Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/125/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej
veci žalobcu: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX G. zastúpený advokátom Mgr.
Rastislavom Otrubom,
so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, IČO: 46 974 245, proti žalovanému: Centrum právnej
pomoci - Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. KaZA/11157/2022 zo dňa 02.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaZA/11157/2022 zo dňa 02.06.2022 na základe § 10 ods. 5
zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon
o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení so Správnym poriadkom a Organizačným poriadkom Centra
právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci o preskúmanie
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1100308/1/144754/ 2015 zo dňa 01.04.2015. V dôvodoch
svojho rozhodnutia odkázal na ust. § 3 ods. 1, § 4 písm. i), § 6 a § 6a zákona o poskytovaní právnej

pomoci. V prípade žalobcu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby,
a to manželky žalobcu C. E., nar. XX.XX.XXXX. V súlade s § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté osoby predstavoval od 01.07.2021
sumu 519 eur a 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavoval od
01.07.2021sumu593eur.Žalovanýpoukázalnajednotlivélistiny,ktorébolipodkladomjehorozhodnutia,
a to mzdový list žalobcu za obdobie od novembra 2021 do apríla 2022 vystavený 29.04.2022
zamestnávateľom PMGSTAV SK, s. r. o., potvrdenie spoločnosti PMGSTAV SK, s. r. o. vystavené

žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti MP - REVITAL, s. r. o.
vystavené žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti KMGG, s. r.
o. vystavené žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti KMGG, s. r.
o. vystavené v zastúpení žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 17.05.2022, potvrdenie spoločnosti
PMGSTAV SK, s. r. o. zo dňa 17.05.2022, potvrdenie spoločnosti MP - REVITAL, s. r. o. vystavené
v zastúpení žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 17.05.2022 a mzdový list žalobcu za obdobie
október2021vystavený17.05.2022zamestnávateľomPMGSTAVSK,s.r.o.Zospisužalobcuvedeného

žalovaným pod č. KaZA/12032/2017 boli zhotovené fotokópie sobášneho listu žalobcu a prehlásenia
žalobcu zo dňa 31.08.2017, v ktorom žalobca uvádzal, že IČO: 10 954 384 patrí H. E. staršiemu, t. j.
jeho otcovi. Na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovanej osoby (manželky žalobcu) boli
predložené nasledovné doklady: mzdový list manželky žalobcu za obdobie november 2021 až apríl2022 vystavený 29.04.2022 zamestnávateľom PMGSTAV SK, s. r. o., potvrdenie spoločnosti MUCHA
APARTMENTS, s. r. o. vystavené manželkou žalobcu ako konateľkou spoločnosti dňa 29.04.2022,
potvrdenie spoločnosti MUCHA APARTMENTS, s. r. o. vystavené manželkou žalobcu ako konateľkou

spoločnosti dňa 17.05.2022, mzdový list manželky žalobcu za obdobie november 2021 až apríl 2022
vystavený 29.04.2022 zamestnávateľom MUCHA APARTMENTS, s. r. o., mzdový list manželky žalobcu
za obdobie október 2021 vystavený 17.05.2022 zamestnávateľom PMGSTAV SK, s. r. o. a mzdový
list manželky žalobcu za obdobie október 2021 vystavený 17.05.2022 zamestnávateľom MUCHA
APARTMENTS, s. r. o. Z uvedených dokladov je zrejmé, že žalobca v posudzovanom období poberal

príjem (čistú mzdu) od jedného zamestnávateľa, jeho manželka od dvoch zamestnávateľov, z funkcie
konateľov spoločností nemali žiaden príjem. Následne žalovaný prezentoval prehľad príjmov žalobcu
a spoločne posudzovanej osoby v rozhodujúcom období: november 2021 1 385,32 eur, december
2021 1 437,13 eur, január 2022 1 413,18 eur, február 2022 1 297,46 eur, marec 2022 1 375,55 eur,
apríl 2022 1 422,81 eur a máj 2022 1 418,21 eur. Započítateľný príjem žalobcu a jeho manželky
presahoval 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 519 eur,

