Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200122
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr.PavlaLukáčaaJUDr.MartinyBalegovej,vprávnejvecižalobcu:TOPTRANSSLOVAKIAs.r.o.,so
sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 864 865, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát
so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100205939/2019 zo dňa 11. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až december 2013, ktorá začala dňa 14. 05. 2015 na základe oznámenia č. 20156788/2015.
1.1 Daňová kontrola bola v čase od 04. 04. 2016 do 17. 05. 2016 a v čase od 20. 05. 2016 do 12. 04.
2017 prerušená z dôvodu odoslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií.
1.2 Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04.

2017, ktorý bol súčasne s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, doručený žalobcovi
dňa 02. 05. 2017. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 03. 05. 2017) začalo v danej veci
podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie.
1.3 Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101462425/2018 zo dňa 30. 07. 2018, ktorým podľa §
68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október
2013 rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 3 172,84 eura tak, že daň vyrubenú podaným
daňovým priznaním v sume 4 780,84 eura zvýšil na sumu 7 953,68 eura. Rozhodnutie bolo žalobcovi

doručené dňa 01. 08. 2018.
1.4 Predmetnou kontrolou bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 si daňový
subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa U. s. r. o. z faktúry č. 130016, dátum
dodania tovaru 25. 10. 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane 16 496,38 eura, 20 % DPH
v sume 3 299,28 eura a od dodávateľa F. s. r o. z faktúry č. 0024, dátum dodania tovaru 11. 10. 2013,
predmet plnenia nafta motorová, základ dane 15 864,25 eura, 20 % DPH v sume 3 172,84 eura.
1.5 Za účelom preverenia dodania deklarovaného tovaru dodávateľom U. s. r. o. a splnenia podmienok

na uplatnenie práva odpočítať daň zo spornej faktúry správca dane zaslal dožiadanie na DÚ Trenčín,
ktorýzaslalodpoveďzodňa10.06.2015atejtoodpovedioznámil,žeudaňovémusubjektuU.s.r.o.bola
začatá daňová kontrola dňa 03. 04. 2014 za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok a 4. štvrťrok 2013, doklady
predložil konateľ spoločnosti p. E.. Počas výkonu daňovej kontroly ukončil funkciu konateľa spoločnostiU. s. r. o. a jediným spoločníkom sa stal občan F. R. Q., do funkcie konateľa nebola stanovená žiadna
osoba. Okrem toho uviedol, že faktúra č. 130016 sa nachádza v evidencii DPH a v účtovníctve, faktúra
bola uhradená a daň priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období.

1.6 Správca dane za účelom preverenia dodania deklarovaného tovaru dodávateľom F. s. r. o. a splnenia
podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň zo spornej faktúry zaslal dožiadanie na DÚ Bratislava,
ktorý zaslal odpoveď zo dňa 21. 09. 2015 a v tejto uviedol, že daňový subjekt bol predvolaný na ústne
pojednávanie na deň 24. 07. 2015, avšak zásielka sa vrátila nedoručená s poznámkou, že zásielka bola
neprevzatá v odbernej lehote. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 20451475/2015 bolo prevzaté dňa

08. 07. 2015 a žalobca nekontaktoval správcu dane v tejto veci. Aj opakované predvolanie na deň 23. 09.
2015 bolo neúspešné a zásielka sa vrátila s poznámkou o neprevzatí v odbernej lehote. Upovedomenie
o vypočutí svedka č. 20657798/2015 bolo doručené kontrolované daňovému subjektu dňa 17. 08. 2015
a žalobca nekontaktoval správcu danej v tejto veci. Okrem toho oznámil, že vykonal miestne zisťovanie
za účelom preverenia sídla spoločnosti F. s. r. o., pričom na adrese sídla spoločnosti sa nachádzala
stará administratívna budova a v zozname firiem na poštovej schránke sa názov spoločnosti F. s. r. o.

nenachádzal. Posledné daňové priznanie spoločnosť F. s. r. o. podala k dani z pridanej hodnoty za III.
štvrťrok 2013.
1.7 Správca dane vykonal dňa 10. 03. 2016 ústne pojednávanie s konateľom žalobcu p. U., ktorý na
otázky správcu dane uviedol zhodné vyjadrenia ako v prípade obchodného vzťahu so spoločnosťami
M. R. s. r. o., B. Z. R. s. r. o. a to, že so spoločnosťou F. s. r. o. nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke

pohonných hmôt, nekontaktoval sa so spoločnosťou F. s. r. o., naďalej objednával PHM od obchodného
zástupcu spoločnosti B. Z. R. s. r. o., ktoré priezvisko si nepamätá, spomína si na meno A.. Po dodávke
PHM prišla faktúra od spoločnosti F. s. r. o., keďže spoločnosť B. Z. R. s. r. o. spolupracuje s F. s.
r. o. a úhrada faktúry bola realizovaná v zmysle faktúry, kde bol uvedený účet dodávateľa. Konateľ
žalobcu nevedel, kde bol tovar nakladaný, tovar vozili tie isté cisterny, ktoré chodili od spoločnosti B.

Z. R. s. r. o., dodávateľ zabezpečil prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty do bencoloru v
areáli spoločnosti žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k tomu na akých autách bola nafta do areálu vozená,
pri vytankovaní bol prítomný za žalobcu syn konateľa, šofér nahlásil odberané množstvo dodávateľovi
a dodávateľ zaslal zálohovú faktúru poštou. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt,
pretože spotreba PHM sa do týždňa spotrebovala. Keďže spoločnosťou F. s. r. o. nedodržiavala časový

harmonogram a požadované množstvá, nie je už obchodným partnerom žalobcu.
1.8 Z údajov z Obchodného registra Okresného súdu v Bratislave I spoločnosti F. s. r. o. bolo zistené, že
konateľom v čase od 15. 12. 2012 do 09. 10. 2013 bol Ing. S. E.. Ing. S. E. bol od 07. 02. 2012 do 23. 10.
2013 konateľom spoločnosti E. s. r. o., na ktorú je v informačnom systéme finančnej správy evidovaný
účet uvedený ako bankové spojenie pre úhradu dodávateľských faktúr spoločnosti M. R. s. r. o., IČO:

XX XXX XXX. Druhým konateľom spoločnosti F. s. r. o. od 04. 04. 2013 je A. S. A., občan K. E. N. C. a
K. E.. Tá istá osoba je od 23. 10. 2013 konateľom spoločnosti E. s. r. o.
1.9 Správca dane predvolal Ing. S. E. na výsluch na deň 31. 03. 2016 predvolaním zo dňa 10. 03. 2016
a zásielka bola doručená dňa 21. 03. 2016. Dňa 30. 03. 2016 bolo správcovi dane z mailovej adresy
[email protected]. doručené ospravedlnenie, v ktorom predvolaný JUDr. Ing. S. E. oznámil, že sa zdržuje v

zahraničí, kde býva a aj pracuje.
1.10 Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť F. s. r. o. bola v roku
2013štvrťročnýmplatiteľomdane,podaladaňovépriznaniezpridanejhodnotynaposledyzazdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2013 a v tomto uviedla dodanie tovaru a služieb vo výške 189 707,09 eura a
odpočítanie dane v sume 189 661,82 eura s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu, vlastná daňová

povinnosť vo výške 45,27 eura.
1.11Správcadanezpredloženýchzáznamovoprevádzkemotorovýchvozidielzistil,žežalobcavobdobí
od 01. 10. 2013 do 29. 10. 2013 nakúpil a natankoval do 16 000 litrového bencaloru umiestneného
v areáli spoločnosti pohonné hmoty - naftu v celkovom množstve 41 813,50 litrov a podľa evidencií o
prevádzke motorových vozidiel čerpal 47 293,10 litrov.

