Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1T/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616010113

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8616010113.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci proti obž. F. V. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2021 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

F. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX vo V. B., G.
republika, trvalé bytom D. XXX, K. Z., okr. I. F.

sa uznáva za vinného, že

dňa 16.05.2012 asi o 10.40 hod. na parkovisku pri kine na ul. Sovietskych hrdinov vo
Svidníku, po vulgárnych nadávkach „kokot a uchylák“, fyzicky napadol P. A., nar. XX.XX.XXXX takým
spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol zadnou časťou
hlavy na zem, čím mu spôsobil zranenia, a to pohmoždenie a kožné odreniny na temene hlavy a krvnú
podliatinu na ľavej strane brady s dobou liečenia a s tým spojenou práceneschopnosťou po dobu do
7 dní,

teda

dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zákona sa určuje skúšobná doba v výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu v
sume 142,63 eur (stoštyridsaťdva eur a šesťdesiattri eurocentov).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodený P. A., nar. XX.XX.XXXX v P. nad Z., G. republika, bytom
Q., 8. F. XXX/X s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal na tunajší súd dňa 10.05.2016 obžalobu č. Pv
352/12/7712-35 na obv. Milana Vocáska pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 16.05.2012 asi o 10.40 hod. na parkovisku pri kine na ul. Sovietskych hrdinov vo
Svidníku, po vulgárnych nadávkach „kokot a uchylák“, fyzicky napadol P. A., nar. XX.XX.XXXX
takým spôsobom, že ho opakovane udieral päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenie, a to
pohmoždenieakožnéodreninynatemenehlavyakrvnúpodliatinunaľavejstranebradysdobouliečenia
a s tým spojenou práceneschopnosťou po dobu 12 dní.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v
obžalobe. Keďže po zmene samosudcu sa obžalovaný aj napriek riadnemu predvolaniu na hlavné
pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, súd za splnenia podmienok podľa 252 ods. 2 § Tr. poriadku
vykonal hlavné pojednávanie znova a to v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní tak súd vykonal

dokazovanie výsluchom svedkyne F. X., výsluchom znalca F.. F. A. a prečítaním jeho znaleckého
posudku, prečítaním zápisníc o výpovediach obžalovaného F. V., poškodeného P. A., svedkov JUDr.
Michealy Babejovej, D. A. a T. V. a listinnými dôkazmi a to: lekárskymi správami, vyčíslením škody,
charakteristikami obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov a odpismi z registra trestov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný vo svojich výpovediach uviedol, že poškodeného vôbec nepozná. Pozná parkovisko pred
kinom vo Svidníku, keďže tam blízko býva jeho kamarát D. A., u ktorého bol celý deň už od rána,
kde pili alkohol a pozerali televízor. V byte bol celý deň až do večera, kedy sa vrátil k žene a spali v

nákladnom priestore AVIE zaparkovanej na tomto parkovisku. V AVII mal jeho syn čistiareň, kde celý
deň pracovala manželka obžalovaného, no on tam neprišiel, pretože už mal vypité. Prišiel až neskoro
v noci, no manželka ešte bola hore. Potom prišli policajti. Obžalovaný popral, že by niekomu nadával
alebo napadol, keďže uviedol, že bol celý deň u A..

Poškodený P. A. vypovedal, že dňa 16.05.2012 okolo 10.20 hod. bolo pred kinom na parkovisku
zaparkované vozidlo AVIA, v ktorom čistili perie, ku ktorému prišiel so svojou priateľkou F. X., pretože
sa mu sťažovala, že pán z toho vozila nadával na jej 10 ročného syna do tlstých klobás a aby si strčil
paličku od cukrovej vaty do zadku. Obžalovaný tam v tom čase nebol, no jeho manželka im povedala,
že do hodiny príde. Poškodený ďalej uviedol, že keď obžalovaný po pol hodine prišiel, slušne sa ho

