Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721204533
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6721204533.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu W.. J. T.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX J., proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, o zaplatenie 8.806,07 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 6.10.2021 a po jeho
doplnení podaním zo dňa 26.11.2021 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej

sumy 8.806,07 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 5.660 Eur ako bezdôvodné obohatenie za zriadenie
vecného bremena bez dohody, ďalej trovy právneho zástupcu žalovaného vo výške 2.218,32 Eur, súdne
poplatky 187,75 Eur, trovy právneho zástupcu žalobcu vo výške 740 Eur a to na tom základe, že žalobca
vžalobeuviedol,žepodľaoznámeniaKatastrálnyúradK.zn.Z-1486/2015vydalnávrhnazápisvecného
bremena zo dňa 26.10.2015 v prospech Stredoslovenská energetika - distribúcia na pozemkoch LV
č. XXXX a LV č. XXXX. Stredoslovenská energetika - Distribúcia bez dohody a úplaty zriadil vecné
bremeno na vyššie uvedených pozemkoch žalobcu ako vlastníka pozemkov - nepodnikateľa, za ktorý

postup žalobca uplatnil nárok na súde pod č.k. 17C 76/2016, na úplatu za zriadenie vecného bremena v
obvyklej trhovej cene 20 Eur/m2, pričom takýmto postupom bolo porušené ústavné právo žalobcu podľa
čl. 20 ods.4/Ústavy SR a stavebného zákona č. 129/1996 Z.z.
Na pojednávaní vo veci 17C/76/2016 žalovaný trval na regulovanej cene podľa Vyhlášky MS SR
č. 492/04 Z.z., ktorá sa pre oceňovanie pozemkov žalobcu - nepodnikateľa neuplatňuje. Napriek
platným zákonným ustanoveniam súd I. inštancie uznesením č.k. 17C/76/2016-166 nariadil kontrolné
znalecké dokazovanie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Žilina, odbor stavebníctva na

odhad hodnoty nehnuteľnosti, nie pozemku, ktorý neuznal obvyklú trhovú cenu pozemku s tým, že
žalobcovipriznal28Eurzazriadenévecnébremenonajehopozemkoch.PodpláštikomposudkuÚstavu
stavebného inžinierstva Žilinskej univerzity súd I. inštancie napriek tomu, že Vyhláška sa nevzťahuje na
ocenenie pozemkov vlastníka - nepodnikateľa, nesprávnym úradným postupom zamietol návrh žaloby
žalobcu č.k. 17C/76/2016-349 a úmyslom spôsobil žalobcovi škodu nižšie uvedenú. Súd II. inštancie
pokračoval v nesprávnom úradnom postupe súdu I. inštancie a rozsudkom č.k. 12Co/68/2020-421
potvrdil rozsudok I. inštancie.

Obvyklú trhovú cenu 20 Eur/m2 žalobca stanovil podľa dopytu pozemkov pod stavbu, ktorá je
opodstatnená vzhľadom na výšku výdajov celodennej stravy pracujúceho roľníka v dedine, podľa
výpočtu: skromná cena stravnej jednotky pri namáhavej práci roľníka na deň 20 Eur (v tom raňajky =
6 Eur, obed 10 Eur, večera 4 Eur) x 30 dní/mesiac = 600 Eur/mesiac, za rok 12 mesiacov x 600 Eur= 7.200 Eur. Už v ročnom priemere stravná jednotka 20 Eur nevykrýva stratu z predaja pozemkov
jednorázovou odmenou vo výške 5.660 Eur, odplata za zariadenie vecného bremena. V poli roľník je
vystavený vplyvom počasia, ktoré odčerpávajú energiu z človeka, ktorá sa musí dopĺňať energetickou

stravou, aby zvládol roľník namáhavú prácu. Práca roľníka v poli, to nie je pitie kávy za úradníckym
stolom. Preto cena stavebného pozemku vo výške 20 Eur/m2 je opodstatnená a t.č. ešte stúpa na 30-35
Eur/m2 pozemku v katastru obce Stožok.