1.12 Preverením obchodných transakcií na základe predložených dokladov a dôkazov správca dane
nadobudol pochybnosti o tom, že dodávateľ spoločnosť F. s. r. o. je reálnym dodávateľom tovaru
pre kontrolovaný daňový subjekt. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal presvedčivým spôsobom
prijatie zdaniteľného obchodu v zmysle vystavenej faktúry. Samotná existencia dokladov, ktorými daňový
subjekt deklaruje nadobudnutie tovaru, resp. služby od dodávateľa, sama o sebe nepreukazuje, že boli

vystavené na základe reálneho obchodu. Listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o
tom, že dodanie tovaru bolo reálne uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Posudzované
doklady môžu byť dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe skutočného reálneho plnenia,
toto plnenie musí byť daňový subjekt schopný preukázať aj v skutočnosti. Nekontaktnosť dodávateľa,spolu s neexistenciou dokladov, ako aj skutočnosť, že za preverované zdaňovacie obdobie nebolo
podané daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty preukazujúce výkon akejkoľvek ekonomickej
činnosti, nasvedčuje tomu, že sa nejednalo o skutočný výkon ekonomickej činnosti dodaním tovaru

z čoho je zrejmé, že deklarovanie vykonania zdaniteľných obchodov predloženou faktúrou, z ktorej
si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane za príslušné zdaňovacie obdobie nebolo
preukázané. Zdaniteľné obchody boli deklarované iba formálne s cieľom získať odpočítanie dane u
kontrolovaného daňového subjektu. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 401/09-17.

1.13 Zdôraznil, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového
subjektu, ktorý má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, zabezpečujúcich preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia vo vzťahu k správcovi dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege,
ale je právom platiteľa dane, ktoré je však spojené s dôkaznou povinnosťou. Daňový subjekt neuniesol
dôkazné bremeno, a teda nepreukázal právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že nedošlo

k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov, tak ako je deklarované faktúrovou predloženou ku
kontrole, nie je možné uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Rozdiel vzniku práva na odpočítanie
dane tak predstavuje 3 172,84 eura.
1.14 Na návrh daňového subjektu správca dane v rámci vyrubovacieho konania opakovane predvolal
bývalého konateľa F. s. r. o. Ing. S. E., avšak neúspešne. V súvislosti s jeho predvolaním dňa 04.

09. 2017 telefonoval A. O., ktorý sa predstavil ako osoba poverená S. E. na preberanie poštových
zásielok a oznámil, že pán E. žije dlhodobo v zahraničí, o čom spísal správca dane úradný záznam č.
101871023/0017. Z mailovej adresy [email protected] zaslal správcovi dane mail, v ktorom sa uvádza, že JUDr.
Ing. S. E. má neplnoletého syna, ktorý navštevuje školu v R. a požiadal o termín ústneho pojednávania
v mesiaci júl 2018. Z tohto dôvodu správca dane vyzval daňový subjekt okrem iného aj k zabezpečeniu

svedka a predloženiu dôkazov k tvrdeniam uvedených vo vyjadrení. V odpovedi na výzvu daňový subjekt
uviedol, že požiadavka na zabezpečenie svedka je nad rámec jeho zákonných povinností a požiadal
správcu dane, aby využil všetky zákonné prostriedky na predvolanie osoby a jej vypočutie. Správca
dane opakovane predvolal svedka, pričom vykonal všetky úkony na zabezpečenie účasti svedka na
daňovom konaní.

1.15 Ďalej v rámci vyrubovacieho konania správca dane na základe žiadosti daňového subjektu požiadal
žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii, odoslanú dňa 29. 06. 2017, o vypočutie svedka konateľa
a spoločníka spoločnosti F. s. r. o. p. A. S. A., pričom anglickou finančnou správou bolo oznámené, že
osoba sa na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra spoločnosti F. s. r. o. nenachádza a
osoba žijúca na uvedenej adrese o pánovi A. nepočula.

1.16 Správca dane zotrval pri dodávateľskej faktúre od dodávateľa F. s. r. o. na kontrolných zisteniach
získaných v rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roka 2013,
pretože nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady u dodávateľa F. s. r. o., spoločnosť nepreberá
poštu a za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
a nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 a osoba uvedená ako

spoločník a konateľ spoločnosti F. s. r. o. je nekontaktná.
1.17 Podľa názoru správcu dane je na daňovom subjekte dôkazné bremeno, t. j. povinnosť preukázať
uskutočnenie zdaniteľných plnení, či oprávnenosť nároku na odpočítanie dane. V prípade, že daňový
subjekt nepredloží požadované dôkazy, t. j. neunesie dôkazné bremeno, má správca dane právo
daň vymerať podľa dôkazov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového

subjektu. Zodpovednosť za preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov je v plnej miere v
kompetencii daňového subjektu, ktorý si sám vybral dodávateľov za obchodných partnerov (B. Z. R. s.
r. o., M. R. s. r. o. a F. s. r. o.), ktorí nevedeli preukázať skutočnosti uvedené vo faktúrach. Tým nepriamo
zodpovedá za ich konanie. Ak si daňový subjekt sám vybral uvedených dodávateľov, ktorí sú uvedeným
konaním nedôveryhodní, nevierohodné sú aj tvrdenia uvedené vo faktúrach, ktoré vystavili. Primárne

musí byť preukázané, že tovar existoval a dodávateľ bol vlastníkom tovaru, čo preukázané nebolo. V
tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/9/2009 z 06. 07. 2010.
1.18 Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

2. Žalovaný o odvolaní rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100205939/2019 zo dňa
11. 01. 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu danepotvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 24. 01. 2019, ktorým dňom nadobudlo
aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné:
2.1 Žalovaný v rozhodnutí poukázal a stručne oboznámil priebeh administratívneho konania pred

správcom dane. Taktiež opísal skutkový stav, prípadne odkázal na opísaný skutkový stav v rozhodnutí
správcu dane. Poukázal na záver správcu dane, v zmysle ktorého na základe skutočností zistených
daňovou kontrolu a vyrubovacím konaním dospel k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s
preverovaním uskutočnenia zdaniteľných plnení a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným
dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení

uvedeným dodávateľom U. s. r. o. pre daňový subjekt.
2.2 V ďalšej časti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé odvolacie námietky
daňového subjektu. Vo vzťahu k týmto námietkam žalovaný uviedol, že námietky žalobcu týkajúce
sa nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie sú opodstatnené. Odvolaním napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky zákonom č. 563/2009 Z. z. určené náležitosti. Správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, pričom posúdil a zohľadnil všetky daňovým subjektom predložené a vlastnou

