Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/5/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4118207791.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: KOMMERZ s.r.o., so sídlom Čečinová 16/A,
821 05 Bratislava, IČO: 35 803 037, zastúpenom: A.K. JUDr.NOVÁČKOVÁ s.r.o., so sídlom Mandľová
28, 851 10 Bratislava, IČO: 36 699 705, proti žalovanej: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. S. XXX/X,
XXX XX T., o zaplatenie 3.708 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 32Cb/29/2018 - 255 zo dňa 14. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/29/2018 - 255 zo dňa 14. júla 2021 potvrdzuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 02.07.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 3.708 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % p.
a. od 29.03.2018 do zaplatenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že jeho právny predchodca (Fair Credit Slovakia, SE) so žalovanou ako samostatne zárobkovo činnou
osobou (podnikateľkou) uzatvoril dňa 19.05.2017 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo
výške 2.000 eur za účelom kúpy notebooku a príslušenstva. Úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 36-tich
mesačných splátkach vo výške 103 eur, avšak nezaplatila ani jednu splátku.
2. Okresný súd Nitra najprv vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej č. k. 32Cb/29/2018
- 75 zo dňa 22.03.2019 tak, že vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.708 eur
spolu s úrokom z omeškania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd
odvolací uznesením č. k. 26Cob/47/2019 - 177 zo dňa 05.12.2019 tak, že napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku ako zákonné podmienky umožňujúce jeho vydanie prezentoval
výlučne podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), opomenul však negatívne vymedzenú podmienku
obsiahnutú v ustanovení § 299 CSP, podľa ktorej rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať v
prípadoch, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore
upravenom v rámci sporov s ochranou slabšej strany v ustanoveniach § 290 a nasl. CSP. Napriek
skutočnosti, že žalovaná spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, z ktorého spor vznikol, ako aj svoj
spotrebiteľský status prezentovala už v odpore proti platobnému rozkazu, súd prvej inštancie tejto otázke
nevenoval pri posúdení naplnenia podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie dostatočnú pozornosť.
Spotrebiteľský charakter predmetného úverového vzťahu súd vylúčil s tvrdením, že o poskytnutie

finančných prostriedkov žalovaná žiadala ako živnostníčka, pričom preukázala živnostenské oprávnenie
pri podaní žiadosti o podnikateľský úver predložením „zápisu v živnostenskom registri Gemeinde
Ebsdorfergrund, č. reg. XXXXXXXXXXX“. Odvolací súd však nemohol nepostrehnúť, že sudkyňa súdu
prvej inštancie prijala takýto záver bez toho, aby disponovala úradným prekladom uvedenej listiny
vyhotovenej v nemeckom jazyku (ako nevyhnutnej podmienky vykonania dôkazu listinou v cudzom
jazyku - viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 16/2013 zo dňa 25.11.2013) a nachádzajúcej sa v spise
na č. l. 3 ako príloha žaloby. Odvolací súd zdôraznil, že uvedená listina bola pritom jediným žalobcom
predloženým dôkazom, ktorým mal byť preukázaný podnikateľský status žalovanej v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nevyplývalo, k akým zisteniam
súd prvej inštancie dospel oboznámením sa s obsahom uvedenej listiny vyhotovenej nemeckom jazyku
a ako na základe týchto zistení dospel k právnemu záveru, že žalovanú v čase uzavretia úverovej
zmluvy bolo možné na základe tejto listiny považovať za podnikateľa v zmysle nemeckého práva a s
prihliadnutím na § 23 Obchodného zákonníka aj za podnikateľa podľa slovenského hmotného práva.
Skúmanie tejto okolnosti bolo pritom rozhodujúce z hľadiska ďalších úvah dovoľujúcich dospieť k záveru,
že záväzkový vzťah, z ktorého spor vznikol, nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy a v nadväznosti na
uvedené, že vydaniu rozsudku pre zmeškanie nebránila zákonná prekážka zakotvená v § 299 CSP.
Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere žiadne relevantné odôvodnenie
neobsahovalo a keďže žalovaná vo svojom odvolaní nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie aj s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu namietala, odvolací súd
absenciu dostatočného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku pre zmeškanie ohľadne posúdenia
splnenia všetkých podmienok umožňujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie považuje za odňatie práva
na spravodlivý proces.
3. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyzval advokáta žalobcu na predloženie úradného prekladu
podnikateľského výpisu žalovanej s jej podnikateľskou faktúrou a ďalších listín, ktoré predložil ako
dôkazy. Dňa 05.11.2020 advokát žalobcu zaslal súdu úradný preklad podnikateľského výpisu žalovanej
s jej podnikateľskou faktúrou. Súd prvej inštancie vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, pričom
žalovaná opakovane žiadala odročiť pojednávania; súd prvej inštancie odročil pojednávania vytýčené na
03.11.2020, 19.01.2021, 19.05.2021). Posledný termín pojednávania bol nariadený na deň 14.07.2021,
predvolanie bolo žalovanej doručené dňa 27.05.2021. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní
opätovne ospravedlnila mailom zo dňa 12.07.2021, pojednávanie žiadala odročiť z dôvodu, že pracuje
v zahraničí ako opatrovateľka a nemôže prísť na pojednávanie ako aj z dôvodu, že jej nebola
zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie. Svoje tvrdenie, že sa zdržiava v zahraničí žalovaná
nijako nepreukázala a nepreukázala ani skutočnosť, že pracovné povinnosti si nemohla zariadiť tak,
aby sa mohla zúčastniť pojednávania, pričom o termíne pojednávania vedela už od 27.05.2021, čo
preukazuje doručenka na č. l. 231 spisu. Žalovaná mala zachovanú lehotu na prípravu pojednávania,
o termíne pojednávania vedela viac ako mesiac, a preto súd prvej inštancie ospravedlnenie žalovanej
neakceptoval v súlade s ust. § 183 CSP a vec prejednal v jej neprítomnosti s poukazom na ust. § 180
CSP.
4. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 32Cb/29/2018 - 255 zo dňa
14.07.2021 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.708 eur spolu s úrokom
z omeškania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odôvodnil ho
okrem iného tým, že z predložených listinných dôkazov žalobcom zistil, že žalovanej bol v Nemecku
vydaný živnostenský list dňa 12.10.2016 na predmet činnosti: opatrovateľské služby a s tým spojené
služby v súkromných domácnostiach na adrese pobočky: U. X, XXX XX J., Nemecká spolková
republika. Faktúrou č. 7 zo dňa 27.02.2017 si žalovaná uplatnila zaplatenie sumy X.XXX eur od
K. G. za poskytnuté služby v období od 31.01.2017 do 27.02.2017, pričom uviedla svoje daňové
číslo: XXX XXX XXXXX. Dňa 18.05.2017 požiadala žalovaná o podnikateľský úver, pričom uviedla,
že má nemecký živnostenský list. Požiadala o úver vo výške 2.000 eur s navrhnutými mesačnými
splátkami vo výške 103 eur po dobu 36 mesiacov. Žalovaná uzatvorila dňa 19.05.2017 zmluvu o
úvere č. 1103000063 s veriteľom Fair Credit Slovakia, SE podľa § 497 a nasledujúcich zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Žalovaná ako dlžníčka bola v zmluve označená menom a priezviskom, miestom podnikania, IČO-
m: XXX XXX XXXXX s označením zápisu v nemeckom živnostenskom registri. Dohodnutá výška
úveru bola 2.000 eur (na účel kúpy notebooku a príslušenstva), žalovaná sa zaviazala splatiť úver
36 mesačnými splátkami po 103 eur. Článok 3.7. zmluvy upravoval právo veriteľa požiadať dlžníka o
zaplatenie všetkých splátok a ostatných záväzkov zo zmluvy v prípade podstatného porušenia zmluvy
(čl. 3.6 zmluvy). Jedným z prípadov podstatného porušenia zmluvy bolo i neuhradenie ktorejkoľvek
splátky alebo jej časti po dobu viac ako 90 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti [čl. 3.6. písm.

