Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, February 26, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/111/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122201929
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122201929.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka D. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXXX/X, C., zastúpená advokátkou: JUDr. Michaela Kajabová, so sídlom

Budovateľská 2, Bratislava, a otec D. B. B., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, C., zastúpený: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu
otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností - zmena rozsudku v časti poberania daňového
bonusu a prídavku na deti na maloletú A., zmena miesta preberania a odovzdávania maloletej A.,
určenie výživného na maloletú A., zvýšenie výživného na maloletého C., o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 40P/21/2022 - 164 zo dňa 17.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. ohľadne počiatku priznania daňového
bonusu, vo výroku III. a v závislých výrokoch IV. a V. z r u š u j e a v tejto časti sa v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol,
že otec bude oprávneným poberateľom daňového bonusu k maloletej A. odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku. Výrokom II. určil, že miestom preberania a odovzdávania maloletej A. v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v pondelok každého týždňa v roku o 18:00 hod bude bydlisko toho rodiča,
ktorému osobná starostlivosť končí. Výrokom III. vo zvyšku návrh otca zamietol. Výrokom IV. rozhodol
o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom V. zmenil
rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 - 1043 zo dňa 08.12.2020 v dotknutej časti v
spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 - 804 zo dňa 21.11.2019 a rozsudok

Okresného súdu Trnava č. k. 39P/47/2021 - 119 zo dňa 12.11.2021 v dotknutej časti.

Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) a vecne uviedol, že nakoľko sa otec domáhal viacerých
zmien úprav, súd vykonal dokazovanie k jednotlivým návrhom otca a zo zisteného stavu dospel k

právnemu záveru, že návrh otca je čiastočne dôvodný a je potrebné či vhodné mu vyhovieť a čiastočne
je jeho návrh nedôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť. V časti návrhu zmeny úpravy poberania
daňového bonusu a štátnej sociálnej dávky - prídavku na deti k maloletej A. a v časti navrhovanej
zmeny preberania a odovzdávania maloletej A. o 18tej hodine a v mieste bydliska rodiča dospel súd
k záveru, že návrh je v prevažnej miere dôvodný, a je potrebné a vhodné zmeniť doterajšiu úpravu.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 31P/30/2018 - 804 zo dňa 21.11.2019 bola maloletá A. zverená do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením intervalu výkonu osobnej starostlivosti každého
z rodičov v pondelok každého týždňa v roku o 14.30 hod s určením miesta preberania a odovzdávaniamaloletého dieťaťa v predškolskom zariadení, neskôr školskom zariadení a v čase sviatkov v mieste
bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť. V tejto časti určenej úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej A. na základe odvolaní oboch rodičov nedošlo k zmene a Krajský súd v

Trnave rozsudkom sp. zn. 11CoP/17/2020 zo dňa 08.12.2020 rozhodol o výkone osobnej starostlivosti
k maloletej A. totožne. Rodičia následne v konaní sp. zn. 39P/47/2021 uzavreli dňa 12.11.2021 dohodu,
čím zmenili vyššie uvedené rozsudky a dohodli sa, že maloletá A. zostáva naďalej v striedavej osobnej
starostlivosti v týždňových intervaloch s ukončovaním osobnej starostlivosti rodičov v pondelok, avšak
k preberaniu a odovzdávaniu maloletého dieťaťa bude dochádzať v pondelok každého týždňa v roku

nie o 14.30 hod, ale o (od) 16tej hodine. Napriek tomu, že od poslednej úpravy ku dňu rozhodovania
súdu v tomto konaní uplynulo len deväť mesiacov, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletá A.
nastupuje od 05.09.2022 do 1. ročníka základnej školy, t. j. do školského zariadenia, kde si bude plniť
povinnú školskú dochádzku a bude potrebné v pondelky pri odovzdávaní maloletého dieťaťa potrebné
zohľadňovať aj odovzdávanie školských potrieb na celý týždeň, súd rozhodol, že vyhovie návrhu otca
a zmení doterajšiu úpravu miesta a času odovzdávania maloletého dieťaťa z školského zariadenia o

14:30 hod na miesto bydliska rodiča, ktorému výkon osobnej starostlivosti končí o 18:00 hod. Konflikt
rodičov nastal v praktickej stránke, kto by druhú sadu učebníc zabezpečil, keďže niektoré školy nemajú
materiálnu možnosť zabezpečiť jednému dieťaťu dve sady učebníc. Súd preto autoritatívne rozhodol o
zmene úpravy a upozornil rodičov na pojednávaní, že pokiaľ sa nevedia a/alebo nechcú dohodnúť ani
v takýchto praktických okolnostiach, ktoré sa javia ako zanedbateľné, striedavá osobná starostlivosť k

maloletej A., napriek citovej väzbe, ktorú k nej obaja prechovávajú, pre nich a ani pre maloletú A. nie je
vhodná. Prvý ročník základnej školy je náročný aj pre rodičov, ktorí spolupracujú v rodinnej bunke, denne
si nastavujú a zosúlaďujú priority a spôsobom plnenia pracovných a rodičovských povinností. Pre oboch
rodičov bude nadchádzajúce obdobie mimoriadne náročné, no pre maloletú A. bude nadchádzajúce
obdobie a spôsob, akým ho zvládne, kruciálnym pre jej životné uplatnenie sa. Skutočnosť, že rodičia

napriek vzájomne narušenému rešpektovaniu dôstojnosti druhého rodiča (konfliktná a konfrontačná
komunikácia) a nízkej úrovni porozumenia druhému rodičovi realizujú už tri roky striedavú osobnú
starostlivosť k maloletej A., keď rodina je pre oboch na prvom mieste, nemusí postačiť na pokojné
a vyrovnané zvládnutie nárokov školského učebného programu a vyrovnaného vývinu maloletej A. v
nasledujúcich mesiacoch. Súd preto zmenil úpravu tak ako ju poňal do výroku II. v tomto konaní tak,

aby návrh na zmenu doterajšej úpravy nebol predmetom nového konania iniciovaného pár mesiacov po
právoplatnom skončení tohto konania.

V časti návrhu otca na zmenu úpravy oprávnenia poberať daňový bonus na maloletú A. a štátnu sociálnu

dávku - prídavok na dieťa s účinnosťou spätne od 01.01.2022 mal súd po oboznámení sa s pripojenými
spisovými materiálmi preukázané, že v konaní sp. zn. 39P/47/2021 nedošlo dohodou rodičov alebo
autoritatívnym rozhodnutím súdu k zásahu do poslednej úpravy, ktorá vo vzťahu k maloletej A. bola
určená/zmenená rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/17/2020 (výrokom IV.) Súd dospel
k záveru, že pre spravodlivé usporiadanie vzťahu medzi rodičmi - tak ako to rodičia (zo strany matky

vypracovaný návrh dohody) spísali nakoniec však do neuzavretej/nepodpísanej dohody, keď došlo k
upusteniu od „snahy o korektné riešenie situácie“ (citácia z článku 2.6 návrhu dohody, na č. l. rub 74
súdneho spisu) - je vhodné rozdeliť oprávnenie poberania daňového bonusu a prídavku na maloletú A.
medzi oboch rodičov. Je nepochybné, že konanie sp. zn. 40P/21/2022 je konaním o zmene úprav práv a
povinností rodičov k maloletej A. a maloletému C.. Návrh na začatie konania resp. rozšírenie predmetu

konania aj o zmenu úpravy poberania daňového bonusu a prídavku na deti k maloletej C. nebol podaný
a súd o ňom preto nerozhodoval, keďže otec v návrhu na začatie konania uviedol, že poberateľom
rodinných prídavkov a daňového bonusu za maloletú C. je matka a matka toto tvrdenie otca nesporovala.
Taktiež bolo nesporným, že vo vzťahu k maloletému C., ktorý je v osobnej starostlivosti otca, obe
tieto finančné zvýhodnenia rodiča maloletého dieťa, poberá otec, tak ako to bolo určené rozsudkom

odvolacieho súdu sp. zn. 11CoP/17/2020. Súd po oboznámení sa s návrhom neuzavretej dohody, najmä
článkov 4.2 a 4.3 dospel k záveru, že samotná matka navrhla pre spravodlivé usporiadanie pomerov, že
bude poberateľkou rodinných prídavkov na maloletú A. a otec bude poberateľom daňového bonusu na
maloletú A.. Vzhľadom na zákonodarnou mocou prijatú zmenu právnej úpravy k týmto dvom finančným
zvýhodneniam rodičov maloletých detí s účinnosťou od 01.07.2022 dospel súd k záveru, že u maloletej

