Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202458
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4319202458.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudcom Mgr. Tomášom Uhrikom, v spore žalobkyne: Q. P., XX.XX.XXXX, F. Z. XX/

X, Q., zast.: JUDr. Danica Sitárová, advokátka so sídlom Nám. hrdinov 13, Levice, proti žalovanému:
H. C., XX.XX.XXXX, R. XXX/X, Q., zast.: Mgr Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, Vráble,
o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v podanej žalobe doručenej súdu dňa 24.06.2019 žiadala, aby súd určil, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1 k celku vedenej Okresným úradom A., katastrálny odbor na

liste vlastníctva č.XXX pre okres A., obec Q., kat. územie Q., na parcele č. XXXX/XX stavba, rodinný
dom, súpisné číslo XXX na tom skutkovom základe, že strany sporu žili v spoločnej domácnosti od roku
XXXX do roku XXXX, pričom počas svojho spolužitia uskutočnili stavbu rodinného domu na ul. R. Č..X
v Q.. Stavba bola začatá v roku XXXX a ukončená v roku XXXX. Žalobkyňa investovala do výstavby
domu vlastné finančné prostriedky v celkovej sume 535.420,- Sk, t.j. 17.772,69 eur.
Okrem týchto finančných prostriedkov vkladala žalobkyňa do výstavby ďalšie svoje zarobené finančné
prostriedky priebežne v priebehu spolužitia so žalovaným, ako aj finančné prostriedky na termínovanom

vklade na mene syna E. P. vo výške 17.513,- Sk v roku XXXX. Pri výstavbe rodinného domu pomáhala
aj osobným výkonom a vypomáhali aj rodinní príslušníci žalobkyne, ktorí za svoju prácu nepožadovali
žiadnu finančnú odplatu. O výdavkoch na výstavbu si viedla žalobkyňa podrobný denník, v ktorom
sú zaznamenané jednotlivé položky s uvedením ich ceny. Žalobkyňa k výstavbe rodinného domu
pristupovala s vedomím, že nehnuteľnosť sa buduje so žalovaným spoločne a že dom po jeho výstavbe
bude spoločný. Stavebné povolenie bolo však vydané len na osobu žalovaného (z dôvodu, že v tom
čase nebol rozvedený) a následne došlo k zápisu jeho osoby ako výlučného vlastníka rodinného domu

do katastra nehnuteľností a to napriek tomu, že na základe predchádzajúcej ústnej dohody účastníkov
sporu došlo k založeniu spoluvlastníctva. Po ukončení spolužitia musela žalobkyňa z rodinného domu
odísť a zakúpiť si na hypotekárny úver byt v Q.. Žalovaný neprejavil žiadny záujem o vyporiadanie ich
vzájomných majetkových vzťahov, ani o vrátenie finančných prostriedkov investovaných žalobkyňou.
Žalobkyňa sa napriek tomu pokúsila o mimosúdne riešenie veci prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne výzvou zo dňa 10.01.2018, avšak neúspešne. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
určení svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetnej stavbe rodinného domu, nakoľko existuje aktuálny

stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia
žalobkyne. Predmetnú stavbu rodinného domu účastníci sporu stavali spoločne s úmyslom stať sa jej
vlastníkmi, i keď vlastnícke právo k tejto spoločnej nehnuteľnosti je zapísané v katastri nehnuteľností
výlučne v prospech žalovaného. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení žalobkyňa navrhlavýsluch svedkov a predložila listinné dôkazy: list vlastníctva č.XXX pre kat. územie Q., prehľad výdavkov
stavby (denník), pokladničné doklady o nákupe materiálov na stavbu, kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX,
kópia kapitálovej vkladnej knižky, príkaz na zriadenie terminovaného vkladu na meno Q. P. a na meno E.

P., platobný výmer, potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov z predaja bytu, kúpna zmluva - garáž,
oznámenie o poistnom plnení, výzva zo dňa 10.1.2018, odpoveď žalovaného.

2. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami a v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP) ho vyzval, aby sa k nej vyjadril. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera všetky

skutkové a právne tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe, o ktoré žalobkyňa opiera svoj záver, že
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby, by mala patriť do podielového spoluvlastníctva sporových
strán, resp. že žalobkyni by mal patriť spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k tejto nehnuteľnosti. Žalovaný
popiera tvrdenie žalobkyne, že do výstavby domu mala investovať vlastné finančné prostriedky, že
výstavba rodinného domu mala byť realizovaná s tým, že dom po jeho výstavbe bude spoločný,
a popiera aj tvrdenie žalobkyne, že medzi sporovými stranami mala byť uzavretá ústna dohoda

o založení podielového spoluvlastníctva k predmetnej stavbe. Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej Okresným úradom A., katastrálny odbor, v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Q.
ako stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku s pare. č. XXXX/XX, je žalovaný,
ktorý sa sám rozhodol kúpiť si pozemok na výstavbu rodinného domu a ktorý nadobudol kúpnou zmluvou
zo dňa XX. XX. XXXX (kúpa pozemku od mesta Q. žalovaným na stavbu rodinného domu). Výlučné

vlastníctvo žalovaného k spornej nehnuteľnosti potvrdzuje aj stavebné povolenie Okresného úradu
A., odbor životného prostredia, č.j. Q.-XXXX/XXXXX-J.. zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatné dňa XX.
XX. XXXX (v ktorom je ako stavebník uvedený žalovaný), kolaudačné rozhodnutie mesta Q. č. XXXX/
XXXX/Kov. zo dňa XX.XX. XXXX, právoplatné dňa XX.XX. XXXX (v ktorom je ako stavebník uvedený
žalovaný), rozhodnutie mesta Q. č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX o pridelení súpisného čísla (v ktorom

je ako vlastník stavby uvedený žalovaný). Na výstavbu rodinného domu boli pritom priebežne použité
vlastné finančné prostriedky žalovaného (vlastné úspory a vlastný príjem žalovaného), resp. finančné
prostriedky, ktoré žalovaný získal od Štátneho fondu rozvoja bývania na základe zmluvy o poskytnutí
podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (pričom na zabezpečenie tohto
úveru bolo zriadené záložné právo, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností) a od Prvej stavebnej

sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a zmluvy o medziúvere č.
XXXXXXXXXX. Aj po dokončení rodinného domu všetky právne úkony týkajúce sa tohto domu a jeho
užívania vykonával žalovaný, ktorý ako vlastník stavby uzavrel zmluvu o poistení obytnej budovy č.
XXXXXXXXXX so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zmluvu na dodávku elektriny so
spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s., zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., či zmluvu o dodávke vody so spoločnosťou Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s. V danom prípade absentuje preukázateľné a nepochybné vopred prejavenie spoločnej
vôle sporových strán o založení podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe rodinného domu.
Takáto dohoda nikdy medzi sporovými stranami nebola uzavretá. Práve naopak od začiatku výstavby
to bol výlučne žalovaný, kto na vlastnom pozemku stavbu rodinného domu začal uskutočňovať so

zámeromstaťsajejvlastníkom.Otomvedelaajžalobkyňaabolastýmuzrozumená.Tvrdeniežalobkyne
o uzavretí ústnej dohody o založení podielového spoluvlastníctva k novovytvorenému rodinnému
domu je nepravdivým tvrdením. Žalovaný opakovane žiadal žalobkyňu o špecifikáciu a dokladovanie
tvrdených investícií, ale žalovanému nič nebolo doložené. Žaloba je založená len na nepravdivých
tvrdeniach žalobkyne, ktoré nie sú ničím podložené. Dôkazom tvrdeného podielového spoluvlastníctva

sporových strán k predmetnej stavbe nie sú doklady týkajúce sa finančných prostriedkov a majetku
žalobkyne(termínovanývklad,vkladnáknižka,kúpnazmluvaopredajibytu).Tietodokladynepreukazujú
skutočnosť, že žalobkyňa mala vlastné finančné prostriedky investovať do stavby rodinného domu
žalovaného (možné je poukázať aj na taký detail, že stavba rodinného domu žalovaného bola
skolaudovaná v roku XXXX, pričom žalobkyňa tvrdí, že do stavby mala investovať finančné prostriedky

získané predajom vlastného bytu a garáže v roku XXXX). Navyše ak žalobkyňa uvádza, že do
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného mala investovať svoje finančné prostriedky, ani
táto skutočnosť (ak by aj bola pravdivá, čo nie je) sama osebe by neznamenala, že nehnuteľnosť
patrí aj žalobkyni. Mohlo by sa jednať len o prípadnú investíciu do cudzej veci, ktorá však nezakladá
vlastnícke právo investujúceho. Tvrdenia žalobkyne o vykonávaní investícií z jej finančných prostriedkov

do predmetnej nehnuteľnosti tak nemajú vplyv na vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný
vznáša námietku k návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazov výsluchom všetkých svedkov označených v
žalobe. Žalovaný považuje výsluch týchto svedkov ako aj výsluch syna žalobkyne s ohľadom na predmet
konania za nepotrebný a nadbytočný. Pre prípad, že súd bude vykonávať výsluch svedkov, ktorýchoznačila žalobkyňa, žalovaný navrhuje vykonať dôkaz tiež výsluchom svedkov, ktorých označí (najmä
rodinných príslušníkov žalovaného, ktorí sa môžu vyjadriť k okolnostiam stavby jeho rodinného domu).
Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania proti

žalobkyni v rozsahu 100 %.

