Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209887
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6616209887.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., L. F. XXXX/XX, XXX XX, zastúpeného JUDr. Erika Golská,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, proti žalovanému v rade 1/
P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX Q. Z. V. a 2/ X. F., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom v X., Q. XXX/XX, XXX XX, obaja zastúpení JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárie v Lučenci, Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 10.175,18 Eur
a 5.996,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
5C/197/2016-204 z 10.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 10.175,18 Eur voči
žalovanému 1/ (prvý výrok), zamietol aj žalobu o zaplatenie 5.996,10 Eur voči žalovanému 2/ (druhý
výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote
3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného
1/ (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%

v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania
žalovaného 2/ (štvrtý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 01.08.2016 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému 1/ zaplatiť mu sumu 7.040,88 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov, vedených podľa výpisu z katastra nehnuteľností v
katastrálnom území E., obec E., okres E., zapísaných na LV č. XXXXX, parcely registra „C“, evidované

na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parcela č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere X m2 v podiele 1/1. Predmetné pozemky sa nachádzajú pod polyfunkčnými
objektami, vedenými podľa výpisu z katastra nehnuteľností v katastrálnom území E., obec E., okres
E. zapísanými na LV č. XXXX ako polyfunkčný objekt, súpisné číslo XXXX, stojaci na pozemku
parcely č. XXXX/X, polyfunkčný objekt, súpisné číslo XXXX, stojaci na pozemku parcely č. XXXX/X a

polyfunkčný objekt súpisné číslo XXXX, stojaci na pozemku parcely č. XXXX/X. Uvedené polyfunkčné
objekty boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného v rade 1/ v pomere 1/1. Keďže žalovaný 1/ užíva
pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, navrhol mu žalobca na mimosúdne riešenie vzniknutého
stavu uzatvorenie zmluvy o nájme nehnuteľností, na ktorý návrh žalovaný 1/ nereagoval. Žalobca
nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2013 a vklad
vlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíbolpovolenýdňa19.04.2013.Ktomutodátumužalovaný1/

pozemky žalobcu už užíval bez právneho dôvodu (nebola uzatvorená nájomná zmluva ani iná zmluva).
Suma majetkového prospechu získaného bezdôvodným obohatením vychádza z obvyklého nájomnéhoza pozemky v danej lokalite - výstavisko Mesta Lučenec, a to podľa vyjadrenia Mestského úradu v
Lučenci zo dňa 17.12.2013, v zmysle ktorého nájomné za pozemky v predmetnej lokalite predstavuje
sumu 34,50 Eur/m2/rok. V minulosti bolo užívanie pozemkov žalobcu žalovaným 1/ riešené v súdnom

konaní, vedenom Okresným súdom Lučenec pod sp.zn. 7C/42/2014, v ktorom rozsudkom zo dňa
24.09.2014 bola uložená žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,-Eur a nahradiť mu
trovy konania, ktorá suma predstavovala majetkový prospech žalovaného 1/, nadobudnutý užívaním
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu za obdobie od 19.04.2013 do 19.12.2013. Uvedený
rozsudok krajský súd na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom č.k. 17Co/978/2015-75 z 22.03.2017

potvrdil.
1.2 Aktuálne podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť mu
bezdôvodnéobohateniezapozemkyocelkovejvýmereXXm2zaobdobieod19.12.2013do19.07.2016,
t.j. za obdobie 31 mesiacov vo výške 7.040,88 Eur (2.725,50 Eur ročne, mesačne 227,125 Eur), ktorej
žalobe Okresný súd Lučenec vyhovel platobným rozkazom č.k. 5C/197/2016-21, voči ktorému žalovaný
1/ podal odpor.

1.3 Dňa 05.04.2018 doručil žalobca okresnému súdu zmenu žaloby, pripustenú okresným súdom
uznesenímč.k.5C/197/2016-105zodňa04.10.2019,právoplatnýmavykonateľným21.10.2019(č.l.105
spisu),ktorousadomáhaluloženiapovinnostižalovanému1/zaplatiťmuspolu10.175,18Eurdo3dníod
právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania z dôvodu priznania bezdôvodného obohatenia aj
za ďalšie obdobie užívania pozemkov žalovaným 1/ - od 19.07.2016 do 12.09.2017, vyčíslenú v zmysle

stanoviska Mesta Lučenec zo dňa 17.12.2013, podľa ktorého suma obvyklého nájomného v danej
lokalite je 34,50 Eur/m2/ročne, a teda pri užívanej výmere pozemku XX m2 výška denného nájomného
predstavuje 7,570 Eur, mesačného nájomného 227,125 Eur, ročného nájomného 2.725,50 Eur, čo za
dobu od 19.07.2016 do 12.09.2017, t.j. za 13 mesiacov a 24 dní predstavuje 3.134,305 Eur. Spolu so
zmenou žaloby predložil žalobca aj stanovisko Mesta Lučenec zo dňa 17.12.2017 o výške nájomného

v roku 2017 v danej lokalite obchodnej zóny a výstaviska.
1.4 Dňa 11.09.2019 žalobca doručil okresnému súdu ďalšiu žalobu, vedenú pod sp.zn. 12C/35/2019,
ktorou sa domáhal voči žalovanému 2/ vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.996,10 Eur s
príslušenstvom za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu za obdobie od
13.09.2017, t.j. od doby kedy sa žalovaný 2/ stal výlučným vlastníkom polyfunkčných objektov, stojacich

na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Polyfunkčné objekty žalovaný 2/ nadobudol kúpnou
zmluvou od žalovaného 1/ zmluvou o prevode vlastníctva, ktorej vklad v prospech žalovaného 2/ bol
Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, povolený pod č. V-XXXX/XXXX dňa 13.09.2017. V čase
nadobudnutia polyfunkčných objektov do výlučného vlastníctva mal žalovaný 2/ vedomosť o tom, že nie
je právne vysporiadané užívanie pozemkov pod polyfunkčnými objektami a tiež mal vedomosť o tom,

že s predošlým vlastníkom polyfunkčných objektov bolo vedené súdne konanie o vydanie majetkového
prospechu z bezdôvodného obohatenia užívaním pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu; na návrh na
mimosúdne riešenie vzniknutého stavu uzatvorením zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 19.01.2018
žalovaný 2/ reagoval odmietavo. Podľa vyjadrenia Mestského úradu v Lučenci zo dňa 09.09.2019
nájomné za pozemky v predmetnej lokalite v roku 2019 predstavujú sumu 37,95 Eur za 1m2/rok, pričom

v celkovej výmere XX m2, ktoré žalovaný 2/ užíva bez právneho dôvodu, ročná suma nájomného by
predstavovala sumu 2.998,05 Eur, t.j. celková suma nájomného za obdobie 2 rokov predstavuje sumu
5.996,10 Eur.
1.5 Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C/197/2016-116 zo dňa 24.10.2019, právoplatného a
vykonateľného dňa 12.11.2019 spojil konanie o zaplatenie 10.175,18 Eur aj s príslušenstvom, vedené

pod sp.zn. 5C/197/2016 s konaním o zaplatenie 5.996,10 Eur s príslušenstvom, vedené pod sp.zn.
12C/35/2019 na spoločné konanie, ktoré ďalej viedol pod sp.zn. 5C/197/2016 (č.l. 116 spisu).
1.6 Dňa 20.11.2019 okresný súd vydal platobný rozkaz č.k. 5C/197/2016-128, ktorým uložil žalovanému
2/ povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 5.996,10 Eur aj
trovy konania; voči platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odpor, preto okresný súd

platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu (uznesením č.k. 5C/197/2016-143 zo dňa 12.05.2020).
1.7 Okresný súd pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádzal z ustanovení čl. 20 ods. 1, ods. 3,
ods. 4 Ústavy SR, z §151n ods. 1, ods. 2, §151o ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“), §1 ods. 1, §2 ods. 3, §23 ods. 1, ods. 5, §24 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len „Zákon o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov“, aj „ZVB“ alebo aj „zákon č. 182/1993 Z.z.“), §451 ods. 1, §458 ods. 1, §456 OZ
a §34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej v texte aj len „zákon č. 162/1995 Z.z.“ alebo aj „Zákon o katastri nehnuteľností“).1.8 Konštatoval, že vo výlučnom vlastníctve žalobcu sú vedené nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXXX
z XX.XX.XXXX pre k.ú. E., obec E., okres E. ako parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, pričom právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX/X je evidovaný na LV