A. oprávneným poberateľom prídavku na dieťa bude matka a oprávneným poberateľom daňového
bonusu bude otec a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výška prídavku na dieťa zohľadňujúc
vek maloletej A. predstavuje ku dňu rozhodnutia súdu 30 eur mesačne s tým, že od 01.01.2023 má
suma vzrásť na 40 eur mesačne. Maximálna výška daňového bonusu zohľadňujúc vek maloletej A.predstavuje ku dňu rozhodnutia súdu 70 eur s tým, že od 01.01.2023 má suma vzrásť na max. 100
eur mesačne. V časti návrhu otca upraviť oprávnenia rodičov na poberanie týchto podpôr rodiny zo
strany štátu s účinnosťou od 01.01.2022, keď súdne konanie začalo 04.04.2022, súd nezistil žiaden

dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by tak mal robiť so spätnou účinnosťou a otec takýto dôvod
ani netvrdil a preto ani preukazoval. Z dôvodu výlučne účtovných, keď je dôvodným s ohľadom na
doterajšie správanie sa rodičov predpokladať odvolanie rodičov do tohto výroku, pričom k spracovaniu
ročného zúčtovania príjmov fyzických osôb pri výkone závislej činnosti dochádza najneskôr mesiaci
január nasledujúceho kalendárneho roka pre účel splnenia povinnosti podania daňového priznania

zamestnávateľom za zamestnanca, súd naviazal zmenu úpravy oprávnení poberať jednotlivé finančné
zvýhodnenia na právoplatnosť výroku tohto rozsudku (výrok I.) V prevyšujúcej časti preto návrh otca
na zmenu oprávnenia pôvodne poňatého do výroku IV. rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11CoP/17/2020, zamietol, tak ako je uvedené vo výroku III.

V časti návrhu otca na zmenu doterajšej úpravy v časti určenia povinnosti matky prispievať na výživu
maloletej A. s účinnosťou od 04.04.2022 sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého C. s
účinnosťou od 12.07.2022 sumou 200 eur mesačne, dospel súd k právnemu záveru, že návrh otca
je v celom rozsahu nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Otec návrh odôvodnil údajne podstatnou
zmenou pomerov, keď príjem matky je podstatne vyšší ako príjem otca, príjem matky je vyšší ako bol

v čase posledného rozhodnutia súdu (nárast mzdy z 1.637 eur na 1.968 eur a zníženie výdavkov pre
ukončenie leasingu o 340,60 eur), matka má nepeňažný príjem (služobné motorové vozidlo a mobilný
telefón na súkromné účely), matka má zle nastavené preddavkové platby za služby spojené s užívaním
novostavby (uvedené vodné a stočné v sume 60 eur medzi pravidelnými mesačnými výdavkami a cena
internetu a TV v sume 50 eur mesačne), matka splatila leasing v sume 340,60 eur, pričom návrh na

určenie povinnosti matky prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne odôvodnil právnymi
závermi obsiahnutými v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/17/2020 zo dňa 08.12.2020,
teda tým, aby mohla zostať zachovaná rovnaká životná úroveň u A. tak v domácnosti otca, ako aj v
domácnosti matky.

Súd poukázal na nepochopenie ustanovenia § 62 ods. 2 linea druhá v spojení s ustanovením § 75
ods. 1 linea druhá zákona o rodine otcom, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov; na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Životnú
úroveň dieťaťa tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je

objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a
to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej
povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého
životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať

povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude
vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti
s uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.

Z uvedeného vyplýva, že rovnaká životná úroveň má byť zachovaná u maloletého dieťaťa vo vzťahu k
majetkovo lepšie zabezpečenému rodičovi, keďže dieťa má právo podieľať sa na jeho úrovni. Uvedené
však neznamená, že by povinnosťou majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča malo byť dorovnávanie
životnej úrovne maloletému dieťaťu, ktoré bude v starostlivosti druhého rodiča počas striedavej formy,
keď druhý rodič sa vedome bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania a tým i zárobku

z neho plynúceho. Je nepochybné, že životná úroveň rodičov nežijúcich v spoločnej domácnosti sa
po ukončení spoločného hospodárenia bude vyvíjať a plynutím času nemusí byť a často ani nie je
rovnaká. Životná úroveň rodičov sa bude totiž odvíjať od ich ďalších rozhodnutí, ktoré v živote urobia,
ako napr. v tomto konaní aj rodičia urobili, keď matka riešila zabezpečenie uspokojenia bytovej potrebyhypotekárnym úverom, zatiaľ čo otec sa rozhodol tú istú potrebu uspokojiť nájmom nehnuteľnosti.
Každé z týchto rozhodnutí má ekonomický dopad na životnú úroveň daného rodiča, ktorú nie je možné
vopred prognózovať pri tak rozmanitom ekonomickom vývoji hospodárstva Slovenskej republiky a vývoji

realitného trhu za posledné viac ako jedno desaťročie. Životnú úroveň každého z rodičov ovplyvní
tiež vek, zdravotný stav a s tým spojené zmeny v pracovnom uplatnení rodiča na trhu práce, ale aj
potenciálne spoločné bývanie s novým partnerom či navýšenie počtu členov domácnosti pri novom
rodičovstve, a pod.

Zvykonanéhodokazovaniadospelsúdkprávnemuzáveru,žeodposlednéhorozhodnutiasúduvkonaní
sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021, ktorým bola schválená dohoda rodičov v časti výživného k
maloletej A. tak, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej A. sa zrušuje a v časti výživného k
maloletému C. dohoda rodičov, v ktorej sa matka zaviazala prispievať na výživu maloletého C. sumou
100 eur mesačne, nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Obaja rodičia tak ako v čase ostatného

rozhodnutia žijú v samostatných nehnuteľnostiach, u matky novostavba zakúpená na hypotekárny úver
na adrese C. F. X, C. a u otca prenajatý rodinný dom so štyrmi izbami na adrese G. XX, C. s dojednaným
ročným nájomným v sume 7.200 eur. K zmene počtu členov domácností u oboch rodičov nedošlo. Matka
je naďalej zamestnaná v spoločnosti H., s. r. o., kde nastúpila dňa 01.10.2021, je teda toho času po
skúšobnej dobe a dosahuje stabilne príjem zo zamestnania od 01.10.2021 v sume 2.702,50 eur až

