Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 20, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/202/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708211926
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1708211926.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcov: 1/ M. R., G..

XX.XX.XXXX, K. A. XX/XX, L., X/ T. R., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX/XX, L., X/ Ľ. R., G.. XX.XX.XXXX,
K. A. XX/XX, L., X/ J. R., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, L., Ž. J. Q.: M.. M. W., K. XX, K. proti žalovanému:
Limbašské vinohradnícke družstvo, IČO: 31 444 610, so sídlom SNP 18, Limbach, zastúpenému
advokátkou: Mgr. Zuzana Bírová, Americká 2, Bratislava o zaplatenie finančnej náhrady takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 3/ spoločne a nerozdielne sumu 3.477,95 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 3.477,95 eur od 05.05.2009 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ a žalobkyni 4/ spoločne a nerozdielne sumu 373,34
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 373,34 eur od 21.08.2009 do zaplatenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 3/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 68 %.

V. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 3/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 31.12.2008 sa žalobca 1/ domáhal proti žalovanému zaplatenia nájmu
od 1.1.2006 do 31.12.2008 vo výške 21.226,84 eur s 10 % úrokom za každý rok omeškanej platby
ako aj všetkých finančných nákladov, ktoré boli vynaložené pri dokazovaní vrátane trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v obci Limbach, zapísaného na LV
č. XXXX, parc. č. XXXX, na základe kúpnopredajnej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 15.12.2005. Na
uvedenej parcele na nachádza stavba sýpky zapísaná na LV č. XXX, k. ú. L.. Ako vlastník je zapísaný
žalovaný, ako nástupnícky subjekt po transformácii Poľnohospodárskeho družstva O.. Tvrdenie na LV č.
XXX, že budova sa nachádza na parcele č. XXXX/X nie je pravdivé. Budova stojí na troch pozemkoch,
parc. č. XXXX, XXXX, XXXX. V prvopočiatku právneho vzťahu ku kupovanej nehnuteľnosti žalobca
žiadal žalovaného o likvidáciu predmetnej budovy a uvedenie parc. č. XXXX do pôvodného stavu.

Žalobca sa snažil so žalovaným uzavrieť zmluvu o nájme, no neúspešne. Žalobca sa preto podanou
žalobou domáha voči žalovanému vyplatenia nájmu za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2008, teda za
obdobie troch rokov, celkovo vo výške 639.480,00 Sk = 21.226,84 eur. Žalobca pri výpočte žalovanej
sumy vychádzal zo sumy 400,00 Sk za m2 pre ostatné zastavané plochy, pričom ich výmera je 151,4m2 a zo sumy 1.000,00 Sk pre plochy pod budovou, ktorá predstavuje 152,6 m2. K žalobe žalobca
priložil výpis z katastra nehnuteľností č. XXX a č. XXXX pre okres O., obec L., k. ú. Limbach, znalecký
posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalcom Ing. O. C. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty sýpky

postavenej na parc. č. 1432/4 v Limbachu.

2. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.09.2009 namietol dobu uplatňovaného nároku a v časti
žaloby o nájomné za rok 2006 vzniesol námietku premlčania, taktiež namietol výšku nájomného ako aj
výšku úrokov z omeškania.

3.Uznesenímtunajšiehosúduč.k.9C/36/2009-32zodňa22.3.2010súdspojilnaspoločnékonanieveci
vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami 9C/36/2009 a 6C/202/2008, pričom konanie bude
naďalej vedené pod spisovými značkami 6C/202/2008. V konaní 9C/36/2009 sa žalobou podanou dňa
10.03.2009 žalobca T. R., G.. XX.XX.XXXX domáhal proti žalovanému - Limbašskému vinohradníckemu
družstvu zaplatenia sumy 3.485,36 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom

pozemku nachádzajúceho sa v obci L., zapísaného na LV č. XXXX, parc. č. XXXX Q. XXXX, na základe
kúpnopredajnej zmluvy V XXX/XXXX. Na parcele č. 1618 sa nachádza stavba sýpky zapísaná na LV
č. XXX, k. ú. L.. Ako nový vlastník je od 13.1.2009 zapísaný PB DEVELOPMENT s.r.o.. Pôvodný
vlastník, žalovaný, ako nástupnícky subjekt po transformácii Poľnohospodárskeho družstva Pezinok
sýpku do dátumu predaja prevádzkovalo od r. 1950. Tvrdenie, že budova sa nachádza na parcele č.

XXXX/4 nie je pravdivé. Budova stojí na troch pozemkoch, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX. V prvopočiatku
právneho vzťahu ku kupovanej nehnuteľnosti žalobca žiadal žalovaného o likvidáciu predmetnej budovy
a uvedenie parc. č. XXXX do pôvodného stavu. Žalobca sa snažil so žalovaným uzavrieť zmluvu o
nájme, no neúspešne. Žalobca sa preto podanou žalobou domáha voči žalovanému vyplatenia nájmu za
obdobie od 1.1.2006 do 13.01.2009, celkovo vo výške 105.000,- Sk = 3.485,36 eur. Žalobca pri výpočte

žalovanej sumy vychádzal zo sumy 1000,- Sk za m2 zastavanej plochy pod budovou, ktorá predstavuje
35 m2. Žalobcovia v konaniach sú bratia a ich pozemky sa nachádzajú v susedstve a sú zaťažené
budovou žalobcu.

