Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201239
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6719201239.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: I. I., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom U.Š. XXD, XXX XX H., t. času v ÚVTOS, občan SR, právne zast. AK Advokátska
kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti
žalovanému Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2,
812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I/ Žaloba žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.300,-- Eur sa z a - m i e t a .

II/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Bratislava I dňa 26. 11. 2018 žalobu, ktorou sa domáhal náhrady

škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Na námietku
žalovaného bola vec odstúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 11. 03. 2019.

2. Tunajší súd o žalobe žalobcu rozhodol v poradí prvým rozsudkom dňa 07. 11. 2019 tak, že žalobcovi
priznal titulom náhrady škody sumu 2.465,-- Eur s príslušenstvom (I. výrok), žalobu v časti nemajetkovej
ujmy zamietol (II. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna sporová strana nemá právo na
náhradu trov konania (III. výrok). Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu škody titulom trov obhajoby v

trestnom konaní, ktorý nárok súd považoval za dôvodný a preukázaný. Časť nároku žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 3.300,-- Eur súd považoval za nedôvodnú a nepreukázanú. Na odvolanie
žalobcu proti druhému a tretiemu výroku rozsudku odvolací súd uznesením č. k. 16Co/14/2020-37 zo
dňa 26. 05. 2021 zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch II/ a III/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.465,-- Eur s
prísl., bol rozsudok okresného súdu nedotknutý. Vo výroku I/ tak rozsudok súdu I. stupňa nadobudol
právoplatnosť dňa 21. 02. 2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. 01. 2019. Odvolací súd

vytkol prvostupňovému súdu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
ohľadne skutkových a právnych zistení a pre nesúlad záverov s vykonaným dokazovaním. V ďalšom
bolo uložené okresnému súdu urobiť skutkový záver o tom, či žalobca preukázal príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou, t. j. základ nároku. Ak bude základ nároku
preukázaný, súd sa bude zaoberať výškou peňažného odškodnenia. Bolo uložené súdu vyhodnotiť
skutkové tvrdenia uvádzané v rozhodnutí sp.zn.1T/59/2016 na strane 8, ako aj tvrdenia žalobcu
uvádzané v článku 4 ods.6 žaloby.

3. Predmetom konania na tunajšom súde tak zostal nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 3.300,-- Eur. Súd na pojednávaní doplnil dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil
vo vzťahu k nemajetkovej ujme nasledujúci skutkový a právny stav.4. V podanej žalobe žalobca odôvodňoval uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že zásah
môže predstavovať aj rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce

na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské
postavenie a podobne. Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca požadoval za každý mesiac nezákonného trestného stíhania náhradu vo
výške 100,-- Eur spolu 3.300,-- Eur. Poukázal na to, že trestné stíhanie jeho osoby hlboko zasiahlo

do jeho súkromia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Došlo k zásahu do jeho základných ľudských
práv a slobôd, kládli sa mu za vinu skutky, ktoré spoločnosť považuje za najzávažnejšie formy
protispoločenského konania. Tento nárok žalobca považuje za primeraný aj preto, lebo na základe
tohto nezákonného trestného stíhania bol žalobca nezákonne vzatý do väzby na 2 týždne v júli
roku 2015, čo bolo aj medializované. Výška uplatňovanej náhrady je primeraná v porovnaní s často
medializovanými informáciami o výške korekcií a vrátení prostriedkov do fondov EÚ za pochybenia

vo verejných obstarávaniach. Žalobca poukázal, že ako nezákonne obvinený, každý deň počas rokov
2015 až 2018 žil s vedomím, že je z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania negatívne vnímaný
zo strany svojho okolia a bol v neistote, či bude potrestaný za skutky, ktoré neboli trestnými činmi.
Trestné stíhanie predstavovalo negatívny zásah do jeho psychického a rodinného života, počas doby
trestného stíhania bol žalobca a jeho najbližšia rodina v strachu a obavách ako konečné rozhodnutie