2. Žalovaná sa k predmetnej žalobe žalobcu písomne vyjadrila podaním zo dňa 15.2.2022, v ktorom

okrem iného uviedla:
„Podľa názoru žalovanej, žaloba nespĺňa základné náležitosti žaloby v zmysle § 132 ods. 1 a
§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko predmetná
žaloba je nezrozumiteľná a zmätočná. Z predmetnej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha náhrady
bezdôvodného obohatenia spôsobeného nesprávnym úradným postupom od Slovenskej republiky
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“),
avšak vzhľadom na nezrozumiteľný jazykový prejav vôbec nie sú zrejmé skutkové okolnosti, od ktorých
by bolo možné prípadný nárok odvíjať. Bez dostatočného skutkového vymedzenia žaloby nie je možné
ani posúdenie veci samej, ani posúdenie procesných predpokladov konania. Z uvedených dôvodov sa
nie je objektívne možné vyjadriť k meritu veci.

Podľa názoru žalobcu sa žalovaná ako orgán verejnej moci bezdôvodne obohatila nesprávnym úradným
postupom podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a nárok na
náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. predstavujú dva odlišné právne inštitúty, ktoré nie je
možné zamieňať, ani spájať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaná sa mala bezdôvodne
obohatiť tým, že bez dohody a úplaty zriadila vecné bremeno na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, čo
však nie je pravdivé tvrdenie. Žalovaná nikdy nezriadila žiadne vecné bremeno na pozemkoch žalobcu,
nebola účastníčkou žiadnych právnych vzťahov týkajúcich sa týchto pozemkov, ani nebola stranou

v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 17C/76/2016, preto nemohla získať
majetkový prospech na úkor žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. V konaní o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., môže byť úspešný len ten
žalobca, ktorý preukáže splnenie troch zákonných podmienok súčasne, a to existenciu nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., vznik škody a príčinnú súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z obsahu žaloby však nie je možné jednoznačne
identifikovať právny titul na základe ktorého žalobca svoj nárok uplatnil. I z uvedeného dôvodu je žaloba
podľa názoru žalovanej zmätočná a nezrozumiteľná.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplne alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Vzhľadom na doposiaľ uvedené žalovaná navrhuje súdu prvej inštancie, aby vyzval žalobcu na
odstránenie nedostatkov jeho podania a v prípade, ak žalobca vady podania neodstráni, žalovaná
poukazuje na § 129 ods. 3 CSP, v znení ktorého ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo

neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Pre prípad, že súd nerozhodne v zmysle § 129 ods. 3 CSP, žalovaná sa napriek zmätočnému obsahu
žaloby pokúsi vyjadriť aspoň k niektorým skutočnostiam uvedeným v žalobe.
Podmienka predbežného prerokovania nároku
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Pokiaľ ide o postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, ktorý má predchádzať podaniu žaloby o
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. žalovaná podotýka, že zo strany žalobcu neeviduje žiadnu
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 17C/76/2016.Nakoľko žalobca podanie takejto žiadosti nijakým spôsobom nepreukázal, dokonca podanie žiadosti
na príslušnom orgáne ani len netvrdí, je zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu škody nebol predbežne
prerokovaný, a teda žalobný návrh zo dňa 26.11.2021 o náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.

z. je podaný predčasne.
Na základe uvedeného je tak zrejmé, že v konaní nemožno pokračovať, nakoľko nie je splnená
podmienka predbežného prerokovania nároku stanovená v § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
V tejto súvislosti dáva žalovaná súdu do pozornosti znenie § 161 CSP, ktorý upravuje skúmanie
procesných podmienok na konanie súdu a rozhodnutie vo veci samej, pričom ak konajúci súd dospeje

k záveru, že ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví. Ak sa
však jedná o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, urobí vhodné opatrenie na jeho
odstránenie.Podľanázoružalovanejbysasúdpodanoužalobouatamuplatnenýmnárokomnanáhradu
škody za súčasného stavu veci ani nemal zaoberať.
S odkazom na znenie § 161 CSP a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaná navrhuje súdu,
vo vzťahu k nároku uplatnenému bez splnenia podmienky predbežného prerokovania nároku v zmysle

zák. č. 514/2003 Z. z., konanie zastaviť.
Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 8.806,07
EURsprísl.,ktorámápredstavovaťsumubezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanejaškoduaktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní sp.