a) zmluvy]. Veriteľ poskytol žalovanej úver dňa 22.05.2017 na jej účet v dohodnutej výške 2.000
eur. Poskytnutie úveru žalovaná nespochybnila, rovnako ako skutočnosť, že nezaplatila ani jednu
dohodnutú splátku. Keďže žalovaná neplatila dohodnuté splátky riadne a včas, nezaplatila ani jednu
splátku, veriteľ úver listom zo dňa 13.03.2018 v súlade s čl. 3.7 zmluvy zosplatnil, požiadal žalovanú
o vrátenie sumy 3.708 eur, zároveň jej oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu. List bol žalovanej
doručený poštou dňa 28.03.2018. Žalovaná výšku uplatnenej sumy a ani svoj dlh nespochybnila, čo
preukazujú jej e-maily založené v spise. Z výpisu zo živnostenského registra Slovenskej republiky
žalovanej vyplýva, že podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky vykonávala pod obchodným
menom: Ing. Y. I., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania: C. S. XXX/X, T., v období od 01.06.2007
do 13.05.2017 a od 01.02.2018 až do súčasnosti. Zo zisteného skutkového stavu, vyjadrení strán
sporu vyplýva, že v konaní nebolo sporným uzatvorenie zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, poskytnutie úveru veriteľom vo výške 2.000 eur žalovanej, nezaplatenie ani jednej
dohodnutej splátky z úveru žalovanou, zosplatnenie úveru veriteľom, postúpenie pohľadávky a výška
dlhu žalovanej. Jedinou spornou skutočnosťou bol charakter žalovanej pri uzatvorení zmluvy o úvere
dňa 19.05.2017, teda či zmluvu uzatvárala ako podnikateľ - fyzická osoba alebo ako fyzická osoba -
spotrebiteľ. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou vyššie citovaných zákonných ustanovení
dospel súd prvej inštancie k záveru, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je teda osoba, ktorá tovary a služby používa na vlastné účely, resp. na osobné
použitie. Zo živnostenského listu vydaného žalovanej v Nemecku dňa 12.10.2016 vyplýva, že na území
Spolkovej republiky Nemecko bola oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť ako opatrovateľka a túto
činnosť vykonávala aj 27.02.2017, kedy vystavila faktúru č. 7, ktorou si uplatnila odmenu za výkon svojej
činnosti v Nemecku. Z ospravedlnení žalovanej na pojednávania jednoznačne vyplýva, že podnikateľskú
činnosť v Nemecku vykonáva aj v súčasnosti. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 19.05.2017
nemala žalovaná aktívny živnostenský list na území Slovenskej republiky. Aj napriek tomu dospel súd
k záveru, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola žalovaná podnikateľka s poukazom na § 23
Obchodného zákonníka. Žalovaná mala právo podnikať v zahraničí a preto sa pokladá za podnikateľa aj
podľa Obchodného zákonníka. Žalovaná žiadala o poskytnutie podnikateľského úveru, čo jednoznačne
preukazuje žiadosť o poskytnutie podnikateľského úveru zo dňa 18.05.2017. V žiadosti uviedla, že má
vydaný živnostenský list v Nemecku, ako účel čerpania úveru v žiadosti uviedla prevádzkový účel na
kúpu notebooku a príslušenstva. V samotnej zmluve o úvere č. 1103000063 bola žalovaná identifikovaná
aj číslom registrácie XXX XXX XXXXX. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná
požiadala o poskytnutie úveru ako fyzická osoba - podnikateľ, živnostník a nie ako spotrebiteľ. Úver bol
žalovanej poskytnutý ako podnikateľke a nie spotrebiteľovi. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaná
vykonávala podnikateľskú činnosť, požiadala o poskytnutie úveru na podnikateľskú činnosť, úver jej
bol poskytnutý a prijatý úver nesplatila ani čiastočne. Žalobca si podanou žalobou uplatnil vrátenie
úveru v súlade so zmluvou, a preto mu súd uplatnenú istinu priznal. Obranu žalovanej a opätovné
žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania považoval súd za účelové, s cieľom oddialiť právoplatné
rozhodnutie vo veci. Úroky z omeškania ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky súd prvej inštancie žalobcovi priznal v súlade s § 369 ods. 1, 2 a § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka. V konaní bol sporný iba charakter žalovanej pri uzatvorení zmluvy o úvere a následné
posúdenie nároku žalobcu s poukazom na postavenie spotrebiteľa v platnej právnej úprave. Keďže súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nevystupovala ako spotrebiteľ, ale
ako podnikateľ, na posúdenie uplatneného nároku použil právnu úpravu Obchodného zákonníka a nie
právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP, a to podľa zásady úspešnosti v spore. Keďže žalobca bol úspešný v celom rozsahu
uplatňovaného nároku, priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v celom rozsahu odvolanie a navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že rozsudok považuje
za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov podľa CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm. a) CSP];
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP];
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP];
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§
365 ods. 1 písm. e) CSP];

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§
365 ods. 1 písm. f) CSP];
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené [§ 365 ods. 1 písm. g) CSP];
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP].
