za pre účel rozhodovania o nároku na náhradu
trov konania za úspech žalovaného) a zamietnutie žaloby zvyšnej časti vo výroku II. plne úspešní, preto
mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči v rozsahu 100%.Vo výrokoch IV. a V.
rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania Ing. B. Y., a Ing. J. T., ktorý v priebehu konania, na návrh
žalobcu predložili súdu kópie znaleckých posudkov, s ktorých vyhotovovaním im nepochybne vznikli

vecné náklady (ktoré si aj vyčíslili), t.j vznikli im ako inému subjektu v konaní trovy, nárok na náhradu
ktorých majú podľa výsledku konania voči neúspešnému žalobcovi. každý v rozsahu 100%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) § 365 ods. 2 CSP a

to proti všetkým jeho výrokom, okrem výroku I. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
Odvolateľ poukázal na to, žaloba vo všetkom podstatnom obsahuje opis skutku, z ktorého žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy po čiastočnom späťvzatí. Podstatou žalovaného skutku
je totiž tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca žalovanému s jeho súhlasom na jeho pozemkoch za jeho

prítomnosti a na základe jeho pokynov dodal určité stavebné práce, výkony a dodávky a žalovaný mu
nezaplatil. Žalobca svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval a odvodzuje zo skutku, teda z
toho, že plnil, nie z právneho posúdenia, ktoré právne posúdenie nič viac alebo niečím iným len právom
pomenovaný dôvod právny titul. Skutok spočíva v tom, že žalobca niečo konal a žalobca neplnil, hocipodľa práva plniť mal, je to teda konanie na strane žalobcu a nekonanie na strane žalovaného, čo je
skutkovým dejom uvedeným v žalobe žalobcu. Žiadne z tvrdení žalobcu v návrhu na začatie konania nie
je v rozpore so skutočným stavom veci aj pre eventuálnu možnú aplikáciu ustanovenia § 642 OZ sú tieto

tvrdenia nevyhnutne potrebné, nakoľko predpokladom vzniku nároku zhotoviteľa podľa ustanovenia §
642 ods. 1, 2 OZ je predchádzajúca existencia zmluvy o dielo, od ktorej odstúpil a dodanie určitých
prác a výkonov tvoriacich predmet zmluvy o dielo. Aj v prípade posúdenia nároku podľa § 642 ods.
1, 2 OZ je zásadným skutkovým substancovaným tvrdením uzavretie zmluvy o dielo a plnenie zmluvy
o dielo. Súd prvej inštancie tvrdí, že skutkové okolnosti pri zmluve o dielo a pri práve zhotoviteľa na

zaplatenie sumy pripadajúcej na hodnotu vykonaných prác podľa § 642 ods. 1 OZ sú zjavne odlišné,
ale toto tvrdenie nedokladá a nedôvodí, v čom konkrétnom a v akých konkrétnych skutočnostiach,
okolnostiach, udalostiach má takáto zjavná odlišnosť takýchto dvoch zásadne odlišných skutkových
dejov spočívať. Nikdy netvrdil, že dielo podľa zmluvy riadne, včas a bez závad zhotovil, žalobca tvrdil,
že žalovanému dodal stavebné práce na základe uzavretej zmluvy o dielo. Skutkový základ nevyplýva
z porušenia dojednaného zmluvného ustanovenia v zmluve o dielo, ale možná konštatácia o porušení

zmluvy musí vyplývať zo zisteného skutkového stavu a nie zmenou skutkového stavu, že žalobca sa
domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe práva na zaplatenie sumy pripadajúcej na hodnotu
vykonaných prác, naopak, toto je typická zmena právnej kvalifikácie. Ďalej odvolateľ konštatoval, že súd
prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.10.2016 určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,
ktoré skutkové tvrdenia považujú za nesporné a oboznámil podstatný priebeh prípravy pojednávania.