opýtal, prečo nadával na deti, na čo mu obžalovaný začal vulgárne nadávať do úchylákov a udrel ho
päsťou do tváre. Potom si už nič nepamätal až do príchodu záchranky, ktorá ho previezla na pohotovosť.
Tam ho vyšetril lekár, ktorý zistil tržnú ranu na hlave a krvácanie z nosa a úst, chcel ho hospitalizovať,
no on odmietol. Na ďalší deň išiel poškodený na vyšetrenia k chirurgovi a neurológovi. Jeho ošetrujúci
lekár mu predpísal lieky proti bolesti a kľud. Mával závrate, strácal rovnováhu a prvé 4 dni nepočul na

pravé ucho. Pri útoku mu vznikla škoda, keď mal zakrvácanú čiapku, ktorú si pred rokom kúpil za 500,-
Kč, tričko zn. NIKE kúpené pred rokom za 1.200,- Kč, krátke nohavice zn. NIKE kúpené pred rokom
za 2.000,- Kč a dioptrické okuliare za 6.000,- Kč. Na hlavnom pojednávaní poškodený doplnil, že od
obžalovaného dostal možno 4-5 úderov.Svedok D. A. (kamarát obžalovaného) v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného pozná asi od roku
1990, no v roku 2012 mal ťažké obdobie, keď bol v decembri aj hospitalizovaný pre alkoholizmus a
tachykardiu, a preto nevie uviesť žiadne skutočnosti, ktoré sa udiali 16.05.2012. V ten deň bol u nich

V. asi o 09.00 hod, kde u neho sedel a rozprával sa s jeho mamou, po čom odišiel preč. Na druhý deň
svedok počul, že A. dostal „po hube“, no keďže tam nebol prítomný, nevie to ani potvrdiť a ani vyvrátiť.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o žiadnej bitke nevie, oslavoval vtedy narodeniny a asi o 2 dni
po nich bol u nich obžalovaný, keďže mama svedka si u neho dávala šiť paplóny.

Svedkyňa T. V. (manželka obžalovaného) vypovedala, že s manželom chodia do Svidníka, kde
vykonávajú čistenie peria, pričom zaparkujú vozidlo AVIA na parkovisko pri kine. K predmetnému skutku
sa ale vyjadriť nevie, nespomína si na to, pričom keď pracuje, tak má zapnuté stroje, a tak nepočuje,
čo sa vonku deje.

Svedkyňa F. X. (vtedajšia priateľka poškodeného) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej syn

prešiel s paličkou od cukrovej vaty po aute obžalovaného V., čo ona síce nevidela, no tvrdil to V., po
čom V. kričal na jej syna, že mu tú paličku strčí do zadku. Jej priateľ P. A. mal vtedy vypité a niečo sa
zomlelo medzi ním a obžalovaným V., čo ale ona nevidela. Videla len, ako A. leží na zemi a z hlavy
mu tečie trochu krv. Potom prišla záchranka, vzala A. do nemocnice a ona išla za ním. A. v nemocnici
neostal a išiel spolu s ňou piť. Mal len nejaké 2-3 stehy na hlave, ďalšie zranenia si nevšimla a ani to,

že by mal niečo na sebe zničené. A. sa potom na žiadne bolesti nesťažoval. Svedkyňa tiež uviedla, že
to všetko sa odohralo na parkovisku pri kine, ako aj tržnica, kde je na zemi zrejme asfalt, no určite nie
tráva a to za prítomnosti množstva ľudí.