3. Následne súd vyzval žalobkyňu podľa § 167 ods. 3 CSP, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila.
Žalobkyňa doručila súdu listinné dôkazy a repliku - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v ktorom
uviedla, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaného. Na pravde sa zakladá jedine tá

skutočnosť, že žalovaný kúpil v roku XXXX do svojho výlučného vlastníctva pozemok od predávajúceho
Mesta Q., na ktorom sa stavba rodinného domu nachádza. Na účely kúpy pozemku žalobkyňa svoje
vlastné finančné prostriedky neposkytla. Je však potrebné uviesť, že účastníci sporu pozemok pre
budúcu výstavbu domu vyberali spoločne, nakoľko žili v tom čase v dlhoročnom zväzku, v ktorom o
všetkých dôležitých okolnostiach rozhodovali spoločne, teda aj o tom, na ktorom mieste sa rodinný
dom postaví. Stavebné povolenie Okresného úradu A., odbor životného prostredia zo dňa X.X.XXXX,

kolaudačné rozhodnutie Mesta Q. zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie Mesta Q. o určení súpisného
čísla zo dňa X.X.XXXX síce osvedčujú, že výlučným vlastníkom stavby rodinného domu je žalovaný,
avšak stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle, t.j. tými, kto stavbu rodinného domu začal uskutočňovať
so zámerom stať sa jej vlastníkom, boli obaja účastníci sporu, pričom nie je rozhodujúce, komu bolo
adresované stavebné povolenie, vydané kolaudačné rozhodnutie, či rozhodnutie o určení súpisného

čísla. Žalobkyňa v čase začatia výstavby domu a vybavovania úradných záležitostí žalovanému
dôverovala. Nie je pravdou, že po dokončení rodinného domu všetky úkony týkajúce sa domu vybavoval
len žalovaný. Poistenie domácnosti na adrese rodinného domu bolo uzatvorené na meno žalobkyne,
počas spolužitia so žalovaným uhrádzala poistné riadne a včas, ako to vyplýva z predložených listinných
dôkazov - predpisov poistného k poistnej zmluve č.XXXXXXXXX a poštových peňažných poukazov

za roky XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Žalobkyňa
taktiež uhrádzala daň z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad - potvrdenie Mesta Q. zo
dňa XX.X.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.X.XXXX. Do ukončenia spolužitia platila napríklad
poplatok RTVS, ako vyplýva z informatívneho dokladu SIPO za obdobie XX/XXXX, na ktorom ešte
pošta uviedla jej pôvodnú adresu R. č.A., Q.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o tom, že nikdy medzi

účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, s
týmto žalobkyňa nesúhlasí. Nakoľko svoj byt na ul. Č. Č..XX, Q. predala a finančné prostriedky z tohto
predaja investovala do rodinného domu, po ukončení spolužitia zostala bez finančných prostriedkov,
ako aj bez vlastného bývania a na kúpu bytu musela čerpať hypotekárny úver, ako aj požičať si
peniaze vo výške 6.000,- eur od svojho brata dňa X.XX.XXXX, čo vyplýva z predloženého vyhlásenia

jej brata E. J.. Za účelom preukázania skutkových tvrdení o existencii dohody medzi účastníkmi
sporu o zámere stavby a ich spoločnej činnosti na výstavbe, o tom, kto vystupoval ako skutočný
stavebník rodinného domu, žalobkyňa trvá na výsluchu navrhnutých svedkov. Žalobkyňa sa finančne
podieľala na nákladoch spojených s kúpou materiálu na stavbu. Originál denníka žalobkyňa predloží na
súdnom pojednávaní, ako aj originály pokladničných dokladov, príjmových dokladov, ako aj fotografie

zachytávajúce predmetnú stavbu rodinného domu a osoby na nej sa podieľajúce.

4. Repliku žalobkyne súd doručil žalovanému a vyzval ho na vyjadrenie podľa § 167 ods. 4 CSP.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na obsahu svojho písomného
vyjadrenia k žalobe a naďalej popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v

žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení žalobkyne, o ktoré žalobkyňa opiera svoj záver, že nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom žaloby, by mala patriť do podielového spoluvlastníctva. Výber pozemku pre stavbu
rodinného domu, kúpa tohto pozemku, ako aj následná stavba rodinného domu bola výlučne žalovaného
vec, ktorú plánoval a v ktorej postupoval a rozhodoval sa sám. Žalovaný nikdy žalobkyni nesľúbil a
nikdy sa nevyjadril (či písomne alebo ústne) tak, že rodinný dom stavajú spoločne obaja a že obaja

budú jeho podielovými spoluvlastníkmi, ako tvrdí žalobkyňa. Jedná sa len o umelo vytváraný dojem
žalobkyne, ktorým sa snaží presviedčať súd o niečom, čo pravdou nie je. Žalobkyňa nebola účastníčkou
ani stavebného a ani kolaudačného konania a dôvodom neuvedenia osoby žalobkyne na príslušných
rozhodnutiach je len a práve tá skutočnosť, že stavbu rodinného domu so zámerom stať sa jej výlučným
vlastníkom uskutočňoval žalovaný. Medzi sporovými stranami nebola žiadnym spôsobom a v žiadnej

forme uzavretá dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu. V danom
prípade absentuje preukázateľné a nepochybné vopred prejavenie spoločnej vôle sporových strán o
založení podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe rodinného domu. Takáto dohoda nikdy
medzi sporovými stranami nebola uzavretá. Poistná zmluva č. XXXXXXXXX uzavretá so spoločnosťouAllianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a predpisy poistného k nej, na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení
žalobkyňa, nie sú dokladmi, ktoré by malí dosvedčovať vlastnícke právo žalobkyne k rodinnému domu.
Je to poistná zmluva, ktorej predmetom bolo poistenie hnuteľného majetku (zariadenia domácnosti)

žalobkyne, ktorý hnuteľný majetok sa pôvodne nachádzal v jej byte a len bol presťahovaný do rodinného
domu. Adresa rodinného domu na predpisoch poistného bola zrejme uvádzaná preto, že žalobkyňa mala
v tom čase evidované bydlisko na tejto adrese, čo ale tiež neznamená a nedokazuje, že by sa mala stať
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu. V súvislosti s evidenciou pobytu je možné poukázať
aj na ustanovenie § 3 ods 3 zákona č. 253/1998 Z.z. ohlásení pobytu občanov Slovenskej republiky

a registri obyvateľov slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého prihlásenie
občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.
Poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia samotnej nehnuteľnosti uzatváral a poistné z nej platil žalovaný.
Jedná sa o zmluvu o poistení obytnej budovy č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. (potvrdenie o poistení bolo predložené spolu s vyjadrením k žalobe). Čo sa týka dane z
nehnuteľnosti, daňovníkom dane z nehnuteľností (tak dane z pozemku, ako aj dane zo stavby rodinného

domu) od začiatku vždy bol a je výlučne žalovaný. Ak aj je meno žalobkyne uvedené na doklade o
úhrade dane z nehnuteľností, neznamená to nič viac ako to, že žalobkyňa možno uhradila niektorý
rok daň z nehnuteľností, ale tiež to neznamená a nedokazuje, že by sa mala stať spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti rodinného domu. Obdobne to platí aj vo vzťahu k prípadnej úhrade miestneho poplatku
za komunálny odpad, či úhrade koncesionárskych poplatkov. Žalobkyňa však neuhrádzala zo svojich

finančnýchprostriedkovžiadnenákladyzaspotrebuenergiivrodinnomdome.Kpokladničnýmdokladom
predloženým žalobkyňou žalovaný uvádza, že tieto doklady nie sú dôkazom tvrdeného podielového
spoluvlastníctva žalobkyne k predmetnej stavbe. Nie sú ani dôkazom skutočnosti, že by sumy uvedené
natýchtopokladničnýchdokladochplatilažalobkyňazvlastnýchfinančnýchprostriedkov.Niejepravdou,
že by žalobkyňa do stavby rodinného domu žalovaného investovala vlastné finančné prostriedky vo

výške250.000,00Sk.Žalobajezaloženálennanepravdivýchtvrdeniachžalobkyne.Tietojejtvrdenianie
sú ničím podložené, preto žalovaný trvá na svojej námietke k návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazov
výsluchom všetkých svedkov označených v žalobe.
5. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 15.06.2022 k veci uviedla, že v plnom rozsahu trvá
na podanej žalobe ako aj na vyjadrení zo dňa 02.03.2020, účastníci sporu žili v spoločnej domácnosti od

roku XXXX do roku XXXX, pričom počas svojho spolužitia uskutočnili stavbu rodinného domu v Q. na
ulici R. č. X. Stavba bola začatá v roku XXXX a ukončená v roku XXXX. Žalobkyňa investovala do stavby
rodinného domu svoje vlastné finančné prostriedky a to jednak finančné úspory na terminovanom vklade
vo výške 215.500,- Sk v roku XXXX, finančné úspory na kapitálovej vkladnej knižke vo výške 19.920,- Sk
v roku XXXX, ktoré boli vedené na meno syna žalobkyne E. P., ďalej to boli financie vo výške 250.000,-