Uviedol, že doposiaľ nemá za preukázané vykonanie prác zodpovedajúcich žalovanej sume. Pre úvahy
súdu prvej inštancie o eventuálnej možnej aplikácii ustanovenia § 642 ods. 1 OZ na posudzovaný
prípad postačovali a postačujú substancované skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe, teda v podstate
údaj, že zmluva bola uzatvorená, že podľa nej sa obojstranne plnilo. Ak súd prvej inštancie dospel k
záveru, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, a žalobcom popísaný skutok mal

aplikovať právnu normu obsiahnutú v ustanovení § 642 ods. 1, 2 OZ a následne bol žalobca v plnom
súlade s postupom súdu prvej inštancie a právnym posúdením veci povinný tvrdiť a preukázať ďalšiu
skutočnosť a to hodnotu vykonaných prác, ktoré pre žalovaného na základe zmluvy o dielo dodal. V
tomto smere nebolo v žiadnom prípade vykonané dokazovanie niečoho, čo žalobca netvrdil, ale naopak
toho, čo tvrdil a síce dodania stavebných prác a výkonov. Procesný postup žalobcu tým, že v návrhu

na začatie konania uviedol podstatné substancované a skutkové tvrdenia a nie aj to, že žalovaný od
zmluvy o dielo odstúpil, nie je porušením jeho povinnosti pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností,
nakoľko odstúpenie od zmluvy o dielo a následky odstúpenia boli medzi stranami sporné od začiatku
a teda predmetom právneho posúdenia. Následne v zmysle tohto právneho posúdenia veci súdom a
vedený súdom prvej inštancie žalobca v súlade s procesným predpisom doplnil svoje skutkové tvrdenia

preukazujúce hodnotu už vykonaných prác, v žiadnom prípade tu však nemožno hovoriť o podstatnej
zmene alebo o podstatnom doplnení rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
NS SR sp. zn. 1M Obdo V 19/2017 publikovaný pod R 30/2009, v ktorom najvyšší súd uzavrel, že zmena
žaloby je aj úkon podanie žaloby, v ktorom uvedie úplne iné skutkové okolnosti. Žalobca mal za to, že v
prejednávanej veci z jeho strany vonkoncom neuviedol úplne iné skutkové okolnosti, naopak, v súlade

s vývojom v spore a podľa § 149 CSP doplnil a spresnil svoje skutkové tvrdenia. Odvolateľ považuje
rozsudok súdu prvej inštancie berúc do úvahy spôsob vedenia konania za tzv. prekvapivé rozhodnutie,
aj keď súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bode 44 rozsudku uvádza, že na pojednávaní dňa
11.10.2016 došlo k predbežnému právnemu posúdeniu veci, tak odvolateľ uvádza, že súd prvej inštancie
stranám sporu na druhom pojednávaní vonkoncom neoznámil v rámci svojho predbežného právneho

posúdenia že žaloba je nedôvodná, pretože napríklad je potrebná zmena z dôvodu, že žalobcom
uvedené skutkové tvrdenia nie sú dostatočné na aplikáciu iného hmotno-právneho ustanovenia, naopak,
súd prvej inštancie k tomu, aby o nároku žalobcu mohol rozhodnúť uviedol, že nemá za preukázané
dodanie prác zo strany žalobcu a hodnotu vykonaných prác. Aj po zmene zákonného sudcu nový
zákonný sudca sa stotožnil s dovtedy prezentovaným predbežným právnym posúdením, o čom svedčí

aj prepis zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 09.08.2017 na strane 3 a pokračoval vo vykonaní
dôkazov, ktoré mali preukázať hodnotu do odstúpenia vykonaných prác do času odstúpenia od zmluvy
o dielo zo strany žalovaného. Na pojednávaní dňa 15.11.2017 zákonný sudca oznámil stranám svoje
nové predbežné právne posúdenie veci, ktoré je úplne a zásadne odlišné od dovtedy prezentovaného
predbežného právneho posúdenia veci, ktorá skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý zákonný sudca

vyhovel inak bezpredmetnému návrhu žalobcu na odročenie pojednávania, s ktorým žalovaný súhlasil.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie v rámci konania uviedol predbežné právne posúdenie veci, ktoré si
vzájomne odporujú, sú tak v zásadnom rozpore zakladá na strane súdu prvej inštancie povinnosť takýto
zásadnýodklonpodrobneavyčerpávajúcoodôvodniťavysporiadaťsasním.Tým,žesúdprvejinštanciesavrozsudkustakoutozmenouvôbecnevysporiadal,úplnepoprelsamotnýúčelpredbežnéhoprávneho
posúdenia veci. Rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto smere nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov a je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Je toho názoru, že týmto konaním súdu prvej

inštancieboldanýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b)CSP.Ďalejodvolateľnamietal,žerozsudok
súdu prvej inštancie neobstojí ani čo sa týka odôvodnenia o spotrebiteľskom charaktere zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený pred
1.5.2014 a preto je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s
účinnosťouod01.05.2014určilvýnimku,žeustanoveniaObčianskehozákonníkasaprednostnepoužijú,

aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 27.03.2013 sp. zn. 6Mcdo 4/2014. Žalobcovi nie je známe, akými úvahami
sa súd prvej inštancie riadil, keď najme v podstate zhodnotil, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o
dielo a následky odstúpenia posudzované podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sú pre žalovaného
ako spotrebiteľa na jeho prospech. Takéto konštatovanie vyžaduje najmä porovnanie konkrétnych
ustanovení podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka, ich predpokladov a následkov a zhmotnenie

a konkretizovanie prospešnosti pre spotrebiteľov. Odvolateľ je toho názoru, že ak by aj žalovaný mohol
od zmluvy o dielo v znení dodatku uzavretého dňa 19.02.2013 so žalobcom odstúpiť podľa ustanovení
ObčianskehozákonníkaanieakobolodohodnutéstranamisporupodľaObchodnéhozákonníka,právne
následky odstúpenia sa neriadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale ustanoveniami § 349 ods.
1 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov považuje odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie v

tomto smere za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP. Zmluva o dielo v znení dodatkov bola individuálne dohodnutá a súd
prvej inštancie spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ustálil čisto
formálnou aplikáciou ustanovení zákona a vôbec nebral do úvahy osobitnosti tohto právneho vzťahu,
najmä okolnosť, že žalobca a žalovaný sa viac rokov poznali a mali medzi sebou až kamarátsky vzťah.

Zmluva o dielo ani jej dodatky nie je zmluva typová a poukazovanie súdu prvej inštancie na rozhodnutie
NS SR z 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009 je zavádzajúce, pretože v tej veci bola riešená úplne
iná právna a skutková situácia týkajúca sa typovej formulárovej zmluvy. K výrokom IV. a V. rozsudku
žalobca uviedol, že tieto nemajú oporu v žiadnom ustanovení CSP, najmä chýba akékoľvek uznesenie o
pribratí znalcov do konania. Žalobca v odvolaní na viacerých miestach konštatuje, že v konaní na súde

prvej inštancie bolo vedené rozsiahle dokazovanie týkajúce sa najmä faktického dodania stavebných
prác a výkonu zo strany žalobcu v prospech žalovaného ich hodnoty, kvality a súladu prác s pokynmi
žalovaného a s projektovou dokumentáciou. V nadväznosti na vykonané dokazovanie má žalobca za
to, že v konaní na súde prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalobca všetky práce ako je
uvedené v znaleckom posudku č. 93/2017 zo dňa 12.04.2017 vypracovaného znalcom Ing. Antonom

Fuzákom vo veci stanovenia odhadu hodnoty stavebných prác realizovaných na stavbe rodinného domu
žalovaného vykonal a žalovanému dodal aj jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 22.872,10 eur spolu
s príslušenstvom je plne dôvodný a preukázaný a obrana žalovaného spočívajúca v poukazovaní na
údajné vady, nedorobky a rozpor s projektovou dokumentáciou neobstojí a je v rovine nepreukázaných
tvrdení.

5. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný v ktorom uviedol že navrhuje, aby odvolací
súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Je toho
názoru, že súd prvej inštancie sa dôkladne a podrobne vyjadril v napadnutom rozsudku ku všetkým

podstatným okolnostiam prejednávanej veci, v dôsledku čoho je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považovať za presvedčivé, preskúmateľné a zákonné. Napadnutý rozsudok bol vydaný
v súlade so zákonom a nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. Z dôkazov vykonaných v priebehu
doterajšieho konania je nepochybné, že žalovaný od zmluvy o dielo platne v zmysle § 642 ods. 1
OZ odstúpil. Dielo žalovaného v čase jeho odstúpenia od zmluvy zhotovené nebolo, čo vyplýva z

dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie. Za daných okolností boli predmetné faktúry,
ktorých zaplatenia sa žalobca žalobným návrhom domáhal, vydané predčasne, nakoľko práce neboli
riadne ukončené, v dôsledku čoho žalovaný nemal povinnosť tieto faktúry uhradiť. Žalovaný zároveň
poukázal na to, že žalobca nikdy dielo riadne neodovzdal a preto mu nevznikla povinnosť uhradiť cenu
diela. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy o dielo je podľa § 642 ods. 1 OZ že táto sa od

