Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 11, 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/18/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4102899935
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4102899935.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľov: 1./ Z.. T. H. O.., bytom W. XXXX/XX, M. J., zastupený

JUDr. René Hudzovičom, advokátom, Nitra, Štefánikova 49, 2./ Z.. H. S., bytom I. R. XXX, Y., A. N., 3./ G.
H., bytom H.. R. X/X, Q., X./ Z... Z. D., bytom T. XXXX/XC, W., všetci zastupení JUDr. Jánom Legerským,
advokátom, nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti odporcovi: Mesto Zlaté Moravce, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v Q., Správa katastra M. J. na LV
č. 3453 ako parcely registra "C", a to parc.č.1679/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2,
parc.č.1679/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parc.č.1679/4 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 21 m2, parc.č.1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parc.č.1679/6
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 261 m2, parc.č.1680 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
256 m2 a stavba súp.č. 305 na parc.č.1679/2 patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa
v 1.rade Z.. T. H. O.., rod. H., rod.č.XXXXXX/XXX, v podiele 1/3-ina, navrhovateľky v 2.rade Z.. H.
S., rod. H., rod.č.XXXXXX/XXX, v podiele 1/3-ina a do dedičstva po neb. G. H., nar.XX.X.XXXX a
zomr.X.XX.XXXX, v podiele 1/3-ina.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo výške
33,19 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.448,71 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a
to na účet právneho zástupcu JUDr. René Hudzoviča sumu 879,88 eur a na účet právneho zástupcu
JUDr. Legerského sumu 602,02 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa pôvodne podaným návrhom zo dňa 21.2.2002 domáhali, aby súd určil, že kúpna
zmluvaM60/4uzavretádňa23.1.1990jeneplatná.Návrhodôvodnilitým,žekúpnazmluvabolauzavretá
pod tlakom hrozby vyvlastnenia a to bez náležitostí, ktoré platná zmluva musí mať. Namietali, že
zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože predmet prevodu nie je dostatočne špecifikovaný, chýba

označenie kultúry a výmery a ako predmet prevodu nie je uvedená žiadna stavba, hoci do kúpnej ceny je
zahrnutá aj cena domu - obytnej časti a drobných stavieb. Ďalej namietali, že predmetom prevodu bola
aj parc.č.1679/2, ktorej vlastníkmi boli každý iba v 1/9 -ine, zvyšný podiel 2/3-ín patril ich neb. matke R.
H. a nebol v rámci dedičského konania ešte prejednaný, preto neboli oprávnení s touto nehnuteľnosťou
v plnom rozsahu nakladať. Z uvedených dôvodov považujú zmluvu za absolútne neplatnú, pričom na
určení neplatnosti majú naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na pôvodných vlastníkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa
s listinnými dokladmi návrhu vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým že nehnuteľnosti uvedené v
kúpnej zmluve M 60/4 nie sú dostatočne označené /chýba presná výmera jednotlivých parciel, kultúra /a tieto nejasnosti nie je možné odstrániť ani prostredníctvom geometrického plánu, pretože tento nie je
ako súčasť zmluvy k nej pevne pripojený, poukázal na to, že predmetom ocenenia a teda aj vyplatenej
kúpnej ceny boli i ďalšie nehnuteľnosti, nezahrnuté do predmetu zmluvy /dom - obytná časť, drobné

stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž, vonkajšie úpravy/ taktiež bez dostatočnej špecifikácie,
preto možno konštatovať, že ide o prejavy neurčité a nezrozumiteľné. Súd na základe takto vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva vykazuje nedostatky v podstatných náležitostiach,
nespĺňa požiadavky ustanovenia § 37 a 39 OZ a preto je absolútne neplatná. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP a úspešným navrhovateľom priznal plnú náhradu trov konania.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa č.k.8 C 18/2002-227 zo dňa 10.5.2006 podal odporca odvolanie,
ktoré odôvodnil tým, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, je určitá a zrozumiteľná a
vyhotovená formou, ktorú vyžaduje zákon. V čase keď bola zmluva uzatvorená nevyžadovala zákonná
úprava pripojenie geometrického plánu tak, aby spolu tvorili jednu listinu.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k.5 Co314/2006-227 zo dňa3.10.2007 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci a procesné pochybenia
v konaní, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolací súd považoval za sporné,
či navrhovateľka v 2. rade splnomocnila na zastupovanie advokáta JUDr. Hudzoviča a žiadal, aby
súd túto skutočnosť overil výsluchom navrhovateľky. Prvostupňovému súdu bolo vytýkané i to, že sa

nezaoberal späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľky v 2.rade a nariadil súdu o tom rozhodnúť. Po
odstránení týchto procesných nedostatkov nariadil v ďalšom konaní zmluvu hodnotiť komplexne ako
celok, vysporiadať sa so skutočnosťou, že navrhovateľka v 2.rade uviedla že vie čo je predmetom kúpnej
zmluvy, zaoberať sa tým, či kúpna zmluva nemala náležitosti zmluvy v súvislosti s ponukovým listom
zo dňa 10.10.1988, vysporiadať sa s tým, prečo si navrhovatelia neuplatnili reštitučný nárok, zohľadniť

predchádzajúce spory a zaoberať sa aj prípadným vydržaním predmetných nehnuteľností zo strany
odporcu.

Súd, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, odstraňoval najskôr procesné nedostatky, v rámci
čoho po vypočutí navrhovateľky v 2.rade dospel k záveru, že splnomocnila JUDr. Hudzoviča i na toto

konanie. Následne uznesením č.k.8 C 18/2002-268 zo dňa 2.6.2009 zastavil konanie na základe jej
návrhu, ktorý zobrala späť. Dňa 2.11.2009 pôvodne označený navrhovateľ v 3. rade zomrel a jeho
právnymi nástupcami sa stali manželka G. H. a dcéra Z.. Z. D., s ktorými súd v konaní pokračoval.