2.783,49 eur v hrubom mesačne. U otca došlo k zmene pomerov, kedy otec po dobrovoľnom ukončení
pracovného pomeru, bez udania dôvodu, z jeho iniciatívy ku dňu 30.06.2021 - tak ako to vyplynulo z
vyjadrenia súdom dopytovaného predchádzajúceho zamestnávateľa otca, D. C. - bol v čase posledného
rozhodovania nezamestnaným a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1.117,50 eur pri 30-dňovom
mesiaci a vo výške 1.154 eur pri 31-dňovom mesiaci, čo predstavovalo aktuálnu maximálnu výšku dávky

v nezamestnanosti od 01.07.2021. Toho času je otec zamestnaný, jeho základný plat je dojednaný podľa
tvrdenia otca a výsledkov lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne v sume 1.000 eur v hrubom, t. j.
pod úrovňou priemernej mzdy v národnom hospodárstve, pričom otec opakovane poukázal na to, že
jeho cieľom je mesačný príjem cca 1.250 eur v čistom. Otec v návrhu na začatie konania uviedol, že
jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 992 eur. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletých detí A.

a C., podstatná zmena vo výdavkoch na maloleté deti nebola účastníkmi tvrdená, v priebehu jedného
školského roka nedošlo k takej zmene, ktorú by súd mal zohľadniť a vyhodnotiť ako podstatnú zmenu
ich odôvodnených potrieb. V čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021 otec uvádzal v
návrhu na začatie konania výdavky na maloletého C. v sume 680 eur mesačne a na maloletú A. v sume
156 eur mesačne. V návrhu na rozšírenie predmetu konania zo dňa 12.07.2022 otec uviedol priemerné

mesačné náklady na maloletého C. v sume 680,98 eur, zvýšené výdavky na maloletú A. netvrdil. Z
takto tvrdeného a dokazovaním zisteného skutkového stavu, porovnaním majetkových a zárobkových
pomerov oboch rodičov v čase posledného rozhodovania (12.11.2021) s pomermi zistenými v čase
rozhodnutia súdu v tomto konaní (17.08.2022), porovnaním rodičmi tvrdených výdavkov na obe maloleté
deti v čase uzavretia dohody rodičov na pojednávaní dňa 12.11.2021 s tvrdenými výdavkami na obe

maloleté deti v čase rozhodovania súdu o návrhoch otca t. j. o 9 mesiacov neskôr, súd nezistil žiadnu
podstatnú relevantnú zmenu pomerov na strane žiadneho z účastníkov, na ktorú by mal prihliadnuť a
návrhu otca na určenie výživného k maloletej A. a návrhu otca na zvýšenie povinnosti matky prispievať
na výživu maloletého C. tak vyhovieť. Preto súd pre nezistenie podstatnej zmeny pomerov návrhy otca
zamietol (výrok III.).

Súd vypočul otca a doplnil tak skutkové tvrdenia otca o históriu jeho pracovných skúseností.
Otorinolaringológ mu odporučil znížiť psychickú záťaž a stres. Lekársky nález ošetrujúceho lekára
bol už súčasťou spisového materiálu sp. zn. 39P/47/2021. Súd preto na pojednávaní dňa 25.05.2022

vyzval otca, aby doložil listiny preukazujúce jeho aktuálny nepriaznivý zdravotný stav. Z listín dodatočne
predložených otcom mal súd preukázané, že tieto sú z obdobia jún 2021 až august 2021, teda otec
nepredložil aktuálnu listinu k jeho zdravotnému stavu, ktorú by nezohľadňoval už súd v konaní sp. zn.
39P/47/2021 resp. samotný otec pri uzavretí dohody (aj) v časti výživného k maloletým deťom, C. a
A.. Súd tak nemal preukázaný objektívne zhoršený zdravotný stav otca v čase rozhodovania súdu v

tomto konaní, ktorý by predstavoval prekážku u otca na dosahovanie vyššieho príjmu. Súd zohľadnil, že
otec sa v rámci tvrdenej pracovnej skúsenosti po skončení práce vo verejnej správe vrátil k pôvodnému
druhu práce t. j. k zamestnaniu kameraman, strihač, ktoré vykonával viac ako 13 rokov, t. j. aj po dobu
trvania manželstva. Matka na pojednávaní dňa 17.08.2022 k tejto podstatnej informácii však následneuviedla, že otec „vždy dosahoval príjem tak, že okrem príjmu raz ročne predával nahrávky, z toho mal
jednorazovo príjem 20.000 eur, cdčko po euro. Vždy vedel zarobiť. Teraz je to o tom, že on už nechce
oficiálne robiť, tak ja som sa dostala na vedúcu pozíciu, tak nech ja mu dorovnám zo svojej životnej

úrovne na jeho životnú úroveň, ktorú si on oficiálne znížil. Ja sa mám namáhať a jemu prispievať. U
neho to bolo vždy o tom, ako znížiť príjem, nezaplatiť daň, ako obísť odvody a zákony..... Ja to tu ani
nechcem takto rozoberať, veď ja viem, že tá služobná cesta na Island, to bola cesta s jeho dlhoročným
kamarátom, viem aj jeho meno..., ale dobre, nech sa tvári, že to bola služobná cesta. ...Padlo z toho,
lebo kamarát si to rozmyslel a zľakli sa tej vojny na Ukrajine. Ale teda akože to bolo cesta.“ Na toto

tvrdenie matky otec sa otec vyjadril, že „ide len o tvrdenia matky, ktoré nie sú ničím preukázané“.

Pri takto otcom a matkou tvrdenom a otcom popieranom skutkovom stave súd dospel k záveru,
že možnosti, aj schopnosti otca po ukončení jeho nezamestnanosti nie sú otcom úplne a pravdivo
uvádzané. Pokiaľ otec uvádzal v návrhu na začatie konania príjem cca 992 eur v čistom, na pojednávaní

už len 920 eur v čistom s tým, že priemerné mesačné náklady na maloletého C. sú 680,98 eur,
pri konfrontácií k akémukoľvek ďalšiemu výdavku týkajúceho sa uspokojovania jeho potrieb, príp.
potrieb maloletého C. či potrieb maloletej A. v čase jej zverenia do jeho osobnej starostlivosti, k
výdavku pomernej časti nájomného na mesiac (7.200 eur/12mes) 600 eur, z dosahovaného príjmu otec
uviedol, že dané výdavky hradí z vyplateného vyrovnacieho podielu z vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s vyplatením sumy 95.000
eur otcovi bolo uvádzané už na pojednávaní dňa 12.11.2021 v konaní sp. zn. 39P/47/2021, kedy otcovi
po úhrade úverov z bsm a kúpe motorového vozidla zostalo ako rezerva údajne 30.000 eur. Uvedené
tvrdenie otca, doteraz nepreukázané napr. výpisom z účtu vedenom bankou o debetných operáciách
z vyrovnacieho podielu; tak v spojitosti s nezistenou podstatnou zmenou pomerov na strane matky,

nezistenou podstatnou zmenou pomerov na strane otca a nezistenou podstatnou zmenou pomerov
na strane maloletých detí; za prijatia záveru, že aktuálny zdravotný stav otca nie je zhoršený tak
ako v júni 2021, a preto nebráni otcovi dosahovať vyšší príjem; keď nástupný plat na trhu práce pre
kameramana-strihača s jednoročnou praxou je aktuálne 1.100 eur v hrubom, pričom otec má viac ako
13ročnú prax; keď na pozíciu kameraman - žurnalistika, polygrafia, médiá na trhu práce uvádza 10%