Sk,ktorézískalapredajombytuvjejvýlučnomvlastníctvenazákladekúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX
a vo výške 50.000,- Sk z predaja garáže v Q.. Celková suma investovaných finančných prostriedkov zo
strany žalobkyne do stavby rodinného domu predstavuje sumu 535.420,- Sk čo predstavuje 17.772,69
Eur. Okrem týchto finančných prostriedkov počas spolužitia žalobkyňa investovala do stavby priebežne
aj finančné prostriedky, ktoré pochádzali z jej zárobku ako aj ďalšie finančné prostriedky vedené na

mene jej syna vo výške 17.513,- Sk v roku XXXX. Okrem finančných investícii sa na stavbe rodinného
domu podieľala aj osobným výkonom práce a podieľali sa aj rodinní príslušníci žalobkyne, ktorí za výkon
pracovnej činnosti nepožadovali žiadnu finančnú odmenu. Po jednotlivých prácach si žalobkyňa viedla
podrobný denník od roku XXXX až do ukončenia prác v roku XXXX. Žalobkyňa k výstavbe rodinného
domu pristupovala s vedomím, že nehnuteľnosť budujú spoločne so žalovaným ako druh a družka

vzhľadom na ich dlhoročné dobré partnerské vzťahy, nakoľko žili v spoločnej domácnosti ešte v byte
vo vlastníctve žalobkyne, kde sa žalovaný prisťahoval. Je síce pravdou, že stavebné povolenie bolo
vydané výlučne na osobu žalovaného a následne došlo k zápisu jeho osoby do katastra nehnuteľností
ako výlučného vlastníka rodinného domu, ale na základe ich predchádzajúcej dohody, ktorá mala
ústnu formu došlo k nepochybnému založeniu spoluvlastníctva. Žalovaný neprejavil žiadny záujem

o vysporiadania ich vzájomných majetkových vzťahov ani o vrátenie fin. prostriedkov investovaných
žalobkyňou. Žalobkyňa sa ešte pred podaním tejto žaloby pokúsila o mimosúdne vyriešenie veci avšak
bezvýsledne.Pokiaľideotvrdeniažalovanéhoohľadneobdobiatrvaniastavbyrodinnéhodomu,naktorý
sa odvoláva a na kolaudačné rozhodnutie, je potrebné uviesť, že pri kolaudácii boli zistené nedostatky,
dom sa ešte dokončoval dva roky, ktorú skutočnosť vedia ako svedkovia dosvedčiť susedia, ktorých

označili v návrhu na vykonanie dôkazov pri podaní žaloby. Do domu sa účastníci spolu nasťahovali až
XX.XX.XXXX. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko len právoplatné
súdne rozhodnutie môže byť pre žalobkyňu podkladom pre vykonanie zmeny k osobe vlastníka v katastri
nehnuteľnosti.6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú, tvrdenia
žalobkyne na základe ktorých sa domáha určenia svojho spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu

nie sú pravdivé a zároveň tieto tvrdenia neboli relevantným spôsobom preukázané. Predmetný rodinný
dom je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý tento rodinný dom od začiatku staval ako svoj vlastný
pre seba resp. do budúcnosti pre svoje dve deti, ktoré má z doteraz existujúceho manželstva s I. C..
Sám kupoval pozemok na stavbu rodinného domu, sám si vybral projekt rodinného domu a sám stavbu
rodinnéhodomuajvcelomrozsahufinancoval.Rovnakoväčšinuprácnasamotnejstavberealizovalsám

svojpomocne, pričom je pravdou, že fyzicky na stavbe pomáhali aj iné osoby. Žalobkyňa žalobu opiera
v prvom rade o tvrdenie, že do stavby mala financovať vlastné finančné prostriedky. Táto skutočnosť
nebola preukázaná a zároveň z tejto skutočnosti vo všeobecnosti nie je možné odvodiť, že by žalobkyňa
mala byť spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Investovanie finančných prostriedkov do stavby
cudzieho rodinného domu nezakladá spoluvlastnícke právo investujúceho. Predložené pokladničné
doklady resp. predložený zošit s evidenciou určitých výdavkov, nie sú dôkazom o tom, že sú na nich

uvedené platby žalobkyne zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že k
stavbe rodinného domu pristupovala s vedomím, že tento dom bude spoločný. Na základe takéhoto
subjektívneho pocitu tiež nemôže vzniknúť spoluvlastnícke právo k realizovanej stavbe. Ďalej žalobkyňa
tvrdí, že k založeniu spoluvlastníctva malo dôjsť na základe predchádzajúcej dohody, ktorá mala ústnu
formu. K žiadnej uzavretej k žiadnej takejto dohode nedošlo. Žalovaný má za to, že žaloba o určenie

spoluvlastníctvasazakladánazrejmeúmyselneumelovytvorenejprávnejkonštrukcii,ktorúniejemožné
pripisovať žalobkyni samotnej. Žalovaný predložil písomný list samotnej žalobkyne z XX.XX.XXXX,
ktorý obsahuje jej vlastné autentické vyjadrenie k tomu ako je to s vlastníctvom predmetného domu,
kde samotná žalobkyňa vyslovuje, priznala a uviedla, že si je vedomá toho, že rodinný dom je vo
vlastníctve žalovaného. Aj následné požiadavky žalobkyne predtým ako bola podaná táto žaloba

smerovali k tomu, že požadovala finančné vyrovnania za ňou tvrdené investície, ale nepožadovala
určenie spoluvlastníckeho práva k nej. Žalovaný požadoval konkretizáciu požiadaviek na finančné
vyrovnania resp. ich bližšie zdôvodnenie. Žalobkyňa samotná a jej predchádzajúca právna zástupkyňa
JUDr. Hilvertová ako aj terajšia právna zástupkyňa však pred podaním žaloby žalovanému nepredložili
nič a tak ani nemohol zaujať stanovisko úplne všeobecnej a samozrejme aj nedôvodnej požiadavke na

vzájomné finančné vyrovnania. Žalobkyňa od začiatku výstavby predmetného rodinného domu vedela,
že tento rodinný dom sa nebuduje ako spoločný rodinný dom, ktorý by mal patriť do podielového
spoluvlastníctva žalovaného a žalobkyne. Žalobkyňa vedela aj o tom, že žalovaný nebol rozvedený, že
aj v čase spolužitia s ňou trvalo jeho manželstvo a že tak z právneho pohľadu nebolo možné, aby došlo
k založeniu podielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným. Žalovaný stavbu tohto rodinného

domu, hlavne formálne a právne úkony, ktoré s tým súviseli riešil a aj rieši so svojou manželkou,
konkrétne vybavenie stavebného povolenia, vybavenie úveru v štátnom rozvoji bývania, či vybavenie
kolaudačného rozhodnutia. Z hľadiska právneho, ale aj skutkového, považuje tieto rozhodnutia a tieto
písomné právne úkony súvisiace s výstavbou rodinného domu za relevantné doklady, ktoré preukazujú,
že predmetný rodinný dom bol od začiatku stavaný z vôle samotného žalovaného, bol budovaný

a vybudovaný ako jeho vlastný rodinný dom bez akéhokoľvek nároku žalobkyne na spoluvlastnícky
podiel k nemu. Čo sa týka dokazovania, žalovaný vznáša námietku opierajúcu sa o zásadu sudcovskej
koncentrácie konania k neskorému predloženiu dokladov na pojednávaní, pričom poukazuje na to, že
na predložený zošit resp. na predložené fotografie sa žalobkyňa odvolávala už v podanej žalobe a nič
jej nebránilo, aby splnila svoju povinnosť riadneho a včasného predkladania dôkazov už skôr ako dnes

na pojednávaní. Z procesného hľadiska, k týmto dôkazom by súd prihliadať nemal. Zároveň žalovaný
poukázal na to, že tieto dôkazy nepreukazujú tvrdenia spoluvlastnícke právo žalobkyne. Čo sa týka
dokazovania rovnako sa žalovaný pridržiava už skôr vznesenej námietky proti návrhu na vykonanie
dokazovania výsluchov svedkov označených žalobkyňou, pretože má za to, že títo svedkovia už z
princípu sa nemôžu relevantne vyjadriť k tomu, čo je predmetnom tohto konania a žalobkyňa navyše

ani zodpovedajúcim spôsobom nekonkretizovala k čomu by sa vlastne títo svedkovia z ohľadom na
predmet konania vyjadrovať mali. Pokiaľ však súd pristúpi k výsluchu týchto svedkov, žalovaný trvá na
vypočutí svedkov, konkrétne výsluchom manželky a dcéry žalovaného.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom sporových strán, navrhovaných svedkov,

listinnými dokladmi a zistil nasledujúci stav veci.

8.Žalobkyňanapojednávaníuviedla,ževC.XXXXzačalisožalovanýmspoločnebývaťvjejbyte.Potom
sa dohodli, že začnú stavať dom. Následne si vybrali pozemok z pozemkov ponúknutých mestskýmúradom a začali stavať takisto ako aj ostatní susedia v tom čase. Žalobkyňa bola celý čas zamestnaná
a čo zarobila išlo na stavbu. Po rozchode si musela kúpiť nový byt, na ktorý si musela zobrať úver a
požičala si aj od brata a tomu túto pôžičku spláca. Na otázky právnej zástupkyne uviedla, že susedia, s

ktorými sa rozprávali, že by začali spolu stavať, boli manželia H., E. E., U., J. a P.., s ktorými boli partia.
Nevedela presne, kedy sa so žalovaným dohodli, že sa uskutoční stavba. Platňa sa robila na jeseň, na
druhý rok sa asi začala výstavba, nevedela si presne spomenúť. Čo sa týka prác na stavbe, žalobkyňa
varievala väčšinou pre brigádnikov, zem prehadzovala, polievala múry všetko čo bolo treba, hlavne sa
starala o stravovanie. Na stavbe pomáhali jej bratia E. J., C. J., sesternicin muž ako aj spoloční kamaráti