a tiež 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 593 eur počas
celého posudzovaného obdobia. Priemerný započítateľný príjem žalobcu v období šiestich mesiacov
pred podaním žiadosti (november 2021 až apríl 2022) bol vo výške 1 388,56 eur a presahoval 1,6-
násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu
593 eur, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve dospelé fyzické osoby, o

sumu 795,60 eur mesačne. Započítateľný príjem žalobcu a spoločne posudzovanej osoby v mesiaci
podania žiadosti (máj 2022) bol vo výške 1 418,21 eur a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima
ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu 593 eur, ktorá predstavuje
hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve dospelé fyzické osoby, o sumu 825,20 eur. Keďže tu
nebola splnená podmienka materiálnej núdze, žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok

na priznanie nároku na právnu pomoc. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval za nevyhnutne
potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,
hodnotysporuačisivievyužívanieprávnychslužiebzabezpečiťsvojímmajetkom.Napokonsažalovaný
zaoberal aj možnosťou aplikácie § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Uvedená úprava
dáva žalovanému možnosť takúto právnu pomoc poskytnúť, nie však povinnosť. Zákon žalovanému

zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde
je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na
všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia možno podľa dostupnej judikatúry rozumieť to, že ide
o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany
zákonom. Žalovaný v danom prípade posúdil príjmovú situáciu žalobcu a zároveň sa zaoberal povahou

a okolnosťami sporu, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci, za účelom posúdenia, či
v danej veci existujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Za účelom posúdenia celkovej sociálnej
situácie žalobcu tento predložil doklady k svojim nevyhnutným výdavkom. Vo formulári žiadosti uviedol,
že mesačné náklady jeho manželky predstavujú 500 eur na bývanie, 350 eur na stravu, 300 eur na

ošatenie a hygienu, 150 eur na zdravotnú starostlivosť, 170,26 eur na stavebné sporenie a 758,03 eur
Slovenská sporiteľňa. Výdavky uvedené žalobcom sú v celkovej sume 2 228,29 eur. Ak by žalovaný
zohľadnil všetky tieto uvedené výdavky žalobcu a jeho manželky, je možné dôjsť k záveru, že reálny
príjem žalobcu a jeho manželky, ktorý žalovanému potvrdili ako štatutári spoločností, v ktorých sa
sami zamestnávajú, musí byť vyšší, ako dokladoval žalovanému, keďže jeho výdavky nezodpovedajú

preukázaným príjmom (napríklad v júni 2022 1 418,21 eur). Nie je reálne možné vynakladať finančné
prostriedky na úhradu výdavkov, pokiaľ by na to nedosahovali príjmy žalobcu adekvátnou sumou, pričom
zároveň žalobca nepoukazuje na skutočnosť, že by musel svoje výdavky uhrádzať z cudzích zdrojov
(napríklad pôžičkami od príbuzných). Celkovú sociálnu situáciu žalobcu je potrebné posúdiť aj vzhľadom
na jeho sociálny status. Žalobca je spoločníkom a zároveň konateľom v spoločnostiach MP - REVITAL,

s. r. o., KMGG, s. r. o. a PMGSTAV SK, s. r. o. Uvedené vypovedá o tom, že žalobca nie je osobou
so sociálne slabším statusom (napríklad osobou ťažko sa uplatňujúcou na trhu práce vzhľadom na
nízky stupeň vzdelania, osobou zaviazanou poskytovať starostlivosť chorým členom rodiny, osamelým
rodičom starajúcim sa o maloleté deti), práve naopak, sociálna situácia žalobcu a jeho osobný status
aj vzhľadom na uvedené výdavky vypovedá o vysokej životnej úrovni žalobcu. Navyše ide vzhľadom

na jeho účasť v obchodných spoločnostiach (tak v postavení spoločníka, ako aj štatutárneho orgánu) o
osobu v postavení profesionála (ako subjekt obchodnoprávnych vzťahov), u ktorého sa predpokladá (a
vyžaduje) vyššia miera odbornosti a profesionality. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetom sporu žalobcu,
vo vzťahu ku ktorému žiadal poskytnutie právnej pomoci, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutiaDaňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008. Ide teda o
preskúmanie rozhodnutí orgánov finančnej správy o odpočtoch dane z pridanej hodnoty a vyrubení jej

