Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118220078
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1118220078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konkurzná
a reštrukturalizačná, k. s., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 47 166 142, správca úpadcu AURUM
TRADE CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C. s.r.o., Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČO: 31 337 279, proti
žalovanému: L.. O. R., D. XX.XX.XXXX, N. N. XXXXX/XB, XXX XX N., práv. zast. Mgr. Stanislava
Winklerová, advokát, Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 23.306,78 EUR s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/52/2018-116 zo dňa 05.03.2020,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/52/2018-116 zo dňa
05.03.2020 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým meritórnym rozhodnutím súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom
zamietol žalobu v celom rozsahu s poukazom na ust. § 44 ods.1, 42 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 657, § 658 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1,
§ 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Druhým výrokom priznal žalovanému
trovy konania voči žalobcovi v celom rozsahu s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.306,78 EUR s príslušenstvom.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mal, tak ako deklaruje v prihláške svojej pohľadávky v
konkurznom konaní a zmluvami o pôžičke, poskytnúť úpadcovi v súlade s výpismi z účtov a príjmovými
dokladmi na ktoré sa odvoláva spolu sumu pôžičky vo výške 59.010,47 EUR a odmenu za poskytnutie
pôžičky spolu vo výške 4.936,99 EUR. Žalovanému mal voči úpadcovi vzniknúť podľa čl. IV Zmluvy
o pôžičke zo dňa 01.01.2016 nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % za každý deň
omeškania,počnúcdňom31.01.2016.Žalovanýuviedolvprihláškepohľadávkyvýpočetzmluvnejpokuty

za poskytnuté pôžičky spolu vo výške 139.691,00 EUR, pričom v konkurznom konaní vedenom voči
úpadcovi si uplatnil prihláškou práve túto sumu. Dňa 29.08.2013 žalovaný a úpadca uzavreli Dohodu
o započítaní, na základe ktorej došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 6.643,08 EUR,
pričom po započítaní nárok žalovaného predstavoval sumu 1.693,22 EUR. Úpadca uhradil žalovanémusumu vo výške 9.000,00 EUR dňa 01.02.2016, vo výške 10.000,00 EUR dňa 26.07.2016 a vo výške
6.000,00 EUR dňa 10.01.2017, spolu teda došlo k vráteniu údajnej pôžičky žalovanému vo výške
25.000,00 EUR. Po započítaní zvyšného oprávneného nároku žalovaného vo výške 1.693,22 EUR z

titulu pôžičky na peňažné prostriedky, ktoré boli zo strany úpadcu skutočne žalovanému zaplatené,
mal žalobca za to, že suma 23.306,78 EUR bola žalovanému úpadcom vyplatená bez právneho
dôvodu, a teda sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 23.306,78 EUR titulom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a teda zaplatenia do konkurznej podstaty úpadcu žalovaným.

Súd ustálil, že žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 23.306,78
EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor úpadcu. Aktívna
legitimácia žalobcu, ako správcu úpadcu, je daná v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 v spojení s § 44
ods. 1 ZKR. Žalobca v rámci sporu argumentoval tým, že žalovaný preukázal reálne poskytnutie pôžičky
úpadcovi len v sume 8.336,30 EUR, z toho, po medzi stranami nespornom započítaní pohľadávok
žalovaného a úpadcu vo výške 6.643,08 EUR, mal žalovanému vzniknúť nárok na vrátenie pôžičky

len v sume 1.693,22 EUR. Keďže v konaní nebolo sporné, že úpadca postupne žalovanému z titulu
poskytnutej pôžičky vrátil dňa 01.02.2016 sumu vo výške 9.000,00 EUR, dňa 26.07.2016 sumu vo
výške 10.000,00 EUR a dňa 10.01.2017 sumu 6.000,00 EUR, teda spolu sumu vo výške 25.000,00
EUR, tak mal žalobca za to, že zo strany žalovaného došlo vo vzťahu k vyplatenej sume 23.306,78
EUR k bezdôvodnému obohateniu na úkor úpadcu, keď tento žalovanému plnil bez právneho dôvodu.