č. XXXX, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, právny vzťah k stavbe
evidovanej na pozemku XXXX/X je evidovaný na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere X m2, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX/X je evidovaný na LV
č. XXXX. Na uvedených parcelách je postavený polyfunkčný objekt, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve
žalovaného 1/ na základe nadobúdacieho titulu zmluvy o výstavbe Č.V XXX/XXXX zo dňa 26.10.2001,

až do 13.09.2017, kedy uvedený polyfunkčný objekt nadobudol zmluvou o prevode vlastníctva žalovaný
2/. V časti „C“ ťarchy je uvedené právo prechodu pešo a vozom a užívania technickej infraštruktúry
cez pozemok registra C., parcela č. XXXX/XX a stavbu súpis. č. XXXX na pozemku registra C.,
parcela č. XXXX/XX v prospech vlastnícka pozemkov registra C., parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, č. V z 30.06.2016-2364/16 (č.l. 6 spisu); následne je v časti „C“: ťarchy, porad. č.
1 vyznačené vecné bremeno užívania pozemkov C. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech

vlastníkov nebytových priestorov bytového domu so súpis. č. XXXX na pozemkoch registra C. parc. č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, Z-XXXX/XXXX-XXXX/XX (č.l. 171-172 spisu).
1.9 Z výpisu LV č. XXXX z 01.08.2016 pre okres E., obec E., kat. územie E. mal súd za preukázané, že
vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ je vedený polyfunkčný objekt so súpisným č. XXXX na parcele č.
XXXX/X, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX, je evidovaný na LV č. XXXXX, polyfunkčný

objekt so súpis. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je
evidovaný na LV č. XXXXX, polyfunkčný objekt so súpis. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, právny vzťah
k parcele, na ktorej leží stavba XXXX, je evidovaný na LV č. XXXXX; časť „C“: ťarchy je bez zápisu
(č.l. 7 spisu).
1.10 Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 30.08.2020 pre okres E., obec E., kat. územie E. v časti „A“

majetková podstata je už zapísaný polyfunkčný objekt súpis. č. XXXX na pozemkoch parcely č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/ (časť „B“ LV č. XXXX) a v časti „C“ ťarchy
je vyznačené právo užívania pozemkov registra C. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech
vlastníkov nebytového priestoru bytového domu so súpis. č. XXXX na pozemkoch registra C. parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, Z-XXXX/XXXX-XXXX/XX, pričom žalovaný 2/ nadobudol majetkovú

podstatu v časti „A“ uvedenú na tomto liste vlastníctva, t.j. polyfunkčný objekt so súpisným č. XXXX na
parceláchč.XXXX/X,XXXX/XaXXXX/X,evidovanýnaLVč.XXXXpreokresE.,obecE.,kat.územieE.,
Zmluvou o prevode vlastníctva č. V-XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX-vz.XXXX/XX (č.l. 65,173-175 spisu).
1.11 Z potvrdenia Mesta Lučenec zo dňa 17.12.2013, vystaveného pre žalobcu vyplýva, že za pozemok
v lokalite I. R., úrad práce, obchodná zóna, výstavisko E. by mesto požadovalo nájomné 34,50 Eur/

m2/ročne, pričom Mesto Lučenec má ceny nájmu určenú v Zásadách hospodárenia s majetkom Mesta
Lučenec, tieto sú spravované v zmysle platnej legislatívy a ceny v nich sú určené na základe znaleckých
posudkov; zásady hospodárenia s majetkom Mesta Lučenec sú uverejnené na internetovej stránke
mesta (č.l. 8 spisu). Mesto Lučenec dňa 07.12.2017 na žiadosť žalobcu o vyjadrenie k cene prenájmu
pozemkov v lokalite I. R., úrad práce, obchodná zóna, výstavisko potvrdilo cenu prenájmu pozemkov

v tejto časti mesta vo výške 34,50 Eur/m2/ročne (potvrdenie zo dňa 07.12.2017, č.l. 66 spisu). Mesto
Lučenec vo vyjadrení zo dňa 09.09.2019 v odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 27.08.2019 uviedlo, že
pozemky lokality I. R. a A. patria k územnému bloku, kde výška nájomného za 1 m2 za rok prenájmu
pozemku je stanovená na sumu 37,95Eur (č.l. 13 spojeného spisu sp.zn. 12C/35/2019).
1.12 Medzi žalovaným 2/ ako prenajímateľom a nájomcom došlo nájomnou zmluvou v zmysle zákona

č. 116/1990 Zb. zo dňa 22.04.2018 k prenájmu priestorov na 1. nadzemnom podlaží - vstupná hala,
kancelária a príslušenstvo vrátane vnútorných rozvodov médií o výmere vcelku XX,XX m2 a zariadením
podľa zoznamu za cenu, stanovenú dohodou v čl. II. nájomnej zmluvy vo výške 3.840,- Eur ročne,
splatnou vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci od 01.05.2018 do budúcna v bežnom mesiaci, s dobou
nájmu na dobu neurčitú odo dňa 01.05.2018 (č.l. 180-181 spisu), pričom nájom bol dohodnutý s

prihliadnutím na vek predmetu nájmu a atraktívnosť územia.
1.13 Okresnýsúdvychádzalzprávnehonázoru,že§23ods.5zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytov
a nebytových priestorov rieši situáciu, kedy vlastník bytového domu nemôže nadobudnúť vlastníctvo k
pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený, alebo k priľahlým pozemkom v zmysle §23 ods.2, 4
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na to, aby mohol vlastník domu ako aj následne

vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov plnohodnotne vykonávať svoje vlastníctve právo,
zákonodarca uvedeným ustanovením upravil, že na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom,
resp. na priľahlých pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka domu, sa zriaďuje vecné bremeno
priamo zo zákona. Inštitút vecných bremien je upravený v §151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Vpredmetnom prípade má zaviazať vlastníka pozemku, aby strpel jeho užívanie vlastníkom bytového
domu, resp. jednotlivých bytov a nebytových priestorov na účely plnohodnotného a nerušeného výkonu
ich vlastníckeho práva. Tým, že vecné bremeno vzniká zo zákona bez ohľadu na vôľu vlastníka

pozemku, resp. vlastníka bytového domu, jeho zápis do katastra nehnuteľností má iba deklaratórny
charakter a uskutočňuje sa záznamom v zmysle §34 ods.1 katastrálneho zákona.
1.14 V súvislosti s nárokmi žalobcu podľa názoru okresného súdu vyvstali najmenej tri právne otázky,
a to:
1. či užívaním pozemku z titulu vecného bremeno vzniká na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie,

2. či bránia ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov záveru o existencii práva na náhradu
za užívanie pozemku, na ktorý dopadá vecné bremeno a
3. kedy mohol prvýkrát uplatniť vlastník pozemku právo z vecného bremena.
1.15 Vzhľadom na legitímnu možnosť žalovaných 1/, 2/ užívať pozemok na základe §23 ods.5 ZVB
z titulu zákonného vecného bremena, okresný súd vylúčil vo vzťahu k sporným parcelám nároky z
porušenia práva a teda aj nároky z bezdôvodného obohatenia. Zákon explicitne nereguluje právo

na náhradu za takto vzniknuté vecné bremeno. Režim zákonných vecných bremien nie je totožný s
režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou. Nejde však o
úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka o vecných
bremenách.Vprípade,žešpeciálnepredpisyneobsahujúzvláštnuúpravu,riadisaichrežimvšeobecnou
občianskoprávnou úpravou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/190/2004 z

31.05.2005, Nález Ústavného súdu Českej republiky PL. ÚS 25/04 z 25.01.2005).
1.16 Ďalej okresný súd vychádzal z teoretických východísk, že vecné bremená zriadené ex lege majú
špecifický režim, ktorý je upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené, a
zároveň majú aj súkromnoprávny prvok. Z §3 ods.1 ZVB vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje
inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky

zákonník. Aj keď zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neuvádza, že vecné bremeno
vzniknuté podľa §23 ods.5 tohto zákona vzniká len za náhradu, je potrebné vychádzať z článku 11
ods. 4 Listiny a článku 20 ods.4 Ústavy SR. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je
nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné
vecné bremeno vzniká in rem, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na

spôsob zmeny vlastníctva. Jeho vznik nemožno posudzovať samostatne v prípade každého nového
vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová, nemá
teda charakter opakovaného plnenia, je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ
zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Ak by v
súčasnosti bol vlastníkom pozemku ten istý vlastník, ktorý ním bol v deň nadobudnutia účinnosti ZVB,

t.j. 01.09.1993, zrejme by v praxi nevznikali pochybnosti o tom, že uvedeným dňom došlo ex lege
k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva vecným bremenom v zmysle §23 ods.5 Zákona o vlastníctve
bytov, že uvedeným dňom mu aj v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vzniklo
právo na náhradu za toto obmedzenie a že od uvedeného dňa mal vlastník možnosť uplatniť svoje
právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych práv Občianskym zákonníkom v ustanovenej dobe.

