Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200402
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7022200402.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LEPASTAV, s.r.o., so sídlom Československej armády
16/A, 040 01 Košice, IČO: 44 834 306, zast. JUDr. Viktor Križiak, advokát, so sídlom Moyzesova 46, 040
01 Košice, IČO: 42 093 210, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499
500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101388165/2022 zo dňa 13.05.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 29.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako
„správny súd“) dňa 01.08.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101388165/2022 zo dňa 13.05.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice

(ďalej aj ako „správca dane“) č. 100021331/2022 zo dňa 10.01.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte
len ako „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2017 v sume 12 057,00 Eur.

2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý

odôvodnil tým, že zo závažných dôvodov sú zásahy správcu dane a žalovaného spočívajúce
vo vyrubení rozdielu dane v sume 12 057,00 Eur za obdobie máj 2017 nezákonné. V dôsledku
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného podľa žalobcu hrozí začatie
daňového exekučného konania a s tým spojená nenapraviteľná ujma na právach a majetku. Žalobca má
za to, že v zmysle zákona žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala. Vyžaduje
sa však preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Žalobca je

presvedčený, že pokiaľ by nebol priznaný odkladný účinok žalobe, prípadným výkonom rozhodnutia
by došlo k zásahu do práv žalobcu vlastniť majetok. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že nikdy
nebol daňovým dlžníkom a jeho finančná a daňová disciplína je príkladná. S hrozbou exekúcie je podľa
žalobcu spojená aj hrozba samotnej jeho existencie ako podnikateľského subjektu. Dorubenie dane vo
výške 12 057,00 Eur (za celé obdobie január až december 2017 je to spolu viac ako 90 000,00 eur) je
pre žalobcu neprimerane vysoké, je rovno likvidačné a jeho zaplatenie pred preskúmaním zákonnosti

rozhodnutia spôsobí žalobcovi závažnú ujmu na majetku, pričom už len čiastočná úhrada tejto sumy, by
mala za následok úplný zánik podniku žalobcu. Z verejne dostupných registrov za rok 2021 má súd k
dispozícii prehľad o finančnej situácii žalobcu (Finstat). Vymáhanie výrubu v exekučnom konaní spôsobí
žalobcovi nenapraviteľné škody, v možnej exekúcii hrozí uloženie pokuty a môže dôjsť k ohrozeniu a k
úplnej nemožnosti žalobcu plniť svoje daňové a odvodové povinnosti v budúcnosti. Žalobca má za to, že
priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe je dôvodné a účelné, nijakým spôsobom ním

nebudezasiahnutédoprávštátuaoprávnenýchzáujmovinýchosôb,najehozákladesazamedzíhrozbe
závažnej ujmy a súčasne dostatočne chráni práva a oprávnené záujmy žalobcu. Žalobca záveromnavrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok a pozastaviť účinky rozhodnutia Daňového úradu
Košice č. 100021331/2022 zo dňa 10.01.2022.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.01.2023 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uviedol, že návrh žalobcu považuje za neopodstatnený a neodôvodnený, na základe
čoho žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo

veci samej.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej

správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom
a vyjadrením žalovaného.

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného

účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný
prostriedok.

11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho

nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru

za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia aleboopatreniaorgánuverejnejsprávyzávažnáujma,značnáhospodárskaškoda,čifinančnáškoda,závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len

nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne

aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa
domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred
uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná

hospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných
ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym
prípadom.

15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecnými
tvrdeniami o hrozbe závažnej ujmy, ktorá má spočívať najmä vo výške rozdielu dane vyrubeného
rozhodnutím Daňového úradu Košice, jeho neschopnosťou tento rozdiel dane uhradiť (s ohľadom na
celkový rozdiel dane za zdaňovacie obdobia január až december 2017) a s tým spojenou možnosťou
začatia daňového exekučného konania s tým, že poukázal na svoju finančnú situáciu, ktorá môže byť

správnemu súdu známa z verejne dostupných zdrojov.

16. Správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi reálne
hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že tvrdený negatívny
následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na podnikanie žalobcu.
Žalobca neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho
podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné
zdroje, hodnotu majetku a pod.), odkázal len na verejné zdroje a jeho finančnú situáciu k roku 2021, ktoré

však nepodávajú žiadnu informáciu o jeho aktuálnej finančnej situácii, v čase kedy majú ním tvrdené
následky hroziť.

17.Správnysúdkonštatuje,žezvyššieuvedenýchtvrdenížalobcunebolozistené,žebyvprejednávanej
veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou

napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého existencia je
jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, respektíve žalobca neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k
vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali tento právny následok.

18. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych
podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže
nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej
žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej

ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku nemohol návrhu
žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.19. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe
(neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).