Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Csp/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204860
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4318204860.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11Csp/115/2018-366

4318204860
ECLI:SK:OSLV:2023:4318204860.10

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: 3./ J. Y., C.. U., W..
XX.XX.XXXX, F. L. XXX/XX, XXX XX Ž. proti žalovanému: 1./Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151
653, so sídlom Tomášiková 48, 832 37 Bratislava, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O.

Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036 2./DUPOS dražobná, spol.s r.o., IČO: 36
233 935, so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, zast. spoločnosťou PETKOV & Co s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14 ,811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok za neplatné, o určenie nároku na plnenie, ako aj o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v 3.

rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Levice pod č.k. 11Csp/115/2018-46 zo dňa 19.12.2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1. až 3. rade v podanej žalobe žiadali, aby súd stanovil, že splátkovom zmluva
o úvere zo dňa 01.06.2012 uzatvorená medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným v 1 je absolútne neplatná
a zároveň že určuje za neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v tejto zmluve za neplatné, že

žalovaný 1. má nárok na plnenie od žalobcov v 1 a 2 za úver podľa zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 01.06.2012 vo výške reálne požičanej istiny a zároveň uvedenou žalobou podali aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia v žalobe viac menej uvádza všeobecné dôvody, s
odkazom na zákonné ustanovenia, pre ktoré považujú zmluvu za absolútne neplatnú a za obsahujúcuneprijateľné zmluvné podmienky. Uviedli, že so žalovaným 1, bola podpísaná spotrebiteľská zmluva:
Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 01.06.2012. Žalovaný 1 mal podľa zmluvy (čl. I, bod 1.) poskytnúť
žalobcovi v 1 a 2 úver vo výške 20.000,- eur, ale žalovaný svoj záväzok nedodržal a poskytol úver

o 299,- eur v nižšej finančnej čiastke ako bolo dohodnuté v zmluve. doteraz poskytnuté informácie od
žalovaného 1 o finančných záväzkoch žalobcu 1 a 2 voči žalovanému 1 a aj o vzájomnom finančnom
plnení sú zmätočné. V dokumentoch žalovaného 1 absentuje údaj o výške už splatenej istiny, úrokov a
výške poplatkov. Z podnetu žalovaného 1 bol záväzok žalobcu 1 a 2 zabezpečený Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou na byt, v ktorom máme svoje trvalé bydlisko.

Ide o navzájom závislé zmluvy na úverovú zmluvu. Záložná zmluva spĺňa iba zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu k úverovej zmluve. Neplatnosťou primárneho úkonu sa stáva
absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon cez záložnú zmluvu. Pred podpisom zmluvy so
žalovaným 1 boli neskúsení, dôverčiví as právnym poriadkom neoboznámení spotrebitelia, uvedení do
omylu finančnými poradcami. Vstúpili do zmluvných vzťahov so žalovaným 1 za zmluvných podmienok,
ktoré si žalovaný vopred určil a ktoré žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť. Právne postavenie žalobcov

je ohrozené hrubo nemorálnym postupom žalovaného 1 a 2, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi
žalobcami 1 a 2 a žalovaným 1 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie žalovaných je
poznačené nekalými obchodnými praktikami. Poukázali na dražobné aktivity protistrany a s odkazom na
zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv na neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluve žalovaného 1. poukázali na to, že veriteľ požadoval od žalobcov, aby nad

rámec zákona poskytli zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je
výška záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase dohody o zabezpečení splnenia záväzku
žalobcov. Osobitne namietali neprijateľnosť poplatkov v prospech veriteľa a zmluvnú pokutu zaväzujúcu
spotrebiteľa v prípade poručenia povinnosti. Vyjadrili sa k nároku žalovaného 1 na úroky po zosplatnení
úveru v tom zmysle, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa zanikajú všetky práva

a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak zaniká aj povinnosť spotrebiteľa
splácať veriteľovi poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne,
v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Poukázali na to, že pri takom veľkom počte hrubo nemorálnych
a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť zmluva ako celok a preto je absolútne neplatná. Klamlivé