Pokiaľ tento (nezmenený) vlastník právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva neuplatnil v
ustanovenej dobe, došlo k premlčaniu jeho práva a v súčasnosti sa už nemôže domáhať žiadnej náhrady
za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Ak tento nezmenený vlastník pozemku svoje právo na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva, ku ktorému došlo 01.09.1993 v zmysle §23 ods.5 ZVB, úspešne
uplatnil a bola mu, či už na základe dohody dotknutých subjektov alebo rozhodnutia súdu poskytnutá

náhrada, boli jeho práva uspokojené a v súčasnosti mu už z tohto titulu obmedzenia jeho vlastníckych
práv nepatrí žiadna ďalšia náhrada za nové alebo pretrvávajúce obmedzenie vlastníctva. Na podstate
skôr uvedeného nemôže nič zmeniť, ak odo dňa účinnosti Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov došlo ku zmene v osobe vlastníka pozemku zaťaženého vecným bremenom v zmysle §23
ods.5 ZVB. Aj vtedy, ak došlo k takejto zmene v osobe vlastníka pozemku, treba naďalej rozlišovať

jednak tú skutočnosť, že priamo Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravil samotný
vecno-právny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby (vecným bremenom obmedzujúcim vlastníka
pozemku), jednak skutočnosť, že ak tento zákon osobitne neupravil vzájomné (finančné) vyrovnanie
nositeľov práv a povinností, tvoriacich obsah tohto právneho vzťahu - prichádzala do úvahy možnosť
ich vyrovnania podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (no len do doby ustanovenej

zákonom).
1.17 Vzhľadom na tieto úvahy okresný súd uzavrel, že bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému
01.09.1993 (dňom účinnosti ZVB) vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknutú
ex lege v zmysle §23 ods.5 ZVB, túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola alebonebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku (bez ohľadu na to, kto ním je) nepatrí právo na
nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva. V tejto súvislosti okresný
súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.04.2016 sp.zn. 3Cdo/49/2014.

1.18 Okresný súd vyjadril názor, že všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o vecnom
bremene právo na náhradu za užívanie zabremeneného pozemku nevylučujú a pridržiaval sa judikatúry
Ústavného súdu (uznesenie PL. ÚS 28/05 zo dňa 28.09.2005).
1.19 Existencia práva na náhradu za vecné bremeno na rozdiel od nárokov z porušenia práva
(bezdôvodné obohatenie, náhrada škody) má zásadný vplyv na dôsledky spojené s plynutím času a

s oneskoreným využitím takéhoto práva. Kým pri bezdôvodnom obohatení niet dôvod na odklon od
stabilizovanej judikatúry o opakujúcom vzniku práva na jeho vydanie, až kým protiprávny stav trvá
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/52/2005), pri práve z vecného bremena niet dôvodu na
odsúvanie uplatňovania práva na náhradu. Iný postup by len podporoval udržiavanie neistoty z jasne
pomenovaných právnych vzťahov (z vecného bremena).
1.20 Žalobca v čase kúpy pozemku musel mať vedomosť, že pozemok je zastavaný nebytovým

priestorom a vychádzajúc z prezumcie poznania zákonnej úpravy, uverejnenej v Zbierke zákonov mal
vedieť, že kupuje pozemok, na ktorom je zriadené zákonné vecné bremeno a oprávnenými z takéhoto
vecného bremena sú žalovaní 1/, 2/.
1.21 S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/41/2011 zo dňa 15.05.2012
okresný súd mal za to, že ak zákonodarca zvolil zákonné vecné bremeno, sledoval právnu istotu,

potrebnú v početných vzťahoch medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a vlastníkmi pozemkov
a sotva by akákoľvek regulácia vzťahov medzi nimi priniesla sledovaný cieľ, ak by sa jedno z
najdôležitejších práv vlastníka pozemku, a to náhrada za užívanie, malo prenášať na neurčité obdobie
z vlastníkov bytov a nebytových priestorov na nástupcov a pod. Zmyslom právnej úpravy bolo odstrániť
stav právnej neistoty. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom prípade žalobca, už nadobudol

pozemok s vecným bremenom a keďže vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu
s vlastníkom prevádzanej veci, nie je možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku
existujúcim zákonným vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady. Ak vznikla
otázka existencie práva na náhradu za vecné bremeno, pri namietaní premlčania je treba riešiť zákonite
otázku, kedy sa toto právo mohlo uplatniť prvýkrát.

1.22 Okresný súd mal za to, že v prejednávanej veci je nesporné, že na pozemku žalobcu, t.j. na
parcelách,ktorénadobudolkúpouvroku2013odspoločnostiK.C.,spol.s r.o.,jepostavenýpolyfunkčný
objekt, ktorý nadobudol žalovaný 1/ na základe zmluvy o výstavbe zo dňa 26.10.2001 a následne
žalovaný 2/ zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 13.09.2017. Zákon č. 182/1993 Z.z. nadobudol
účinnosť od 01.09.1993, na základe ktorého vzniklo zákonné vecné právo, zodpovedajúce vecnému

bremenu k pozemku. Vlastník pozemku resp. jeho právny predchodca si mohol právo na náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva uplatniť v zákonom stanovenej premlčacej lehote 3 rokov. Právo na
uplatnenie nároku zodpovedajúcemu za obmedzenie vlastníckeho práva uplynulo k 01.09.1996.
1.23 V prípade vydania bezdôvodného obohatenia alebo nájmu na základe zmluvy je možné uvažovať
o opakujúcom sa plnení na strane osoby, ktorá pravidelne a neobmedzene užíva cudziu vec bez

právneho dôvodu. Žalovaný 1/ neužíval a žalovaný 2/ neužíva predmetné parcely žalobcu bez právneho
dôvodu, pretože na pozemku žalobcu vzniklo zo zákona ku 01.09.1993 vecné bremeno, t.j. žalovaný
1/ mal a žalovaný 2/ má právny dôvod na to, aby užíval pozemok žalobcu. Ak má odplata za zriadené
vecné bremeno povahu jednorazového plnenia a v danom prípade zákonné vecné bremeno vzniklo
01.09.1993, v súlade s §101 OZ si vlastník pozemku nárok na odplatu mohol uplatniť v lehote 3

rokov od jeho vzniku, t.j. do 01.09.1996 a ak tak neurobil, jeho právo sa premlčalo a musí počítať s
tým, že na námietku dlžníka jeho nároku súd nebude môcť vyhovieť. Vecné bremeno vzniklo in rem
(na veci), t.j. s vecou prechádza na nového vlastníka a nový vlastník vstupuje do práv a povinností
predchádzajúceho vlastníka. Ak žalobca kúpil pozemok v roku 2013 so zákonným vecným bremenom,
ktoré vzniklo 01.09.1993, mal a mohol vedieť, že nárok na odplatu za zriadené vecné bremeno ako

jednorazové plnenie bol už v čase kúpy premlčaný a bol premlčaný aj v čase podania žaloby 01.08.2016.
1.24 Okresný súd poukázal na to, že vo všeobecnosti povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia
nastupuje v prípade, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci
konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny
pomer vzťahujú a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Záväzok z bezdôvodného