počiatku zrušila (§ 48 ods. 2 OZ) zákonným dôsledkom je tak vrátenie vzájomných plnení, vznik práva
zhotoviteľa na zaplatenie uskutočnených prác, pokiaľ ich výsledok nemôže použiť inak a na náhradu
účelne vynaložených nákladov. Z uvedeného vyplýva, že zhotoviteľ zásadne nemá právo na zaplatenie
ceny diela ako to žiadal žalobca žalobným návrhom, ale bol povinný žalovanému podľa ustanovenia§ 451 OZ ako bezdôvodné obohatenie po odpočítaní ceny prác a účelne vynaložených nákladov
vrátiť. Žalovaný sa však nedomáhal vzájomným návrhom vrátenia bezdôvodného obohatenia, nemal
záujem viesť so žalobcom dlhoročné súdne spory. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal posúdením

povinnosti žalovaného po odstúpení zaplatiť žalobcovi sumu za práce už vykonané a nahradiť mu
prípadné účelne vynaložené náklady a správne sa vysporiadal s touto otázkou, keď zmenu žaloby zo
strany žalobcu posúdil ako neprípustnú v zmysle príslušných ustanovení CSP. Postup žalobcu bol vo
vzťahu k tejto otázke zmätočný, nakoľko ani sám žalobca nevedel, či chce žalobu zmeniť alebo nie.
Ak by aj súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, je potrebné konštatovať, že žalobca nepredložil ani

jeden relevantný dôkaz o hodnote prác už vykonaných, ktoré by bolo zároveň hodnoverným dôkazom
vystaveným v súlade so zákonom o účtovníctve. Žalobca vo veci jednoznačne neuniesol dôkazné
bremeno ani nepredložil súdu podstatné a pre rozhodnutie vo veci dôležité dokumenty. Žalobca sa snažil
v priebehu konania preukázať nárok na sumu prác už vykonaným znaleckým posudkom vypracovaným
Ing. Antonom Fuzákom, avšak vzhľadom na to, že k zastaveniu prác a odstúpeniu od zmluvy o dielo
došlo v čase rozostavanosti stavby znalec nemohol zistiť, aké práce boli skutočne vykonané ku dňu

odstúpeniaodzmluvy.NazákladeuvedenéhotakznaleckýposudokIng.Fuzákaneposkytujedostatočný
podklad na posúdenie otázky, aký bol rozsah vykonaných prác v čase odstúpenia od zmluvy. Z obsahu
predmetného znaleckého posudku nevyplýva, že ku dňu odstúpenia od zmluvy by mal žalobca nárok
na zaplatenie prác už vykonaných vo výške 22.872,10 eur. Základ argumentácií žalobcu v podanom
odvolaní sa opiera o totožnosť nároku uplatneného v žalobe a nároku na vyplatenie ceny prác už

vykonaných. Ak by aj mal žalovaný povinnosť uhradiť cenu prác už vykonaných, tieto práce neboli
zo strany žalovaného riadne dodané, resp. ak časť z nich bola dodaná, neboli dodané v súlade s
vypracovanou projektovou dokumentáciou a ako také ohrozovali bezpečnosť žalovaného a jeho rodiny.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zaslal písomné vyjadrenie žalobca (replika) v ktorom uviedol,

že vyjadrenie žalovaného je neadresné nielen k obsahu odvolania, ale je neadresné aj k samotnému
odvolaním napadnutému rozsudku. Žalovaný vôbec nereaguje na dôvody rozhodnutia, ani na obsah
odvolania žalobcu, žalovaný sa obmedzuje na skúmanie skutkového stavu a jeho jednotlivých aspektov,
pričom ale opomína, že skutkový stav a jeho jednotlivé aspekty sú vo vzťahu k obsahu odvolania žalobcu
a odôvodneniu rozhodnutia v podstate bezpredmetné.