ovplyvní jeho ďalší život. V dôsledku nezákonného trestného stíhania mu vznikali rodinné problémy.
Komparatívne žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/589/2015 z 13.
06. 2016, v ktorom bola potvrdená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,-- Eur ako primeraná z
dôvodu trestného stíhania, ktoré prebiehalo dva roky a nedošlo k pozbaveniu osobnej slobody a tiež k
úplne závažným následkom, nedošlo k vzatiu osoby do nezákonnej väzby v inom konaní na podklade

iného nezákonného trestného stíhania a nedošlo k medializácii osoby. V písomnom vyjadrení doručené
súdu 11. 04. 2019 k nárokovanej nemajetkovej ujme žalobca dodal, že nikdy nebol odsúdený, nemá
záznamvregistritrestov.Veľmiťažkoniesolviacročnúúčelovúkriminalizáciusvojejosoby,čoboloťažké
obdobie aj pre jeho rodinu. Žalobca má tri deti, z toho dve maloleté, pričom trestné stíhanie zhoršovalo
jeho rodinné vzťahy. K právnemu posúdeniu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na ustanovenie § 17

ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý jednoznačne priznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až v
tom momente, kedy samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a to
iba v tom prípade, ak vzniknutú ujmu nie je možné uspokojiť inak, t. j. po zvážení ostatných satisfakčných
prostriedkov. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/589/2015, v zmysle
ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. V ostatných prípadoch je trestné stíhanie vedené
proti osobe, ktorá sa za nevinnú po celý čas považuje a nevinnou aj je. Nevinný sa vnútorne ťažko
vyrovnáva so vznesením obvinenia a hrozbou trestu, ako i vykonávaním úkonov trestného konania.
Jeho prežívanie je zvýraznené neúspechom podávaných sťažností, trestné stíhanie vníma ako prejav
arogancie moci. Za spôsobenú škodu očakáva náhradu a za nemajetkovú ujmu satisfakciu. Štát je

povinný reparovať nevinnému všetky následky spôsobené trestným stíhaním a nahradiť mu nielen
vzniknutú škodu, ale aj nemajetkovú ujmu. Žalobca poukázal aj na závery Ústavného súdu ČR v Náleze
sp. zn. 4US 428/2005, ktorý uviedol, že samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať dokonca vznik
nemateriálnej ujmy. Obdobne tak konštatoval aj Krajský súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 5Co/104/2018.
Žalobca zdôraznil, že samotný fakt trestného stíhania bolo viac ročnou psychickou záťažou, výrazne

zasahovalo do súkromného a osobného života žalobcu, do jeho cti a dobrej povesti, s poukazom na
celkovú dĺžku trestného stíhania. Potreba odškodniť žalobcu za viac ročné morálne poškodenie jeho
osoby v dôsledku viac ročného trestného stíhania so zhoršením kvality jeho života počas doby trestného
stíhania umožňuje priznať mu náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle žaloby.

5. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný namietal, že zo žaloby nie je
zistiteľné, akým spôsobom a na základe čoho žalobca dospel k záveru, že by mu vznikla nemajetková
ujma práve v uplatnenej výške. Žalovaný poukázal na to, že prípravné konanie, v ktorom vykonával
prokurátor dozor, trvalo od 11. 06. 2015 do 26. 04. 2016, následne v konaní pred súdom je prokurátor
podľa § 10 ods.1 Tr. poriadku len stranou v konaní rovnako ako obžalovaný. Uplatňovanie náhrady

nemajetkovej ujmy za každý mesiac trestného stíhania až do 06. 03. 2018 vo výške 100,-- Eur mesačne
od žalovaného, tak považuje za nenáležité. Vo väzbe od 08. 07. do 23. 07. 2015 bol žalobca v inej
trestnej veci a proti žalobcovi bolo, aj je vedený niekoľko ďalších iných trestných konaní. Nemajetkovú
ujmu nestačí len tvrdiť, ale jej vznik a výška musia byť preukázané. Žalobca nepreukázal, že by muvôbec nejaká nemajetková ujma vznikla a už vôbec nie, že by mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti
s daným trestným konaním. Článok, na ktorý vo svojej žalobe poukazuje, sa týka inej trestnej veci, v
ktorej bol žalobca aj vo väzbe. Žalobca k vzniku nemajetkovej ujmy a jej výške k žalobe nepredložil

žiaden relevantný dôkaz.