obohatenia vzniká zásadne len v prípade, ak medzi stranami neexistuje iný právny vzťah, v rámci
ktorého právna norma ukladá povinnosť, smerujúcu v podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné
obohatenie nejde, ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona, alebo je založená
zmluvne. Pri takejto konštrukcii úpravy vzťahov medzi stranami sporu považoval nárok na náhradu zazriadenie vecného bremena a jeho uplatňovanie ako jednorazovej náhrady za prednostný pred vydaním
bezdôvodného obohatenia, ktoré má charakter opakujúceho sa plnenia (podobne ako nájomné).
Je potrebné rozlíšiť aj charakter odplaty pri vecných bremenách ako jednorazovej a bezdôvodné

obohatenie ako opakujúcej sa. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale podstatné je
iba to, že stav obohatenia vznikol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 33Odo 882/2006 zo dňa 24.06.2008. V danom prípade sa žalovaní na úkor žalobcu
ako vlastníka pozemku bezdôvodne neobohatili z dôvodu, že ako vlastníci nebytového priestoru zo

zákonanazákladešpeciálnehoprávnehopredpisuimvzniklokpozemkuprávozodpovedajúcevecnému
bremenu.
1.25 V prípade, ak došlo ku zmene v osobe vlastníka pozemku, je potrebné naďalej rozlišovať
skutočnosť, že priamo Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravil samotný vecno-
právny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby, jednak skutočnosť, že pokiaľ tento zákon osobitne
neupravil vzájomné vyrovnanie nositeľov práva a povinností, tvoriacich obsah tohto právneho vzťahu,

prichádzala do úvahy možnosť ich vyrovnania podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému 01.09.1993, t.j. dňom účinnosti Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex
lege v zmysle §23 ods.5 tohto zákona túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola,
alebo nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu

za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.
1.26 S poukazom na §101 OZ okresný súd mal za to, že ak zákonodarca zvolil zákonné vecné bremeno,
sledoval práve právnu istotu, potrebnú v početných konfrontačných vzťahoch medzi vlastníkmi bytov,
nebytových priestorov a vlastníkmi pozemkov. To platí aj čo do práva na náhradu za takto vzniknuté
vecné bremeno. Z hľadiska plynutia času je relevantný deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz,

a to sa mohlo vykonať bez akýchkoľvek zákonných prekážok na druhý deň po nadobudnutí účinnosti
zákonnej právnej úpravy o zriadení vecného bremena v zmysle §23 ods. 5 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Vlastníkovi takéhoto pozemku patrí primeraná náhrada, zohľadňujúca
všetky okolnosti užívania, vrátane jeho zastavania stavbami. Toto právo podlieha všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe v zmysle §101 OZ a ak nedošlo k inej dohode, mohlo sa uplatniť jednorazovo po

prvý raz od vzniku vecného bremena, spojeného s nadobudnutím účinnosti ZVB, teda od 01.09.1993;
trojročná premlčacia doba uplynula 01.09.1996 a žaloba na okresný súd bola podaná 01.08.2016, teda
po jej márnom uplynutí. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia (alebo nájmu na základe zmluvy)
je možné uvažovať o opakujúcom sa plnení na strane osoby, ktorá pravidelne a neobmedzene užíva
cudziu vec bez právneho dôvodu, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

1.27 Ohľadne namietanej predvídateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobcom s odkazom
na rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/42/2014-42 zo dňa 20.10.2014, ktorým bola uložená
povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi 1.817,-Eur z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie
8 mesiacov od 19.04.2013 do 19.12.2013, ktorý Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudkom
č.k.17Co/978/2015-75 zo dňa 22.03.2017 okresný súd poukázal na odlišnú dôkaznú situáciu v tomto

spore na strane žalovaného 1/, ktorý v danej veci okrem podania odporu voči platobnému rozkazu zostal
nečinný. V predmetnej veci v rámci svojej obrany žalovaní 1/, 2/ preukázali nedôvodnosť žalobného
nároku žalobcu, vzhľadom na legitímnu možnosť žalovaných užívať predmetný pozemok vo výlučnom
vlastníctve žalobcu na základe §23 ods.5 ZVB z titulu zákonného vecného bremena, čo vylučuje nároky
žalobcu z porušenia práva ako aj jeho uplatnené nároky z bezdôvodného obohatenia.

1.28 Okresný súd poukázal na základnú povinnosť žalobcu v civilnom súdnom konaní tvrdiť a
preukazovať svoje tvrdenia, pretože pri opaku súd žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť a dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo
odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno.
1.29Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdodkazomna§255ods.1,§262ods.1,2zákonač.160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) s tým, že žalovaný 1/,2/ boli úspešní
v plnom rozsahu v spore, preto im obom priznal právo na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným
uznesením.

2. Proti rozsudku v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote v zmysle §355 a nasl.
C.s.p. odvolanie z dôvodov, uvedených v §365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcoviprávo na vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 ods. 1,2 OZ
vzniklo na tom skutkovom základe, že žalovaný 1/ ako výlučný vlastník stavby - polyfunkčného objektu
súp. č. XXXX, stojaceho na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v období od 19.12.2013 do

12.09.2017 bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosti - pozemky, na ktorých je polyfunkčný objekt
postavený a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Následne od 13.09.2017 výlučným vlastníkom
polyfunkčného objektu sa stal žalovaný 2/, ktorý v užívaní pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu
pokračoval. V dotknutom súdnom konaní si žalobca voči žalovanému 2/ uplatnil právo na vydanie
majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.09.2017 do 13.09.2019, avšak

užívanie bez právneho dôvodu žalovaným 2/ pretrváva aj v súčasnosti. Prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozsudku o zamietnutí žaloby poukazuje na ústavné právo každého vlastniť majetok, deklarované
v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Taktiež súd vychádza aj z ustanovenia článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami, chránenými zákonom. Ostatná citácia Ústavy Slovenskej republiky okresným

súdom vychádza z článku 20 ods. 4 o nútenom obmedzení vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere
a vo verejnom záujme. Prvostupňový súd svojím rozsudkom porušil vyššie citované ústavné práva
vo vzťahu k vlastníctvu žalobcu, pretože došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva bez verejného
záujmu, došlo k zneužitiu vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ na ujmu vlastníctva žalobcu a nebola
rešpektovaná ústavná zásada o rovnakej ochrane vlastníckeho práva všetkých vlastníkov.

2.1 Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že žalovaný 1/, 2/ užívali pozemky žalobcu na
základe §23 ods. 5 ZVB z titulu zákonného vecného bremena a preto súd vylúčil vo vzťahu k užívaným
pozemkom nároky z porušenia práva a teda aj nároky z bezdôvodného obohatenia (bod 57 odôvodnenia
rozsudku). Podrobnejšie sa prvostupňový súd uplatnenému právnemu titulu vydania majetkového
prospechu z bezdôvodného obohatenia nevenoval. Pomerne detailne okresný súd rozvinul svoju teóriu

o tom, že Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadobudol účinnosť dňa 01.09.1993, na
základe ktorého vzniklo zákonné vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku; t.j. podľa
názoru okresného súdu vlastník pozemku resp. jeho právny predchodca si mohol právo na náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva uplatniť v zákonom stanovenej premlčacej lehote 3 rokov a právo na
uplatnenie nároku zodpovedajúceho vecnému bremenu za obmedzenie vlastníckeho práva uplynulo k

01.09.1996, právo žalobcu sa premlčalo a musí počítať s tým, že na námietku dlžníka jeho nároku súd
nebude môcť vyhovieť (bod 62 odôvodnenia rozsudku). Žalobca zdôraznil, že o premlčaní súd môže
rozhodnúť len na základe vznesenej námietky premlčania, ktorá v prejednávanej veci vznesená nebola
ani žalovaným 1/ ani žalovaným 2/. Súd nemôže rozhodovať o premlčaní ex offo a rozhodne súdu
neprináleží prejudikovať uplynutie premlčacej doby v neprospech žalobcu.