7. K replike žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný (duplika) v ktorom uviedol, že žalovaný sa dostatočne
jasne a zrozumiteľne v podanom vyjadrení k odvolaniu vyjadril ku všetkým podstatným argumentom
súdu uvedených v napadnutom rozsudku, ako aj ku všetkým podstatným argumentom žalobcu v
podanom odvolaní. Uviedol, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu vo

vzťahu k údajnému zamietnutiu žaloby výlučne z procesných dôvodov, keďže dôvodnom zamietnutia
žaloby neboli výlučne procesné dôvody, ale predovšetkým dôvody súvisiace s nesprávnou koncepciou
žaloby vo vzťahu k predmetu sporu a s tým súvisiacou nedôvodnosťou právneho nároku, ktorého
sa žalobca v predmetnom spore dožadoval. V tejto súvislosti je nepochybne významnou súčasťou
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v

dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť (§ 389 ods. 1 písm.
b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy
26.251,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.200,- eur od 25.01.2014

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 14.296,- eur od 09.04.2014 do
zaplatenia a zo sumy 10.755,- eur od 03.05.2014 do zaplatenia.10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v ktorom bol žalobný návrh zamietnutý (výrok II.) ako aj výroky ohľadne náhrady trov konania
(výrok III.) a uloženia povinnosti žalobcovi, zaplatiť J.. B. Y. a Ing. J. T. náhradu trov konania v rozsahu

100% (výrok IV. a V. rozhodnutia).

11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia žalovanej
istiny s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o dielo a v priebehu konania žiadal o pripustenie zmeny
žaloby a domáhal sa zaplatenia tej istej sumy s prísl. titulom odstúpenia žalovaného od predmetnej

zmluvy, ktorá zmena návrhu však v zmysle § 140 CSP nebola pripustená. Vzhľadom na uvedené, súd
konštatoval, že súd nemohol vyhovieť pôvodnej žalobe žalobcu, nakoľko došlo k zmene skutkového
stavu a žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny diela ako pôvodne žaloval, ale len hodnoty prác v zmysle
§ 642 OZ po platnom odstúpení žalovaného od predmetnej zmluvy o dielo.

12.Žalobcavodvolanínamietal,ževprejednávanejvecinejdeozmenužalobyatedazmenuskutkového

stavu veci, nakoľko sa podanou žalobou počas celého konania domáha zaplatenia ceny vykonaných
prác na predmetnom rodinnom dome žalovaného, ktoré realizoval v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. V
prípade ak súd vyhodnotil, že odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy o dielo s ktorým žalobca
nesúhlasil bolo platné a účinné, ide len o zmenu právnej kvalifikácie v prejednávanej veci, nakoľko
zaplatenia ceny vykonaných prác sa mohol domáhať buď v zmysle uzavretej zmluvy o dielo alebo v

prípade súdom posúdeného platného odstúpenia od predmetnej zmluvy o dielo, keď ide stále o ten istý
skutkový stav veci.

13. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 26.251,- eur s
príslušenstvom, keď v opise rozhodujúcich skutočností uvádza, že sporové strany uzatvorili dňa

19.02.2013 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu podľa projektovej
dokumentácie vypracovanej Ing. arch. Q. F., upravenej Ing. arch. V. S.. Dňa 20.06.2013 bol uzavretý
dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o dielo a dňa 24.09.2013 bol uzavretý dodatok č. 2 k predmetnej
zmluve o dielo. Cena za dielo bola dohodnutá na sumu 120.717,- eur a mala byť zaplatená v šiestich
splátkach po ukončení určitých etáp výstavby diela tak, ako to bolo dohodnuté v bode 4 článku III.

zmluvy o dielo v znení jej dodatkov č. 1. a 2. Prvú splátku vo výške 12.000,- eur uhradil žalovaný
žalobcovi dňa 23.04.2013 a to podľa faktúry č. 201302. Druhú splátku vo výške 12.000,- eur uhradil tak,
že dňa 05.07.2013 žalovaný zaplatil sumu 4.500,- eur a to podľa faktúry č. 201304 a dňa 06.08.2013
zaplatil žalobcovi sumu 7.500,- eur a to podľa faktúry č. 201305. Tretiu splátku vo výške 8.000,- eur
zaplatil žalovaný žalobcovi dňa 02.09.2013 a to v sume 4.000,- eur, podľa faktúry č. 201306 a dňa

24.09.2013 zaplatil žalobcovi sumu 4.000,- eur podľa faktúry č. 201307. Piatu splátku vo výške 40.000,-
eur zaplatil dňa 02.12.2013 a to podľa faktúry č. 201312. Na úhradu štvrtej splátky vo výške 37.962,- eur
vystavil žalobca žalovanému štyri faktúry a to č. 201308 na sumu 5.000,- eur, splatnú dňa 26.09.2013,
ktorú uhradil dňa 24.09.2012, faktúru č. 201311 na sumu 10.000,- eur splatnú dňa 30.10.2013, ktorú
uhradil dňa 29.10.2013, faktúru č. 201313 na sumu 8.666,- eur splatnú dňa 24.01.2014 uhradil žalovaný