V ďalšom konaní právny zástupca navrhovateľov v 3. a 4. rade žiadal, aby súd pripustil vstup Z.. H. S.

do konania, na základe čoho súd uznesením č.k.8 C 18/2002-299 zo dňa 7.4.2011 jej vstup do konania
pripustil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2011.

Na pojednávaní dňa 11.1.2012 právni zástupcovia navrhovateľov žiadali pripustenie zmeny petitu a
keďže súd dospel k záveru, že výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť použité i pre konanie o

zmenenom návrhu, v súlade s § 95 ods.1,3 OSP zmenu petitu pripustil. Predmetom konania sa tak stal
návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3453 pre kat. úz. M. J. ako
parcely registra "C", a to parc.č.1679/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parc.č.1679/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parc.č.1679/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
21 m2, parc.č.1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parc.č.1679/6 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 261 m2, parc.č.1680 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2 a stavba
súp.č.305 na parc.č.1679/2, ktoré boli prevedené na odporcu na základe neplatnej zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že kúpna zmluva M 60/4 na základe ktorej došlo k prevodu
nehnuteľností má viaceré nedostatky, pre ktoré je absolútne neplatná. Zmluva je neurčitá,

nezrozumiteľná, nie sú v nej uvedené spoluvlastnícke podiely predávajúcich, riadne označené a
identifikované ani stavby, ktoré boli touto zmluvou prevedené a vykazuje aj formálne nedostatky, keďže
k zmluve nebol pripojený geometrický plán, hoci je súčasťou zmluvy a mal by s ňou tvoriť nedeliteľnú
súčasť. Poukázal tiež na to, že dohodnutá kúpna cena nekorešponduje s predmetom prevodu a navyše
navrhovatelia prevádzali viac vlastníckych práv než sami mali. Vyjadrenie Z.. S. v tom zmysle, že vie,

čo bolo predmetom kúpnej zmluvy, považuje za nepravdivé a účelové, smerujúce k tomu, aby zmarila
uspokojenie nároku navrhovateľa v 1. rade, s ktorým má narušené vzťahy. Navrhovateľka Z.. S. nemala
a ani nemohla mať vedomosť, čo je predmetom zmluvy, pretože ani navrhovateľ doteraz nevie, čo je
predmetom zmluvy. I pri komplexnom zhodnotení zmluvy ju považuje za neplatnú z už uvedenýchdôvodov a to, že nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, je neurčitá, nezrozumiteľná, chýba v nej
špecifikácia predmetu prevodu a nebol k nej pripojený geometrický plán, hoci tento mal byť pevne
spojený so zmluvou. Opätovne poukázal na stanovisko NS SR č. 69 uverejnené v zbierke rozhodnutí

4 z roku 2001. Potvrdil, že v roku 1988 navrhovatelia obdržali ponukový list, ale vzájomný kontext
tohto ponukového listu s kúpnou zmluvou je irelevantný jednak preto, že ponukový list obdržali 2 roky
pred uzavretím kúpnej zmluvy a aj preto, že kúpna cena v zmluve a v ponukovom liste vzájomne
nekorešpondujú. Navrhovatelia si svoj nárok neuplatňovali v rámci reštitúcie z toho dôvodu, že k prevodu
došlo v období, na ktorý sa reštitučný zákon už nevzťahoval. Toto obdobie končilo 31.12.1989, pričom

zmluva bola uzatvorená v roku 1990. Navyše navrhovatelia si boli vedomí, že nedošlo k platnému
prevodu nehnuteľnosti na štát a že sú i naďalej jej vlastníkmi. O tom, že sa cítili byť vlastníkmi svedčia
aj prebiehajúce súdne spory a to spor vedený pod sp.zn.8C/20/1991, kedy sa domáhali neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu, že boli donútení k jej uzatvoreniu. Ďalej sa domáhali neplatnosti kúpnej
zmluvy v konaní 8C/64/1992 z dôvodu, že ich prejav vôle nebol slobodný a bola použitá hrozba
vyvlastnenia, toto konanie bolo zastavené, pretože žalovaný Stavoinvesta nebol v konaní pasívne

legitimovaný. Medzi navrhovateľom a Mestom Zlaté Moravce prebiehala i mimosúdna korešpondencia.
Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že odporca nemohol nehnuteľnosti vydržať, lebo nemohol byť
dobromyseľný, že mu nehnuteľnosti patria, keďže sa o tomto viedli spory od roku 1991 do roku 1994.
Po pripustení zmeny petitu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna zmluva je
absolútne neplatná, pričom na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k prevodu

vlastníctva, takže vlastníkmi týchto nehnuteľností sú navrhovatelia a podiel 1/3-iny patrí do dedičstva po
neb. Antonovi Jančovičovi. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrhu na určenie vlastníctva týchto
nehnuteľností v plnom rozsahu vyhovel.