Z lekárskych správ a znaleckého posudku F.. F. A., znalca v odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

súdne lekárstvo č. 021/2016, súd zistil, že poškodený P. A. utrpel dňa 16.05.2012 pomliaždenie a krvnú
podliatinu ľavej časti brady, pomliaždenie a kožné odreniny v temennej oblasti hlavy a otras mozgu
ľahkého stupňa. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že tieto zranenia boli spôsobené tupými
predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou
silou a prudkosťou, mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti

brady poškodeného zatvorenou dlaňou (päsťou), spôsobenom druhou osobou, s následným pádom
poškodeného smerom dozadu na zem, kedy došlo k poraneniu temennej oblasti hlavy. Uvedené
poranenia zodpovedajú výpovedi poškodeného aj spôsobu útoku na jeho osobu. Znalec ale v znaleckom
posudku súčasne kategoricky neodmietol ani možnosť, že podobné poranenia by mohli vzniknúť aj pri
dvoch samovoľných pádoch na zem. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že za

pravdepodobnejšiupríčinuvznikuporanenípovažujeúderpäsťoudotvárepoškodenéhoajehonásledný
pád na zadnú časť hlavy.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného P.a
A. a to tak, že ho po vulgárnych nadávkach udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený

spadol zadnou časťou hlavy na zem, čím mu spôsobil zranenia, a to pohmoždenie a kožné odreniny na
temenehlavyakrvnúpodliatinunaľavejstranebrady.Tátoskutočnosťvyplývazvýpovedepoškodeného
P.a A., ktorý opísal útok obžalovaného na neho, no je potvrdzovaná aj výpoveďou svedkyne F. X.,
ktorá síce nevidela samotný úder obžalovaného a následný pád poškodeného, avšak bola na mieste
s poškodeným, ktorý išiel s obžalovaným riešiť jeho predošlé vyjadrenia na adresu syna svedkyne a

následne videla poškodeného ležať na zemi s tým, že mu z hlavy tiekla krv. V súlade s tým, je aj výpoveď
znalca F.. F. A., ktorý síce kategoricky neodmietol, že zranenia poškodeného by mohli vzniknúť aj dvoma
pádmi poškodeného na zem (t.j. aj bez zavinenia inej osoby), avšak za pravdepodobnejšie považoval to,
že poškodený bol udretý päsťou do brady s následným pádom na zadnú časť hlavy. Znalec to odôvodnil
tým, že ak by boli zranenia spôsobené dvoma pádmi, muselo by ísť o jeden pád na prednú plochu tela a

druhý pád na zadnú plochu tela. Zároveň by muselo ísť o pády na dva rôzne povrchy, keďže pri páde na
zem býva súbežne prítomná aj kožná odrenina z dôvodu kontaktu kože s tvrdým a nerovným povrchom,
ako tomu bolo aj v prípade kožných odrenín v temennej oblasti hlavy. Na druhej strane pri pomliaždení a
krvnej podliatine ľavej časti brady u poškodeného neboli zistené kožné odreniny, čo skôr svedčí o údere
päsťou do tejto oblasti. Aj rozmer podliatiny zistený u poškodeného (6x8 cm) podľa znalca zodpovedá

poraneniu spôsobenému päsťou. Svedkyňa X. potvrdila, že skutok sa mal stať na parkovisku, ktorého
povrch tvorí zrejme asfalt, no určite nie tráva, čo spochybňuje verziu, že by aj krvná podliatina ľavej časti
brady poškodeného vznikla pádom na zem. Na druhej strane verzia obžalovaného, že počas celého
dňa, kedy malo dôjsť k skutku, sa na danom mieste nemohol nachádzať, pretože od rána až do neskorejnoci pozeral televízor a popíjal v neďalekom byte jeho kamaráta D. A., nebola potvrdená ani samotným
D. A., ktorý vypovedal, že síce ráno okolo 09.00 hod. bol u neho obžalovaný, ktorý sa rozprával s jeho
matkou, avšak následne mal obžalovaný odísť preč.

Zároveň súd konštatuje, že v porovnaní so skutkovou vetou obžaloby nebolo preukázané, že by
poškodený mal byť obžalovaným opakovane udieraný päsťou do oblasti hlavy a že všetky zranenia mali
byť spôsobené týmito údermi. Znalec F.. F. A. konštatoval, že pomliaždenie a krvná podliatina ľavej časti
brady zodpovedá následku jedného úderu (nie viacerých úderov) päsťou do tejto oblasti a poranenia

temennej oblasti hlavy zodpovedajú následku pádu poškodeného na zem. V tom smere súd vo výrokovej
časti rozsudku upravil skutkovú vetu.