Žalovaný v spore v rámci svojej procesnej obrany namietal, že došlo k reálnemu vyplateniu peňažných
prostriedkov, a teda k reálnemu poskytnutiu pôžičky.

Za spornú otázku v konaní súd považoval, či zo strany žalovaného došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky
úpadcovi aj v časti spornej sumy 23.306,78 EUR, ktorá bola úpadcom žalovanému vrátená, a teda

otázka, či vo vzťahu k uvedenej sume došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na
úkor úpadcu, plnením úpadcu, bez právneho dôvodu.

K námietke žalobcu, že ustanovenia zmlúv o pôžičke, ktoré odkazujú na odovzdanie istiny pôžičky, sú
z dôvodu ich neurčitosti a nejasnosti neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ, súd poukázal na to, že pre

vznik zmluvy o pôžičke je podstatné, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu
veci. Keďže súd mal z listinných dôkazov preukázané reálne odovzdanie peňažných prostriedkov, ako
aj úmysel zmluvných strán uzavrieť zmluvu o pôžičke (zmluvy o pôžičke sú za úpadcu podpísané
oboma konateľmi úpadcu), tak súd nepovažoval sporované ustanovenia zmlúv o pôžičkách za nejasné
a nezrozumiteľné, nakoľko odkazujú na reálne odovzdané peňažné prostriedky.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu
zamietol.Spoukazomnauvedenédospelsúdkzáveru,žežalovanýmávočižalobcovinároknanáhradu
trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva čo do výroku I. a II. v zákonnej lehote, v celom rozsahu, ktoré odôvodnil s poukazom
na ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP.

Žalobca mal za to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a úpadcom, tak ako to uvádza

žalovaný, nedošlo, pretože zo strany žalovaného neboli peniaze úpadcovi reálne odovzdané. Podľa
žalobcu iba v dvoch prípadoch bolo možné uvažovať o tom, že skutočne došlo k odovzdaniu peňažných
prostriedkov z titulu pôžičky úpadcovi, a to dňa 13.01.2009, kedy sám žalovaný, ako konateľ, v
mene úpadcu podpísal príjmový doklad o prijatí sumy vo výške 1.853,80 EUR od žalovaného, a dňa
11.05.2020, kedy druhý spoločník a konateľ úpadcu L.. T. potvrdil prijatie platby pôžičky od žalovaného

vo výške 6.482,50 EUR.

Žalobca napáda rozhodnutie najmä z dôvodu, že žalovaný podľa jeho názoru neuniesol dôkazné
bremeno v časti preukázania poskytnutia predmetných pôžičiek. Žalobca tvrdí, že súd nesprávne
vyhodnotil správnosť tvrdení žalovaného a dôkazov, ktoré mali byť žalovaným predložené za účelom

preukázania svojich tvrdení.
Odvolateľ - žalobca ďalej uviedol, že úpadcovi požičal spolu sumu vo výške 57.000,00 EUR (čo opiera
o doklady priložené k prihláške jeho pohľadávky v konkurznom konaní 37K/7/2018 na OS BA I). Berúc
do úvahy žalovaným predložené zmluvy o pôžičkách, bankové výpisy a príjmové doklady, je možnékonštatovať, že žalovaný mal podľa jeho tvrdení poskytnúť úpadcovi pôžičku vo výške 59.010,47 EUR
a to za odmenu za poskytnutie vo výške 4.936,99 EUR.

Ako uvádza aj žalovaný vo svojej prihláške pohľadávky v konkurznom konaní dňa 29.08.2013 uzavreli
žalovaný a úpadca dohodu o započítaní, na základe ktorej došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok
vo výške 6.643,08 EUR, pričom, po započítaní nárok žalovaného predstavoval sumu 1.693,22 EUR.
Odvolateľ - žalobca považoval za preukázané (zhodne to tvrdí aj samotný žalovaný v prihláške
pohľadávky), že úpadca (v mene úpadcu mal platby vykonať práve žalovaný) uhradil žalovanému sumu

vo výške 9.000,00 EUR dňa 01.02.2016, vo výške 10.000,00 EUR dňa 26.07.2016 a vo výške 6.000,00
EUR dňa 10.01.2017, t.j. spolu došlo k vráteniu údajnej pôžičky žalovanému vo výške 25.000,00 EUR.

