Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sa/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200887
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7017200887.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: N.. D. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom v Y., B. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice,
so sídlom v Košiciach, Zádielska 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/
SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11537 zo dňa 05.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 30.01.2017 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 01.02.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. UPS/
US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11537 zo dňa 05.12.2016 a vrátenia mu veci na nové prejednanie a
rozhodnutie.

administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11537 zo dňa 05.12.2016 (ďalej
aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č.
KE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/119410-0020 zo dňa 03.08.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa

nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa vychádzal
z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE0/RPČ/SOC/2016/122945
č. z. 2016/122945 zo dňa 22.07.2016 vydaného podľa § 15 ods. 1/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej aj zákon č. 447/2008 Z. z. alebo

zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu), ktorým bola žalobcovi stanovená miera funkčnej
poruchy 70 % a bol mu navrhnutý peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, no vzhľadom na to, že príjem žalobcu je
vyšší ako trojnásobok sumy životného minima a žalobca vlastní majetok v hodnote presahujúcej 39 833eur, správny orgán prvého stupňa žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkovsúvisiacichshygienoualebosopotrebovanímšatstva,bielizne,obuviabytovéhozariadenia.S
uvedeným sa žalobca nestotožnil a proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal odvolanie,

o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

4. Žalovaný pokračoval, že posudkový lekár žalovaného po preskúmaní predloženej spisovej
dokumentácie vydal lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2016/12300 zo dňa
11.11.2016, a následne žalovaný vydal dňa 29.11.2016 komplexný posudok č. UPS/US6/

SSVODPPKPC2/SOC/2016/12300. Posudkovým lekárom žalovaného bola miera funkčnej poruchy
žalobcu stanovená na 70 % a z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je žalobca odkázaný
na sprievodcu, pričom termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia
nestanovil.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že v rámci sociálnej posudkovej činnosti, ktorá bola vykonaná dňa 29.11.2016

bolo zistené, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku (z úrovne Sociálnej poisťovne mu
bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%) a zároveň odo dňa
29.11.2016 vykonáva advokátsku činnosť. Na základe predložených odborných lekárskych nálezov
žalobca podľa § 14 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaný na
kompenzáciu v súvisiacich s hygienou, nakoľko jeho zdravotné postihnutie nie je uvedené v prílohe I.,

II., III. Chronický stav uvedený v prílohe č. 7 skupiny I. u žalobcu nie je prítomný, avšak v dôsledku
používania technicky náročnej pomôcky - mechanický vozík, spĺňa podmienky prílohy č. 7 skupiny II.
písm. b/ a pre používanie protézy pravej dolnej končatiny spĺňa podmienky prílohy č. 7 skupiny II.
písm. g/ bodu 2/. Podľa ustanovenia § 14 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. je odkázaný na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebením šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

6.Ďalejžalovanýuviedol,žeopatrenímMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepubliky
č. 186/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 01.07.2013 ustanovená suma životného minima pre plnoletú
fyzickú osobu na sumu 198,09 eur (od 01.07.2016 sa suma životného minima nemenila). Priemerný
mesačný príjem žalobcu za rok 2015 činil 3 105,76 eur, bol teda vyšší ako trojnásobok sumy životného

minima. Z vyhlásenia žalobcu zo dňa 08.04.2016 je zrejme, že vlastní majetok v hodnote presahujúcej
39833eur.Spoukazomnaustanovenia§38ods.17,§41ods.12a§18ods.18zákonač.447/2008Z.z.
žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní v súlade so zákonom
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a vzhľadom na právne podmienky zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, žalobcovi nie je možné požadovaný príspevok priznať.

súdne konanie

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.12.2016 správnu
žalobu, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, a tiež žiadal
prerušiť predmetné súdne konania z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na
začatie konania o súlade právnych predpisom podľa § 100 ods. l písm. b/ SSP o ústavnej konformite
právneho predpisu, ktorý bol vo veci aplikovaný, konkr. o súlade ustanovení § 38 ods. 17, § 41 ods.