Následne sa súd zaoberal tým, či konanie obžalovaného naplnilo znaky niektorej zo skutkových podstát
trestného činu.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia
ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v
súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie

zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa

odňatím slobody až na tri roky.

Obžalovaný fyzicky napadol poškodeného spôsobom opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku
a spôsobil mu zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie, spojené s
práceneschopnosťou po dobu 12 dní, čo konštatoval aj znalec F.. F. A. vo svojom znaleckom posudku.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku, ale aj z výpovedí samotného poškodeného a svedkyne X.,
poškodený po vyšetrení a ošetrení ale odmietol hospitalizáciu v nemocnici. Podľa výpovede svedkyne
X. dokonca hneď z nemocnice išiel spolu s ňou „piť“. Znalec F.. F. A. vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedol, že ak by poškodený P. A. neodmietol hospitalizáciu a liečbu, bolo by u neho
možné skrátiť obmedzenie bežného života na dobu do 7 dní. Navyše svedkyňa F. X. (vtedajšia priateľka

poškodeného P.a A.) vypovedala, že po odchode z nemocnice mal obžalovaný len 2-3 stehy na hlave
a nesťažoval sa jej na bolesti a išli spolu piť.

Súd tak dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona, pretože nemalo za následok to, že by bol obvyklý spôsob života poškodeného

sťažený po nie iba krátky čas (§ 123 ods. 2 Tr. zákona). Konanie obžalovaného (by) spôsobilo to, že
obvyklý spôsob života poškodeného bol obmedzený po dobu do 7 dní, pričom rozsah obmedzenia
spôsobu jeho života nad uvedený čas si poškodený spôsobil sám tým, že odmietol hospitalizáciu.
Odmietnutie hospitalizácie poškodeným a s tým spojené následky vo forme dlhšej liečby nie je možné
dať za vinu obžalovanému.

Súd zároveň poznamenáva, že podľa obžaloby sa mal obžalovaný dopustiť kvalifikovanej skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s odkazom na to, že
skutok mal byť spáchaný na chránenej osobe. Aj keď obžaloba neobsahuje odkaz na to, o akú chránenúosobu by v prípade poškodeného malo ísť (ustanovenie § 139 ods. 1 Tr. zákona rozoznáva celkovo
10 druhov chránených osôb), vzhľadom na uvedenie dátumu narodenia poškodeného v skutkovej vete
obžaloby, z ktorého je zrejmé, že poškodený P. A. mal mať v čase skutku 61 rokov veku, je možné

predpokladať, že malo ísť o chránenú osobu v zmysle § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v spojení s
§ 127 ods. 3 Tr. zákona a teda o osobu vyššieho veku. Avšak ani zo skutkovej vety obžaloby a ani
z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by obžalovaný mal zaútočiť na poškodeného v súvislosti
s vekom poškodeného. Na kvalifikovanie konania obžalovaného v zmysle § 156 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. e/ a § 127 ods. 3 Tr. zákona nepostačuje len uvedenie dátumu

narodenia poškodeného v skutkovej vete obžaloby, ale je potrebné, aby zo skutku (a samozrejme aj
z vykonaného dokazovania) vyplývalo to, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho vekom. Z
dokazovania (výpovedí poškodeného P.a A. a svedkyne F. X.) vyplýva, že motívom útoku obžalovaného
na poškodeného nebol vek poškodeného ale to, že poškodený prišiel za obžalovaným a ohradil sa voči
predchádzajúcemu správaniu sa obžalovaného k synovi svedkyne X.. Pre úplnosť súd poznamenáva,
že obžalovaný je dokonca o 2 roky starší ako poškodený.

