Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 23, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208316
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8319208316.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne U. X., rod. X., nar. XX. XX.

XXXX, bytom D. XXX/XX, V. O. N., zastúpenej JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057,
Snina proti žalovaným 1. L. X., nar. XX. X. XXXX, bytom Š. XXXX, F., 2. U. Y., rod. X., nar. XX. X. XXXX,
bytom L. M. XXXX, F., 3. X. X., rod. X., nar. X. XX. XXXX, bytom Z. XX, M. K., 4. R. V., rod. X., nar. XX.
X. XXXX, bytom Y. O. N. č. XXX, 5. L. X., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XX, V. O. N., 6. W. T., rod. B.,
nar. XX. X. XXXX, bytom M. XXXX/X, F., 7. W. P., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, žalovaní
v 1., 2., 4., 6. a 7. rade zastúpení advokátom JUDr. Jánom Holotom so sídlom Komenského 2791/35,
Snina o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou podielu o veľkosti 2/356 - tin nehnuteľností
zapísaných na
- LV č. XXXX kat. úz. V. O. N., a to parcely KN-E č. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 123m2 z
podielov zapísaných pod B XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX
- LV č. XXXX kat. úz V. O. N., a to parciel
KN-E XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 36m2,
KN-E XXX/X orná pôda o výmere 6.663m2,

KN-E XXX/XX orná pôda o výmere 3.031m2,
zapísaných pod B XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX
- LV č. XXXX kat. úz. V. O. N., a to parcely KN-E č. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 35.661m2 z
podielov zapísaných pod B XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
- LV č. XXXX kat. úz V. O. N., a to parcely KN-E č. XXX/X ostatná plocha o výmere 4.183m2 z podielov
zapísaných pod B XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
- LV č. XXXX kat. úz. V. O. N., a to parciel
KN-C XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98m2,

KN-C XXXX/X lesný pozemok o výmere 3.140m2,
KN-C XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139m2,
KN-C XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 514m2,
KN-C XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229m2,
KN-C XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264m2,
KN-C XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 361m2,
KN-C XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4.306m2,

KN-E XXX/X lesný pozemok o výmere 1.920.402m2,
z podielov zapísaných pod B XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX.

II. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že žalovaný v 1/ až 7/ rade majú náhradu trov konania uhradiť spoločne a nerozdielne. Výška trov bude
určená samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 2. 12. 2019 na tunajší súd žalobu a žiadala, aby súd určil, že je podielovou
spoluvlastníčkou podielu o veľkosti 2/356-ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX a XXXX z podielov zapísaných na týchto listoch vlastníctva tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že po svojom nebohom otcovi L. X., nar. XX. X. XXXX, zomrelom XX.
XX. XXXX zdedila v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. Y. nehnuteľnosti v katastrálnom území V.
O. N., ktoré jej otec zdedil po svojom otcovi L. X. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. Y.. Išlo o

nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XX, pod B XX v podiele 1/10, v zápisnici č. XX
v podieloch pod B XX, XX, XX vo výške 15/90, v zápisnici č. XXX pod B X, XX vo výške 1/10, v zápisnici
č. XXX pod B X/XXX v podiele X/XXX a v zápisnici č. XXX pod B X/e v podiele 1/10.

Stala sa tak vlastníčkou podielov zdedených v dedičskom konaní po svojom otcovi, avšak nedošlo k

zápisu podielu zo zápisnice č. XXX pod B XXX vo výške 3/356-ín do katastra nehnuteľností.

3. Žalobkyňa však bola presvedčená o tom, že je vlastníčkou aj podielu zo zápisnice č. XXX, lebo
sa pravidelne zúčastňovala schôdzí a valných zhromaždení Pozemkového spoločenstva V., ktoré jej
vyplácalo aj dividendy za užívanie sporného podielu. V r. 1997 tento podiel na seba previedli žalovaní

a to na základe záverov dedičského konania po ich otcovi L. X., ktoré sa viedlo pod sp. zn. XXD/XXX/
XXXX. Žalobkyňa je presvedčená, že k dedeniu tohto podielu po otcovi žalovaných došlo omylom, lebo
tento podiel zdedila ona po svojom otcovi.

Žalobkyňa poukázala na to, že jej otec L. X. a otec žalovaných L. X. boli bratia v pozemno-knižnej

zápisnici č. XXX kat. úz. V. O. N. bol evidovaný okrem podielu vedeného na starého otca strán sporu L.
X. pod B XXX o veľkosti 2/356-ín, aj podiel jeho manželky U. X., rod. Č. pod B XXX, avšak tento zápis
v pozemkovej knihe chýba. Napriek tomu, že výška podielu nie je v pozemkovej knihe zapísaná, podiel
bol predmetom dedenia v prospech jej syna L. X., ktorý zdedil 4/356-iny. Správne mal po svojej matke
zdediť len podiel vo výške 2/356-ín.

4. Nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX kat. úz. V. O. N. sú teraz
zapísané na listoch vlastníctva tak ako ich označila žalobkyňa v žalobe a ako sú uvedené vo výrokovej
časti rozsudku. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou podielu z nehnuteľnosti,
ktorý zdedila v dedičskom konaní po svojom otcovi a teda ho nadobudla dedením.

