Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 8, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/285/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212223776
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4212223776.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: CRICKET s.r.o., so sídlom: Vadaš 668, 945 04 Komárno

- Nová Stráž, IČO: 36 837 130, proti žalovanému: Dr. W. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L. str. XX, XXX
XX X. an der S., W., v konaní zast. FORTITUDINE, s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom Čukáraboň
7332/2A, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 257 067 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, suddom Mgr.
Petrom Mezőszállásim, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že kúpna zmluva U.-XXXX/XX uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi CRICKET s.r.o.,
IČO: 36 837 130, so sídlom Vadaš 668, 945 04 Komárno - Nová Stráž ako kupujúcim ohľadne prevodu
nehnuteľností: parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X zastavané plochy

a nádvoria o výmere 241 m2, stavby so súpisným číslom XXX pivnica s lisovňou na parc. č.XXXX/X
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. W. L., je n e p l a t n á.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca návrhom zo dňa 13.11.2012 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom, ako predávajúcim a
žalovaným, ako kupujúcim. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako konateľ žalobcu a predávajúci
kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX previedol do svojho výlučného vlastníctva ako kupujúceho
nehnuteľnosti: parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape parc.č.XXXX/X zastavané plochy

a nádvoria o výmere 241 m2, stavbu so súpisným číslom XXX pivnica s lisovňou na parc.č.XXXX/
X zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. L., obec V., okres V.. Žalobca
pôvodne nadobudol tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva ako právnická osoba kúpnou
zmluvouU.-XXXX/XXuzavretoudňaXX.XX.XXXX.VprípadevyššieoznačenejkúpnejzmluvyU.-XXXX/
XX G. H.Ň. XX.XX.XXXX žalovaným ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože jej chýba
forma vyžadovaná zákonom. Poukazuje na dôležité pochybenie, a to na okolnosť, že v preambule
kúpnej zmluvy je žalovaný uvedený na jednej strane ako „predávajúci“ resp. ako konateľ zastupujúci

predávajúceho a takisto žalovaný je uvedený na druhej strane ako „kupujúci“ podobne na strane 4
kúpnej zmluvy je za predávajúceho označený žalovaný ako konateľ predávajúceho a za kupujúceho
sú rovnako uvedené krstné mená a priezvisko žalovaného. Ku spornej kúpnej zmluve je pripojené
plnomocenstvo dané dňa 31.05.2012 žalovaným ako splnomocniteľom pre K.. S. C., W..XX.XX.XXXX,
C..Č..XXXXXX/XXX, M. F. T. XXXX/X, F.-C.. Na predmetnom plnomocenstve však nie je osvedčený
podpis žalovaného ako splnomocniteľa a taktiež na tomto plnomocenstve chýba vlastnoručný podpis
K.. S. C. ako splnomocnenca, ktorý dané splnomocnenie mal takýmto spôsobom prijať. Z uvedených

dôvodov je označené plnomocenstvo neplatné. Podľa čl. X bod 4. úplného znenia spoločenskej
zmluvy žalobcu zo dňa 20.03.2009 ako obchodnej spoločnosti: „V rámci svojej pôsobnosti konatelia
vykonávajú uznesenie valného zhromaždenia, obstarávajú bežné záležitosti spoločnosti a vykonávajú
pôsobnosť, ktorú na nich prenieslo valné zhromaždenie“. Vzhľadom na to, že predaj nehnuteľnostiako nepeňažného vkladu a dlhodobého majetku žalobcu nespadá do kategórie obstarávania bežných
záležitostí spoločnosti, t. j. žalobcu, konanie žalovaného ako konateľa žalobcu vyúsťujúce k uzatvoreniu
spornej kúpnej zmluvy je jednoznačne právnym úkonom, ktorý svojim obsahom, ale aj sledovaným