konanie veriteľa videli v tom, že ako veriteľ má tisícky klientov -spotrebiteľov a všetkým dáva podpisovať
zmluvy s textom vo vopred pripravenej typovej zmluve, ktorú veriteľ opakovane uzatvára a používa vo
vzťahu k neobmedzenému okruhu spotrebiteľov a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné
podmienky a sú teda v rozpore so zákonom. Zároveň požiadali súd aby s odbornou starostlivosťou
posúdil celé konanie žalovaného 1 a 2.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, a tak súd uznesením sp. zn.
11Csp/115/2018 - 46 zo dňa 19.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2021, nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej

obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti C ani jej časti ) podľa: Zmluva o zriadení záložného
práva v prospech žalovaného na základe : Zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa
01.06.2012 a zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva na byt v
bytovom dome sÚ..Č..XX, U. Č..XX, T. X, F. Č..XX A. W. N. Č..XXXX vo vlastníctve žalobcu 3/ v
spoluvlastníckom podiele 1/ 1 , obec: Ž., V. Ú.: Ž.X., I.: N., I. Ú., V. I. N., v bytovom dome na parcele

registra „C“, parcelné Č. XXX/XX, podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu a
spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č . XXX/XX, H.uh: zastavané plochy a nádvoria, výmera
XXXmX: XXXX/XXXXXX, E. to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Žalovanému v 2.
rade súd uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti:
byt zapísaný W. N. Č..XXXX, vedenom Okresným úradom N., V. I., I.: Ž., V. Ú. : Ž., I.: N., F. Č..XX

W. X.T.., U. Č..XX F. H. L. L..Č..XX, nachádzajúci sa na parcele registra „C" V. L. T. Č. XXX/XX, druh
pozemku : zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX parcela registra „C" KN s parcelným číslom 234/16 o
výmere 390 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného ukončenia

konania vo veci samej a vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Voči
neodkladnému opatreniu podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
25Co/100/2019-235 zo 12.06.2019 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej
časti potvrdené a tak predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2019.3. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia sa zároveň
vyjadril aj k žalobe a okrem iného namietal, že v podaní sa uvádzajú všeobecné tvrdenia, bez relevantnej

individualizácie vo vzťahu k žalobnému petitu a teda nejde o spôsobilú žalobu (množstvo tvrdení,
väčšinou generickej povahy, za absencie skutkových tvrdení) a tak je žaloba neurčitá. Tvrdenia žalobcov
majú jediný cieľ - zakryť a predlžovať protiprávny stav vyvolaný neplnením si povinností dlžníkom.
Uviedol, že aj keby zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky (čo však nie je tento prípad),
nevedie to k neplatnosti celého právneho úkonu, t.j. neplatnosť zmluvy. Okrem toto, v záložnej zmluve je

záložným právom zabezpečené i splnenie záväzku z prípadného bezdôvodného obohatenia. Poukázal
na znenie § 137 CSP a že žaloba o určenie, že zmluva je neplatná, resp. určenie, že žalovaný má nárok
na plnenie od žalobcov 1 a 2 vo výške reálne požičanej istiny, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) CSP, pričom možnosť určenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať
z ustanovenia osobitného predpisu. Ak v právnom poriadku takáto osobitná úprava nie je, nejedná sa
o žalobu procesne prístupnú. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva nie je zmluvou podľa zákona č.