činnosťou získané dôkazy a informácie. Za účelom zistenia objektívnej pravdy logicky šetril skutočnosti
u dodávateľa, zisťoval pohyb tovaru. Preverovanie v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné
pravidlá DPH musia byť dodržané na každom stupni obchodného vzťahu, to znamená, že najskôr musí
byť daň za dodaný tovar do štátneho odpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane.
Na spochybnenie skutočného dodania tovaru mali vplyv skutočnosti, ktoré sú podrobne popísané v

protokole a aj v rozhodnutí správcu dane.
2.3 V posudzovanom prípade existencia tovaru - pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo
preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Pre správne určenie dane je rozhodujúcou
skutočnosťou, či fakturované plnenie bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Táto
skutočnosťbolavrámcidokazovaniaspochybnenáapochybnosťneboladaňovýmsubjektomvyvrátená.

Žalovaný uvádza, že správca dane v rozhodnutí netvrdí, že v posudzovanom prípade sa jednalo o
podvodné konanie daňového subjektu, ale na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že pohonné hmoty, ktorých existencia spochybnená nebola, neboli dodané dodávateľom F. s. r. o. Za
tohto stavu neobstojí argumentácia daňového subjektu, že je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či s
prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa

podvodného konania, resp. na podvode participuje. Dokazovaním v daňovej kontrole a vo vyrubovacom
konaní boli preverené okolnosti, za ktorých mali byť obchody zrealizované, t. j. okolnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na spornej faktúre mohol, resp. nemohol fakturovaný tovar
skutočne dodať. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie,
pretože táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní.

2.4 Žalovaný poznamenal, že faktúra, dodací list alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe bez
ďalšieho dokazovania, nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale len tvrdením o takejto
udalosti. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako
právna skutočnosť musia byť aj preukázané a na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie DPH nestačí ich formálna deklarácia, tzn. predloženie podkladov s predpísaným

obsahom. Splnenie formálnej stránky síce je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov
uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade
vzniku pochybnosti, preukazuje daňový subjekt. Hoci daňový subjekt má zmluvnú voľnosť, pri voľbe
obchodného partnera by si mal byť vedomý existencie svojho dôkazného bremena v daňovom konaní.
Konateľ žalobcu pán Z. U. na ústnom pojednávaní dňa 10. 03. 2016 uviedol, že dodávateľa F. s. r. o.

nekontaktoval, ale naďalej objednával PHM od „obchodného zástupcu spoločnosti" B. Z. R. s. r. o., ktoré
krstné meno bolo A., na priezvisko si nespomenul. Komunikoval len s týmto zástupcom, po dodávke
PHM prišla faktúra od F. s. r. o., aj keď konateľ žalobcu objednával u spoločnosti B. Z. R. s. r. o., ktorého
obchodný zástupca mu oznámil, že spoločnosť B. Z. R. s. r. o. spolupracuje so spoločnosťou F. s. r. o.
a že táto jej bude odteraz posielať faktúry.

2.5 Nemôže obstáť poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.
03. 2011, ktorého predmetom bola dôkazná núdza platiteľa, ktorú mu mal správca dane pričítať z dôvodu
nepreukázania skutočností ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, t. j. osôb, s
ktorými platiteľ sám žiadne zmluvy neuzatváral, a teda tieto skutočnosti netvorili dôkazné bremeno.
2.6 Žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, preukazujúce, že tovar

deklarovaný spornou faktúrou dodala spoločnosť F. s. r. o. Žalovaný nemal za preukázané tvrdenie
žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období október 2013 bola spoločnosť F. s. r. o. jediným
dodávateľom pohonných hmôt. Okrem tohto dodávateľa boli dodávateľmi pohonných hmôt K. K. s. r.
o. (interný doklad č. 130000277, 130000297, 130000306) a X. K. s. r. o. (interný doklad č. 130000283,130000298), čo vyplýva z dokladu „Podklady k dani z pridanej hodnoty za október 2013". K námietke
žalobcu týkajúcej sa predloženia záznamov o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované
uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo je dôkazom, že pohonné hmoty od dodávateľa boli

spotrebované,žalovanýdodal,žeexistenciatovarunebolaspochybnená.Knámietketýkajúcejsaplatieb
žalovaný poznamenal, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva odpočítať daň.
2.7 Skutočnosť, že žalobca mal byť počas celého obchodovania s určitou obchodnou spoločnosťou
primerane obozretný pri uskutočňovaní obchodných prípadov, vyplýva z možnosti zneužitia systému
odpočítania dane z pridanej hodnoty založeného na princípe daňovej neutrality. Pokiaľ daňový subjekt

k takýmto krokom nepristúpi, vystavuje sa riziku, že mu nárok na odpočítanie dane z takýchto obchodov
nebude uznaný z daňového hľadiska. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, bolo
jeho povinnosťou uviesť, ktoré konkrétne skutočnosti mal správca dane preveriť a nepreveril.
2.8 Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné. Žalovaný potvrdzuje
skutočnosť, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane v sume 3 172,84 eura zo spornej faktúry
od dodávateľa F. s. r. o. porušil zákon č. 222/2004 Z. z. Správcom dane vykonaný záver je správny a

dôkazmi dostatočne preukázaný. Postup správcu dane bol v súlade so základnými zásadami daňového
konania tak ako sú upravené v zákone č. 563/209 Z. z. Práva žalobcu boli zachované a tento nepredložil
v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť
uplatnenia si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a v odvolaní nepodal námietky a
dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného

3. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 13. 03. 2019, domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 100205939/2019 zo dňa 11. 01. 2019 a vrátenie veci na ďalšie konanie.
3.1 Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu
podľa § 191 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP"), t. j. že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov

a z dôvodu podľa § 191 písm. e) SSP t. j. že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
3.2 V prvej časti správnej žaloby žalobca opísal priebeh administratívneho konania. Namietal, že
rozhodnutím žalovaného zo dňa 11. 01. 2019 bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
3.3 Žalovaný uvádza, že správca dane netvrdí, že sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, preto
nebolo potrebné zaoberať sa otázkou dôkazného bremena správcu dane a preukázať účasť žalobcu
na podvodnom konaní. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/84/2016, sp. zn. 1Sžf/88/2016 a sp. zn. Sžf/95/2016 zo dňa 12. 12. 2017 v ktorých súd uvádza,