Právny zástupca navrhovateľov v 2.-4.rade uviedol, že súd prvého stupňa už pri svojom rozhodovaní

hodnotil kúpnu zmluvu komplexne a keďže odvtedy k žiadnym novým skutočnostiam nedošlo, považuje
kúpnu zmluvu M 60/4 i naďalej za neurčitú a nezrozumiteľnú. Poukázal na zák.č.22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností, kde je uvedené akým spôsobom majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu
označené a s ohľadom na toto ustanovenie nijako nie je možné dospieť k záveru, že by bola kúpna
zmluva určitá a zrozumiteľná. V zmluve nie sú označené výmery jednotlivých parciel a nie sú v nej

označené ani stavby, ktoré boli predmetom prevodu. Ani ponukovým listom, ktorý bol vyhotovený 2
roky pred uzavretím kúpnej zmluvy, nemohlo dôjsť k odstráneniu nedostatkov kúpnej zmluvy, pretože
prejavy vôle účastníkov zmluvy musia byť na tej istej listine a aj preto, že ani ponukový list neobsahuje
presnú špecifikáciu predmetu prevodu, sú v ňom uvedené iba čísla parciel a súhrnná výmera a nie sú
v ňom označené stavby. Navrhovateľka v 2. rade Z.. S. sa k veci vyjadrovala pri výsluchu v roku 2004,

kedy uviedla, že fyzicky vedela, čo je predmetom zmluvy, ale žiadne doklady k dispozícii nemala. To, že
navrhovateľka mala subjektívne pocit, že vie čo je predmetom prevodu nie je podstatné, pretože v tomto
konaní sa posudzuje písomný prejav a platnosť tohto právneho úkonu. Jej výpoveď nasvedčuje tomu,
že platnosť zmluvy posudzovala iba s ohľadom na to, že jej boli vyplatené peniaze, ale keby skutočne
vychádzala zo znenia zmluvy, nemohla by tvrdiť, že predmetom predaja je aj domová nehnuteľnosť,

keďže táto v zmluve uvedená nebola. Poukázal tiež na vyhl. č. 82/1973 Zb., ktorý predpis upravuje,
že ak sa právny úkon odvoláva na geometrický plán, stáva sa geometrický plán súčasťou tejto listiny,
pričom ani táto náležitosť nebola splnená, keďže geometrický plán súčasťou kúpnej zmluvy nebol.
Navrhovatelia si reštitučný nárok nemohli uplatňovať, keďže reštitučný zákon sa vzťahoval iba na
obdobie do 1.1.1990 a kúpna zmluva bola uzatvorená po tomto termíne. Za nezrozumiteľnú považuje

časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, v ktorom sa uvádza, že sa súd musí zaoberať aj
predchádzajúcimi súdnymi spormi, pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že
navrhovatelia od roku 1991 viedli súdne spory, v ktorých si svoje nároky uplatňovali. Práve aj s ohľadom
na túto skutočnosť nemôže prichádzať do úvahy vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo
strany odporcu, ktorý nemohol byť v držbe dobromyseľný. Uviedol, že na základe doteraz vykonaného

dokazovania je preukázané, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, preto zápis
odporcu za vlastníka nemohol na základe neho prebehnúť a nehnuteľnosti tak zostali vo vlastníctve
pôvodných vlastníkov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrhu o určenie vlastníckeho práva
vyhovel. Na určení vlastníctva je daný naliehavý právny záujem, pretože rozsudok o určení vlastníckeho
práva je spôsobilou listinou na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti.

Navrhovateľ v 1. rade vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že uzatvoreniu predmetnej
kúpnej zmluvy predchádzalo dlhšie obdobie a to v rozsahu asi 2 až 3 rokov, kedy sa Stavoinvesta
snažila o odkúpenie týchto nehnuteľností. On o predaj nehnuteľností nemal záujem a dlhodobo sa tomubránil. Situácia sa nakoniec vyvinula tak, že im bolo oznámené, že pokiaľ nehnuteľnosti dobrovoľne
nepredajú, budú im vyvlastnené a na Mestskom úrade v Zlatých Moravciach im bola predložená k
podpisu kúpna zmluva M 60/4. Predmetnú zmluvu podpísal, avšak nemal možnosť oboznámiť sa so

žiadnymi inými dokladmi súvisiacimi so zmluvou, nebol im predložený geometrický plán a ani znalecký
posudok. Vzhľadom na uvedené mu pri podpise kúpnej zmluvy vôbec nebolo jasné, čo je predmetom
prevodu a toto zistil až keď sa dostal k údajom v LV č. 3453, ktorý si zabezpečil v roku 2001 a videl čo
prešlo do vlastníctva Mesta Zlaté Moravce.

Navrhovateľka v 2. rade, vypočutá cestou dožiadaného súdu uviedla, že k prevodu nehnuteľností došlo
na základe toho, že boli predvolaní na jednanie na Mestský úrad v Zlatých Moravciach a už v predvolaní
bolo uvedené, že ak nehnuteľnosti nepredajú dobrovoľne budú im vyvlastnené. Za týchto okolností
s predajom súhlasila, kúpnu zmluvu podpísala dobrovoľne, obdržala tiež kúpnu cenu a preto zmluvu
považuje za platnú. Čo bolo predmetom prevodu vedela, aj keď žiadne doklady k tomu nevidela. Na
základe kúpnej zmluvy boli predané dva spojené domy a štyri parcely, ktoré tvorili jeden celok v radovej

zástavbe v centre mesta.

Nebohý navrhovateľ pôvodne označený ako navrhovateľ v 3. rade uviedol, že niekedy v r. 1989 dostal z
Mestského úradu Zlaté Moravce papiere s tým, že nehnuteľnosti budú vykupovať a ak ich nepredajú, tak
budú vyvlastnené. Záležitosťami okolo predaja sa zaoberali jeho súrodenci žijúci v Zlatých Moravciach,

on sa o veci bližšie nezaujímal, pretože v Zlatých Moravciach v tom čase už nebýval. Keď sa dostavil
k podpisu zmluvy, bola mu predložená iba zmluva, ku ktorej nebol pripojený ani geometrický plán ani
znaleckýposudok.Podľajehonázorupredmetomtejtozmluvybolivšetkynehnuteľnostinatomtomieste,
teda dva domy, dvor a kúsok záhrady. Či v kúpnej zmluve boli uvedené aj domy alebo iba pozemky
si už nepamätá, vtedy si to neuvedomoval a mal iba pocit, že sa predáva všetko. Pokiaľ by nehrozilo

vyvlastnenie, zrejme by nehnuteľnosti nepredali.