6. V odôvodnení odvolania ďalej uviedla najmä nasledujúce žalobné námietky:
a) namietala, že pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala postavenie podnikateľa, ale bola v postavení
spotrebiteľa;
b) v súvislosti so svojím tvrdeným postavením spotrebiteľa sa odvoláva na ustanovenia právneho
poriadku na ochranu spotrebiteľa a na tom základe namietala, že úver mal byť posúdený ako bezúročný
a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva obsahovala neprijateľné podmienky a zo strany žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu boli použité nekalé praktiky (nešpecifikovala aké konkrétne);
c) namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že nemá licenciu na poskytovanie a
vymáhanie úverov ako aj z dôvodu, že žalovanej nemal úver poskytnúť;
d) namietala, že bola uvedená pri poskytovaní úveru do omylu; zmluvu si pri podpise nečítala, pretože
nerozumela terminológii a nebola oboznámená s právnymi účinkami zmluvy;
e) namietala rozpor s dobrými mravmi z dôvodu nerovnováhy v právach a povinnostiach veriteľa a
dlžníka pri uzatváraní zmluvy o úvere; z toho dôvodu tvrdila, že zmluva je neplatná pre rozpor s ust.
§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“);
f) namietala, že rozsudok je príliš formalistický a v rozpore s konceptom spravodlivého konania, pretože
súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené;
g) namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení so všetkými jej námietkami a priklonil
sa na stranu žalobcu, čo svedčí o jeho nestrannosti;
h) namietala výrok o trovách konania z dôvodu, že by mala byť ako spotrebiteľ oslobodená od súdnych
poplatkov a trov konania;
i) namietala, že žalovaná suma je v pomere k poskytnutému úveru neprimeraná a má znaky úžery.
7. V ďalšom texte odvolania žalovaná uviedla množstvo námietok, ktorými sa dovolávala jej ochrany
ako spotrebiteľa a žiadala, aby súd aplikoval komunitárne právo, ex offo skúmal neprijateľné podmienky,
a pod. Ďalej žiadala, aby súd prihliadol na jej pracovné povinnosti a pobyt v zahraničí v súvislosti s
rozhodnutím súdu prvej inštancie v jej neprítomnosti napriek jej ospravedlneniu z pojednávania ako aj z
dôvodu jej tvrdenej právnej zástupkyne Mgr. Y. O. (uviedla tiež, že ju mala prísť zastupovať advokátka,
ale nevie prečo neprišla).