že ak majú daňové orgány za preukázané, že išlo o fiktívne obchody, uskutočnené iba „na papieri" z
dôvodu získania neoprávneného daňového zvýhodnenia vo forme podvodného vylákania odpočtu DPH
odsprávcudane,potomjenanich,abynepriznaližalobcoviodpočítaniedanesobjasnenímmechanizmu
podvodného konania. Z uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že ak daňové
orgány tvrdia, že ide o fiktívne obchody, potom ide o podvodné konanie. Žalobca vychádzal zo záverov

správcu dane, ktorý tvrdil, že dodávateľ F. s. r. o. nebol reálnym dodávateľom tovaru. Z uvedeného
treba vyvodiť jediný logický záver, že tovar v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a žalobcom
neexistoval. Ak tovar neexistoval, išlo o fiktívne obchody a potom žalobca konal s vedomým úmyslom
podieľať sa na daňovom podvode za účelom vylákania odpočtu DPH od správcu dane.
3.4 Správca dane mal vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a bol povinný zistený

stav veci správne pomenovať. Ak zo strany dodávateľa F., s. r. o. nedošlo k vecnému plneniu, potom
tovar v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom F., s. r. o. neexistoval a skutok, ktorým sa
žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti spočíval v tom, že si odpočítal daň z faktúr, kde plnenie
neexistovalo. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa
žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax

považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil
porušenia právnej povinnosti (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 156/2007 z 08. 12.
2008, 3Sžo 200/2010 z 08. 10. 2010, 5Sžo 122/2010 z 24. 03. 2011 a iné).3.5 Absencia skutočného opisu uvedeného skutku viedla k tomu, že správne orgány nesprávne posúdili
rozloženie dôkazného bremena. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Sžf/49/2010 zo dňa 30. 06. 2011, v ktorom súd vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci

C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel a prijal záver, že skutočnosť, či žalobca vedel alebo
mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je
dôkazným bremenom správcu dane. Ak správca dane tvrdí, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie
dane z faktúr pri ktorých tovar neexistoval, potom žalobca musel vedieť, že sa podieľa na plnení,
ktoré je spojené s daňovým únikom. Preukázanie uvedenej skutočnosti v zmysle uvedenej judikatúry je

dôkazným bremenom správcu dane. Tejto povinnosti nie je možné zbaviť správcu dane tým, že správca
dane netvrdil, že sa jednalo o podvodné konanie a dokazovaním bolo preverované, či dodávateľ mohol,
resp. nemohol tovar skutočne dodať. Povinnosť preukázať skutočnosť, že žalobca vedel, že sa prijatím
plnenia podieľa na daňovom podvode nie je naplnená ani reprodukciou prvostupňových rozhodnutí,
z ktorých vyplýva, že správca dane svoje závery založil výlučne na zisteniach u dodávateľa F., s. r.
o., na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv a nemohol predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal

nadštandardne zabezpečovať dôkazy pre prípad, že u týchto dodávateľov nebude možné s odstupom
niekoľkých rokov preveriť. Daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno, ich rozhodnutia sú založené na
rozpornýchtvrdeniachaobsahujúmnožstvozávažnýchlogickýchpochybení,ktorénevytvárajúskutkový
základ pre prijatie jednoznačného a nespochybniteľného záveru, že žalobca sa úmyselne podieľal na
daňovom podvode. Z uvedených dôvodov zásadná námietka žalobcu s odkazom na judikatúru Súdneho

dvora EÚ, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom dôkazného bremena a povinnosti správcu
jednoznačne preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome
zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalovaný nesprávne vyložil príslušné
ustanovenia Daňového poriadku a absencia skutočného opisu skutku, ktorým sa žalobca dopustil
porušenia právnej povinnosti predstavuje vadu, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
3.6 Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nedostatok odôvodnenia. Jednou z ťažiskových
námietok žalobcu bolo jeho tvrdenie, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a zistil, že
tovar nedodal dodávateľ F., s. r. o., potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal
iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Jednoznačnosť preukázania

vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode vylučuje akékoľvek logické pochybenia. Žalovaný sa
s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadal tak, že táto námietka sa zhoduje s predchádzajúcimi
námietkami a odkazuje na už uvedené. Ak žalovaný za daného stavu pripúšťa možnosť, že identický
tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, pretože dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a

odôvodnenie nedáva zmysel.
3.7 Žalobca namietal, že povinnosť správne zistiť daň zahŕňa v sebe aj to, že daň v správnej výške je
určená práve tomu, na koho sa daňová povinnosť vzťahuje. Žalobca uvádza, že skutkový stav vo veci
žalobcu, ako aj prijaté závery daňových orgánov sú identické, ako vyplývajú z rozsudku NSS ČR sp. zn.
5 Afs 60/2017 z 30. 01. 2018. Jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru

od dodávateľa F., s. r. o. je, že ide o problémový daňový subjekt, u ktorého nebolo možné daň preveriť,
v prípade zistenia rozdielov, by táto daň bola nevymožiteľná, a teda správca dane uprednostnil vybranie
dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený. Žalovaný k tomu uviedol, že v
postupe správcu dane nevzhliadol konanie vyrubiť daň „komukoľvek".
3.8 Bol toho názoru, že rozsudky v správnom súdnictve, týkajúce sa nesprávnej aplikácie právnych

predpisov, neriešia iba individuálny spor medzi účastníkmi správneho konania, ale prinášajú i návod
pre správne orgány ako aplikovať právny predpis v prípade sporu medzi inými účastníkmi konania
za rovnakých skutkových okolností. Najvyšší súd SR viackrát už judikoval, že vzhľadom na spoločný
historický právny vývoj právnych systémov Slovenskej a Českej republiky nemožno pri posudzovaní
právnych vzťahov vyplývajúcich z právnych úprav identického obsahu ponechať bez povšimnutia aj

nálezy Ústavného súdu ČR a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR. Podľa žalobcu rozsudok
NSS ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30. 01. 2018 je možné považovať za zásadné súdne rozhodnutie, z
ktorého prijaté právne závery boli použiteľné aj na vec žalobcu.
3.9 Tvrdenie žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu uviesť, ktoré konkrétne skutočnosti mal správca
dane preveriť a nepreveril a išlo len o všeobecne formulované námietky žalobcu, je v rozpore s obsahom

odvolania. Považoval za potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť F., s. r. o. Bolo len v
kompetencii správcu dane za týmto účelom určiť spôsob dokazovania a úplne zistiť podklady potrebné
pre rozhodnutie. Správca dane takto nepostupoval. Žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil
skutočnosť, že platby boli podľa faktúr poukázané na účet spoločnosti F., s. r. o. Žalovaný sa s uvedenýmargumentom vysporiadal tým, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane.Podľanázoružalobcu,akbolopotrebnéobjasniť,čidodávateľomtovarubolaspoločnosťF.,s.r.o.,
osoba, ktorá disponovala účtom sa mohla vyjadriť k tomu, či došlo k plneniu, prečo vyberala prostriedky