Právni nástupcovia neb. G. H. sa podľa vyjadrenia ich právneho zástupcu k veci nevedia vyjadriť, preto
súd nepovažoval za potrebné ich vypočúvať.

Zástupkyňa odporcu v písomnom vyjadrení uviedla, že kúpnu zmluvu považujú za platnú, pretože spĺňa
všetky náležitosti platného právneho úkonu. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené
na LV č. 494 a na tomto liste vlastníctva sú predávajúci i nehnuteľnosti dostatočne špecifikované. Keďže
sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzalo z údajov v liste vlastníctva, neboli do zmluvy uvedené
stavby, ale to neznamená, že neboli predmetom prevodu, nakoľko boli súčasťou znaleckého posudku.

Predmet kúpnej zmluvy bol podrobne opísaný v znaleckom posudku, uvedený v LV č.494, vyznačený
v geometrickom pláne č. 243-251-0297-89, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy, takže obsah zmluvy je
dostatočne zrozumiteľný. Navrhovatelia sa rozhodli takýto úkon urobiť bez akejkoľvek tiesne, konali
slobodne a vážne a na znak súhlasu zmluvu opatrili overenými podpismi a prevzali aj dohodnutú
kúpnu cenu. Na základe uvedených skutočností sa stal odporca vlastníkom nehnuteľností a aj s nimi

nakladalakovlastník.Poukázalatiežnato,žeplatnosťkúpnejzmluvybolašetrenávoviacerýchsúdnych
konaniach a žiadne pochybenia v tomto smere zistené neboli. Po pripustení zmeny petitu uviedla, že
zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a viac nemala čo k veci uviesť. Rozhodnutie v tejto veci
ponechala na úvahe súdu.

V konaní boli vypočutí aj svedkovia J.. G. X. a Z.. H. P..

Svedok J.. G. X., ktorý mal preukázať, že protichodné stanovisko navrhovateľky v 2.rade je účelové,
uviedol, že v období máj - jún 2004 bola navrhovateľka v 2. rade na návšteve v rodine N., ktorí bývajú
v rovnakom dome a na rovnakom poschodí ako on. V jeden večer, keď vyprevádzal svoju návštevu,

počul spoza dverí susedného bytu hlas navrhovateľky v 2.rade, ktorá hovorila, že urobí všetko preto,
aby T. H. dom naspäť nikdy nedostal.

Svedok Z.. H. P., bývalý zamestnanec Mestského úradu Zlaté Moravce uviedol, že v rokoch 1981
až 1990 pôsobil ako vedúci odboru výstavby a preto o výkupoch v tomto období bol informovaný.

Výkupy sa robili za účelom realizácie pôvodného zámeru, ktorý bol taký, že v centre Mesta Zlaté
Moravce bude vybudovaný veľký obytný súbor Stred. Neskôr sa od výstavby obytných domov upustilo
a malo tam zostať iba osvetové stredisko, divadlo, kino, avšak aj to nakoniec pre nedostatok finančných
prostriedkov nebolo zrealizované. Z tohto, čo bolo pôvodne plánované, sa vlastne nezrealizovalo nič apreto vyvlastnenia, ktoré smerovali k naplneniu účelu územného plánu, boli vlastne celkom zbytočné.
Vzhľadom na uvedenú situáciu sa aj výkupy, ktoré bolo potrebné zrealizovať v priebehu celého procesu
menili. Uviedol, že jedným z vážnych nedostatkov spôsobu vykupovania bolo to, že sa vlastníctvo ani

nezisťovalo, zisťovalo sa iba užívanie a vlastník sa často krát obišiel. Pokiaľ ide o konkrétny prípad
navrhovateľov, títo nehnuteľnosť nechceli predať a preto boli do určitej miery presvedčovaní a to aj tým
spôsobom, že ak nepredajú, pristúpi sa k vyvlastneniu. V rámci presvedčovania sa robili aj korekcie
ceny a preto sa nedá potvrdiť, či posledný znalecký posudok korešpondoval s konečnou kúpnou cenou
uvedenou v zmluve. V záujme možnosti ponúknuť vyššiu cenu sa postupovalo aj tak, že znalec niečo do

posudku"pridal"napr.garáž,čosapotommohlopremietnuťajdoceny.Pripustil,žedokúpnychzmlúvsa
tak mohli dostať aj zjavne nesprávne údaje a že predávajúci nemuseli vedieť, čo vlastne štát vykupuje,
keďže veľa krát ani doklady neboli a ani samotní vlastníci nevedeli presne, čo majú vo vlastníctve.
Navrhovatelia boli poslední, ktorí zmluvu podpísali, čo znamená, že v ich prípade boli problémy a vážne
nezrovnalosti.

Z pripojených súdnych spisov súd zistil, že navrhovatelia sa už od roku 1990 pokúšali rôznymi spôsobmi
domôcť svojho nároku, vyplývajúceho z prevodu nehnuteľností, ktorý považovali za neplatný.

Zo spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn.8 C 20/91 vyplýva, že Z.. T. H. sa žalobou zo dňa 20.7.1990
domáhal neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že k uzatvoreniu zmluvy bol donútený. Súd sa

nezaoberal namietaným dôvodom neplatnosti a neskúmal platnosť zmluvy ani s ohľadom na ostatné jej
náležitosti, pretože žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti,
s odôvodnením, že od 1.4.1991 je účinný zákon č. 87/91 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a v zmysle
uvedeného zákona je štát povinný nehnuteľnosť žalobcovi vydať.