12, § 18 ods.18 zákona č. 477/2008 Z. z. s čl. 5 ods. l Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

8. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím bol inkorporovaný do nášho právneho poriadku, a teda je jeho súčasťou s režimom

prednostnej aplikácie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu, bolo preto povinnosťou správnych orgánov
vykladať jednotlivé ustanovenia zákona v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím, prípadne správne orgány mohli priamo aplikovať pravidlá medzinárodného práva
obsiahnuté v Dohovore. Tým, že správny orgán vylúčil v danej veci priamu aplikovateľnosť čl. 5 ods. l
Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím porušil čl. 154c ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej

republiky.

9. Pokračoval, že podľa čl. 5 ods. l Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárokna rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Dohovor OSN o
právach osôb so zdravotným postihnutím v čl. 5 zakotvuje zákaz akejkoľvek diskriminácie. Dohovor
teda neustanovuje kvalifikované kritéria - zakázané dôvody diskriminácie. Priznáva však nárok na

výhody zo zákona všetkým osobám v identickej situácii - teda osobám posúdeným za zdravotne ťažko
postihnutým. Považoval preto za potrebné uviesť, že zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
nakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutianepriznávaosobámsťažkýmzdravotnýmpostihnutím
s vyšším príjmom a majetkom nárok na rovnaký úžitok zo zákona, ako osobám s nižším príjmom a
majetkom.Apripomenul,žeDohovorvžiadnomustanoveníneumožňujevylúčiťurčitúskupinuzdravotne

ťažko postihnutých osôb z nároku na úžitok zo zákona. Žalobca preto tvrdí, že napadnutým rozhodnutím
žalovaného došlo k porušeniu čl. 5 ods. l Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

10. V závere žalobca zhrnul, že čl. 5 ods. l Dohovoru zakotvuje nárok na rovnaký úžitok zo zákona každej
osobe zdravotne ťažko postihnutej bez akejkoľvek diskriminácie. Dohovor zmluvnému štátu neumožňuje
vylúčiť z práva na výhody zo zákona určitú skupinu osôb a to s vyšším príjmom a majetkom, nakoľko

zakotvuje nárok na rovnaký úžitok zo zákona pre každú zdravotne postihnutú osobu.

11. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 23.10.2017 vyjadril žalovaný. K námietkam žalobcu
žalovaný s poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 477/2008 Z. z. poznamenáva, že ich nie je možné
akceptovať vzhľadom na právne podmienky zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde sú

presne stanovené podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

12. Žalobca v replike zo dňa 28.11.2017 opätovne uviedol, že čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím zakotvuje nárok na rovnaký úžitok zo zákona každej osobe zdravotne

ťažko postihnutej bez akejkoľvek diskriminácie. Dohovor zmluvnému štátu neumožňuje vylúčiť z práva
na výhody zo zákona určitú skupinu osôb a to s vyšším príjmom a majetkom, nakoľko zakotvuje nárok
na rovnaký úžitok zo zákona pre každú zdravotne postihnutú osobu. Predmetný dohovor je záväzný
aj pre orgány verejnej správy a tieto orgány pri aplikácii zákonov nemôžu pôsobnosť dohovoru vylúčiť.
V závere žalobca dodal, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom
práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky). Do
obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
bolivyhlásenéspôsobom,ktorýpredpisujezákon(IV.ÚS77/02).Súčasnemákaždýprávonato,abysav
jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne
súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej judikatúry považuje

ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci
samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS
150/03, I. ÚS 301/06).

13. Žalobca, ako uviedol, v danej veci uplatnil svoje právo na to, aby v jeho veci súd vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej
platnej a účinnej medzinárodnej zmluvy na zistený stav veci.