5. Žalovaní sa k podanej žalobe vyjadrili tak, že ju žiadajú zamietnuť v celom rozsahu, lebo vychádzajú
z údajov na jednotlivých listoch vlastníctva označených žalobkyňou. Tam sú zapísané parcely registra
„E“ a vlastnícke právo bolo zapísané na základe rozhodnutia Okresného úradu v F. č. jednania D.-
XXXX/XXXXX-Š. zo dňa 13. 10. 2003. Citované rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní na základe

Zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom a
je teda zrejmé, že súčasný vlastnícky stav vychádza z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu
a toto rozhodnutie je verejnou listinou. Zákon umožňoval v stanovených lehotách dosiahnuť zmenu v
zapísaných údajoch a to na základe relevantných dokladov. Uvedené lehoty však už uplynuli a preto v
súčasnej dobe nie je možné dosiahnuť vykonanie zápisu zmien zapísaných v údajoch na jednotlivých

listoch vlastníctva.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných vyjadrila tak, že nie je pravdou, aby žalovaní nadobudli
spoluvlastnícke podiely na základe správneho rozhodnutia, ale stali sa podielovými spoluvlastníkmi
titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XX po ich otcovi L. X.. Konanie ROEP, na ktoré sa

žalovaní odvolávajú má evidenčný charakter a v žiadnom prípade nezakladá samo osebe vlastnícke
vzťahy k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa sa nedomáha zmeny údajov ROEP v rámci správneho konania a
preto ani lehota 5 rokov z pohľadu vedeného súdneho konania nie je významná. Žalobkyňa sa domáha
určenia vlastníckeho práva, ktoré je nepremlčateľné a možno sa ho domáhať bez časového obmedzenia
v súdnom konaní. Žalobkyňa tvrdí, že podiely, ktoré sú predmetom konania, nadobudla dedením posvojom nebohom otcovi L. X. a týchto podielov sa po ich nadobudnutí v dedičskom konaní nijako
nevzdala.

7. Žalovaní k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že je pravdou, že svoje podiely nadobudli v dedičskom
konaní po otcovi L. X. vedenom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Dedičstvo nadobudli dobromyseľne a
nemali najmenšie pochybnosti o správnosti údajov v dedičskom konaní. Cítia sa byť vlastníkmi týchto
spoluvlastníckych podielov a preto žiadajú žalobu zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 7. rade a oboznámil sa
s listinnými dôkazmi, najme s predloženými listami vlastníctva, s pozemno-knižnou zápisnicou č. XXX
kat. úz. V. O. N., s dedičskými rozhodnutiami Y., Y., Y./XX a Y./XX a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Predložením listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX kat. úz. V. O. N. mal súd za
preukázané, že žalovaní sú na týchto listoch vlastníctva vedení ako podieloví spoluvlastníci podielov

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Z pozemno-knižnej zápisnice č. XXX kat. úz. V. O. N. mal súd za preukázané, že v nej boli ako
spoluvlastníci zapísaní pod radovým číslom XXX L. X. a manželka, pod XXX U. X., rod. Č.. Výška podielu
4/356 je uvedená v riadku pri mene U. X., rod. Č. s tým, že pri mene manžela L. X. výška podielu nie je

uvedená. Ďalej je tam zápis odpísané do B XX. Pod B XX v tejto pozemno-knižnej zápisnici je uvedené,
že došlo XX. X. XXXX, čd. XX na 4/356-iny U. X., rod. Č. pod B X/XXX. Ďalej je uvedené od X/XXX
podľa uznesenia Štátneho notárstva v F. zo dňa 16. 6. 1959 pod Y. XXX/XX vkladá sa vlastnícke právo
L. X. na 4/356.

Z uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. Č. d. XX/XX vyplýva, že súd povolil v pozemkovej knihe
kat. úz. V.Á. O. N. zápis pod r. č. XX v zápisnici č. XXX na U. X., rod. Č. pod B XXX.

Podľa uznesenia Štátneho notárstva v F. zo dňa 16. júna 1959 pod Y. XXX/XX-XX vkladá sa vlastnícke
právo L. X. a vkladá sa záložné právo na pohľadávku 13947,-- Kčs pre maloletého L. X..

11. Podľa uznesenia Štátneho notárstva v Snine Y. XXX/XX-XX z 16. júna 1959 poručiteľka U. X., rod.
Č., zomr. XX. F. XXXX zanechala závet - testament, podľa ktorého k dedeniu povolala svojich dvoch
synov v rovnakom pomere s tým, že sú povinní vyplatiť dcére poručiteľky 5000,-- Kčs v starej mene.
Tento testament poručiteľky všetci prítomní dedičia uznali za platný, dôsledkom čoho manžel poručiteľky

L. X. starší dedičstvo aj odmietol. Ostali teda k dedeniu povolaní obaja synovia poručiteľky v rovnakom
pomere jak podľa testamentu, tak aj podľa zákona. Za prijímateľa tohto dedičstva ako nedeliteľného
roľníckeho podniku podľa § 5 Zák. č. 139/1947 Zb. bol určený právoplatným uznesením Krajského súdu
v Prešove pod č. N. XXX/XX starší syn poručiteľky L. X..

Ďalej z tohto uznesenia vyplýva, že dedičmi zo závetu a zákonu boli L. X. a L. X., ml. s tým, že L. X.
bol povinný spoludedičovi L. X. poskytnúť výplatu a to polovicu hodnoty aktív dedičstva podľa obecnej
ceny. Mimo iného predmetom dedenia bol aj podiel v zápisnici č. XXX pod B XXX. Výška podielu nie
je v uznesení uvedená.