- navrhnutí svedkovia E. T., Š., chodievali betónovať, robiť výkopy, teda chlapskú robotu. Škridlu robil
jej brat so žalovaným spoločne. Investície do stavby resp. využitie synových finančných prostriedkov
prebiehali tak, že keď bolo treba zaplatiť, tak sa vyplatilo, keď bolo čokoľvek treba, väčšinou na stravu
alebo napr. dvere sa platili v hotovosti, nakoľko žalobkyňa nemala kde inde dávať financie. Išlo o platby
väčšinou hotovostne, na účet nie. Žalobkyňa synovi knižku zrušila a použila na dom financie, jej syn
o tom nevedel. Vzťahy a kontakt medzi žalovaným a jeho manželkou resp. dcérami počas výstavby

nebol žiadny, počas výstavby ani raz neboli na stavbe. Čo sa týka vzťahu žalobkyne so žalovaným, zo
začiatku bolo všetko v poriadku, nebol tam žiadny náznak toho, že po výstavbe resp. po splatení úveru
by došlo k tomu, akoby sa vzťahy uťali, žalovaný si našiel novú priateľku a potom to takto dopadlo. Na
otázky právneho zástupcu žalovaného žalobkyňa uviedla, že spoluvlastníčkou nehnuteľnosti by mala
byť na základe toho, že spoločne žili XX rokov, venovala sa jemu a výstavbe, žalovaný stále rozprával,

že „dom raz bude tvoj“. Dvaja ho stavali a známi im pomáhali. Všetky doklady týkajúce sa stavby zneli
na meno žalovaného, z dôvodu, že bol ženatý, on bol chlap, on vybavoval veci, ale keď bolo treba, tak
vybavovala aj žalobkyňa. Žalobkyňa o spoluvlastníctvo nežiadala skôr, nakoľko sa pokúsila aj o zmier,
žalovaný na to nepristúpil, on tvrdil, že dom staval sám, takto sa rozhodla podať žalobu. Keď bývali v
dome a všetko bolo v poriadku, tak žalovaný hovoril, že dom bude spoločný, ale keď začali problémy,

tak začal hovoriť, že dom staval sám. Ohľadom časti listu z XX.XX.XXXX (čl. 101 spisu) uviedla, že
preto to napísala, lebo žalovaný ešte nebol rozvedený, vedela, že všetko je písané na neho, ale nárok
na vyplatenie alebo polovicu domu by mala mať.
9. Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol, že v rámci vyjadrení žalobkyne a jej právnej zástupkyne
sú veci, ktoré sú zavádzajúce najmä čo sa týka financií a prác, nakoľko aj on splácal úver, pozemok

aj stavebné povolenie vybavoval on sám. Vybral aj projekt, pomáhal takisto na stavbe, prerábal byt
žalobkyneanežiadalzatofinančnévyrovnanie.Domsarozhodolpostaviťakoinvestíciu,ževbudúcnosti
bude pre jeho deti. Čo sa týka finančných prostriedkov žalobkyne, žalovaný nedisponoval jej účtami ani
kartami, všetky náklady v dome platil žalovaný, žalobkyňa platila rozhlas a televíziu. Vyúčtovanie garáže
je taktiež zavádzajúce. Čo sa týka odchodu z domu, žalobkyňa dostala kľúče a vzala si, čo chcela. Dcéra

resp.rodinanastavbunechodili,lebodcérajepostihnutá,potrebuje24hodinovústarostlivosť,žalobkyňa
nemala s ňou dobré vzťahy, keď prišla, útočila na ňu. Druhá dcéra študovala. Všetko vybavoval
žalovaný sám, stavebné povolenie spolu s manželkou, je tam jej podpis, vedela o tom s tým, že sa
nerozviedli preto, aby investície, ktoré do toho vložili, ostanú deťom. Doteraz nie je rozvedený. Na otázky
právnej zástupkyne žalobkyne uviedol, že na kolaudačnom rozhodnutí nie je uvedená jeho manželka,

nakoľko tam nemohla byť uvedená, lebo sa starala o dcéru. Určenia BSM predmetnej nehnuteľnosti
sa nedomáha, takisto majú na polovicu dom v F. C.. Vzťahy počas spolužitia so žalobkyňou žalovaný
charakterizuje tak, že nie je konfliktný typ, vychádzal maximálne v ústrety všetkým, takisto pomáhal s
výchovou jej chlapca. Keď bol nejaký problém s domom, žalobkyňa uviedla: „Je to tvoj sk*rvený dom“. A
keď teraz treba z toho niečo vyžmýkať, chce polovicu. Chodil do roboty, mal úspory, stavebné sporenie,

taktiež štátny fond rozvoja bývania a z týchto prostriedkov sa financoval dom. Žalovaný nepopiera to
čo uvádza žalobkyňa, že pomáhať chodili kamaráti, rodinní príslušníci, žalovaný taktiež pomáhal im,
finančne dával odmenu len brigádnikom, ktorí boli pomimo, inak kamarátom, známym chodil na oplátku
vypomáhať. Žalobkyňa bola prítomná na stavbe, ale lopatou určite nerobila. Na základe stavebného
dozoru bol žalovaný povinný vyhotoviť denník prác, pripravil podklady, ale do konca výstavby nebol

určite vedený, niektoré veci tam musia byť podopisované. Zápisy do denníka vykonával žalovaný, ako
aj žalobkyňa. Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalovaný uviedol, že nikdy nedošlo k ústnej
dohode ohľadom spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným, žalovaný toto tvrdenie žalobkyne
odmieta, nikdy nič nesľúbil, nikdy nepovedal ani žalobkyni, ani jej synovi, že dom bude ich. Žalobkyňa
od začiatku vedela, že dom je žalovaného. Bola tam len preto, lebo spolu žili. Žalovaný sa nikdy nechcel

rozviesť, žalobkyňa sa o to pokúšala, žalovaný jej povedal, že sa nikdy nerozvedie. Vždy keď bolo treba
robiť veľa, žalobkyňa sa vulgárne vyjadrovala k výstavbe domu. Výstavbu domu financoval žalovaný
z dvoch spomínaných zdrojov, cez týždeň nechával žalobkyni hotovosť doma, keby bolo treba niečo
vyplatiť, ale to neznamená, že to boli jej peniaze. Úver zo ŠFRB uhrádzal žalovaný, je tam podpísaná ajjeho manželka, tento rok je úver splatený. Počas neprítomnosti žalovaného žalobkyňa z domu odcudzila
za prítomnosti cudzích ľudí pokladničné doklady resp. denník, ktoré mal žalovaný uložené v papierovej
krabici pre prípad reklamácii tak ako tam má aj ostaté veci doteraz. Platby týkajúce sa k pokladničným

dokladom uhrádzal žalovaný v hotovosti zo svojich prostriedkov.

10. Svedkyňa O. H. k veci uviedla, že jej susedia, teda strany sporu sa rozišli a finančne sa ohľadom
spoločného domu asi nevyporiadali. Žili spolu v spoločnej domácnosti X rokov. Nevidela papiere, kto bol
vlastníkom spornej nehnuteľnosti, môže len potvrdiť, že žalobkyňa tam bola prítomná od začiatku, ale

faktickyktovykonávalpráceneviepotvrdiť.Môžepotvrdiť,žežalobkyňazabezpečovalastravupristavbe
domu. O uzavretí dohody medzi stranami sporu pred začatím stavby nemá vedomosť. Ohľadom vzťahov
medzi stranami sporu, svedkyňa uviedla, že v byte bývali asi od roku XXXX, spoznali sa cez manžela z
práce, žili ako partneri, žalovaný chodil na kamióne, býval s nimi syn E., bývali v dvojizbovom byte, ktorý
bol asi vo vlastníctve žalobkyne, ktorý v rámci stavby domu predala, ale či prispela z tohto predaja na
dom uviesť nevie. Svedkyňa si myslí, že strany sporu prejavili záujem úmysel žiť v predmetnom dome

ako rodina, stavali obidvaja, fungovali X rokov ako rodina. Stretávali sa spolu pravidelne, vzťahy boli
dobré, ale rozchodom to skončilo, žili normálnym pracovným životom, žalobkyňa mala vlastnú prácu,
žalovaný chodil na týždňovky, keď žalovaný prišiel z práce, mal navarené a upratané. O výchovu syna
sa asi väčšinou starala žalobkyňa, nakoľko žalovaný chodil na týždňovky, ale so žalovaným mal syn
dobrý vzťah, tolerovali sa, rešpektovali sa. K dôvodu ukončenia vzťahu strán sporu, svedkyňa uviedla,

že pravdepodobne kvôli novej partnerke žalovaného. Žalobkyňa bola psychicky zdeptaná a v rámci
jedného dňa bola odsťahovaná z rodinného domu. Svedkyňa v dome videla len dcéru žalovaného, ale
nie pomáhať. Pri výstavbe rodinného domu bola osobne prítomná, v rámci prechádzok, takže videla
výstavbu, ale pomáhať nepomáhala. Pri zariaďovaní záležitostí ohľadom rodinného domu sa svedkyňa
osobne nikdy nezúčastňovala a nepočula ani vyjadrenie žalovaného, že dom je len jeho.

11. Svedok H. H. k veci uviedol, že so stranami sporu sa poznali dávno pred výstavbou, pričom vie
len toľko potvrdiť, že obidvaja boli na stavbe prítomní. Nebol osobne prítomný pri rozhovore, resp.
rozhodovaní strán sporu o tom, že idú spoločne stavať resp. k spoluvlastníctve k stavbe. Strany sporu
mali dobré vzťahy, vychovávali syna. Vedomosť má len o tom, že žalobkyňa predala vlastný byt a na

stavbu chodili pomáhať bratia žalobkyne J.. So stranami sporu sa stretávali často, vzťahy boli dobré,
spolu tam žili asi XX rokov. Na stavbu chodila dcéra žalovaného. Po dobudovaní býval v dome aj syn
žalobkyne. Svedok bol osobne prítomný pri výstavbe, a to pri pomocných stavebných prácach so
železom. Žalovaný sa pred svedkom o vlastníctve nehnuteľnosti nevyjadroval a svedok nebol prítomný
pri žiadnej dohode alebo rozhovore ohľadom vlastníctva domu.