z účtu, resp., a ak dodaniu tovaru spoločnosťou F., s. r. o. reálne nedošlo, prečo ich nevrátila. Preverením
skladu spoločnosti HH K., s. r. o. v P. mohol objasniť, kto pohonné látky v tomto sklade skladoval. Nič
nebránilo správcovi dane požiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. o zistenie pohybu vozidiel z P.
do R.. Správca dane skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní nezistil, čo najúplnejšie a rozhodnutie
bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobcovi nemožno vytýkať, že

neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní, primárne nesplnil správca dane, ktorý dôkazné konanie zaťažil závažnými vadami.
3.10 Žalobca uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2011 vychádzal z toho, že nebola
spochybnená existencia plnenia a za daného stavu vyslovil svoj právny názor na dôkazné bremeno,
na jeho splnenie a uviedol, že daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal
nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude

evidencia riadne vedená.
3.11 Dodal, že aj v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel
sa jednalo o obchod, v ktorom nebola spochybnená samotná existencia predávaného tovaru, ale boli
pochybnosti o osobe dodávateľa. Z rozsudkov vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou obchodných
reťazcov, do ktorých bol zapojený subjekt, ktorý si neplnil záväzky a zmizol bez toho, aby túto daň

uhradil. Podľa Súdneho dvora EÚ aj za stavu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú
pochybnosti o osobe dodávateľa, zásadnou právnou otázkou bolo posúdenie rozloženia dôkazného
bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane. Obdobný prípad bol riešený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K
jednotlivým žalobným dôvodom uviedol nasledovné:
4.1 Zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie
tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
4.2 Podľa názoru žalovaného správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly a počas

vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z."), zákona č. 563/2009
Z. z., zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 333/2011 Z. z.") a zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z."), konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony
ustanovujú.Správcadanevpriebehudaňovéhokonaniamámožnosťajeoprávnenýpožadovaťdoklady,
účtovníctvo, písomnosti a využiť všetky zákonom stanovené prostriedky, aby chránil záujmy štátu a
obcí, pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, a zároveň aby
správne určil a vyrubil daň. Žalobca ako daňový subjekt je povinný strpieť všetky úkony, ktoré od neho

vyžaduje správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, aby daň bola správne určená
a vyrubená. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.
z., zákona č. 333/2011 Z. z. a zákona č. 479/2009 Z. z., konal v ich medziach, rozsahu a spôsobom,
ktoré tieto zákony ustanovujú.
4.3 K námietkam týkajúcich sa podvodného konania žalobcu, fiktívnych obchodov a „logického záveru,

že tovar neexistoval", žalovaný uviedol, že je možné konštatovať zhodu s odvolacími námietkami, a
nakoľko sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami náležite vysporiadal,
poukazuje na predmetné odôvodnenie rozhodnutia.
4.4 Žalovaný zdôraznil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č.
222/2004 Z. z. a k uplatneniu tohto práva predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok

hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Oprávnenosť práva na odpočítanie dane žalobca preukázal
predložením listinných dôkazov - faktúr, dokladov o úhrade. V prípade spornej faktúry od dodávateľa F.
s. r. o., dodací list s položkovitým opisom druhu a ceny dodávaného tovaru netvoril prílohu faktúry od
dodávateľa F. s. r. o. Zo spornej faktúry nie je zrejmé evidenčné číslo motorového vozidla.

4.5 Správca dane na základe skutočností zistených daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním dospel
k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného
plnenia, a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo
tak, ako je uvedené na spornej faktúre od spoločnosti F. s. r. o., popierajú reálnosť uskutočneniazdaniteľného plnenia práve dodávateľom F. s. r. o. daňovému subjektu ako odberateľovi. Pretože nebolo
možné preveriť účtovné a daňové doklady spoločnosti F. s. r. o. z dôvodu jej nekontaktnosti a taktiež
nespolupráce konateľa spoločnosti, dochádza k spochybneniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného

plnenia, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúrach.
4.6 Zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení. Správca dane
preto preveroval skutkovú podstatu predložených listinných dôkazov a skutočné dodanie tovaru v
uvedenom druhu, objeme a cene u označeného dodávateľa. Preverovania správcu dane - vypočutia
svedkov, ústne pojednávania, dožiadania, analýzy daňových priznaní, analýzy účtovných závierok,

informácie z Obchodného registra SR, informácie z informačného systému finančnej správy sú podrobne
uvedené v Protokole z daňovej kontroly č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04. 2017.
4.7 K uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný opätovne konštatoval, že tieto námietky
žalobcu, spočívajú vo všeobecných tvrdeniach a v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami
fragmentov ich textov, sú všeobecné a nekonkrétne. Meritom veci v prejednávaných konaniach
uvedených rozsudkoch NS SR bolo uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr od tuzemského

dodávateľa, za nákup tovaru, ktorý následne bol deklarovaný ako tovar predaný v rámci trojstranného
obchodu, v ktorom správca dane mal pochybnosti o existencii tovaru.
4.8 Žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahuje
náležitosti ustanovené týmto zákonom a je vydané príslušným orgánom, a v zmysle § 63 ods. 5
uvedeného zákona obsahuje odôvodnenie, v ktorom sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom

rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov. V tomto rozhodnutí je jednoznačne uvedené,
že existencia tovaru nebola sporná. V daňovej kontrole a daňovom konaní žalobca nepreukázal, že
deklarovaný dodávateľ dodal predmetný tovar. Žalovaný sa dostatočne zaoberal námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní a v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

4.9 V súlade s ustanovením § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný

viesť.
4.10 Na základe rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011: „dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o
DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje

svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený".
Hoci zákon č. 563/2009 Z. z. od 01. 01. 2012 zrušil zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č.
511/1992 Zb.), ale niektoré ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. boli prevzaté bez zmeny zákonom č.
563/2009 Z. z.

4.11 Poukázal na to, že správca dane nevyčítal žalobcovi dôkaznú núdzu v súvislosti so subdodávateľmi
dodávateľov.
4.12 Pokiaľ išlo o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010, tento sa týkal iného
skutkového stavu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie bodu 13. tohto rozsudku, podľa ktorého
„V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti

a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela
vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom
v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté." Žalovaný
na tomto mieste poukázal na vyjadrenie žalobcu dňa 10. 03. 2016 k spôsobu objednávania tovaru, že
dodávateľa F. s. r. o. nekontaktoval, ale naďalej objednával PHM od „obchodného zástupcu spoločnosti"

B. Z. R. s. r. o., ktorého krstné meno bolo A., na priezvisko si nespomenul. Komunikoval len s týmto
zástupcom spoločnosti B. MIRA R. s. r. o. Po dodávke PHM prišla faktúra od F. s. r. o., aj keď PHM
konateľ daňového subjektu objednával u spoločnosti B. Z. R. s. r. o., obchodný zástupca spoločnosti B.
Z. R. s. r. o. konateľovi daňového subjektu oznámil, že spoločnosť B. Z. R. s. r. o. spolupracuje sospoločnosťou F. s. r. o. a že táto spoločnosť bude odteraz posielať faktúry. Žalobca mal počas celého
konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania
povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi, čo však

nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
4.13 Žalobné námietky považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými žalobnými
námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez
jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi.
Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú

nekonkrétne a všeobecné.
4.14Záveromdodal,žesprávcadanepostupovalvsúlades§3,§24a§63zákonač.563/2009Z.z.,keď
nazákladezhodnoteniavšetkýchdôkazov,dospelkzáveruonedodržanípodmienoknauplatneniepráva
odpočítať daň v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v zdaňovacom období október 2013. Správca dane
vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009
Z. z., dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.