Vzhľadom na uvedené, po započítaní zvyšného oprávneného nároku žalovaného vo výške 1.693,22
EUR z titulu pôžičky na peňažné prostriedky vo výške 25.000,00 EUR, ktoré boli zo strany úpadcu
skutočne žalovanému zaplatené, je možné, podľa názoru odvolateľa, konštatovať, že suma 23.306,78

EUR bola žalovanému vyplatená úpadcom bez právneho dôvodu a z tohto dôvodu sa žalobca domáha
vydania bezdôvodného obohatenia, a teda zaplatenia tejto čiastky do konkurznej podstaty úpadcu
žalovaným.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací

súd, rozsudok Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 28Cbi/52/2018 - 116 zo dňa 05.03.2020 v oboch
výrokoch, vrátane trov konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie v celom rozsahu odmieta
a obsahovo ani právne neuznáva, a to najmä z dôvodu, že pri písaní Vyjadrenia k žalobe zo dňa

18.12.2019 nemal k dispozícii žiadne účtovníctvo, nakoľko účtovníctvo bolo odovzdané bývalému
správcovi JUDr. Alanovi Strelákovi, ktorý sám žalovanému oznámil, že tri roky účtovníctva chýbajú.
Napriek tomu sa žalovanému pred pojednávaním konaným dňa 05.03.2020 podarilo zabezpečiť od
bývalej účtovníčky pani M. H. z TATRAAUDIT Bratislava, s.r.o., Analytický list k účtu č. 322.100 -
zmenky na úhradu - R.. Žalovaný dôkaz predložil na pojednávaní dňa 05.03.2020, na ktorom sa žalobca

nezúčastnil.

Z analytického listu jednoznačne vyplýva poskytnutie sumy 59.010,46 EUR zo strany žalovaného na
základe zmlúv o pôžičke uzatvorených v rokoch 2008-2016 medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný
priložil v prílohe tiež doklad z účtovníctva - Prehľad poskytnutých pôžičiek v rokoch 2008, 2009, 2010,

ktorý deklaruje poskytnutie pôžičiek uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.
Zdôraznil, že žalobca vo všetkých prípadoch argumentuje tým, že k reálnemu odovzdaniu peňažných
prostriedkov neprišlo, čo žalovaný aj súd prvej inštancie považuje za nepravdivé, pretože žalovaný
predložil na pojednávaní dôkaz - analytický list, ktoré preukazuje reálne poskytnutie pôžičiek žalovaným
žalobcovi.

Žalobca argumentoval tým, že ak peňažné prostriedky vo výške 18.526,66 EUR, 8.300 EUR, a 2.100
EUR boli poskytnuté, mali byť zaúčtované na účte 365. Peňažné prostriedky boli však zaúčtované na
účte 322, pretože všetky poskytnuté pôžičky boli účtované od počiatku na účte 322.

Žalobca uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania
poskytnutia pôžičiek. Zároveň tvrdil, že súd nesprávne vyhodnotil správnosť tvrdení žalovaného a
dôkazov, ktoré žalovaný predložil súdu za účelom preukázania svojich tvrdení. Žalovaný uviedol, že s
tým nesúhlasí, pretože na pojednávaní doručil súdu dôkazy, preukazujúce reálne poskytnutie pôžičky.
Zároveň má za to, že ak mal žalobca reálny právny záujem na výsledku sporu, mal sa na pojednávaní

zúčastniť, nie to ešte svoju neúčasť na pojednávaní náležite neospravedlniť ani nežiadať o odročenie
pojednávania.

Žalovaný tvrdenie o úhrade sumy 25.000 EUR zo strany žalovaného nepopiera, takisto nepopiera ani
započítanie vo výške 6.643,08 EUR, tak ako to vyplýva aj z analytického listu predloženého súdu.