6. Na pojednávaní dňa 03. 10. 2019 žalobca vypovedal, že 33 mesiacov bol perzekvovaný
nezákonnou obžalobou a vykonštruovaným trestným konaním zo strany prokuratúry vo Zvolene.
Jednalo sa o dva prípady v súvislosti s X. a druhý s R., ktoré boli zlúčené do jedného. Žalobca len poslal

list, v ktorom žiadal prešetriť, či náhodou konaním týchto osôb nedošlo k trestnému činu. Následne na
to bol obvinený a perzekvovaný. Dokonca bolo toto trestné stíhanie zneužité v inej trestnej veci, ktorá
bola tiež nezákonná, a v ktorej bol oslobodený, že ho dostali do väzby. Žalobca uviedol, že vznesené
obvinenie nepriaznivo zasiahlo do jeho života, zle to na neho psychicky vplývalo. Bežne mu manželka pri
rôznychpríležitostiachvyčítala,žečosastalo,dočohosanamočilapodobne.Rovnakosahovypytovala
jeho sestra, jeho matka, ako to vlastne bolo a čo sa deje. Keď aj povie svojim blízkym, že bol za to

oslobodený, sarkasticky mu odpovedia: „no, ale bol si obvinený.“ Ostatní sa mu zasa smiali, že mu bolo
vznesené obvinenie za situáciu, že on poslal list, v ktorom opísal určité skutočnosti prokuratúre, aby sa
tým zaoberala. Takéto poznámky sú na bežnom poriadku pri stretnutí s priateľmi, na futbale, keď si išli
spolu zahrať. Vždy sa snažil zdôvodňovať, ako k tomu všetkému došlo, a že obvinenie bolo nedôvodné,
lebo bol oslobodený spod žaloby, ale niektorí to nechápu, ako sa to mohlo udiať a stále pokračujú s

poznámkami na jeho osobu.

7. Na pojednávaní žalovaný zotrval na svojej námietke, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a tvrdenou ujmou na jeho strane. Poukázal najmä na to, že v čase
trestného stíhania, ktoré je predmetom tohto konania, prebiehalo niekoľko ďalších trestných stíhaní voči

žalobcovi za ďaleko závažnejšie trestné činy, žalobca tak nepreukázal naplnenie znakov v zmysle § 17
zákonnej úpravy a žiadal v tejto časti žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný zdôraznil, že trestné stíhania
v iných veciach sa týkali oveľa závažnejších trestných činov - zločinu, či obzvlášť závažného zločinu,
za ktorý bol vynesený aj odsudzujúci rozsudok. Žalobca nijako nešpecifikoval, prečo práve v súvislosti
s tu žalovaným trestným stíhaním mu mala vzniknúť ujma, tak ako ju uvádzal, či už vplyv na rodinu,

priateľov a podobne. Je nelogické, aby ujma, ktorú si uplatňoval v tomto konaní bola v spojitosti práve
s týmto trestným stíhaním. Väzba, ktorú spomínal v žalobe bola realizovaná v inej trestnej veci, hoci v
čase trestného stíhania, ktoré je posudzované v tomto konaní.

8. Uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, ČVS:

ORP-506/1-VYS-ZV-2014 zo dňa 11. júna 2015 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin krivého
obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 Trestného zákona pre skutok,
na základe ktorého žalobca zaslal list zo dňa 02. 05. 2014 na OP Zvolen a list zo dňa 02. 05. 2015
na SAK, v ktorom popisoval konanie N.. B. X.. Uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ (ďalej len „OKP OR PZ“) vo Zvolene, vydaným pod ČVS: ORP-660/1-VYS-

ZV-201 zo dňa 11. júna 2015 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin krivého obvinenia podľa § 345
Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 Trestného zákona pre skutok, na základe ktorého
žalobca zaslal list zo dňa 02. 05. 2014 na OP Zvolen, v ktorom popisoval konanie D. R.. Príslušné orgány
žiadal o preverenie uvádzaných skutočností. Sťažnosti žalobcu proti uvedeným uzneseniam boli podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuté uznesením Okresnej prokuratúry