5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca.
5.1 Dodal, že z uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR pre stav žalobcu vyplýva zásadná kľúčová

právna formulácia, že ak majú daňové orgány za preukázané, že išlo o fiktívne obchody, uskutočnené
iba „na papieri" z dôvodu získania neoprávneného daňového zvýhodnenia vo forme podvodného
vylákania odpočtu DPH od správcu dane, potom je na nich, aby nepriznali žalobcovi odpočítanie dane
s objasnením mechanizmu podvodného konania.
5.2 Správne orgány sa úmyselne vyhli skutočnému popisu skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia

právnej povinnosti a neobjasnili mechanizmus podvodného konania. Bez ohľadu na to, ak správne
orgány tvrdia, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých tovar neexistoval,
potom žalobca musel vedieť, že sa podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Preukázanie
uvedenejskutočnostivzmysleuvedenejjudikatúryjedôkaznýmbremenomsprávcudane.Správcadane
nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. Bol to správca dane, ktorý ak tvrdil, že tovar nedodal

dodávateľ F. s. r. o., mal jednoznačne preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo,
že žalobca sa vedome zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
5.3 Ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe nevyplýva, na základe akej úvahy dospel k záveru, že ak tovar
nedodal dodávateľ F. s. r. o., potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal iný
dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani úhradu.

5.4 Podľa názoru žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30. 01. 2018 je
zásadné rozhodnutie a v bode 69 sa uvádza, že pri výbere daní nie je možné vychádzať len z fiškálnych
záujmov štátu, cieľom musí byť vybranie správne zistenej dane. Pri výbere daní, pri rešpektovaní
vyššie uvedených zákonných ako aj ústavne vymedzených limitov nemožno akceptovať prístup správcu
dane, ktorý postupuje tak, že daň vyrubí fakticky „komukoľvek", resp. uprednostňuje jej vybranie u toho

daňového subjektu, u ktorého je to z hľadiska vymožiteľnosti práva jednoduchšie a je zjavné, že daňový
výnos bude zaručený. V prípade žalobcu jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za
nákup tovaru od dodávateľa F. s. r. o. bolo to, že ide o problémový daňový subjekt, u ktorého nebolo
možné daň preveriť, v prípade zistenia rozdielov, by táto bola nevymožiteľná, a teda správca dane
uprednostnil vybranie dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený.

5.5 V prípade, ak ostalo sporné, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť F. s. r. o., potom adekvátnym
dôkazným prostriedkom mohlo byť aj zistenie osoby, ktorá disponovala účtom, pretože táto osoba sa
mohla vyjadriť k tomu, či došlo k plneniu, prečo vyberala prostriedky z účtu, resp. ak k dodaniu tovaru
spoločnosťouF.s.r.o.nedošlo,prečoichnevrátila.Niejemožnézamieňaťpovinnosťsprávcudanezistiť
skutočnostinevyhnutnénaúčelysprávydaní,čonajúplnejšiesdôkaznýmbremenomdaňovéhosubjektu

a požadovať od neho, aby prevzal zodpovednosť za splnenie povinnosti správcu dane zabezpečiť
úplnosť dokazovania.

6. K žalobnej replike sa žalovaný nevyjadril.

IV. Zhrnutie priebehu konania

7.Žalobcavkonanípožiadaloprejednanievecisamejnapojednávaní.Správnysúdpretonaprejednanie
žaloby žalobcu nariadil pojednávanie na deň 08. 11. 2022, na ktoré sa účastníci konania nedostavili.Právny zástupca žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil v podaní zo dňa 05. 11. 2022 a súhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho účasti.
Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neúčasť ospravedlnil

v mailovej správe zo dňa 08. 11. 2022 s tým, že súhlasil s prejednávaním veci v neprítomnosti
žalovaného. Správny súd preto pojednával podľa § 114 SSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich

vyhodnotenie, právne posúdenie veci

8. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 01. 2019 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa

§ 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

9. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových

subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku, podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy1)
neustanovujú inak.

Podľa§3ods.1Daňovéhoporiadku,prisprávedanísapostupujepodľavšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z

vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa §
4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.Podľa§3ods.10Daňovéhoporiadku,ustanoveniaodsekov1až9saprimeranevzťahujúajnaFinančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, osobami zúčastnenými na správe daní sú: iná osoba ako
daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou
daní dotknuté.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť

dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,

ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych

predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a

služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.

2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

10. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri

rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2013
v sume 3 172,84 eura po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v období od 14. 05. 2015 do 02. 05.
2017 (s prerušením od 04. 04. 2016 do 17. 05. 2016 a od 20. 05. 2016 do 12. 04. 2017 z dôvodu podania
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci
vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom
stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Kľúčovou otázkou pre

správny súd bolo, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní a preukázal splnenie
podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH vo vzťahu
k spornému dodaniu tovaru spoločnosťou F. s. r. o. Bolo tiež potrebné preto zodpovedať, či sú správne
závery správcu dane, žalovaného o nepriznaní nároku na odpočet dane z tohto dodania.

11. Správny súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V
súvislosti s potrebou aplikácie práva EÚ správny súd poukazuje aj na závery uvedené v bodoch 22
a 23 rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022: „V
prvom rade je potrebné zdôrazniť, že právna úprava týkajúca sa predmetnej veci, a to zákon o DPH, je
úpravou majúcou pôvod v práve Európskej únie, v smernici Rady č. 2006/112/ES. K aplikácii národných

predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu,
ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor"). Ide o normy
východiskovo európske (a v tom zároveň slovenské) a následne o normy vnútroštátne. 23. Uvedená
smernica zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Únii, aj v rámci budovania jednotného
trhu. Tento jednotný systém je neprípustné narúšať existenciou najrôznejších vlastných, vzájomne

nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH, či národných verzií interpretácie
smernice o DPH. Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je skutočne jednotný, pričom v tomto
smere je rola Súdneho dvora nezastupiteľná a vnútroštátne slovenské súdy s ním musia spolupracovať,
a to aj vo svetle zásad naposledy uvedených v rozsudku zo 6. októbra 2021 vo veci Consorzio Italian
Management e Catania Multiservizi and Catania Multiservizi, sp. zn. C-561/19".

12. Pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať
preukázanie splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok daňovým subjektom. Hmotnoprávnymi
podmienkami je požiadavka, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii)
tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté

inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod
28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva

na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

13. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

14. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné
povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie
daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematickyspochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a

C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).