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol, že
celá obranná stratégia žalovanej je založená len na vyvolávaní prieťahov v konaní, aby tak čo najviac
odďaľovala meritórne rozhodnutie v danej veci, keď z reálne požičanej sumy nevrátila ani len jedno
euro. Ako prvý dôkaz mal žalobca poskytnúť e-mailovú komunikáciu žalovanej s D. zo 06.06.2018, kde
sa žalovaná dohadovala na naťahovaní času so splnením si jej úverovej povinnosti (citujeme): „ziskas
tym cas“, čomu následne zodpovedali aj všetky žiadosti žalovanej o odročenie či ospravedlnenie sa
z každého jedného pre COVID nezrušeného pojednávania vo veci (22.03.2019, 14.07.2021), vždy tu
argumentujúc jej údajným zahraničným pobytom bez akéhokoľvek jeho preukázania (s poukazom na
§ 183 ods. 3 CSP a čl. 8 CSP), rovnako ako sa opakovane vyhýba aj ostatným jej pojednávaniam
na Okresnom súde Nitra, vedených pod sp. zn. 15Csp/183/2017, 15C/146/2018, 18CsP/228/2016. V
tomto svojom modus operandi žalovaná podľa žalobcu pokračuje aj vo vzťahu k svojmu súčasnému
odvolaniu, ktoré si vo vzťahu k 06.09.2021 vypracovanému a doručenému rozsudku nechala vypracovať
už 19.07.2021 (č. l. 263) bez toho, aby vôbec poznala jeho skutočný obsah. Táto skutočnosť preto
bude aj dôvodom toho, prečo jej 34 stranové odvolanie je nielen také chaotické a neprehľadné, ale aj
odvolávajúce sa na neexistujúce skutočnosti, zodpovedajúce tak viac koláži všakovakých internetových
diskusných príspevkov, ako riadnemu procesnému úkonu, zjavne tak prenášajúc žalovanej povinnosť
odvolacej argumentácie na odvolací súd, aby ten zo všeobecného katalógu odvolacích dôvodov vybral v
prospech žalovanej ten konkrétny. Keďže žalovanej odvolanie na vyššie uvedený rozsudok vôbec podľa
žalobcu konkrétne nereaguje, tak uvádza zhrnutie základných faktov veci, osvedčujúcich správnosť
napadnutého rozsudku, pre ktorú ho žiada potvrdiť (odvolanie žalovanej zamietnuť), spolu so zaviazaním
žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania:
a) žalovaná nie je vo vzťahu k tu žalovanej pôžičke žiaden spotrebiteľ, ale podnikateľ, čo žalobca
preukázal nielen (i) Zmluvou o podnikateľskom úvere a Žiadosťou žalovanej o podnikateľský úver, ale
aj jej do slovenčiny preloženou (ii) živnostenskou prihláškou v obci J. a tiež jej (iii) podnikateľskou

faktúrou č. 7 z 27.02.2017 o podnikateľskom poskytovaní opatrovateľských služieb, práve v rovine
ktorých žalovaná o podnikateľský úver požiadala. Túto skutočnosť žalovaná až do súdneho konania
nijako nerozporovala, keď sama túto pôžičku označila vo svojom (iv) e-maile zo 06.02.2018 ako BIZNIS
(„keď som si brala úver pôžička biznis, bola som ešte zdravá“);
b) podnikateľský úver bol žalovanej reálne poskytnutý dňa 22.05.2017 (viď. výpis z účtu), avšak žalovaná
z neho nikdy nič nesplatila; a to aj napriek jej prísľubu jeho úhrady zo 06.02.2018, čím tento svoj dlh
v celosti uznala;
c) podnikateľský úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach á 103 eur, t. j. spolu v
žalovanej sume 3.708 eur (istina 2.000 eur + paušalizovaný úrok 1.708 eur zodpovedajúci 3 rokom).
Žalovanou rozporovaný úrok tak zodpovedal len 28,46 % ročne (úrok 1.708 / 3 roky / 2.000 *100), čo je
dokonca pod zákonným limitom 29,68 % platným pre spotrebiteľov podľa § 1a nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., a to aj bez ohľadu na to, že v prejednávanej veci ide o nelimitovaný podnikateľský úver.