žalobcovi čiastočne a to dňa 05.02.2014 sumu 3.000,- eur, dňa 20.02.2014 sumu 2.500,- eur, dňa
05.03.2014 sumu 1.166,- eur a dňa 13.03.2014 sumu 800 eur. Žalovaný tak spolu na faktúru č. 201312
zaplatil žalobcovi sumu 7.466,- eur. Sumu 1.200,- eur z označenej faktúry žalovaný žalobcovi nezaplatil.
Faktúru č. 201401 na sumu 14.296,- eur splatnú 08.04.2014 žalovaný žalobcovi nezaplatil vôbec. Na
úhradu šiestej splátky vo výške 20.755,- eur vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201402 splatnú

dňa 02.05.2014, z ktorej neuhradená časť predstavuje po zápočte s preddavkom zloženým žalovaným
podľa bodu III. článok IV. zmluvy o dielo v znení jej dodatkov sumu 10.755,- eur. Žalovaný tak na základe
zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2013 v znení jej dodatkov č. 1 a 2 dlhuje žalobcovi sumu vo výške 26.251,-
eur. Žalobca splnil svoje povinnosti podľa zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2013 v znení jej dodatkov, keď
predmetné dohodnuté etapy výstavby diela sú ukončené v zmysle bodu 4 článok III. zmluvy o dielo,

avšak žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za dielo nesplnil riadne a včas.

14.Zozmluvyodielouzavretejpodľa§536anasl.Obchodnéhozákonníkamedziobjednávateľom-V.A.
a zhotoviteľom - spoločnosťou ANL, s.r.o. zo dňa 19.02.2013 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy o dielo
je výstavba rodinného domu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. arch. Q. F., upravenej

Ing. arch. V. Hrabovským a toto dielo rodinný dom po dokončení musí zároveň spĺňať všetky stavebné
a technické predpisy a normy, hlavne však musí spĺňať kritériá nízkoenergetického domu. Zhotoviteľ
je povinný dielo vykonať vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na vlastné nebezpečenstvom.
V zmysle článku I. bodu 2 sa objednávateľ zaviazal, že za riadne zhotovenie diela v dohodnutomčase plnenia zaplatí zhotoviteľovi cenu v dohodnutej výške a spôsobom podľa ustanovení článku III.
tejto zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 26.03.2014 oznámil žalobcovi odstúpenie od zmluvy o dielo zo
dňa 19.02.2013 a to v zmysle článku VIII. ods. 1 zmluvy o dielo, nakoľko zo strany žalobcu došlo k

podstatnému porušeniu zmluvy spočívajúcej v nedodržaní termínu zhotovenia diela do 30.11.2013 v
zmysle dodatku č. 2 k zmluve a zároveň nebolo dielo vykonávané v zmysle ustanovení zmluvy o dielo a
priloženej projektovej dokumentácie, k čomu sa zhotoviteľ zaviazal. Zároveň žalovaný v zmysle článku
VIII. ods. 2 zmluvy o dielo oznámil, že naďalej netrvá na splnení zmluvných povinností zo strany žalobcu.
Vyzval žalobcu na odovzdanie akejkoľvek projektovej či inej dokumentácie, kľúčov, či akékoľvek iné veci,

ktoré im boli odovzdané v súvislosti s realizáciou diela a zároveň vyzval žalobcu na vrátenie poskytnutej
zálohy vo výške 10.000,- eur, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 7.001,58 eur a to v lehote 5 dní
odo dňa doručenia tohto podania. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 28.08.2014 vyplýva,
že dôvody na odstúpenie od zmluvy o dielo nie sú dané, neboli dané a neexistujú. Z uvedeného dôvodu
je odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy o dielo neúčinné a neplatné a predmetná zmluva o
dielo je naďalej platná a účinná.

15. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.10.2016 zákonná sudkyňa určila podľa § 181 ods. 2 CSP,
že medzi stranami sú sporné skutkové tvrdenia suma 1.200,- eur ako neuhradená časť štvrtej splátky
vo výške 8.666,- eur splatná 24.01.2014 a vykonanie prác zodpovedajúcich tejto suma, suma 10.755,-
eur ako neuhradená šiesta splátka v celkovej výške 20.755,- eur a vykonanie prác zodpovedajúcich

tejto sume, zápočet preddavku 10.000,- eur na čiastkovú úhradu šiestej splátky, odstúpenie od zmluvy o
dielo žalovaným. Za nesporné súd považoval skutkové tvrdenia ohľadne uzatvorenia zmluvy o dielo zo
dňa 19.02.2013 v spojení s dodatkami č. 1 a 2, úhrada vystavených faktúr na celkovú sumu 120.717,-
eur, ktoré vystavil žalobca, žalovaným v zmysle špecifikácie uvedenej v žalobe vo výške 94.466,- eur.
Súd ďalej uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci nasledovne: uzatvorenie zmluvy o dielo ako

spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd doposiaľ nemá za preukázané vykonanie prác, za vykonanie ktorých
žalobca vyhotovil faktúry splatné 24.01.2014 a 08.04.2014.

16. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.11.2017 vyplýva, že zákonný sudca oboznámil strany sporu
s predbežným právnym posúdením veci, že žaloba je nedôvodná, nakoľko v konaní bolo preukázané,

že žalovaný účinne odstúpil od zmluvy o dielo, čím sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2 OZ od začiatku
zrušila a s poukazom na ustanovenie § 642 OZ má nárok len na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na práce
už vykonané, pokiaľ ich zhotoviteľ žalobca nemôže použiť inak. Z podanej žaloby skutkových tvrdení
žalobcu vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia dojednanej ceny za dielo, tento nárok však nie je
dôvodný, preto žalobe nie je možné vyhovieť.

17. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

18. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe.

19. Podľa § 140 ods. 3 CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Civilný sporový poriadok v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom výslovne uvádza, čo sa
rozumie pod zmenou žaloby. Záver judikatúry a právnej vedy sa tak dostali priamo do textu zákona.
Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), návrh, ktorým sa
uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena) a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Za kvantitatívnu zmenu možno považovať rozšírenie žalobného petitu, keď žalobca

teda požaduje viac ako žiadal v pôvodnom návrhu. Za kvalitatívnu zmenu možno považovať takú zmenu
v žalobnom návrhu, že žalobca žiada niečo iné. Napríklad namiesto vydania veci sa domáha zaplatenia,
ak sa napríklad v priebehu konania zistí, že došlo k zničeniu veci, namiesto žiadosti určiť vlastnícke
právo sa domáha vypratania nehnuteľnosti atď. aj v prípade kvalitatívnej zmeny môže dôjsť súčasne
k zmene v skutkovom stave. Podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených

v žalobe, ktoré sú dôvodom zmeny žaloby sú vtedy, ak žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti,
ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. Nedochádza však k zmene žalobného petitu. Napríklad platnosť
výpovede bude žalobca odvodzovať od iných skutkových okolností a teda aj od iného výpovedného
dôvodu. V literatúre sa možno stretnúť aj s názorom, že ide o zmenu v právnej kvalifikácii v dôsledkuzmeny skutkového stavu (v praxi známe ako zmena právneho dôvodu) aj keď v konečnom dôsledku ide
o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. O zmenu v skutkovom stave
však nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu (napríklad nepôjde o zaplatenie dlžného

nájomného,alepreneplatnosťzmluvyovydaniebezdôvodnéhoobohatenia)alebezzmenyvskutkovom
stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotno-právnu normu, ktorá tomuto
skutkovému stavu zodpovedá. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 58/99 zmena právnej kvalifikácie
nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 OSP.

21. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

22. Ak je žalovaným spotrebiteľ podľa § 294 v spojení s § 140 CSP sa v spotrebiteľských sporoch
nepripúšťa návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo a podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ak je žalovaným spotrebiteľ, zmena

žaloby v spotrebiteľských sporoch je vylúčená ex lege, to znamená súdu nezostáva žiadny priestor na
úvahu o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby.

23. V posudzovanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že v
prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného zo dňa 26.03.2014 od

uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2013 je platné, mal následne sám aplikujúc zásadu ,,iura novit
curia“ (,, súd pozná právo“) posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom
nároku po platnom odstúpení od predmetnej zmluvy o dielo a nie žalobu zamietnuť, nakoľko takýto
postup súdu prvej inštancie je nesprávny a znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej ochrany.