zn. 17C/76/2016.
V prípade, ak by sme uplatnený nárok posúdili ako nárok na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003
Z. z. (nie bezdôvodne obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka) je nutné skonštatovať, že síce
si žalobca svoj primárne uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu, v skutočnosti namieta
rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní sp. zn. 17C/76/2016. Pokiaľ škoda

vzniklavdôsledkurozhodnutiasúdu,niejemožnétentonárokuplatňovaťodkazomnanesprávnyúradný
postup, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry (bližšie napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3Cdo 220/2010 zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 4Cdo 24/2004 zo dňa 01.05.2011, sp. zn. 6Cdo 115/2010
zo dňa 31.05.2011) akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde odraz v samotnom rozhodnutí, nie je možné
posudzovať cez nesprávny úradný postup, ale výlučne je toto rozhodnutie možné podrobiť skúmaniu v

odvolacom, resp. dovolacom konaní.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Rozsudok Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní sp. zn. 17C/76/2016, ani rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/68/2020, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu, neboli po
právoplatnosti zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rovnako odvolací súd
nekonštatoval pochybenie súdu, ktoré by bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup v zmysle
zák. č. 514/2003 Z. z.

Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia (v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z. z.), ani nesprávneho úradného postupu (v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), v dôsledku čoho absentuje splnenie základného predpokladu pre
vznik nároku na náhradu škody, a to existencia samotného titulu, s ktorým zákon č. 514/2003 Z.z. spája
vznik zodpovednosti štátu za škodu. Bez existencie zákonného titulu, v dôsledku ktorého mala vzniknúť

škoda, nie je možné ďalej posúdiť ani príčinnú súvislosť medzi týmto titulom a prípadnou škodou.
Žalovanámázato,ževdanomprípadežalobcaničímnepreukázalexistenciunezákonnéhorozhodnutia,
resp. nesprávnosť v úradnom postupe orgánu verejnej moci, vznik škody v akejkoľvek podobe, ani
existenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím/postupom orgánu verejnej moci a škodou, ktorá
žalobcom mala vzniknúť.

Zhrnutie
Žalovaná má za to, že žaloba má také nedostatky, ktoré znemožňujú, aby o takto uplatnenom nároku
vôbec prebehlo riadne sporové konanie. Žaloba je zmätočná, nezrozumiteľná a nepreskúmateľná.
Aj v opačnom prípade je však nutné uviesť, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci, ako ani vznik a rozsah škody, ktorej náhrady sa žalobou domáha v zmysle

zák. č. 514/2003 Z. z.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaná žiada, aby Okresný súd Zvolen žalobu
odmietol alternatívne žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%.“3. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného
uviedol:

„ 1./ Zo žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu žaloby v č.k. 13C/55/2021 zo dňa 26.11.2021
jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o nezákonné rozhodnutie o náhradu škody podľa § 6 zákona č.
514/03 Z.z., ale o úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného, v zmysle § 451/OZ.
Predovšetkým ak v podanom návrhu absentujú tri podmienky pre vznik škody, je to dôkaz, že sa
nejedná o náhradu spôsobenej škody žalobného návrhu, ktorý pojem sa dostal do návrhu žaloby čiste

nedopatrením.
2./ k ďalšiemu vyjadreniu k náhrade škody myslím, že nie je potrebné ďalšie vyjadrovanie!
3./ Namietam vyjadrenie MS SR o tom, že žalovaná SSE-D
a/ nikdy nezriadila vecné bremeno na pozemkoch žalobcu,
b/ nikdy nebola stranou v súdnom konaní č. 17C 76/2016, a preto údajne nemohla získať majetkový
prospech,

c/ nikdy nebola účastníčkou žiadnych právnych vzťahov týkajúcich sa týchto pozemkov,
d/ ani údajne nebola stranou v súdnom konaní č.k. 17C/76/2016 OS Zvolen.
Existujú dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia MS SR, a to :
aa/ na základe oznámenia Okresného katastrálneho úradu K., katastrálneho odboru, zo dňa 26.10.2015
bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam na základe záznamovej listiny číslo