2.2 Za podstatne závažnejší nedostatok na strane prvostupňového súdu je však potrebné považovať
jeho právny názor o plynutí premlčacej doby od 01.09.1993 do 01.09.1996 na uplatnenie práva žalobcu
na náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva z dôvodu vecného bremena. Prvostupňový súd
nebral do úvahy skutočnosť, že v dobe, kedy konštatoval plynutie premlčacej doby, polyfunkčný objekt
žalovaných súp. č. XXXX ešte neexistoval, pretože ku vzniku uvedenej stavby - polyfunkčného objektu

došlo až 26.10.2001, kedy bola stavba zapísaná na LV č. XXXX a súčasne bol ako jej prvý vlastník
zapísaný žalovaný 1/, ktorý vlastníctvo k polyfunkčnému objektu nadobudol právnym titulom zmluvy
o výstavbe, t.j. bol prvým vlastníkom, pre ktorého bola uvedená stavba postavená. Premlčacia doba
nemohla žalobcovi plynúť od 01.09.1993 a uplynúť 01.09.1996, teda v čase, keď mu žiadne právo
na odplatu v tom čase nepatrilo. Uvedené skutočnosti sú preukázané výpisom z LV č. XXXX, ktorý

bol žalobcom predložený súdu prvej inštancie ako príloha k návrhu na vydanie platobného rozkazu
voči žalovanému 1/ dňa 01.08.2016, na ktorom liste vlastníctva je zapísaný ako výlučný vlastník
polyfunkčnéhoobjektužalovaný1/ajetamuvedenýajprávnytitulnadobudnutiajehovlastníckehopráva
- zmluva o výstavbe č. V XXX/XXXX z 26.10.2001.
2.3 Z uvedeného vyplýva nesprávny právny názor prvostupňového súdu, že žalovaní 1/,2/ boli oprávnení

užívať pozemky žalobcu titulom zákonného vecného bremena od 01.09.1993, kedy podľa názoru
okresného súdu vzniklo zákonné vecné bremeno (bod 62 odôvodnenia rozsudku), pretože vo vzťahu k
polyfunkčnému objektu súp. č. XXXX nemohlo vzniknúť vecné bremeno užívania týchto pozemkov od
tohto dňa, keďže v tom čase stavba polyfunkčného objektu nebola zrejme ani naplánovaná, a samotná
stavba vznikla v právnom slova zmysle zápisom na LV č. XXXX dňom 26.10.2001.

2.4 Prvostupňový súd sa stotožnil s názorom žalovaných o vzniku práva z vecného bremena vo vzťahu
k pozemkom žalobcu, odvodeného z ustanovenia §23 ods. 5 ZVB, platného a účinného v čase vzniku
stavby- polyfunkčného objektu súp. č. XXXX,t.j. do 31.08.2002, v zmysle ktorého „Ak vlastník DOMU
nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíšedo katastra nehnuteľností.“ Vyššie citovaného zákonné ustanovenie používa pojem „vlastník DOMU“.
Podľa §2 ods. 2 je pojem DOM vysvetlený ako „Bytový dom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona
rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok, ustanovených v tomto zákone vo

vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia
domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“ Za DOM
sa v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, platného a účinného v čase vzniku
polyfunkčného objektu súp. č. XXXX nepovažoval nebytový priestor, ktorý bol v ustanovení §2 ods. 3
definovanýnasledovne:„Nebytovýmpriestoromsanaúčelytohtozákonarozumiemiestnosťalebosúbor

miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým
priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.“ Z vyššie
uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v
zmysle §23 ods. 5 vzniká len v prospech vlastníka DOMU, ktorým sa rozumie bytový dom a nevzniká
v prospech vlastníka nebytového priestoru. Je nesporné, že polyfunkčný objekt súp. č. XXXX v čase
svojho vzniku 26.10.2001 nespĺňal zákonné kritériá toho, aby bol považovaný za bytový dom, keďže z

LV č. XXXX zo dňa 01.08.2016, ktorý bol súdu zaslaný ako príloha žaloby dňa 01.08.2016, jednoznačne
vyplýva, že sa v tejto stavbe nenachádza ani jeden byt. Nachádza sa tam len sedem nebytových
priestorov, špecifikovaných ako priestor č. X - X na prízemí, priestor č.X - X na prízemí, priestor č.XX -
X na 1. poschodí, priestor č.XX - X na 1. poschodí, priestor č.X - X na 1. poschodí, priestor č.X - X na 2.
poschodí a priestor č.X - X na 3. poschodí. Skutočnosť, že v prípade polyfunkčného objektu súp. č. XXXX

sa jedná výlučne o nebytový priestor a nie o bytový dom, potvrdzuje aj Zmluva o výstavbe, uzatvorená
dňa 20.03.1997 medzi U. spol. s r.o. ako obstarávateľom stavby a žalovaným 1/ ako stavebníkom, v
zmysle ktorej žalovaný 1/ nadobudol do svojho vlastníctva nebytové priestory č. X, X, X, X, X, pričom
podľa čl. III predmetnej zmluvy nebytové priestory pozostávajú z
- nebytové priestory č. X z garáže pre osobné motorové vozidlo a schodiska

- nebytové priestory č. X z predajne, skladu a sociálneho zariadenia
- nebytové priestory č. X zo vstupnej haly, kancelárie, schodiska a sociálneho zariadenia
- nebytové priestory č. X z dvoch kancelárií, schodiska, chodby a sociálneho zariadenia
- nebytové priestory č. X z haly s kuchynkou, kancelárie a schodiska.
Zmluva o výstavbe sa nachádza v súdnom spise a bola predložená ako príloha vyjadrenia žalovaného

1/ zo dňa 12.07.2017. Skutočnosť, že v prípade polyfunkčného objektu súp. č. XXXX sa jedná výlučne
o nebytový priestor a nie o bytový dom, preukazuje taktiež zápis o odovzdaní a prevzatí stavby,
číslo zápisu 15/98/Ťa s dátumom začatia preberacieho konania 03.02.1998 a dátumom ukončenia
preberacieho konania 29.04.1998, v ktorom zápise je stručný popis stavby uvedený nasledovne:
„Klasický murovaný objekt štvorpodlažný so sedlovou strechou a keramickou krytinou, plastové okná,

vykurovanie teplovodné z centrálneho zdroja, príprava TÚV v el. ohrievači. Objekt slúži ako predajňa
priem. tovaru a administratívna budova pre fy. Z..“ Predmetný zápis o odovzdaní a prevzatí stavby sa
nachádza v súdnom spise a bol predložený žalovaným 1/ ako príloha jeho vyjadrenia dňa 12.04.2018.
S poukazom na uvedené listinné dôkazy je nesporné, že polyfunkčný objekt súp. č. XXXX je stavbou
s nebytovými priestormi a nenachádza sa v ňom ani jeden byt, respektíve bytová jednotka určená na

bývanie. Uvedená stavba polyfunkčného objektu nespĺňa zákonné kritériá bytového domu v zmysle
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, platného a účinného v čase vzniku uvedenej stavby.
K takejto stavbe, ktorá nie je bytovým domom (domom), v zmysle §23 ods. 5 ZVB nevzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre prípad, ak vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku,
keďže toto právo vzniká iba vlastníkovi bytového domu. Ešte prísnejšie je pojem DOM definovaný

v zmysle §2 ods. 2 cit. zákona, platného a účinného v súčasnosti, podľa ktorého „Bytovým domom
(ďalej len „dom“) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej
plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok
ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné
častidomuaspoločnézariadeniatohtodomusúsúčasnevpodielovomspoluvlastníctvevlastníkovbytov

a nebytových priestorov.“ Polyfunkčný objekt súp. č. XXXX nespĺňa zákonné kritéria bytového domu
ani podľa súčasne platnej a účinnej právnej úpravy, ale spĺňa zákonné kritériá nebytového priestoru,
vymedzené v ustanovení §2 ods. 3 ZVB, podľa ktorého „Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona
rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely
ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné

zariadenia domu.“ Aj keď pre posúdenie vzniku vecného bremena v zmysle §23 ods. 5 ZVB je dôležitý
charakter stavby v čase jej vzniku, aj v zmysle výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 11.10.2021,
ktorý predložil právny zástupca žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní pred okresným súdom dňa 11.10.2021,
na ktorom bolo ukončené dokazovanie, sa v prípade polyfunkčného objektu súp. č. XXXX jedná onebytovýpriestorvzmysle§2ods.3Zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,resp.okomplex
nebytových priestorov, a to:
- zariadenie obchodu na prízemí polyfunkčného objektu