4. Na pojednávaní dňa 28.10.2010 súd na návrh žalobcu konanie v časti o zaplatenie 8.424,62 eur

zastavil a zároveň upravil úrok z omeškania tak, že žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9 % od 1.1.2007 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o konanie 9C/36/2009, žalobca T. R., zobral žalobu v časti o zaplatenie 1.161,79 eur späť -
súd konanie v tejto časti na pojednávaní zastavil, a zároveň upravil výšku úrokov z omeškania na 9 %
ročne od 1.1.2007 do zaplatenia.

5. Žalobcovia dňa 26.01.2011 doručili do spisu znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom znalec Ing. M.
C. určil výšku nájmu pozemkov parc.č. XXXX, XXXX Q. XXXX v k.ú. L. G. X,XX N.m2/rok

6. Podaním doručeným súdu dňa 29.04.2011 vyjadril žalovaný nesúhlas so znaleckým posudkom č.

46/2010 z dôvodu, že výšku nájmu 8,92 eur/m2/rok považoval za nadhodnotenú a z dôvodu, že nájomné
bolo vypočítané z celej výmery pozemkov patriacich žalobcom (3536 m2), hoci žalovaný užíval len
výmeru 342 m2. Žalovaný navrhol, aby súd na žalobcami predložený znalecký posudok pri rozhodovaní
neprihliadal a za základ považoval žalovaným predložený znalecký posudok č. 6/2011 (ktorý určil
všeobecnú hodnotu nájmu na 5,815 eur/m2/rok).

7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/202/2008 - 118 zo dňa 2.5.2012 súd pripustil, aby do konania
na strane žalobcov vstúpili manželky žalobcov a to Ľ. R.L., nar. XX.XX.XXXX Q. J. R., G.. XX.X.XXXX,
keďže dotknutá stavba je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

8. Podaním doručeným súdu dňa 24.2.2017 žalobcovia doplnili žalobu o ostatné objekty znemožňujúce
užívanie pozemku a zároveň z týchto dôvodov upravili petit žaloby. Celková výmera zastavaných
pozemkov, ktoré žalobcovia nemôžu užívať predstavuje pre parcelu registra „E“ č. XXXX výmeru 15,36
m2 (karbidáreň), pre parcelu registra „E“ č. XXXX výmeru 62,19 m2 (sýpka a časť spevnenej betónovej
plochy) a pre parcelu registra „E“ č. XXXX výmeru 360,55 m2 (sýpka, žumpa, spevnená betónová

plocha). Žalobcovia pripomenuli, že ani jedna nehnuteľnosť nie je zapísaná na žiadnom LV a ani nie je
zapísaná v grafickej mape, fyzicky však existujú, čo žalobcovia doložili fotodokumentáciou. Žalobcovia
zároveň uviedli, že žalovaný dňa 13.1.2009 previedol svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti sýpky na
spoločnosť PB Development s.r.o., IČO: 36 689 556, čím zároveň previedol aj zodpovednosť vyplatenianájmu na nového vlastníka vo výmere celkovej zastavanej plochy 183,65 m2, čím sa žalobcom v 1. a 2.
rade znížila zastavaná plocha voči žalovanému o 130,68 m2 a žalobcovi v 3. a 4. rade o 53 m2. Žalovaný
od 14.1.2009 znemožňuje užívanie pozemkov žalobcov v 1. a 2. rade na parc. č. XXXX k 13.1.2009 o

celkovej výmere 360,55 m2 a od 14.1.2009 o celkovej výmere 229,87 m2 a užívanie pozemkov žalobcov
v 3. a 4. rade na parcele č. XXXX Q. XXXX C. XX.X.XXXX o celkovej výmere 77,55 m2 a od 14.1.2009 o
celkovej výmere 24,55 m2. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli zmeniť žalobný petit.

9. Podaním doručeným súdu dňa 24.1.2019 žalobcovia opätovne navrhli zmeniť petit žaloby, ktorý súd

následne pripustil uznesením č.k. 6C/202/2008 - 451 dňa 13.2.2020. Nárok žalobcovia opreli o znalecký
posudok č. 3/2015 vypracovaný znalcom Ing. Mariánom Drahošom dňa 27.08.2015, ktorý zistil, že
hodnota 1 m2 z pozemkov žalobcov, na ktorých časti stojí stavba sýpky žalovaného, betónová plocha
z juhozápadnej strany o veľkosti 142,75 m2 na par. č. XXXX, ako aj ďalšie stavby, ktorými sú ďalšia
betónová plocha zo severovýchodnej strany o veľkosti 78,12 m2 na par. č. XXXX, žumpa o veľkosti 6,97
m2 na par. č. XXXX, betónová plocha, tiež zo severovýchodnej strany o veľkosti 9,19 m2 na par. č.

XXXX, časť karbidárne o veľkosti 15,36 m2 na parcele 1617, predstavuje sumu vo výške 7,19 eur.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Na výpise z listu vlastníctva č. XXX (z 31.12.2008) je ako vlastník o.i. sýpky postavenej na pozemku

parc.č. 1432/4 zapísaný žalovaný.

12. Na výpise z listu vlastníctva č. 1539 (z 31.12.2008) sú ako vlastníci pozemku registra „E“ parc.č.
XXXX o výmere 1698 m2 druh pozemku záhrada zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci o podiele 1/1
žalobca 1/ a žalobkyňa 3/ titulom nadobudnutia kúpna zmluva V XXXX/XXXX J. XX.XX.XXXX.

13. Na výpise z listu vlastníctva č. XXXX (z 04.03.2009) sú ako vlastníci pozemku registra „E“ parc.č.
XXXX o výmere 978 m2 druh pozemku orná pôda a pozemku registra „E“ parc.č. XXXX o výmere
860 m2 druh pozemku orná pôda zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci o podiele 1/1 žalobca 2/ a
žalobkyňa 4/ titulom nadobudnutia kúpna zmluva V XXX/XXXX.