účelom odporuje zákonu a spoločenskej zmluve a tieto obchádza. V tejto súvislosti poukazuje na obsah
čl. IX. Bod 2. písm. e/ úplného znenia spoločenskej zmluvy žalobcu ako obchodnej spoločnosti zo
dňa 20.03.2009, podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu žalobcu
ako spoločnosti patrí okrem iných aj rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a
rozhodovanie o nepeňažnom vklade. Teda analogicky, o predaji nehnuteľnosti ako nepeňažného vkladu

a dlhodobého majetku žalobcu a jeho prevode do výlučného vlastníctva žalovaného malo rozhodnúť
valné zhromaždenie žalobcu ako predávajúceho. Žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným
má dvoch spoločníkov s rovnakým obchodným podielom, jedným spoločníkom je žalovaný, druhým
spoločníkom a druhým konateľom žalobcu je p. C. V.. Vzhľadom na okolnosť, že žalovaný uzatvoril
spornú kúpnu zmluvu v tajnosti, bez toho, že by druhého spoločníka a konateľa žalobcu oboznámil so
svojim zámerom, toto jeho konanie sa nielenže prieči dobrým mravom, ale svojim účelom obchádza

zákon a preto je tento právny úkon vykonaný žalovaným absolútne neplatný. Naliehavý právny záujem
naurčeníneplatnostikúpnejzmluvyspočívavtom,žebeztakéhotourčeniajeprávnepostaveniežalobcu
akoajdruhéhospoločníkaakonateľažalobcuneisté.Neplatnýmprevodomnehnuteľnostíbolpoškodený
žalobca ako právnická osoba a týmto neplatným prevodom nehnuteľností bol poškodený aj druhý
spoločník žalobcu C. V., ktorá je spoločníkom v rovnakom podiele ako žalovaný. Na základe znaleckého

posudku číslo XX/XXXX vypracovaného ku dňu 24.03.2011 znalcom K.. M. L. bola všeobecná hodnota
predmetnej nehnuteľnosti označenej vyššie určená v sume 145.000,- eur. Napriek takto stanovenej
hodnote predmetu kúpy znalcom v roku 2011, v kúpnej zmluve uzavretej dňa 05.06.2012 bola kúpna
cena tej istej nehnuteľnosti ,,medzi zmluvnými stranami dohodnutá“ už iba vo výške 33.000,- eur. Keďže
v danom prípade ide preukázateľne o značné podhodnotenie kúpnej ceny (rozdiel činí - 112.000,- eur,

čo predstavuje podhodnotenie kúpnej ceny o takmer 77 %), navrhovateľ sa dôvodne dovoláva relatívnej
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.06.2012.
2. Na základe podaného návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, súd svojim uznesením
zo dňa 17.1.2013 zakázal žalovanému scudziť, prenajať zaťažiť a prenechať do užívania inej osobe
nehnuteľnosť tvoriaci predmet konania. Uznesenie právoplatnosť nadobudlo dňa 22.2.2013.

3. Žalovaný vo veci podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v roku 2007 sa rozhodol podnikať
na Slovensku. Vtedy sa dohodli s C. V., že založia obchodnú spoločnosť CRICKET s.r.o. Všetky náklady
na založenie tejto spoločnosti znášal on. So založenou spoločnosťou chceli podnikať v gastronómií.
C.É. V. ho zoznámila s majiteľom nehnuteľnosti s p. L.. Jednalo sa o nehnuteľnosti vedené na LV
č.XXXX v katastrálnom území W. L.. Až neskôr sa dozvedel od p. L., že túto nehnuteľnosť chcela

kúpiť sama C. V. v roku 2005, avšak k predaju nedošlo, nakoľko C. V. nevyplatila kúpnu cenu za
predávanú nehnuteľnosť a od kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX odstúpila. Od začiatku ako mu bola
ukázaná nehnuteľnosť vo vlastníctve pána L. tvrdil, že aj keby túto nehnuteľnosť kúpil, tak jedine ako
fyzická osoba a nesúhlasil s návrhom C. V., aby čo by len „na papieri“ bola vlastníkom spoločnosť
CRICKET s.r.o., nakoľko peniaze na kúpu tejto nehnuteľnosti mal výlučne iba on. C. V. žiadne peniaze