- garáž č. X na prízemí polyfunkčného objektu
- zariadenie verejnej správy a administratívy č. X na 1. p. polyfunkčného objektu
- iný nebytový priestor č. X na 1. p. polyfunkčného objektu
- zariadenie verejnej správy a administratívy č. X na 2. p. polyfunkčného objektu
- zariadenie verejnej správy a administratívy č. X na 3. p. polyfunkčného objektu

Z charakteru uvedených priestorov je nesporné, že sa nejedná o bytové jednotky a to ani v jednom
prípade.
2.5 Prvostupňový súd nesprávne poňal účel právnej úpravy §23 ods. 5 ZVB, keď prezentoval právny
názor, že k vzniku vecného bremena v zmysle tohto ustanovenia došlo aj v prípade stavby, postavenej
v roku 2001, dňom účinnosti tohto zákona, t.j. dňom 01.09.1993. Účelom právnej úpravy ustanovenia
§23 ods. 5 ZVB bolo upraviť právne vzťahy vlastníkov domov k pozemkom a to vo vzťahu k stavbám,

ktoré v čase nadobudnutia účinnosti danej právnej úpravy - 01.09.1993 - už existovali a v prípade
ktorých vlastník domu, t.j. bytového domu, nebol vlastníkom pozemku. Daná právna úprava §23 ods. 5
sa nemôže vzťahovať na stavby (aj bytové domy), ktoré boli postavené po 01.09.1993 na pozemkoch,
ktoré vlastnícky nepatrili vlastníkovi domu. Pokiaľ by to tak bolo, uvedená právna úprava by umožňovala
neobmedzený priestor pre špekulatívne konanie, kedy by ktokoľvek po roku 1993 mohol postaviť stavbu

na cudzom pozemku a nemusel by riešiť vlastnícke vzťahy k pozemku, pretože by tvrdil, že mu vzniklo
právo vecného bremena v zmysle §23 ods. 5 ZVB. Jednalo by sa o zneužitie práva, respektíve „legálnu
krádež pozemkov“, na ktorých by sa takéto stavby stavali, pretože vlastník pozemku by mal de facto
zviazané ruky, čo sa týka ochrany svojho vlastníckeho práva. Takýto právny stav nemohol byť účelom
právnej úpravy v zmysle §23 ods. 5 dotknutého zákona.

2.6 Odvolateľ sa nestotožnil ani s vyjadrením prvostupňového súdu na margo právoplatne skončeného
súdnehokonaniavkonanípredOkresnýmsúdomLučenecsp.zn.7C/42/2014(rozsudokč.k.7C/42/2014
- 42 zo dňa 24.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/978/2015
- 75 zo dňa 22.03.2017), v ktorom bolo priznané žalobcovi od žalovaného 1/ obdobné právo na
vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia z rovnakého právneho titulu užívania

tých istých pozemkov žalobcu zastavaných tým istým polyfunkčným objektom súp. č. XXXX, len za
iné časové obdobie. Uvedený rozsudok v tomto prípade slúži ako precedens, použiteľný v rámci
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia v tomto dotknutom konaní. K otázke predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia prvostupňový súd zaujal stanovisko, že v konaní sp.zn. 7C/42/2014 išlo o odlišnú dôkaznú
situáciu (bod 66 odôvodnenia rozsudku). S týmto názorom prvostupňového súdu sa žalobca nestotožnil,

pretože pokiaľ prvostupňový súd v tomto konaní zamietol žalobu z dôvodu existencie zákonného
vecného bremena v zmysle §23 ods. 5 ZVB, o ktorom prvostupňový súd tvrdí, že vzniklo dňa 01.09.1993,
toto zákonné ustanovenie bolo platné a účinné už aj v čase predošlého súdneho konania v roku 2014 a
vychádzajúc zo zásady IURA NOVIT CURIA, súd na prípadnú existenciu zákonného vecného bremena
už v danom konaní musel ex offo prihliadať. Dôkazná situácia v súdnom konaní v roku 2014 a v

tomto súdnom konaní bola totožná, pretože dôvodnom zamietnutia žaloby v tomto konaní nebol vznik
zmluvného vecného bremena, ktoré by vzniklo v medziobdobí, ale podľa názoru súdu prvej inštancie to
bol vznik zákonného vecného bremena dňom 01.09.1993, ktoré teda už v priebehu súdneho konania v
roku2014maloexistovať.Napriektomubolovoveciprávoplatnerozhodnutétak,žežalobcoviboloprávo
na vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia voči žalovaného 1/ v celom rozsahu

priznané.
2.7 Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku na ťarchu žalobcu uvádza, že tento pri kúpe
pozemku musel mať vedomosť o tom, že na pozemku stojí stavba, avšak na druhej strane absentuje
obdobné vyjadrenie prvostupňového súdu na adresu žalovaného 2/, ktorý rovnako pri kúpe stavby -
polyfunkčného objektu súp. č. XXXX musel mať vedomosť o tom, že je postavená na cudzom pozemku.

Žalobca v priebehu celého súdneho konania mal záujem zosúladiť skutkový stav so stavom právnym a to
tým,žebyodžalovaného1/odkúpilstavbupolyfunkčnéhoobjektu,čoprezentovalajvosvojomvyjadrení
k návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 05.06.2017, adresovanom právnemu zástupcovi žalovaného 1/,
ktoré vyjadrenie je súčasťou súdneho spisu. Avšak napriek tomu polyfunkčný objekt odkúpil žalovaný
2/ bez toho, aby bol ponúknutý žalovaným 1/ na odkúpenie žalobcovi, hoci tento o kúpu prejavil záujem.

Z uvedeného vývoja skutkových udalostí vyplýva, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa pričinili k tomu, že
naďalej pretrváva nesúlad skutkového stavu so stavom právnym v otázke vlastníckych vzťahov stavby
polyfunkčného objektu a pozemkov pod stavbou.2.8 Vo vzťahu k polyfunkčnému objektu súp. č. XXXX nevzniklo teda zákonné vecné bremeno v zmysle
§23 ods. 5 ZVB, pretože uvedená stavba nie je dom - bytový dom tak, ako je vymedzený v ustanovení
§2 ods. 2 ZVB; zákonné vecné bremeno nevzniklo dňom 01.09.1993, pretože stavba bola postavená

až v roku 2001. Zároveň je nedôvodné tvrdenie prvostupňového súdu aj o premlčaní práva žalobcu na
vydanie odplaty zo zákonného vecného bremena, ku ktorému premlčaniu podľa názoru prvostupňového
súdu malo dôjsť uplynutím premlčacej doby dňom 01.09.1996. Nedôvodnosť takéhoto právneho názoru
prvostupňového súdu je daná tým, že v uvedenej dobe nemohla začať plynúť a nemohla uplynúť
premlčacia doba, keď právo žalobcu ani neexistovalo.

2.9 Ohľadom vecného bremena pre súd nie je záväzný zápis vecného bremena na LV č. XXXX, pretože
súd nie je viazaný právnym posúdením prípadnej existencie, resp. neexistencie vecného bremena
Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor; keďže sa jedná o zákonné vecné bremeno, uvedený
zápis má len deklaratórny charakter. V tomto súdnom konaní mal súd otázku, či zákonné vecné bremeno
vzniklo alebo nevzniklo vyriešiť ako predbežnú otázku, potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej a to
nezávisle od posúdenia okresného úradu, katastrálneho odboru.