rozdielu, ktoré majú pôvod práve v podnikateľskej činnosti žalobcu. Na týchto sporoch žalobcu so štátom
nie je nič špecifické, keďže ide o otázku správneho uplatnenia odpočtu DPH v rámci podnikateľskej
činnosti žalobcu, čo nemožno hodnotiť ako „vec hodnú osobitnej ochrany“. Nemožno to odvodiť ani
extenzívnym výkladom § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, resp. extenzívnou analógiou
k príkladom uvedeným v dôvodovej správe. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo výške 19 866,56 eur

bolo neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty žalobcovi z dodávateľských faktúr č. 071/2008 zo
dňa 27.12.2008 a č. 072/2008 zo dňa 30.12.2008. Žalobca správcovi dane nepredložil dôkazy, ktoré by
svedčili v prospech jeho tvrdení a nepreukázal správcovi dane dodanie zdaniteľného plnenia uvedeného
na predmetných faktúrach. Predmetný spor teda súvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu v roku
2008, pričom žalovaný mal za to, že podnikateľ si musí byť vedomý rizika, ktoré podnikanie zahŕňa, a
tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním súvisiacich. Nie je možné toto podnikateľské

riziko a povinnosti s ním súvisiace prenášať na štát. Práve naopak, samostatne zárobkovo činná
osoba je povinná znášať riziko sama. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžo 3/2016 zo dňa 30.03.2016. Ďalej žalovaný odkázal na obsah rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 31S/136/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že „dôsledky podnikateľského úsilia
však nemožno prenášať formou úľav, resp. poskytnutia právnej pomoci na štát, takto by totiž boli

neúspešní (nesolventní, zadlžení) podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Rovnako
je potrebné poukázať na to, že v prípade žalobcu ide o dlhy vzniknuté nedodržaním daňovej disciplíny
a na takéto dlhy súd pri posudzovaní majetkových pomerov neprihliada“. Žalovaný tiež poukázal na
skutočnosť, že aj keby bol žalobca povinný po skončení súdneho konania zaplatiť vyrubený rozdiel
dane a nebolo by v jeho možnostiach túto daň uhradiť, v prípadnom exekučnom konaní mu nebude

hroziť strata jeho obydlia, keďže nehnuteľnosť, ktorú užíva na bývanie, je vo vlastníctve jeho manželky a
táto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda by nemohla byť postihnutá prípadným
exekučným konaním vedeným proti žalobcovi. Neposkytnutím právnej pomoci zo strany Centra právnej
pomoci nie je obmedzené právo žiadateľa na súdnu ochranu. Prístup k spravodlivosti si môže žalobca
zabezpečiť slobodnou voľbou ktoréhokoľvek advokáta, pričom právna úprava negarantuje bezplatné

poskytovanie právnych služieb každému a v každej situácii. Žalobca je v situácii, kedy si využívanie
právnych služieb môže zabezpečiť svojím príjmom, a teda prístup k spravodlivosti zabezpečený má.
Táto skutočnosť vyplýva aj z podaní žalobcu a taktiež z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 31S/136/2017 zo dňa 20.11.2019, v ktorom sa uvádza, že žalobca je vo všetkých správnych
žalobách proti Finančnému riaditeľstvu SR zastúpený právnym zástupcom. Žalovaný teda konštatoval,

že tu nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci.