Zo spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn.8 C 64/92 vyplýva, že navrhovatelia sa žalobou zo dňa 1.9.1992
domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že ich prejav vôle uzavrieť zmluvu nebol slobodný.
Prvostupňový súd návrh zamietol dôvodiac, že vyhrážku vyvlastnením nemožno považovať za nátlak.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 13 Co 244/93-125 zo dňa 19.1.1994 rozsudok v časti týkajúcej
sa návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zrušil a konanie o tomto nároku zastavil, z dôvodu, že

Stavoinvesta IIO Bratislava, ktorý subjekt navrhovatelia označili ako odporcu, nie je v danej veci pasívne
legitimovaný.

Z uvedeného vyplýva, že ani v jednom z týchto konaní nebola otázka platnosti kúpnej zmluvy
právoplatným rozhodnutím súdu vyriešená a preto ak sa navrhovatelia predmetným návrhom domáhali

neplatnosti kúpnej zmluvy voči odporcovi, ktorý je pasívne legitimovaný, nejde o res iudicata.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s fotokópiou kúpnej zmluvy M 60/4 zo dňa 18.1.1990, ponukou
na výkup nehnuteľností zo dňa 10.10.1988, výpisom z LV č. 3453 pre kat. úz. M. J., kúpno-predajnou
zmluvou Čd 1085 z 23.4.1947, rozhodnutím D 1481/68-8 z 30.10.1968, notárskou zápisnicou N 622/75,

NZ 638/75, rozhodnutím D 2064/78 - 9 z 12.12.1978, výpisom z LV č. 3453 pre kat. úz. M. J., LV č.
3636 kat. úz. M. J., LV č. 494 kat. úz. M. J., LV č. 3453 kat. úz. M. J., pkn. vložkou č. 289 pre kat. úz.
M. J., identifikáciou parciel č. 4000/02, výpisom z evidencie nehnuteľností z LV č. 494 v kat. úz. M. J.,
výpisom z pkn. vložky č. 289 kat. úz. M. J., rozhodnutím D 2064/78-9 z 12.12.1978, identifikáciou parciel
z 12.12.1978 a z 30.10.1968, notárskou zápisnicou N 622/75, NZ 638/75, rozhodnutím D 1481/68-8

z 30.10.1968, výpisom z LV č. 494, kat. úz. M. J., zoznamom nehnuteľností, ktoré prechádzajú z
majetku SR do vlastníctva obce, rozhodnutím o povolení odstránenia stavieb z 29.12.1990, návrhom
na vykonanie záznamu z 31.10.1997, GP a výkazom plôch ku GP č. 762-105-76 z 28.4.1976, GP na
rozdelenie - oddelenie parc.č.1679/1, 1679/2 z 28.4.1976, čestným vyhlásením Z.. P. zo 16.6.2005,
GP a výkazom výmer ku GP č. 243-251-0297-87, kópiou z katastrálnej mapy 234/02, pripojenými

spismi tunajšieho súdu sp.zn.D1481/68, D 2064/78, D 2271/87, N 622/75, 15C 35/02, 8C 20/91, 8C
64/92, 12C 137/91, 11Nc 301/98, znaleckým posudkom č. 67/1992 z 28.4.1992, znaleckým posudkom
č. 109/1990 z 2.12.1990, znaleckým posudkom č. 110/1990 z 2.12.1990, ocenením nehnuteľnosti z
30.5.1993, znaleckým posudkom č. 42/88 z 2.10.1990, znaleckým posudkom z 9.12.1990, znaleckým
posudkomzmarca1988,znaleckýmposudkomzjúla1989,znaleckýmposudkomč.42/88zo17.9.1989,

znaleckým posudkom z 2.9.1988, spisovým materiálom označeným ako " kúpno-predajné zmluvy r.
1990, Stavoprojekt Nitra", výpisom z LV č. 3453 zo dňa 21.11.2005, stavebným povolením č. ŽP
2002/17363 zo dňa 29.7.2002, stavebným povolením č. ŽP 2002/17365 zo dňa 29.7.2002, rozhodnutím
Mesta Zlaté Moravce č. 2641/2003 zo dňa 16.12.2003, úmrtným listom G. H., osvedčením o dedičstveč.k. 16 D 1141/2009, Dnot 13/2010, výpisom z LV č. 3453 pre kat. úz. M. J. zo dňa 21.11.2005 a s
prihliadnutím na výpovede účastníkov konania a svedkov pzistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 23.1.1990 bola uzatvorená medzi predávajúcimi Z.. H. S., G. H. a Z.. T. H. O.. a kupujúcim
Československým štátom, zastúpeným Stavoinvestou IIO Bratislava, kúpna zmluva č. M 60/4. V
bode I. tejto kúpnej zmluvy je uvedený predmet predaja, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na mene
predávajúcich v LV č.494 pre kat. úz. M. J. ako parc.č. 1679/1, 1679/2, 1680 vo výmere 1275 m2
- každý v 1/3-ine. V tomto bode sa ďalej konštatuje, že nehnuteľnosti sú vyznačené v geometrickom

pláne č. 243251-0297-87 zo dňa 5.2.1988, avšak geometrický plán netvoril súčasť kúpnej zmluvy a
predložený bol zo strany odporcu až na výzvu súdu v priebehu konania. V bode II. je uvedená dohodnutá
kúpna cena podľa odhadu zo dňa 10.7.1989 na 480.215,- Kčs, z ktorej pripadá na pozemok o výmere
1275 m2 10.200,- Kčs, dom - obytná časť 426.843,- Kčs, drobné stavby 3.651,- Kčs, studňa 2563,-
Kčs, oplotenie 759,- Kčs, trvalé porasty 3.323,- Kčs, garáž 18.266,- Kčs a za vonkajšie úpravy 14.610,-
Kčs. Znalecký posudok odporca nepredložil, hoci inak predložil kompletné listinné doklady z obdobia

