Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202948
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202948.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: G. E., P.. X.X.XXXX, Y. I. L. XXX/
XX, H. Ľ., pr. zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o
zaplatenie 11 611,28 eur , o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.

8C/6/2016 zo dňa 25.1.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou vdovského a

sirotských dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom rozhodol cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11 611,28 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . “

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalovaný dňa 11.7.2005

spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej usmrtil J. G.. Za tento skutok bol uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 95/2008 zo dňa 24.6.2008. Manželke
nebohého a jeho 2 dcéram vyplácal žalobca vdovský, resp. sirotský dôchodok. V období od 14.3.2014
do 13.5.2016 boli tieto dôchodky vyplatené v celkovej výške 11 611,28 eur. Tento nárok poškodených
do 13.5.2016 stále trval. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. vyplácala za žalovaného z PZP
vyplatené dôchodkové dávky za obdobia od 11.7.2005 do decembra 2008, od 14.3.2009 do 13.3.2010,

od 14.3.2010 do 13.6.2011, od 14.6.2011 do 13.3.2012, od 14.3.2012 do 13.2.2013, od 14.2.2013 do
13.3.2014. Uvedené skutočnosti ani neboli sporné. Dôkaz pripojením trestného spisu Okresného súdu
Zvolen súd nevykonal, pretože jednak preukázanie nahlásenie poistnej udalosti je pre toto konanie z
nižšie uvedených dôvodov bezpredmetné a jednak táto skutočnosť de facto vyplýva aj z prehľadu výplat
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., keďže bez nahlásenia poistnej udalosti a bez právneho
vzťahu by táto poisťovňa neuhrádzala žiadne dávky za žalovaného.4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal za preukázané, že žalovaný sa
dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého došlo k usmrteniu p. G.. Jeho zodpovednosť za
tento skutok a protiprávne konanie mal súd preukázané trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen.

V dôsledku úmrtia p. G. vznikol jeho manželke a 2 dcéram nárok na vdovský, resp. sirotské dôchodky,
ktoré vyplácala Sociálna poisťovňa. Tieto skutočnosti napokon ani nikto nenamietal. Žalovaný v konaní
namietal okolnosti, ktoré sa týkajú právneho posúdenia veci, a to že nárok má platiť komerčná poisťovňa
z PZP, t.j. nedostatok pasívnej legitimácie, že nárok nebol riadne preukázaný a premlčanie nároku. Súd
dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre to, aby Sociálna poisťovňa mohla požadovať

náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1 Z.z. zákona o sociálnom poistení voči žalovanému, teda zavinené
protiprávne konanie žalovaného, v dôsledku ktorého Sociálna poisťovňa vyplácala dôchodky, ktorým
náhrady sa domáha. Z citovaného § 238 ods. 1 Z.z. o sociálnom poistení je podľa názoru súdu
jednoznačné, že treťou osobou sa rozumie osoba, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania
a že Sociálna poisťovňa má nárok voči tejto osobe, nie voči komerčnej poisťovni a že voči tejto
tretej osobe si uplatňuje svoje nároky. Ak by pritom aj existoval priamy nárok Sociálnej poisťovni voči

komerčnej poisťovni vyplývajúci z PZP (čo súd v tomto konaní nezisťoval, keďže to nebolo predmetom
konania a preto ani nevykonal vyššie uvedený dôkaz navrhovaný žalovaným), má Sociálna poisťovňa
stále právo domáhať sa náhrady voči osobe, v dôsledku protiprávneho konania ktorej došlo ku škode
Sociálnej poisťovne a ak toto právo Sociálna poisťovňa voči tretej osobe využije, nemožno dospieť k
záveru, že tretia osoba nie je pasívne legitimovaná. Je pritom potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto

konania nebolo posúdenie vzťahu medzi žalovaným a komerčnou poisťovňou, u ktorej bolo dohodnuté
PZP motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil žalovaný, ale vzťah medzi žalobcom a
žalovaným a či vznikol nejaký nárok žalobcu voči žalovanému. Keďže nárok žalobcu voči žalovanému
mal súd preukázaný, posúdil námietku žalovaného, že uplatnený nárok má za neho má platiť komerčná
poisťovňa, čiže námietku zlej pasívnej legitimácie, ako irelevantnú pre toto konanie. Podobne námietku

