Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2023

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Csp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200339
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2023:2520200339.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. XXX/X, Y. B. D., A.,
zastúpená: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147
688, o zaplatenie 3.324,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 1.928,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
dlžnej sumy od 26.07.2017 do zaplatenia z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany
dňa 27.02.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3.224,28 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2017 do zaplatenia a trovy
konania. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa
XX.XX.XXXX Q. O. D. Č.. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo
výške 4.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných
splátkach v sume 117,08 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.024,80 eur. Žalovaná uhradila

celkovo sumu 2.704,20 eur. Pôvodný žalobca poukázal na ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná porušila povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,
resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, pôvodný žalobca dňa 25.05.2017 listom - predžalobná
upomienka vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok, na čo žalovanej poskytol dodatočnú lehotu
na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, bude oprávnený dlh zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradila a pôvodný žalobca dňa 19.07.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná

listom zo dňa 20.07.2017. Uviedol, že k zosplatneniu došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
lehoty na planie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená
v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia
premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala
do omeškania viac ako 3 mesiace a teda súčasne pôvodnému žalobcovi vzniklo v zmysle § 53
ods. 9 občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku
zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, musel žalobca počkať na vznik potrebnej

dĺžky omeškania dlžníka. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 3.224,28 eur a pôvodný žalobca si
uplatnil aj úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba na doručenie
je 5 dní. Uviedol, že zmluvnú pokutu si neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu5.928,48 eur, ktorú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia a po zosplatnení. Celkovú
výškudlžnejsumyžalovanejkudňupodaniažalobytvoríistiny5.928,48eur-prijatéúhrady2.704,20eur.

2. Pôvodný žalobca ako dôkazy predložil Q. O. E. Ú. Q. O. D. U. D.Ô. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX,PredžalobnúupomienkuzodňaXX.XX.XXXX,Oznámenieomimoriadnejsplatnostiúveru
zo dňa XX.XX.XXXX, Prehľad splátok a úhrad žalovanej a Notársku zápisnicu č. U. XXXX/XXXX, U.
XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX Q. N. XX.XX.XXXX spísanú notárkou C.. Ľ. W..

X. Podaním doručeným súdu dňa 26.05.2020 sa žalovaná vyjadrila k žalobe ktorá jej bola doručená
dňa 18.05.2020, pričom uviedla, že Q. Q. N. XX.XX. predložená žalobcom neobsahuje obligatórne
náležitosti a to, termín konečnej splatnosti úveru, tak ako to určuje zákon o spotrebiteľských úveroch
129/2010 Z. z. v čase podpisu zmluvy, nestačí uviesť iba 10/2020, ale celý dátum, čiže deň, mesiac a rok,
pretože súčasťou zmluvy nie je ani len splátkový kalendár. Na základe uvedeného je treba považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Úroková sadzba v tejto zmluve prekračuje dvojnásobok

priemernej hodnoty úroku na trhu, čo môže byť kvalifikované ako odplata v rozpore s dobrými mravmi. V
zmluve je uvedená výška úroku 27,90% a z dostupných tabuliek zo stránky Národnej banky Slovenska
je údaj o úroku v danom období 10,00%. Uviedla, že nie je ani zrejmé, že by jej od žalobcu pri
podpise boli predložené podmienky splácania úveru a už vôbec nie formulár pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere. Tiež žalobca neskúmal bonitu žalovanej. Všetky tieto nedostatky spôsobujú

bezúročnosť úveru zo zákona. Vzhľadom na uvedené, že žalovaná považuje úver za bezúročný a
bez poplatkov zo zákona a na úvere zaplatila sumu 2.704,20 eur a podľa zmluvy malo byť žalovanej
poskytnutých 4.000 eur má doplatiť žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, a to sumu 1.298,80 eur.
Všetky potrebné dôkazy predložil žalobca spolu s podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu
a sumy sú priamo z tabuľky prehľadu splácania. Zároveň žalovaná uviedla, že medzi žalobcom a