14. Na výpise z listu vlastníctva č. XXX (z 11.03.2011) je ako vlastník o.i. sýpky postavenej na pozemku
parc.č. XXXX/X zapísaná spoločnosť PB DEVELOPMENT, s.r.o.

15. Podaniami zo dňa 18.11.2008 a 11.12.2008 žalobca 1/ vyzýval žalovaného na vyplatenie spätného

nájmu. Podaním zo dňa 11.12.2008 žalobca 3/ vyzval žalovaného na vyplatenie spätného nájmu.

16. V znaleckom posudku č. XX/XXXX predloženom žalobcami znalec Ing. Martin Kralovič stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov parcela č. XXXX, Č.. XXXX Q. Č.. XXXX, k.ú. L., obec L., okres
O. ku dňu 03.11.2010 vo výške 8,92 eur/m2/rok.

17. V znaleckom posudku č. 6/2011 predloženom žalovaným znalec Ing. Peter Kovačovský stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov parcela č. XXXX/X U. výmere 197 m2 a časť parcely č. XXXX/14
o výmere 145 m2, k.ú. L., obec L., okres O. ku dňu 07.04.2011 vo výške 5,815 eur/m2/rok. Znalec v časti
2.1.1.1.1. znaleckého posudku popisuje oceňované nehnuteľnosti tak, že na pozemku parc. č. XXXX/

X sa nachádza stavba sýpky súp. č. 0. Na pozemku parc. č. XXXX/XX smerom na juhozápad od sýpky
sa nachádza betónová spevnená plocha o pôdorysných rozmeroch 12,70m x 11,40 m = 144,78 m2 =
145 m2. (Na str. 4 znaleckého posudku konštatované, že spevnená plocha na parcele č. 1406/14 nie je
geodeticky zameraná, nemá samostatné parcelné číslo, veľkosť spevnenej plochy bola určená meraním
v teréne.) Výška nájmu sa počíta len z pozemkov zastavaných sýpkou a spevnenou plochou.

18. V znaleckom posudku č. 3/2015 vyhotovenom na základe uznesenia súdu č.k. 6C/202/2008 - 122
zo dňa 23.01.2015 znalec Ing. Marián Drahoš stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov parcela č.
XXXX, Č.. XXXX Q. Č.. XXXX, k.ú. L., obec L., okres O. ku dňu 26.08.2015 vo výške 7,192 eur/m2/rok.

19. Z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Limbašské vinohradnícke družstvo, IČO: 31 444 610
a kupujúcim PB DEVELOPMENT, s.r.o., IČO: 36 689 556 dňa 22.12.2008 má súd preukázaný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - sýpky nachádzajúcej sa v okrese Pezinok, obec Limbach, k. ú.
Limbach vedenej v KN Katastrálneho úradu K., Správa katastra O. v LV č. XXX postavenej na parc.č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2, pričom predmetom predaja
nie je pozemok. Prevod a kúpna cena 4.979,09 eur boli odsúhlasené uznesením členskej schôdze č. 4/
L-2008 zo dňa 17.12.2008. V čl. IV nazvanom Popis a rozsah vlastníctva je uvedené, že nehnuteľnosť

pozostávaz10miestnostíapríslušenstva.Súčasťounehnuteľnostijejejvnútornévybavenie:vodovodné
a elektrické prípojky, žumpa o výmere 9 m3, zastavané plochy o výmere 164 m2 a spevnené betónové
plochy.

20. K skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám

prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia.

21. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva

(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

22. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

23. Súd mal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 3/ za danú, keď žalobca 1/ a
žalobkyňa 3/ sú bezpodieloví spoluvlastníci o podiele 1/1 pozemku registra „E“ parc. č. XXXX o výmere
1698 m2 druh pozemku záhrada titulom nadobudnutia kúpna zmluva V 2624/2005 z 15.12.2005, na
ktorom je umiestnená časť sýpky, žumpa a spevnená betónová plocha (preukázané geometrickým
plánom č. 11834374-12/98 Ing. Kováča zo dňa 26.01.1998 a grafickou identifikáciou Igora Gahera).

Taktiež aktívna vecná legitimácia žalobcov 2/ a 4/ bola preukázaná, keď žalobca 2/ a žalobkyňa 4/
sú bezpodieloví spoluvlastníci o podiele 1/1 pozemku registra „E“ parc.č. XXXX o výmere 978 m2
druh pozemku orná pôda a pozemku registra „E“ parc.č. XXXX o výmere 860 m2 druh pozemku
orná pôda titulom nadobudnutia kúpna zmluva V XXX/XXXX, na ktorých je umiestnená časť sýpky a
„karbidáreň“ (preukázané geometrickým plánom č. 11834374-12/98 Ing. Kováča zo dňa 26.01.1998 a

grafickou identifikáciou Igora Gahera).

24. Podmienku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd považoval za danú, avšak len v časti žaloby
týkajúcej sa sýpky, žumpy a spevnenej betónovej plochy, a to za obdobie od 01.01.2007 do 12.01.2009.
Odo dňa 13.01.2009 žalovaný totiž nie je vlastníkom sýpky a žumpy, stal sa ním tretí subjekt, ktorý

nie je sporovou stranou v tomto konaní, preto súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní pozemku zastavanom žumpou bez právneho dôvodu za obdobie od 13.01.2009
do 28.02.2019 zamietol (pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného).

