Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010662
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122010662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: P. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Za poštou XXXX/XC, W., t. č. vo výkone trestu
v ÚVTOS Leopoldov, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 07.07.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

P. A b r a m o v i č, nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom Za poštou XXXX/XC, W.,

t. č. vo výkone trestu v H. C.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 14. januára 2021 o 09:30 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
C., Y. č. XXX/XX, XXX 41 Leopoldov, napriek tomu, že v konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve
Policajného zboru v Trnave, odbore kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-72/1-VYS-TT-2015 pre skutok

trestnoprávne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona bol vyšetrovateľom Policajného zboru, ako svedok riadne a zákonne poučený
o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, uviedol vo svojej
výpovedi nepravdivé okolnosti ohľadom vyššie uvedeného trestného činu, podľa ktorých mal byť on
sám páchateľom obzvlášť závažného zločinu dvojnásobnej vraždy, pričom v dôsledku ním uvádzaných
skutočností prišlo zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru dňa 14.01.2021 k vydaniu uznesenia o
pokračovaní v trestnom stíhaní podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku, pod ČVS: KRP-72/1-VYS-
TT-2015 a vykonávaniu ďalších úkonov prípravného konania, na podklade ktorých bolo v dostatočnej

miere objektivizované, že obvinený si ním uvádzané okolnosti vymyslel z toho dôvodu, aby mal vo
výkone trestu odňatia slobody medzi odsúdenými osobami vyšší status, v dôsledku čoho prišlo zo strany
vyšetrovateľa Policajného zboru dňa 22.09.2021 k vydaniu uznesenia o prerušení trestného stíhania
podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, pod ČVS: KRP-72/1-VYS-TT-2015,

t e d a

ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný
význam pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e :

Podľa§346ods.1Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 28.03.2022 obžalobu na obvineného P. J., nar.

XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Za poštou XXXX/XC, W., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, pre
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným
spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd dňa 06.04.2022 vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený odpor. Odpor bol podaný

oprávnenou osobou a včas, preto súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava bol
obžalovaný poučený o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b)
alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3

Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku.

Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm.

d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky v
zmysle tohto zákonného ustanovenia odpovedal „áno“.

Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keď skutok skutkovo a právne posúdil zhodne s
prednesenou obžalobou, pretože na podklade dokazovania vykonaného v prípravnom konaní súd nemal
žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov prečinu krivej výpovede
a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívne

stránka, ako aj znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, t. j. jeho nie nepatrnú závažnosť. Súd
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie o výroku o treste.

Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu:

lustrácia ZVJS, lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia databázy súdov (CDB), lustrácia Centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT).

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedla, že s poukazom na vyhlásenie
obžalovaného navrhla uznať ho vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a navrhla uložiť mu

trest podľa § 346 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 1 rok so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajca na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedol, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného
žiada, aby súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že sa

obžalovaný skutku doznal a aby vzhľadom na túto skutočnosť potom ukladal trest.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedol, že mu je to ľúto.

K výroku o treste.Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 4 záznamy z rokov 2017, 2018, 2018 a 2018,
a to za trestné činy lúpež podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, poškodzovanie cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Trestného zákona, krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, krádež podľa § 212

ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a neoprávnené vyrobenie a používanie platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona.

Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 7
záznamov, vrátane priestupkov proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd s poukazom na priestupkovú minulosť obžalovaného a trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol
4 krát právoplatne odsúdený, pričom skutok, za ktorý bol uznaný za vinného, sa dopustil v čase, keď
vykonával trest odňatia slobody, dospel k záveru, že účel trestu zabezpečí len nepodmienečný trest
odňatia slobody. Iné druhy trestu by účel trestu nezabezpečili, pretože obžalovaný má zjavne sklony
k páchaniu protiprávnej činnosti, pričom podmienečné tresty odňatia slobody nezabezpečili nápravu

obžalovaného tak, aby sa tento neskôr už trestnej činnosti nedopúšťal.
Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona zakladá napr. odsúdenie Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2018, sp.

zn. 3T/82/2018, právoplatné dňa 14.12.2018.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd dospel
k záveru, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaký (1:1), preto nie je potrebné upraviť
zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Trestná sadzba podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona je v rozmedzí

1 rok až 5 rokov.

Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý
považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Úvodom súd uvádza, že aj keď obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, čo môže (ale aj nemusí) byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vzhľadom na 44. stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, súd obžalovanému trest
mimoriadne neznížil. Súd uvedeným spôsobom postupoval z dôvodu, že povaha trestnej činnosti,

vrátane trestného činu lúpeže, za ktorú bol obžalovaný v nedávnej minulosti odsúdený, vysoká intenzita
páchania trestnej činnosti (4 odsúdenia v období rokov 2017 a 2018), ako aj intenzita páchania
priestupkov, z ktorých 3 sú násilné priestupky, svedčia o zjavnom sklone obžalovaného k páchaniu
trestnej činnosti, a preto mimoriadne zníženie trestu by bolo podľa názoru súdu neprimerane mierne a
takto uložený trest by nezabezpečil účel trestu.

Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že sa k trestnému činu priznal a úprimne
ho oľutoval, a že urobil vyhlásenie o vine, ktoré je spojené s následkami ako neodvolateľnosť
vyhlásenia a obmedzenie opravných prostriedkov. Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil najmä
jeho predchádzajúce odsúdenia a priestupky, ktoré súd opísal vyššie, pričom prihliadol aj na povahu

spáchanej trestnej činnosti, kedy obžalovaný vypovedal v tom zmysle, že on sám mal byť páchateľom
obzvlášť závažného zločinu dvojnásobnej vraždy, teda mimoriadne závažného trestného činu.Súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený za úmyselný trestný čin, resp. sa trestného činu dopustil v čase, kedy bol vo výkone
trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.