Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 9, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712210749
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1712210749.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: Q. N., A. XX.XX.XXXX,

S. W. O. A.P. XXX, M., Č. H., zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava,
IČO: 47 232 757 proti žalovanej: X. N., H. U., A. XX.XX.XXXX, S. W. D. XXX/B, Y. T. o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov súd p r i k a z u j
e do výlučného vlastníctva žalovanej:

- byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, vchod W., súpisné číslo bytového domu XXX,

postavený na parcele č. XXX/XXX a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra „C“ číslo XXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela registra „C“ číslo XXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX a podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres X., E. P., O. Ú. P.,
- zvyšná časť úveru v Tatra banke č. úveru XXXXXXXXXX vo výške 17.211,64 eur, ktorú bude splácať
žalovaná,

- zvyšná časť úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.683,31 eur, ktorú bude splácať žalovaná.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu sumu 13.602,53 eur do 3
dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 25.06.2012 žalobca navrhol vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov s odôvodnením, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn.

XC/XXX/XXXX právoplatným dňa 12.01.2012 rozvedené, pričom k dohode o vyporiadaní BSM i napriek
jeho snahe nedošlo. Žalobca požadoval od žalovanej na vyrovnanie podielov najskôr sumu 10.000,-
eur, čo žalovaná odmietla, neskôr jej jeho právny zástupca navrhol výzvou zo dňa 09.05.2012, aby sa
stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti (bytu) a dlžníčkou na úveroch, pričom žalobcovi vyplatí sumu
18.000,-eur na vyrovnanie podielov, v druhom liste, nakoľko žalovaná telefonicky uviedla, že majú aj iný
úver v Slovenskej sporiteľni a výmera bytu nie je 70 m2, ale cca 40 m2, žalobca navrhol žalovanej, aby
sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a dlžníčkou úverov s tým, že žalobcu vyplatí na vyrovnanie

podielov sumou 16.000,- eur. Žalovaná sa k jeho návrhom viac nevyjadrila. Navrhol vyporiadať BSM
tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikáže nehnuteľnosť - byt v k.ú. P., zvyšné časti úverov
v Tatra banke a v Slovenskej sporiteľni s tým, že mu žalovaná vyplatí primeranú náhradu jeho podielu v
rámci vyporiadania BSM vo výške 16.000,- eur a nahradí mu trovy konania.2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 02.05.2017, ktorým prikázal do
vlastníctva žalovanej byt, osobné motorové vozidlá, zvyšné časti úveru v Tatra banke, a.s. a Slovenskej

sporiteľni, a.s., neuhradené dlhy v exekučných konaniach spolu s trovami exekúcie a pôžičku medzi
veriteľom P. U. a žalovanou. Súd zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila na vyporiadanie jeho podielu
sumu 2.909,37 eur. Stranám sporu náhradu trov konania súd nepriznal.

3. Na odvolanie žalobcu a odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 26.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Odvolací súd bol toho názoru, že zmluva o pôžičke z 10.11.2005 uzavretá samostatne
žalovanou nepatrí do BSM, ale do BSM patria jedine hodnoty, ktoré boli predmetnou pôžičkou získané,
v prejednávanom prípade to podľa žalovanej boli veci, ktoré boli použité na rekonštrukciu bytu. Odvolací
súd poukázal na rozpory v odôvodňovaní použitia prostriedkov z predmetnej pôžičky, keď žalovaná v
konaní tvrdila, že takto zaobstarané prostriedky vynaložila na úhradu zvyšku kúpnej ceny bytu (na

pojednávaní dňa 25.4.2014), resp. na zhodnotenie bytu, čo preukazovala dokladmi o zaplatení materiálu
do bytu. V súvislosti so zmluvou o pôžičke odvolací súd dodal, že aj pri preukázaní tvrdení žalobkyne,
že prostriedky z predmetnej pôžičky boli použité na nadobudnutie, resp. rekonštrukciu veci patriacej do
BSM, by nebolo možné vyporiadať túto jej pôžičku v rámci BSM, ale bolo by možné v zmysle ustanovenia
§ 150 Občianskeho zákonníka, aby bolo žalovanej uhradené to, čo zo svojho (prostriedkov, ktoré sama

získala z predmetnej pôžičky) vynaložila na spoločný majetok.