Žalovaná si toho času užíva tieto peniaze už jeden a pol roka po originálnej splatnosti úveru;
d) celé toto konanie je len o nepoctivom správaní sa žalovanej, ktorá si chce takto aj cestou zneužívania
súdnych konaní privlastniť požičané peniaze, ktoré sa však aj s úrokom zaviazala vrátiť späť, kde z
informácií z napadnutého rozsudku ohľadne iných súdnych konaní žalovanej máme za to, že nebudeme
jediní, na koho úkor sa žalovaná snaží takto protiprávne obohatiť. Najmä ak žalovaná okrem svojich
ničím nepodložených nárekov/obvinení ani nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by listinné dôkazy v tejto
veci relevantne rozporoval, pričom z jej skorších vyjadrení dokonca vieme, že zarába až XX eur denne
(t. j. X.XXX eur mesačne), z čoho si svoju úverovú povinnosť mohla nielen riadne, ale už aj dávno splniť;
e) žalovanej nebola ani upretá možnosť konať pred súdom, keďže žalovaná nielenže o odročenie
pojednávania nepožiadala „bezodkladne po tom, čo sa o dôvode pre odročenie dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať“ (s poukazom na ust. §
183 ods. 3 CSP v spojení s čl. 5 CSP: doručenie predvolania 27.05.2021 vs. žiadosť až z 12.07.2021),
ale dôvod svojej žiadosti ani žiadnym spôsobom nezdokladovala (čl. 8 CSP), a to ako v jej žiadosti o
odročenie, tak ani v rámci svojho odvolania; rovnako ako tomu bolo už aj v prípade prvého rozsudku z
22.03.2019, či ostatných jej súdnych konaní na Okresnom súde Nitra.
9. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu zaslala vyjadrenie, ktorého obsahom bol skopírovaný text z odvolania,
avšak ku konkrétnym skutočnostiam uvedeným žalobcom sa žalovaná žiadnym spôsobom nevyjadrila.
Na toto vyjadrenie žalobca reagoval tým, že vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na svoje predošlé
vyjadrenie.
10. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa Čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.
16. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere -
19.05.2017), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
22. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia.
24. Podľa § 23 Obchodného zákonníka, zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa
pokladajú za podnikateľa podľa tohto zákona.
25. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.
26. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň
sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
27. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v rovine právneho posúdenia.
Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a námietky odvolateľa, k týmto na doplnenie uvádza
nasledovné.
28. Po vrátení veci odvolacím súdom, ktorý uložil súdu prvej inštancie, aby sa náležite vysporiadal so
statusom žalovanej pri uzatváraní zmluvy, súd prvej inštancie vykonal také úkony a doplnil dokazovanie
v takom rozsahu, ktorý osvedčil, že žalovaná pri uzatváraní úverovej zmluvy s právnym predchodcom
žalobcu vystupovala ako podnikateľka - samostatne zárobkovo činná osoba, čo jednoznačne preukazuje
súbor listinných dôkazov, a to: Zmluva o podnikateľskom úvere, žiadosť žalovanej o podnikateľský úver,
prihláškou živnosti a jej úradného prekladu do slovenského jazyka a faktúra č. 7 zo dňa 27.02.2017
vystavená žalovanou. Žalovanou tvrdené postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy naopak nebolo
preukázané žiadnou skutočnosťou, a preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4
Občianskeho zákonníka dospel k správnemu záveru o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou išlo pri uzatváraní zmluvy o úvere o obchodno-právny vzťah. Hoci podľa časti judikatúry súdov
Slovenskej republiky samotná zákonná definícia spotrebiteľa nevylučuje zo skupiny osôb podnikateľské
subjekty, ale stanovuje len podmienku, že osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. V prejednávanej veci však podľa názoru odvolacieho súdu bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaná vystupovala ako podnikateľka, keď napr. pre účel uzavretia úveru
podpísala žiadosť o podnikateľský úver, v ktorom uviedla, že je podniká ako opatrovateľka v Nemecku a
na tento účel potrebuje aj úver, konkrétne na kúpu notebooku a príslušenstva. Argumentácia žalovanej,
ktorou sa snažila presvedčiť súd o svojom postavení spotrebiteľa preto neobstojí. Rovnako neobstojí
absolútne nelogická argumentácia žalovanej, podľa ktorej si na jednej strane zmluvu ani neprečítala a
na druhej strane nerozumela terminológii v nej obsiahnutej.