14. Žalovaný v duplike zo dňa 04.01.2018 uviedol, že v plnom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení
zo dňa 23.10.2017, a má za to, že v danom konaní ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z., na ktoré

žalobca poukazuje sú v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

15. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sa/2/2017-41 zo dňa 21.07.2021 bol návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietnutý. Na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti, Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Ssk/40/2021 zo dňa 26.01.2022 uznesenie Krajského súdu

v Košiciach č. k. 8Sa/2/2017-41 zo dňa 21.07.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; druhým
výrokom návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Kasačný súd skonštatoval, že v ďalšom konaní
bude úlohou správneho súdu riadne ďalej konať o správnej žalobe žalobcu a pokiaľ po prejednaní vecinezistí, že sú tu dôvody na prerušenie konania a podania návrhu ústavnému súdu podľa čl. 125 Ústavy
SR, rozhodne o zamietnutí návrhu žalobcu v rozhodnutí vo veci samej.

16. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.11.2022. Žalobca svoju účasť na pojednávaní
ospravedlnil. Pojednávania sa zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý sa pridržal svojich písomných
vyjadrení k veci a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vzhľadom na to, že poukázal na rozsudky
kasačného súdu ako i Krajského súdu v Košiciach, súd odročil pojednávanie z dôvodu oboznámenia sa
s predmetnými rozhodnutiami. O veci bolo rozhodnuté na pojednávaní konanom dňa 28.12.2022, bez

účasti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť opätovne ospravedlnil, čo súd akceptoval.

názor správneho súdu

17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu a vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 28.12.2022, keď
dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania

nepriznal. Zamietol tiež návrh žalobcu na prerušenie konania.

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

22. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kompenzácia
sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo
prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov
na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkéhozdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50 %.

26. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/
vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku

na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí
posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku.

27. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podkladom na rozhodnutie o

peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

28. Podľa § 55 ods. 13 veta prvá zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, príslušný orgán
doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré
sú podkladom tohto rozhodnutia.

29. Podľa § 53 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na konanie vo veciach kompenzácie,
nakonanieopreukazeanakonanieoparkovacompreukazesavzťahujevšeobecnýpredpisosprávnom
konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods.
3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie

vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

30. Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa
§ 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok

na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak, súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním
šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

31. Podľa § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, príjem na účely poskytovania
peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny

rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok
na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na
kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré
sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom
sa prehodnocovanie vykonáva.

32. Podľa § 38 ods. 17 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, peňažný príspevok na
zvýšené výdavky nemožno poskytnúť, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je
vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisom.

33. Podľa § 18 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba, ktorá
žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok
na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom
tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur. Podpis

fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný orgán
bez poplatku.

34. Podľa § 41 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak hodnota majetku fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu

sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata.

35. Cieľom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej aj Dohovor OSN) je
presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základnýchslobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi
alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a

účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými (čl. 1 Dohovoru OSN).

36. Podľa čl. 2 Dohovoru OSN „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ je každé robenie
rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo
účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv

a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na
rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných
úprav.

37. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť
a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so

zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia. Na
tento účel sa zmluvné strany zaväzujú prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia
na uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore; prijať všetky príslušné opatrenia vrátane
zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré
predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv

osôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe; zdržať sa akéhokoľvek konania
alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali
v súlade s týmto dohovorom; prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe
zdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku.

38. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred
zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez
akejkoľvek diskriminácie.

39. Podľa čl. 28 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím

na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania
a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia
uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.

40. Podľa čl. 28 ods. 2 písm. a/ - e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným

postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného
postihnutia a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva vrátane
týchto opatrení s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k službám
zásobovania obyvateľstva čistou vodou a zabezpečiť im prístup k vhodným a cenovo dostupným
službám, pomôckam a k iným formám pomoci pre potreby súvisiace so zdravotným postihnutím;

zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím
a starším osobám so zdravotným postihnutím, prístup k programom sociálnej ochrany a k programom
znižovania chudoby; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktoré žijú v
chudobe, prístup k pomoci od štátu s úhradou výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím vrátane
vhodného vzdelávania, poradenstva, finančnej pomoci a odľahčovacích služieb; zabezpečiť osobám

so zdravotným postihnutím prístup k programom verejnej bytovej výstavby; zabezpečiť osobám so
zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia.

41. Podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, užívanie práv a slobôd priznaných týmto
dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

42. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné

záväzky.

43. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, amedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

44. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

45. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú

pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

46. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví
zákon.

47. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods.

4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú.

48. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

49. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej

správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou
úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v
správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny
záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

50. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/
SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11537 zo dňa 05.12.2016 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ako správneho orgánu prvého stupňa)
č. KE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/119410-0020 zo dňa 03.08.2016, ktorým tento nevyhovel žiadosti
žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou

alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Vychádzajúc z oboch rozhodnutí
správnych orgánom, dôvodom nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia žalobcovi
bolo s poukazom na § 38 ods. 17, § 41 ods. 12 a § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. nesplnenie
zákonných podmienok zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a to vzhľadom na príjem

žalobcu a na hodnotu jeho majetku.

51. Žalobca, vychádzajúc zo správnej žaloby a repliky, výhrady ani námietky k posúdeniu jeho
zdravotného stavu, k určeniu miery funkčnej poruchy, k určeniu oblastí, v ktorých mu sociálne dôsledky
vznikajú a ani k navrhovaným druhom kompenzácií či k vykonanej sociálnej posudkovej činnosti nemal.

Námietky žalobcu nespočívali ani v spôsobe výpočtu príjmu žalobcu na účely konania o peňažnom
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne,obuviabytovéhozariadenia,aanivovyhodnotenívýškyhodnotymajetku,ktorýžalobcavlastní.

52. Žalobca vidí pochybenie správnych orgánov v aplikácii ustanovení § 38 ods. 17 a § 41 ods. 12

zákona č. 447/2008 Z. z. v konaní a rozhodovaní o jeho žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia, pretože je presvedčený, že tieto ustanovenia sú v priamom rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Namietal, že v danej veci správne orgány ignorovaliaplikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (konkr. čl. 5 ods. 1), ktorý bol do
nášho právneho poriadku inkorporovaný a je jeho súčasťou s režimom prednostnej aplikácie vo vzťahu
k vnútroštátnemu právu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

53. Správny súd k žalobnej námietke žalobcu podotýka, že niet pochýb o tom, že Dohovor OSN o
právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi
podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je však možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu,
že zákon č. 447/2008 Z. z. (vo svojich ustanoveniach § 38 ods. 17 a § 41 ods. 12) poskytuje výhody

len určitej skupine zdravotne ťažko postihnutých osôb, kde kritériom je ich majetok a príjem, čím
dochádza k neodôvodnenej diskriminácii (a vylúčeniu z poskytovania príspevkov) skupiny zdravotne
ťažko postihnutých osôb s vyšším príjmom a majetkom, čo podľa názoru žalobcu je porušením čl. 5 ods.
1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotnom postihnutím.

54. Vzhľadom na tú skutočnosť, že o predmetnej problematike už rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. XSžsk/X/XXXX dňa 29.05.2019, i keď predmetom prieskumu je rozhodnutie
o nepriznaní iného peňažného príspevku (konkr. na kúpu osobného motorového vozidla), správny súd
odkazuje a cituje odôvodenie uvedeného rozsudku, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu:

„53. Na úvod najvyšší súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je

založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém
sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej
činnosti umožňujúcej fyzickej osoby byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými
povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu
zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné

(prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa
uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci
ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel
od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky
nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi

oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci
vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám,
ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému
spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo
možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie.

V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne
iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára
systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale
zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc
je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na

základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica
príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze
ako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona

č. 447/2008 Z. z.

54. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a
slobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele,
Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré

vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie
prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaneho prípadu) predovšetkým materiálnej
stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky
uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti
od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené

sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až
42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V
kontexte s Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primeranéhmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež,
že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie
základných životných podmienok (ods. 2) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu,

aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi
sú najmä Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom
dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004 Z. z. o
rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách

za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v
hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej)
rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený
ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na
sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie.