2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že povinnosťou žalovaného bolo v konaní
vyhodnocovať status žalobcu v intenciách komplexnej právnej úpravy zákona o poskytovaní právnej

pomoci, teda vyhodnotiť status žalobcu nielen v rozsahu ust. § 6b ods. 2 tohto predpisu, ale aj v
intenciách ust. § 5b ods. 6 tohto zákona. Z obsahu rozhodnutia žalovaného takýto postup nevyplýva.
Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo
na súdnu a inú právnu ochranu) a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup k súdu je vždy individuálnou záležitosťou a

nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy (§ 6 až § 8 zákona o
poskytovaní právnej pomoci). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť ponímaný kogentne, iba
za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom. Zákon nemôže obsiahnuť všetky modely právne
relevantných vzťahov. Zákonodarca preto normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu súlad
s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní

právnej pomoci. V osobitných situáciách je nevyhnutné postupovať aj priamou aplikáciou Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a žalovaný nemôže argumentovať, že ako štátny orgán
môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ako stanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Keďže žalovaný
nepostupoval v intenciách § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, v jeho konaní sa vyskytla
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom pre posúdenie veci nie

je relevantné, či sa žalobca postupu a rozhodovania podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej
pomocidomáhal.PredmetnézáverykonštatovalNajvyššísúdSRakosúdkasačnývosvojomrozhodnutí
sp. zn. 8Sžo/4/2018 zo dňa 25.10.2018. Žalobca poukázal aj na závery vyslovené v dôvodovej správe k
zákonu č. 332/2011 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2012 doplnil zákon o poskytovaní právnej pomocio dotknuté znenie § 5b, a tým zaviedol práve mechanizmus možnosti poskytnutia právnej pomoci aj tým
osobám, ktoré za splnenia stanovených podmienok by inak nespĺňali podmienky na poskytnutie právnej
pomoci. Z uvedenej dôvodovej správy vyplýva, že ust. § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci

sa vzťahuje „na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria
dopôsobnosticentra,alejespoločenskyžiadúce,abyexistovalspôsobnazabezpečenieprávnejpomoci
aj v takýchto prípadoch (napríklad únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu
pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa mechanizmus,
ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných

prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napríklad v
prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu na centrum
odkáže súd“. Žalobca mal za to, že centrám právnej pomoci bola priznaná možnosť v prípadoch, ak
ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, poskytnúť právnu
pomoc dokonca aj fyzickým osobám nespĺňajúcim podmienku materiálnej núdze. Posúdenie toho, čo
sa v konkrétnom prípade považuje za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k

spravodlivosti, je ponechané na úvahe Rady centra a riaditeľa, ktorým sám zákonodarca v § 5b ods. 6
ponechal možnosť v rámci určitého tolerančného priestoru formulovať svoje závery autonómne. Žalobca
vyslovil názor, že tiež v prípade „zákonnej výnimky“ prezentovanej možnosťou poskytnúť právnu pomoc
podľa§5bods.6zákonaoposkytovaníprávnejpomoci,musíbyť,scieľomvyhnúťsaakejkoľvekľubovôli
a tiež v záujme dosiahnutia vydávania preskúmateľných rozhodnutí, rozhodnutie žalovaného aspoň v

minimálnej miere odôvodnené, a to i v prípade, ak žalovaný nepostupoval v zmysle § 5b ods. 6 zákona.
Žalobca mal právo vedieť, z akého dôvodu žalovaný v jeho prípade nepostupoval podľa § 5b ods. 6
tohto predpisu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že k aplikácii

§ 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci pristupuje iba vtedy, ak existujú na strane žiadateľa
také skutočnosti, ktoré by už na prvý pohľad preukazovali, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a
zároveň by to bolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Námietka žalobcu, že nebol vyzvaný
zo strany žalovaného na preukázanie dôvodnosti aplikácie ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní
právnej pomoci, je nedôvodná. Žalovaný aplikuje § 6b ods. 2 tohto predpisu iba v situácii, ak zo spisu

a dokladov zo strany žiadateľa vyplýva, že sú splnené predpoklady k jeho aplikácii. V prípade žalobcu
bolo zo spisu jednoznačne zrejmé, že nejde o prípad, kedy by bolo odôvodnené, aby žalovaný pristúpil
k aplikácii § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, čo aj žalovaný dostatočne odôvodnil v
rámcinapadnutéhorozhodnutia.Zuvedenéhodôvodupretožalovanýnevyzývalžalobcunapreukázanie
dôvodnosti uplatnenia uvedeného ustanovenia zákona. Žalobca mal u žalovaného vedených sedem

správnych konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalobca teda pozná dostatočne postup
žalovaného pri rozhodovaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda žalobca mal potrebu
poukázať na skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že je u neho situácia odôvodňujúca aplikáciu §
6b ods. 2 zákona, mal tak učiniť na základe vlastného uváženia, a to do času, kým žalovaný nerozhodol
o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zároveň podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku je

účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Teda ak
mal žalobca dôkazy, ktoré chcel predložiť na podporu aplikácie § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní
právnej pomoci, nielenže tak mohol urobiť, ale mal povinnosť tak urobiť sám bez vyzvania zo strany
žalovaného. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal skutkovým stavom veci, opísal
skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, a taktiež vyhodnotil všetky podklady, na

základe ktorých dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde o prípad, ktorý by odôvodňoval použitie § 6b
ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje riadne
vyhodnotenie celkovej situácie žalobcu, ktorú žalovaný skúmal nielen s ohľadom na príjem žalobcu a
jehospoločneposudzovanejosoby(manželky),aleajsohľadomnajehovýdavky.Reálnypríjemžalobcu
a jeho manželky, ktorý žalovanému potvrdili ako štatutári spoločnosti, v ktorých sa sami zamestnávajú,

musí byť vyšší, ako dokladovali, keďže prezentované výdavky nezodpovedajú preukázaným príjmom.
Taktiež žalovaný zobral do úvahy sociálny status žalobcu (spoločník vo viacerých právnických osobách).
Na základe vyhodnotenia všetkých týchto súvislostí, teda celkovej sociálnej situácie žalobcu, dospel
žalovaný k záveru, že neexistujú na strane žalobcu také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie
právnej pomoci s finančnou účasťou v zmysle § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom

svoje správne úvahy v rozhodnutí riadne konkretizoval a zdôvodnil. Žalovaný riadne vyhodnotil aplikáciu
§ 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci aj s ohľadom na povahu sporu, v ktorom požiadal
žalobca o poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný tiež odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tej časti, kde poukazoval na skutočnosť, že podnikateľské riziko žalobcu nemožno prenášať na štát, atiež že, právna vec žalobcu nie je takou vecou, v ktorej by neposkytnutie právnej pomoci mohlo spôsobiť
vážnu ujmu žalobcovi. Rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu o neskúmaní prípadnej aplikácie § 5b
ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný nemá zákonnú povinnosť vyhodnocovať nárok

žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci aj s ohľadom na toto ustanovenie zákona. Účelom zákona o
poskytovaní právnej pomoci je totiž zabezpečiť poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o
poskytovaní právnej pomoci, možno podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci výnimočne

rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci aj osobám, ktoré
nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Musí pritom byť však splnená podmienka, že
ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, ktorá nepatrí do
pôsobnosti žalovaného, ale poskytnutie právnej pomoci v tejto veci je celospoločensky žiadúce. Inak
povedané, ak určitá agenda nepatrí vôbec do pôsobnosti žalovaného, ani ust. § 5b ods. 6 zákona o
poskytovaní právnej pomoci nemôže takto extra legem založiť výnimku z uvedeného kompetenčného

pravidla. Inak by sa došlo len k absurdnému záveru, že osoba s príjmom pod zákonnou hranicou
materiálnej núdze (teda osoba, ktorej zákonodarca chcel pomôcť) by nemohla byť prijímateľom právnej
pomoci, zatiaľ čo osoba, ktorá neprešla podmienkou materiálnej núdze, by bola oprávnená prijímať
právnu pomoc aj v oblasti inak žalovanému zákonom neudelenej. Teda taká osoba by bola oproti osobe,
ktorej predovšetkým zákonodarca hodlal pomôcť, dvojnásobným beneficientom z výnimky - nemusela

by spĺňať zákonnú hranicu príjmu a bola by jej poskytovaná právna pomoc aj v oblasti, na ktorú inak
žalovaný ani nie je oprávnený. Dôvodová správa k zákonu
č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní právnej pomoci, taktiež uvádza, že
mechanizmus uvedený v § 5b ods. 6 zákona sa uplatní, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada
právnická osoba, alebo ak takúto osobu na Centrum odkáže súd. V prípade žalobcu ide o fyzickú