žalovaného týkajúcu sa nepreukázania nároku súd považoval za nedôvodnú, pretože táto bola v súlade
s § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. preukázaná potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne o výške vyplatených dávok, ako aj vyjadrením Sociálnej poisťovne potvrdzujúcim, že nárok
poškodeným osôb na výplatu dôchodkových dávok za žalované obdobie trval. Aj poslednú námietku
žalovaného týkajúcu sa premlčania nároku súd považoval za nedôvodnú, pretože zákon č. 461/2003

Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, teda právna úprava týkajúca sa nároku na
náhradu škody v tomto zákona má prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku. V § 238 ods. 5 zák.
č. 461/2003 Z.z. je samostatná úprava premlčania nároku Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči
tretej osobe, a to tri roky. Keďže žalobca sa domáha úhrady náhrady škody za obdobie od 14.3.2014 a
žaloba bola súdu doručená dňa 4.8.2016, uplatnený nárok nie je premlčaný. Vzhľadom na všetky tieto

vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalovanej sumy.

5. Poukázal na ustanovenia § 238, ods. 1, 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 262, ods. 1, § 256 , ods. 1 C.s.p..

Obsah odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil,

resp. zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z.
o Sociálnej poisťovni a § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznávajú Sociálnej
poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v
dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá
niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym

konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na
náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo
nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v
príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej
osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti,

pripadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Z
uvedeného vyplýva, že aj pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok od tretích
osôb podľa citovaných ustanovení, treba skúmať mieru zavinenia poberaleľa dávok, lebo v rozsahu, v
akom bolo jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretiaosoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú
výplatou dávok (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003 sp. zn. 2
Cdo 91/2003, z 26. mája 2004 sp. zn. 4 Cdo 21/2004 a z sp. zn. 3 MCdo 19/2008 ). Pre priznanie

regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok“ resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich
z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je
vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v
inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť. V trestnom spise

nebolo ustálené zavinenie žalovaného. Ohľadne tejto otázky je nutné vypracovať znalecký posudok,
účelom ktorého bude určenie miery zavinenia žalovaného na dopravnej nehode a následnom usmrtení
pána J. G.. V rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.06.2008, č. k. 4T/95/2008 bolo síce
konštatované, že žalovaný nezvládol vzhľadom na rýchlosť 80 km/h a naloženie svojho vozidla jeho
riadenie,avšaknebolaurčenájehomierazavinenia,pričomkporušeniuplatnýchprávnychnoriemmohlo
dôjsť aj zo strany pána J. G.. Nárok žalobcu v zmysle ustanovení Zákona o sociálnom poistení, je

samostatným regresný nárokom a vo vzťahu k ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody,
má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v súlade
s ust. § 450 OZ je súd povinný skúmať aj to, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie náhrady
škody. Zníženie náhrady podľa ust. § 450 OZ je vylúčené iba v prípade, aj bola škoda spôsobená
úmyselne. Zo znenia ust. § 450 OZ vyplýva, že súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa primerane

zníži náhradu škody. Do úvahy pritom vezme, akým spôsobom ku škode došlo, prihliada na osobné
a majetkové pomery osoby, ktorá spôsobila škody, a rovnako aj pomer)' osoby, ktorá bola poškodená.
Súd musí predovšetkým hodnotiť okolnosti vzniku škody, tzn. či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je
spravodlivé, aby škody nahradil škodu v plnom rozsahu. S poukazom na uvedené sme toho právneho
názoru, že súd je povinný v tomto konaní skúmať mieru spoluzavinenia, osobné majetkové pomery

žalovaného ako aj osobné a majetkové pomery poškodených. Vzhľadom na tú skutočnosť, že si súd
nepripojil trestný spis Okresného súdu Zvolen, nebolo možné v tomto konaní objektívne preukázať
mieru zavinenia žalovaného. Zároveň súd nevykonal dokazovanie ani ohľadne osobných a majetkových
pomerov žalovaného.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11.Súdpriznalžalobkyninároknanáhraduškodyvzmysle§238ods.1Z.z.zákonaosociálnompoistení

voči žalovanému, vzhľadom k tomu, že v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania ( spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej usmrtil J. G., za čo bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 95/2008 zo dňa 24.6.2008), manželke nebohého a jeho
2 dcéram vyplácala žalobkyňa vdovský, resp. sirotský dôchodok v žalovanom období.

12. Žalovaný k priebehu konania namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Súd
sa s otázkou vecnej legitimácie vysporiadal tak, že výkladom § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
dospel k záveru, že pasívne vecná legitimácia žalovaného v konaní je daná, keďže žalovaný je treťou
osobou, t.j. osobou, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania.13. S uvedeným právnym názorom súdu sa odvolací súd nestotožňuje.