do spoločnosti nevložila, ani nemala a považoval to za nespravodlivé, aby aj ona bola vlastníčkou. S T.
L. sa dohodol na kúpnej cene vo výške 3.000.000,-Sk (tri milióny korún slovenských) v troch splátkach.
S C. V. sa dohodli, že nechá vypracovať' kúpnu zmluvu, kde vlastníkom kupovanej nehnuteľnosti bude
on a suma za predávanú nehnuteľnosť bude vo výške 3.000.000,-Sk (tri milióny korún slovenských).
Chce uviesť, že C. V. dôveroval vo všetkom. Dňa 03.10.2007 sa spolu s C. V. a U. L. dostavili na podpis

kúpnej zmluvy k notárke Y. W.. Bola im predložená posledná strana zmluvy, ktorú podpísali. Zmluva
bola iba v jazyku slovenskom, jej obsahu nerozumel. Jazyk slovenský neovláda a obsah mu nebol
pretlmočený, ani preklad netvoril prílohu zmluvy. Bol si vedomý, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorou sa
stane vlastníkom nehnuteľnosti pána L.. Po prevode nehnuteľnosti sa C. V. začala správať ako majiteľka
a vtedy nadobudol podozrenie, že niečo nie je v poriadku. V decembri 2007 mu pán L. oznámil, že

majiteľom kupovanej nehnuteľnosti sa stala spoločnosť CRICKET s.r.o. a nie on ako fyzická osoba.
Takisto mu oznámil, že ho C. V. poprosila, aby pre potreby účtovníctva spoločnosti podpísal výdavkový
pokladničný doklad na 1.000.000,- Sk. Takisto sa mu dostal do ruky výpis z Knihy analytickej evidencie
spoločnosti CRICKET s.r.o, z ktorého vyplýva, že 01.10.2007 bolo do pokladne spoločnosti vložené
1.000.000,- Sk ako vklad podnikateľa (každý po 500.000,-Sk) a dňa 01.10.2007 spoločnosť uhradila

pánovi L. sumu 1.000.000,- Sk. Nikdy do pokladne spoločnosti on ani C. V. nevložili sumu 1.000.000,-
Sk, nakoľko na to nemal dôvod. Sumu za kupovanú nehnuteľnosť on sám osobne vyplatil L. tak, že dňa
05.10.2007 mu odovzdal hotovosť vo výške 500 000,- Sk, dňa 11.10.2007 mu odovzdal hotovosť vo
výške 1.800 000,-Sk a ešte mu doplatil sumu 700.000,-Sk. Doklad o poslednej platbe však zadržiava C.V. a odmieta mu ho vydať. Takže tvrdenia, že sumu 1.000.000,-Sk vyplatila spoločnosť CRICKET s.r.o.
sú nepravdivé ako aj výška sumy v kúpnej zmluve zo dňa 01.10.2007. Snažil sa získať nehnuteľnosť do
svojho výlučného vlastníctva, avšak C. V. ako spoluvlastník s tým nikdy nechcela súhlasiť tvrdiac, že to

kúpili spoločne. Preto previedol kúpnou zmluvou na seba túto nehnuteľnosť. Prevod tejto nehnuteľnosti
je aj predmetom sporu vedeného na tunajšom súde. Dáva do pozornosti súdu originál kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 01.10.2007 na podporu svojich tvrdení, že nemal vedomosť o pravom obsahu tejto
zmluvy. Nakoľko Správa katastra Komárno odmietla zavkladovať nimi podpísanú zmluvu, bolo nutné
vykonať v nej opravnou doložkou určité zmeny. Táto opravná doložka bola napísaná na vnútorný list

hore uvedenej zmluvy. Aj z jej obsahu vyplýva, že zmluvu podpisovali ako fyzické osoby a bolo nutné
následne dopísať spoločnosť ako kupujúceho. Jemu tento dodatok nechala podpísať C. V. bez bližšieho
vysvetlenia a riadneho prekladu a uviedla ho do omylu. C.V. V. využila neznalosť slovenského jazyka
žalovaného, jeho dôveru na to, aby ho uviedla do omylu, ktoré správanie je jednoznačne v rozpore s
dobrými mravmi a má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu.
4.Dôsledkompodanéhonávrhužalovanéhovkonaní5Cb/440/2015ourčenieneplatnostikúpnejzmluvy

