Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209217852
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1209217852.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: BPT LEASING, a.s.,
Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, právne zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát,
Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: 1/ OR-LI s.r.o., Dovalovo 555, 033 01 Liptovský
Hrádok, IČO: 31 588 689, vymazaný z Obchodného registra SR dňa 07.06.2022, proti žalovanému: 2/

M. Š.Š., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. XX a proti žalovanému: 3/ Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, M. M. XXXX/
X, XXX XX L. M., o zaplatenie sumy 45.057,04 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovanej 3/ proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/225/2010-235 zo dňa 28.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/225/2010-235 zo
dňa 28.10.2021 v napadnutej časti výroku I., ktorou súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalovanému 3/ m e n í tak, že súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 3/.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/225/2010-235 zo dňa
28.10.2021 v napadnutej časti výroku II., ktorou súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému 3/ m e n í tak, že súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalovanému 3/.

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným 1/ - 3/ v rozsahu 100% a výrokom II.
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ - 3/ v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 19.10.2009 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 45.057,04 eur s príslušenstvom a
trovy konania. Okresný súd Bratislava II vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 23Cb/225/2010-142
zo dňa 19.01.2012, ktorý bol napadnutý odvolaním. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol

o podanom odvolaní rozsudkom č. k. 1Cob/123/2019-209 zo dňa 03.12.2020, pričom v napadnutej
zaväzujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok
zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne rozhodol o nároku na
náhradu trov konania a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní žaloval žalovaných na
zaplatenie sumy 45.057,04 eur. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej
inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

vspojenís§262ods.1CSPtak,ževkonaníúspešnémužalobcovipriznalvočižalovanýmv1.až3.rade
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, keďže jeho neúspech vo veci bol lennepatrný. Odvolací súd v konaní sp. zn. 1Cob/123/2019 s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP
uložilsúduprvejinštanciepovinnosťrozhodnúťvďalšomkonaníonárokunanáhradutrovajodvolacieho
konania. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali všetky sporové strany. Žalobca podal

odvolanie len v časti výroku o trovách konania. Žalovaní podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie aj v zaväzujúcej časti, t. j. v časti, v ktorej im súd uložil povinnosť uhradiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 44.859,02 eur. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej
časti potvrdil. S poukazom na uvedené možno považovať v odvolacom konaní (sp. zn. 1Cob/123/2019)
žalobcu za úspešného v celom rozsahu (napadnutý výrok týkajúci sa merita veci odvolací súd potvrdil),

preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 3/ v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu povinnosti
žalovaného 3/ nahradiť žalobcovi trovy konania, a to z dôvodu, že dňa 22.07.2021 uzatvoril dohodu o
urovnaní so žalobcom, na základe ktorej uhradil žalovaný 3/ dohodnutú časť dlhu uplatneného v tomto

súdnom konaní. Žalobca sa súčasne zaviazal, že si voči žalovanému 3/ nebude uplatňovať žiadne ďalšie
nároky, a to ani náhradu trov konania, čo v dohode vyslovene uviedol. Žalobca následne žalovaného
3/ ubezpečil, že aj súdu zaslal podanie, v ktorom uviedol, že si voči žalovanému 3/ náhradu trov
konania neuplatňuje. Podľa žalovaného 3,/ ak žalobca nežiadal voči žalovanému 3/ priznať náhradu trov
konania, nemala mu byť proti jeho vôli náhrada trov konania priznaná. Žalovaný 3/ preto žiada, aby bolo

napadnuté uznesenie zmenené tak, že žalovaný 3/ nebude zaviazaný k náhrade trov konania žalobcovi.

4. K odvolaniu žalovaného 3/ sa žalobca vyjadril podaním svojho právneho zástupcu doručeným súdu
prvej inštancie dňa 31.01.2022, v ktorom uviedol, že skutočnosti uvedené žalovaným 3/ v podanom
odvolaní môže potvrdiť. Žalobca skutočne so žalovaným 3/ uzatvoril dohodu o urovnaní, v ktorej sa

okrem iného zaviazal neuplatňovať si trovy konania voči žalovanému 3/, keďže tento dohodnutú sumu
uhradil. Žalobca podaním zo dňa 28.07.2021 súdu prvej inštancie oznámil, že voči žalovanému 3/ si
náhradu trov konania neuplatňuje. Žalobca tak zotrváva na tom, že voči žalovanému 3/ si náhradu trov
konania neuplatňuje a žiada odvolaniu žalovaného 3/ vyhovieť v celom rozsahu.