ľudí hrubý mesačný plat viac ako 1.872 eur; keď priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok
2021 je 1.211 eur a teda je vyššia ako základný plat otca, ktorý vedie Sociálna poisťovňa ako jeho
príjem zo zamestnania a teda základ na výpočet odvodov; viedla súd k právnemu záveru, že podaný
návrh otca je voči obom maloletým deťom nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Matka sa riadne a
súdom uveriteľne vyjadrila k otcom tvrdeným nepeňažným výhodám v podobe užívania motorového

vozidla a mobilného telefónu na súkromné účely, za ktoré užívanie si platí zrážkami nákladov zo mzdy.
Matka taktiež umožnila otcovi a procesnému opatrovníkovi nahliadnuť do jej mobil/internetbankingu
na preukázanie výdavkov za služby spojené s užívaním bytu a súd obdobne ako matka pri nazeraní
otca do jej trvalých príkazov na úhradu služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti si kladie otázku,
či po skončení tohto konania bude otec podávať ďalší návrh na zmenu úpravy výživného z dôvodu

zvýšeného príjmu matky z prípadných preplatkov matky na preddavkových platbách za služby, a to v
čase zvyšovania cien za energie, všeobecnej inflácie cien tovarov a služieb, keď zároveň otec sám
nepredložil potvrdenie od zamestnávateľa o svojom príjme s vyúčtovanými náhradami za služobné
cesty v zahraničí (Malorka, Island), príp. kópie výplatných pások od 01.02.2022, výpis z účtu o zostatku
vyrovnacieho podielu a debetných položkách hradených otcom z vyrovnacieho podielu a pod. na riadne

preukázanie jeho zárobkových a majetkových pomerov.

Keďže súd dospel k záveru, že otec v konaní nepreukázal, že by súčasná životná úroveň otca bola
podstatne nižšia ako v čase posledného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021, rovnako

nepreukázal, že by súčasná životná úroveň otca bola podstatne nižšia ako súčasná životná úroveň
matky a teda nepreukázal dôvod, pre ktorý by matka mala dorovnávať formou výživného na maloletého
C. a/alebo na maloletú A. životnú úroveň otca prostriedkami na uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletých detí v čase výkonu jeho osobnej starostlivosti k maloletým deťom, súd návrhy otca v tejto
časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok v
znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania;účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať, konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych
poplatkov, účastníci si tak hradili trovy právneho zastúpenia bez nároku na náhradu v zmysle generálnej
klauzuly mimosporového konania, od ktorého ustanovenia súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitný

zreteľa na odklonenie sa.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie otec a
to konkrétne do určenia výživného na mal. A., výšky výživného na mal. C. a tiež čo do počiatku

priznania daňového bonusu. Uviedol, že je nepochybným, že súd prvej inštancie dospel k právnemu
záveru o podstatnej zmene pomerov vo vzťahu k daňovému bonusu na maloletú A., pretože ak
by k takémuto záveru nedospel, nemohol by zmeniť rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
21.11.2019, č.k. 31P/30/2018-804, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.12.2020,
č.k. 11CoP/17/2020-1043, v časti týkajúcej sa výkonu rodičovských práv, a to konkrétne ohľadom
uplatňovania (poberania) daňového bonusu vo vzťahu k maloletej A..

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva jednoznačný záver, že k zmene pomerov
odôvodňujúcej zmenu úpravy rodičovských práv (poberanie daňového bonusu) došlo právoplatnosťou
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2021, č.k. 39P/47/2021-119 (02.12.2021).

Otec poukazuje i na to, že výdavky na maloletú A. hradili obaja rodičia vždy na polovicu, čo taktiež
odôvodňuje priznanie nároku na daňový bonus minimálne od podania návrhu na začatie konania.
Výrazné zvýšenie príjmu matky oproti poslednej úprave (podstatné zvýšenie príjmov matky otec

odôvodňujevnasledujúcombodetohtoodvolania)odôvodňujeipriznaniedetskýchprídavkovkmaloletej
A. otcovi.

Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že

matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti H., I., kde nastúpila dňa 01.10.2021 a dosahuje stabilne
príjem zo zamestnania od 01.10.2021 v sume 2.702,50 eur až 2.783,49 eur v hrubom mesačne.

Nesprávnosť tohto skutkového záveru spočíva v tom, že súdom zistený hrubý príjem matka nedosahuje

od 01.10.2021. Pre rozhodovanie v tejto veci je pritom mimoriadne podstatný príjem matky práve za
mesiac október 2021, pretože v čase rozhodovania súdu vo veci 39P/47/2021 dňa 12.11.2021, existoval
údaj len o príme matky v jej novom zamestnaní za mesiac október 2021 a rozsudok Okresného súdu
Trnava č.k. 39P/47/2021-119 vychádzal práve z príjmu matky za tento mesiac.

Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 12.11.2021 vo veci 39P/47/2021 vyplýva, že prvú výplatu mala
1.637,- eur dňa 05.11.2021. Takýto predpoklad je aj do budúcna.

Možno tak konštatovať, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (12.11.2021) dosahovala
matka príjem 1.637,- eur v čistom, čo je cca 2.130,- eur v hrubom a v súčasnosti dosahuje príjem
2.702,50 eur až 2.783,49 eur v hrubom (cca 2077,- eur až 2.183,- eur v čistom), čo je nárast o cca
572,- eur až 653,- eur v hrubom, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje nárast 26% až 30%. K tomu
treba pripočítať zánik povinnosti lízingových splátok vo výške 340,- eur oproti stavu ku dňu 12.11.2021.

Matka má tak oproti úprave vyživovacej povinnosti k 12.11.2021 v čistom minimálne o 780,- eur viacej,
čo jednoznačne možno považovať za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu vyživovacej
povinnosti. Naviac pri rozhodovaní súdu dňa 12.11.2021 matka nemala možnosť používať služobné
motorové vozidlo a služobný telefón na súkromné účely, čo jednoznačne vyplýva z jej výsluchu dňa
12.11.2021, kde takýto nepeňažný príjem neuvádzala. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia uvádza, že za tieto benefity matka platí zrážkami nákladov zo mzdy (odsek 27. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudok), možno súdu prvej inštancie vytknúť, že nevykonal dokazovanie
k rozsahu týchto zrážok dopytom zamestnávateľovi matky, teda nemožno posúdiť, aký reálny majetkový
prínos matke tento jej nepeňažný príjem prináša.Výrazné zvýšenie príjmu matky, ktoré súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania v dôsledku

nesprávneho vyhodnotenia dôkazov nezistil, je dôvodom na zmenu úpravy vyživovacej povinnosti matky
ako k maloletej A. tak k maloletému C. a zároveň odôvodňuje i priznanie rodinných prídavkov k maloletej
A. otcovi.

Pokiaľ ide o príjmy otca, súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho príjmu otca na úrovni cca.
1.872,- eur v hrubom (odsek 27. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku), čo je cca 1.455,- eur
v čistom. Vzhľadom na rozdiel medzi čistým príjmom matky a potencionálnym čistým príjmom otca, ktorý
je v rozpätí 622,- eur až 728,- eur, je dôvodné určiť matke prispievať výživným na maloletú A., aby mohla
zostať zachovaná rovnaká životná úroveň u A. tak v domácnosti otca, ako aj v domácnosti matky. V
tejto súvislosti odkazuje otec na závery Krajského súdu v Trnave v konaní 11CoP/17/2020, kde súd pri

rozdiele príjmov rodičov na úrovni 330,- eur netto stanovil otcovi vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k A.
(odsek 16. odôvodnenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.12.2020, č.k. 11CoP/17/2020-1043).

Otec poukazuje i na to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, resp. nedostatočne zohľadnil rozdielne

majetkové pomery rodičov, keď matka vlastní nehnuteľnosť v hodnote cca 300 tis. eur s úverovým
zaťažením na úrovni cca. 100 tis. eur a otec žije v prenajatom rodinnom dome.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 17.08.2022, č.k.