medzi predávajúcim U. L. a žalobcom predmetom ktorého boli totožné nehnuteľnosti, súd predmetné
konanie prerušil až do jeho právoplatného skončenia. Konanie pod sp. zn. 5Cb/440/2015 nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.5.2018 a to zamietnutím návrhu žalobcu.
5. Po nariadení ústneho pojednávania strany konania zhodne navrhli prerušiť konanie za účelom
uzatvorenia mimosúdnej dohody. Uznesenie právoplatnosť nadobudlo dňa 21.2.2019. Po podaní návrhu

na pokračovanie v konaní súd uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní. Uznesenie právoplatnosť
nadobudlo dňa 4.9.2019. Na základe podaného návrhu súd opäť konanie prerušil svojim uznesením,
ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 18.12.2019. Nakoľko strany konania vec nevyriešili mimosúdne
žalobca podal 27.5.2020 návrh na pokračovanie v konaní. Strany konania z dôvodu uzatvorenia
mimosúdnej dohody opätovne podali návrh na prerušenie konania. Súd uznesením zo dňa 21.12.2021

opätovne konanie prerušil. Nakoľko však k mimosúdnej dohode nedošlo žalobca návrhom zo dňa
19.5.2022 podal návrh na pokračovanie v konaní.
6. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa
5.6.2012 uzatvorenú medzi účastníkmi konania, ktorá má vady spočívajúce v tom, že v záhlaví kúpnej
zmluvy nie je uvedené, kto koná za predávajúceho, v článku 2., kúpna cena doteraz zaplatená nebola

zo strany kupujúceho, v časti kupujúceho žalovaný je menom rodený W. E. W. W., splnomocnenie
na podpis kúpnej zmluvy čl. 7 nie je prijatie splnomocnenia od splnomocneného a podpis štatutára
žalobcu nebol overený. Ďalej poukazuje na ustanovenie § 37 a 39 OZ spočívajúce v tom, že hodnota
predmetu kúpy bola ustálená v roku 2011 Znaleckým posudkom na 145.000.- eur, kým kúpna cena
bola dojednaná vo výške 33.000.- eur. V ďalšej časti poukazuje na článok X. spoločenskej zmluvy,

kde konatelia v bode 4. vykonávajú svoju pôsobnosť v rámci bežných záležitostí, čo v predmetnom
prípade predaj nehnuteľnosti nie je. Žalobca zastúpený žalovaným ako konateľom bez vedomia druhého
spoločníka ako konateľa C. V. uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu a vzhľadom na dojednanú ako i
nezaplatenú kúpnu cenu došlo k poškodeniu tak žalobcu ako i C. V., spoločníčka žalobcu vo výške
50 % podielu. Naliehavosť právneho zámeru podľa § 80 písm. c) OSP vidí v tom, že bez tohto

určenia právo žalobcu ostáva neistým, ohrozeným, preto má za to, že návrh spĺňa vyššie uvedené
podmienky. Žalovaný na ústnom pojednávaní v prvom rade poukázal na to, že kúpna zmluva z roku
2007, na základe ktorej žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť je absolútne neplantá, nakoľko pri
uzatvorení spornej kúpnej zmluvy (rok 2007) obsah listiny nebol pretlmočený do maďarčiny, teda do
materinského jazyka žalovaného a vzhľadom na túto závažnú okolnosť žalovaný nevedel, čo podpisuje.

Žalovaný pri uzatvorení kúpnej zmluvy z roku 2007 bol v tom, že predmetnú nehnuteľnosť nadobúda do
svojho výlučného vlastníctva ako fyzická osoba a nie ako právnická osoba v osobe žalobcu. Samotnú
kúpnu cenu vyplatil žalovaný v celosti vtedajšiemu predávajúcemu pánovi L.. Po zistení skutočností, že
nehnuteľnosť bola prevedená do výlučného vlastníctva obchodnej spoločnosti, vyzval žalovaný C. V. -
druhú konateľku a spoločníčku žalobcu, aby predmetnú záležitosť napravila, teda, aby sa žalovaný stal