Zhrnul, že má za to, že žalobca nedostatočne odôvodnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 CSP.
V súlade s ust. § 657 OZ, je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou, čo znamená, že k vzniku
záväzkového právneho vzťahu je potrebné reálne odovzdanie peňažných prostriedkov. Žalovaný vzmysle predložených dôkazov reálne peňažné prostriedky vo výške 59.010,46 EUR žalobcovi poskytol,
čo potvrdil svojím rozsudkom aj súd prvej inštancie. Zároveň všetky zmluvy o pôžičke boli podpísané,
tak zo strany žalovaného, ako aj zo strany žalobcu. Z tohto dôvodu zo strany žalovaného nemohlo

dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalovaný poskytol žalobcovi viac peňažných prostriedkov
(59.010,46 EUR), ako mu sám žalobca vrátil (46.523,08 EUR). Rozdiel v poskytnutých peňažných
prostriedkoch tak predstavuje sumu 12.487,38 EUR.

Záverom požiadal odvolací súd, aby v zmysle § 387 CSP rozsudok Okresného súdu Bratislava I, vo

veci č.k. 28Cbi/52/2018-116 zo dňa 05.03.2020 vo výroku I. a II. potvrdil ako vecne správny.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

7. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie
len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP), a po prejednaní veci sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
rozhodnutie vzišlo.

9. Podľa § 42 ods. 3 ZKR v uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah
činnosti a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia
nového správcu.

10. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

16. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

17. Podľa § 389 ods. 1,2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

18.Odvolacísúdmázverejnedostupnýchregistrovzapreukázané,žeuznesenímsp.zn.37K/7/2018zo
dňa 03.04.2018, právoplatným dňa 14.04.2018, Okresný súd Bratislava I, okrem iného, vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka AURUM TRADE CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C. s.r.o., ustanovil do funkcie správcu
JUDr. Alana Streláka, vyzval veriteľov dlžníka, aby si v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu

prihlásili svoje pohľadávky.

19. Oznamom zverejneným v Obchodnom vestníku č. 180/2020 dňa 19.09.2020, súd prvej inštancie
ustanovil do funkcie správcu úpadcu AURUM TRADE CENTRE, s.r.o. správcu Slovenská konkurzná a
reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČO: 47 166 142, značka správcu
S 1673.

20. Z obsahu spisu má odvolací súd riadne preukázané, že dňa 01.01.2008 uzavreli obchodná
spoločnosť AURUM TRADE CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C. s.r.o. v právnom postavení dlžníka a
žalovaný v právnom postavení veriteľa zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal prenechať
dlžníkovi peniaze vo výške 550.000,00 Sk (18.256,66 EUR) a dlžník sa ich zaviazal veriteľovi vrátiť a

súčasne vyplatiť veriteľovi dohodnutú odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 45.000,00 Sk. Dlžník
sa zaviazal vrátiť poskytnutú peňažnú sumu najneskôr do 31.07.2008 a do tohto termínu vyplatiť aj
dohodnutú odmenu. Zmluva bola za dlžníka podpísaná oboma konateľmi spoločnosti AURUM TRADE
CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C. s.r.o.
21. Z príjmového pokladničného dokladu č. 1 3008001 zo dňa 01.01.2008 vyplynulo, že úpadca za

účelom poskytnutia pôžičky prijal od žalovaného sumu 550.000,00 Sk. Uvedené bolo zúčtované p. O. F..

22. Dňa 01.01.2009 uzavreli obchodná spoločnosť AURUM TRADE CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C.
s.r.o. v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom postavení veriteľa zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal prenechať dlžníkovi peniaze vo výške 33.000,00 EUR a dlžník sa

ich zaviazal veriteľovi vrátiť a súčasne vyplatiť veriteľovi dohodnutú odmenu za poskytnutie pôžičky vo
výške 1.155,00 EUR. V čl. II zmluvy je obsiahnutý popis čiastok, ktoré boli predmetom zmluvy o pôžičke.
Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú peňažnú sumu najneskôr do 31.12.2009 a do tohto termínu vyplatiť
aj dohodnutú odmenu.

23. Z výpisu z účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2009 do 31.01.2009 vyplynulo, že dňa 13.01.2009 bola
na účet úpadcu vložená hotovosť v sume 8.300,00 EUR a dňa 26.01.2009 bola na účet úpadcu vložená
hotovosť v sume 2.100,00 EUR.

24. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3 P3009007 zo dňa 13.01.2009 vyplynulo, že úpadca za

účelom prijatia časti pôžičky prijal od žalovaného sumu 1.853,80 EUR. Uvedené bolo zúčtované p. O. F..

25. Z výpisu z účtu úpadcu za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010 vyplynulo, že dňa 11.05.2010 bola
na účet úpadcu vložená hotovosť v sume 15.387,50 EUR a dňa 03.05.2010 bola na účet úpadcu vložená
hotovosť v sume 2.130,00 EUR.

26. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3 P3010132 zo dňa 11.05.2010 vyplynulo, že úpadca za
účelom prijatia zmenkovej pôžičky prijal od žalovaného sumu 6.482,50 EUR. Uvedené bolo zúčtované
p. O. F. a prijatie peňažnej sumy bolo schválené L.. M. T..

27. Dňa 01.01.2012 uzavreli obchodná spoločnosť AURUM TRADE CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C.
s.r.o. v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom postavení veriteľa Zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal prenechať dlžníkovi peniaze vo výške 57.000,00 EUR a dlžník sa ich
zaviazalveriteľovivrátiťasúčasnevyplatiťveriteľovidohodnutúodmenuzaposkytnutiepôžičkyvovýške
1.767,00 EUR. V čl. II zmluvy je špecifikované, že vo vzťahu k prenechaným peňažným prostriedkov

vo výše 57.000,00 EUR ide o súhrn istín predchádzajúcich dvoch pôžičiek, z predošlého roku 2011.
Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú peňažnú sumu najneskôr do 31.12.2012 a do tohto termínu vyplatiť
aj dohodnutú odmenu.28.Dňa01.01.2013uzavreliobchodnáspoločnosťAURUMTRADECENTREs.r.o.skráteneA.T.C.s.r.o.
v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom postavení veriteľa Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej sa veriteľ zaviazal prenechať dlžníkovi peniaze vo výške 57.000,00 EUR a dlžník sa ich zaviazal

veriteľovi vrátiť a súčasne vyplatiť veriteľovi dohodnutú odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 285,00
EUR. V čl. II zmluvy je špecifikované, že vo vzťahu k prenechaným peňažným prostriedkov vo výše
57.000,00 EUR ide o súhrn istín predchádzajúcich dvoch pôžičiek, z predošlého roku 2012. Dlžník
sa zaviazal vrátiť poskytnutú peňažnú sumu najneskôr do 31.12.2013 a do tohto termínu vyplatiť aj
dohodnutú odmenu.

29. Listom zo dňa 29.08.2013 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jednostranným právnym
úkonom, a to pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 6.643,08 EUR a pohľadávky L.. M.Á. T. voči
úpadcovi v sume 6.643,08 EUR. V súlade s § 364 Obchodného zákonníka účastníci započítali svoje
vzájomné pohľadávky v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli, t. j. 6.643,08 EUR.

30. Dňa 11.09.2014 uzavreli obchodná spoločnosť AURUM TRADE CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C. s.r.o.
v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom postavení veriteľa Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej sa veriteľ zaviazal prenechať dlžníkovi peniaze vo výške 57.000,00 EUR a dlžník sa ich zaviazal
veriteľovi vrátiť a súčasne vyplatiť veriteľovi dohodnutú odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 86,70
EUR. V čl. II zmluvy je špecifikované, že vo vzťahu k prenechaným peňažným prostriedkov vo výše

57.000,00 EUR ide o súhrn istín predchádzajúcich dvoch pôžičiek, z tohto roku 2014. Dlžník sa zaviazal
vrátiť poskytnutú peňažnú sumu najneskôr do 31.12.2014 a do tohto termínu vyplatiť aj dohodnutú
odmenu.

31. Z príjmového pokladničného dokladu č. P3014084b zo dňa 11.09.2014 vyplynulo, že úpadca za

účelom vlastného vkladu prijal od žalovaného sumu 4.500,00 EUR.