29. Z dôvodu statusu žalovanej pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľky, ostali tak jej námietky v rámci
procesnej obrany ako aj odvolacie námietky dovolávajúce sa ochrany spotrebiteľa ako irelevantné, a
preto ich odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaná mala nepochybne status podnikateľky, a
preto nemôže pri posudzovanom právnom vzťahu požívať zvýšenú ochranu vyplývajúcu z ustanovení
spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a
subsumoval ho pod správne ustanovenia právnych noriem. Správne zistil aj skutkový stav, podľa ktorého
bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splatiť v splátkach a z ktorých neuhradila ani jednu z
nich. Odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že z konania žalovanej vyplýva, že nemá úprimnú snahu o
splnenie svojho záväzku bez ohľadu na skutočnosť, či by mala úverová zmluva charakter spotrebiteľskej
zmluvy alebo nie, pretože z poskytnutého úveru veriteľovi nevrátila za celú dobu od jeho poskytnutia
ani len jeho istinu. Aj s poukazom na ust. Čl. 5 CSP možno konanie žalovanej, ktorá sa snažila oddialiť
rozhodnutie súdu opakovanými obštrukciami, posúdiť ako konanie, ktoré by nemalo požívať právnu
ochranu, ktorej sa dovoláva.
30. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu
absencie licencie Národnej banky Slovenska, túto odvolací súd vzhliadol ako nedôvodnú. Úver bol
žalobkyni poskytnutý právnym predchodcom žalobcu Fair Credit SE ako úver podnikateľský, nie ako
spotrebiteľský, a preto na tento typ úveru nebola potrebná licencia NBS. Rovnaké platí o tvrdenom
„spravovaní“ úveru žalobcom, hoci žalobca, na ktorého bola postúpená pohľadávka z úveru úver
nespravuje, ale iba disponuje s pohľadávkou z tohto úveru.

31. Vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej bolo žalovanej odňaté právo uplatňovať jej práva
tým, že súd pojednával v jej neprítomnosti, odvolací súd má za to, že zo strany súdu prvej inštancie
nedošlo k takému postupu, ktorý by napĺňal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda
že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ
žalovaná bola predvolaná na pojednávanie s dostatočným predstihom niekoľkokrát tak, aby si mohla
zariadiť svoje pracovné či súkromné záležitosti, aby sa pojednávania mohla zúčastniť a žalovaná sa
napriek tomu na pojednávanie nedostavila odvolávajúc sa (opakovane) na pobyt v zahraničí a vek,
podľa odvolacieho súdu bol postup súd prvej inštancie plne v súlade s ust. § 180 CSP, keď pojednával
v jej neprítomnosti a navyše bol v súlade s Čl. 17 CSP, podľa ktorého je súd povinný postupovať v
konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, je povinný predchádzať zbytočným
prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných
osôb. Z konania žalovanej mal odvolací súd za to, že z jej strany došlo v konaní k obštrukciám,
ktoré nasvedčujú zbytočnému predlžovaniu súdneho konania, zrejme v záujme oddialiť vymožiteľnosť
dôvodnej pohľadávky žalobcu.
32. Čo sa týka množstva ďalších námietok obsiahnutých v odvolaní žalovanej, odvolací súd v súlade
s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky uvádza, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne
konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal v odvolacom
konaní iba tými námietkami žalovanej, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné a tieto aj v tomto
rozhodnutí odôvodnil.
33. Vo vzťahu k výroku o úroku z omeškania a paušálnej náhrady trov konania súd prvej inštancie taktiež
správne rozhodol v súlade s ust. § 369 ods. 1 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
34. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie rozhodol rovnako správne podľa zásady
úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.
35. Odvolací súd tiež v súvislosti s procesnou obranou žalovanej poukazuje na vyššie cit. Čl. 8 CSP,
v zmysle ktorého nie je povinnosťou procesnej strany len tvrdiť určité skutočnosti, ale tiež podoprieť
tieto tvrdenia dôkazmi, t. j. nesie tzv. dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaná založila svoju procesnú obranu
na tom, že mala postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní úverovej zmluvy, žiadne dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti nielen nepredložila, ale ani neoznačila. Naopak listinné dôkazy, ktoré vykonal súd prvej
inštancie svedčia o opaku.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, odvolací
súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.