25. Podľa § 118 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci,

a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych
vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

26. Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

27. Podľa § 120 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy
patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné
vody nie sú súčasťou pozemku.

28. Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú okrem iného veci, ktoré sa delia na veci hnuteľné
a nehnuteľné, ktorými sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Podľa
konštantnej súdnej praxe pri vymedzení pojmu stavby v zmysle občianskeho práva, a teda ako
samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov, nie je možné vychádzať len z verejnoprávnych, t.j.stavebnoprávnych predpisov a ich účelu, tie totiž chápu stavbu dynamicky, tj. už ako činnosť smerujúcu
k uskutočneniu stavebného diela. Pre oblasť občianskeho práva a občianskoprávnych vzťahov však
ostáva rozhodujúce občianskoprávne hľadisko. Preto súdna prax považuje pre vznik stavby za určujúcu

tú okolnosť, že je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc už všetky
ďalšie stavebné práce smerujú k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej veci. Podľa tohto
občianskoprávneho hľadiska je treba stavbu chápať ako výsledok stavebnej činnosti a jej účelu. Stavba
ako výsledok stavebnej činnosti musí vykazovať charakter samostatnej veci v právnom zmysle, ktorá
ako taká môže byť predmetom vlastníckych a zmluvných občianskoprávnych vzťahov. Ak nejde o stavbu

ako samostatnú vec, a to bez ohľadu na stav správneho konania, nejde vôbec o vec v právnom zmysle,
takže nemôže ísť ani o predmet občianskoprávnych vzťahov.

29. Súčasťou veci je všetko, čo k tejto veci ako hlavnej podľa jej povahy fyzicky a zároveň funkčne
prináleží (vzájomná súnáležitosť medzi hlavnou vecou a jej súčasťou) a nemôže od nej byť oddelené,
bez toho, aby sa hlavná vec znehodnotila. Dôraz je kladený na znehodnotenie hlavnej veci, nie však

na znehodnotenie jej oddelenej časti. Neoddeliteľnosť nie je len fyzická či technická, ale aj funkčná.
Súčasť hlavnej veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle, a teda ani spôsobilým predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Hlavná vec i jej súčasť tak tvoria jedinú vec, teda celok, ktorý je v dôsledku
toho aj podrobený jednotnému právnemu režimu. V dôsledku toho sa preto právne úkony a nimi
založené práva a vzniknuté povinnosti, ktorých predmetom je určitá hlavná vec, vzťahujú i na všetky

jej súčasti. Súčasť hlavnej veci tak prechádza na nadobúdateľa hlavnej veci bez ďalšieho, tj. i keď nie
je výslovne uvedená a identifikovaná (individualizovaná) v zmluve o prevode hlavnej veci. Súčasťou
pozemku sú podľa súdnej praxe aj niektoré vonkajšie úpravy, najmä oporné múry, dlažby, obrubníky,
kvetinové jazierka, záhradné vodovody, prípojky podobného prevedenia, ploty s výškou menšou ako 100
cm. Taktiež terasa vytvorená vonkajšou úpravou spevnením povrchu pozemku je podľa súdnej praxe

súčasťou pozemku, a nie samostatnou stavbou.

Z judikatúry:

30. Stavbou v občanskoprávním smyslu se rozumí výsledek stavební
činnosti, tak jak tuto činnost chápe stavební zákon a jeho prováděcí předpisy, pokud výsledkem této
činnosti je věc v právním smyslu, tedy způsobilý předmět občanskoprávních vztahů, nikoliv součást jiné
věci. 2. Místní a účelové komunikace jsou druhem pozemku a představují určité ztvárnění či zpracování
jeho povrchu. Nemohou být současně pozemkem a současně stavbou ve smyslu občanskoprávním
jako dvě rozdílné věci, které by mohly mít rozdílný právní režim. (Sou R NS č.
C 2901
- NS sp. zn. 22 Cdo 52/2002 : 1).

31. V případě, že občanskoprávní předpisy používají pojem „stavba“, nelze obsah tohoto
pojmu vykládat jen podle stavebních předpisů. Stavební předpisy chápou pojem „stavba“
dynamicky, tedy jako činnost, směřující k uskutečnění díla (někdy ovšem i jako toto dílo samotné). Pro účely
občanského práva je pojem „stavba“ nutno vykládat staticky, jako věc v právním
smyslu. Stavba, která není věcí podle § 118 ObčZ, je součástí pozemku. (PR, 1998,

č. 8 - NS sp. zn. 3 Cdon 1209/96 ).

32. Stavbou ve smyslu občanskoprávním nemůže být stavební činností vytvořená stavba
či konstrukce, u níž nelze určit jasnou hranici, kde končí pozemek a kde začíná

samotná stavba. (Sou R NS č. C 4004 - NS sp. zn. 22 Cdo 1118/2005 ).33. Terasa vytvořená venkovní úpravou a zpevněním povrchu pozemku je součástí pozemku nikoli
samostatnou stavbou. (SR, 2003, č. 3 - NS sp. zn. 22 Cdo 2918/2000 )

34. Parkoviště, představované pozemkem, jehož povrch byl zpracován zpevněním povrchu
za účelem parkování automobilů, není z hlediska občanskoprávního stavbou. (PR, 2000,
č. 1 - NS sp. zn. 2 Cdon 1414/97 )

35. Tenisový dvorec, představovaný navrstvením jednotlivých přírodních stavebních materiálů,
vytvořený zpracováním a ztvárněním pozemku, není stavbou ve smyslu § 119 odst. 2 a §
120
odst. 2 ObčZ ,

ale součástí pozemku - jeho upraveným povrchem, který určuje, o jaký druh pozemku
se jedná. (Sou R NS č. C 4005 - NS sp. zn. 22 Cdo 1118/2005