žalovanou sa vedie na tunajšom Okresnom súde ďalšie konanie pod sp. zn. 4Csp/11/2020, v ktorom
žalovaná vzniesla vzájomnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.686,51 eur. Keďže
sa jedná o rovnakých účastníkov konaní žiadala súd, aby tieto konania v rámci hospodárnosti spojili do
jedného konania a rozhodli vo veci dvoch žalôb a jednej vzájomnej žaloby súčasne, nakoľko je možné
započítať pohľadávky účastníkov vzájomne, možno aj po dohode oboch strán sporu, pretože žalovaná

sa nebráni mimosúdnemu urovnaniu. Žalovaná žiadala, aby súd zamietol žalobu v časti priznania úrokov
z omeškania a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

4.Podanímdoručenýmsúdudňa09.07.2020sažalobcavyjadrilkvyjadreniužalovanej.Žalobcauviedol,
že vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca

poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15,
kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto

splátok.“ V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený
v uzatvorenej zmluve pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaná oboznámila
sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň uviedol, že splátky sú splatné v zmysle Zmluvných podmienok 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka
splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v

spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu
60. mesiacov pripadal na dátum 20.04.2020. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca
uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov
pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaná bola prostredníctvom parametrov zmluvy
s uvedenými skutočnosťami oboznámená a tak mala vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne

konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na znenie ustanovenia občianskeho zákonníka
§ 122 ods. 2, kde sa uvádza že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň v mesiaci premietneme
do daného ustanovenia, žalovaná musela mať vedomosť o tom, že splátka je splatná vždy len k 20.

dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci. Vo vzťahu
k overovaniu bonity žalovanej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovanej
nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom
danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že kudňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie
jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa
s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne

podpísané. Žalovaná zároveň z titulu starobného dôchodcu (výmer o priznaní alebo zvýšení alebo
znížení dôchodku) preukázala výšku jej mesačného príjmu a na druhej strane aj jej mesačné výdavky.
Žalovaná spočiatku splátky riadne uhrádzala, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise
zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť.
Žalobca je toho názoru, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná

bola riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporovala a
vykonávala úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. Na základe
uvedených skutočností žalobca navrhol súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu a
priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 6Csp/13/2020 - 77 zo dňa 05.08.2020 návrh žalovanej na

spojenie vecí zamietol.

6. Okresný súd Piešťany na základe návrhu pôvodného žalobcu uznesením č.k. 6Csp/13/2020 - 134 zo
dňa 23.10.2020 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca, a aby na jeho miesto vstúpil žalobca.

7. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2021 žalovaná súdu oznámila, že trvá na skutočnosti, že úver
poskytnutý žalobcom je zo zákona bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve absentuje
adresa veriteľa a adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9
ods. 2 písm. b), c) zákona 129/2010 Z.z.). V prípade, že sa súd stotožní s názorom žalovanej, žiada
žalovaná dosplácať rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a zaplatenými splátkami (1.298,80 eur) v

50 eurových splátkach vždy ku koncu kalendárneho mesiaca na účet žalobcu. Vo zvyšnej časti žiadala
žalobu zamietnuť.

8.Podanímdoručenýmsúdudňa17.03.2021sažalobcavyjadrilkvyjadreniužalovanej.Žalobcauviedol,
že predložená Q. O. D. Č.. XXXXXXX spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvnými stranami bola riadne vrátane všeobecných obchodných
podmienok podpísaná a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a dojednania. Žalobca
odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej
veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a L. R., ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný
rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva

v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek
2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok
Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Žalobca sa nestotožnil s názorom
žalovanej, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Taktiež žalobca nesúhlasil so splátkami vo výške
50 eur mesačne, nakoľko nie sú adekvátne výške vymáhanej sumy a požadoval splátky v minimálnej

výške 100 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
pohľadávky žalobcu v rozsahu uplatnenom v žalobe v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

9. Podaním doručeným súdu dňa 29.04.2021 žalobca predložil žalovanou podpísané Štandardné

európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov
poskytnutého úveru. Zároveň predložil dokumenty preukazujúce skúmanie bonity žalovanej právnym
predchodcom žalobcu pred poskytnutím úveru.

10. Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 6Csp/13/2020 - 263 zo dňa 06.05.2021 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy od 26.07.2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy do 25. dňa
v mesiaci, počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v poradí splátok istina,
úroky z omeškania, pričom v prípade omeškania čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné
plnenie (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 19,62 % (výrok III.).11. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.06.2021 podal žalobca odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č.k. 6Csp/13/2020 - 263 zo dňa 06.05.2021, a to v zamietajúcej časti (výrok
II.) a v časti náhrady trov konania (výrok III.).

12. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11CoCsp/34/2021 - 293 zo dňa 29.04.2022 rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení riadne nevysporiadal s ďalšími namietanými
skutočnosťami, teda s otázkou, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, či je v zmluve

uvedený termín konečnej splatnosti a či výška úroku dohodnutá v zmluve je alebo nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie podrobil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu prieskumu, z
namietaných skutočností a náležitostí absentujúcich v zmluve si vybral jednu, na jej základe považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov, túto náležitosť však zmluva obsahuje, takže záver súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti pre jej absenciu je nesprávny. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1

písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vykoná dokazovanie
ohľadne ostatných tvrdených skutočností stranami sporu, toto dokazovanie riadne vyhodnotí, opätovne
posúdi, či je úver možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a ak nie, tak posúdi správnosť a
výšku pohľadávky v zamietnutom rozsahu a zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

13. Podaním doručeným súdu dňa 03.10.2022 žalovaná poukázala na nepreskúmanú aktívnu
legitimáciužalobcu,ktorúskúmasúdajbeznávrhustranysporu,pričompodľažalovanejnebolidodržané
zákonného podmienky postúpenia pohľadávky. Žalovaná uviedla, že v spore je potrebné vychádzať
v prvom rade z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť

pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie
bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp. zn. 1Cdo/136/2019 z 26.02.2020

podrobne sa zaoberajúcimi splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ).
Napokon uviedla, že špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Žalovaná uviedla, že v danom prípade je sporné, či došlo
k riadnemu zosplatneniu úveru a či bola zaslaná výzva v zmysle zákona od veriteľa k dlžníčke, rovnako

či bolo zosplatnenie ako i výzva riadne doručené žalovanej, aby mohol veriteľ následne pohľadávku
postúpiť na žalobcu.

14. Podaním doručeným súdu dňa 15.01.2023 žalovaná uviedla, že už pred zrušeným rozhodnutím
namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím sa súd nezaoberal, pričom vyriešenie tejto

otázky považovala žalovaná za otázku zásadného významu z hľadiska platnosti postúpenia pohľadávky
z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorý nemá štatút banky, a tým aj zásadnú otázku pre
posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj

bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej
strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.
V zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie

je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Na základe
porušenia zákona nemohol veriteľ úver zosplatniť a ani postúpiť pohľadávku, ktorá na základe Zmluvy
vznikla. Žalovaná uviedla, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, keď pred poskytnutím úveru neoveril výšku mesačnej mzdy žalovanej, nezohľadnilschopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver a neprihliadol na jej iné mesačné výdavky (iné úvery,
kreditné karty, pravidelné mesačné náklady na bývanie, cestovanie, stravu a iné), ktoré ani nezisťoval.
Bez zisťovania ďalších okolností, uspokojením sa len s informáciami od žalovanej, nie je možné

konštatovať, že právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou.
Žalovaná má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy,
ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah
ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom
expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu

k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V
prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle §
11 ods. 2 ZoSÚ nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru
a v prípade, ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 ZoSÚ, v takom prípade zákon sankcionuje
takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie
povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o

príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak
by aj vyššie uvedené konanie žalobcu bolo považované za skúmanie bonity žalovanej, toto konanie by
nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho,
aby žalobca, resp. jeho právny predchodca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovanej, ako

napr. mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy.
Z uvedeného teda možno vyvodiť záver o nesplnení si povinnosti právneho predchodcu žalobcu o
preukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Pre posúdenie splnenia
povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková,

sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca)
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. V takomto prípade by v zmysle § 11 ods. 2
ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. A základe porušenia zákona nemohol veriteľ
úver zosplatniť a ani postúpiť pohľadávku, ktorá na základe Zmluvy vznikla. Keďže v tomto prípade

nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému
postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a §
525 ods. 2 OZ a § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ) a v tom prípade žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov mal súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietnuť. Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie

pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané.
V danom prípade postúpenie pohľadávky na žalobcu znamenalo obídenie zákona o bankách, zákona o
spotrebiteľskýchúverochaObčianskehozákonníka,keďsapostúpilživý,eštenesplatnýúvernažalobcu
a preto bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej
postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu potom samotná zmluva o postúpení

pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym
úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. V naznačenom
kontexte je nevyhnutné akcentovať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej
vety zákona č. 483/ 2001 Z.z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt,

ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ
zakázané. V danej veci poukázala na rozhodnutia (Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co 17/2016,
zo dňa 01.02.2017 ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.. 4Co 219/2016, zo dňa
08.12.2016, Krajského súdu v Nitre sp. zn.7Co/716/2016, zo dňa 27.02.2018, 12Co/122/2019 zo dňa
19.05.2020, 9CoCsp/6//2021 zo dňa 06.05.2021, 7CoCsp/5/2020 zo dňa 18.03.2021).

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadených pojednávaniach oboznámením sa so žalobou, Q.
O. E. Ú. Q. O. D. U. D. č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX Q. N. XX.XX.XXXX, predžalobnou upomienkou zo
dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.07.2017, prehľadom
splátok a úhrad žalovanej, Notárskou zápisnicou č. U. XXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX spísanou notárkou C.. Ľ. W., vyjadreniami žalobcu a žalovanej, ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.16. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s. po účinnosti projektu rozdelenia zlúčením
Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Q. O. E. Ú.H. K. Q. O. D. U.
D. Č.. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“) vo forme predtlačeného formulára. Zo zmluvy vyplýva, že jej

predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 4.000 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať uvedený úver v
60 mesačných splátkach vo výške 117,08 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 7.024,80 eur. Termín
konečnej splatnosti bol dohodnutý na 4/2020. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 27,90
% a priemerná hodnota RPMN vo výške 18,34 %.

17. Z listu zo dňa XX.XX.XXXX - predžalobná upomienka vyplýva, že pôvodný žalobca vyzval žalovanú
na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 332,80 eur a upozornil ju, že ak do 05.07.2017 nedôjde
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2017 bude oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky vyplýva, že
predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 06.06.2017.

18. Z listu zo dňa XX.XX.XXXX - oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že pôvodný žalobca

oznámil žalovanej, že dlh zo Q. Č.. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka
predstavuje sumu 3.334,71 eur. Žalobca k Oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nepredložil
doklad preukazujúci jeho odoslanie žalovanej, teda, že toto oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry
žalovanej. Zároveň v tomto oznámení ani neuviedol, ku ktorému dňu bola vyhlásená predčasnosť
splatnosť úveru.

19. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej k Q. Č.. XXXXXXX vyplýva, že žalovaná mala uhradiť splátky
celkovo vo výške 5.928,48 eur a uhradila sumu vo výške 2.704,20 eur.

20. Z Notárskej zápisnice č. U. XXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

spísanej notárkou C.. Ľ. W.Á. vyplýva, že došlo k zániku pôvodného veriteľa - spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. na základe rozdelenia zlúčením s právnym nástupcom VÚB, a.s., ktorý nadobudol
aj pohľadávku voči žalovanej.

21. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a prílohy č. X k A. Q. O. D. D.

vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky zo Q. Č.. XXXXXXX z pôvodného
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.28. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

29. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy

(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

36. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

37. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

38. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase postúpenia predmetnej
pohľadávky na žalobcu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ
ichnemôžepreviesťnatretiuosobu;toneplatí,akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkými

právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, ak b) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

39. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia predmetnej
pohľadávkynažalobcu(ďalejlen„Zákonobankách“),akjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čolen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

40. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.04.2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017 publikovanom v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov vo veciach občianskoprávnych č. 8/2018
pod bodom 60 - postúpenie pohľadávky a Zákon o bankách: „ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona
číslo 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež právo klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením je neplatný právny úkon.“

41. Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 28.10.2020 sp. zn. 19CoCsp/28/2020 uviedol ohľadne
postúpeniapohľadávkyzVÚB,a.s.naIntrumSlovakias.r.o.nasledovnýprávnynázor:„Ustanovenie§92
ods. 8 zákona o bankách vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Vyžaduje sa preukázateľné zaslanie písomnej výzvy

banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Žalobca,
ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný
preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v
omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov
postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom

(mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej
banky. Písomná výzva banky, t.j. výzva vyhotovená bankou, v danom prípade žalobcom predložená
nebola. Žalobca vo svojom vyjadrení k aktívnej legitimácií netvrdí ani nepredkladá súdu inú výzvu
ako predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotovenú pôvodným veriteľom spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s., po ktorej nasledovalo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti

úveru zo dňa XX.XX.XXXX, rovnako vyhotovené pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.
s. Keďže pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. sa stala právnym nástupcom obchodnej
spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., pohľadávka uplatnená žalobou, aj keď pôvodne vznikla z
úverovej zmluvy uzavretej medzi nebankovým subjektom a žalovaným, v čase jej uplatňovania na súde
už bola pohľadávkou banky. Všeobecná úverová banka, a. s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku

voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia len za splnenia zákonných podmienok stanovených v §
92ods.8zákonaobankách.Nakoľkožalobcanepreukázalsplneniezákonnýchpodmienokstanovených
v § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávok, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca
nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.“

42. Vzhľadom na skutočnosť, že v časti zaplatenia sumy 1.295,80 eur s príslušenstvom súd právoplatne
rozhodol rozsudkom vydaným 6. mája 2021, predmetom sporu ostala žalobný návrh o zaplatenie sumy
1.928,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2017 do
zaplatenia.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
(Consumer Finance Holdin, a.s., IČO: 35 923 130) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
XX.XX.XXXX platne uzavretá Q. O. Ú. L. C. Q. Q. E. v zmysle zhora citovaných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní a plnení z nej konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného

registra), zatiaľ čo žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ nie (z obsahu zmluvy ani z ostatných
listinných dôkazov nevyplýva iný záver). Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah
bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol právnym predchodcom
žalobcu vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch, a ktorej obsah žalovanýako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd
posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom. Po prechode Consumer

Finance Holding, a.s. na Všeobecnú úverovú banku, a.s. sa predmetný úver stal bankovým úverom a na
jeho ďalšie postúpenie bolo potrebné splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca
svoj nárok v konaní a svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvíja O. A. Q. O. D. D. zo dňa XX.XX.XXXX v
znení jej Dodatku č. 3, uzavretej medzi ním ako postupníkom a spoločnosťou VÚB, a.s. ako postupcom
(bankou).

44. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v
osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný
veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi novému veriteľovi a to aj bez
súhlasu dlžníka. V danom prípade sa však VÚB, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení

pohľadávky žalovanej na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
aj ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
povahu lex specialis. V § 92 ods. 8 predmetného zákona sú uvedené zákonné predpoklady pre platné
postúpenie pohľadávky voči banke (pobočky zahraničnej banky) alebo jej časti, a to: pohľadávka musí
byť splatná, postúpenie možno realizovať až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne musí

byť klient v omeškaní so splnením postúpenej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, zmluva o postúpení musí byť písomná. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nie je
zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Postúpenie
pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym

úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

45. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.10.2022 aj 15.01.2023
namietala v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Na
uvedenú námietku žalovanej z 03.10.2022 doručenú žalobcovi 07.12.2022 žalobca žiadnym spôsobom

nereagoval.