prebiehajúcich výkupov nehnuteľností na tomto mieste v roku 1990, vrátane viacerých znaleckých
posudkov,ktorésavšaknetýkalitohtokonkrétnehoprípadu.Zmluvabolaúčastníkmikonaniapodpísaná,
pričom predávajúci H. S. a T. H. ju podpísali dňa 22.1.1990 a G. H. dňa 23.1.1990. Podľa vyjadrenia
účastníkov konania kúpna cena bola riadne vyplatená a to každému predávajúcemu vo výške 1/3-iny
t.j. 167.072,- Kčs. Na základe tejto kúpnej zmluvy prešlo vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam

na Československý štát a následne s poukazom na § 2 ods.5 Zák.č.148/1991 Zb. o majetku obcí, boli
nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra M. J. na LV č. 3453 pre kat.úz. M. J. ako
vlastníctvo Mesta Zlaté Moravce. V súčasnej dobe na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy, prebieha výstavba, avšak na základe predbežného opatrenia súdu č.k.8C 18/2002-192 zo dňa
10.2.2006 bola realizácia stavebných prác pozastavená až do právoplatného ukončenia tohto konania.

Aj Okresný úrad v Zlatých Moravciach rozhodnutím č. ŽP-2002/17362-Stav.2 a ŽP-2002/17366-Stav.2
zo dňa 20.7.2002 prerušil konanie na stavbu Polyfunkčného bytového domu a garáže a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu v predmetnej veci.

Súd sa v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaoberal ako s otázkou prejudiciálnou tým,

či kúpna zmluva č. M 60/4 je platným právnym úkonom alebo nie. Navrhovatelia v 1. a 3. rade namietali
jej platnosť z dôvodu, že je neurčitá a nezrozumiteľná, predmet prevodu nie je dostatočne špecifikovaný,
súčasťou zmluvy nebol geometrický plán, predmet zmluvy nekorešponduje s kúpnou cenou a namietali
tiež, že predávali aj tú časť nehnuteľnosti, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy tvorila predmet dedičstva
po neb. R. H. a nebola v prospech nich potvrdená. Odporca naproti tomu považuje zmluvu za platnú,

nakoľkomázato,žeúčastníkomzmluvybolojasnéčojejejpredmetomaspolusoznaleckýmposudkom,
geometrickým plánom a príslušným LV je obsah zmluvy dostatočne špecifikovaný, určitý a zrozumiteľný.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné hodnotiť kúpnu zmluvu komplexne a to aj v súvislosti s
ponukovýmlistomzodňa10.10.1988azaoberaťsatým,či vspojenísnímnespĺňalazákonnénáležitosti
zmluvy.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 46 ods.1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods.2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a
k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na
tej istej listine.

Podľa § 2 ods.1 vyhl. č. č. 82/1973 Zb., geometrický plán je grafické znázornenie nehnuteľnosti

vzniknutej reálnym rozdelením jednej alebo viacerých nehnuteľností, najmä stavu nehnuteľnosti pred
zmenou a po zmene, s uvedením ich doterajších i nových parcelných čísel a výmer, ako aj s uvedením
ďalších údajov; po overení podľa § 8 zákona č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartografii stáva sa súčasťou
listín o právnych vzťahoch k rozdeľovaným nehnuteľnostiam podľa predpisov o evidencii nehnuteľností.Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, v platnom znení, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 135a ods.1 OZ, v znení zák.č.131/1982 Zb., vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom
osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec po dobu 3 rokov a
nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov.

Podľa § 132a ods.1 OZ, v znení zák.č.131/1982 Zb., kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom
na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobné práva
na ochranu, aké má vlastník veci.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd po zistení, že je tu daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti keďže až do jeho vyriešenia je právne postavenie navrhovateľov neisté, nakoľko až na
základe rozhodnutia súdu by mohlo dôjsť k zmene vlastníctva v prospech predávajúcich, podrobil súd

kúpnu zmluvu M 60/4 skúmaniu a to z hľadiska splnenia všetkých podstatných náležitostí, ktoré sa pre
platný právny úkon vyžadujú.

Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí spĺňať
požiadavky stanovené v § 37 a nasl. OZ. Každý právny úkon musí byť vykonaný slobodne a vážne,

musí byť určitý a zrozumiteľný, nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať,
alebosapriečiťdobrýmmravomamusíbyťurobenývoforme,akúvyžadujezákon.Nakoľkoideoprevod
nehnuteľností s poukazom na § 46 ods.1, 2 OZ musí byť tento úkon urobený v písomnej forme tak,
aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine. Len pri dodržaní týchto požiadaviek môže byť
právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej

zmluvy t.j. na účastníkov, predmet kúpy a kúpnu cenu. Zmluva, ktorou sa prevádzajú nehnuteľnosti je
prísneformálnyprávnyúkon,takže úmyselúčastníkovzmluvymusíbyťzrejmývýlučnezozneniazmluvy
samotnej a prípadné pochybnosti, alebo dokonca chýbajúce náležitosti nie je možné nahrádzať žiadnymi
inýmidôkazmi,alebojudopĺňaťvýkladom.Akniejevôľaprevodcudostatočneakvalifikovaneprejavená,
nemôže zakladať právne následky. Je nepochybné, že k podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy,

ktorou sa prevádzajú nehnuteľnosti patrí presné označenie nehnuteľností a to spôsobom dostatočne
určitým, zrozumiteľným a nezameniteľným, tak aby nemohlo dôjsť k žiadnym pochybnostiam. Ak je
predmet zmluvy špecifikovaný v geometrickom pláne, je geometrický plán súčasťou zmluvy a musí byť k
nej pripojený tak, aby tvoril s kúpnou zmluvou jedinú listinu. Ak tomu tak nie je, kúpna zmluva je neurčitá.