12. Z obsahu dedičského spisu Y. XXX/XX Štátneho notárstva v B. mal súd za preukázané, že sa v
ňom viedlo dedičské konanie po nebohom L. X., zomr. XX. O. XXXX, pričom uznesením z X. O. XXXX
bolo dedičstvo vyporiadané tak, že ho nadobudli synovia L. X. a L. X..

Podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 zák. č. 139/47 Zb. bol ustanovený za preberateľa roľníckeho podniku

poručiteľa jeho syn L. X. s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude určená preberacia cena dedičstva,
ako aj výplata ustupujúcemu spoludedičovi. Výška výplaty bola určená uznesením z 9. 1. 1963 na sumu
8662,50 Kč. Po právoplatnosti tohto uznesenia bolo nariadené vykonať zápis, mimo iného v zápisnici
č. XXX pod B XXX v podiele 2/356-ín zapísané na meno L. X. (žena U. Č.) v prospech nadobúdateľa
dedičstva L. X..

V spise sa nachádza aj lustrum pozemkovej knihy kat. úz. V. O. N., z ktorého vyplýva, že v zápisnici č.
XXX bol pod r. č. XXX vedený L. X. (žena U., rod. Č.) na podiel vo výške 2/356-ín.Zozápisniceopojednávanídňa27.3.1962vyplýva,ženatomtopojednávaníbolprítomnýsynporučiteľa
L. X. a jeho matka R. X., rod. C.. Bol stanovený predmet dedičstva, do ktorého mimo iného bola
zahrnutá aj zápisnica č. XXX kat. úz. V. O. N.. Notár poučil účastníkov o ustanovení zák. č. 139/47 Zb.,

podľa ktorého ide o roľnícky podnik, ktorý nemožno medzi dedičov rozdeliť a nakoľko títo sa nevedeli
medzi sebou dohodnúť ohľadom preberateľa roľníckeho podniku, preto bolo pojednávanie odročené.
Uznesením z 8. novembra 1962 bol za preberateľa roľníckeho podniku ustanovený syn poručiteľa L. X.,
bytom V. O. N. č. XXX.

13. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v B. č. Y. XXXX/XX z XX. I. XXXX mal za preukázané, že dedičstvo
po nebohom poručiteľovi L. X., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, nadobudla jeho dcéra U. X., nar.
XX. XX. XXXX. Predmetom dedenia bol, mimo iného, aj podiel poručiteľa zapísaný v pozemno-knižnej
zápisnici č. XXX pod B X/XXX v podiele X/XXX.

14. Žalobkyňa sa písomne k žalobe vyjadrila tak, že medzi stranami nie je spornou skutočnosť, že podiel

zapísaný pod r. č. B XXX a B XXX v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX kat. úz. V. O. N. bol k spoločným
podielom manželov L. X. a jeho manželky U. X., Č. a výška podielu bola 4/356-ín.

Zo zápisu v pozemkovej knihe tiež vyplýva, že celý tento podiel bol zapísaný v prospech syna pôvodných
spoluvlastníkov a to L. X. na základe dedičského rozhodnutia po matke U. X.. Podľa tvrdenia žalobkyne

však tento zápis nie je správny, lebo predmetom dedenia mala byť len polovica spoločného podielu a
teda vo výške 2/356-ín.

U. X., rod. Č. zomrela XX. X. XXXX a dedičské konanie bolo ukončené a zápis v pozemkovej knihe
bol vykonaný až v r. 1962. Pozostalý manžel L. X. žil ešte 8 rokov a zomrel až v r. XXXX. Predmetom

dedičského konania bol aj podiel pod B XXX v zápisnici č. XXX tak ako to vyplýva z dedičského
rozhodnutia Y.. Tento podiel nadobudol neskôr v dedičskom konaní Y. otec žalobkyne, ktorý sa volal
rovnako L.O. X. a po ňom žalobkyňa. Takýmto spôsobom boli dedené aj spoločné podiely v iných
pozemno-knižných zápisniciach, z ktorých polovicu podielu žalobkyňa po otcovi zdedila, pričom on ich
zdedil po svojom otcovi. Išlo o zápisnice v pozemkovej knihe kat. úz. V. O. N. č. XX, XX, XXX a XXX.

15. Keďže nebohý L. X. svoju manželku prežil o 8 rokov, nemohol v čase smrti U. X. byť predmetom
dedeniacelýpodielX/XXX-ín,alelenpolovicazneho.Spoločnézákonnéspoločenstvomanželovzaniklo
smrťou manželky v r. XXXX. Smrťou manželky nemohol byť L. X. pozbavený svojho spoluvlastníckeho
podielu X/XXX-ín. Obaja synovia platili tzv. kontingenty z majetku nadobudnutého po dedičoch a otec

žalobkyne L. X. ich plnil vo väčšom rozsahu.

V prospech žalobkyne bol vydaný tzv. „hluchý list vlastníctva“ č. XXXX a to na základe dedičského
rozhodnutia Y./XX. Je tam evidovaný podiel X/XXX-ín k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. O. N. v zápisnici č.
XXX. Žalobkyňa je zapísaná ako vlastníčka podielu z nehnuteľností, ktoré po svojom otcovi nadobudla

a chýba jej zápis len k podielu z pozemno-knižnej zápisnice č. XXX. Keďže aj na tento podiel bol
založený hluchý list vlastníctva, žalobkyňa sa cítila byť vlastníčkou podielu, ktorý zdedila. Tento list
vlastníctva bol zrušený až titulom ROEP v r. 2003 z dôvodu, že si tento podiel celý previedli na seba v
dedičskom konaní XXD/XXX/XXXX žalovaní. Nesprávnou evidenciou vlastníckych vzťahov sa tak stalo,
že ROEP uprednostnil dedičské rozhodnutie XXD/XXX/XXXX po otcovi žalovaných pred dedičským

rozhodnutím žalobkyne Y.. Súčasný stav zapísaný na príslušných listoch vlastníctva je tak sériou omylov
a nedostatkov v pozemno-knižných a katastrálnych záznamov.