Z-1486/2015-návrh na zápis vecného bremena v prospech: Stredoslovenská energetika-Distribúcia (nie
pre Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS), (príloha č. 1)
bb/ z prílohy č. 1 je zrejmé, že Stredoslovenská energetika-Distribúcia (SSE-D) je účastníkom sporu č.k.
17C 76/2016 za zriadené vecné bremeno na pozemkoch žalobcu, pretože nie je filiálkou NDS, a v spise
č.k. 17C 76/2016, absentuje splnomocnenie SSE-D pre NDS na jej zastupovanie v predmetnom spore,

cc/ príloha č. 1, vyvracia tvrdenie žalovanej o tom, že SSE-D nikdy nebola účastníčkou žiadnych
právnych vzťahov! Príloha č. 2, príloha č. 3, potvrdzujú zriadené vecné bremeno SSE-D, a príloha č. 4
potvrdzuje napr. že parcela č. 1660/2 na str. č. 2/4 zriadením vecného bremena pre NDS, nie je totožná
s parcelou č. 1660/1, LV č. 1878 pre zriadené vecné bremeno SSE-D v prílohe č. 2.
Z vyššie uvedeného, NDS nepredložila súdu potvrdenie o nespôsobilosti SSE-D, konať pred súdom v

č.k. 17C 76/2016! A to je rozhodujúci poznatok, že SSE-D bola iba zastúpená v č.k. 17C/76/2016 NDS,
bez písomného splnomocnenia,
dd/ SSE-D bola stranou v súdnom spore, ktorú skutočnosť vysvetľuje bod cc/ vyjadrenia žalobcu! Obidva
subjekty SSE-D a NDS sa v danom prípade dopustili podvodu, za účelom vyhnutiu sa povinnosti úplaty
za zriadené vecné bremeno bez právneho dôvodu!

Bez dohody, a úplaty SSE-D získala úmyslom bezdôvodné obohatenie zriadením vecného bremena na
pozemkoch žalobcu v žalovanej hodnote 8.806,07 Eur!
Dôkaz - prílohy č. 1, č. 2 a č. 3. Ostatné dôkazy sú prílohou návrhu žaloby.
4./ V predmetnej žalobe, postúpil žalobca Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné
prerokovanie návrhu žaloby v č.k. 13C/55/2021 zo dňa 26.11.2021.

Dôkaz : - fotokópia žiadosti, príloha č. 5,
5./ na základe vyššie uvedených dôkazov, nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a zakrývania
podvodu, pracovníčka MS SR je spôsobilá pokuty, a nie priznanie trov právneho zastúpenia!
Z uvedeného nemožno žalovanej priznať trovy právneho zastúpenia, vôbec! A to z dôvodu, že vecné
bremeno nebolo zriadené pre Ministerstvo spravodlivosti SR, ale iba pre SSE-D!

Ministerstvo spravodlivosti SR v tomto prípade je zastupujúci orgán (tzv. ochranca) nižších súdov, a z
toho dôvodu je len sprostredkovateľom „spravodlivosti“, ktorú dotyčná zmenila na zakrývanie podvodu,
za čo neprináleží priznať trovy právneho zastúpenia MS SR!
Žiadam súd, aby vo veci rozhodol o úmyselnom bezdôvodnom obohatení.“

4. Súd doručil predmetné vyjadrenie žalobcu žalovanej, ktorá sa k predmetnému vyjadreniu nevyjadrila.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.8.2022, pričom pojednával v neprítomnosti žalovanej,
ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala pojednávať v ich neprítomnosti, pričom sa pridržiavala
písomného vyjadrenia k predmetnej žalobe.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalobcu, ako aj oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom č. 24/2016, rozsudkom Okresného súduZvolen 17C/76/2016-349 zo dňa 18.6.2020, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
12Co/68/2020-421 zo dňa 25.3.2021, ako aj ďalších listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav.