12. Svedkyňa L. J. k veci uviedla, že začali stavbu pred XX rokmi, počas výstavby sa aj spoznali so
stranami sporu, stretávali sa často počas spoločných akcii. Spočiatku si myslela, že strany sporu sú
manželia. Vie potvrdiť, že žalobkyňa fyzicky pomáhala na stavbe. Taktiež tam pomáhali rôzni pomocníci
napr. pán Š.. Blízky vzťah strán sporu charakterizuje tak, že žalovaný oslovoval žalobkyňu mami, keď

sa žalobkyni narodila vnučka, nechal sa oslovovať starký. Vnímali to tak, že stavali spoločne. Videla,
ako žalobkyňa natierala dosky a veľa prác ohľadom stravovania. Cez týždeň žalovaný chodil preč
na týždňovky, takže žalobkyňa čakala majstrov. Celkovo bývali spolu XX rokov, v byte asi X-X rokov.
Žalobkyňa sa starala o domácnosť, o dvor, domáce zvieratá a podobne. Vedomosť o tom, že žalobkyňa
použilavlastnéfinančnéprostriedkyohľadomstavbymásvedkyňazospoločnýchrozhovorov,žepredala

byt, taktiež vie potvrdiť, že žalovaný uviedol: „Q., dom raz bude tvoj.“ Kvôli novej priateľke žalovaného
vzťahy medzi nimi ochladli, žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu ohľadom nového bytu dňa XX.XX.XXXX
a žalovaný žalobkyni poskytol asi týždeň na vysťahovanie. Svoj dom začali stavať v roku XXXX alebo
XXXX, začali robiť základy a v tomto období počas výstavby sa zoznámili aj so stranami sporu.

13. Svedok Ľ. J. k veci uviedol, že sa zoznámili v roku XXXX až XXXX. Vzťahy boli korektné, stavba
prebiehala normálne, robili tam firmy, brigádnici. Následne sa vzťahy začali vyvíjať, zoznamovali sa a
stretávali sa pri spoločných akciách. Podľa neho stavebníkmi nehnuteľnosti boli obaja, na stavebnom
povolení boli uvedení obaja, čo vnímal tak, že stavali spoločne. Ako to býva na týchto stavbách,
chlapi robili stavebné práce a ženy sa starali o stravovanie, resp. o servis okolo. Žalobkyňa asi

vykonávala jednoduché fyzické práce na stavbe, zrejme zabezpečovala práce na výstavbe, keďže na
dome pomáhali jej rodinní príslušníci, bratia, ktorí robili strechu. Vzťahy medzi stranami sporu boli
korektné, normálne, dlho si myslel, že sú manželia, až potom som zistil, že žalobkyňa je len družka. Syn
sa asi do domu nenasťahoval. Žalobkyňa sa starala o domácnosť aj o záhradu. Pred nasťahovaním dodomu bývali spoločne v byte, ktorý následne predali a myslí si, že aj garáž a zrejme to bolo použité pri
výstavbe. Z rozprávania žalobkyne je svedkovi známe, že žalobkyňa dostala ultimátum na vysťahovanie.
Nie je mu známe, či dcéra a manželka žalovaného pomáhali pri výstavbe domu, nevidel ich až keď bol

dom hotový, tak tam videl dcéru. Osobne nepočul, že by sa žalovaný vyjadril, že dom bude raz patriť
žalobkyni. Prvý kontakt medzi svedkom a stranami sporu bol, keď si vymenili pozemky a prvé také väčšie
stretnutie bolo vtedy, až keď bol dom postavený oficiálne. Domnieval sa, že strany sporu sú manželia,
nakoľko sa tak správali a žili. O použití finančných prostriedkov strán sporu nemá vedomosť.

14. Svedkyňa I. A. C., dcéra žalovaného, k veci uviedla, že výstavbu nehnuteľnosti začal jej otec
(žalovaný), keď mala XX alebo XX rokov. Spoločne s jej matkou (manželkou žalovaného) žiadali aj o
úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a použili aj financie zo stavebného sporenia, aj z tých, ktoré
boli na ich mená ako detí, taktiež vkladné knižky. Otec bol kamionista, mal dobrú výplatu aj diéty, takže
financovalo sa to aj z tohto. Výstavbu realizoval ich rodinný známy, ktorý už nežije. Pri začatí výstavby
sa žalovaný s manželkou dohodli, že bude platiť na dcéry nižšie výživné, nakoľko žalovaný prispieval na

výstavbu, pričom išlo o dobrú investíciu. Vlastníkom pozemku bol otec. Na stavebnom povolení matka
nie je uvedená, nakoľko sa stará o nesvojprávnu sestru, ktorá si vyžaduje celodennú starostlivosť, a
preto ohľadom domu na úradoch všetko vybavoval otec. Rodičia hovorili, že dom bude pre deti. Bola
svedkom hádky v rámci ktorej sa pani P. pred otcom vyjadrila, že keď sa jemu niečo stane, tak ju z
domu vyhodí. Z tohto svedkyňa usudzuje, že si musela byť vedomá, že nemá spoluvlastnícky podiel v

dome. Počas výstavby svedkyňa do Q. nechodila, nakoľko študovala na vysokej škole. Po dokončení
výstavby chodila soboty, keď pani P. nebola doma. Matka na stavbu nechodila, pričom svedkyňa tak vie,
že jej matka je stále v domnení, že ak otec nadobudol nehnuteľnosť počas manželstva, tak patrí aj jej.
Vedomosť o finančných prostriedkoch investovaných do domu nemá, vie len potvrdiť, že matka súhlasila
s použitím finančných prostriedkov, ktoré boli pre deti. Rodinný známy pán Š. rozprával, že robil hrubú

stavbu, omietky, plastové okná. Reálne nevidela kto robil práce na krove, iba z rozprávania, že pán E.
E. a jeho pracovníci. S otcom o predmete sporu svedkyňa komunikovala.

15. Svedkyňa I. C., manželku žalovaného, k veci uviedla, že s manželom spoločne kupovali pozemok,
manžel staval dom pre rodinu, preto nevidí dôvod, prečo by dom mal patriť niekomu inému. Spolu

s manželom vybavili pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania, taktiež na výstavbu použil financie
z vkladných knižiek detí a financoval to manžel aj z príjmu. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že
by nehnuteľnosť financovala aj žalobkyňa. Na stavbu nechodila, ale ju pravidelne informoval pán Š.,
ktorý stavbu realizoval. Stavebné povolenie vybavoval jej manžel, ale sú na ňom obaja. Svedkyňa
neuvažovala na podaní návrhu na súd na určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM, nakoľko sú do

dnešného dňa manželia.

16. Svedok E. J., brat žalobkyne, k veci uviedol, že výstavby sa zúčastňoval vždy, keď to bolo potrebné.
Stavebníkom nehnuteľnosti boli žalovaný a žalobkyňa, ale o dohode medzi stranami sporu o založení
spoluvlastníctva nemá vedomosť. Žalobkyňa predtým bývala v činžiaku aj so žalovaným, ktorý sa predal,

ako aj garáž, a tieto financie sa použili na výstavbu domu. Nehnuteľnosť stavali spolu za tým účelom, že
tam budú spolu bývať. Na stavbu chodili pomáhať aj ďalší rodinný príslušníci žalobkyne. Strany sporu
žili spolu XX rokov, konkrétne v rodinnom dome akú dobu, svedok nevie uviesť. Žalobkyňa sa o dom
aj záhradu starala. Žalovaný si našiel druhú partnerku, preto žalobkyňu musel odsťahovať a poskytol
jej finančnú hotovosť na kúpu nového bytu, nakoľko pôžička jej na to nestačila a ona nemala vlastné

finančné prostriedky. Svedok potvrdil, že žalovaný sa pred ním vyjadril, že dom je len jeho, on to vždy
tak hovoril, keď prišla na to téma, tak to bol automatické. Bolo to v období, keď spolu žili.

17. Svedok E. T., manžel sesternice žalobkyni, k veci uviedol, že vzťahy medzi stranami sporu vnímal
ako dobré. Usudzoval, že stavebníkmi boli strany sporu, on to tak chápal, lebo spolu stavali. Žili spolu

vyše XX rokov. Vychovávali spolu syna a pri výstavbe sa zariaďovala aj izba pre neho. Na stavbu chodil
vždy, keď to bolo potrebné, keď bol oslovený, stavali všetko od platne, múry, záhradné domčeky, strechu.
Žalobkyňa sa starala väčšinou o stravovanie. K ukončeniu spolužitia strán sporu svedok uviedol, že jej
bol pomôcť pri sťahovaní do bytu, na ktorý si financie požičala aj od brata.