15. Platí pritom, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na
odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet

dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.
októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 29).

16. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo

za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené
(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciSCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.októbra
2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok
nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

17. Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane
v intenciách Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky,

ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).

18. Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že skutočný dodávateľ dotknutého tovaru
alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, treba pripomenúť, že cieľom systému

odpočítania dane je úplne odbremeniť podnikateľa od DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje neutralitu, pokiaľ
ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod
podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 30; vo veci Kemwater ProChemie

s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 26).

19. Z toho vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, v zásade
prináleží, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo služieb, na základe ktorých sa toto právo uplatňuje,
mal postavenie zdaniteľnej osoby. Zdaniteľná osoba je teda povinná predložiť objektívne dôkazy o

tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami
pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH.
Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia,
od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH. Pokiaľ ide o dôkazné
bremeno v súvislosti s otázkou, či má dodávateľ alebo poskytovateľ postavenie zdaniteľnej osoby, treba

rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH na jednej strane a
určením existencie podvodu na DPH na druhej strane. Z toho vyplýva, že ak nebol skutočný dodávateľ
dotknutého tovaru alebo služieb identifikovaný, zdaniteľnej osobe musí byť odmietnuté uplatnenie
práva na odpočítanie DPH, ak vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto
zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal

postavenie zdaniteľnej osoby (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, body 39, 41, 44; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, body 34, 36, 41).

20. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016,
sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje

tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk
20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

21. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým

subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej." (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné

bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

22. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca

dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha
jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy
vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§
3 ods. 3 Daňového poriadku).

23. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré
samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o
preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je
sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov

ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 44/2020
zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD,
C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012,

bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64;
obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50). Je potrebné dodať,
že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej houž dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však
treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase

uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený" (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. mája 2018, bod 77).

24. Podľa názoru správneho súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní,
ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie

dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.
Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné
zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný
preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru
alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru
bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;
pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

25. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege", je však právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,

presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné,
že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že
daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).

26. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom,
ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal.
Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným

dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým
konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu
bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto
spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby

predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa
v prejednávanom prípade nestalo.

27. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly
nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Konateľ žalobcu pán

Z.U.naústnompojednávanídňa10.03.2016uviedol,žedodávateľaF.s.r.o.nekontaktoval,alenaďalej
objednával pohonné hmoty od „obchodného zástupcu spoločnosti" B. Z. R. s. r. o., ktorého krstné meno
bolo A., na priezvisko si nespomenul. Komunikoval len s týmto zástupcom, po dodávke pohonných hmôt
prišla faktúra od F. s. r. o., aj keď konateľ žalobcu objednával u spoločnosti B. Z. R. s. r. o., ktorého
obchodný zástupca mu oznámil, že spoločnosť B. Z. R. s. r. o. spolupracuje so spoločnosťou F. s. r. o.

a že táto jej bude odteraz posielať faktúry.

28. Za účelom preverenia dodania deklarovaného tovaru dodávateľom F. s. r. o. a splnenia podmienok
na uplatnenie práva odpočítať daň zo spornej faktúry zaslal správca dane dožiadanie na DÚ Bratislava,
ktorý zaslal odpoveď zo dňa 21. 09. 2015 a v tejto uviedol, že daňový subjekt bol predvolaný na ústne

pojednávanie na deň 24. 07. 2015, avšak zásielka sa vrátila nedoručená s poznámkou, o neprevzatí
zásielky v odbernej lehote. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 20451475/2015 bolo prevzaté dňa 08.
07. 2015 a žalobca nekontaktoval správcu dane v tejto veci. Aj opakované predvolanie na deň 23. 09.
2015boloneúspešnéazásielkasavrátilaspoznámkouoneprevzatívodbernejlehote.Upovedomenieovypočutí svedka č. 20657798/2015 bolo doručené kontrolovanému daňovému subjektu dňa 17. 08. 2015
a žalobca nekontaktoval správcu danej v tejto veci. Okrem toho oznámil, že vykonal miestne zisťovanie
za účelom preverenia sídla spoločnosti F. s. r. o., pričom na adrese sídla spoločnosti sa nachádzala

stará administratívna budova a v zozname firiem na poštovej schránke sa názov spoločnosti F. s. r. o.
nenachádzal. Posledné daňové priznanie spoločnosť F. s. r. o. podala k dani z pridanej hodnoty za III.
štvrťrok 2013.

29. Z údajov z Obchodného registra Okresného súdu v Bratislave I spoločnosti F. s. r. o. bolo správcom

dane zistené, že konateľom v čase od 15. 12. 2012 do 09. 10. 2013 bol Ing. S. E.. Ing. S. E. bol od 07.
02. 2012 do 23. 10. 2013 konateľom spoločnosti E. s. r. o., na ktorú je v informačnom systéme finančnej
správy evidovaný účet uvedený ako bankové spojenie pre úhradu dodávateľských faktúr spoločnosti M.
R. s. r. o., IČO: XX XXX XXX. Druhým konateľom spoločnosti F. s. r. o. od 04. 04. 2013 je A. S. A.,
občan K.. Tá istá osoba je od 23. 10. 2013 konateľom spoločnosti E. s. r. o. Z informačného systému
finančnejsprávysprávcadaneďalejzistil,žespoločnosťF.s.r.o.bolavroku2013štvrťročnýmplatiteľom

dane, podala daňové priznanie z pridanej hodnoty naposledy za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013
a v tomto uviedla dodanie tovaru a služieb vo výške 189 707,09 eura a odpočítanie dane v sume 189
661,82 eura s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu, vlastná daňová povinnosť vo výške 45,27 eura.
Z predložených záznamov o prevádzke motorových vozidiel správca dane zistil, že žalobca v období od
01. 10. 2013 do 29. 10. 2013 nakúpil a natankoval do 16 000 litrového bencaloru umiestneného v areáli

spoločnosti pohonné hmoty - naftu v celkovom množstve 41 813,50 litrov a podľa evidencií o prevádzke
motorových vozidiel čerpal 47 293,10 litrov.

30. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období október 2013 bola spoločnosť F.
s. r. o. jediným dodávateľom pohonných hmôt, správca dane mal z dokladu „Podklady k dani z pridanej

hodnoty za október 2013" za preukázané, že dodávateľmi pohonných hmôt v zdaňovacom období
október 2013 boli aj spoločnosť K. K. s. r. o. (interný doklad č. 130000277, 130000297, 130000306) a
spoločnosť X. K. s. r. o. (interný doklad č. 130000283, 130000298).

31. Ďalej v rámci vyrubovacieho konania správca dane na základe žiadosti daňového subjektu požiadal

žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii, odoslanú dňa 29. 06. 2017, o vypočutie svedka konateľa
a spoločníka spoločnosti F. s. r. o. pána A. S. A., pričom anglickou finančnou správou bolo oznámené,
že osoba sa na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra spoločnosti F. s. r. o. nenachádza a
osoba žijúca na uvedenej adrese o pánovi A. nepočula.