V kúpnej zmluve M 60/4 nie sú nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu označené v súlade
so zákonným požiadavkami. V bode I. je predmet prevodu označený iba listom vlastníctva, parcelnými
číslami nehnuteľností a súčtom ich celkovej výmery, bez uvedenia stavieb, hoci tieto na liste vlastníctva
v tom čase vyznačené boli. Zmluva síce obsahuje aj odkaz na geometrický plán, avšak vykonanýmdokazovaním bolo zistené, že tento ku zmluve nebol pripojený a účastníci konania ho dokonca vôbec
neobdržali. Pochybnosti o predmete prevodu vyvoláva aj ďalšia časť zmluvy /bod II./, ktorá rieši cenu
predmetu prevodu, avšak evidentne nekorešponduje s bodom I. zmluvy. Z tohto bodu by sa mohlo

javiť, že predmetom prevodu sú aj stavby / dom, garáž, drobné stavby/, avšak ani tieto nie sú riadne
špecifikované. Uvádza sa iba dom, bez označenia súp. č., hoci podľa LV č. 494 sú na predmetných
parceliach vyznačené dva domy - dom č.súp.338 na parc.č.1679/1 a dom č. súp. 305 na parc.č.1679/2.
S ohľadom na to, že nehnuteľnosti uvedené v predmete zmluvy nie sú dostatočne označené /chýba
presná výmera jednotlivých parciel, kultúra / a tieto nejasnosti nie je možné odstrániť ani prostredníctvom

geometrického plánu, pretože tento nie je ako súčasť zmluvy k nej pevne pripojený, ako aj na to,
že predmetom ocenenia a teda aj vyplatenej kúpnej ceny boli i ďalšie nehnuteľnosti, nezahrnuté
do predmetu zmluvy /dom - obytná časť, drobné stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž,
vonkajšie úpravy/ taktiež bez dostatočnej špecifikácie, možno konštatovať, že ide o prejavy neurčité
a nezrozumiteľné. Tento nedostatok má potom za následok nejasnosti ohľadne predmetu predaja, čo
vyplýva aj z výpovede navrhovateľov, ktorí podpisovali obsahom tú istú zmluvu, avšak navrhovateľ v

1.rade nevedel, či predmetom boli aj stavby a ktoré, keď na pozemku stáli dva domy, navrhovateľka v
2.rade mala zato, že predmetom predaja boli oba domy a štyri parcely a podľa navrhovateľa v 3.rade,
predmetom predaja bolo "všetko", pod čím on rozumel oba domy, dvor a kúsok záhrady. O predaji
drobných stavieb a garáže ako o predmete predaja nehovoril nikto.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie náležitostí kúpnej zmluvy v súvislosti s ponukovým listom zo dňa 10.10.1988,
treba konštatovať, že ani ponukový list, ktorý bol zaslaný navrhovateľom 2 roky pred uzatvorením kúpnej
zmluvy, neobsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, preto nejasnosti
ohľadne toho, čo bolo odkúpené s ohľadom na obsah ponukového listu neboli odstránené.

Navrhovatelia si reštitučné nároky v zmysle zák.č.87/1991 Zb. nemohli uplatniť, pretože tento
zákon sa vzťahoval na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli
občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od 25.
februára 1948 do 1. januára 1990, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 18.1.1990. O tom,
že sa svojich práv však domáhali svedčia súdne spory, pričom tieto spory boli súdom zohľadnené

a vyhodnotené ako okolnosť, ktorá bránila navrhovateľovi nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam
vydržaním, pretože navrhovateľ, ktorý nehnuteľnosti užíval na základe neplatnej zmluvy nemohol byť
dobromyseľný v tom, že mu patria, keďže v ich držbe bol od začiatku rušený.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,

dospelkzáveru,žekúpnazmluvavykazujenedostatkyvpodstatnýchnáležitostiach,nespĺňapožiadavky
ustanovenia § 37 a 39 OZ a preto je absolútne neplatná. Na základe neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k
prevodu nehnuteľností, preto považoval návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia vlastníctva k
tejto nehnuteľnosti za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1OSPaúspešnýmnavrhovateľompriznalplnúnáhradu
trov konania. Trovy konania navrhovateľov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za konanie
vo výške 1.000,- Sk / 33,19 eur/ a z trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia súd vypočítal s ohľadom na to, že právny zástupca JUDr. Hudzovič

pôvodne zastupoval v konaní viacerých účastníkov / najskôr troch, po vypovedaní plnej moci zo strany
navrhovateľky v 2. rade iba dvoch a po 18.8.2009 jedného účastníka/ Právny zástupca JUDr. Legerský
zastupoval navrhovateľov v konaní od 18.8.2009 a to najskôr dvoch a od 29.4.2011 troch. Odmena
za jeden úkon v prospech viacerých účastníkov predstavovala súčet základnej sadzby za každého
účastníka zníženej o 20 % a od 1.6.2010 zníženej o 50 %.

