Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821202961
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3821202961.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX/XX-X, A. - W. proti žalovanému: Q. R. W., Y.., G. XX XXX XXX, so sídlom P. A. 1, W., zastúpenému:
H.D.,X.G.XXXXXXXX,sosídlomF.X,W.ourčeniebezúročnostiúveruainé,naodvolaniežalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 9Csp/49/2021-62 zo dňa 21. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že úver, poskytnutý na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 4.4.2014 medzi právnym predchodcom
žalovaného I. C. M., Y.. a žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov. Vo výroku II. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 678,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III.

nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa a právny
predchodca žalovaného uzavreli Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 5 000 eur s výškou mesačnej splátky 77,54
eur, ročnou úrokovou sadzbou 14,9 %, RPMN 14,9 %, s termínom konečnej splatnosti 4/2024, celkovou
čiastkou 9 304,8 eur, počtom splátok 120, celkovými nákladmi spotrebiteľa 4 304,8 eur. Prílohou zmluvy
sú aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je uvedená

splatnosť úveru 4/2024, termíny splátok sú uvedené do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu 6838,52 eur.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 451
ods. 1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy s tým, že aj keď bola zmluva označená

ako pôžička na bývanie, nejde o žiaden z úverov uvedených v § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda ide o spotrebiteľský úver. Podľa súdu prvej inštancie zmluva neobsahuje presný údaj o
konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom „4/2024“, ale musí byť uvedený presným časovým
údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva. Rovnako nie je uvedený správny údaj
o výške, počte a termínoch splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá

§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. V článku 6 zmluvy sa pracne možno dozvedieť, že pokiaľ
nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve uvedené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v mesiaci.
Ďalej je v tomto článku uvedené, že prvá splátka je splatná mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie
je dohodnuté inak. Tieto údaje nie sú jednoznačné, zmluva pripúšťa, že môžu byť upravené na inom
mieste zmluvy inak. Podobne v Štandardných európskych informáciách pre daný spotrebiteľský úver je
napísané, že termín splátok je do 20. dňa v mesiaci. To môže byť, ako uviedla žalobkyňa, 1., 2., 5., 7.

až 19. deň mesiaca. Termín splátok je teda neurčitý, nie je stanovený konkrétny deň splatnosti splátky
v konkrétnom mesiaci. Tiež chýba termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). Pokiaľ žalovanýpoukázal na splátkový kalendár, tento nie je podpísaný žalobkyňou, teda nie je preukázané, že s ním
bola v čase uzatvorenia zmluvy oboznámená. Súd prvej inštancie preto podľa § 11 ods. 1 písm. b)
citovaného zákona považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda

žalobkyňa obdržala pôžičku 5 000,- eur a preukázateľne uhradila vyššiu sumu, má nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne, prípadne že rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa
žalovaného už z prvého pohľadu na zmluvu o úvere je zrejmé, že termín konečnej splatnosti je 4/2024,
pričom termín splátok sa nachádza vo fyzickej súčasti zmluvy o úvere - Zmluvné
podmienky, kde sa v bode 6.2 uvádza, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovene
inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v bode 6.3 sa
uvádza, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté

inak. V spojení všetkých údajov prítomných v zmluve o úvere je podľa žalovaného zrejmé, že splátky sú
splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (prvá splátka je splatná do 20. dňa mesiaca nasledujúceho po
uzavretí zmluvy) a termín konečnej splatnosti je apríl 2024, kedy je k 20. dňu v danom mesiaci splatná
posledná splátka úveru. Žalovaný poukázal aj na Štandardné európske informácie a Splátková kalendár,
ktoré obsahujú informácie o termíne splátok, pričom žiadna norma slovenského práva alebo práva

Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, nakoľko
uvedenú otázku už zodpovedal Súdny dvor EÚ vo veci Home Credit C-42/15, kde judikoval, že „zmluva
o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky [podstatné náležitosti]
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči“. Žalovaný poukázal aj na
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/69/2020 z 30. novembra 2021 a sp.

zn. 1Cdo/167/2021 z 27. apríla 2022, ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
2Cdo/69/2020, sp. zn. 7Cdo/277/2021).

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) v spojení
s § 365 písm. h) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru a tým aj o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie na
tom, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom nie je správne (úplne) uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti

úveru a o výške, počte a termínoch splácania istiny, úrokov a iných poplatkov.

6. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve nie je uvedený správny údaj o výške, počte a termínoch
splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je zrejmé, či mal na mysli nesprávne (nedostatočné) uvedenie

termínu splatnosti jednotlivých splátok, alebo nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Pokiaľ
ide o oddelenie istiny, úrokov a poplatkov v jednotlivých splátkach, k tomu už európske i slovenské súdy
ustálili, že rozpis započítania splátok na istinu, úroky a poplatky (či už vo forme amortizačnej tabuľky
alebo v inej forme) priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť uvedený. Spotrebiteľ si môže
kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu vyžiadať amortizačnú tabuľku od veriteľa. Takto to judikoval

Súdny dvor v rozsudku zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára
Bíróová, ktorý záväzne interpretuje príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESz23.apríla2008ozmluvách ospotrebiteľskomúvere(ktoráboladoslovenského
právneho poriadku implementovaná zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Súdny dvor
výslovne uviedol, že ustanovenia čl. 10 ods. 2 v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský

štát stanovil vo svojej vnútroštátnej právnej úprave povinnosť vo forme amortizačnej tabuľky priamo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
istiny. Nadväzujúc na to Súdny dvor v rozsudku C-331/18 z 5.9.2019 S. v. F. X. spresnil, že uvedené
ustanovenia smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musí zmluva o spotrebiteľskomúvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných
nákladov.

7. V súlade so zásadou eurokonformného výkladu vnútroštátnej právnej úpravy je potom potrebné
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) vykladať tak, že sa v tomto ustanovení nepožaduje, aby každá splátka bola rozčlenená
na časti, ktoré budú započítané na istinu, na úroky a na poplatky, ale že sa tu požaduje, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok, pričom v splátkach

má byť započítaná nielen istina, ale aj úroky a poplatky (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/211/2017, 5Cdo/132/2017, 7Cdo/98/2018). Takýto
(eurokonformný) výklad zákonného ustanovenia nijako neodporuje samotnému zneniu zákona (teda nie
je contra legem), práve naopak - citované ustanovenie nepožadovalo uviesť „výšku, počet a termíny
splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok poplatkov“, ale
len „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, teda nič nebráni vykladať toto

ustanovenie tak, že stačí uvedenie výšky, počtu a termínov splátok, ktoré v sebe zahŕňajú splátky istiny,
úrokov aj poplatkov.

8. V už vyššie citovanom rozsudku zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia
a.s. c/a Klára Bíróová sa Súdny dvor vyjadril aj k termínom splatnosti jednotlivých splátok, keď uviedol,

že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ zmluvné podmienky umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok. S odkazom na tento rozsudok Súdneho dvora aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
z 30.11.2021 sp. zn. 2Cdo/69/2020 judikoval, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie je potrebné
uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; náležitosti uvedené v §

9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy
a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom
trvá (R 16/2022).

9. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahovala priamo dátumy splatnosti jednotlivých splátok ani dátum konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ale uvádzala: „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 4/2024“ a v tzv.
zmluvných podmienkach, ktoré boli priamou súčasťou zmluvy, teda boli kryté podpismi oboch zmluvných
strán, bolo uvedené (v bodoch 6.2 a 6.3): „Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve
stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá Splátka je

splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.“ Taktiež správne uviedol,
že prílohou zmluvy boli aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (takisto podpísané
žalobkyňou - pozn. odvolacieho súdu), v ktorých je uvedená splatnosť úveru 4/2024, termíny splátok sú
uvedené do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

10. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f),
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy (4.4.2014) tak,
že zmluva neobsahovala presný termín splatnosti jednotlivých splátok, ani presný termín konečnej
splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí. V súlade
s európskou a vnútroštátnou judikatúrou citovanou vyššie (v bode 8 tohto odôvodnenia) je potrebné

citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch interpretovať tak, že nevyžadujú výslovné
uvedenie dátumov splatnosti splátok a dátumu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Postačuje,
keď zmluvné podmienky umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať dátumy splátok, vrátane
dátumu splatnosti poslednej splátky, ktorý je dátumom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11. V preskúmavanej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné z údajov uvedených v zmluve
jednoznačne zistiť, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy, a to do
20. dňa tohto mesiaca (pričom obidve zmluvné strany podpisovali zmluvu v ten istý deň, 4.4.2014, teda
dátum uzavretia zmluvy bol spotrebiteľovi v deň jej uzavretia známy). Z toho je zrejmé, že prvá splátka
bola v tomto prípade splatná do 20.5.2014 a každá ďalšia splátka vždy do 20. dňa každého mesiaca.