129/2010 Z.z., neexistuje právna norma, ktorá by umožňovala žiadať takéto určenie a tak nie sú splnené
procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu takéhoto
nároku a preto je vylúčené, aby sa súd takouto žalobou zaoberal. Vo vzťahu k výkonu záložného práva
uviedol, že tento výkon nie je vôbec závislý na skutočnosti, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečený úver je splnený

riadne a včas. Z návrhu žalobcov nevyplývajú skutočnosti, ktorými by spochybňovali platnosť záložnej
zmluvy. Možnosť vykonať záložné právo (a to vždy i formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je
odrazom zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 OZ) a záložca je povinný- práve na základe toho, že je v
postavení záložcu - tento výkon strpieť (§151m ods. 4 prvá veta OZ), pričom pri výkone záložného práva
je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu (§151m ods.6 OZ). Právna úprava výkonu záložného

práva bola predmetom prieskumu ako na európskej úrovni (SD EÚ), tak i úrovni vnútroštátnej (ÚS SR).
Zároveň v ňom namietal miestnu nepríslušnosť a žiadal, aby bola vec postúpená Okresnému súdu Ba
III. ako všeobecnému súdu žalovaného.

4. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení vzniesol námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie

v celom rozsahu žaloby, keďže žalovaný v 2. rade nebol zmluvnou stranou zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 01.06.2012.

5. Súd uznesením sp. zn. 11Csp/115/2018-297 zo dňa 06.07.2020 odmietol podanie žalobcov zo dňa
29.11.2018,ktorébolodoručenéOkresnémusúduLevicedňa29.11.2018včastiourčenieneprijateľných

zmluvných podmienok Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.2012. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2020.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.03.2022, na ktorom žalobca v 1. rade a žalobca v 2.
rade zobrali žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca v 3. rade následne zaslal súdu vyjadrenie v ktorom

uviedol, že na žalobe trvá.

7. Súd uznesením sp. zn. 11Csp/115/2018-344 zo dňa 11.10.2022 zastavil konanie voči žalobcovi v 1.
rade a v 2. rade a priznal žalovanému v 1. rade a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v 1. a 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2022.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.01.2023, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal
v neprítomnosti žalobcu v 3. rade a žalovaného v 2. rade. Právny zástupca žalovaného v 1. rade
poukázal na otázku aktívnej vecnej legitimácie, uviedol, že predmetom konania je nie len určenie, ktoré
je neprípustné, ale ide o vzťah založený zmluvou o úvere, ktorého žalobkyňa nie je účastníkom a z

daného dôvodu je tu absencia jej aktívnej vecnej legitimácie, čo je v zmysle ustálenej judikatúry NS SR
(reprezentovaný napr. v rozhodnutí pod sp. zn. 1Cdo/91/2006) dôvod na konštatovanie neexistencie
predpokladu na prejednanie určovacej žaloby a zároveň s následkom v podobe nevykonávania
meritórneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to
najmä žalobou, Zmluvou o splátkovom úvere zo dna 01.06.2012, výpisom z úveru, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.07.2018, vyjadrením ombudsmana Slovenskej sporiteľnezo dňa 24.09.2018, výzvou k mimosúdnej dohode zo dňa 23.08.2018, oznámením o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 24.09.2018, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátna zmluva zo dňa 01.06.2012, plnomocenstvom, výpisom z LV č. XXXX - čiastočný, výzvou

na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 25.10.2018, žiadosťou
o oznámenie všetkých skutočností viaznucich k predmetu dražby, nesúhlasom s tzv. dobrovoľnou
dražbou zo dňa 23.08.2018, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, odvolaním žalovaného v 1. rade voči
uzneseniu o neodkladnom opatrení, výpisom z LV č. 2258-čiastočný, zaslaním znaleckého posudku
213/2018, námietkou - nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom

zo dňa 30.01.2019,emailovou komunikáciou, žiadosťou o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti
pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe zo dňa 22.10.2019, oznámením o výsledku posúdenia zmluvy
na Ministerstve spravodlivosti SR, odpoveďou na žiadosť MS SR zo dňa 27.06.2019,vyjadrením
žalovaného v 2. rade zo dňa 14.11.2019, vyjadrenie žalobkyne v 3. rade zo dňa 29.03.2022 a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav:

10. Dňa 01.06.2012 žalobcovia v1. rade a v 2. rade ako dlžníci a žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzavreli
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom v 1. rade a v 2. rade
poskytnutý úver na bývanie vo výške .000,- eur. Úver sa mal uhrádzať v 227 mesačných splátkach po
158,38 eura mesačne, k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná na
3. roky vo výške 6,79% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy a po zohľadnení zľavy 6,29% p.a., splatnosť prvej

splátky bola 25.07.2012 a konečná splatnosť úveru 25.05.2031. V zmluve boli v čl. II. zmluvy dohodnuté
poplatky a to, poplatok za spracovanie úveru vo výške 3,49 eur mesačne a spracovateľský poplatok
299,- eur jednorazovo. Mimoriadna splatnosť bola dohodnutá v čl. 2 zmluvy.