Nakoľko sporné podiely mal v držbe titulom dedenia po otcovi L. X. otec žalobkyne L. X. a to od r.
XXXX (na základe Y./XX), následne ich mala v držbe žalobkyňa titulom dedenia po otcovi v r. XXXX (na

základe Y./XX), svoje spoluvlastnícke práva dobromyseľne a nikým nerušene vykonávala do r. 1997 (do
nadobudnutia dedičstva žalovanými v konaní XXD/XXX/XX), splnila minimálne aj podmienky vydržania
vlastníckeho práva podľa § 134 OZ. Pričom pri zápočte držby jej otca naplnila vydržaciu lehotu viac ako
30 rokov. Išlo po celý čas o pokojnú a nikým nerušenú držbu. Je však presvedčená o tom, že dedičkou
sporného podielu sa stala dedením a teda zo zákona.

16. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovaných sú zavádzajúce a
dochádza k nesprávnej interpretácii zabezpečených listín. Z obsahu dedičského rozhodnutia Y./XX po
nebohej U. X. vyplýva, že zanechala závet, kde k dedeniu povolala obidvoch svojich synov rovnakýmdielom. Za prenajímateľa dedičstva bol ustanovený L. X. s tým, že je oprávnený požiadať o zápis v
pozemkovej knihe podielu pod B XXX, avšak veľkosť podielu nie je uvedená. Nebol oprávnený požiadať
o zápis podielu pod B XXX. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie, kde za prenajímateľa podielu

bol určený syn L. X., avšak Najvyšší súd SR rozsudkom N. pôvodné rozhodnutie zrušil, ale len z
formálnych dôvodov.

Účastníkmi dedičského konania po starom otcovi L. X. boli obidvaja jeho synovia, t. z. L. X. a L. X., ktorí
v zápisnici o prejednaní dedičstva boli poučení o trestných následkoch a nesprávnom alebo neúplnom

údaji o stave majetku poručiteľa a túto zápisnicu podpísali a schválili. To znamená, že dedič L. X. vedel
a súhlasil, že do dedičstva po otcovi patrí aj podiel v zápisnici č. XXX a že dedičom a preberateľom
roľníckeho podniku je jeho brat L.O. X. a to aj pokiaľ ide o zápisnicu č. XXX kat. úz. V. O. N..

Pokiaľ ide o historický výklad o spoločnom majetku manželov, žalobkyňa uviedla, že predmetom dedenia
po starom otcovi žalobkyne boli aj podiely v iných pozemno-knižných zápisniciach a vždy išlo len o

polovičný podiel manželov. Vo všetkých prípadoch išlo o kúpu spred roka 1950, pričom tieto podiely
neprešli dedením na L. X. v celosti, ale iba polovica podielu zahrnutá do dedičstva po matke U.E. X.,
rod. Č.. Druhá polovica bola zahrnutá do dedičstva po jej manželovi L. X. staršom.

17. Žalovaný sa písomne vyjadrili tak, že nesporne podiel 4/356, zapísaný v pozemno-knižnej zápisnici

č. XXX pod por. č. B XXX a XXX, bol spoločným podielom manželov U. X., rod. Č. a L. X.. Poukázali na
Zák. č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve, ktorý platil v období od 1. 1. 1950 do 31. 3. 1964 a podľa ktorého
získané majetky obidvoch manželov sú majetkom spoločným (zákonné majetkové spoločenstvo).

Podľa ustanovení Zák. č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi (ktorý

platí od 5. 9. 1947). Pozemky zapísané vo vložke XXX tvorili poľnohospodársky podnik a takýto podnik
nebolo možné deliť pod stanovenú výmeru Dedičom poľnohospodárskeho podniku mohla byť len
jedna osoba. Preto tento podnik zdedil po svojej matke iba L. X. s povinnosťou vyplatiť ustupujúceho
spoludediča L. X.. Otec žalobkyne L. X. nemohol platne zdediť podiel 2/356-ín, keďže tento už v
čase rozhodovania o dedičskom konaní po nebohom L. X. neexistoval a žalobkyňa ho teda nemohla

nadobudnúť dedením.

18. V ďalšom svojom písomnom vyjadrení žalovaní uviedli, že v čase nadobudnutia spoločného
podielu manželov platilo na Slovensku Uhorské obyčajové právo. Od 1. 1. 1950 vstúpil do platnosti
Zákon 265/1949 Zb. o rodinnom práve, ktorý v ust. § 22 zaviedol inštitút „zákonného majetkového

spoločenstva“. Pozemky, ktoré sú predmetom sporu, sú spoločnými a nedeliteľnými pozemkami, sú
bývalými urbárskymi pozemkami, ktoré sa nikdy nedelili a nevyčleňovali a ich obhospodarovanie
zostávalo spoločné. Žalovaní nespochybňujú členstvo žalobkyne v urbárskej spoločnosti, ale z titulu
vlastníctva iných nehnuteľností. Ak žalobkyňa vo svojej výpovedi popisovala, že predmetom sporu má
byť parcela v lokalite F., tak ide o inú parcelu, ktorá nie je predmetom sporu. Z predmetných listov