osobu, ktorá podniká (je spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach), avšak
žalobca nie je právnickou osobou. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca ani nebol na žalovaného
odkázaný zo strany súdu. Rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/20/2020 zo dňa 10.09.2020
a 6Sžk/4/2020 zo dňa 04.11.2020, na ktoré poukázal žalobca vo svojej žalobe, boli rozhodnutia,
ktorými bol žalovaný viazaný iba v daných správnych konaniach. Žalovaný nie je povinný uplatňovať

rovnaký postup aj v iných správnych konaniach o nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľom.
Práve naopak, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/9/2020 zo dňa
31.03.2022, ustanovenie § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci nezakladá právny nárok
na vydanie rozhodnutia o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci. Tento
záver následne znamená, že žalovaný nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia v každom

jednotlivom prípade, teda aj v prípade, ak sa žiadateľ postupu podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní
právnej pomoci nedomáha, uvádzať dôvody nepredloženia žiadosti riaditeľovi Centra právnej pomoci
na rozhodnutie podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Súčasne to znamená, že bude
mať povinnosť odôvodniť svoj záver o nepotrebnosti využitia ust. § 5b ods. 6 zákona iba za situácie,
ak sa daného postupu bude žiadateľ výslovne domáhať. Taktiež v prípade, že žiadateľ v samotnej

žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uvedie, že sa domáha aj postupu podľa § 5b ods. 6 zákona,
žalovaný nebude považovať danú vec za hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu
k spravodlivosti, v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie dôvody, ktoré boli relevantné pre prijatie
daného záveru a predmetnú žiadosť riaditeľovi Centra právnej pomoci predkladať nebude. Žalovaný
riadne poučil žalobcu o podaní opravného prostriedku v rámci poučenia napadnutého rozhodnutia.

Žalobca bol poučený o tom, že nie je možné podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného,
keďže takúto možnosť zákon nepripúšťa. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 10 ods. 5 zákona o
poskytovaní právnej pomoci. Ďalej žalovaný uviedol, že je irelevantné, že bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobcu a jeho manželky bolo zrušené rozhodnutím súdu. Na účely posudzovania príjmovej situácie
žalobcu táto skutočnosť nemá žiaden vplyv. Spolu s príjmom žalobcu bolo potrebné posúdiť aj príjem

jeho manželky, keďže je jeho spoločne posudzovanou osobou pre účely vyhodnotenia podmienky
materiálnej núdze žalobcu, tak ako to vyplýva z § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci a
následne z § 3 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Majetkovú situáciu a majetkové
pomery žalobcu žalovaný nevyhodnocoval, keďže dospel k záveru, že nie je nevyhnutne potrebné, aby
zaujal stanovisko k tomu, či si vie žalobca zabezpečiť právne služby svojím majetkom, keďže nesplnil

podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze. Žalovaný má ale vedomosť o tom, že žalobca
nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku a že jeho manželka je vlastníčkou nehnuteľného
majetku. Informáciu o nehnuteľnom majetku manželky žalobcu však žalovaný použil iba v tom smere,
aby zistil, či manželka žalobcu disponuje príjmom z prenájmu tohto nehnuteľného majetku. Príjemz prenájmu majetku by následne predstavoval započítateľný príjem manželky žalobcu, ktorý by sa
následne spoločne posudzoval s príjmom žalobcu.

4. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl.
SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné
ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah.

5. Podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany

a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady
rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré
nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

6. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

7. Podľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu
materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak
je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

8. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

9. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

10. Podstatou žalobných námietok formulovaných v podanej správnej žalobe bolo tvrdenie o pochybení

žalovaného spočívajúceho v nepredložení veci Rade Centra právnej pomoci a riaditeľovi, ktorým s
poukazom na ustanovenie § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci prináleží posúdiť, či sa v
konkrétnom prípade nejedná o vec hodnú osobitného zreteľa, pričom v tomto smere malo byť napadnuté
rozhodnutie podľa názoru žalobcu aspoň v minimálnej miere odôvodnené.