40P/21/2022-164, vo výroku III. nasledovne:

I. Otec je oprávneným poberateľom daňového bonusu k maloletej A. od 01.01.2022 do právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.08.2022, č.k. 40P/21/2022-164, vo výroku I.
II. Otec bude oprávneným poberateľom rodinných prídavkov k maloletej A. s účinnosťou od 01.01.2022.

III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,- eur mesačne od 01.04.2022, vždy
do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. sumou 200,- eur mesačne od 12.07.2022, vždy
do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2021,
č.k. 39P/47/2021, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.12.2021, pričom otec maloletých
detí po 4 mesiacoch po právoplatnosti tohto rozsudku žiadal zmenu najmä výživného. To, že ide o
šikanózne konanie zo strany otca maloletých, ktorého cieľom je pomstiť sa jej osobe, strpčovať a
sťažovať jej život v čo najväčšej miere, svedčia okrem tohto konania aj ďalšie skutočnosti.

Za poburujúce považuje, že hoci to absolútne nesúviselo s predmetom konania, že otec maloletých detí
do konania 40P/21/2022, doložil odôvodnenie rozhodnutie (str. 7) Arcidiecézneho tribunálu Trnavskej
arcidiecézy, kde má byť skonštatované, že podľa znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej,

znalkyne z odvetvia psychiatrie, vyhotoveného cirkevným súdom v Trnave, mám trpieť histriónskou
poruchou osobnosti .... Súdu samozrejme neuviedol, že sa nikdy žiadneho znaleckého dokazovania
pred MUDr. Danielou Martišovou nezúčastnila, toto dokazovanie pred cirkevným súdom odmietla, keďže
v civilnom resp. trestnom konaní už bolo vyhotovených dostatočné množstvo odborných vyjadrení ako
aj znaleckých posudkov, ktorých sa zúčastnila a aj otec maloletých detí. ktorých závery naopak neboli

lichotivé a pozitívne pre otca, ba priam naopak.

Podstatným predmetom dokazovania sa však stala skutočnosť, či od 02.12.2021, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2021, č.k. 39P/47/2021, nastala

podstatná zmena pomerov alebo nenastala. Má za to, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov, a nie
o hocijakú zmenu pomerov.Podľa jej názoru jednoznačne nenastala žiadna podstatná zmena pomerov na jej strane, keď má
rovnaký majetok od 02.12.2021, rovnakú prácu v podstate s veľmi podobnou mzdou. Vôbec nevie akým
spôsobom otec maloletých vo svojom odvolaní vypočítal jej hrubú mzdu a došiel k záveru, že v novembri

2021 dosahovala zárobok vo výške 1.637,- eur netto, čo je podľa otca maloletých detí 2.130,- eur v
hrubom, kým v súčasnosti má podľa jeho názoru dosahovať príjem 2.702,50 eur až 2.783,49 eur v
hrubom, čo je podľa jeho výpočtu nárast o cca 572,- eur až 653,- eur v hrubom, čo v percentuálnom
vyjadrení má predstavovať nárast 26 % až 30 %. Nevie ako k takýmto číslam dospel otec maloletých
detí. V konaní predložila potvrdenie zamestnávateľa o svojom príjme, ktorý je:

10/2021 2.500,- €/brutto
11/2021 2.500,- €/brutto
12/2021 2.507,- €/brutto
01/2022 2.494,66 €/brutto
02/2022 2.477,42 €/brutto

03/2022 2.500,- €/brutto
04/2022 2.500,- €/brutto
05/2022 2.500,- €/brutto

V skutočnosti sa jej mzda od 10/2021 do 08/2022 možno zmenila podľa jednotlivých mesiacov o cca

100,- - 150 ,- eur v čistom maximálne, čo nemôže predstavovať podstatnú zmenu pomerov, keďže na
strane druhej jej narástli iné výdavky v spojení s prácou ako je napríklad kurz angličtiny, ktorú pre svoju
prácu potrebuje, aby si ju udržala. Rovnako je zavádzajúce zo strany otca maloletých, že v 10/2021
nemala nepeňažný príjem vo forme používania služobného vozidla a služobného telefónu, lebo to vo
svojom výsluchu neuviedla. Ani tomuto vyjadreniu otca maloletých nerozumie, keďže v konaní bolo

preukázané, že u nej žiadna zmena v nejakých príjmových podmienkach nenastala, ani čo sa týka
nepeňažného príjmu. Služobné vozidlo môže využívať na súkromné účely len, ak si to zaplatí a rovnako
si musí platiť aj mobilný telefón na súkromné účely. Súkromné kilometre musí vždy vyúčtovať a formou
zrážky mi ich zamestnávateľ zrazí z výplaty. Ani v tomto smere žiadna zmena nenastala. Pokiaľ ide
o otca, tak len znova uvádza to, čo už uviedla vo svojich podaniach pred Okresným súdom Trnava,

s ktorými dôvodmi sa aj vo svojom rozsudku Okresný súd Trnava stotožnil, ale ku ktorým sa už vo
svojom odvolaní otec maloletých vôbec nevyjadroval. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že skutočne otec maloletých detí u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa I. D. C., B.,
kde dosahoval minimálne príjem v priemernej výške 1.930,- eur netto, skončil svoj pracovný pomer
dobrovoľne z vlastnej iniciatívy bez udania dôvodu podľa § 60 Zákonníka práce ako potvrdilo D. C..

Otec maloletých detí uviedol, že pracovný pomer skončil zo zdravotných dôvodov, keď ošetrujúci lekár
mu odporučil znížiť psychickú záťaž, stres. Podľa jej názoru išlo o všeobecné odporučenie lekára, ktoré
každý lekár odporúča bez ohľadu na diagnózu každému pacientovi.

Faktom je, že otec maloletých detí rozviazal pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu, t.j. ku
skočeniu pracovného pomeru došlo v dôsledku zavinenia otca maloletých detí, a preto nie je možné na
zníženie príjmu otca maloletých vôbec prihliadať. Ďalej trvá na skutočnostiach, že v I. D. C. vykonával
otecmaloletýchprácuvmesteC.,malpravidelnýrovnomernerozvrhnutýpracovnýčas.Nastranedruhej
je aktuálne otec maloletých zamestnaný v obchodnej spoločnosti J. I., so sídlom H. XX, I. K., ktorá

potvrdila, že vykonáva prácu na celom území Slovenskej republiky, ale aj mimo územia Slovenskej
republiky, rozhodne sa nejedná o prácu home Office ako tvrdil otec maloletých na pojednávaní.
Otec maloletých absolvoval natáčanie na Islande a mal ísť natáčať aj na Maltu a do Los Angeles,
zamestnávateľ sa nevyjadril, či tento pobyt plánoval hradiť aj maloletým deťom, a to C. a C., ktorý mali
zakúpené letenky do USA. Zarážajúce je, že otec maloletých tvrdí, že trpí spánkovým apnoe, pre ktoré

skončil pracovný pomer v I. D. C., aby znížil stres, rovnako predložil staršie lekárske správy, podľa
ktorých má používať pri spánku prístroj Dream Station auto CPAP, ale pri aktuálnom zamestnávateľovi
mu neprekážajú zo zdravotného hľadiska lety, zmeny časového pásma, destinácie ako sú Island a
pod., nepravidelnosť pracovného času, jeho nerovnomerné rozvrhnutie, práca počas víkendov, čo jej
oznamujú deti, že otec sa často zdrží aj počas víkendu do neskorých nočných hodín na natáčaní. Otec

maloletých do dnešného dňa nepredložil ani potvrdenie o svojom príjme u zamestnávateľa spoločnosť
J. I., so sídlom H. XX, I. K., takže ani nevie akým spôsobom mu bola preplácaná služobná cesta, aké
diéty mu boli vyplatené, ako sú mu vyplácané nadčasy, či príplatky za prácu počas víkendu.Podľa rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019 č.k. 3 Cdo 236/2018 „Pri uplatnení princípu potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy

povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov,
to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný
stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na
trhu práce...“ Koniec koncov skutočne otec maloletých sám dobrovoľne skončil pracovný pomer, kde
dosahoval príjem aspoň 1.930,- eur netto.