32. Správny súd dodáva, že žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne ďalšie dôkazy,
preukazujúce, že tovar deklarovaný spornou faktúrou dodala spoločnosť F. s. r. o. Takýmito dôkazmi nie
sú bez ďalšieho predložené záznamy o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované uskutočnené
jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo podľa žalobcu má byť dôkazom o tom, že pohonné hmoty
od dodávateľa boli spotrebované. Ani doklad o úhrade faktúry nie je takýmto dôkazom. Úhrada

faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva odpočítať daň, ako správne poukázal aj žalovaný v
napadnutom rozhodnutí. Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité
plnenie, bolo povinnosťou žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať reálnosť
deklarovaného nadobudnutia pohonných hmôt z faktúry vyhotovenej spoločnosťou F. s. r. o. Hodnotenie
dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné

akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. Podľa názoru správneho súdu
preverenie materiálneho plnenia správcom dane nepreukázalo, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil
žalobcom deklarovaným spôsobom. Samotná faktúra a ani samotné dodanie služieb fakturovaných
predmetnou faktúrou nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované dodanie tovaru - nafty motorová
bolo žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Výsledkom preverenia deklarovaného

zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, reálne dodanie fakturovaného tovaru práve od
deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetnej faktúre vystavenej od dodávateľa F. s. r. o. čo
nebolo vierohodne preukázané.

33. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným

dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou F. s. r. o. ako
dodávateľomažalobcomakoodberateľomvzdaňovacomobdobíoktóber2013,tedanebolopreukázané
dodanie plnenia v zmysle faktúry č. 0024, dátum dodania tovaru 11. 10. 2013, predmet plnenia nafta
motorová. Žalobca v konaní nepreukázal, že plnenie (dodanie tovaru - nafty motorovej) deklarovanépredmetnou faktúrou bolo reálne uskutočnené a poskytnuté práve spoločnosťou F. s. r. o. Pokiaľ nebolo
preukázané, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované
plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na danej faktúre, nebol

preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa, t. j. spoločnosti F. s. r. o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona č.
222/2004Z.z.ažalobcovinevznikloprávonaodpočítaniedanevzmysle§49tohtozákona.Rozhodnutie
správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je i podľa názoru
súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci.

34. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali existenciu tovaru
- pohonných hmôt. Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo
preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťou F. s. r. o., a teda nebola
preukázaná dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe uvedenej faktúry.
Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetnej faktúre
nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom

ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať.
Z § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za
akých si žalobca môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za týchto okolností bolo potom na
žalobcovi,abypreukázalreálnyobsahfaktúryč.0024inýmidôkazmipreddaňovýmiorgánmi,čožalobca
v prejednávanej veci nesporne neurobil, nakoľko nepreukázal, že plnenie, za ktoré mu bola vystavená

predmetná faktúra, bolo poskytnuté práve spoločnosťou F. s. r. o. ako vystaviteľom faktúry. Daňový
subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v
rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom

dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre jej odpočítanie. Pri
preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.

35. Podľa názoru správneho súdu zo strany daňových orgánov nešlo ani o nezákonné prenášanie
dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal

možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností, majúcich
vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý
si odpočítanie dane uplatnil a na ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie
dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. Aj keď overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, avšak v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo

vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí
byť schopný preukázať reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť deklarovaného obchodu a v prípade
nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade.
Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri plnení,
ktoré mu mala dodať spoločnosť F. s. r. o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného

plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa.
Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt.
Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci október 2013 na základe ním
predložených dokladov - faktúry správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia
(dodávka nafty) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko

v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania okrem tejto faktúry, resp. dokladov o jej
úhrade, nebol správcovi dane predložený dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo
strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane.
Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť,

teda že plnenie bolo i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre. Preto ak
nebolo preukázané dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi, nebolo povinnosťou
daňových orgánov preukazovať, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, alebo o ňom vedel, príp.
mal vedieť.

36. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v
zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 30. 07. 2018 určil rozdiel dane na dani z pridanej
hodnoty v sume 3 172,84 eura tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 4 780,84 eura
zvýšil na sumu 7 953,68 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa30. 07. 2018 potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu predloženého administratívneho
spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo
možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

37. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim
stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Pokiaľ

išlo o svedka Ing. S. E., správca dane vykonal všetky úkony, ktoré možno od neho požadovať z hľadiska
zabezpečenia výsluchu svedka. Svedka predvolal na výsluch na deň 31. 03. 2016 predvolaním zo dňa
10. 03. 2016 a zásielka bola doručená dňa 21. 03. 2016. Dňa 30. 03. 2016 bolo správcovi dane z mailovej
adresy [email protected] doručené ospravedlnenie, v ktorom predvolaný JUDr. Ing. S. E. oznámil, že
sa zdržuje v zahraničí, kde býva a aj pracuje. Na návrh žalobcu správca dane v rámci vyrubovacieho
konania opakovane predvolal bývalého konateľa F. s. r. o. Ing. S. E., avšak neúspešne. V súvislosti s

jeho predvolaním dňa 04. 09. 2017 telefonoval Jozef Gajdoš, ktorý sa predstavil ako osoba poverená
S. E. na preberania poštových zásielok a oznámil, že pán E. žije dlhodobo v zahraničí, o čom spísal
správca dane úradný záznam č. 101871023/2017. Z mailovej adresy [email protected] zaslal správcovi dane mail,
v ktorom sa uvádza, že JUDr. Ing. S. E. má neplnoletého syna, ktorý navštevuje školu v R. a požiadal
o termín ústneho pojednávania v mesiaci júl 2018. Z tohto dôvodu správca dane vyzval daňový subjekt

okrem iného aj k zabezpečeniu svedka a predloženiu dôkazov k tvrdeniam uvedených vo vyjadrení.
V odpovedi na výzvu žalobca uviedol, že požiadavka na zabezpečenie svedka je nad rámec jeho
zákonných povinností a požiadal správcu dane, aby využil všetky zákonné prostriedky na predvolanie
osoby a jej vypočutie. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nevykonaní dôkazu,
a to dopytom na Národnú diaľničnú spoločnosť a. s. o zistenie pohybu vozidiel z P. do R.. V danom

prípade žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru, prípadne iné dôkazy, na základe, ktorých
by bolo možné identifikovať vozidlá, ktorými podľa tvrdenia žalobcu, bola nafta dovážaná z P. do R..
Neobstojí preto ani návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, a to preverenia skladu spoločnosti HH K., s. r.
o. v Ilave, ktorý podľa žalobcu by mohol objasniť, kto pohonné látky v tomto sklade skladoval.

38. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá
zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho
obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel
prihliadať.

39. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu

je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04.
1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na

každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval
a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto
rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

40. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol (§ 190 SSP).

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.42. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.