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, Nakoľko C. V. ako konateľka nápravu nezjednala, žalovaný ako
spoločník i konateľ sa rozhodol uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu. Súd okrem výsluchu strán konania
vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: kúpne zmluvy č.l. 1 - 12,
LV č. XXXX č.l. 13, úplné znenie spoločenskej zmluvy č.. 14 - 20, návrh na vydanie PO s prílohami č.l.
23 - 35, uznesenie tun. súdu sp. zn. 5Cb/28//2012-49 zo dňa 17.1.2023 č.l. 49 - 52, uznesenie tun. súdu

sp. zn. 5Cb/285/2012-61 zo dňa 26.2.2013 č.l. 61 - 62, návrh na zastavenie zápisu č.l. 75, oznámenie
Správy katastra Komárno č.l. 79, uznesenie KS Nitra 15Cob/159/2013-89 zo dňa 30.9.2013 č.l. 89 - 91,
fotokópia spisu Správy katastra Komárno U.-XXXX/XXXX, U.-XXXX/XXXX č.l. 100a - 135, uznesenie
tun. súdu 5Cb/285/2012-183 zo dňa 16.12.2015 č.l. 183 - 185, odvolanie č.l. 186 - 187, uznesenie KSNitra 15Cob/32/2016-191 zo dňa 27.10.2016 č.l. 191 - 194, uznesenie tun. súdu 5Cb/285/2012-237 zo
dňa 7.2.2019 č.l. 237, uznesenie tun. súdu 5Cb/285/2012-260 zo dňa 19.8.2019, uznesenie tun. súdu
5Cb/285/2012-287 zo dňa 26.11.2019 č.l. 287 - 288, uznesenie tun. súdu 5Cb/285/2012-367 zo dňa

9.6.2022, pripojený spis tun. súdu 5Cb/440/2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil
nasledovný skutkový a právny záver:
7. Žalobca pôvodne nadobudol nehnuteľnosti tvoriace predmet konania do svojho výlučného vlastníctva
ako právnická osoba kúpnou zmluvou U. -XXXX/XX uzavretou dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ako kupujúci
(konateľ žalobcu) a žalobca (obchodná spoločnosť) ako predávajúci kúpnou zmluvou uzavretou dňa

05.06.2012 previedol do výlučného vlastníctva žalovaného ako kupujúceho nehnuteľnosti: parcelu
registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape parc.č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
241 m2, stavbu so súpisným číslom XXX pivnica s lisovňou na parc.č.XXXX/X zapísané na liste
vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie W. L., I. V., I. V.C.. Na základe znaleckého posudku číslo
XX/XXXX vypracovaného ku dňu 24.03.2011 znalcom K.. M. L. bola všeobecná hodnota predmetnej
nehnuteľnosti označenej vyššie určená v sume 145.000,- eur. V kúpnej zmluve uzavretej dňa 05.06.2012

bola kúpna cena tej istej nehnuteľnosti medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 33.000,-eur.
Obchodná spoločnosť žalobcu má dvoch spoločníkov s rovnakým podielom na právach a povinnostiach
a súčasne sú obaja spoločníci aj konatelia. Zastupovanie žalobcu vykonávajú konatelia samostatne
bez obmedzenia. C. V. ako druhá spoločníčka a konateľka žalobcu nemala vedomosť o uzatvorení
spornej kúpnej zmluvy, t.j. k vykonaniu kúpnej zmluvy došlo bez súhlasu druhého spoločníka a konateľa

spoločnosti žalobcu. K zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny žalovaným v prospech žalobcu v sume
33.000.- eur nedošlo.
8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

9. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka
Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná
podľa § 40a.
10. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka
(1) Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na
spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti,

ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
13. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka
(1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam
spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
14. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu o určenie neplatnosti

prácneho úkonu je dôvodný. V prvom rade súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky, t. j. či žalobca
má naliehavý právny záujem (§ 137/d CSP predtým § 80 písm. c/ OSP) na určený právnej skutočnosti
- neplatnosti kúpnej zmluvy. Na posúdenie tejto otázky súd vychádzal zo stanoviska Najvyššieho
súdu SR „V danom prípade predmetom konania bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych
úkonov uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom žaloba bola podaná na okresný súd