36. Zpevněná asfaltová plocha není stavbou ve smyslu § 11 odst. 1 zákona o půdě; jde jen
o zpracovaný povrch pozemku. (Sou R NS č. C 3229 - NS sp. zn. 30 Cdo 821/2005 )

37. Opěrná zeď tvoří součást pozemku, k němuž přiléhá. (Sou R NS č.
C 4479
- NS sp. zn. 25 Cdo 300/2005 ).

38. Samotná skutečnost, že pozemek byl upraven na zpevněnou plochu způsobem, pro který stavební
předpisy vyžadují stavební povolení, nečiní z této plochy samostatný předmět občanskoprávních vztahů;
jde jen o součást pozemku. (Sou R NS č. C 1900 - NS sp. zn. 22 Cdo 737/2002 )

39. Součást věci není způsobilým předmětem občanskoprávního vztahu, pokud není zákonem
stanovenojinak.Součástvěcisdílíto,cosepoprávnístráncetýkávěcihlavní.Taktomujeitehdy,jestliže
se v důsledku faktického spojení stala součástí věci hlavní taková věc, která byla věcí samostatnou.

(R 4/1992)

40. Súd nevzhliadol dôvod pre odklon od ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej spevnené betónové
plochy (rovnako ako aj napríklad ihrisko, parkovisko, tenisový kurt, tanečný parket) predstavujú len určité
stvárnenie či spracovanie povrchu pozemku, nie sú stavbami v občianskoprávnom poňatí, ale sú len

súčasťami pozemku, na ktorom sa nachádzajú. Takisto má súd za to, že žumpa tvorí súčasť sýpky, keď
v konaní bolo preukázané, že žumpa bola vybudovaná v r. 1980 (čo vyplýva zo znaleckého posudku
predloženého žalobcami č.l. 17 súdneho spisu) výlučne pre potreby hlavnej stavby, teda sýpky, z čoho
jednoznačne vyplýva, že žumpa k sýpke podľa jej povahy (funkčného využitia) patrí, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že po vybudovaní kanalizačnej prípojky v r. 2000 stratila svoje opodstatnenie. Keďže súčasť

veci nie je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, ale má rovnaký právny režim ako vec
hlavná a keďže vlastníkom sýpky ako veci hlavnej sa stal dňom 13.01.2009 tretí subjekt, tým pádom
sa stal aj vlastníkom jej súčasti, a to žumpy. Uvedené podporne preukazuje aj uvedenie žumpy ako
súčasti sýpky ako hlavnej veci v kúpnej zmluve zo dňa 22.12.2008, keď prejavy vôle zmluvných strán boli
vyjadrené jednoznačne, a to previesť spolu s vlastníckym právom k sýpke aj vlastnícke právo k žumpe.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní
pozemku zastavanom žumpou bez právneho dôvodu za obdobie od 13.01.2009 do 28.02.2019 zamietol.41. Ak mali žalobcovia za to, že spevnené betónové plochy sú samostatné stavby, súd k tomu uvádza,
že z pohľadu stavebných predpisov, ktoré chápu pojem „stavba“ dynamicky, teda ako činnosť smerujúcu
k uskutočneniu diela sa môže jednať o stavbu, avšak zo súdnej praxe vyplýva, že pojem „stavba“

používaný v občianskoprávnych predpisoch nie je možné vykladať len podľa stavebných predpisov, ale
pre účely občianskeho práva pojem „stavba“ treba vykladať staticky. Spevnené betónové plochy teda
môžubyťstavbamizpohľaduverejnéhopráva,podľaustálenejjudikatúryniesúvšakstavbamizpohľadu
občianskeho práva (keďže nie je možné určiť jasnú hranicu, kde končí pozemok a kde začína samotná
stavba).

42. Z uvedeného vyplýva, že spevnené betónové plochy sú súčasťou pozemkov vo vlastníctve žalobcov,
teda nie sú vo vlastníctve žalovaného a teda ich samotným „umiestnením“ na pozemkoch nedochádza
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Žalovaný však užívanie spevnených betónových plôch vo
vlastníctve žalobcov za obdobie od 01.01.2007 do 13.12.2008 potvrdil, konkrétne vo výmere 145 m2,
v podaní doručenom súdu dňa 29.04.2011.

43. V ďalšom sa súd zaoberal opakovanou námietkou premlčania vznesenou žalovaným, ktorú
posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona:

44. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

45. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

46. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

47. Podľa § 140 ods. 1,2 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

48. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipované ako kombinácia dvojročnej
subjektívnej a trojročnej, príp. desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty. Oprávnený subjekt môže

uplatniť právo po prvýkrát momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti, že k bezdôvodnému
obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil, vtedy začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na
uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna lehota však plynie v rámci trojročnej, resp. desaťročnej
objektívnej lehoty. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Z toho vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty.
Zároveň sa však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty.