11. K výkladu ustanovenia § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci považoval správny súd za
potrebné odkázať na závery prijaté veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn.
1Vs/1/2021 zo dňa 24.02.2022, z ktorého vyplýva, že „nie je vylúčené, že nastane situácia, že žiadateľ
v rámci žiadosti nebude požadovať pre prípad nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku
na poskytnutie právnej pomoci, postup podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a absenciu postupu

podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona namietne až v správnej žalobe. Pri posudzovaní dôvodnosti
takejto správnej žaloby, bude namieste prezumovať, že ´mlčanie´ žalovaného v odôvodnení rozhodnutia
ohľadom(ne)aplikácie§5bods.6zákonač.327/2005Z.z.znamená,žetentopostupneuplatnil,nakoľko
vo veci neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, čo súčasne ale znamená, že otázkou aplikácie
ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. sa zaoberal a nepovažoval ju za dôvodnú. Správny súd

následne v rozsahu uplatnených žalobných bodov vyhodnotí povahu veci, ktorej sa predmetná žiadosť
týka s tým, že pokiaľ bude mať za to, že by predmetná žiadosť mala byť práve z dôvodu jej podstaty
posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu
vráti na ďalšie konanie, v rámci ktorého žalovaný predloží žiadosť riaditeľovi na rozhodnutie podľa
§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. Tento postup správneho súdu však nemôže byť pravidlom, ale

vždy bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, jeho závažnosti a dôležitosti, na ktoré správny súd
poukáže v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uvedený záver môže evokovať rozpor s prijatým záverom
veľkého senátu, ktorý uviedol v bode 49, avšak nie je tomu tak. Veľký senát v tejto súvislosti opakuje, že
žalovaný nie je povinný zdôvodňovať, prečo neaplikoval ustanovenie § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., pokiaľ to žiadateľ výslovne neuvádza vo svojej žiadosti. V takomto prípade bude ale zároveň platiť, že
aplikáciuustanovenia§5bods.6citovanéhozákonanepovažovalzadôvodnú“.Uvedenérozhodnutiesa
vysporiadalo s rozdielnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (ako predchodcu Najvyššieho

správneho súdu) v uvedenej otázke. Uvedené závery znamenajú, že žalovaný nebol povinný osobitne
odôvodňovaťpostupznamenajúcinepredloženieveciriaditeľoviCentraprávnejpomocinaúčelypostupu
podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci.

12. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť

účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby
prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou
je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať.
Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny
poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V

odôvodnenírozhodnutiamusísprávnyorgánreagovaťnadvaokruhyproblémov:naskutkovéokolnostia
právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne
zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny
orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré

sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne
posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.
Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny
orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí

len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci
pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

13. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa v podrobnostiach zaoberal
nemožnosťou priznania bezplatnej právnej pomoci žalobcovi, a to aj v kontexte nesplnenia podmienky

materiálnej núdze [§ 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci] a tiež aplikácie ustanovenia
§ 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, čím naplnil požiadavku na riadne odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu v zmysle kritérií, ktoré vymedzuje citované znenie § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Pokiaľ ide o v správnej žalobe pomenovanú požiadavku žalobcu na použitie § 5b ods. 6
zákona o poskytovaní právnej pomoci v danej veci a zároveň aspoň o minimálne odôvodnenie postupu

žalovaného, ktorý neaplikoval dané ustanovenie, správny súd odkazuje na vyššie uvedené rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý spornú právnu otázku vyriešil, a to na úrovni veľkého senátu.
Žalovaný nemal povinnosť odôvodniť svoj postup, keď nepredložil vec na rozhodnutie riaditeľovi Centra
právnej pomoci, a to najmä za situácie, keď sa daného procesného postupu žalobca v žiadosti o
poskytnutie právnej pomoci ani nedomáhal.

14. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný.
O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade
trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.