11. Dňa 01.06.2012 žalobcovia v 1. rade a v 2. rade ako záložcovia so žalovaným v 1. rade ako záložným

veriteľom uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu V zmysle
časti II., článku I tejto zmluvy, zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v
katastrálnom území Ž., I. Ž., I. N., A. W. N. Č.. XXXX, U. L. V. N., a to, byt nachádzajúci sa v bytovom
dome so súp. č. XX, W. G. Y. T. W. T.. C. Z. V. L. T.. Č.. XXX/XX U. Č.. XX W. X.T.., Č. F. XX, L. podielom
na spoloč. častiach a spoloč. zariadeniach domu a spoluvl. podiel k pozemku v pomere 7189/226972.

12. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že na základe darovacej zmluvy zo
dňa 11.02.2013 zavkladovanej T. U.-XXX/XXXX sa výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v
katastrálnomúzemíŽ.,I.Ž.,I.N.,A.W.N.Č..XXXX,nachádzajúcehosavbytovomdomesosúp.Č..XX,
W. G. Y. T. W. T.. C. Z. V. L. T.. Č.. XXX/XX U. Č.. XX W. X.T.., Č. F. XX, s podielom na spoloč. častiach a

spoloč. zariadeniach domu a spoluvl. podiel k pozemku v pomere XXXX/XXXXXX stal žalobca v 3. rade.

13. Podľa § 137 písm. c) zákona č.160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 vety prvej ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 a 5 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,

že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § § 151c ods. 1 a 2 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva

určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky.

25.Podľa§151dods.3OZ,záložnéprávomožnozriadiťnavec,bytananebytovýpriestorvovlastníctve
záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

26. Podľa § 151h ods. 1 a 2 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči
nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh
alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú

účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného
práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného
práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

27. Podľa § 151j ods. 1 a 2 OZ, Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas

splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona,3e) alebo domáhať sa
uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka

zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.29. Podľa § 1 ods. 3 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

30. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.1)

31. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

32. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

35. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 1. rade
ako veriteľom bola dňa 01.06.2012 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru na bývanie vo výške 20.000,- eur, ako aj skutočnosť, že medzi žalobcami v 1. a 2.
rade a žalovaným v 1. rade bola dňa 01.06.2012 uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam a mandátna zmluva na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o
splátkovom úvere. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako zmluvu o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), pričom naň nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v zmysle
§ 1 ods. 3 tohto zákona nejde o spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, pričom podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014) ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

36. Súd vyzval žalobcov na odstránenie nedostatkov podania a nakoľko žalobcovia na výzvu súdu
nedostatky ich podania neodstránili, súd uznesením sp. zn. 11Csp/115/2018-297 zo dňa 06.07.2020
odmietol podanie vo vzťahu k určeniu neprijateľných zmluvných podmienok a tak nebol predmetom tohto
konania výrok ohľadne určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako, vzhľadom k tomu, že

následne žalobcovia 1. rade a v 2. rade zobrali žalobu v celom rozsahu späť, pričom žalobca v 3. rade
naďalej trval na podanej žalobe, tak súd voči žalovanému v 1. a 2. rade konanie uznesením sp. zn.
11Csp/115/2018-344 zo dňa 11.10.2022 zastavil. Na základe uvedeného je žalobcom naďalej už len
žalobca v 3. rade.37. Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobcovia a teda v čase rozhodnovania súdu už len žalobca v 3.
rade sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a určenia nároku žalovaného v 1. rade