49. U práva na vydání bezdůvodného obohacení je stejne jako u práva na náhradu škody stanovená
dvojí, kombinovaná promlčecí doba, tj. subjektivní a objektivní. Jejich počátek je upraven odlišne. Tyto

dvě promlčecí doby počínají, běží a končí nezávisle na sobě. Subjektivní promlčecí doba je kratší -
dvouletá, objektivní promlčecí doba je buď tříletá u bezdůvodného obohacení vzniklého z nedbalosti
nebo desetiletá, jde-li o úmyslně způsobené bezdůvodné obohacení. Vzájemný vztah těchto dvou
promlčecích dob je takový, že skončí-li běh jedné z nich, právo se promlčí, a to i vzdor tomu, že
oprávnenému ještě běží i druhá promlčecí doba. Pokud marně uplynula aspoň jedna z uvedených dob

a je vznesena námitka promlčení, nelze právo přiznat. (Najvyšší súd ČR, sp.zn. 33 Odo 877/2001)

50. Súd sa zaoberal námietkou premlčania žalovaného, a to v časti žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku žalobcov bez právneho dôvodu za obdobie od 01.01.2007
do12.01.2009(keďžezazvyšnéobdobiesúdžalobuzamietolprenedostatokpasívnejvecnejlegitimácie

žalovaného). Námietku premlčania posúdil aj čo do žalobcami uplatneného nároku s ohľadom na výmery
žalovanými užívaných pozemkov.

51. Nárok žalobcov 1/ a 3/:Žaloba podaná dňa 31.12.2008 za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2008 (po čiastočnom späťvzatí) za
užívanie 152,6 m2 (sýpka) a 151,4 m2 (žumpa a betónová plocha). Podaním doručeným súdu dňa
24.02.2017 zmenili rozmery žalovaným užívanej plochy na 130,68 m2 (sýpka), 144,78 m2 (betónová

plocha juhozápadná), 78,12 m2 (betónová plocha severovýchodná) a žumpa 6,97 m2, a to za všetky
zastavané pozemky za obdobie dvoch rokov a za pozemky okrem časti zastavanej sýpkou za obdobie
siedmych rokov. Podaním doručeným súdu dňa 24.01.2019 opätovne zmenili rozmery žalovaným
užívanej plochy na 149,33 m2 (sýpka), 142,75 m2 (betónová plocha juhozápadná), 78,12 m2 (betónová
plocha severovýchodná) a žumpa 6,97 m2, a to za všetky zastavané pozemky od 01.01.2007 do

12.01.2009 a za pozemky okrem časti zastavanej sýpkou za obdobie od 13.01.2009 do 28.02.2019
(uplatnené obdobie žalobcovia ešte špecifikovali v závislosti od dĺžky premlčacej doby).

52. Nárok žalobcov 2/ a 4/:
Žaloba podaná dňa 10.03.2009 za obdobie od 1.1.2007 do 13.01.2009 (po čiastočnom späťvzatí) za
užívanie 35 m2 (sýpka). Podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017 zmenili rozmery žalovaným užívanej

plochy na 53 m2 (sýpka), 9,19 m2 (betónová plocha severovýchodná) a 15,36 m2 (karbidáreň), a to
za všetky zastavané pozemky za obdobie dvoch rokov a za pozemky okrem časti zastavanej sýpkou
za obdobie siedmych rokov. Podaním doručeným súdu dňa 24.01.2019 opätovne zmenili rozmery
žalovaným užívanej plochy na 43,99 m2 (sýpka), 9,19 m2 (betónová plocha severovýchodná) a 15,36
m2 (karbidáreň), a to za všetky zastavané pozemky od 01.01.2007 do 12.01.2009 a za pozemky okrem

časti zastavanej sýpkou za obdobie od 13.01.2009 do 28.02.2019 (uplatnené obdobie žalobcovia ešte
špecifikovali v závislosti od dĺžky premlčacej doby).

53. Súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného čo do nároku žalobcov 1/ a 3/ za nedôvodnú v
časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku žalobcov bez

právnehodôvoduzaobdobieod01.01.2007do31.12.2008.Súdpripomína,žesanejednáojednorazové
bezdôvodné obohatenie. Začiatok subjektívnej lehoty sa líši pre jednotlivé dni, v ktorých sa žalovaný na
úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca 1/ si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
na súde dňa 31.12.2008, subjektívna premlčacia doba je dvojročná, teda jeho nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2008 premlčaný nie je. V časti nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku žalobcov 1/ a 3/ bez právneho
dôvodu za obdobie od 01.01.2009 do 28.2.2019 je námietka premlčania dôvodná, keď uplatnený nárok
presahujúci obdobie dvoch rokov (subjektívna premlčacia doba) pred podaním návrhu na zmenu žalobu
je premlčaný.

54. Súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného čo do nároku žalobcov 2/ a 4/ za sčasti dôvodnú.
V pôvodnej žalobe si žalobca 2/ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v užívaní pozemku žalobcov bez právneho dôvodu za obdobie od 01.01.2007 do 13.01.2009. Súd
pripomína, že sa nejedná o jednorazové bezdôvodné obohatenie. Začiatok subjektívnej lehoty sa líši
pre jednotlivé dni, v ktorých sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca 2/ si uplatnil

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde dňa 10.03.2009, subjektívna premlčacia doba je
dvojročná, teda nárok žalobcu 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie pred 10.03.2007
(teda od 01.01.2007 do 09.03.2007) je premlčaný. V časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní pozemku žalobcov 2/ a 4/ bez právneho dôvodu za obdobie od 13.01.2009
do 28.2.2019 je námietka premlčania dôvodná, keď uplatnený nárok presahujúci obdobie dvoch rokov

(subjektívna premlčacia doba) pred podaním návrhu na zmenu žalobu je premlčaný. Premlčaný je tiež
nárok žalobcov 2/ a 4/ týkajúci sa sýpky v rozsahu nad 35 m2, keďže k uplatneniu nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku zastavaného sýpkou o výmere 43,99 m2 došlo až
podaním doručeným súdu dňa 24.01.2009, teda po uplynutí premlčacej doby.