24. Pri podaní žaloby na súd, žalobca, neakceptujúc platnosť odstúpenia žalovaného od predmetnej
zmluvy o dielo sa domáha zaplatenia ceny vykonaných prác v zmysle platne uzavretej zmluvy o dielo.
Z dôvodu tohto predčasného ukončenia zmluvného vzťahu sporových strán je súd povinný v konaní
právne posúdiť, či došlo zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy o dielo a
následne musí uplatnený nárok žalobcu v zmysle uvedeného posúdiť. Posúdenie nároku žalobcu je tak

závislé od právneho a skutkového posúdenia platnosti odstúpenia žalovaného od uzavretej zmluvy o
dielo. Samotný žalobca nemôže vedieť pri podaní žaloby, či súd posúdi predmetné odstúpenie od zmluvy
ako platné alebo nie a preto v prípade spornosti takéhoto odstúpenia, môže žalobca postupovať len
rovnako ako v prejednávanej veci. Nie je možné nútiť žalobcu, aby v prípade takejto spornosti platnosti
odstúpenia od predmetnej zmluvy o dielo, žalobca podal z dôvodu opatrnosti napr. aj z dôvodu možného

premlčania nároku na súd hneď dve žaloby o zaplatenie tej istej sumy a to jednej z dôvodu uzavretej
zmluvy o dielo a druhej v zmysle platného odstúpenia od zmluvy o dielo, resp. žiadať rozhodnúť o tzv.
alternatívnom petite, ktorý by nebol založený na skutkovom základe z dôvodu nemožnosti plnenia (v
prípade nemožnosti vrátenia veci, alternatívne žiadať zaplatenie ceny veci), ale rozhodnutie o ňom, by
bolo závislé od posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany súdu, čo je neprípustné.

25. V konaní bolo preukázané, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo predčasne platným odstúpením
od zmluvy objednávateľom - žalovaným a to podaním zo dňa 26.03.2014 a preto súd prvej inštancie
sa správne mal zaoberať nárokovateľnosťou uplatnenej pohľadávky cez inú možnú právnu kvalifikáciu
uplatneného nároku, než je dohodnutý spôsob platenia ceny diela podľa zmluvy.

26. Potrebné je zdôrazniť, že v zmysle zásady ,,iura novit curia“, podľa ktorej súd pozná právo, ako
i už konštantnej súdnej judikatúry napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 196/2009 <. z 19.
júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv

veriteľa.

41. Dôvodnou bola odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k výroku IV. a V., ktorými výrokmi súd prvej
inštancie priznal náhradu trov konania Ing. B. Y., a Ing. J. T., ktorí v priebehu konania, na návrh žalobcu,
predložili súdu kópie znaleckých posudkov, s vyhotovovaním ktorých im vznikli vecné náklady, ktoré si

aj vyčíslili. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o znalcov a znalecké posudky, ktoré
by boli vypracované v konaní na základe uznesenia súdu o pribratí znalcov do konania, na základe
čoho by im bolo možné priznať znalečné, ale ide o súkromné znalecké posudky vypracované na podnet
sporovej strany, ktoré výdavky s tým spojené si môže uplatniť len sporová strana v rámci trov konania
podľa § 251 CSP.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilnéhosporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť
správnosť ďalších relevantných právnych otázok, okrem tej základnej, že po odstúpení od zmluvy sa
mal súd prvej inštancie správne zaoberať nárokovateľnosťou uplatnenej pohľadávky žalobcu cez inú
možnú právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, než je dohodnutý spôsob platenia ceny diela podľa
zmluvy; ani prípadné ďalšie vady prvoinštančného konania, pretože bolo nutné tento rozsudok zrušiť a

otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté
zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity
súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko
úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej
náročnýmdoplnenímalebozopakovanímdokazovania,čovylučovaloprípadnérozhodnutieodvolacieho
súdu s konečnou platnosťou.

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, vyhodnotiť
dôvodnosť či nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.
Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného

princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového
poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na
sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na
vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia
jerozhodnenevyhnutnéuviesťajcitáciuaplikovanýchprávnychnoriem,vysvetlenie,ktorézoskutkových

zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade.
Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku
odôvodniť.

45. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku bolo

presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,

ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovanej, dá odpoveď na podstatné
a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané
(rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

47. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).