2.10 Vzhľadom na všetky skutkové aj právne argumenty žalobca navrhol odvolaciemu súdu v zmysle
ustanovenia §388 C.s.p. zmeniť rozsudok okresného súdu a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať
žalobcovi voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho súdneho
konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca v čase kúpy predmetných
pozemkov si bol plne vedomý existencie budovy, teda žiadnym spôsobom nemohol žalovaný 1/ a
žalovaný 2/ obmedziť jeho vlastnícke právo, ktorého ochrany sa domáha, a najneskôr v čase pred
podaním žaloby proti žalovanému 2/ musel mať vedomosť o ťarche v podobe vecného bremena.
Odôvodnenie žalobcu, že v prípade zákonného vecného bremena by vznikol neobmedzený priestor

pre špekulatívne konanie, kedy by dochádzalo k masovej výstavbe objektov na cudzom pozemku, je v
rozpore s právnou logikou. Pre zahájenie stavebného konania, ako aj pre samotné vydanie stavebného
povolenia je potrebný súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má byť výstavba uskutočnená, inak by sa
jednalo o neoprávnenú stavbu, postavenú na cudzom pozemku bez právneho dôvodu, prípadne by
sa jednalo o čiernu stavbu, t.j. postavenú bez stavebného povolenia, alebo v rozpore so stavebným

povolením. V tomto prípade sa jedná o riadnu legálnu stavbu s platným stavebným rozhodnutím, ako
aj s riadnym platným kolaudačným rozhodnutím a teda úvaha o špekulatívnom konaní stavebníka,
ktorý do výstavby investoval nemalé finančné prostriedky na rozdiel od žalobcu, ktorý zastavaný
pozemok nadobudol po 15 rokoch za nepatrnú finančnú čiastku nie je logická, je účelová. Argumentácia
žalobcu, poukazujúceho na špekulatívne konanie žalovaného 2/ pri zápise vecného práva tretích osôb k

pozemkom, ktoré nadobudol žalobca, už ako zastavaný stavbou o rozlohe 79 m2 a s vecným bremenom,
nemá oporu v ustanoveniach právnych predpisov, najmä zákona č. 182/1993 Z.z. a Občianskeho
zákonníka, nevyvracia správne odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, v ktorom súd podrobne a
správne vysvetlil jednotlivé zákonné ustanovenia s ohľadom na ich časovú účinnosť.
3.1 Navrhol, aby krajský súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a potvrdil rozsudok okresného

súdu; uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/,2/ poukázal na to, že nielen žalobca, ale aj žalovaný
1/ v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe musel mať vedomosť, že uvedená stavba je
postavená na pozemkoch, ktoré mu vlastnícky nepatria, čo bolo deklarované aj v samotnej Zmluve o

výstavbe, ktorú žalovaný 1/ v právnom postavení stavebníka uzatvoril dňa 20.03.1997 s obchodnou
spoločnosťou U. spol. s r.o. v právnom postavení obstarávateľa stavby. Tiež žalovaný 2/ nesporne mal
v čase nadobudnutia svojho vlastníckeho práva k dotknutej stavbe, t.j. dňa 13.09.2017 vedomosť o
tom, že nadobúda stavbu, postavenú na cudzom pozemku a že právne vzťahy medzi žalovaným 1/
ako dovtedajším vlastníkom stavby a žalobcom ako vlastníkom pozemkov sú sporné. Túto vedomosť

žalovaný 2/ nadobudol svojou aktívnou účasťou v súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Lučenec
pod sp.zn. 7C/42/2014, v rámci ktorého vystupoval ako zástupca právneho zástupcu žalovaného 1/.
Napriek tomu žalovaný 2/ prejavil vôľu nadobudnúť vlastnícke právo k uvedenej stavbe, hoci mal
vedomosť taktiež o tom, že žalobca sám má záujem na kúpe stavby, čím by došlo k vyriešeniu sporných
otázok ohľadom užívania jeho pozemkov vlastníkom stavby.

4.1 Žalovaný 2/ v doterajšom priebehu súdneho konania, ako aj v písomnom vyjadrení ku odvolaniu
opakovane útočí na žalobcu v súvislosti s nadobudnutím pozemkov a neprávom ho osočuje, že
vlastnícke právo k pozemkom nadobudol za nepatrnú finančnú sumu. Zdôraznil, že žalovanému 1/ by za
stavbu na svojich pozemkoch ponúkol vyššiu kúpnu cenu ako tú, ktorá mu bola zaplatená žalovaným 2/.Svoju ponuku na odkúpenie stavby prezentoval aj v písomnej forme dňa 05.06.2017 a prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne ju zaslal právnemu zástupcovi žalovaného 1/, u ktorého v tom čase bol
zamestnaný žalovaný 2/ a žiadal žalovaného 1/ o špecifikáciu kúpnej ceny za jeho budovu.

4.2 Poukázal na to, že žalovaní 1/,2/ nerozporujú právnu argumentáciu v odvolaní, ktoré považuje
v celom rozsahu za dôvodné a navrhol mu vyhovieť v zmysle §388 C.s.p. a priznať žalobcovi voči
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho súdneho konania v rozsahu
100%.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa §34 C.s.p. preskúmal vec len
v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a
mimo nich podľa §380 ods. 2 C.s.p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo

veci nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
zmysle §389 ods.1 písm. b/, c/ C.s.p. Reagujúc na odvolacie dôvody, uplatnené žalobcom, odvolací
súd uvádza:

7. V zmysle §389 ods.1 písm. b/, c/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ bol (do 12.09.2017)
na základe Zmluvy o výstavbe č.V z 26.10.2001 a žalovaný 2/ (od 13.09.2017) je na základe kúpnej
zmluvy od žalovaného 1/ výlučným vlastníkom stavby - polyfunkčného objektu, vedeného v katastrálnom
území E., obec E., okres E., zapísaného na LV č. XXXX ako polyfunkčný objekt, súpisné č.XXXX, stojaci

na pozemku parcela č. XXXX/X, polyfunkčný objekt súpisné č.XXXX, stojaci na pozemku parcela č.
XXXX/X a polyfunkčný objekt súpisné č.XXXX, stojaci na pozemku parcela č. XXXX/X.
8.1 Pozemky sú vo vlastníctve žalobcu a sú evidované na katastrálnej mape ako parcely registra „C“
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2 a č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 v podiele 1/1, vedené v

katastrálnom území E., obec E., okres E., zapísané na LV č. XXXXX. Žalobca nadobudol predmetné
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy č. vkladu V XXX/XX z XX.XX.XXXX-XXXX/XX.
8.2 Ku dňu nadobudnutia vlastníctva žalobcu k predmetným pozemkom žalovaný 1/ tieto pozemky
už užíval a v súčasnosti ich užíva žalovaný 2/ (prenajíma ich podnikateľským subjektom a fyzickým
osobám).

8.3 Žalovaný 1/ a aj žalovaný 2/ ako vlastníci predmetnej polyfunkčnej budovy nemajú uzavretú platnú
nájomnú zmluvu so žalobcom. Na žiadosť žalobcu sa k cene za prenájmy pozemkov, patriacich
žalobcovi, vyjadrilo v jednotlivých obdobiach Mesto Lučenec. Žalobca bezúspešne vykonal opakované
pokusy o uzavretie zmluvy o nájme nehnuteľností so žalovaným 1/ aj žalovaným 2/, márne požiadal
žalovaného 1/ aj o odkúpenie objektu. Preto sa domáhal svojho nároku súdnou cestou z titulu

bezdôvodnéhoobohateniazostranyžalovaných1/,2/.Uplatnilsibezdôvodnéobohatenieodžalovaného
1/ vo výške 7.040,88 Eur za obdobie od 19.12.2013 do 19.07.2016 (31 mesiacov), vo výške 3.134,30Eur
za obdobie 19.07.2016 do 12.09.2017 (13 mesiacov aj 24 dní) a od žalovaného 2/ vo výške 5.996,10
Eur za obdobie od 13.09.2017 do 13.09.2019.
8.4 Súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby v podstate konštatoval, že žalovaným 1/,2/ vzniklo zákonné

právo vecného bremena v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, preto neužívajú
pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a nárok žalobcu na náhradu za toto vecné
bremeno je premlčaný už od 01.09.1996, t.j. uplynutím 3 rokov od účinnosti tohto zákona (01.09.1993).
8.5 Kto a kedy vzniesol námietku premlčania, okresný súd neuviedol, a nevyplýva to ani zo spisu,
čo samo osebe predstavuje dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie s odkazom na §389

ods.1 písm. c/ C.s.p.; rozsiahle a opakujúce sa v texte odôvodnenia rozsudku úvahy okresného súdu o
premlčaní a plynutí premlčacej doby je v tomto kontexte bez významu.9. Ďalším vážnym pochybením súdu prvej inštancie je konštatovanie okresného súdu vo vzťahu k vzniku
zákonného vecného bremena in rem v dôsledku §23 ods.5 ZVB. Žalobca správne nesúhlasil v odvolaní,
že stavba polyfunkčného objektu, stojaceho na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, je bytovým domom.