55. Medzi tieto zákony je nutné zaradiť aj tu aplikovaný zákon č. 447/2008 Z. z. cieľom ktorého je
podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej
aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne

dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo
poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov) s tým, že za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej

legislatívy považovať znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a
za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať
sama. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravujúci tzv. testované dávky (kam teda patrí aj peňažný príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla) okrem splnenia zákonnej podmienky odkázanosti na individuálnu

prepravuosobnýmmotorovýmvozidlom(§14ods.6zákona),presplneniektorejjerelevantnýmlekársky
posudok, okrem tohto (zdravotného hľadiska) stanovil aj ďalší limit - nastavenie stropu (výšky) príjmu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie je možné objektívne konštatovať,
že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju esenciálnu kompenzačnú funkciu, pretože potenciálny
žiadateľopríspevokpreukázateľnedisponujetakýmpríjmom,zktoréhosavievtomtoohľadezabezpečiť

sám.Zobsahuadministratívnehospisužalovanéhovyplýva,že žalobcavpozíciižiadateľanaosobitnom
a predpísanom tlačive z 8. apríla 2016 vyhlásil, že vlastní majetok v hodnote presahujúcej 39.833 eur.
Zároveň na základe dokladov predložených žalobcom, respektíve doložených do spisu na dožiadanie
správneho orgánu bolo preukázané, že príjem žalobcu za rok 2015 činil spolu 37.269,12 eur; takto
zistený príjem pozostával z invalidného dôchodku, nemocenských dávok (za obdobie od 1. januára 2015

do 31. januára 2015), príplatku za výkon funkcie prokurátora a čistého príjmu za rok 2015. Vzhľadom na
tieto zistené skutočnosti, aj podľa názoru najvyššieho súdu bol správny postup správnych orgánov, keď
nevyhoveli žiadosti žalobcu a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nepriznali.
Výška príjmu žalobcu a jednak aj hodnota jeho majetku, mu objektívne umožňuje, aby si dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia vykompenzoval z vlastných finančných zdrojov. Znevýhodnenie, ktoré

v oblasti mobility skutočne má, dokáže (i napriek svojmu skutočne ťažkému zdravotnému postihnutiu)
prekonať vlastnou zásluhou a vlastným pričinením. Žalobca ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím nie je v situácii hmotnej ani sociálnej núdze, čo v konečnom dôsledku ani sám žalobca
nenamietal. Nerozporoval spôsob výpočtu jeho príjmu na účely konania o peňažnom príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla a ani vyhodnotenie výšky hodnoty majetku, ktorý vlastní. Nemal teda

výhrady k záveru správnych orgánov, že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2015 bol vyšší ako
päťnásobok sumy životného minima a ani k záveru, že vlastní majetok v hodnote prevyšujúcej 39.833
eur.

56. K namietanej diskriminácii najvyšší súd uvádza, že zákonodarca v zákone č. 447/2008 Z. z.

upravil právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahyna účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (zákon
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zákon sa vzťahuje na ochranu fyzických osôb s

ťažkým zdravotným postihnutím s tým, že hlavný cieľ spočíva v podpore ich sociálneho začlenenia do
spoločnosti za súčasne ich aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovenýchtýmtozákonom.Zobsahujehoprávnejúpravyjednoznačnevyplýva,žeprávaustanovené
týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenouosobitnýmpredpisom;týmtozákonomjezákonč.365/2004Z.z.orovnakomzaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon), ktorý v odseku 2 ods. 1 upravuje, že dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo
viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia (zdravotné postihnutie;

pozn. súdu) alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1a) (zákon č.
583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o
jednotlivé kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, aby sa predišlo jej
zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania

žiadostíasamotnéhoposkytovaniapeňažnýchpríspevkov,tedazakotvujejednotlivéoblasti,vktorýchsa
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú, posudkovú činnosť, zisťovane príjmu
a majetku, druhy peňažných príspevkov, príslušné orgány a ch pôsobnosť, konanie a povinnosti a
zodpovednosť fyzickej osoby vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu. Ako jednu z
podmienok na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla stanovuje aj limit

- nastavenie stropu (výšky) príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie je
možné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju esenciálnu kompenzačnú
funkciu (prejav ekonomickej a sociálnej politiky štátu). Týmto spôsobom však štát v žiadnom prípade
nezasahuje do ochrany a postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba
pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, a to v rozsahu, ktorý je

prijateľnýzhľadiskadlhodobejudržateľnosti,keďžebyboloneúnosné,abyštátnazákladeuniverzálneja
absolútnej solidarity garantoval poskytovanie peňažných príspevkov, prípadne ďalších výhod plynúcich
z tohto zákona v absolútne všetkých prípadoch, t.j. systémom „každému a vo všetkom“. Možno v tejto
súvislosti poukázať i na Článok 13 bod 1 Európskej sociálnej charty, podľa ktorého na zabezpečenie
účinného výkonu práva na sociálnu a lekársku pomoc sa zmluvné strany zaväzujú zabezpečiť, aby sa

ktorejkoľvek osobe bez dostačujúcich finančných prostriedkov, ktorá nie je schopná si ich zabezpečiť či
už vlastným úsilím, alebo z iných zdrojov, najmä dávkami zo systému sociálneho zabezpečenia, poskytla
primeraná pomoc a v prípade choroby nevyhnutná starostlivosť, ktorú si jej stav vyžaduje.

57. Tiež nebolo preukázané (a žalobca ani nenamietal), že by správne orgány rozhodujúce o priznaní

peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla rozhodovali vo veci žalobcu vzhľadom
na jeho pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie (napríklad
zdravotné postihnutie) odlišne, ako rozhodovali o žiadostiach iných žiadateľoch o peňažný príspevok
tohto typu, ktorí boli vzhľadom na ich ťažké zdravotné postihnutie v identickej situácii (t. j. že

by títo iní žiadatelia mali rovnaké zdravotné postihnutie, rovnakú mieru zdravotného postihnutia,
rovnaké ekonomické zázemie, poberali rovnaké dávky, mali obdobné sociálne zázemie, vo veci by
boli vypracované obdobné odborné posudky a podobne, a na rozdiel od žalobcu im bol priznaný
peňažnýpríspevoknakúpuosobnéhomotorovéhovozidla).Najvyššísúdzuvedenýchdôvodovnemohol
prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bolo vo vzťahu k jeho osobe rozhodnuté diskriminačne

a tým aj v rozpore s Článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
prípadne aj s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN. Navyše vo vzťahu k Dohovoru OSN najvyšší súd
(odhliadnuc od už vyššie uvedeného) považuje za potrebné uviesť, že rozpor s menovaným článkom
ani nie je daný, nakoľko žalobca namietal výlučne tú skutočnosť, že vo vzťahu k jeho osobe došlo k
diskriminácii, kritérium ktorej mal predstavovať majetok (príjem), teda, že v konaní správnych orgánov

dochádzalo k neodôvodnenej diskriminácii (vylúčeniu z poskytovania príspevkov) skupiny zdravotne
ťažko postihnutých osôb s vyšším príjmom a majetkom. Žalobcom namietaná diskriminácia sa teda
nedotýkala žalobcu ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale výlučne ako fyzickej osoby
s vyšším príjmom, respektíve majetkom vyššej hodnoty, než ktorú určuje zákon č. 447/2008 Z. z.“55. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

56. K návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa vyššie citovaného § 100 ods. 1 písm. b/ SSP súd
uvádza, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na konanie o súlade zákona č. 447/2008 Z. z.
(jeho ustanovení § 38 ods. 17 a § 41 ods. 12) s ustanovením čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím, a preto tento návrh ako neopodstatnený zamietol s poukazom na vyššie

uvedené argumenty.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.