7. Súd z prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.8.2022 zistil, že prednáša svoj návrh v
zhode s písomne podaným žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 29.11.2021. Na
základe vyššie uvedeného trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
celkovej sumy 8.806,07 Eur, pričom v prípade úspechu v spore si uplatňoval aj trovy konania. K veci
uviedol, že žalovaný zriadil na jeho pozemku vecné bremeno bez dohody a bez odplaty. Poukázal na

článok 20 ods.4 ústavy, pričom mu patriť primeraná náhrada za záber pozemkov a to podľa zákona,
pričom žalovaný uplatnil vyhlášku č. 492 a preto tvrdil, že to nebolo zákonné. Čo sa týka uplatnenia
trhovejcenypozemku,takvychádzalzozákonač.18/1996Zb.avtomtozákonesahovoríotrhovejcene.
Ďalej poukázal na vyjadrenie súdnej znalkyne W.. C.Á. T., že v r. 2014 sa pohybovala cena pozemkov v
predmetnej lokalite v rozpätí od 6 do 19 Eur za m2 a jeho pozemok sa nachádza v exponovanej oblasti a
jedná sa o samú rovinu, preto dal tú cenu 20 Eur za m2. Tvrdil teda, že súd nesprávne rozhodol a preto

žiadal tých 20 Eur za m2 a preto zotrval na podanej žalobe. K veci znova uviedol, že sa domáha touto
žalobou zaplatenia vyššie uvedenej sumy bezdôvodného obohatenia od žalovaného a nedomáha sa
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ale domáha sa bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka.

8. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/76/2016-349 zo dňa 18.6.2020 zistil, že v tomto
konaní vystupoval na strane žalobcu ten istý žalobca ako vystupuje v konaní 13C/55/2021 a žalovaná
strana bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001 s tým,
že išlo o konanie o zaplatenie sumy 2.020 Eur za zriadenie vecného bremena. Okresný súd Zvolen
týmto rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28 Eur do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a zároveň rozhodol
o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 98% do
3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho
zástupcu žalobcu. Súd z odôvodnenia tohto rozsudku zistil, že žalobca sa touto žalobou, došlou na súd
dňa 29.3.2016 domáhal náhrady škody zriadením vecného bremena na parcelách žalobcu, pôvodne

vo výške 1.813,41 Eur s tým, že neskôr svoj petit žaloby zmenil a žiadal priznať sumu 2.020 Eur
za zriadené vecné bremeno pre rýchlostnú cestu O. G. - T.. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že
na základe dohody o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorázovej náhrady na O. G. - T. mu
žalovaný zriadil k pozemkom v kat. území Stožok na parc. č. 2928/1 a na parcele č. XXXX/X pod LV
č. XXXX a na parcele č. XXXX/X pod LV č. XXXX vecné bremeno a to za primeranú jednorázovú

náhradu s tým, že v zmysle dohody č. 30603 mu táto bola priznaná vo výške 206,59 Eur. Podľa
znaleckého posudku č. 24/2016 má žalobca ako vlastník pozemkov nárok na jednorázovú odplatu
vo výške 2.020 Eur. Súd ďalej z tohto odôvodnenia rozsudku zistil, že vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že žalovaný ako investor rýchlostnej cesty O. G. - T.Ň. realizovanej vo verejnom
záujme v rámci predmetnej stavby realizovať preložku elektroenergetického zariadenia v prospech

Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s., stavebný objekt 611-00, preložka VN-22 k V linky č. 306,
km 2,700-3,200 R2. Žalovaný v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je povinný zriadiť na
preložky zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka VN vedenia. Na základe týchto skutočností
splnomocnila Stredoslovenská energetika, a.s. žalovaného, aby zriadil vecné bremeno zo zákona na
základe jemu udelenej plnej moci v rozsahu zriadenia zákonného vecného bremena na pozemky,

zasiahnuté preložkami elektronických zariadení v rámci výstavby rýchlostnej cesty O. G. - T.. Po
vybudovaní objektu bol vyhotovený geometrický plán č. 31566391 - 44/2014 so skutočným zameraním
stavebného objektu, aby mohlo byť zriadené zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka VN vedenia.
Žalovaný t.j. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. na základe týchto skutočností dal vypracovať znalecký
posudok č. 21/2015 vo veci odhadu všeobecnej hodnoty vecného bremena pozemkov, v rozsahu podľa