5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ je
dôvodné.

6. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd vo vzťahu k odvolaním žalovaného 3/ dotknutému
uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania
(sp. zn. 1Cob/123/2019) zistil, že žalobca dňa 28.07.2021 (čl. 228 spisu ) súdu prvej inštancie písomne
oznámil, že so žalovaným 3/ uzatvoril dňa 22.07.2021 dohodu o úhrade záväzku, ktorou sa žalobca
zároveň zaviazal neuplatňovať si voči žalovanému 3/ náhradu trov konania. Žalobca si preto neuplatnil

v konaní náhradu trov konania voči žalovanému 3/ a žiadal, aby žalovaný 3/ nebol zaviazaný na
náhradu trov konania. Voči žalovaným 1/ a 2/ si žalobca v konaní náhradu trov konania v celom rozsahu
uplatňoval. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení napriek oznámeniu žalobcu zaviazal k náhrade
trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania (sp. zn. 1Cob/123/2019) žalovaných 1/ - 3/, hoci voči
žalovanému 3/ si žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Súd prvej inštancie vychádzal zo

zásady úspechu v konaní a nevysporiadal sa v napadnutom uznesení so skutočnosťami uvedenými
žalobcom v písomnom podaní zo dňa 28.07.2021 ohľadne mimosúdnej dohody so žalovaným 3/ a
neuplatnením si nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 3/.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalovaného 3/ a následného vyjadrenia žalobcu
k odvolaniu, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade je opodstatnené nepriznať žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného a tiež odvolacieho konania voči žalovanému 3/, nakoľko medzi

žalobcom a žalovaným 3/ došlo k mimosúdnej dohode o urovnaní, ktorej súčasťou bola i dohoda strán
sporu o náhrade trov konania vyplývajúca z vyššie uvedených zhodných tvrdení strán, čo je možné
kvalifikovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci odklon od zásady úspechu pri náhrade
trov konania v zmysle ustanovenia § 255 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na
priznanienáhradytrovkonaniapodľa§255anasl.CSP,avšakzároveňexistujúzvláštneokolnostihodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Za splnenia podmienok preto môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V danom prípade odvolací
súd dospel k záveru, že je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným 3/
došlo po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia a zároveň pred rozhodnutím o nároku na náhradu trov

konania k mimosúdnej dohode, na základe ktorej uhradil žalovaný 3/ dohodnutú časť dlhu uplatneného
v tomto súdnom konaní a v ktorej sa žalobca súčasne zaviazal, že si voči žalovanému 3/ nebude
uplatňovať žiadne ďalšie nároky, a to ani náhradu trov konania. Uvedená skutočnosť nebola medzi
stranami sporná. Výnimočnosť aplikácie § 257 CSP teda spočíva v okolnostiach u strán sporu, pričom
takéto posúdenie a rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému

3/ nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani neodporuje základným princípom CSP.

13. Odvolací súd zároveň považuje za dôležité uviesť, že v danom prípade medzi žalovanými 1/, 2/ a 3/
nebolo dané nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP), ale ide o samostatné spoločenstvo, v ktorom ide o
samostatné práva, každý koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne,

nakoľko hmotné právo umožňuje, aby bol predmet konania prejednávaný samostatne proti každému
žalovanému, t. j. samostatne voči dlžníkovi (žalovaný 1/) a samostatne voči ručiteľom (žalovaní 2/ a 3/).
Vzhľadom na uvedené sa tak odvolanie žalovaného 3/ nevzťahuje aj na žalovaných 1/ a 2/ a v dôsledku
nepodania odvolania žalovanými 1/ a 2/ uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nim nadobudlo
právoplatnosť.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie
a ani na zrušenie odvolaním dotknutej časti výrokov I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie a z toho
dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v dotknutej časti výroku I. a v dotknutej časti výroku

II. v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
t. j. žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 3/ a zároveň
žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 3/.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. V danom prípade mal v tomto odvolacom konaní plný úspech žalovaný 3/, v dôsledku čoho

žalovanému 3/ vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému 3/ v
priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, súd žalovanému 3/ nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
1Cob/46/2022.

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).