vlastníctva totiž vyplýva, že je na nich zapísaných niekoľko parciel, pričom každá je samostatná a je
umiestnená v inej lokalite obce V. O. N.. Žalobkyňa nemohla užívať podiel zo všetkých týchto parciel
na jednom mieste v lokalite F.. Pri prepočítaní výmer jednotlivých parciel na podiel 2/356-iny na listoch
vlastníctva tak, ako ich označila žalobkyňa, vyplýva, že sumár výmer je 330 m2, pričom ide o rôzne
kultúry. Výmera 330 m2 je rozlohou malá, nevhodná na poľnohospodárske využitie v extraviláne a

nie je totožná s parcelou, ktorú žalobkyňa užívala v hone F.. Z údajov uvedených na príslušných
listoch vlastníctva je zrejmé, že nedošlo k vyčleneniu plochy zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu
jednotlivých spoluvlastníkov.

Spoločný podiel manželov v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX k tam zapísaným parcelám vznikol dňa

1. 3. 1939 a to podľa kúpnej zmluvy z 9. 2. 1937. Išlo o podiely prepísané z pôvodnej pozemno-knižnej
vložky č. XXX do novej č. XXX. Od 1. 1. 1950 treba na všetky manželstvá aplikovať ustanovenia Zákona
o rodinnom práve a zákonnom majetkovom spoločenstve a do toho dňa staršie predpisy. Ohľadne
majetku, ktorý na Slovenku nadobudli manželia počas manželského spolužitia do 1. 1. 1950, treba použiť
predpisy obyčajového práva o spolunadobudnutom majetku (koakvizícii), ktoré platili na Slovensku pred

účinnosťou Zákona o rodinnom práve.

Žalovaní poukázali na odbornú publikáciu „Plank“, podľa ktorej manželské majetkové právo u manželov
malo v bývalom obyčajovom práve platnom na Slovensku zmiešanú povahu; počas manželstvaspočívalo na zásade oddelenosti majetkov manželov a po zániku manželstva malo do určitej miery
povahu zjednotenia majetkov, prejavujúcu sa v inštitúcii koakvizície. Koakvizícia mala teda význam iba
prizánikumanželstvasmrťoualeborozlukou.Ibavtedymoholmanželalebojehodescendentiuplatňovať

koakvizičný nárok. Ten sa má uspokojiť v peniazoch. Inštitúcia koakvizície spočívala teda na princípe
nároku na výplatu hodnotového prírastku. V prípade úmrtia jedného z manželov si druhý manžel mohol v
rámciprávnehorežimukoakvizícieuplatňovaťlenpeňažnýnárok,nikdynemalnároknapolovicudaného
majetku v naturálnej podobe. Je teda zrejmé, že po úmrtí U. X. v r. XXXX, mal v následnom dedičskom
konaní jej pozostalý manžel L. X. nárok len na výplatu koakvizičného podielu v peniazoch. Svoj podiel

však odmietol a celý podiel 4/356-iny následne zdedil syn L. X. a to v súlade so závetom, ktorý zanechala
U. X. aj v súlade so zákonom. Ak ide o dedičské konanie, ktoré sa riadi predpismi o koakvizícii, v
takom prípade je predmetom dedičstva, pri úmrtí jedného z manželov celý spoločný majetok a pozostalý
manžel má len voči pozostalostnému súpisu nárok na vyplatenie pohľadávky vo výške, ktorá zodpovedá
koakvizičnému podielu vo finančnom vyrovnaní. Teda v dedičskom konaní po nebohej U. X. bol zapísaný
celý spoločný majetok manželov a teda podiel 4/356-ín z nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXX.

19. Z obsahu dedičského spisu sp. zn. XXD/XXX/XX mal súd za preukázané, že osvedčením o dedičstve
podiel pozemkov v zápisnici č. XXX kat. úz. V. O. N. pod r. č. B XX vo výške 4/356-iny zdedili žalovaní
rovnakým dielom.

20. Žalobkyňa o svojej výpovedi uviedla, že rodiny jej otca a otca žalovaných mali pozemky odčlenené,
lebo jej otec mal kus zeme, ktorá končila pod lesom, následne bol les a potok. Žalovaní užívali pozemky
až za týmto potokom. Keď jej matka išla pre dividendy do urbariátu, tak jej povedali, že im tam už nič
nepatrí. Žalovaný v 5. rade jej povedal, že ju vyhodí spred dvora, ak bude od nich niečo žiadať. V
minulosti mali všetky pozemky so žalovanými rozdelené na polovicu a to brázdou. Užívali pozemky v

lokalite, ktorá sa volala F. a tá sa začínala oproti ich domu. Pozemky obrábali, kým nevzniklo družstvo
a to v r. 1975.

Pamätala si deda, ktorý zomrel v r. XXXX. On býval u nich a svojho syna L. nechcel ani vidieť a jej otec
preto obrábal pozemky, ktoré vlastnil jeho otec ešte počas jeho smrti. Platil za nich aj kontingenty. Užíval

aj podiel z lesa a to takým spôsobom, že vozil drevo, ktoré bolo označené. Bratia L. X. a L. X. sa na
pozemkoch podelili, lebo L. X. mal pozemky od východu slnka a L. od západu.