geometrického plánu pre cestu O. G. - T., práva uloženia inžinierskych sietí aj s ochranným pásmom
katastrálne územie D., obec D., okres K.. Predmetný znalecký posudok vypracoval W.. S.. G. J..
Žalovaný pri určení náhrady majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady vychádzal zo zistení
znalca, uvedených v znaleckom posudku. Následne žalovaný odovzdal žalobcovi dohodu o náhrade
majetkovej ujmy a primeranej jednorázovej náhrady č. 30603, v ktorej celková dohodnutá výška náhrady,

určená znaleckým posudkom č. 21/2015 predstavuje čiastku 206,59 Eur. V danom prípade sa jedná o
vecné bremeno zriadené zo zákona. Žalobca predmetnú dohodu nepodpísal, čím mal žalovaný za to, že
dohodu odmietol. Žalobca následne na to si dal vypracovať vlastný znalecký posudok W.. C. T., znalecký
posudok č. 24/2016, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vecného bremena v tomto prípadeje 2.020 Eur. Súd ďalej z odôvodnenia tohto rozsudku zistil, že keďže boli predložené dva znalecké
posudky, súd dal vypracovať kontrolný znalecký posudok. Zo znaleckého posudku č. 32/2020 Ústavu
súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že výsledná všeobecná hodnota vecných

bremien zriadených na pozemkoch kat. úz. D.Ž., obec D., okres K. je vyjadrená súčtom všeobecných
hodnôt jednorázových odplát za zriadenie vecných bremien za jednotlivé zaťažené diely pozemkov
parc. CKN č. XXXX/X, parc. EKN č. XXXX/X a XXXX/X vo výške 28 Eur. Na základe vyššie uvedeného
súd potom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu jednorázovej odplaty za zriadenie vecného
bremena na pozemkoch, ktoré patria žalobcovi sumu 28 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu

zamietol.

9. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca t.j. W.. J. T. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. 12Co/68/2020-421 zo dňa 25.3.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.5.2021 tak, že odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu odmietol. Rozsudok
okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdil a zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania.

10. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko
podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tých skutočností, že práve žalovaný

sa obohatil o žalovanú sumu a že by došlo zo strany žalovaného k jeho bezdôvodnému obohateniu.

13. Tu súd poukazuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/145/2011).

14. Dôvodom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je preukázateľné získanie bezdôvodného
obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil a kto je povinný obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a kto má

právo na vydanie obohatenia. Predpokladom úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je
preukázanie, že k obohateniu skutočne došlo.

15. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol v žiadnom prípade dôkazné
bremeno, že v predmetnom prípade by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení a to opisom skutkového stavu zo strany žalobcu tak, ako to žalobca uviedol a
teda podľa názoru súdu tým skutkovým stavom ako ho opísal žalobca vo svojej žalobe, pričom žalobca
jednoznačne uviedol, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, súd dospel k záveru, že nebola
splnená ani jedna podmienka, že by nejaké bezdôvodné obohatenie tak, ako ho má na mysli zákonné
ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka vzniklo a teda v konaní nebolo ani preukázané, že by

sa nejakým spôsobom práve žalovaný obohatil.

16. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo do právneho základu jeho nároku na
vydanie (zaplatenie) bezdôvodného obohatenia, je v zásade bezpredmetné sa zaoberať výškou ním
uplatneného nároku.

17. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že čo sa týka konania vedeného pred Okresným súdom
Zvolen sp.zn. 17C/76/2016, tak v tomto konaní síce vystupoval ten istý žalobca, ale žalovaný subjekt
bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a nie žalovaný v konaní 13C/55/2021, pričom tu súd konštatuje,
že v konaní 17C/76/2016 bolo právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu za zriadené vecné bremeno

tak, ako je to vyššie uvedené.

18. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.19. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že samotný žalobca vylúčil, že by si uplatňoval predmetný
nárok na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a preto súd predmetný nárok neposudzoval v zmysle tohto zákona

keďže žalobca jednoznačne ustálil, že sa svojim žalobným návrhom domáha voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia.

20. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech keďže žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods.2
CSP osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).