55. Súd považuje za potrebné dodať, že ak by aj v konaní bol preukázaný úmysel žalovaného pri
bezdôvodnom obohatení, na rozhodnutie súdu by táto skutočnosť nemala vplyv, keďže desaťročná
objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia „nepredlžuje“ lehotu
subjektívnu. Subjektívna a objektívna premlčacia doba začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Ak
subjektívna premlčacia doba uplynula, právo sa premlčí i napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie

objektívna premlčacia doba.

56. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.57. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

59. Plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie)
ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.
Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá
by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo
na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je

spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená,
že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní
vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne
rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v
ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy

vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).

60. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval
právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne

účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009)

61. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 17.06.2019: „V súdnej praxi
boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzej nehnuteľnosti
(pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým
vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho

dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá právo
užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška
náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych
okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie

posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu
nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v
čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie
pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa
názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí

pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom.
K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré
zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať
sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje

svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie
stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten,
kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod
„užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nieužívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že mal na
ňom žalovaný 2/ umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná.“
62. V danom prípade sa jednoznačne jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť,

že žalobca v žalobe nárok nesprávne kvalifikoval ako nárok z nájomného vzťahu, nemá dosah na
rozhodnutie súdu, keď úlohou súdu je právne hodnotenie skutkového stavu, čo plynie zo všeobecne
uznávanej zásady pri rozhodovacej činnosti súdov „iura novit curia“.

63. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania

nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009)

64. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v období od 01.01.2007 do 12.01.2009
užíval pozemok žalobcov, keďže v danom období bol vlastníkom sýpky (a zároveň jej súčasti - žumpy).
Čo sa týka spevnených betónových plôch, ich vlastníkom sú žalobcovia ako vlastníci pozemkov,
keďže spevnené betónové plochy sú súčasťou pozemkov ako hlavnej veci. Užívanie pozemkov, na
ktorých je umiestnená spevnená betónová plocha, žalovaným však bolo preukázané vo výmere 145

m2. Táto skutočnosť vyplýva z podania žalovaného doručeného súdu dňa 29.04.2011, v ktorom potvrdil
užívanie pozemkov o celkovej výmere 342 m2 a z priloženého znaleckého posudku č. 6/2011, ktorý
dal vypracovať žalovaný a ktorý žalovaným užívaný pozemok o veľkosti 342 m2 špecifikoval, ako 197
m2 za sýpku a 145 m2 za spevnené plochy. V čase potvrdenia užívania spevnených betónových plôch
o výmere 145 m2 bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov

za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2008, preto súd vzťahoval vyjadrenie žalovaného k tomuto obdobiu.
Užívanie spevnených betónových plôch žalovaným v nasledujúcom období preukázané nebolo. Čo sa
týka tzv. karbidárne v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný užíval časť pozemku žalobcov 2/ a 4/,
na ktorej je karbidáreň postavená, keďže nebolo preukázané, že by jej vlastníkom bol žalovaný, ani že
by karbidáreň využíval. Žalobcovia v konaní nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval vlastnícke

právo žalovaného k stavbe označenej ako „karbidáreň“, keď vlastnícke právo k nej nie je možné určiť či
už z listu vlastníctva alebo delimitačného protokolu, keďže v nich nie je uvedená.

65. Užívaním časti pozemkov vo vlastníctve žalobcov, sa žalovaný bezdôvodne obohatil, teda sa mu
dostalo majetkovej hodnoty, ktorá už v okamihu jej získania nebola v súlade s právom, a preto im

vznikla povinnosť poskytnúť finančnú náhradu za toto užívanie v zmysle § 458 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka, nakoľko takúto majetkovú hodnotu nebolo možné vydať. V prípade užívania
cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy spočíva obohatenie užívateľa práve v tom, že vykonával právo
nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ nemôže takto spotrebované plnenie vrátiť, preto je povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu

získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu musí byť preto peňažná čiastka, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla práve
vo forme nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.

66. Ďalšou spornou otázkou bolo stanovenie hodnoty bezdôvodného obohatenia, ktorú je žalovaný

povinný žalobcom vydať. Keďže sa jedná o užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, hodnotu
bezdôvodného obohatenia je možné určiť ako nájomné, ktoré by boli žalovaní povinní platiť, ak by
nehnuteľnosť užívali na základe nájomnej zmluvy. Žalobca predložil znalecký posudok č. 46/2010, ktorý
stanovil hodnotu nájmu pozemku vo výške 8,92 eur/m2/rok. Žalovaný predložil znalecký posudok č.
6/2011, ktorý stanovil hodnotu nájmu pozemku vo výške 5,815 eur/m2/rok. Znalecký posudok č. 3/2015

vypracovaný na základe uznesenia súdu stanovil hodnotu nájmu pozemku vo výške 7,192 eur/m2/rok.
Žalobcovia po viacerých zmenách žaloby napokon uplatnili svoj nárok za použitia hodnoty nájmu zo
znaleckého posudku č. 3/2015 (vo výške 7,192 eur/m2/rok). Súd však pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia vychádzal z posudku č. 6/2011 predloženého žalovaným, nakoľko prisvedčil žalovanému, žeznalecký posudok č. 3/2015 nie je možné použiť, keď hodnota nájmu bola stanovená ku dňu 26.08.2015,
avšak uplatnený nárok sa vzťahuje na obdobie od 01.01.2007 do 12.01.2009.

67. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov je žaloba sčasti
dôvodná. Súd priznal žalobcom 1/ a 3/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemku žalobcov 1/ a 3/ pod sýpkou vo výmere 149,33 m2, pozemku žalobcov 1/ a 3/ zastavaného
žumpou o výmere 6,97 m2, užívanie spevnenej betónovej plochy vo vlastníctve žalobcov 1/ a 3/ o
výmere 142,75 m2 (za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2008). Žalobcom 2/ a 4/ súd priznal nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemku pod sýpkou vo výmere 35 m2 (za
obdobieod10.03.2007do12.01.2009),keďžetietožalovanýužívalnapriektomu,ženemalsožalobcami
uzatvorenú nájomnú zmluvu a ani inú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala užívať pozemok vo vlastníctve
žalobcov, ktorým svedčí vlastnícke právo k pozemku. Žalovaný bol vlastníkom stavby (sýpky), ktorá
je postavená na pozemkoch žalobcov a užíval spevnenú betónovú plochu, čím sa na úkor žalobcov
bezdôvodne obohatil (získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu). Súd preto žalovaného

zaviazal na zaplatenie sumy 3.477,95 eur žalobcom 1/ a 3/, čo zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu
určenej podľa znaleckého posudku (ktorý predložil samotný žalovaný) za obdobie od 01.01.2007 do
31.12.2008 (sýpka: 149,33 m2 x 5,815 eur x 2 roky + betónová plocha: 142,75 m2 x 5,815 eur x 2 rok,
žumpa: 6,97 m2 x 5,815 eur x 2 roky). Z rovnakých dôvodov súd žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy 373,34 eur žalobcom 2/ a 4/, čo zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu určenej podľa znaleckého

posudku (ktorý predložil samotný žalovaný) za obdobie od 10.03.2007 do 12.01.2009 (teda za 22
mesiacov, sýpka: 35 m2 x 5,815 eur, prepočítané za 22 mesiacov).

68. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

69. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania žalovaných
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
70. Vzhľadom na to, že nebolo v konaní žalobcami 1/ a 3/ preukázané doručenie žiadnej kvalifikovanej
výzvy veriteľov žalovanému ako dlžníkovi na splnenie dlhu (vydanie bezdôvodného obohatenia za celé
žalované obdobie, keď výzvy na zaplatenie „spätného nájomného“ boli žalovanému doručené pred
splatnosťou uplatnenej sumy v plnej výške) v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, lehota na plnenie

nebola dohodnutá a ani určená v inom súdnom rozhodnutí, súd za prvý deň omeškania so splnením dlhu
považoval deň, nasledujúci po doručení žaloby žalovanému v tomto konaní (R 27/1977) a žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcom z dlžnej sumy, na zaplatenie ktorej ho zaviazal, zákonný úrok z
omeškania vo výške podľa cit. vykonávacieho predpisu, od 05.05.2009 do zaplatenia.
71. Vzhľadom na to, že nebolo v konaní žalobcami 2/ a 4/ preukázané doručenie žiadnej kvalifikovanej

výzvy veriteľov žalovanému ako dlžníkovi na splnenie dlhu (vydanie bezdôvodného obohatenia za
celé žalované obdobie, keď výzvy na zaplatenie „spätného nájomného“ boli žalovanému doručené
pred splatnosťou uplatnenej sumy v plnej výške) v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, lehota na
plnenie nebola dohodnutá a ani určená v inom súdnom rozhodnutí, súd za prvý deň omeškania so
splnením dlhu /vydaním bezdôvodného obohatenia v tomto konkrétnom prípade za obdobie 13.1.2009

do31.12.2013/považovaldeň,nasledujúcipodoručenížalobyžalovanémuvtomtokonaní/R27/1977/a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom z dlžnej sumy, na zaplatenie ktorej ho zaviazal, zákonný
úrok z omeškania vo výške podľa cit. vykonávacieho predpisu, od 21.08.2009 do zaplatenia.
72. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase
omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu. (Základná sadzba ECB ku dňu omeškania dlžníka

dňa 05.05.2009 bola 1,25%. Základná sadzba ECB ku dňu omeškania dlžníka dňa 21.08.2009 bola 1%.
73. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
74.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.76. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Žalobca 1/ a 3/ sa žalobou domáhali zaplatenia sumy 21.733,25 eur (prvá časť petitu za aplikácie 10-
ročnej premlčacej doby), súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 3.477,95 eur, žalobcovia mal v
spore pomerný úspech vo výške 16% a žalovaný mal v spore pomerný úspech vo výške 84 % (keď súd
žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovaný tým bol vo veci úspešnejší), preto súd v zmysle § 255 ods.
2 CSP priznal žalovanému nárok voči žalobcom 1/ a 3/v rozsahu 68% (84% - 16%). O konkrétnej výške

trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie prostredníctvom vyššieho
súdneho úradníka.

78. Žalobca 2/ a 4/ sa žalobou domáhali zaplatenia sumy 2.501,36 eur (prvá časť petitu za aplikácie 10-
ročnej premlčacej doby), súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 373,34 eur, žalobcovia mali v
spore pomerný úspech vo výške 15% a žalovaný mal v spore pomerný úspech vo výške 85 % (keď súd

žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovaný tým bol vo veci úspešnejší), preto súd v zmysle § 255 ods.
2 CSP priznal žalovanému nárok voči žalobcom 2/ a 4/ v rozsahu 70% (85% - 15%). O konkrétnej výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie prostredníctvom vyššieho
súdneho úradníka

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.