Jednoznačne bol v zmluve stanovený aj počet splátok (120), čo v spojení s údajom o konečnej splatnosti
(„mesiac/rok: 4/2024“) nevzbudzuje pochybnosť o tom, že posledná splátka bola splatná do 20.4.2024,
čo bol aj termín konečnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.12. To, že termín splatnosti splátok bol v zmluve uvedený slovami „do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci“, teda s predložkou „do“, nemožno interpretovať ako neurčité vyjadrenie. Medzi údajmi o
splatnosti „do 20. dňa“ (s predložkou „do“) a „20. dňa“ (bez predložky) nemožno vidieť zásadný rozdiel.

Je pravdou, že v zmluve uvedená formulácia umožňovala dlžníkovi splatiť každú splátku aj skôr (teda
aj 1., 2. dňa v mesiaci atď.), to je však úplne prirodzené a túto možnosť by dlžník mal, aj keby bola
splatnosť uvedená bez predložky „do“, teda slovami „splátky sú splatné 20. dňa v mesiaci“.

13. Vo vzťahu k slovným spojeniam „pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené

inak“ a „pokiaľ nie je dohodnuté inak“ (ktoré boli použité v zmluvných podmienkach v ustanoveniach
o splatnosti prvej splátky a ďalších splátok) je potrebné uviesť, že formulácia „ak nie je (v zmluve)
dohodnuté inak“ sa bežné používa vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú priamo
súčasťou zmluvy a zmluva na ne len odkazuje. Jej použitie priamo v zmluve je neštandardné a môže
spotrebiteľa zneisťovať v tom zmysle, že musí v zmluve hľadať, či na iných miestach nie je uvedený
iný deň splatnosti splátok, resp. iný termín konečnej splatnosti úveru (a v prípade, ak by tomu tak bolo,

nebolo by zrejmé, ktoré ustanovenie zmluvy má prednosť, keďže niet dôvodu, aby v tej istej zmluve
bol jeden údaj uvedený dvoma spôsobmi). V tomto prípade však jednak zmluva neobsahovala žiaden
iný údaj o termínoch splatnosti splátok a jednak bol žalobkyni spolu so zmluvou predložený aj formulár
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere - žalobkyňa tento formulár podpísala a sama
ho predložila súdu spolu so žalobou, čo svedčí o tom, že ho reálne mala k dispozícii, teda ho možno

považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo formulári štandardných európskych informácií
bolo výslovne a jednoznačne uvedené, že termín splátok je do 20. dňa v mesiaci.

14. Za vyššie uvedených okolností dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že
v preskúmavanej veci bol termín splátok úveru aj termín konečnej splatnosti úveru uvedený dostatočne

zrozumiteľným spôsobom, teda záver súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné požiadavky na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nebol
správny a z toho vyplývajúci záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11
ods. 1 písm. b) citovaného zákona bol predčasný.

15. Keďže súd prvej inštancie skúmal len tieto dve zákonné požiadavky (termíny splatnosti splátok
a termín konečnej splatnosti úveru) a nevenoval dostatočnú pozornosť ostatným dôvodom, pre ktoré
žalobkyňa v žalobe označila úver za bezúročný a bez poplatkov. Pritom žalobkyňa uvádzala o. i.
nesprávny údaj o úrokovej sadzbe (resp. že úroková sadzba nemôže byť totožná s RPMN) a o
nepreskúmaní bonity žalobkyne. K úrokovej sadzbe súd prvej inštancie iba uviedol, že táto bola podľa

jeho názoru uvedená správne, a odkázal na argumentáciu žalovaného, avšak vôbec sa nezaoberal
argumentom, že RPMN nemôže byť totožná s úverovou sadzbou. K žalobkyňou namietanému
nedostatočnému preskúmaniu jej bonity sa súd prvej inštancie nevyjadril vôbec. Vzhľadom k tomu,
keďžedokazovanietejtoskutočnostibypresahovalorozsahodvolaciehokonania,odvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma tie dôvody prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného spotrebiteľského úveru, ktorým v zrušenom rozsudku nevenoval pozornosť, prípadne
vykoná k nim potrebné dokazovanie. Po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie vo veci
opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).