Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207216858
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2207216858.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.
Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO
35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advocate s.r.o., IČO 36 865 141,
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., predtým C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E.,
pre vymoženie 1.306,51 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr.

Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5905/07,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9Er/1376/2007-29 zo
dňa 18.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a exekučné konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. rozhodol, že o

trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57
ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 31 ods.

2, 3, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“),
§ 2 ods. 1 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 1 ods. 3, § 2 ods. 1 písm. a), b), g), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len “Občiansky zákonník“), § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označil
oprávnený vykonateľný rozhodcovský rozsudok, sp. zn SR 5599/07 zo dňa 15.08.2007 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom v Bratislave. Primárny
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol zo zmluvy o úvere č. 1800229 zo dňa 20.02.2007, na základe
ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 20 000,- Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú
čiastku oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 19 120,- Sk v mesačných splátkach v počte 12 x

po 3 260,- Sk počnúc dňom 27.08.2007. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu
riadne nesplnil, stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby bol povinný zaviazaný k zaplateniu 39 360,-
Sk spolu s príslušenstvom. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o
úvere, uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený dojednával

vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj všeobecné obchodné podmienky, článok
17., v ktorom je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa oprávnenýa povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana

podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal
na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj
rozhodcovskému konaniu. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými
zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej

doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára
2008, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia
zmluvy (22.01.2007) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo
to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd prvej
inštancie je toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory

pred štátnym súdom, zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými
mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu
konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať. Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť spôsobilým exekučným titulom
na vedenie exekúcie o vymoženie peňažného plnenia. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože

nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd
konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom,
postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal
právovovecikonaťarozhodovať.Nemalprávovydaťrozhodcovskýrozsudok.Akhonapriektomuvydal,

ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.
Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1
a 2 ZoRK exekúciu zastavil.

V dôsledku včas podaného odvolania oprávneného bol spis predložený tunajšiemu súdu ako súdu
odvolaciemu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“) skôr, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania zistil, že v prejednávanej veci sú dané
dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR v
spojení s § 378 ods. 1 CSP zastaviť.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

Odvolací súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného bol uznesením
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 23Odk/43/2021 zo dňa 02.11.2021, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 214/2021 dňa 08.11.2021, vyhlásený konkurz a dlžník bol zbavený všetkých dlhov.Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného

odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,

ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c)pohľadávka,ktorávzniknevsúvislostisvypovedanímzmluvyaleboodstúpenímodzmluvy(§167d),ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Civilný sporový poriadok ani Exekučný poriadok neriešia pre tento

prípad výslovne, ako je potrebné naložiť s napadnutým vecným uznesením súdu prvej inštancie. Podľa
odvolacieho súdu tu treba vychádzať analogicky zo situácie, kedy za konania vznikne neodstrániteľný
nedostatok procesných podmienok (napr. zánik procesnej subjektivity). Ustanovenie § 167f ods. 2
zákona č. 7/2005 Z.z. totiž normuje v podstate negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa
vymáhať v exekučnom konaní nárok uvedený v § 166a cit. zákona. Ak takáto neprípustnosť nastane

počasodvolaciehokonania,vzniknetýmneodstrániteľnýnedostatokpodmienokkonania,atosúčinkami
precelékonanie.Nedostatokpodmienokkonaniavedievždykzastaveniukonaniaavodvolacomkonaní
aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

Pohľadávka, ktorá je oprávneným vymáhaná voči povinnému je pohľadávkou, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a môže byť v zmysle § 166a ods. 1
písm. a) ZoKR uspokojená len v konkurze. Z citovaných ustanovení ZoKR vyplýva, že zákonným
následkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky
vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za

zverejnenie v právnom zmysle s poukazom na § 199 ods. 9 ZoKR sa považuje deň nasledujúci
po faktickom zverejnení. Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného
nastali dňa 09.11.2021. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu exekučného konania pred vydaním
napadnutého uznesenia exekučného súdu nastala právna skutočnosť, s ktorou ZoKR spája povinnosť
súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Vzhľadom na vyššie zistené

skutočnosti neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť napadnuté uznesenie a exekučné konanie
zastaviť, nakoľko boli pre to splnené všetky zákonné predpoklady, a to ešte pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

Odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného
odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú
podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu,
že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného
konania. Opačný postup by bol podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný a nehospodárny.

Vzhľadom na to odvolací súd podľa ust. § 167f ods. 2 ZoKR v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) a § 391
ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Keďže zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením, o trovách
exekúcie z dôvodu vhodnosti rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).