32.Dňa01.01.2015uzavreliobchodnáspoločnosťAURUMTRADECENTREs.r.o.skráteneA.T.C.s.r.o.
v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom postavení veriteľa Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej sa veriteľ zaviazal prenechať dlžníkovi peniaze vo výške 57.000,00 EUR a dlžník sa ich zaviazal

veriteľovi vrátiť a súčasne vyplatiť veriteľovi dohodnutú odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 285,00
EUR. V čl. II zmluvy je špecifikované, že vo vzťahu k prenechaným peňažným prostriedkov vo výške
57.000,00 EUR ide o súhrn istín predchádzajúcich dvoch pôžičiek, z tohto roku 2014. Dlžník sa zaviazal
vrátiť poskytnutú peňažnú sumu najneskôr do 31.12.2015 a do tohto termínu vyplatiť aj dohodnutú
odmenu.

33.Dňa01.01.2016uzavreliobchodnáspoločnosťAURUMTRADECENTREs.r.o.skráteneA.T.C.s.r.o.
v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom postavení veriteľa Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej sa veriteľ zaviazal prenechať dlžníkovi peniaze vo výške 57.000,00 EUR a dlžník sa ich zaviazal
veriteľovi vrátiť a súčasne vyplatiť veriteľovi dohodnutú odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 23,75

EUR. V čl. II zmluvy je špecifikované, že vo vzťahu k prenechaným peňažným prostriedkov vo výške
57.000,00 EUR ide o súhrn istín predchádzajúcich dvoch pôžičiek, z tohto roku 2015. Dlžník sa zaviazal
vrátiť poskytnutú peňažnú sumu najneskôr do 31.12.2016 a do tohto termínu vyplatiť aj dohodnutú
odmenu.

34. Z výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že dňa 01.02.2016 prijal od úpadcu platbu 9.000,00 EUR
titulom vrátenia časti pôžičky, dňa 26.07.2016 prijal od úpadcu platbu v sume 10.000,00 EUR titulom
vrátenia časti pôžičky a dňa 10.01.2017 prijal od úpadcu platbu v sume 6.000,00 EUR titulom pôžičky.

35. Dňa 25.10.2017 bol v konaní sp. zn. 8Up/402/2017 vydaný platobný rozkaz, na základe ktorého

súd zaviazal žalovaného - spoločnosť AURUM TRADE CENTRE s.r.o. skrátene A.T.C. s.r.o. zaplatiť
žalobcovi - L.. O. R. istinu 32.000,00 EUR spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania.

36.Zanalytickéholistuvyplynulo,ženaúčte322.100-Zmenkynaúhradubolaúčtovanádňa01.01.2008
prijatá pôžička v sume 18.256,66 EUR, dňa 01.01.2009 prijatá pôžička v sume 12.253,80 EUR, dňa

11.05.2010 prijatá pôžička v sume 24.000,00 EUR a dňa 11.09.2014 vlastný vklad, zmluva o pôžičke
v sume 4.500,00 EUR.37. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

38. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, podľa ustanovenia
§ 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

39. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010, podľa
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

40. Za nosný dôvod podania opravného prostriedku odvolací súd považuje tvrdenie žalobcu, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania poskytnutia predmetných pôžičiek. Odvolací
súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov nedošlo.
Toto tvrdenie žalovaný, aj súd prvej inštancie, považoval za nepravdivé, pretože žalovaný predložil
na pojednávaní dňa 05.03.2020 dôkaz - analytický list, ktorý preukázal reálne poskytnutie pôžičiek

žalovaným žalobcovi. Žalobca v podanom odvolaní tento dôkaz žiadnym spôsobom nepoprel a rovnako
tak neuviedol, prečo súd prvej inštancie, pri posúdení právnej veci, nemal na vyššie uvedený doklad
prihliadať.