18. Právna zástupkyňa žalobcu záverom k veci uviedla, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že
medzi účastníkmi sporu došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a to ešte pred začatím
stavby rodinného domu. Vyplýva to z okolností za akých k tejto dohode došlo. Účastníci sporu ešte
pred začatím stavby rodinného domu žili dlhodobo v spoločnej domácnosti v byte žalobkyne, viedlispoločnúdomácnosť,spoločnevychovávalisynažalobkyne,čopotvrdilisvojimisvedeckýmivýpoveďami
viacerí svedkovia na pojednávaní. Účastníci spoločne vyberali pozemok na stavbu rodinného domu.
Takáto dohoda medzi nimi bola potvrdená ich samotným konkludentným konaním, ktoré nevzbudzovalo

pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome. Viacerí svedkovia
potvrdili, že účastníci pôsobili ako manželský pár. Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné
rozhodnutie bolo vydané len na meno žalovaného, nezakladá vlastníctvo v občianskoprávnom zmysle.
Je právne irelevantné, že žalovaný dokladoval poskytnutý úver ŠFRB a že bol v čase výstavby rodinného
domu ženatý, bolo preukázané, že jeho manželka sa na stavbe žiadnym spôsobom nepodieľala, na

stavbu vôbec nechodila, nekontrolovala ju, nepodala ani v zákonnej lehote návrh na určenie, že stavba
rodinného domu patrí do BSM. Dôkazom existujúcej dohody medzi účastníkmi bola aj skutočnosť, že na
stavbe rodinného domu sa podieľala samotná žalobkyňa jednak zabezpečovaním stravy remeselníkom
a vypomáhajúcim osobám počas výstavby domu, ako aj drobnými a niekedy aj ťažšími fyzickými
prácami, ktoré bola schopná vykonávať. V neposlednom rade dôkazom takejto existujúcej dohody
medzi účastníkmi sporu je aj tá skutočnosť, že na stavbe rodinného domu sa bez nároku na odmenu

podieľali viacerí rodinní príslušníci žalobkyne dlhodobo, dokonca počas celej výstavby rodinného domu
zo strany pána T.. Ďalšou okolnosťou, ktorá preukazuje žalobkyňou tvrdené skutočnosti o založení
spoluvlastníckeho vzťahu je to, že obaja účastníci po dokončení domu sa doň spoločne nasťahovali,
pokračovali vo vedení v spoločnej domácnosti, žalobkyňa sa starala nielen o domácnosť, ale aj o
okolie rodinného domu, čo potvrdili viacerí svedkovia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že

by sa žalobkyňa so žalovaným dohodla na tom, že mu len poskytne akúsi výpomoc, ktorá väčšinou
býva vo forme krátkodobej susedskej výpomoci alebo kamarátskej výpomoci a na oplátku bude
rodinný dom len používať. Stavba bola teda uskutočnená spoločne, na účel spoločného užívania,
kde sa podieľala aj žalobkyňa svojou vlastnou prácou, ako je aj zrejmé z uvedených okolností a to
aktívnym konaním aj v čase neprítomnosti žalobcu. Tieto skutočnosti sú zrejmé nielen zo svedeckých

výpovedí, ale aj z predloženej fotodokumentácie, na ktorej sa žalobkyňa nachádza pri vykonávaní prác,
vedení podrobného denníka o vykonávaných prácach s konkretizáciou dátumu nákupe materiálov a
v neposlednom rade sa žalobkyňa podieľala aj poskytnutím vlastných finančných zdrojov z predaja
nehnuteľností, ktoré jej následne chýbali pri kúpe vlastného bytu po ukončení spolužitia, kedy bola
nútená čerpať hypotekárny úver a požičať si aj finančné prostriedky od svojho brata. Aj z predložených

listinnýchdôkazovtýkajúcichsazmenypoistenianehnuteľnostizbytunarodinnýdomspoločnostiAllianz
dňa XX.XX.XXXX je zrejmá dohoda účastníkov. Poistná zmluva bola uzatvorená na meno žalobkyne,
toto poistné za rodinný dom hradila ako aj komunálny odpad aj poplatok RTVS až do ukončenia
spolužitia. Z uvedených dôvodov preto žalobkyňa navrhla, aby súd podanej žalobe vyhovel a priznal jej
nárok na náhradu trov konania.

19. Právny zástupca žalovaného záverom k veci uviedol, že vykonané dokazovanie potvrdilo tvrdenie
žalovaného o tom, že predmetný rodinný dom staval s úmyslom, že bude patriť jemu resp. ako vyplynulo
z výpovedí jeho dcéry a jeho manželky, že bol stavaný s úmyslom, že bude do budúcnosti patriť jemu,
jeho manželke resp. ich spoločným deťom. Podstatou tohto konania však nie je povinnosť žalovaného

preukazovať, že zápis v katastri nehnuteľností zodpovedá tomu akým spôsobom a s akým úmyslom
bola nehnuteľnosť vybudovaná, ale práve naopak žalobkyňa je povinná v tomto konaní preukázať svoje
tvrdenia, že predmetná nehnuteľnosť má patriť spoluvlastnícky aj jej. Toto svoje tvrdenie žalobkyňa
odôvodňuje tým, že medzi ňou a žalovaným malo dôjsť k dohode o založení spoluvlastníctva. K
takej dohode však nedošlo a vykonané dokazovanie uzavretie takej dohody žiadnym zo spôsobov ani

nepreukázalo. Medzi sporovými stranami nebola uzavretá písomná dohoda o založení spoluvlastníctva,
nedošlo medzi nimi ani k uzavretiu výslovnej ústnej dohody o založení spoluvlastníctva a podľa
jeho názoru v žiadnom prípade nemožno hovoriť ani o konkludentnej dohode. Stavba totižto nebola
uskutočňovaná s úmyslom, že bude patriť do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného.
O takom úmysle určite nemožno hovoriť na strane žalovaného, čo je úplne zrejmé z jeho vyjadrení

a o takom úmysle podľa jeho názoru nemožno hovoriť ani na strane samotnej žalobkyne, pričom v
tomto smere poukazuje jednak na jej list zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa pred začatím tohto konania
jednoznačne vyjadrila, že vlastníctvo žalovaného nespochybňuje a tiež poukázal na jej výpoveď z
pojednávania 15.06.2022, kedy k otázke, ktorá sa týkala tohto listu uviedla výslovne, že vedela o tom,
že všetko bude písané na žalovaného, že vedela o tom, že je ženatý, nemôže ho nútiť, aby sa rozviedol

a aby to napísal aj na ňu, pretože ona bola len ako družka a vedela jedine to, alebo domnievala sa, že
by mala mať nárok na určité vyrovnanie. Práve z tejto jej odpovede je úplne zrejmé, že nemožno ani
samotnej žalobkyni pripisovať úmysel resp. vedomosť čo sa realizácie výstavby rodinného domu týka,
že dom sa stavia tak, že bude aj v jej spoluvlastníctve. Ďalej žalobkyňa svoje spoluvlastnícke právoodôvodňuje aj tým, že do stavby rodinného domu mala investovať vlastné finančné prostriedky. Táto
skutočnosť však okrem jej vlastného tvrdenia nebola ničím preukázaná a navyše žalovaný vysvetlil z
akých prostriedkov bola stavba domu realizovaná, že to boli finančné prostriedky jeho resp. patriace

do BSM, finančné prostriedky zo stavebného sporenia a finančné prostriedky z úveru, ktorý si zobral
spoločne so svojou manželkou. V súvislosti s týmto tvrdením žalobkyne poukázal napríklad na výpoveď
posledného svedka E. T., ktorý na margo predaja bytu vo vlastníctve žalobkyne uviedol, že tento byt mal
byť predaný na to, aby sa mohlo začať s výstavbou predmetného rodinného domu. Z listinných dôkazov
je zrejmé, že žalobkyňa svoj byt predala v roku XXXX, kedy podľa jej vlastných tvrdení resp. podľa

žalobybolavýstavbapredmetnéhorodinnéhodomuuždokončená,čižejezrejmé,žeztýchtofinančných
prostriedkov samotná výstavba financovaná nemohla byť. Okrem toho je táto konkrétna odpoveď
svedka E. T. aj dobrým príkladom toho do akej miery boli výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou
relevantné. V tejto svojej odpovedi totiž svedok T. uviedol, že tú informáciu má len sprostredkovane
od svojej manželky a týmto spôsobom vlastne na otázky im kladené alebo podobným spôsobom
odpovedali všetci svedkovia. Buď sa jednalo o sprostredkované informácie, ktoré uvádzali alebo sa

jednalo o to, čo si mysleli, resp. čo usudzovali napr. na základe toho, že boli žalovanému na stavbe
rodinného domu pomáhať. Zaujímavé v tejto súvislosti na ich výpovediach je to, že svedkovia potvrdili,
že na stavbe boli pomáhať na základe požiadavky žalovaného, ktorého v tom čase poznali. Žiaden
zo svedkov navrhnutých žalobkyňou nepotvrdil, že by bol osobne prítomný pri uzavieraní dohody o
založení spoluvlastníctva, boli to vždy len domnienky svedkov o tom, že stavebníkmi domu by mali byť

obe sporové strany. Svedok E. J.Š. navrhnutý žalobkyňou a navyše ako i brat sám potvrdil, že žalovaný
sa aj počas výstavby rodinného domu vyjadroval tak, že dom stavia pre seba a že tento dom bude alebo
má patriť jemu. Má za to, že žalobkyňa v tomto konaní svoje dôkazné bremeno neuniesla a v prvom
rade z tohto dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol. Zároveň má aj za to, že je z právneho hľadiska
nemožné, aby sa mohlo čo i len uvažovať o vzniku podielového spoluvlastníctva sporových strán, keď

žalovaný bol v čase výstavby tohto rodinného domu a stále je ženatý a výstavbu tohto rodinného domu
realizoval nie na základe dohody so žalobkyňou, ale na základe dohody so svojou manželkou a ak by
teoreticky stavba nemala byť v jeho výlučnom vlastníctve, tak jedine je možné uvažovať o tom, že by
mala patriť do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a jeho manželky. Inými slovami dohoda žalovaného
s jeho manželkou vylučuje čo i len teoretické uzavretie dohody žalovaného so žalobkyňou o vzniku

podielového spoluvlastníctva. Také podielové spoluvlastníctvo súčasne s existenciou BSM na strane
žalovaného a jeho manželky vzniknúť platne nemohlo. Žalobu navrhol zamietnuť a v prípade úspechu
vo veci žiada žalovanému priznať aj náhradu trov konania.