Zvolen pod sp. zn.: 2 Pv 18/15/6611-25 a 2 Pv 91/15/6611-3 - obe zo dňa 09. júla 2015. Neskôr boli
samostatné prípravné konania vedené pod ORP-506/1-VYS-ZV-2014 a pod ČVS: ORP-660/1-VYS-
ZV-2014 uznesením vyšetrovateľa zo dňa 15. júla 2015 vydaným pod ČVS: ORP-506/1-VYS-ZV-2014
spojené na spoločné konanie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen dňa 26. 04. 2016 podal na
Okresný súd Zvolen proti žalobcovi obžalobu, o ktorej súd rozhodol rozsudkom sp. zn.: 1T/59/2017 zo

dňa 10. mája 2017 tak, že v celom rozsahu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku bol žalobca spod
obžaloby oslobodený, pretože skutok, pre ktorý sa trestné konanie viedlo, nie je trestným činom. Na
odvolanie prokurátora (aj poškodených - N.. B. X. a D. R.) Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo
dňa 06. marca 2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 5To/93/2017 odvolanie okresného prokurátora, ako
aj odvolanie N.. X. Z. R. v celom rozsahu zamietol.

9. Podľa článku vytlačeného z internetovej stránky zo dňa 27. 07. 2015 () sa okrem iného uvádza: „Štátu má dlhovať 890 tisíc Eur. Aj so
svojim komplicom je totiž podozrivý z daňového úniku pri prevode nehnuteľnosti za 1,8 milióna Eur.Za to im hrozí až osem rokov vo väzení. W. N., ktorý býva označovaný za bossa jednej z najstarších
bratislavských skupín N., a I. M. sú však - ani nie dva týždne po ich zadržaní - opäť na slobode. Krajský
súd v Bratislave prepustil z väzby obvinené osoby, nakoľko podľa senátu nie sú u obvinených naplnené

ako formálne, tak ani hmotnoprávne dôvody väzby... “ V ďalšom článok popisuje konanie v súvislosti s
prevodom vlastníctva nehnuteľnosti a následným podaním daňového priznania označených osôb.

10. Na základe dôkazov, ktoré súd zabezpečil vlastnou cestou k osobe žalobcu, bolo zistené:

11. Podľasprávymiestnehoúradu-I.Č.H.-T.I.zo04.11.2021kosobežalobcunebolozistenékonanie
pre porušovanie právnych predpisov, ani žiaden podnet alebo sťažnosť. Iné poznatky k menovanej
osobe známe nie sú. Podľa správy Obecného úradu Á. zo dňa 08. 11. 2021 žalobca v katastri Á. predal
nehnuteľnosť v marci 2018 a odvtedy sa v obci nezdržiava, ani nie sú o ňom žiadne informácie.

12. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni, žalobca pracoval na dohodu o pracovnej činnosti od roku 2015

v spoločnosti LIMOUSINE SERVISE s. r. o. Bratislava do roku 2017, následne na dohodu o pracovnej
činnosti so spoločnosťou SIZUMARO s. r. o.do marca 2018, následne je evidovaný ako zamestnanec
spoločnosti MP 44 s. r. o. Bratislava až doposiaľ. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti MP
44 s. r. o., je žalobca od 01. 09. 2017 jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti.

13. Podľa centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má žalobca od roku 2016 až doposiaľ
niekoľko opakovaných záznamov za priestupky na úseku dopravy. Podľa odpisu registra trestov žalobca
nemá žiaden záznam.

14. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. (8Tk) 2Tk/1/2019-5289 zo dňa 01. 12. 2021 bolo

rozhodnuté vo veci obžalovaných, okrem iného aj žalobcu, o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že
tak ustanovuje medzinárodná zmluva. V dôvodoch rozhodnutia bolo poukázané, že na obžalovaných
bola podaná dňa 19. 07. 2012 obžaloba pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, 3 Tr.
zákona, pokračovací trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods.1,
3Tr.zákona včastivštádiupokusupodľa§8ods.1Tr.zákona účinnéhovčasespáchaniaskutkuatoza

skutky okrem iných z júla 2008 a mája 2009, kde ako poškodený vystupoval D. R.. Zastavenie trestného
stíhania bolo odôvodnené neprimeranou dĺžkou trestného konania, kedy od vznesenia obžalovaných
ku dňu rozhodnutia uplynulo vyše 11 rokov a to s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR č. k.
1US/32/2020 zo dňa 09. 06. 2020, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal uvedeným trestným stíhaním.
Uvedeným rozhodnutím došlo k naplneniu ochrany základných práv a slobôd (prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov), ktoré zaručuje Ústava SR a Európsky dohovor o ľudských právach (článok 6
ods. 1).

15. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Tk/2/2018 zo dňa 26. 04. 2021 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/3/2020 zo dňa 20. 01. 2020, právoplatné dňa 24. 11. 2021 bolo

rozhodnuté, že žalobca ako obžalovaný (spolu s ďalšími obžalovanými) bol uznaný vinným zo zločinu
daňového podvodu podľa § 277a ods.1, ods.2 písm. c/, ods.3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že ako konateľ obchodných spoločností v roku 2013 sa dopustil tam popísaného konania na
úseku daní. Za to bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený

trest zákazu činnosti v súvislosti s podnikaním na dobu 8 rokov. K tomu právny zástupca žalobcu potvrdil,
že v tejto veci je žalobca aktuálne vo výkone trestu, avšak vo veci boli podané mimoriadne opravné
prostriedky.

16. Z evidencie trestných stíhaní bolo zistené, že voči žalobcovi sa viedlo viacero trestných stíhaní:

1) za skutok z 4/1996 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1 Tr. zákona, ktoré skončilo
oslobodzujúcim rozsudkom (právoplatne 04. 07. 2007),
2) trestné stíhanie, ktoré je predmetom posudzovania v tu prejednávanej veci,
3) pre skutok z 01. 07. 2008, za ktoré bolo žalobcovi vznesené obvinenie dňa 11. 10. 2010 pre trestný
čin hrubého nátlaku podľa § 190 ods.1, 3 písm. a/ Tr. zákona a trestný čin vydierania podľa § 189 ods.1,

ods.3 písm. b/ Tr. zákona, ku ktorému bolo neskôr pripojené trestné stíhanie vo veci skutku zo dňa 01.
01. 2009, za ktoré bolo vznesené obvinenie dňa 09. 07. 2015 pre trestný čin porušovania povinností pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1 ods.4 písm. a/ Tr. zákona, za ktoré skutky bola podanáobžaloba na súde v júli 2012, a ktoré konanie bolo napokon skončené zastavením trestného stíhania
vyššie citovaným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Tk/1/2019,
4) skutok zo dňa 01. 06. 2013, za ktorý bolo vznesené obvinenie dňa 22. 05. 2014 pre trestný

čin daňového podvodu podľa § 277a ods.1, ods.2 písm. c/, ods.3 písm. a/ Tr. zákona, 6/2018 podaná
obžaloba na súde, vo veci vynesený právoplatný odsudzujúci rozsudok Okresným súdom Nitra sp. zn.
6Tk/2/2018.

17.1 Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

17.2 Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (ďalej len „ZZŠ“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci nezákonným rozhodnutím. Podľa ods. 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17.3 Podľa§5ods.1ZZŠ,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

17.4 Podľa § 17 ods. 1 ZZŠ, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Podľa ods.2, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods.3,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ods. 4, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška

náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

18. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím je preukázanie základných podmienok a to preukázanie nezákonného rozhodnutia, vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a následkom, t. j. vzniknutou škodou.

Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia.
Samotná škoda ani samotné nezákonné rozhodnutie ešte nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu
a tomu zodpovedajúce právo poškodeného na jej úhradu. V tu prejednávanej veci bol právoplatný
záver o tom, že oslobodzujúci rozsudok v trestnej veci žalobcu mal v zmysle § 6 ods.1 zákona č.
514/2003 rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia

pre nezákonnosť. Tým je daná prvá z podmienok nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy.
Pre úspešnosť žaloby je však potrebné preukázať základ nároku, t. j. kumulatívne splnenie všetkých
podmienok a až následne sa súd zaoberá výškou nároku. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu
súd dokazovanie zameral týmto smerom. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou
musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná. Povinnosť tvrdenia (bremeno

tvrdenia) a dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno), čo sa týka príčinnej súvislosti, zaťažuje toho
účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, v tomto prípade žalobcu. Otázka príčinnej súvislosti
medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd
zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť, je
súčasne otázkou právnou, pretože súd robí záver o existencii ďalšieho z predpokladov zodpovednosti

za škodu a tento právny záver je závislý na skutkovom zistení. Ak príčinou vzniku škody bola iná
skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu nenastane. Nemusí ísť o príčinu jedinú, ale postačí, ak ide
o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku o odškodnenie ktorého ide a to o príčinu
podstatnú. Pri skúmaní základu nároku žalobcu súd vychádzal z podmienok ustanovenia § 17 ods.2 a 3
zákona č. 514/2003 Z. z., a skúmal aj to, či žalobcov nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

nezákonným rozhodnutím vo forme morálnej satisfakcie spočívajúcej v konštatovaní porušenia práva
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobca
uvedené nežaloval, ale domáhal sa iba náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z ustanovenia § 17
ods.3 citovaného zákona je možné dospieť k záveru, že rovnaké podmienky, podľa ktorých posudzujesúd výšku náhrady nemajetkovej ujmy, posudzuje súd aj v rámci úvah, či základ nároku je daný. Žalobca
v žalobe uvádzal, že dotknuté trestné stíhanie predstavovalo pre neho hlboký zásah do súkromia,
do jeho občianskej cti aj ľudskej dôstojnosti. Uvádzal, že trestným stíhaním došlo k zásahu do jeho

rodinného života, pri výsluchu vypovedal, že v súvislosti s týmto trestným stíhaním sa ho žena pýtala,
čo robil, rovnako sa na neho obracala s obdobnými otázkami ďalšia rodina, pri kontakte s priateľmi
mu títo adresovali rôzne posmešky a počas tohto trestného stíhania musel žiť s vedomím negatívneho
vnímania okolia. Ďalej dôvodil, že v súvislosti s trestným stíhaním bol vo väzbe v období 2 týždňov v
roku 2015, jeho osoba bola v súvislosti s trestným stíhaním medializovaná, čo preukazoval internetovým

článkom. Počas trestného stíhania pociťoval neistotu, či bude potrestaný za skutok, ktorý nebol trestným
činom. Žalobca v tomto smere poukázal na judikatúru súdov krajského súdu, prípadne Ústavného súdu
ČR, kde sú prijaté právne závery, avšak netreba opomínať, že v každom jednotlivom prípade súd
posudzuje každú vec samostatne. Pri náhrade nemajetkovej ujmy podmienky v zmysle § 17 ods.3
citovaného zákona súd posudzuje individuálne vo vzťahu ku každej osobe poškodeného zvlášť, nakoľko
ujma u každého poškodeného je individuálna. Žalobca v rámci žaloby aj svojho výsluchu poukázal na

to, že trestné stíhanie malo mať vplyv najmä na jeho osobný a rodinný život, spoločenský život vo
vzťahu k priateľom. Tvrdil zásah do svojho súkromia, pretože samotné trestné stíhanie počas doby
jeho trvania v ňom vyvolávalo pocity neistoty. Žalobca netvrdil, že by uvedené trestné stíhanie malo
vplyv na jeho pracovný život, zdravie, či širšie spoločenské uplatnenie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že súd
má vziať do úvahy okolnosť väzby, súd konštatuje, že žalobca bol vzatý do väzby v súvislosti s iným

trestným stíhaním, žalobca nepreukázal žiadnu súvislosť s tu posudzovaným trestným stíhaním a
tvrdenej väzby v roku 2015, preto súd nezistil, že by táto okolnosť bola v príčinnej súvislosti s tvrdenou
ujmou a na túto skutkovú okolnosť súd prihliadnuť nemohol. Rovnako pokiaľ žalobca tvrdil, že utrpela
jeho dobrá povesť, nakoľko došlo k medializácii jeho osoby v súvislosti s týmto trestným stíhaním, z
dôkazu predloženého žalobcom vyplynulo, že jeho osoba bola medializovaná, avšak v súvislosti s iným