na plnenie voči žalobcovi v 1. a 2. rade. Žiadny zo žalobných výrokov sa však netýka žalovaného v
2. rade a ani žalobcu v 3. rade. Súd preto najprv vyzval všetkých žalobcov na späťvzatie žaloby voči
žalovanému v 2. rade a potom čo žalobcovia v 1. a 2. rade vzali žalobu v celom rozsahu späť, následne
vyzval žalobcu v 3. rade podľa § 138 CSP na späťvzatie žaloby ako zjavne nedôvodnej.

38.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) /uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9/. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)

alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. /rozsudok Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie teda nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok

pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z uvedeného
vyplýva, že ak žalobca v podanej žalobe žiada určiť, že on sám je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je jeho povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať. Rovnako je
povinný preukázať, že žalovaný-účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej

povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že
žalobca v 3. rade, ako aj žalovaný v 2. rade neboli účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa
vyvodzujú uplatnené nároky, t.j. zmluvy o splátkovom úvere.

39. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa

podaním sleduje). V civilnom sporovom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto
nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú, ako
žalobcom navrhovanú povinnosť. Od tejto zásady sa môže odchýliť iba výnimočne, a to v prípadoch, ak
sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahumedziúčastníkmi./uznesenieNajvyššiehosúduSRz29.6.2010,sp.zn.1Cdo70/2010/,čovšak

nie je dané v prípade tohto sporu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje
predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. V
zmyslenálezuÚSSRsp.zn.I.ÚS122/2012-47z03.10.2012:„Zviazanostisúdupetitomvyplýva,žesúd
nemôžeprekročiťnávrhyúčastníkovaprisúdiťviac,akosadomáhajú.Napriektomu,žezneniezákonato
neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil

iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“.

40. Žiadny zo žalobných nárokov sa netýka žalovaného v 2. rade, ktorý nie je zmluvnou stranou zmluvy o

splátkovom úvere, nároky z ktorej sú predmetom tohto konania a tak nie je pasívne vecne legitimovaný v
tomtokonaní. Rovnakožalobca v3.radeniejezmluvnoustranouzmluvyosplátkovomúvereaaninemá
povinnosť na plnenie v zmysle tejto zmluvy voči žalovanému v 1. rade, tak ako je uplatnené v žalobnom
návrhu. Žalobca v 3. rade je záložcom, pričom sa záložcom stal v dôsledku prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zálohu v zmysle záložnej zmluvy (zmluvy o zriadení záložného

právaknehnuteľnostiamamandátnazmluvazodňa01.06.2012uzatvorenejmedzipôvodnýmžalobcom
v 1. a v 2. rade ako záložcami a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom). Predmetom žaloby však
nie je výrok o neplatnosti záložnej zmluvy, ale výrok o neplatnosti úverovej zmluvy a určenie nároku
žalovaného v 1. rade voči pôvodným žalobcom v 1. a 2. rade. Žiadny z týchto výrokov sa teda netýkažalobkyne v 3. rade a tak nie je aktívne vecne legitimovaná v danom konaní. V dôsledku uvedeného
súd preto žalobu zamietol.

41. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd uznesením sp. zn.
11Csp/115/2018 - 46 zo dňa 19.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2021, neodkladné
opatrenie v tam špecifikovanom rozsahu nariadil. Vzhľadom na uvedené, a v súlade so znením ust.
§ 355 ods. 1 CSP, nakoľko súd žalobu vo vzťahu k žalobcovi v 1. a 2. rade zastavil a následne voči
žalobcoviv3.radezamietol,súdzrušilajuznesenieOkresnéhosúduLevicepodč.k.11Csp/115/2018-46

zo dňa 19.12.2018.

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to,
že žalovaný v 1. a 2. rade boli v spore plne úspešný, súd im priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi v 3. rade v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach, dňa 17. januára 2023

JUDr. Alena Moravčíková
s u d k y ň a