Podľa ust. § 4, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
do 31.12.2004 ( ďalej len „Zákon o PZP“),
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.

14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v čase, kedy došlo k poistnej udalosti,
bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla úhradou dávok dôchodkového
poistenia, bola v zmysle ust. § 4, ods. 2 Zákona o PZP uhradená poisťovateľom, u ktorého mal vinník
dopravnej nehody v čase jej vzniku uzavreté povinné zmluvné poistenie. Postavenie Sociálnej poisťovne

ako poškodeného, a teda oprávneného subjektu podľa § 4, ods. 2 , písm. a/ Zákona o PZP vyplýva
aj z logického výkladu ust. § 238, ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení , podľa ktorého jej vznikla
škoda výplatou dávok.

15. Odvolací súd dáva do pozornosti, že novelizáciou Zákona o PZP, ako aj Zákona o sociálnom

poistení došlo k spresneniu definície nárokov Sociálnej poisťovne v dôsledku poistných udalostí krytých
z povinného zmluvného poistenia. Zákonom č. 430/2003 Z. z. účinným od 01. 11. 2003, ktorý novelizoval
zákon č. 381/2001 Z. z. sa v § 4 ods. 2 sa ustanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho, teda za žalovaného nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nárokynanáhraduškodyvzniknutej,okreminého,úhradoudávokdôchodkovéhopoistenia.Predmetnou

novelizáciou došlo k ustáleniu, že tento nárok žalobkyne je nárokom regresným. Poistený má naďalej z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom, teda Sociálnej
poisťovni nie škodu, ale náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok
dôchodkových. Uvedená zmena vychádzala zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní, ako
aj Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou, ktorá vznikla až následne, teda, žalobkyňa síce

neutrpela škodu priamo prevádzkou motorového vozidla, ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla
došlo ku škode na zdraví, v dôsledku čoho bola žalobkyňa povinná vyplatiť dôchodkové dávky.
Uvedené však nič nemení na tom, že až do tejto novely Sociálnej poisťovni rovnaký nárok, teda
nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, či dávok nemocenského a dôchodkového poistenia,
ktoré boli zo strany Sociálnej poisťovni vyplatené, považoval zákon za škodu. Škoda spočívajúca v

nákladoch na vyplatené dávky dôchodkového poistenia však môže vzniknúť iba Sociálnej poisťovni,
ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný mal teda z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú
úhradou dávok dôchodkového poistenia, ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť
len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu týchto dávok. Je preto nesprávny záver súdu o tom, že

povinnosť nahradiť škodu spočívajúcu vo vyplatených dávkach dôchodkového poistenia uplatnených
Sociálnou poisťovňou v zmysle § 238, ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení ležala na žalovanom
bez posúdenia zodpovednosti poisťovne v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom
poistení v znení účinnom do 30. 04. 2004. V tejto súvislosti nemôže ostať bez povšimnutia skutočnosť,
že poisťovňa KOOPERATÍVA nároky žalobkyne spočiatku uhrádzala a následne prestala ( výpoveď

žalobkyne čl.58). Argument poisťovne KOOPERATÍVA uvedený v ich písomnom stanovisku ( čl. 29), že
Sociálna poisťovňa ( žalobkyňa) nemá postavenie poškodeného v zmysle zákona o PZP je nesprávny.
(k tomu záveru porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3 Co 271/2016 z 5.10.2017,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16 Co 318/2016 z 26.1.2017)

16. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považuje záver o danosti pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného za predčasný. Preto rozsudok zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
(§ 389, ods. 1, písm. c/ C.s.p.).17. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa a opätovne posúdiť existenciu pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v konaní. Prihliadne pritom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v
zrušujúcom uznesení a pasívnu legitimáciu posúdi nielen vo vzťahu k § 238 Zákona o sociálnom poistení

ale aj vo vzťahu k § 4 Zákona o PZP v prípade, ak žalovaný mal v čase vzniku dopravnej nehody
platneuzavretépovinnézmluvné poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla, čím sa súd v konaní doposiaľ nezaoberal. Jedine v prípade záveru o danosti pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v konaní, ktorý by bol dôvodný jedine v prípade nepreukázania poistného
vzťahu PZP, bude jeho povinnosťou zaoberať sa výškou škody a posúdením miery poškodeného na

vzniku škody. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať
zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).