Ďalej otec maloletých vo svojom odvolaní uvádza, že matka má lepšie zabezpečené majetkové pomery
ako on, keď si zakúpila nehnuteľnosť na bývanie a on je odkázaný na prenájom. Predovšetkým
matka uvádza, že spláca hypotekárny úver, ktorý na bývanie musela čerpať. Na strane druhej sa
otec maloletých správa úplne nehospodárne, ba priam nerozumne, pokiaľ ide o nakladanie so svojim

majetkom a finančnými prostriedkami. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca maloletých detí, tak ako
už poukazoval v priebehu konania pred Okresným súdom nevie, prečo si otec maloletých nezakúpil
nehnuteľnosť, ale radšej mesačne platí sumu vo výške 600,- eur za prenájom. Rovnako ako ona, otec
maloletých po predaji ich rodinného domu s pozemkom získal peňažné prostriedky. Pokiaľ otec tvrdil, že
má nedostatočný príjem, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, matka nevie z akého dôvodu daroval

v októbri 2019 svojej matke B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, XXX XX I. K. spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/10 a svojej sestre M. I. N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX B.,
Česká republika, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/10 na našej nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Trnava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX ako pozemok parc. „C“ KN č. 4021/684
o výmere 400m2 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. „C“ KN č. 4021/824 o výmere 202 m2

vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, stavba, súp.č. XXXX, postavená na parc.č. 4021/824 vedená
ako rodinný dom s garážou. Rovnako nevie, prečo darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa
17.12.2019, V 2171/2019, previedol na svoju sestru M. I. N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX,
XXX XX B., Česká republika, bytu č. X, 3.p., bytového domu so súp.č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX
Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, okres Stará Ľubovňa, obec. Stará Ľubovňa, kat.

územie I. K..

Nemôže otec maloletých porovnávať ich majetkové pomerne, keď on sa zjavne úmyselne a
nehospodárne zbavuje svojho majetku. Záverom uviedla, že u nej nemá A. vytvorený vyšší životný

štandard ako u otca, pre ktorý by bolo potrebné dorovnávať ho platením výživného k rukám otca. Na
margo argumentácie otca a straty jeho zamestnania ako aj jeho majetkových pomerov, že tiež zastáva
stresovú funkciu v práci, ale tejto práce sa nevzdáva, lebo príjem jednoducho pre svoju rodinu potrebuje,
predala jednu spoločnú nehnuteľnosť a zakúpila inú do svojho výlučného vlastníctva, ale sa aj úverovo
zaťažila, aby mohla deťom poskytovať stabilný domov. Takáto situácia však bola rovnaká už v novembri

2021, odkedy k žiadnej podstatnej zmene nedošlo, tak ako skonštatoval súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a preto skutočne sa stotožňuje s názorom Okresného súdu v Trnave vyslovenom v rozsudku
zo dňa 17.08.2022, č.k. 40P/21/2022-164 a odvolanie otca maloletých považuje za nedôvodné.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Trnave, napadnutý
rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 17.08.2022, č.k. 40P/21/2022-164, potvrdil a zaviazal otca
maloletých detí na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 55 CMP.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril tak, že odporúča odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Otec sa vyjadril k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a uviedol, že vyjadrenie ÚPSVaR neobsahuje žiadnu

konkrétnu skutkovú ani právnu argumentáciu k dôvodom odvolania otca proti rozsudku. Zotrváva tak na
podanom odvolaní zo dňa 19.09.2022 a považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny z dôvodov
uvedených v odvolaní otca.Kvyjadreniuotcasavyjadril kolíznyopatrovník,ktorýuviedol,žemázato,žeodposlednéhorozhodnutia
súdu v týchto častiach (schválená rodičovská dohoda) nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Pokiaľ ide

o daňový bonus a prídavok na maloletú A., súd podľa jeho názoru spravodlivo stanovil ich uplatnenie
rodičmi s ohľadom na ich súčasné príjmy, aby bola zhruba zachovaná ich životná úroveň. Z uvedeného
dôvodu sa plne stotožňuje s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto odporúča odvolaciemu
súdu rozsudok Okresného súdu v Trnave v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť.

K vyjadreniam matky sa vyjadril otec. Uviedol, že považuje rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
17.08.2022, č.k. 40P/21/2022-164, v odvolaním napadnutej časti za nesprávny, a to z dôvodov, ktoré
uviedol vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o vyjadrenie matky k podanému odvolaniu, je veľmi emotívne,
plné osobných útokov na otca. Otec odmieta akékoľvek obvinenia zo šikanózneho správania voči
matke. Toto údajné šikanózne správanie matka vyvodzuje zo skutkových okolností (časť vyjadrenia

matky označená číslami 1/ až 3/ na strane 2 a 3 vyjadrenia matky zo dňa 17.10.2022), ktoré podáva
a interpretuje skreslene, účelovo spája skutočnosti, ktoré spolu nesúvisia. Ide naviac o skutočnosti,
ktoré vôbec nesúvisia s predmetom tohto konania. Je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi nie sú ideálne a
sústavné obviňovanie zo strany matky, že za všetko môže otec, k ich zlepšeniu neprispieva.

V podanom odvolaní špecifikoval celkovo tri odvolacie dôvody. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa
17.10.2022 reaguje len na jeden z nich, to ten, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného
sporového poriadku) a následne k nesprávnemu právnemu záveru, že nedošlo k podstatnej zmene

pomerov odôvodňujúcej priznanie vyživovacej povinnosti matky na maloletú A. a zvýšenie vyživovacej
povinnosti matky na maloletého C..

Vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2022 matka spochybňuje to, že by k podstatnej zmene pomerov došlo,

pričom poukazuje na svoj konštantný príjem. K tomuto je potrebné uviesť, že zmenu pomerov je nutné
hodnotiť z hľadiska skutkového stavu zisteného Okresným súdom Trnava v konaní vedenom po sp.zn.
39P/47/2021, z ktorého súd vychádzal pri schvaľovaní dohody rodičov, pričom je jednoznačným, že súd
voveci39P/47/2021vychádzalzvýpovedematkynapojednávanídňa12.11.2021,kdematkauviedla,že
výplatu za mesiac október 2021 mala vo výške 1.637,- eur v čistom a takýto predpoklad je i do budúcna.

Na preukázanie tejto skutočnosti otec v podanom odvolaní navrhol vykonať dokazovanie zápisnicou z
pojednávaniazodňa12.11.2021vovecivedenejpredOkresnýmsúdomTrnavapodsp.zn.39P/47/2021.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri poslednej úprave pomerov (12.11.2021) súd vychádzal z čistého
mesačného príjmu matky 1.637,- eur, čo je cca 2.130,- eur v hrubom. Príjem matky sa teda podstatne
zvýšil, ako otec odôvodňuje v bode 3. podaného odvolania. Naviac matke zanikla povinnosť lízingových

splátok vo výške 340,- eur mesačne, teda popri zvýšení príjmu jej klesli i výdavky.