20. Z predžalobnej výzvy zo dňa 10.01.2018 adresovanej žalovanému vyplýva, že žalobkyňa ho vyzvala

k mimosúdnej dohode o vyporiadaní vlastníckych vzťahov k spoločnej stavbe rodinného domu, na
základe ktorej by vyplatil sumu 17.772,69 eur, inak bude nútená domáhať sa svojich práv cestou súdu
žalobou o určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou. Z odpovede žalovaného vyplýva, že požiadal
o bližšiu špecifikáciu vykonaných platieb (investícií), resp. doloženie dokladom o ich zaplatení. Z
kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcou Q. P. a kupujúcou P. R. vyplýva, že

žalobkyňa previedla na kupujúcu nehnuteľnosť v kat. úz. Q. vedenú na liste vlastníctva č. XXX (byt č. X
bytového domu s. č. O..XX) za kúpnu cenu 250.000 Sk. Prevzatie finančných prostriedkov žalobkyňou
vyplýva z potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX. Z kapitálovej vkladnej
knižky č. XXXXXXXXXX vedenej na meno syna žalobkyne E. P. boli vybraté v roku XXXX finančné
prostriedky vo výške 19.920,- Sk. Z oznámenia o poistnom plnení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyni bolo poukázané poistné plnenie za poistnú udalosť zo dňa
XX.XX.XXXX na mieste Q., R. XXX/X spôsobenú bleskom, pričom pri výpočte poistného plnenia je
uvedené sat. Prijímač, LNB a PC. Z platobného výmeru č. XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obec
Q. vyrubila žalobkyni s uvedeným trvalým pobytom Q., R. X miestny poplatok za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady v sume 980,- Sk. Z príkazu na zriadenie opakovaného termínovaného vkladu

zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXXX/XXXX na VK č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom P. E. vyplýva
žiadosť zúčtovať sumu 17.513,- Sk na dobu viazanosti Q. mesiace od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
s priznaným úrokom vo výške 16% p.a. Termínovaný vklad bude opakovaný nepretržite. Z príkazu na
zriadenie opakovaného termínovaného vkladu zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXXX/XXXX na VK č.
XXXXXXXX/XXXX na meno Q. P. vyplýva žiadosť zúčtovať sumu 215.500,- Sk na dobu viazanosti

D. mesiac od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s priznaným úrokom vo výške 15,5% p.a. Termínovaný
vklad bude opakovaný nepretržite. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi kupujúcou Q. P. a
predávajúcim Mesto Q. vyplýva, že predávajúci sa zaväzuje dodať žalobkyni tovar: jednu prefabrikovanú
garáž za dohodnutú cenu 48.000,- Sk. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Q. (č. l. 22, resp.85 spisu) okrem iného vyplýva, že vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX,
ako aj pozemku - zastavaná plocha a nádvorie na par. č. XXXX/XX je žalovaný v pomere 1/1. Ako
tituly nadobudnutia sú uvedené: kúpna zmluva č. R.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť č.W.-

XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Kolaudačné rozhodnutie č.XXXX/XXXX/Kov. zo dňa XX.XX.XXXX,
Rozhodnutie o určení súpisného čísla č.XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, č.W.-XXXX/XXXX zo dňa
X.X.XXXX, Rozhodnutie o určení súpisného čísla č.XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, č.W.-XXXX/XXXX
zo dňa X.X.XXXX, Geometrický plán č.XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, R..XXX/XXXX. V časti B. ťarchy
sa uvádza zmluva o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX v prospech Štátny fond rozvoja

bývania T.. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Mesto Q. a kupujúcim H. C. vyplýva, že
predávajúci odovzdáva a kupujúci sa zaväzuje prevziať nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci sa v kat.
úz. obce Q. par. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, vedený ako ostatná plocha - stavebný pozemok, z
dokladu o zaplatení vyplýva, že suma 162.360,- Sk bola uhradená dňa XX.XX.XXXX. V stavebnom
povolení Odboru životného prostredia Okresného úradu v A. zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že
žiadateľ H. C., požiadal dňa XX.XX.XXXX o vydanie stavebného povolenia na stavbu - novostavba

rodinného domu v obci Q. (A. - O. J.), kat. úz. Q. na pozemku p. č. XXXX/XX vedenom na LV č.
XXX, s tým , že ďalej z uvedeného vyplýva, že stavba sa povoľuje. Z kolaudačného rozhodnutia Mesta
Q. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ H. C. podal dňa XX.XX.XXXX návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia pre stavbu parc. č. XXXX/XX, XX na pozemku par. č. XXXX/XX v obci
Q., R. X, kat. úz. Q.. Mesto Q. užívanie stavby povolilo. Pri miestnom zisťovaní boli na vybudovanej

stavbe zistené nedostatky, ktoré však nebránia riadnemu užívaniu stavby: konečná povrchová úprava
podláh v obytných miestnostiach a konečná úprava fasády. Z rozhodnutia Mesta Q. zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva určenie súpisného, orientačného čísla pre stavbu v kat. úz. Q. na par. č. XXXX/XX,XX na ulici
R. súp. č. XXX, orient. č. X, pričom ako vlastník stavby je uvedený žalovaný. Zo zmluvy o poskytnutí
podpory uzavretej medzi veriteľom Štátny fond rozvoja bývania a žiadateľmi H. C. a I. C. ako manželkou

vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie podpory z prostriedkov fondu vo forme úveru vo výške
350.000,- Sk na novostavbu RD Q., stavebné povolenie vydané dňa XX.XX.XXXX. Záložná zmluva zo
dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi Štátnym fondom rozvoja bývania ako záložným veriteľom a H. C.
ako záložcom, pričom je v nej uvedené, že záložca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, kat. úz. Q. v podiely 1/1 k celku a to: rodinného domu súp. č. XXX na par. č. XXXX/XX, parc. č.

XXXX/XXzast.plochyanádvorieovýmereXXXm2aparc.č.XXXX/XXzast.plochyanádvorieovýmere
XXX m2. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalovanému
vyplýva, že na zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bol aktuálny stav účtu 85.225,30 Sk.
Z listiny Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalovanému vyplýva, že mu ako
príjemcovi poukazujú prostriedky z medziúveru č. XXXXXXXXXX vo výške 59.000,- Sk. Z potvrdenia o

poistení (poistka) Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že poistníkom ako
aj posteným je žalovaný, miestom poistenia je Q., R. X, a ide o poistenie obytných budov. Zo zmlúv
na dodávku elektriny, o dodávke plynu, resp. vody z verejného vodovodu vyplýva, že odberateľom je
žalovaný.ŽalobkyňadňaXX.XX.XXXXadresovalažalovanémupísomnosťoznačenúakopokusozmier,
kde okrem iného uvádza, že „dnes viem, že dom je v tvojom vlastníctve, čo vôbec nespochybňujem, ani

nežiadam polovicu domu, čo by som v prípade manželstva mala nárok.“ Žalovaný v rámci odpovede
na uvedené adresoval žalobkyni písomnosť, kde požiadal o bližšiu špecifikáciu vykonaných platieb
(investícii), resp. doloženie dokladom o ich zaplatení. Z listu JUDr. Beáty Hilvertovej zo dňa 09.02.2017,
listu žalovaného adresovaného menovanej a e-mailu JUDr. Hilvertovej zo dňa 07.03.2017 vyplýva,
že žalobkyňa sa mimosúdne domáhala investícii do rodinného domu, pričom k mimosúdnej dohode

nedošlo. Z prehľadu výdavkov stavby (denník) a pokladničných dokladov vyplývajú jednotlivé výdavky
na stavbu, resp. aký materiál bol zakúpený. Žalobkyňa je uvedená na príjmovom pokladničnom doklade
zo dňa XX.XX.XXXX pre firmu E. E., P. XXX, t. j. že od žalobkyne bola prijatá záloha na materiál spolu
50.200,- Sk a takisto popri priezvisku žalovaného C. (P.) na príjmovom pokladničnom doklade pre firmu
SES REAL s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX spolu 941,- Sk. Z predložených fotografií vyplýva priebeh prác na

výstavbe domu, na troch fotografiách je zachytená aj žalobkyňa, z toho na dvoch maľuje vo vnútorných
priestoroch drevený materiál a na jednej je zachytená ako sleduje stavbu v exteriéry. Z potvrdení Mesta
Q. vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala daň z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad, z dokladu
SIPO vyplýva, že uhradila aj poplatok RTVS. Poistenie domácnosti na adrese rodinného domu bolo
uzatvorené na meno žalobkyne, pričom počas poistenia uhrádzala poistné /č. l. 122-127 spisu/.

21. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2)
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.22. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

23. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Zo skutkových okolností uvádzanými sporovými stranami ako aj z predložených dôkazov vyplýva,
že žalobkyňa tvrdí svoje spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a v súčasnej dobe je právny stav
taký,ženalistevlastníctvajeevidovanáspornánehnuteľnosťvovlastníctvežalovaného,ktorývlastnícke
právo žalobkyne popiera. Žalobkyňa tak nemá inú možnosť dosiahnuť nápravu v zmysle svojich tvrdení
a preto je daný naliehavý záujem na požadovanom určení v zmysle podanej žaloby.

