Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/57/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407010193
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8407010193.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2017 v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Lucii Bašistovej, prísediacich Ing. Márie Bačíkovej a JUDr. Dušana Modranského
v trestnej veci proti obžalovaným G. C., O. M. S. D.. pre zločin spolupáchateľstva lúpeže podľa § 20 k
§ 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ G. C., O.. M., nar. XX. X. XXXX v T., trvalé bydlisko
G. Č.. XX, okres T., nezamestnaný,

2/ C.. I. J., nar. XX. X. XXXX v T., trvale bytom G. Č.. XXX,
nezamestnaný,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

v bode 1/ rozsudku obž. G. C., obž. I. J.
dňa 26.10.2006 v čase okolo 22.00 hod. za miestnym mostom v rómskej kolónii obce G., obv. C.. I. J.

chytil okolo pása okoloidúcu poškodenú T. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, zovrel jej ruky,
pričom obv. G. M. ju chytil rukou za vlasy a za tieto ju ťahal dozadu a pričom jej z krku druhou rukou
strhol zlatú retiazku, čím jej takto spôsobili škodu vo výške 2.950,- Sk,

v bode 2/ rozsudku obž. G. C.
dňa 30.5.2007 v presne nezistenom čase v G., okr. T., vošiel do domu s popisným číslom XX, kde rukami
zatlačil poškodenú W. M. do miestnosti obývačky, tlačil ju na zem, povedal jej, že ak bude kričať, tak ju
zbije, stiahol si dole nohavice, poškodenej stiahol tepláky a nohavičky ku kolenám, vytiahol pohlavný úd,

ľahol si na ňu a pokúšal sa do nej vniknúť, čo sa mu však nepodarilo, pretože W. M. sa aktívne bránila,
dala mu facku, stisla nohy k sebe, rukami si zakrývala pohlavné orgány, tiež kopala nohami a obvinený
od svojho konania upustil až keď počul klopanie na dvere domu, pričom k dokonaniu pohlavnému styku
nedošlo a nedošlo ani k zraneniu poškodenej W. M.,

t e d a

v bode 1/ rozsudku obž. G. C., obž. I. J.
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

v bode 2/ rozsudku obž. G. C.
dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu skutku
nedošlo,

č í m s p á c h a l iv bode 1/ rozsudku obž. G. C., obž. I. J.
zločin spolupáchateľstva lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona.

v bode 2/ rozsudku obž. G. C.
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona

z a t o sa o d s u d z u j ú

Obžalovaný G. C.

Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, čl. 6

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na ú h r n n ý trest odňatia
slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd
obžalovanémuvýkonuloženéhotrestupodmienečneodkladánaskúšobnúdobusprobačnýmdohľadom

v trvaní 5 ( piatich ) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Obžalovaný C.. I. J.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 ( osemnástich )

mesiacov.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému
výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 ( dvadsať štyri ) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu T. J., nar. X.X.XXXX v T., trvale

bytom G. XXX, okres T. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 11.6.2007 podala na tunajší súd obžalobu na
obvinených G. C. S. C.. I. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin spolupáchateľstva lúpeže podľa
§ 20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona. Vec bola vedená pod sp. zn. 6 T 57/2007

Obžalovanísamalidopustiťskutkutým,žedňa26.10.2006včaseokolo22.00hod.zamiestnymmostom
v rómskej kolónii obce G., obv. C.. I. J. chytil okolo pása okoloidúcu poškodenú T. J., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom G. Č.. XXX, zovrel jej ruky, pričom obv. G. M. ju chytil rukou za vlasy a za tieto ju ťahal
dozadu a pričom jej z krku druhou rukou strhol zlatú retiazku, čím jej takto spôsobili škodu vo výške

2.950,- Sk,

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal na tunajší súd dňa 7.1.2008 obžalobu na obvineného
G. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Vec bola vedená pod sp. zn. 6T 5/2008

Obžalovaný sa mal skutku dopustiť tým, že dňa 30.5.2007 v presne nezistenom čase v G., okr. T., vošiel
do domu s popisným číslom XX, kde rukami zatlačil poškodenú W. M. do miestnosti obývačky, tlačil ju
na zem, povedal jej, že ak bude kričať, tak ju zbije, stiahol si dole nohavice, poškodenej stiahol tepláky
a nohavičky ku kolenám, vytiahol pohlavný úd, ľahol si na ňu a pokúšal sa do nej vniknúť, čo sa mu

však nepodarilo, pretože W. M. sa aktívne bránila, dala mu facku, stisla nohy k sebe, rukami si zakrývalapohlavné orgány, tiež kopala nohami a obvinený od svojho konania upustil až keď počul klopanie na
dvere domu, pričom k dokonaniu pohlavnému styku nedošlo a nedošlo ani k zraneniu poškodenej W. M.j,

Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 57/2007 zo dňa 28.1.2008 súd spojil trestnú vec M..
G. C. vedenú pod sp. zn. 6T 5/2008 s trestnou vecou obv. G. M. a spol. vedenú pod sp. zn. 6T 57/2007
na spoločné konanie, vec je vedená pod sp. zn. 6T 57/2007.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2017 súd oboznámil obžalovaných s dôvodom zmeny v osobe

zákonného sudcu.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobili
vyhlásenie, že sú vinní zo skutkov, ktoré sa im kladú za vinu. Na to súd postupoval podľa § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, kedy obžalovaní odpovedali na všetky otázky zhodne „ áno „.

V zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý súhlasil s tým, aby
súd prijal vyhlásenie obžalovaných o vine.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie obžalovaných o vine prijíma a zároveň vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutkov sa nevykoná a na hlavnom

pojednávaní sa vykonajú iba dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.

Bolovykonanédokazovanieibaohľadnevýrokuotresteanáhradeškody,pretobolioboznámenélistinné
dôkazy v rozsahu uvedenom v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy uloženým
trestom.

Obcou G. boli obaja obžalovaní charakterizovaní pozitívne. Komisiou obce doposiaľ riešení neboli. Z
odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný G. C. doposiaľ nebol súdne trestaný, obžalovaný
C.. I. J. bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.
7T 207/2013, vo všetkých odsúdeniach sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Oboznámením
sa s priestupkovým referátom mal súd zistené, že obžalovaný G. C. bol doposiaľ dvakrát postihnutý

naposledy pre priestupok na úseku dopravy v roku 2015, obžalovaný C.. I. J. bol doposiaľ deväťkrát
priestupkovo postihnutý, naposledy v roku 2016 pre priestupok proti majetku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaných súd prihliadol na zásady uvedené v § 34
Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel
trestu.

Súd sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. U obžalovaného G. C. súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť priznanie sa k spáchaniu

trestného činu a jeho oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) bez zistenia priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom
k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri
prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a trest sa ukladá
v rámci takto upravenej trestnej.

Vychádzajúc z ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá trest odňatia slobody za dva
alebo viac trestných činov, z ktorých aspoň jednej je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu.

Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na tri až osem
rokov.Pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na päť až
desať rokov.

V danom prípade mal súd za to, že u obžalovaného G. C. sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a to so zreteľom na dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a to
vyše 11 rokov, na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a v neposlednom rade
na skutočnosť, že ku skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu sa priznal a svoje konanie oľutoval. Súd v

danom poukazuje na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa zaručuje
právo na prejednanie veci nielen spravodlivo, verejne a nestranným súdom, ale aj v primeranej lehote.
Spravodlivý proces teda spočíva nielen v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite
ale aj v primeranom čase dostať. Súd dáva do pozornosti, že doba 12 rokov, po ktorú sa viedlo trestné
stíhanie v tejto veci, nezodpovedá skutkovej a právnej náročnosti veci, a preto obžalovanému patrí isté
zadosťučinenie v zmysle čl. 13 Dohovoru. Za účinný prostriedok nápravy za neprimeranú dĺžku konania

v prejednávanej veci považoval súd práve zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby rešpektujúc
ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, podľa ktorého pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti
tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a to, že súd uznal obžalovaného vinným po dlhej dobe od spáchania skutku, trest

uložil pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, čím došlo k odčineniu dlho trvajúceho súdneho procesu.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti
postačuje u obžalovaného uloženie úhrnného podmienečného trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní troch rokov s odkladom na skúšobnú dobu s probačným

dohľadom v trvaní 5 rokov. Zároveň uložil obžalovanému v zmysle § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona
povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Súd sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného C.. I. J. zaoberal existenciou

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného C.. I. J. súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) bez zistenia
priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, kedy sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o
jednu tretinu a trest sa ukladá v rámci takto upravenej trestnej sadzby.

Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na tri až osem
rokov, za použitia ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zákona trestné sadzby sa u mladistvých znižujú na
polovicu. Súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačuje u obžalovaného
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej v trvaní

osemnástich mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvadsiatich štyroch mesiacov.

Súd postupom podľa ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal svedkyňu poškodenú s jej nárokom
na náhradu škody na civilný proces, keďže rozhodovanie o danom nároku by presahovalo rámec
trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.