Trovy za právne zastúpenie JUDr. Hudzoviča v tomto konaní pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej
pomoci podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. / prevzatie veci a podanie žaloby zo dňa 21.2.2002 / pri zastupovaní
3 účastníkov / základná sadzba 200,- Sk znížená o 20 %=160 x 3 účastníci / t.j. po 480,- Sk za
úkon /160+160+160/ a ku každému úkonu režijný paušál 100,- Sk / 2 x 480 + 2 x 100 =1.160,- Sk =

38,50 eur/, za 3 úkony podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. / účasť na pojednávaní dňa 5.5.2004, 23.6.2004
a 29.9.2004/, pri zastupovaní 2 účastníkov / základná sadzba 1.360,- Sk znížená o 20 % = 1.088 x 2
účastníci / odmena činí 2.176,- Sk za jeden úkon / 1.088+1.088/ a ku každému úkonu režijný paušál
136,- Sk / 3 x 2.176 +3 x 136 = 6.936,- Sk t.j. 230,23 eur/, za nemeritórne pojednávanie dňa 31.3.2004prináleží ?- ina odmeny t.j. 544,- Sk + 136,- Sk režijný paušál / 680,- Sk t.j. 22,57 eur/. Podľa vyhl. č.
655/2004 Z. z. bola priznaná odmena za 3 úkony / účasť na pojednávaní dňa 22.6.2005, 10.10.2005 a
26.10.2005/ pri zastúpení 2 účastníkov / základná sadzba vo výške 1.154,- Sk znížená o 20 % = 924,-

Sk x 2 účastníci /, vo výške 1.848,- Sk za jeden úkon / 924+924/ a 150,- Sk režijný paušál ku každému
úkonu / 3 x 1.848 + 3 x 150 = 5.994,- Sk t.j. 198,96 eur/, za podanie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia zo dňa 21.11.2005 je priznaná odmena vo výške ?-ice úkonu t.j. 924,- Sk + režijný paušál 150,-
Sk / 1.074,- Sk t.j. 35,65 eur/ a pri nemeritórnom pojednávaní dňa 12.9.2005 vo výške ?-iny t.j. 462,-
Sk + režijný paušál 150,- Sk / 612,- Sk t.j. 20,31 eur/. Za 2 úkony /účasť na pojednávaní dňa 10.5.2006,

vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.12.2006/ pri zastúpení 2 účastníkov / základná sadzba 1.260,- Sk
znížená o 20 % = 1.008 x 2 účastníci / súd priznal odmenu vo výške 2.016,- Sk za úkon /1.008+1.008/
+ 164,- Sk režijný paušál k úkonu / 2 x 2.016 + 2 x 164 = 4.360,- Sk t.j. 144,72 eur/. Za účasť na
pojednávaní na odvolacom súde dňa 3.10.2007 súd priznal odmenu vo výške 2.193,60 Sk za úkon /
základná sadzba 1.371,- Sk znížená o 20 % = 1.096,80 x 2 účastníci / a režijný paušál k úkonu 178,-
Sk / 2.193,60 + 178 = 2.371,60 Sk t.j. 78,72 eur/. Za návrh na pristúpenie účastníka do konania zo dňa

10.7.2009 bola priznaná odmena vo výške ?-ice úkonu zníženej o 20 % t.j. 21,40 x 2 = 42,80 eur /21,40 +
21,40 /+ 6,95 eur režijný paušál t.j. 49,75 eur a za späťvzatie návrhu na pristúpenie účastníka do konania
zo dňa 1.3.2011, kedy zastupoval už iba jedného účastníka konania, bola priznaná odmena vo výške ?-
ice úkonu 28,50 eur + 7,41 eur režijný paušál t.j. 35,91 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 11.1.2012,
ktoré trvalo viac ako 2 hodiny bolo priznaných 2 x 58,69 eur + 2 x 7,63 eur rež. paušál k úkonu

t.j. 132,64 eur. K úkonom vykonaným po 20.9.2005 v celkovej hodnote 461,79 eur súd pripočítal 32,02
eur, ktorá suma predstavuje 19 % DPH a k úkonom vykonaným po 1.1.2011 v celkovej hodnote 168,55
eur súd pripočítal 33,71 eur, ktorá suma predstavuje 20 % DPH. Súd nepriznal odmenu za vyhotovenie
návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 20.5.2002, nakoľko tento návrh bol dňa 2.12.2002
zobratý späť a konanie o vydanie predbežného opatrenia bolo zastavené / § 146 ods.1 písm. c) OSP/ a

za vyhotovenie oznámenia zo dňa 28.11.2007, ktoré sa netýka veci samej. Trovy právneho zastúpenia
JUDr. Hudzoviča spolu prestavujú 846,69 eur / 38,50 + 230,23 + 22,57 + 198,96 + 35,65 + 20,31+144,72
+ 78,72 + 49,75 + 35,91 + 132,64 + 32,02 + 33,71 = 846,69/ a celkové trovy konania predstavujú 896,48
eur / 846,69 +33,19 = 879,88/.

Trovy právneho zastúpenia JUDr. Legerského predstavujú 602,02 eur a pozostávajú z 2 úkonov právnej
pomoci / prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.8.2009, návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania
zo dňa 4.9.2009 / pri zastúpení 2 účastníkov po 85,58 eur / základná sadzba 53,49 eur znížená o 20
% = 42,79 x 2 účastníci / + 2 x 6,95 eur rež. paušál ku každému úkonu / 2 x 85,58 +2 x 6,95= 185,06
eur/, za účasť na pojednávaní dňa 11.1.2012, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny pri zastúpení 3 účastníkov

po 88,02 eur + / základná sadzba 58,69 eur znížená o 50 % = 29,34 x 3 účastníci/ + 7,63 eur rež.
paušál k úkonu / 2 x 88,02 + 7,63= 183,67 eur/. Súd priznal i náhradu za použitie osobného motorového
vozidla z Trenčína do Nitry a späť spolu za 198 km, pričom základná náhrada predstavuje 36,23 eur
a za spotrebu PHM / 9 l/100km/ pri cene 1,149 eur za 1 liter sumu 20,46 eur / 17,82 litrov x 1,149/,
čo spolu činí 56,69 eur. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v

rozsahu 6 polhodín po 12,71 eur, t.j. spolu 76,26 eur. K úkonom v celkovej hodnote 501,68 eur súd
pripočítal 100,34 eur, ktorá suma predstavuje 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v
súlade s vyhl. 655/2004 Z. z

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods.1 OSP/.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.