25. V zmysle platnej právnej úpravy (§136 OZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov ak
vlastníctvo k tej istej veci patrí viacerým osobám; vzniká na základe tých istých právnych skutočností
ako vlastnícke právo (§132 OZ - kúpa, darovanie, iná zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu,
iné skutočnosti ustanovené zákonom). Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka

prevodom: najčastejšie spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva sú zmluvou, a to kúpnou, darovacou,
zámennou, zmiešanou, osobitne zákonom neupravenou - inominátnou; pri prevode vlastníckeho práva
sa uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, než ich sám má. O
prechod vlastníckeho práva ide pri nadobúdaní vlastníckeho práva dedením, rozhodnutím štátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom; ide o nadobudnutie vlastníctva

odvodené, t.j. derivatívne. O prechod ani o prevod vlastníckeho práva nejde v prípadoch nadobúdania
vlastníckeho práva k novovzniknutej veci, doteraz nikomu nepatriacej, napr. k novopostavenému domu;
ide o nadobudnutie vlastníctva pôvodným (originálnym) spôsobom k novovzniknutej veci, ktorá doteraz
nikomu nepatrila. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva: podielové (§137 - §142 OZ)
a bezpodielové (§143 - §151 OZ). Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky

podiel, vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva.

26. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe, postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych

vzťahov; táto nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o
veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby; z obsahu dohody však musí byť zrejmé,
že účastníci mienili založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. tým, že veľkosť podielov bude
závisieť od miery, akou sa jednotliví účastníci dohody pričinili na postavení stavby (§137 ods. 2 OZ R
16/1983). Dohoda o založení podielového spoluvlastníctva ku stavbe môže byť platne založená len v

dobe, ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci spôsobilej byť predmetom práv a povinností;
v dobe existencie stavby sa účastníci na založení spoluvlastníckych vzťahov už dohodnúť nemôžu,
pretože v dobe vzniku stavby ako spôsobilého predmetu právneho vzťahu už stavba
musí mať vlastnícky (spoluvlastnícky) režim, ktorý však následne môže byť zmenený, prípadne zrušený
(R 44/1993); dohoda uzatvorená po vzniku stavby ako veci v právnom zmysle by musela byť písomná

inak nemá právne účinky (§141 ods.1 OZ).

27.Vychádzajúczuvedenéhosúdkonštatuje,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremenoanepreukázala
dohodu so žalovaným o vzniku podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Z vyjadrení
strán sporu, svedeckých výpovedí ako ani z listinných dôkazov nevyplýva, že by sa strany sporu mali

dohodnúť na tom, že budú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala XX rokov vedomosť o tom,
že nehnuteľnosti nekupovala, ani nie je uvádzaná ako spoluvlastníčka pozemkov a rodinného domu;
mala vedomosť o tom, že jediným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný. Súd má za to, že medzi
žalobkyňou a žalovaným nevznikla žiadna zmluva o nadobudnutí spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
žalobkyňa nepreukázala existenciu zhodného prejavu vôle žalobkyne a žalovaného, smerujúceho k

založeniu podielového spoluvlastníctva, nepreukázala svoj úmysel v čase začatia stavby stať sa ich
spoluvlastníčkou. Je potrebné zdôrazniť, že pre vznik podielového spoluvlastníctva sa vyžaduje dohoda,
ktorá smeruje práve k nadobudnutiu spoluvlastníckeho práva k veci a nie iba k spoločnému užívaniu
veci, pričom žalobkyňa ani v rámci svojej samotnej výpovede na pojednávaní neuviedla bližšie okolnostiuzavretia takejto dohody a uvádzala len všeobecné okolnosti ohľadom začatia výstavby. Ani samotná
skutočnosť, ktorú súd nepovažuje za preukázanú, že by sa žalobkyňa finančne podieľala na výstavbe
nehnuteľnosti (zo stavebného denníka ani z predložených pokladničných blokov jednoznačne nevyplýva

koho finančných prostriedkov boli použité, takisto z výpovedí svedkov nevyplynulo na čo konkrétne
mali byť financie žalobkyne použité), ešte bez ďalšieho neznamená úmysel strán nadobudnúť vec
do podielového spoluvlastníctva. Súd považuje za prirodzené, pokiaľ sa žalobkyňa mienila podieľať
na užívaní nehnuteľnosti so žalovaným, keď tvorili spoločnú domácnosť, že sa zároveň podieľala na
výstavbe nehnuteľnosti (aj fyzickou výpomocou), jej zveľaďovaní a pokiaľ skutočne prispela finančne na

jej výstavbu, mohlo to byť práve z tohto dôvodu. Navyše súd uvádza, že otázka kto nakúpil stavebný
materiál, t. j. komu patril, je sama o sebe právne bezvýznamná. Z hľadiska nadobudnutia vlastníctva k
stavbe nie je rozhodujúce, z akého materiálu stavebník stavia. Pokiaľ stavebník použije cudzí materiál,
nestáva sa vlastník materiálu bez ďalšieho vlastníkom či spoluvlastníkom takejto stavby len tým, že na
stavbu by bol použitý či už úplne alebo z časti jeho materiál. (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČSR
sp. zn. 3Cz/14/73).

28. Žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti o právnych zápisoch k nehnuteľnostiam. Podľa vyjadrenia
žalobkyne, ako aj svedkyne J. sa žalovaný mal vyjadriť, že dom raz bude jej. Takisto žalobkyňa v rámci
listu pred začatím tohto sporu uviedla, že vôbec nespochybňuje, že dom je vo vlastníctve žalovaného
a poukázala na citát žalovaného, že dom raz bude jej. Práve tieto skutočnosti však vylučujú úmysel

strán sporu už pri výstavbe nadobudnúť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva. Súd preto uzatvára, že
žalobkyňa v konaní nepreukázala dohodu so žalovaným, že pri výstavbe nehnuteľnosti túto nadobudnú
do podielového spoluvlastníctva.

29. Súdna prax nevylučuje, aby osoba, ktorá financuje stavbu z vlastných prostriedkov, prípadne ju

buduje z vlastného materiálu a podieľa sa na nej vlastnou prácou, sa stala vlastníkom stavby napriek
tomu, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno inej osoby; rozhodujúce
je, či príslušná osoba spracovala stavebný materiál s úmyslom vytvoriť novú vec spracovaním pre seba.
Konkurenciu viacerých osôb, ktoré tvrdia, že sa podieľali na spracovaní veci s úmyslom vlastniť novú
vec pre seba je potrebné riešiť (mutatis mutandis) v intenciách výkladu podaného napr. v rozhodnutí

uverejnenom pod č.16/1983 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek (porovnaj tiež R 47/1964) - teda
predovšetkým posúdením otázky, aký právny pomer existoval medzi týmito osobami a či a v akom
smere sa prípadne dohodli na založení vlastníckych, či spoluvlastníckych vzťahov ku stavbe (Najvyšší
súd ČR sp.zn. 22Cdo/349/2004 z 21.10.2004). Súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci je mu známy
súčasný postup súdov v snahe prekonať judikatúru, t. j. že pre vznik podielového spoluvlastníctva je

potrebná predchádzajúca dohoda, ktorú zmenu prináša vývoj v právnych vzťahoch a v reálnom správaní
sa v bežnom živote občanov, ale uvedené posúdenie v tu prejednávanej veci neprichádza do úvahy,
pretože žalobkyňa tvrdila a odvodzovala vznik svojho vlastníckeho práva od dohody o podielovom
spoluvlastníctve so žalovaným pri výstavbe rodinného domu (v samotnej žalobe sa odvolávala na ústnu
dohodu, resp. právna zástupkyňa v záverečnej reči na dohodu o založení spoluvlastníctva a to ešte

pred začatím výstavby). Preto akákoľvek argumentácia konkludentným konaním a spracovaním veci
s úmyslom vlastniť novú vec pre seba z ktorých by vyplývalo založenie podielového spoluvlastníctva
sú v tomto prípade nenáležité. Poukaz na novú súvisiacu judikatúru je nenáležitý aj z dôvodu, že v
predmetných rozhodnutiach sa súdy zaoberali najmä vzťahom, či už medzi manželmi, kedy následne
došlo k rozpadu manželstva, alebo vzťahmi medzi druhom a družkou, ktoré predstavuje vytvorenie

spoločnej domácnosti, resp. spolužitie slobodného muža a slobodnej ženy, a následné spoločné
finančné hospodárenie, o čo sa však v tomto prípade nemôže jednať a ani sa nejedná, nakoľko žalovaný
bol a aj je doteraz ženatý. Je takisto potrebné zdôrazniť, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy
muža a ženy tak, ako je tomu napr. v manželstve. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nemožno
pomenovať ani ako vzťah medzi druhom a družkou, žalobkyňa nadviazala vzťah s mužom, ktorý bol

v manželstve a musela si byť plne vedomá všetkých dôsledkov s tými spojenými, vrátane následkov
na prípadné majetkové vzťahy medzi nimi, čo svedčí aj o tom, že žalobkyňa nedisponovala ani len
primeranou mierou opatrnosti pri ňou tvrdenom investovaní finančných prostriedkov do cudzej veci,
pričom ani neznalosť práva neospravedlňuje takéto správanie žalobkyne. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení z 08.11.2011, sp.zn. 1Sžr/38/ 2011 dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už

v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa one, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

30. Pokiaľ ide o ďalší dôkaz, ktorý navrhla žalobkyňa, a to výsluch svedka E. P., tento súd nevykonal
(§ 185 ods. 1 CSP) a to z dôvodu, že jeho vykonanie nepovažoval za potrebné a hospodárne, pretože
mal v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav tak, aby mohol rozhodnúť o podanej žalobe, pričom
písomná svedecká výpoveď menovaného taktiež neprichádzala do úvahy vzhľadom k tomu, že na to

neboli splnené procesné podmienky uvedené v § 196 ods. 3 CSP, keďže neboli zo strany žalobkyne
preukázané výnimočné dôvody hospodárnosti takéhoto postupu.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v súdnom
konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu
100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.