21. Žalovaný v 1. rade L. X. uviedol, že sa nevie k predmetu sporu vyjadriť, lebo posledné roky pracoval
v zahraničí a doma sa zdržiaval málo. Mali pozemky po otcovi, ktoré užívali, ale nevie ich stotožniť v

prírode. Nevie, ktoré pozemky teraz žalobkyňa žiada.

Žalovaná v 2. rade U. Y. uviedla, že nevie, o čo v konaní ide a ktoré pozemky sú predmetom sporu.

Žalovaná v 4. rade R. V. uviedla, že má vedomosť o tom, že pozemky užívali tak oni, ako aj otec

žalobkyne, ale o ktoré konkrétne pozemky ide, to nevedela povedať.

Žalovaný v 5. rade L. X. uviedol, že oni užívali pozemky a vedel by ich označiť, lebo na nich pracoval,
väčšinou išlo o lúky, ktoré sa kosili. Pomáhali aj otcovi žalobkyne, ktorý tiež pozemky užíval. Pokiaľ ide
o parcelu v lokalite F., tak tá sa užívala spoločne a nič nebolo oddelené pre jednu a druhú rodinu.

Žalovaná v 7. rade W. P. uviedla, že jej otec L. X. a jeho brat L. X. mali medzi sebou spory ohľadne
pozemkov, hašterili sa a merali, komu koľko patrí. Mimo toho sa navštevovali, rozprávali a nemali zlé
vzťahy. Vzájomne museli odsúhlasiť odpredaj pozemkov, ak niekto z nich chcel niečo predať. Pozemok
v lokalite F. bol pod lesom, bol len jeden a nepoužíval sa na poľnohospodárske účely, ale kosil ako lúka.

Nevedela sa vyjadriť k tomu, či tam pracoval aj otec žalobkyne. Ostatné pozemky sa užívali spoločne
a boli rozdelené na polovicu, lebo bratia si ich tak podelili. Staval sa nový rodinný dom, ale ešte sa
nevedelo, kto v ňom bude bývať. Bolo povedané, že kto bude vlastníkom domu, zoberie so sebou
aj deda, ktorý mal tiež ešte nejaké pozemky napísané na seba. Bratia medzi sebou losovali a otec
žalobkyne L. X. vytiahlo los s tým, že sa presťahuje do nového domu a preto tam zobral aj svojho otca

L. X. staršieho.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne je opodstatnený
a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.V konaní bolo preukázané, že v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX kat. úz. V. O. N. boli ako spoluvlastníci
podr.č.XXXaXXXzapísanímanželiaL.X.aU.X.,rod.Č..Výškapodielubola4/356-ínamedzistranami

nebolo sporné, že išlo spoločný podiel manželov. Manželia podiel z nehnuteľností, ktoré boli zapísané v
pozemno-knižnej zápisnici č. XXX nadobudli titulom kúpy z 1. marca 1939. Pôvodne boli nehnuteľnosti
zapísané v pozemno-knižnej zápisnici XXX a neskôr odpísané do pozemno-knižnej zápisnice č. XXX.

Zároveň bolo preukázané, že na základe uznesenie Okresného súdu B. z 3. 6. 1963 pod č. Č. d. XX/XX

bolo povolené vykonať zápis v pozemkovej knihe v prospech L. X., mimo iného na podiel zo zápisnice
č. XXX na meno U. X., rod. Č. pod B XXX. Výška podielu nie je určená a zároveň z uznesenia vyplýva,
že nemal byť vykonaný zápis aj na podiel vedený pod B XXX. Napriek tomu bol do pozemkovej knihy
zápisnica č. XXX pod r. č. XX vykonaný zápis tak, že v prospech L. X. bol zapísaný podiel vo výške 4/356.

23. Po nebohej U. X. sa viedlo dedičské konanie pod č. Y. a najprv bol uznesením Krajského súdu Prešov

N. XXX/XX (ktoré sa nepodarilo zabezpečiť) ustanovený za dediča syn poručiteľky L. X., ale rozhodnutie
zrušil Najvyšší súd SR v konaní č. Cz 2/55. Následne rozhodoval Krajský súd v Prešove a určil za dediča
poručiteľky syna L. X.. Z uznesenia vyplýva, že U. X. zanechala závet, na základe ktorého mali dediť
synoviavrovnakompomere.Malivyplatiťpodieldcéryporučiteľkystým,žemanželporučiteľkysasvojho
podielu vzdal. Keďže predmetom dedenia bol nedeliteľný roľnícky podnik, uznesením Krajského súdu

v Prešove bol za preberateľa podniku určený L. X.. V uznesení o prejednaní dedičstva sú označené
nehnuteľnosti, ktoré L. X. nadobudol a pokiaľ ide o zápisnicu č. XXX, je uvedený podiel pod B XXX,
pričom výška podielu nie je uvedená.

24. Po pôvodnom podielovom spoluvlastníkovi, zapísanom v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX L. X.

(manželovi U. X., rod. Č.), sa viedlo dedičské konanie pod sp. zn. Y. XXX/XX. Aj po nebohom L. X. boli
dedičmi jeho synovia L. X. a L. X.. Keďže bolo zistené, že súbor poľnohospodárskych nehnuteľností
treba považovať za jednotný a nedeliteľný roľnícky podnik, ktorý vzhľadom na jeho malú výmeru nie je
možné deliť. Za preberateľa tohto roľníckeho podniku bol určený syn poručiteľa L. X., ktorý bol povinný
vyplatiť svojmu bratovi ustupujúcemu spoludedičovi finančnú náhradu. V uznesení sa konštatuje, ktoré

nehnuteľnosti sú predmetom dedenia a mimo iného L. X. zdedil po svojom otcovi aj podiel v zápisnici
č. XXX pod B XXX vo výmere 2/356-ín. Obsahom tohto dedičského spisu je aj lustrácia vykonaná v
pozemkovej knihe kat. úz. V. O. N., z ktorej vyplýva, že poručiteľ v čase svojej smrti vlastnil podiel v
zápisnici č. XXX pod č. XXX v 2/356-inách, konkretizovaný ako role a lúky vo výmere 5 ha, 68 á, 34 m2,
cesta vo výmere 45 á, 15 m2, les vo výmere 198 ha, 44 á, 60 m2.

25. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde B. pod sp. zn. XXD/XXX/XX zdedili podiel po L.
X., zomrelom XX. XX. XXXX v zápisnici č. XXX kat. úz. V. O. N. pod B XX vo výške 4/356-ín jeho deti
- žalovaní.

Žalobkyňa zdedila v dedičskom konaní vedenom pod Y./XX po svojom otcovi L. X., zomrelom XX. XX.
XXXX podiel v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX, kat. úz. V. O. N. pod B X/XXX vo výmere 2/356-ín.

26. Medzi stranami tak zostala spornou skutočnosť, či žalovaní majú byť spoluvlastníkmi podielu, ktorý
zdedili po svojom otcovi L. X. vo výške 4/356 alebo polovicu z tohto podielu vo výške 2/356 má vlastniť

žalobkyňa a to na základe toho, že tento podiel zdedila po svojom otcovi L. X..

27. Z predložených listín, najmä dedičských rozhodnutí a zápisu v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX,
kat. úz. V. O. N. vyplýva, že najprv zomrela manželka U. X., rod. Č. a to XX. X. XXXX. Vzhľadom na
to, že do dedičstva po nej patril poľnohospodársky podnik, ktorý bol nedeliteľný a dedičia sa nevedeli

dohodnúť, rozhodoval vo veci krajský súd, ale jeho rozhodnutie bolo zrušené najvyšším súdom. Z toho
dôvodu bolo do pozemkovej knihy doručené uznesenie Okresného súdu B. Č. XX/XX až XX. X. XXXX.
V tom čase už nežil jej manžel L. X., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Na základe dedičského rozhodnutia
po ňom jeho podiel v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX pod r. č. XXX a to vo výške 2/356-ín zdedil
jeho syn L. X.. Teda v januári 1962 bol vykonaný zápis do pozemkovej knihy o dedení podielu 4/356-ín v

prospech syna L. a v novembri 1962 bol vykonaný zápis o dedení podielu vo výške 2/356-ín v prospech
syna L.. Bolo však preukázané, že išlo o ten istý spoločný podiel manželov vo výške 4/356-ín.28. Súd však vychádzal z toho, že v dedičskom konaní vedenom po nebohej U. X. a to D XXX/XX výške
podielu nie je uvedená a rovnako tak výška podielu nie je uvedená ani v uznesení Okresného súdu B.
Č. XX/XX, ktorým súd povolil vykonať zápis v pozemkovej knihe. Naopak v tomto uznesení sa uvádza,

že sa povoľuje vykonať zápis v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX len na podiel U. X., rod. Č. pod B
XXX. Preto zápis v tejto pozemno-knižnej zápisnici pod r. č. XX je nesprávny, lebo v prospech dediča
L. X. nemal byť vykonaný zápis s výškou podielu 4/356-ín, ale len s výškou podielu 2/356-ín. Syn L.
X., ktorý bol určený za preberateľa roľníckeho podniku po svojej matke U. X., mohol zdediť len to, čo
jeho matka v čase svojej smrti vlastnila, t. z. podiel vo výške 2/356- ín. Manžel U. X. L. X. zomrel až

XX. XX. XXXX, teda 8 rokov po smrti svojej manželky. Predmetom dedičstva po jeho manželke nemohol
byť aj jeho podiel, lebo v tom čase žil a predmetom dedenia po poručiteľke nemohol byť majetok jej
žijúceho manžela. Ako vyplýva z dedičského rozhodnutia Y. XXX/XX, tento podiel a to vo výške 2/356-
ín zdedil syn L. X..

29. Žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach uvádzali, že podľa ustanovení Zák. č. 265/1949 Zb. o

rodinnom práve (ktorý platil od 1. 1. 1950 do 31. 3. 1964) a to § 22 ods. 2 tohto zákona „získané majetky
obidvoch manželov sú majetkom spoločným“. Podľa zápisu v pozemkovej knihe však manželia kupovali
podiely kúpnou zmluvou z 1. marca 1939, kedy zák. č. 265/1949 ešte neplatil.

Žalovaní tiež poukazovali na ustanovenia zák. č. 139/1947, podľa ktorého nebolo možné deliť

poľnohospodársky podnik pod určitú výmeru a dedičstvo mohla nadobudnúť iba jedna osoba.

TakzdedičskéhorozhodnutiapoU.X.,akoajzdedičskéhorozhodnutiapojejmanželoviL.X.vyplýva,že
dedičom bol vždy len jeden z dvoch synov manželov a to práve kvôli nedeliteľnosti roľníckeho podniku,
ktorý nedosahoval takú výmeru, aby ho bolo možné rozdeliť medzi dvoch dedičov. V dedičskom konaní

po nebohej U. X. bol určený za preberateľa roľníckeho podniku jej syn L. X. s povinnosťou vyplatiť
finančnú náhradu svojmu bratovi L. X. a v dedičskom konaní po nebohom L. X., zomrelom v r. XXXX, bol
určený za preberateľa roľníckeho podniku jeho syn L. X., ktorý rovnako bol zaviazaný vyplatiť svojmu
bratovi L. X. finančnú náhradu.