46. V danom prípade povinnosťou banky bolo pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať dlžníka
na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanej. Žalobca počas celého
konania poukázal len na výzvu, ktorá predchádzala samotnému zosplatneniu úveru, t.j. „Predžalobná

upomienka“ zo N. XX.XX.XXXX. Súd túto výzvu na úhradu dlhu pred zosplatnením nepovažuje za výzvu,
ktorú predpokladá zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nejde o totožnú výzvu s výzvou
v zmysle citovaného Zákona o bankách, ide o dve úplne odlišné výzvy, ktorých doručenie je spájané s
úplne odlišnými právnymi následkami.

47. V konaní taktiež nebolo preukázané, že žalobca doručil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru, keďže nepredložil súdu doručenku, ktorá by svedčila o tom, že si žalovaná oznámenie osobne
prevzala, dokonca nepredložil žiaden dôkaz ani o tom, že by tento právny úkon bol vôbec odoslaný
na doručenie žalovanej. Pokiaľ teda nebolo preukázané iné doručenie oznámenia o zosplatnení
do dispozičnej sféry žalovanej, nebolo preukázané, že zo strany veriteľa bol dodržaný zákonom

vyžadovaný postup pre vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru za splnenia podmienok
na zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s druhou vetou § 565
Občianskeho zákonníka. Právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany právneho
predchodcu žalobcu je preto potrebné považovať za absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore so zákonom. Keďže žalobca nepreukázal doručenie

oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti žalovanej do vlastných rúk, neuviedol dátum zosplatnenia
úveru, nepreukázal a nepredložil výzvu adresovanú žalovanej s upozornením nielen na omeškanie, ale
aj na jeho následok a vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie tejto pohľadávky,
teda nepreukázal, že došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky. Súd má za to, že aktívna vecnálegitimácia žalobcu sa odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom dospel k záveru, že pohľadávka
nebola postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu v súlade so zákonom a to konkrétne v
súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom a účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Nakoľko žalobca nepreukázal túto skutočnosť, nedošlo k
platnému postúpeniu pohľadávky, a teda nedošlo ani k platnému uplatneniu si práva zo strany žalobcu
pre absenciu jeho aktívnej vecnej legitimácie.

48. S poukazom na uvedené, zmluva o postúpení pohľadávky je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatným právnym úkonom vo vzťahu k tejto pohľadávke, od ktorej si žalobca odvodzuje
svoju aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu zamietol so závermi o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

49. Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu nijako nebráni súdu, aby
skúmal, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na terajšieho

žalobcuavnadväznostinato,čiježalobcavtomtosporeaktívnevecnelegitimovaný.Uznesenímzodňa
23.10.2020 išlo o procesné rozhodnutie, ktoré nijako neosvedčovalo platnosť postúpenia pohľadávky
a hmotnoprávnu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vstupujúceho do konania, a teda nezbavovalo súd
povinnosti ju skúmať.

50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Uznesením Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 2022 bol rozsudok súdu prvej inštancie z 6. mája
2021 vo výroku III. o náhrade trov konania zrušený s tým, že súd prvej inštancie posúdi správnosť a
výšku pohľadávky v zamietnutom rozsahu a zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Vychádzajúc so záverov uvedených vyššie, súd žalobu o zaplatenie sumy 1.928,48 eur s príslušenstvom
zamietol, preto možno jednoznačne konštatovať úspech žalovanej v percentuálnom vyjadrení 59,81 %.

V časti o zaplatenie sumy 1.295,80 eur s príslušenstvom bol zase procesne úspešný žalobca v rozsahu
40,19 %. Čistý úspech žalovanej oproti neúspechu žalobcu predstavuje 19,62 %. Vo všeobecnosti platí,
že v prípade čiastočného úspechu súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, avšak vychádzajúc z
dôvodu zamietnutia žaloby ktorým je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní,
súd dospel k záveru o procesnom úspechu žalovanej v celom rozsahu, teda aj v časti zaplatenia sumy

1.295,80 eur s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom z 6. mája 2021, právoplatným
23.06.2021, preto o trovách konania rozhodol tak ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku a priznal
žalovanej úspech tak v prvoinštančnom ako i odvolacom konaní v celom rozsahu, teda vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie

k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.