Pokiaľmatkapoukazujenaukončeniepracovnéhopomeruotcomv„SprávemajetkuTrnava“adarovania
nehnuteľného majetku, tieto okolnosti existovali už v čase poslednej úpravy pomerov a nepredstavujú

žiadnu zmenu pomerov. Naviac matka vie, prečo k týmto darovaniam došlo (i keď vo svojom vyjadrení
tvrdí opak), nakoľko je táto otázka riešená v súdnych sporoch vedených pred Okresným súdom Trnava
pod sp.zn. 21C/6/2021, 30C/12/2020 a 27C/36/2020, ktorých je matka stranou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65, 66 CMP) a dospel k záveru,
že odvolanie otca je dôvodné.Predmetom konania je návrh otca maloletých detí, že oprávneným poberateľom daňového bonusu a
prídavku na dieťa za maloletú A. bude s účinnosťou od 01.01.2022 on. Zároveň žiadal uložiť matke
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od

04.04.2022, vždy do 15teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Podaním doručeným súdu dňa
12.07.2022 navrhol otec rozšíriť predmet konania o konanie voči maloletému C., a žiadal zmeniť
doterajšiu súdnu úpravu uloženej povinnosti matke prispievať na výživu maloletého C. tak, aby súd
zvýšil povinnosť matky s účinnosťou od 12.07.2022 prispievať na výživu maloletého C. zo sumy 100
eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, vždy do 15teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Otec

predniesol aj návrh na rozšírenie predmetu konania o zmenu úpravy odovzdávania a preberania
maloletej A. tak, aby miestom odovzdávania v pondelok každého týždňa v roku o 18tej hodine bolo
bydlisko rodiča, ktorý maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odovzdáva.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II, kde súd zmenil miesto preberania a odovzdania

mal. A. nebolo napadnuté odvolaním, preto rozhodnutie súd prvej inštancie je v tejto časti právoplatné.
Odvolaním namietaný bol počiatok priznania daňového bonusu, nepriznanie výživného na mal. A.
a nepriznanie zvýšeného výživného na mal. C., ktoré bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať
na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení

výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže
práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu
zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča. Základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že
tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho

pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a
vývojomtakpostránkefyzickej,akoajpostránkeduševnej.Rozsahnákladovnaúhradutýchtoživotných
potriebdieťaťajerôzny,atovzhľadomnajehovek,spôsobprípravynajehobudúcepovolanie,zdravotný
stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú
môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri
vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba
úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúcesú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na

druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo

schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie

skutočného stavu veci.

Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho

charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či na
strane oprávnených detí alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného,
resp. zníženie výživného.

Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa (detí) vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov
s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky

dieťaťa (detí) v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi,
športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať
a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania
s pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene
pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom

ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu,
a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

Prizmenepomerovjenutnéprihliadaťkuvšetkýmokolnostiam,ktorémajúpodstatnývplyvnaposúdenie
výškyvyživovacejpovinnosti,aktorésazávažnejšímspôsobomprejavilivpomerochúčastníkovkonania
vporovnanísichpomermivčaseostatnejúpravy.Musiabyťspoľahlivozistenéokolnostirozhodujúceprepôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje
o novej úprave.

Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho
možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a

dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

Odvolací súd dodáva, že Mimosporové konania (akým je i konanie o starostlivosti o maloletých
a v rámci neho i konanie o zmene vyživovacej povinnosti) sú ovládané tzv. princípom materiálnej pravdy
a princípom vyšetrovacím, ktoré vedú k tomu, že iniciatíva je často na súde, ktorého povinnosťou
je v súčinnosti s účastníkmi rozhodujúce skutočnosti zistiť, a to bez akéhokoľvek prvku koncentrácie

konania. Zistenie skutočného stavu veci závisí do značnej miery od realizácie povinností tvrdenia
a dôkaznej, pričom rozdiel medzi sporovým a nesporovým procesom bude aj v objektívnej procesnej
zodpovednosti v prípade ich nesplnenia. Aj účastníci mimosporového konania sú povinní úplne
a pravdivo opísať (uviesť) skutkové okolnosti. Rozsah a kvalitatívny rámec tejto povinnosti sa viaže
na vyčerpávajúce, zrozumiteľné a určité uvedenie tých skutočností, ktoré identifikujú oprávnenosť

prejednávaného nároku. Nesplnenie týchto procesných povinností v návrhu na začatie konania
nevylučuje, najmä pokiaľ ide o povinnosť úplného uvedenia právne relevantných skutočností, že
môže byť naplnená postupne v priebehu konania, pretože procesná aktivita v týchto konaniach nie
je obmedzená tzv. princípom koncentrácie (§ 34 CMP). V mimosporovom konaní nie je neuvedenie
dôkazov na preukázanie tvrdení účastníkov možné sankcionovať rozhodnutím v neprospech účastníka,

ktorý neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené vyplýva z uplatnenia vyšetrovacieho princípu v konaniach
podľa Civilného mimosporového poriadku, ktoré vylučujú zodpovednosť účastníkov konania za výsledok
konania. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu a rozhodnutia
tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo
najbližšieho priblíženia sa hmotno-právneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.

Uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, ako aj subjektov
na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných
povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti).

Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci išlo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
11CoP/17/2020 - 1043 zo dňa 08.12.2020 súd určil, o. i., že matka bude oprávnenou poberateľkou
rodinnýchprídavkovadaňovéhobonusunamaloletúA.aotecbudeoprávnenýmpoberateľomrodinných
prídavkovadaňovéhobonusunamaloletúC.amaloletéhoC.,ktoríobajabolizverenídootcovejosobnej

starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021 súd schválil
dohodu rodičov, keď maloletú C. nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletej C. sumou 100 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky. V časti osobnej starostlivosti k maloletému C. nar. XX.XX.XXXX nedošlo k
zmene, je naďalej v osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého

C. sumou 100 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Rodičia sa dohodli,
že odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sa maloletá A. zveruje do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v týždňových intervaloch so striedaním v pondelok každého týždňa v roku o 16tej hodine
v predškolskom zariadení, neskôr v školskom zariadení a v prípade sviatkov, dní pracovného pokoja
a prázdnin v mieste bydliska toho rodiča, ktorému končí starostlivosť s tým, že otec bude vykonávať

starostlivosť v párnom týždni. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej A. sa zrušila. Okrem toho
si rodičia dohodli osobitnú úpravu starostlivosti k maloletej A. na čas vianočných sviatkov a letných
prázdnin. Tým došlo k zmene rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 - 1043 zodňa 08.12.2020, ktorým sa menil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018-804 zo dňa
21.11.2019.

Po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci a s prihliadnutím na rozsah vykonaného
dokazovania mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca maloletých detí sú opodstatnené
z dôvodu nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, pričom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov o zamietnutí návrhu otca na

zvýšenie výživného na mal. C. a určenia výživného na mal. A..

Odvolací sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že na strane maloletých detí nedošlo
preukázateľne k zmene pomerov a k väčšiemu navýšeniu ich výdavkov. Je však nutné sa stotožniť aj
s argumentáciou odvolateľa, ktorý poukázal na to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s tým, že na

strane matky prišlo k výraznej zmene pomerov a to jednak tým, od poslednej úpravy sa jej zvýšil príjem,
mala benefity z práce, ktoré jej zvýšili životný štandard (služobné motorové vozidlo a mobilný telefón)
a tiež jej ubudol výdavok vo výške 340 eur (zánikom leasingových splátok).