Nedeliteľnosť roľníckeho podniku znamená, že aj keď po poručiteľovi bolo viacero dedičov, podnik mohol
zdediť len jeden z nich.

Je vylúčené, aby jediným preberateľom spoločného roľníckeho podniku vo výške 4/356-ín bol L. X., lebo
ten zdedil roľnícky podiel po matke a teda len to, čo jeho matka v čase svojej smrti vlastnila a to je podiel

vo výške 2/356-ín. Vyplýva to zo samotného dedičského rozhodnutia, kde je uvedený podiel len pod B
XXX a nie aj pod B XXX. V dedičskom konaní nemožno nadobudnúť majetok žijúcej osoby, v danom
prípade manžela U. X. L. X.. Napokon po ňom bol určený za preberateľa roľníckeho podniku jeho syn
L. X., pričom explicitne v rozhodnutí bola určená nielen výške podielu 2/356, ale aj konkrétna výmera
a druh parciel a lesa. Z uvedených dedičských rozhodnutí, ktorými je súd viazaný, vyplýva, že podiely

rodičov sa pokiaľ išlo o spoločný poľnohospodársky podnik nedelili, ale nadobudol ich vždy iba jeden z
dvoch synov. Každý z týchto synov mohol nadobudnúť len toľko, koľko poručiteľ vlastnil v čase svojej
smrti. Je tak nepochybné, že po U. X., rod. Č.M. mohol jej syn L. X. zdediť len podiel vo výške 2/356 a
po otcovi L. X. zdedil jeho syn L. X. tiež podiel vo výške 2/356.

30. Žalovaní tiež ako procesnú obranu uvádzali teóriu koakvizície spoločného majetku manželov, ktorá
v princípe znamenala, že pozostalý manžel mal nárok len na výplatu hodnotového prírastku.

Samotní žalovaní uvádzajú, že podľa autora publikácie „Plank“ koakvizícia mala význam iba pri
zániku manželstva smrťou alebo rozlukou. Iba vtedy mohol manžel alebo jeho descendenti uplatňovať

koakvizičný nárok.

Kobranežalovanýchsúduvádza,žeksmrtianijednéhozmanželov,pôvodnezapísanýchakopozemno-
knižných spoluvlastníkov podielu nedošlo za účinnosti obyčajového práva platného na Slovensku, ale
až za účinnosti Občianskeho zákonníka platného od r. 1950. U. X. zomrela XX. X. XXXX a L.Á. X. zomrel

XX. XX. XXXX.

Podľa § 565 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950, pri dedení sa použije právo platné v deň smrti
poručiteľa.Podľa § 568 ods. 1 tohto zákona, dňom 1. januára 1951 zrušujú sa všetky ustanovenia o veciach
upravených týmto zákonom, počítajúc v to aj obyčajové práv, či už vyplýva zo súdnych rozhodnutí alebo

z iných prameňov.

Teda na prejednanie dedičstva po manželoch X. nemohlo byť použité obyčajové právo platné na
Slovensku a teda ani teória koakvizície, ale musel byť použitý Občiansky zákonník č. 141/1950 platný
od 1. 1. 1951. Preto sa súd teóriou koakvizície ani ďalej nezaoberal.

Je potrebné konštatovať, že súd je viazaný predchádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami a teda aj
rozhodnutiami vydanými v konaní Y. XXX/XX, aj v konaní Y. XXX/XXXX. Záväzné sú tak rozhodnutia po
nebohej U. X. aj L. X.. V dedičskom rozhodnutí po nebohej U. X. je explicitne uvedené, že predmetom
dedenia je len podiel zapísaný na jej meno v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX, teda pod V. XXX a výška
podielu nie je uvedená. V dedičskom konaní po nebohom L. X., je explicitne uvedené, že predmetom

dedenia po ňom je podiel zapísaný v zápisnici č. XXX pod V. XXX, pričom je uvedená výška podielu
2/356 a pre výpočet sumy, ktorú mal jeho dedič zaplatiť svojmu bratovi je dokonca uvedená presná
výmera a kultúra pozemkov, ktoré zodpovedajú tomuto podielu.

Súd tak konštatuje, že predmetom dedenia po nebohej U. X. Č. bol len podiel vo výške 2/356-ín a zvyšok,

t. z. podiel 2/356-ín bol predmetom dedenia po jej manželovi L. X.. Tento podiel potom zdedila žalobkyňa
po svojom otcovi L. X., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a to v dedičskom konaní Y. XXXX/XX,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom XX. X. XXXX.

31. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

V danom prípade žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktorý je predmetom
tohto konania, dedením po svojom otcovi L. X.. Preto súd podanej žalobe vyhovel a určil ju za
spoluvlastníčku nehnuteľnosti zapísaných na listoch vlastníctva podľa výroku tohto rozsudku v podiele

2/356-ín a to z podielov zapísaných na meno žalovaných.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom
rozsahu a preto súd zaviazal žalovaných nahradiť jej trovy konania v celom rozsahu s tým, že ich majú

nahradiť spoločne a nerozdielne, lebo ide o nerozlučné spoločenstvo žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.