4. Odvolací súd ďalej konštatoval, že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako
majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli počas jeho
trvania. Pohľadávky a dlhy totiž nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale riadia sa

všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov, takže sa na ne primárne nevzťahujú ustanovenia
§ 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, je potrebné
vychádzať podľa § 853 Občianskeho zákonníka z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom
im najbližšie a primerane použiť § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vyporiadať len spoločné dlhy
manželov. Z uvedeného dôvodu bolo vo veci rozhodujúce, či podnik žalovanej patril do BSM oboch

manželov alebo bol majetkom žalovanej preto, že takéto zistenia majú zásadný vplyv na to, či pri dlhoch
z podnikania ide o spoločný dlh, ktorý sa v BSM vyporiadava, alebo ide o dlh žalovanej.

5. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenal, že pokiaľ je podnikateľom len jeden z manželov a ide o
vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela

a nie je predmetom BSM (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 684/2004 zo dňa 27.9.2004,
sp. zn. 22 Cdo 1053/2012 zo dňa 25.3.2015, sp. zn. 22 Cdo 4625/2014 zo dňa 30.9.2015, sp. zn. 22
Cdo 3379/2014 zo dňa 30.8.2016). Teda podnik jedného z manželov, ani doň patriace veci, práva a iné
majetkové hodnoty, nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale sú v oddelenom
majetku manžela, ktorý je podnikateľom. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že nie je

správny záver súdu prvej inštancie, že dlhy z podnikania žalovanej paria do BSM. K dlhom z podnikania
žalovanej ďalej uviedol, že samotná nesporná skutočnosť, že vznikli počas manželstva, že žalobca bol
jej zamestnancom a že príjmy z podnikateľskej činnosti boli používané oboma manželmi, neznamená, že
podnik bol spoločný a dlhy s ním súvisiace patria do BSM. K podnikaniu odvolací súd uviedol, že ho treba
chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obom manželom (rovnako ako mzda zamestnaného manžela)

a ktorá obvykle slúži na získavanie hodnôt patriacich do BSM. Takže len preto, že zisk z podnikania bol
prípadne použitý na získanie vecí patriacich do BSM, resp. na spotrebu v manželstve, neznamená, že
dlhy z podnikania jedného z manželov sú dlhmi spoločnými. Pre spravodlivé usporiadanie majetkových
vzťahov však treba zohľadniť aj výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré vznikli v súvislosti
s jeho podnikaním, pri vyporiadaní BSM, pretože ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého

mal prípadne prospech aj druhý manžel. Záväzky a pohľadávky súvisiace s podnikom len jedného z
manželov sa pri vyporiadaní BSM zohľadňujú pri zisťovaní ceny podniku ku dňu zániku BSM. Odvolací
súd mal za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil otázku, čo tvorilo podnik žalovanej ku dňu zániku BSM
a aká bola jeho hodnota. Podľa záverov súdnej praxe je podnikajúci manžel povinný pri vyporiadaní
BSM nahradiť do BSM takú sumu, ktorá zodpovedá pozitívnemu rozdielu medzi aktívami a pasívami

jeho podnikania, ku dňu zániku BSM. V prípade, ak by výsledná hodnota bola záporná, niet čo do
bezpodielového spoluvlastníctva nahrádzať; k tejto skutočnosti by v konaní o vyporiadanie BSM bolo
možné prihliadať len v rámci úvah o disparite podielov, najmä vzhľadom na kritérium zásluhovosti o
nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, teda v prípade, ak by sa podnikajúci manžel z výnosovpodnikania vo výrazne väčšej miere podieľal na nadobudnutí a udržaní majetku v BSM, na čo však v
danom prípade nebol predložený dostatok skutkových tvrdení.

6. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že aktíva majetku
tvoriaceho BSM predstavujú byt a motorové vozidlá Volkswagen Polo a Škoda Felicia. Taktiež nebola
sporná hodnota aktív, hodnota pasív (spoločných úverov v Tatra banka, a.s. a Slovenskej sporiteľni ,
a.s.) a skutočnosť, že motorové vozidlá od zániku BSM užívala žalovaná.

7. V súlade s návrhmi sporových strán súd prikázal do vlastníctva žalovanej byt a zvyšné časti
spoločných úverov. Osobné motorové vozidlá, ktoré tvorili masu BSM, v čase rozhodnutia súdu
neexistovali, preto o ich vlastníctve súd nemohol rozhodnúť. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
13.602,53 eur ako vyrovnacieho podielu žalobcu.

8. Pri výpočte výšky vyporiadacieho podielu súd vychádzal z nasledovnej hodnoty masy BSM:

- byt v P. .............................................................. 45.900,00 eur (aktíva)
- osobné motorové vozidlo VW Polo Classic ...........................1.200,00 eur (aktíva)
- úver v Tatra banke ................................................................17.211,64 eur (pasíva)
- úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. .........................2.683,31 eur (pasíva)

teda aktíva predstavujú sumu 47.100,- eur, pasíva predstavujú sumu 19.894,95 eur. Rozdiel medzi
hodnotou aktív a hodnotou pasív je 27.205,05 eur, čo je celková hodnota vecí patriacich do BSM, ktoré
súd prikázal žalovanej, z ktorej polovicu je povinná vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu, teda
sumu 13.602,53 eur.

9. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu ostali dve sporné skutočnosti, a to nahradenie peňažných
prostriedkov získaných žalovanou zmluvou o pôžičke použitých podľa žalovanej na nadobudnutie, resp.
rekonštrukciu bytu žalovanej (úhrada toho, čo zo svojho - prostriedkov, ktoré sama získala z pôžičky
vynaložila na spoločný majetok) a zohľadnenie dlhov z podnikania žalovanej pri vyporiadaní BSM.

10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

12. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Súd zdôrazňuje názor odvolacieho súdu, že zmluva o pôžičke z 10.11.2005 uzavretá medzi p. P. U.
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou nepatrí do BSM. Žalovaná má v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka nárok na úhradu peňažných prostriedkov získaných z predmetnej pôžičky, ak ich vynaložila
na spoločný majetok, podľa jej tvrdenia na nadobudnutie, resp. rekonštrukciu bytu. Uvedené však podľa
názoru súdu preukázané nebolo. Žalovaná do spisu doložila listinné dôkazy o úhrade spolu vo výške

4.265,66eur,avšakpredloženédoklady(faktúry,dokladyzregistračnejpokladnice,potvrdeniaonákupe)
bez ďalšieho nepreukazujú ich zaplatenie peňažnými prostriedkami získanými predmetnou zmluvou
o pôžičke. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpory v tvrdeniach žalovanej o použití peňažných
prostriedkov, ktoré vyznievajú v jej neprospech, a to na výstavbu bytu (písomné vyjadrenie zo dňa28.11.2013), ako zvyšok kúpnej ceny za byt (na pojednávaní dňa 25.04.2014), na rekonštrukciu bytu
(na pojednávaní dňa 25.04.2014). Žalovaná podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno, keď
nepreukázalavynaloženievlastnýchpeňažnýchprostriedkovzpôžičkynaspoločnýmajetok,pretonemá

nárok na ich úhradu.

15. Čo sa týka dlhov z podnikania žalovanej, súd vychádzal z názoru odvolacieho súdu, že tieto nepatria
do BSM a záväzky a pohľadávky súvisiace s podnikom len jedného z manželov sa pri vyporiadaní BSM
zohľadňujúprizisťovanícenypodnikukudňuzánikuBSM.Súdzistil,žekudňuzánikuBSM(12.01.2012)

bola výsledná hodnota podniku žalovanej záporná, keď pasíva prevyšovali aktíva, čo potvrdila samotná
žalovaná na pojednávaní dňa 08.12.2015, keď uviedla, že prestala podnikať v r. 2000, po skončení
podnikania ostala v strate, podnikala od r. 1995, teda spolu 5 rokov. Súd preto ani nevykonal dôkaz
navrhnutý žalovanou a to vypracovanie znaleckého posudku na zistenie hodnoty podniku, keďže v čase
zániku BSM žalovaná už nepodnikala a ako sama uviedla, podnik bol zadlžený.

16. Podľa záverov súdnej praxe je podnikajúci manžel povinný pri vyporiadaní BSM nahradiť do
BSM takú sumu, ktorá zodpovedá pozitívnemu rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania,
ku dňu zániku BSM. V prípade, ak by výsledná hodnota bola záporná, niet čo do bezpodielového
spoluvlastníctvanahrádzať;ktejtoskutočnostibyvkonaníovyporiadanieBSMbolomožnéprihliadaťlen
v rámci úvah o disparite podielov, najmä vzhľadom na kritérium zásluhovosti o nadobudnutie a udržanie

spoločného majetku, teda v prípade, ak by sa podnikajúci manžel z výnosov podnikania vo výrazne
väčšej miere podieľal na nadobudnutí a udržaní majetku v BSM. Súd zistil, že ku dňu zániku BSM bola
hodnota podniku žalovanej záporná. V danom prípade teda nie je čo nahrádzať do bezpodielového
spoluvlastníctva, prichádza do úvahy len prípadná disparita podielov.

17. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich
podielov. V niektorých prípadoch môžu byť tieto podiely určené v inom pomere. Určeniu iného než
rovnakého pomeru podielov však musí predchádzať vyčerpávajúco zistený skutkový stav veci, z
ktorého je možné dôvodnosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Pre úvahu o (ne)rovnosti podielov
je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť

alebo uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Treba tiež vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Obč. zák.).
Odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov) je však výnimočným postupom, ktorý musí
byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami veci. Dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových
spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že tu sú skutočnosti, ktoré majú za následok, že sa neuplatní zásada rovnosti

podielov. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM jednému z bývalých manželov
nemožno bez ďalšieho odôvodniť väčšími zásluhami na získaní majetku, bez toho, aby bol zohľadnený
prínos druhého manžela pri starostlivosti o rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti. Ustálená
judikatúra považuje za relevantný dôvod pre odchýlenie sa od zásady parity podielov napr. správanie
jedného z manželov spočívajúce vo fyzickom alebo psychickom násilí voči druhému manželovi počas

trvania manželstva, správanie jedného z manželov, ktorý krajne nezodpovedne narábal so spoločnými
prostriedkami tak, že ich míňal na hazard alebo na alkohol a pod.

18. Záver o rovnosti podielov môže súd urobiť vtedy, ak zistí, že podiel pri nadobudnutí a udržiavaní
spoločných vecí bol približne rovnaký, resp. ak manželovi, ktorého podiel bol nižší, nemožno vytknúť,

že nevyužíval svoje schopnosti a možnosti (rozsudok NS ČR 22Cdo/3350/2010)

19. Priznanie väčšieho podielu pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda
výnimočné a nemožno ho odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov
mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než

druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí a pri
zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil
riadne. Súd z výpovede žalobcu zistil, že žalobca je od r. 2000 invalidným dôchodcom, napriek tomu
pracoval, v lete predával jadierka na O. a v zime pred zimným štadiónom. Z toho súd vyvodil, že
žalobca sa podieľal na nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí v rámci svojich možností a schopností

(vzhľadom na zdravotný stav).

20. V prejednávanej veci je súd toho názoru, že zo skutkového stavu nemožno vyvodiť, že by tu
boli také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie takého výnimočného postupu, akým jeodchýlenie sa od princípu rovnosti (parity) podielov. Samotná skutočnosť, že žalovaná mala vyšší príjem
ako žalobca, nemôže bez ďalšieho odôvodniť disparitu podielov v prospech žalovanej. Dôvodom pre
odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov nie je iba tá skutočnosť, že žalovaná dosahovala vyšší príjem

ako žalobca a preto sa logicky viac ako on zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.
V konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od zásady rovnosti
podielov v prospech žalovanej.

21. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Avšak

tomu, kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku, bez
ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať. Opotrebovanie i náklady idú na jeho vrub.
Motorové vozidlá, ktoré patrili do BSM, v čase vyporiadania BSM už neexistujú, preto ich súd vo výroku
rozsudku neuviedol, avšak ich hodnota bola súčasťou vyporiadania (osobné motorové vozidlo VW Polo
Classic s hodnotou 1.200,- eur, na ktorej výške sa sporové strany zhodli).

22. Pri užívaní vecí jedným z manželov, ktorému je vec pri vyporiadaní prikázaná do vlastníctva, sa
pri určení ceny veci, ktorú od zániku bezpodielového spoluvlastníctva užíval len jeden z manželov,
môže vychádzať z ceny veci v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva, bez ohľadu na jej cenu
v čase vyporiadania, ak má takáto vec ostať v jeho vlastníctve (rozsudok NS ČR z 11.12.2003,
sp.zn. 22Cdo/811/2003, rozsudok KS v Nitre z 24.10.2007, sp.zn. 25Co/73/2007). Je totiž spravodlivé,

aby v tomto prípade opotrebenie veci a náklady išli na jeho vrub (uzn. NS SR z 30.03.2011, sp.zn.
3Cdo/88/2010). Žalovaná osobné motorové vozidlo od zániku BSM užívala až do jeho zošrotovania,
preto súd pri určení ceny tohto vozidla vychádzal z ceny veci v čase zániku BSM.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť.
V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex (konanie,
v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, teda žalobu môžu

podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa
ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane
a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu
o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex

offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá
strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii ustanovenia
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
by totiž bolo možné priznať žalobcovi nárok náhradu trov konania len vtedy, pokiaľ by bolo preukázané,
že pred podaním žaloby na súd oslovil bývalú manželku s konkrétnou ponukou na vyporiadanie, tá by

túto ponuku odmietla a súd by následne v intenciách takejto ponúkanej dohody veci rozhodol. Tieto
skutočnosti však v danom prípade splnené neboli, keď žalobca v predžalobných výzvach žiadal na
vyrovnanie podielov sumu 18.000,- eur a následne 16.000,- eur , ale súd mu napokon priznal sumu
13.602,53 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.