trestným stíhaním, to znamená, že ani v tomto smere žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
tvrdenou škodou a nezákonným rozhodnutím, ktoré je predmetom posúdenia v tomto konaní. Ďalšiu
okolnosť, ktorú súd vzal na zreteľ, a na ktorú poukázal aj samotný žalovaný, bol fakt, že v čase trestného
stíhania, ktoré je posudzované v tomto konaní, bol žalobca trestne stíhaný aj v iných trestných veciach,
ďaleko závažnejších. Hoci je pravdou, že v čase tu posudzovaného trestného stíhania žalobca nebol

právoplatne odsúdený za žiaden trestný čin, t. j. sa hľadelo na neho ako na osobu bezúhonnú, avšak už
od 10/2010 bolo voči žalobcovi vedené trestné stíhanie za ďaleko závažnejšiu trestnú činnosť, kde mu
hrozili vyššie tresty (trestný čin hrubého nátlaku podľa § 190 ods.1, 3a Tr. zákona, kde je ustanovená
trestná sadzba 7 až 12 rokov, trestný čin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.3 písm. b/ Tr. zákona, kde
je ustanovený trest odňatia slobody v rozsahu 10 až 20 rokov). V tejto trestnej veci bol vynesený prvý

krát oslobodzujúci rozsudok (13. 12. 2012), následne odsudzujúci rozsudok (02. 03. 2015), toto trestné
stíhanie bolo napokon zastavené z dôvodu porušenia práva žalobcu na prerokovanie veci v primeranej
lehote uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Tk/1/2019 zo dňa 01. 12. 2021. Okrem toho
bolo v rozhodujúcej dobe vedené voči žalobcovi ďalšie trestné stíhanie od 22. 05. 2014 pre trestný čin
daňového podvodu podľa § 277a ods.1, 2 písm. c/, ods.3 písm. a/ Tr. zákona, za čo je trestná sadzba 7

až12rokov,vtejtovecijevynesenýprávoplatnýodsudzujúcirozsudokzodňa26.04.2021,žalobcovibol
uložený právoplatne trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne. Z uvedených okolností
nepochybnevyplýva,že vrozhodnomobdobí,t.j.počastrestnéhostíhaniavtuposudzovanejveciod11.
06.2015(uznesenieovzneseníobvinenia)do06.03.2018(uznesenieodvolaciehosúdu)prebiehalivoči
žalobcovi ďalšie dve trestné stíhania za závažnejšiu trestnú činnosť, kde mu hrozili vyššie tresty oproti

tu posudzovanej veci, kde pri trestnom čine krivého obvinenia podľa § 345 ods.1 Tr. zákona je trestná
sadzba 1 až 5 rokov, pri trestnom čine ohovárania podľa § 373 ods.1 Tr. zákona je trestná sadzba 0 až 2
roky.Niejepretoopodstatnenétvrdeniežalobcu,žeujmuzatuposudzovanétrestnéstíhaniepociťovalaj
pre to, že jeho predmetom boli skutky predstavujúce najzávažnejšiu formu protispoločenského konania,
pretože závažnejšie boli určite trestné stíhania paralelne prebiehajúce. Pokiaľ ide o posudzovanie

závažnosti vzniknutej ujmy, ktorú tvrdil žalobca, nie je celkom jednoznačne preukázané, že by na
závažnosti takto vzniknutej ujmy malo či už výlučnú príčinnú súvislosť alebo príčinu podstatnú, práve
trestné stíhanie v tu posudzovanej veci. Žalobca neuviedol žiadne tvrdenie a nepredložil žiaden dôkaz
o tom, že ním popisovaná ujma súvisela výlučne s tu posudzovaným trestným stíhaním, bez súvisu
s inými prebiehajúcimi trestnými stíhaniami. Súd preto uzatvára, že pokiaľ žalobca aj uvádzal ujmu v