9.1 Z celého obsahu spisu ani z rozsudku nie je zistiteľné, ako k tomuto záveru okresný súd dospel,
pretože ním vykonané dokazovanie, predovšetkým z dôkazov predložených žalovaným 1/ vyplýva, že v
polyfunkčnom objekte I. R. sa nenachádzali ani nenachádzajú žiadne byty. V tomto smere je rozsudok
okresného súdu nepreskúmateľný, keďže zo spisu nesporne vyplýva, že polyfunkčný objekt od svojho
vzniku 26.10.2001 nespĺňal zákonné kritériá bytového domu, ako to vyplýva aj z LV č. XXXX zo dňa

01.08.2016. Podľa tohto sa v objekte nachádza len sedem nebytových priestorov, špecifikovaných ako
priestor č.1 - 2 na prízemí, priestor č.2 - 1 na prízemí, priestor č.XX - X na 1. poschodí, priestor č.XX
- X na 1. poschodí, priestor č.X - X na 1. poschodí, priestor č.X - X na 2. poschodí a priestor č.X - X
na 3. poschodí, táto skutočnosť vyplýva aj zo Zmluvy o výstavbe, uzatvorenej dňa 20.03.1997 medzi
U. spol. s r.o. ako obstarávateľom stavby a žalovaným 1/ ako stavebníkom, v zmysle ktorej žalovaný
1/ nadobudol do svojho vlastníctva nebytové priestory č.X,X,X,X,X, a podľa čl. III predmetnej zmluvy

nebytové priestory pozostávajú z nebytových priestorov č.1 z garáže pre osobné motorové vozidlo
a schodiska, nebytové priestory č.X z predajne, skladu a sociálneho zariadenia, nebytové priestory
č.X zo vstupnej haly, kancelárie, schodiska a sociálneho zariadenia, nebytové priestory č.X z dvoch
kancelárií, schodiska, chodby a sociálneho zariadenia a nebytové priestory č.X z haly s kuchynkou,
kancelárie a schodiska, ako aj zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, číslo 15/98/Ťa s dátumom

začatia preberacieho konania 03.02.1998 a dátumom ukončenia preberacieho konania 29.04.1998,
v ktorom je stručný popis stavby uvedený tak, že ide o „klasický murovaný objekt štvorpodlažný so
sedlovou strechou a keramickou krytinou, plastové okná, vykurovanie teplovodné z centrálneho zdroja,
príprava TÚV v el. ohrievači. Objekt slúži ako predajňa priem. tovaru a administratívna budova pre fy. Z..“
9.2 Z uvedeného je nesporné, že polyfunkčný objekt súpisné č. XXXX je stavbou s nebytovými priestormi

a nenachádza sa v ňom ani jeden byt, preto uvedená stavba polyfunkčného objektu nespĺňa zákonné
kritériá bytového domu v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, platného a
účinného ani v čase vzniku uvedenej stavby (2001) a ani v súčasnosti. K takejto stavbe potom nemohlo
vzniknúť k pozemku zákonné právo vecného bremena, ak vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
pozemku, keďže toto právo vzniká iba vlastníkovi bytového domu.

9.3 V prípade polyfunkčného objektu súpisné č. XXXX ide o nebytové priestory v zmysle §2 ods. 3 ZVB
(zariadenie obchodu na prízemí polyfunkčného objektu, garáž č. X na prízemí polyfunkčného objektu,
zariadenie verejnej správy a administratívy č.3 na 1. p. polyfunkčného objektu, iný nebytový priestor č.X
na 1. p. polyfunkčného objektu, zariadenie verejnej správy a administratívy č.X na 2. p. polyfunkčného
objektu, zariadenie verejnej správy a administratívy č.X na 3. p. polyfunkčného objektu).

10. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd nesprávne vyložil účel právnej úpravy §23 ods. 5
ZVB, a nijako sa nevysporiadal s právnou úpravou §24 ods.1 ZVB. Tým je daný aj dôvod na zrušenie
rozsudku v zmysle §389 ods.1 písm. c/ C.s.p.

11. Aj ďalšia odvolacia námietka žalobcu je dôvodná. Vec, prejednávanú Okresným súdom Lučenec
a rozhodnutú rozsudkom č.k. 7C/42/2014 - 42 zo dňa 24.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/978/2015 - 75 zo dňa 22.03.2017 nemožno odignorovať tak, ako to
urobil súd prvej inštancie. Nemožno opomenúť, že uvedená vec bola začatá a prejednávaná za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), ktorý súdom ukladal povinnosť

zistiť materiálnu pravdu a skutočný stav veci bez povinnej ingerencie účastníkov konania (strán sporu).
Účastníci mali povinnosť navrhnúť a predložiť dôkazy do skončenia dokazovania pred okresným súdom
(§120 ods.4 O.s.p.), inak na ne súd v odvolacom konaní neprihliadol (§205a O.s.p.). Od právoplatne
skončeného súdneho konania v konaní pred Okresným súdom Lučenec sp.zn. 7C/42/2014 (rozsudok), v
ktorom bolo priznané žalobcovi voči žalovanému 1/ obdobné právo na vydanie majetkového prospechu

z bezdôvodného obohatenia z rovnakého právneho titulu užívania tých istých pozemkov žalobcu,
zastavaných tým istým polyfunkčným objektom súp. č. XXXX, len za iné časové obdobie, sa okresný
súd v aktuálne prejednávanej veci odklonil s uvedením dôvodov, že v tomto spore sa žalovaný 1/ a aj
žalovaný 2/ bránili iným spôsobom a že v dôsledku toho ide v tejto veci o inú skutkovú situáciu.
11.1 Civilný sporový poriadok v čl.2 ods.2,3 Základných princípov definuje právnu istotu ako stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právonadôkladnéapresvedčivéodôvodnenietohtoodklonu.Konaniesp.zn.7C/42/2014,vktorombolžalobca
úspešný, prebiehalo už za účinnosti zákona č.182/1993 Z.z., na ustanovenia ktorého by bol povinný súd
ex offo prihliadať. Predmet sporu a dôkazná situácia v súdnom konaní v roku 2014 a v tomto súdnom

konaníjetotožná.Pokiaľsaokresnýsúdodkloníodzáverovprvprejednávanejarozhodnutejveci,najmä
ak sú veci takmer totožné (v prejednávanej veci ide o uplatnenie bezdôvodného obohatenia za ďalšie
obdobie oproti skôr prejednávanej veci), musí svoj odklon presvedčivo zdôvodniť. Súd prvej inštancie
tak nepostupoval.

12. Záverom len pre úplnosť krajský súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní súd nie je viazaný
zápisom vecného bremena na liste vlastníctva katastrálnym úradom; uvedený zápis má len deklaratórny
charakter. Okresný súd otázku vzniku zákonného vecného bremena má povinnosť vyriešiť ako otázku
prejudiciálnu, potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej.

13. Právny názor, aký prezentoval okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku, nezodpovedá

skutkovému stavu, zistenému vykonaním dokazovania. Krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie,
pretože nezistil dôvod na jeho potvrdenie (§387 C.s.p.) ani zmenu (§388 C.s.p.) a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 C.s.p.), a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania (§379
písm. a/ C.s.p.). Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude nanovo právne posúdiť vec za použitia
zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keďže na použitie za doposiaľ zisteného skutkového

stavu nedopadajú ustanovenia §23 ods.5 a §24 ods.1 ZVB, ani §100 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s odvolacími námietkami žalobcu a
s vyjadreniami, prezentovanými pred odvolacím súdom, riadiac sa záväzným názorom krajského súdu
(§391 ods.2 C.s.p.). Opätovne vo veci rozhodne, a to aj o všetkých trovách konania, tzn. o trovách
konania pred okresným i pred krajským súdom (§396 ods.3 C.s.p.).

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).