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky
procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá
CSP). V súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobcom podanú žalobu považovali za
určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP, podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podmienkouúspešnostitakejtožalobyjezprocesnoprávnehohľadiskaexistencianaliehavéhoprávneho
záujmu na požadovanom určení, ktorú skutočnosť je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Pokiaľ preto
konajúce súdy posudzovali najskôr splnenie tejto procesnej podmienky žalobcom podanej žaloby, ich
postup nemožno označiť za nesprávny, zjavne sa vymykajúci kogentnému procesnému ustanoveniu.Práve naopak, takýto procesný postup bol v súlade s citovaným ustanovením § 80 písm. c) OSP.
Napokon, aj sám žalobca v žalobe uvádzal, že ide o návrh podľa tohto zákonného ustanovenia a aj
tvrdil skutočnosti, ktorými odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Okrem

toho, súdna prax je jednotná aj v tom, že ak súd dospeje k záveru o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení a žalobu z tohto dôvodu zamietne, nezaoberá sa žalobou vo veci
samej. Ak preto súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a
odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil (správnosť tohto právneho názoru dovolateľ
v dovolaní nenamietal), a následne sa nezaoberal opodstatnenosťou žaloby vo veci samej, nešlo o

postup, ktorým by konajúce súdy porušili kogentné ustanovenie procesného predpisu. Dovolací súd
dospel na základe uvedeného k záveru, že okresný a aj odvolací súd v danom prípade nepostupovali
spôsobom, ktorý by znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací
súd teda nezistil existenciu vady v zmysle citovaného ustanovenia, ktorá by zakladala prípustnosť a
súčasne aj dôvodnosť dovolania žalobcu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. decembra

2018, sp. zn. 6Cdo/30/2018). Následne súd skúmal zákonné podmienky a okolnosti uzatvorenia spornej
kúpnej zmluvy. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického
hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého
správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú

zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Občiansky zákonník,
ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré
mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme
včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a

pretoakékoľveksúhlasné,atedasubjektívnemotivovanévyhláseniezmluvnýchstrán,niejesmerodajné
v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008). Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohoto ustanovenia

je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno
definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp.
zn. 3 Cdon 69/96). Vychádzajúc z vyššie citovaného súd poukazuje na to, že v danom prípade žalobca

zastúpený konateľom (žalovaným) kúpnu zmluvu uzavrel bez súhlasu druhého spoločníka s podielom
50 % v spoločnosti, previedol nehnuteľnosť z vlastníctva žalobcu do svojho výlučného vlastníctva ako
fyzickej osoby, kúpnu cenu dohol na 33 000.- eur namiesto všeobecnej ceny určenej znalcom 145
000.- eur, kúpnu cenu nevyplatil. Predmetné konania žalovaného či už v postavení štatutára žalobcu
alebo v postavení kupujúceho sú v rozpore s dobrými mravmi. Jednoznačne vidieť zámer poškodiť

druhého spoločníka a získať nenáležitú výhodu, ktoré konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný
svoj zámer uskutočnený kúpnou zmluvou sám potvrdil, keď prehlásil, že chcel vykonať nápravu v
tom, aby nehnuteľnosť bola v jeho výlučnom vlastníctve. Súdne konanie o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy v konaní sp. zn. 5Cb/440/2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2018 a to zamietnutím návrhu
žalobcu. V predmetnom konaní súd riešil námietky žalovaného na platné uzatvorenie kúpnej zmluvy

od pôvodného vlastníka (p. L.), preto argumenty žalovaného týkajúce sa okolností uzatvorenia kúpnej
zmluvy tvoriace predmet žaloby boli právne bezvýznamné. Nakoľko právny úkon - uzavretie kúpnej
zmluvy bol v rozpore s dobrými mravmi, súd podľa § 39 Občianskeho zákonníka určil jeho neplatnosť.
15. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v

konaní.
16. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.