41. Žalobca tvrdil, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a úpadcom, tak ako to uvádza

žalovaný, nedošlo, nakoľko zo strany žalovaného neboli peniaze úpadcovi reálne odovzdané. Odvolací
súd, uvedomujúc si dôkaznú núdzu pri preukazovaní skutočnosti, ktoré sa podľa žalobcu nestali, zastáva
názor, že súd prvej inštanci posúdil predmetnú právnu vec správne, keď z vykonaného dokazovania
mal za to, že žalovaný v konaní preukázal, že došlo k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov,
ktoré boli predmetom pôžičky pre úpadcu. Uvedený záver mal súd preukázaný najmä z predloženého

príjmového dokladu zo dňa 01.01.2008, ktorý preukazuje, že úpadca od žalovaného prijal sumu vo
výške 18.256,66 EUR (550.000,00 Sk), z výpisu z účtu úpadcu zo dňa 13.01.2009, ktorý preukazuje
vklad hotovosti na účet úpadcu v sume 8.300,00 EUR, z príjmového dokladu zo dňa 13.01.2009, ktorý
preukazuje, že úpadca prijal od žalovaného sumu vo výške 1.853,80 EUR ako časť pôžičky (tento
doklad nebol žalobcom sporovaný), z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 26.01.2009, ktorý preukazuje vklad

hotovosti na účet úpadcu vo výške 2.100,00 EUR, z výpisu z účtu úpadcu zo dňa 11.05.2010, ktorý
preukazuje vklad hotovosti na účet úpadcu v sume 15.387,50 EUR, z výpisu z účtu úpadcu zo dňa
03.05.2010, ktorý preukazuje vklad hotovosti na účet úpadcu v sume 2.130,00 EUR, z príjmového
dokladu zo dňa 11.05.2010, ktorý preukazuje, že úpadca prijal od žalovaného sumu vo výške 6.482,50
EUR ako "zmenkovú pôžičku" (tento doklad nebol žalobcom sporovaný), a z príjmového dokladu zo dňa

11.09.2014, ktorý preukazuje, že úpadca prijal od žalovaného sumu vo výške 4.500,00 EUR, a to vo
vzájomnej súvislosti s analytickým listom, ktorý preukazuje zaúčtovanie uvedených súm v účtovníctve
úpadcu na účte 322 ako zmenky na úhradu žalovanému. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne
uviesť, že žalobca k tomuto odvolaciemu dôvodu neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil
úvahy súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonaným dokazovaním.

42. Žalobca v odvolaní uviedol, že z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že žalovaný reálne
mohol poskytnúť (preukázané príjmovými dokladmi) úpadcovi pôžičku vo výške 8.336,30 EUR. Vo
zvyšnej časti, t.j. pôžičku 50.674,17 EUR a odmenu 4.936,99 EUR považuje žalobca nárok žalovaného
za nedôvodný (nedošlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov). Odvolací súd sa v tejto časti

stotožnil s názorom žalovaného, ktorý uviedol, že považuje tvrdenie žalobcu za nepravdivé, okrem iného
aj vzhľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. 8Up/402/2017,
na poklade ktorého, bolo začaté exekučné konanie pod sp. zn. 268EX 51/17, ktoré bolo momentom
vyhlásenie konkurzu na žalobcu zastavené. Zároveň toto tvrdenie žalovaný vyvrátil na pojednávanídňa 05.03.2020, kde predložil analytický list, z ktorého jasne vyplýva reálne poskytnutie peňažných
prostriedkov zo strany žalovaného na účet 322 v zmysle uzatvorených zmlúv o pôžičke medzi žalobcom
a žalovaným.

43. Odvolací súd preto,v súlade s názorom súdu prvej inštancie, konštatuje že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil
plnením bez právneho dôvodu, nakoľko mal súd preukázané, že úpadca žalobcovi vyplatil sumu vo
výške 25.000,00 EUR v rámci plnenia svojich zmluvných povinností vrátiť žalovanému ako veriteľovi

poskytnutú peňažnú sumu. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.

45. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 38/2015: „Dôkazné bremeno
týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.

Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní
skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na
zhodnom tvrdení účastníkov.“

46. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj celý obsah odvolania

žalobcu, má odvolací súd za to, že odvolanie predstavuje duplicitné zopakovanie argumentov žalobcu
prezentovaných súdu v podanej žalobe zo dňa 18.12.2018. Odvolací súd má za to, že odvolanie
obsahuje odvolacie dôvody, ktoré nie sú žiadnym spôsobom zargumentované a zdokladované.

47. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

48. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom
zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj

odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právne záver, nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. S poukazom na ust. §
387 ods. 1 CSP, odvolací súd, rozhodnutie súdu prvej inštancie, potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný,
odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

50. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).