Aj napriek tomu, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky prečinu ublíženia na zdraví, naplnilo znaky
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Ako je aj vyššie konštatované, obžalovaný po vulgárnych nadávkach napadol poškodeného tak, že ho

udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol zadnou časťou hlavy na zem. Stalo
sa tak na mieste verejnosti prístupnom - na parkovisku pri kine vo Svidníku. Takéto konanie vo vzťahu
k osobe vyššieho veku (aj keď v tomto prípade sa nejedná o kvalifikačný znak ale o skutočnosť majúcu
vplyv na vnímanie situácie prípadnými náhodnými svedkami) je možné považovať za hrubú neslušnosť
v zmysle citovaného § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Trest

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom

spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že
obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Podľa § 38 ods.

3 Tr. zákona sa tak horná hranica trestnej sadzby podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona (3 roky) znižovala o 1/3
(t.j. o 1 rok), a teda súd ukladal obžalovanému trest pri trestnej sadzbe až na 2 roky odňatia slobody.

Súd dospel k záveru, že účel trestu vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti trestného činu bude
naplnený aj trestom odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou

dobou na 1 rok. Trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace zohľadňuje aj to, že od spáchania trestného
činu uplynula už dlhšia doba (vyše 9 rokov), pričom počas tej doby obžalovaný podľa odpisu z registra
trestov nebol odsúdený za iný trestný čin a podľa výpisu z evidencie priestupkov nespáchal ani žiaden
priestupok. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepovažoval za potrebné určovať obžalovanému dlhšiu
skúšobnú dobu ako je 1 rok, čo je v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zákona najkratšia možná skúšobná doba

podmienečného odsúdenia. Súd neukladal obžalovanému alternatívny druh trestu (napr. peňažný trest,
trest domáceho väzenia, trest povinnej práce) vzhľadom na to, že obžalovaný je starobný dôchodca,
ktorého aktuálna majetková situácia nie je súdu známa (podľa správy obce Tekovské Nemce obžalovaný
žil „kočovným“ spôsobom života).

Náhrada škody

V trestnom konaní si nárok na náhradu škody uplatnili poškodení: P. A. a V. zdravotná poisťovňa, a.s..

Pokiaľ ide o nárok poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťove, a.s.., tak táto si nárok na náhradu škody
riadne a včas (v prípravnom konaní) uplatnila vo výške 142,63 eur, pričom táto suma pozostáva z
nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi - poškodenému P.oviX.i.
Pozostáva z nákladov na špecializovanú ambulantnú starostlivosť (36,16 eur); lekársku službu prvejpomoci(1,26eur),spoločnévyšetrovateľskéaliečebnézložky(102,11eur)anákladykonania-poštovné
(3,10 eur). Poškodený bol preukázateľne vyšetrený a ošetrený v dôsledku spáchaného trestného činu, a
preto súd priznal poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne nárok na náhradu škody, ktorý je povinný

nahradiť obžalovaný. Poškodená žiadala nárok zaplatiť na jej účet vedený v štátnej pokladnici č. ú.
SK67 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX.

Poškodený P. A. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 359,26 eur (9.700,-Kč) a to za poškodené
oblečenie - čiapku v hodnote 500,- Kč; tričko v hodnote 1.200,- Kč, nohavice v hodnote 2.000,- Kč

a okuliare v hodnote 6.000,- Kč. Z vykonaného dokazovania (ani zo skutkovej vety obžaloby) ale
nevyplýva, že by uvedené veci poškodeného boli poškodené alebo zničené a že by bolo vykonané
dokazovanie smerujúce k zisteniu ich hodnoty. Navyše svedkyňa F. X. vypovedala, že si nevšimla, že by
mal poškodený na sebe niečo zničené. Dokazovanie uvedených nárokov presahuje potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho, preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces, kde bude môcť tieto nároky riadne preukázať.

Poučenie:

P o u č e n i e Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, /zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je
nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.