V prípade príjmu rodičov, súd prvej inštancie vychádzal z princípu potencionality na strane otca (bod
27 rozsudku), avšak s ohľadom na tú skutočnosť, že ako kameraman – žurnalistika, polygrafia, médiá
na trhu práce 10% ľudí uvádza hrubý mesačný plat viac ako 1.872 eur. V danom prípade však súd
nezdôvodnil či mal za to a z akého dôvodu, že v čase posledného rozhodnutia (rodičovskej dohody)
vychádzal z toho, že bol nezamestnaný a v súčasnosti by jeho príjem v zmysle jeho záverov mohol

dosahovať viac ako 1.872 eur v hrubom. Nevysporiadal sa s argumentáciou matky v tom, že otec
hodnoverne nepreukázal, že sa musel dobrovoľne vzdať svojho pracovného miesta, kde dosahoval
príjem vo výške 1.930 eur, z ktorého vychádzal aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí č. k. 11CoP/17/2020
- 1043 zo dňa 08.12.2020, ktorým sa menil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018-804
zo dňa 21.11.2019. V ďalšom je nutné uviesť, že súd prvej inštancie sa presvedčivo nevysporiadal

ani s tvrdením otca o zvýšení príjmu matky. Otec mal. uviedol, že u matky prišlo k navýšeniu príjmu
o 26 až 30%. Pri porovnaní hrubého príjmu, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, keď v októbri
a novembri 2021 bol jej hrubý príjem 2.702,50 eur, pričom v čase rozhodovania súdom prvej inštancie
mala príjem v rozpätí od 2.679,31 eur do 2.723,36 eur je zrejmé, že k výraznému zvýšeniu jej príjmu
nedošlo. Podľa potvrdenia o príjme matky (čl. l. 48), ktorý dôkaz súd nevykonal a z ktorého pri svojich

záveroch nevychádzal, táto mala netto príjem v 10/2021 a 11/2021 vo výške 1.693,21 eur a v ďalšom
období cca o 90 eur vyššie, avšak zároveň mala zrážky, keď v októbri 2021 to bolo vo výške 55,40
eur, v novembri 28,9 eur, a v ďalších mesiacoch sa zvyšovali, najvyššie boli v mesiaci február 2022 vo
výške 176,24 eur. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní a porovnaní príjmu mal vychádzať z potvrdenia
o príjme od zamestnávateľa matky, ktorý jasne rozlišuje netto a brutto príjem, nakoľko potvrdenie - výpis

zo Sociálnej poisťovne vykazuje určité odchýlky (vymeriavací základ oproti brutto príjmu z potvrdenia
od zamestnávateľa), navyše z uvedeného sa nedá s určitosťou vyvodiť netto príjem, ktorý mala matka
reálne k dispozícii. Pokiaľ matka uviedla, že súkromné cesty, ktoré absolvovala služobným motorovým
vozidlom musela uhradiť zamestnávateľovi, ktoré sa realizovali formou zrážok je potrebné za týmto
účelom zistiť priamo od zamestnávateľa ich výšku (obdobne pokiaľ išlo o mobilný telefón, resp. náklady

na angličtinu), keďže matka týmto argumentovala ohľadom toho, že jej ubudli leasingové splátky.
Na strane druhej pokiaľ otec mal. detí nepredložil potvrdenie od zamestnávateľa o svojom príjme s
vyúčtovanými náhradami za služobné cesty v zahraničí (Malorka, Island), príp. kópie výplatných pások
od 01.02.2022, výpis z účtu o zostatku vyrovnacieho podielu a debetných položkách hradených otcom
z vyrovnacieho podielu a pod. na riadne preukázanie jeho zárobkových a majetkových pomerov, mal

súd vykonať dôkazy tým, že si ich vyžiadal priamo napr. od zamestnávateľa otca mal. detí. Až pokiaľ by
sa súdu nepodarilo získať dôkaz, ktorý preukazoval resp. nepreukazoval tvrdenie otca, mohol uvedené
použiť v jeho neprospech.

V prejednávanej veci spis neobsahuje dostatočné podklady pre závery súdu prvej inštancie, pre ktoré
bol návrh otca už v uvedenom smere zamietnutý. Súd prvej inštancie nevykonal v tomto smere
dostatočné dokazovanie, za ktoré by bolo možné považovať dopyt na zamestnávateľa matky i otca.
Ak predchádzajúci spis vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností neobsahuje dostatočnépodklady (keďže bola schválená rodičovská dohoda a súd vychádzal z vyjadrení strán), nič nebránilo
súdu, ktorý aktuálne posudzoval pomery na strane rodičov, tieto si vyžiadať. Súd prvej inštancie si
mal v záujme zistenia skutočného stavu veci do spisu zabezpečiť správy zamestnávateľov (prípadne

ďalších subjektov) vo vyššie naznačenom rozsahu a s prihliadnutím na získané informácie opätovne
vypočuť rodičov vo vzťahu k výške ich príjmu za posudzované obdobie a schopnosti plniť si vyživovaciu
povinnosť.

S prihliadnutím na už vyššie uvedené povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vykonať nie len dôkazy
navrhnuté účastníkmi konania, ale s uplatnením vyšetrovacieho princípu i ďalšie dôkazy za účelom
zistenia skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nevykonal
dostatočné dokazovanie pri posudzovaní zmeny výšky výživného a jeho závery sú zatiaľ predčasné.
Rozhodnutie súdu nemôže byť založené na predpokladoch súdu, ale na riadne vykonanom dokazovaní.
Možno preto dospieť k záveru, že súd prvej inštancie zistené skutočnosti vo veci nesprávne právne

posúdil (aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil), nepostupoval v súlade
s citovanými ustanoveniami zákona o rodine a všeobecnými zásadami, ktoré je potrebné aplikovať
pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti na maloleté deti v zákone o rodine upravených
v ustanoveniach § 62, § 75 a nasledujúcich a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ďalšia odvolacia námietka sa týkala času, od kedy má otec právo na daňový bonus na mal. A.. V konaní
vedenom pod sp. zn. 11CoP/17/2020 - 1043 zo dňa 08.12.2020, ktorým sa menil rozsudok Okresného
súdu Trnava č. k. 31P/30/2018-804 zo dňa 21.11.2019, bolo rozhodnuté o zverení mal. A. do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, pričom zároveň bolo rozhodnuté o tom, že matka bude oprávnenou

poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu. Ak súd návrhu otca vyhovel ako sám uviedol,
rozhodol tak, iba z dôvodu, že to navrhla samotná matka v záujme spravodlivého usporiadania pomerov.
Súd prvej inštancie určil, že poberateľom daňového bonusu k mal. A. bude otec odo dňa právoplatnosti
rozsudku, avšak ako sám uviedol, urobil tak z dôvodov výlučne účtovných. Takáto argumentácia súdu
je však nepresvedčivá a zároveň pre ňu nie sú dostatočné podklady, keď zároveň netreba zabúdať,

že súd pri určení výšky výživného na maloleté dieťa musí prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby
maloletého dieťaťa hradené z takýchto zdrojov.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie(včastiachužvyššie

uvedených) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP, z dôvodu nevykonania dôkazov potrebných pre zistenie skutočného stavu
veci, napriek tejto povinnosti vyplývajúcej z vyššie citovaných ustanovení, zrušil a podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povrátenívecisúdprvejinštanciedoplnídokazovanievzmyslepokynovuvedenýchvyššieapodoplnení
dokazovania vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite v súlade s § 220 CSP
riadne odôvodní.

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).