súvislosti s týmto trestným stíhaním, ktoré nepochybne predstavovalo zásah do jeho súkromia, do jeho
osobného alebo rodinného života, ktorý popisoval, táto závažnosť nedosiahla takú intenzitu, ktorá by
odôvodňovala záver, že iba samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu by nebolo dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola nezákonným rozhodnutím spôsobená.19. Ďalej sa súd zaoberal aj okolnosťami, za ktorých došlo k trestnému stíhaniu žalobcu a následnému
oslobodeniu spod obžaloby. Trestné stíhanie malo súvis s predchádzajúcim vzťahom medzi žalobcom

a poškodenými N.. X. Z. R.. Podľa oslobodzujúceho rozsudku sp. zn. 1T/59/2016 bolo preukázané,
že medzi nimi existujú dlhodobo nepriaznivé medziľudské vzťahy, vzájomne sa atakujú a navzájom
na seba podávajú sťažnosti, trestné oznámenia. O uvedenom svedčí aj civilné konanie pred tunajším
súdom sp. zn. 11C/117/2011 (aktuálne prerušené do skončenia trestného konania), kde podal žalobu
D. R. proti tu žalobcovi a jeho spoločnosti MP 44 s. r. o., predmetom konania je neplatnosť prevodu

nehnuteľnosti z dôvodu, že k podpisu kúpnej zmluvy mal byť žalobca donútený pod hrozbou na živote
zo strany žalovaného (tu žalobcu). V žalobe žalobca poukázal na ich predchádzajúci blízky priateľský
vzťah, od roku 2008 spoločne podnikali, postupne došlo k zhoršeniu vzťahov do takej miery, že žalobca
pociťoval obavu o svoj život a zdravie. Z obžaloby a rozsudku v trestnom konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 3T/167/2013 vyplýva, že žalobca v postavení poškodeného uvádzal, že ho R. od
októbra 2009 vydiera, vyhráža sa mu smrťou a kriminalizuje jeho osobu z dôvodu, že nechce splatiť

svoje zväzky, na ktorých sa ústne dohodli a tiež chce dosiahnuť znovuzískanie pozemkov, ktoré mu
platne odpredal. D. R. bol právoplatne spod obžaloby oslobodený. V tu posudzovanej trestnej veci podal
žalobca podnety na príslušné orgány, v ktorých označil za podozrivých N.. X. (právny zástupca, ktorý
poskytoval obom právne služby) a D.. R. a vyslovil podozrenie z ich protiprávnej činnosti, ktoré sa
avšak preverením nepreukázali a následne bolo vedené voči žalobcovi trestné stíhanie pre trestné činy

ohovárania a krivého obrnenia, žalobca je právoplatne spod obžaloby oslobodený. To znamená, že
aj správanie samotného žalobcu malo podiel na tom, že sa proti nemu viedlo k trestné stíhanie, keď
vyhrotenie vzájomných vzťahov obe strany riešili rôznymi sťažnosťami a trestnými oznámeniami, nebol
žiaden dôkaz, ktorými by sa potvrdili.

20. Preto súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v časti základ nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, t. j., že by bola príčinná súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ním tvrdenou škodou,
najmä týkajúce sa následku obmedzenia na osobnej slobode, či zníženia jeho cti a dôstojnosti
medializáciou jeho prípadu. V časti ujmy na osobnom a rodinnom živote, ktorú súd uznal za preukázanú
výsluchom žalobcu, súd konštatuje, že dostatočným zadosťučinením vzhľadom na túto ujmu je samotné

konštatovanie porušenia práva žalobcu. Súd preto v ďalšom nevykonával dokazovanie ohľadne
samotnej výšky nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobcom, nakoľko nie je preukázaný základ uplatneného
nároku a preto súd žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyčíslenú na 3.300,-- Eur
zamietol.

19. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p. Žalobca mal vo veci úspech len
čiastočný. Úspešný bol v časti nároku na náhradu škody, ktorý nárok je mu právoplatne priznaný (v
poradí prvým rozsudkom). Žalobca nebol úspešný v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, kde je
plný úspech žalovaného. Vzhľadom na výsledky konania súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.