Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/145/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210871
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122210871.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B,
826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235 proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/X,
XXX XX E. F. G. a 2. H. I. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. D. XXX/X, XXX XX E. F. G., zastúpenému JUDr.
Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom Stará cesta 3139/6, 052 01 Spišská Nová Ves, o žalobe
žalovaného v 2. rade na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/114/2016

takto

r o z h o d o l :

Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/114/2016 o d m i e t a.

Žalovaný v 2. rade n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný v 2. rade sa žalobou o obnovu konania doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2022 domáhal,

aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/114/2016.

V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/114/2016 sa žalobca domáhal voči
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 213,08 eur s 5,05 % úrokmi z
omeškania ročne od 15.6.2015 do zaplatenia, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.7.2014

spôsobil vodič - žalovaný v 2.rade s motorovým vozidlom J. K., EČV E., ktorého držiteľkou je žalovaná v
1.rade, v dôsledku dopravnej nehody, škodu na motorovom vozidle K. L. M. XXXAR, ktorého držiteľom
v čase nehody bol E. I., pričom k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 19C/114/2016-177 z 14.1.2019 rozhodol cit:

„I. Návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 213,08
Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 15.6.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Priznávažalobcovivočižalovanýmnárokna100%náhradutrovkonania,oktorejvýškebuderozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 11Co/58/2019-241 z 7.11.2019 rozsudkom rozhodol tak, že cit.:„Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 19C/114/2016-177 z 14.1.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co/58/2019-241 z 7.11.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.2020
a vykonateľnosť dňa 11.1.2020.

Žalobu na obnovu konania žalovaný v 2. rade odôvodnil tým, že dňa 09.12.2022 sa dozvedel o nových
skutočnostiach od svojho syna potvrdzujúce jeho tvrdenia, ktoré doposiaľ prezentoval tunajšiemu súdu.
Neustále navrhoval, aby súd vypočul jeho syna. Tento návrh bol zamietnutý a preto rezignoval na to,
aby do konania prizýval syna, keď aj tak súd nemal žiaden záujem si ho vypočuť. Preto aj syna ďalej do

tohto prípadu neangažoval. Avšak po tom, čo žalovaný v 2. rade mal doma voľne položený fascikel a
syn mal možnosť doňho nazrieť, tak sa syn t.j. A. L. C. dožadoval informácií od žalovaného v 2. rade a
ten mu vysvetlil všetky peripetie, ktorými si prechádzal niekoľko rokov. Preto A. L. C. pociťoval potrebu
sa vyjadriť a potvrdiť tvrdenia svojho otca – žalovaného v 2. rade. Keďže rozhovor bol uskutočnený
koncomnovembra,takneprešlaešte3-mesačnásubjektívnalehotanapodaniežalobyoobnovukonania

a taktiež neprešla ani 3 ročná lehota od právoplatnosti rozsudku, ktorý sa touto žalobou napáda. A. L. C.
čestne prehlásil, že dňa 02.07.2014 skutočne šoféroval vozidlo s EČV: M. a na mieste vedľa šoféra sedel
jeho otec – žalovaný v 2. rade. Nevedel, že žalovaný v 2. rade bol riešený ako páchateľ priestupku a že
by bol žalovaným na súde. O tejto skutočnosti som sa dozvedel až koncom novembra roku 2022, keď
našiel papiere, ktoré mal otec uschované vo fascikli v obývačke položené na stole. Ďalej žalovaný v 2.

rade navrhol vypočuť svedka N. C., ktorý pracoval v Autoservise R&J, 082 56 Červenica pri Sabinove č.
165. Svojho automechanika navrhoval žalovaný v 2. rade vypočuť skôr, avšak súd mu návrh zamietol,
preto sa v rámci povolenia obnovy konania domáha aj jeho vypočutia, aby potvrdil, aké auto opravoval
v servise, či to, o ktorom sa zmieňoval pán I., alebo to, o ktorom sa zmieňoval žalovaný v 2. rade. Pán
C. v podstate nechcel doposiaľ vypovedať, ale nakoniec ho žalovaný v 2. rade presvedčil a teda bude

vypovedať. Len pred týždňom sa mu podarilo presvedčiť svedka, a preto subjektívnu lehotu na podanie
žaloby o obnovu konania stihol.

Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) proti

právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď homohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

Podľa § 404 C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

Podľa § 405 C.s.p. odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 413 ods. 1 C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

Žalovaný v 2. rade je v zmysle citovaných zákonných ustanovení oprávneným subjektom na podanie
žaloby o obnovu konania, keďže túto smerovala proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v jeho neprospech.

Ustanovenie § 403 C.s.p. upravuje lehotu na podanie žaloby o obnovu konania, pričom ju rozlišuje
na subjektívnu (3 mesiace odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o
dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť) a objektívnu (najneskôr v lehote troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia). Zároveň § 405 C.s.p. stanovuje, že zmeškanie tejto lehoty nemožno
odpustiť. Súd preto skúmal dodržanie 3 mesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, odkedy

sa o dôvode obnovy konania mohol dozvedieť alebo odkedy ho mohol uplatniť.

Zároveň tiež skúmal, či podaná žaloba na obnovu konanie nie je zjavne nedôvodná, teda či je
odôvodnená dôvodmi, ktoré možno subsumovať pod ust. § 397 písm. a) a b) C.s.p. (dôvody obnovy

konania podľa § 397 písm. c, d, e, f) C.s.p. neboli zo strany žalovaného v 2. rade tvrdené).

Žalovaný v 2. rade odôvodňuje obnovu konania predloženými dôkazmi – čestným vyhlásením A. L. C.
a výsluchom svedka N. C..

K uvedenému súd uvádza, že návrh na výsluch svedka A. L. C. bol v nachádzacom (pôvodnom) konaní
navrhnutý a tento dôkaz súd nepripustil, čo plynie z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 17.9.2018.

V odvolacom konaní dňa 17.4.2019 žalovaný v 2. rade predložil čestné vyhlásenie MVDr, L. C., z ktorého
plynie cit.: „vyhlasujem na svoju česť, že dňa 2.7.2014 som pri dopravnej nehode v E. F. G. F. O. B.
riadil osobné motorové vozidlo majteľa p. H. I. C. s prideleným EČV M. XXX P., ktorý majiteľ sedel na
mieste spolujazdca. Pri tejto nehode do nás naradila mladá mamička s malým deckom, a to jej prednou

časťou vozidla do našej pravej bočnej. Ku nárazu došlo vtedy, keď táto vodička vychádzala z dvora na
ul. Záhradná a nedala prednosť nášmu vozidlu. Po havárii sa majiteľovi ospravedlnila s tým, že jeho
vozidlo si nevšimla, pretože sa ponáhľala s deckom k lekárovi. Toto čestné prehlásenie robím za účelom
objasnenia dopravnej nehody.“

V odvolacom konaní bol rovnako dňa 17.4.2019 predložený ako dôkaz čestné vyhlásenie N. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. E. M. XXX, ktorý vyhlásil na svoju česť, že cit. „Vozidla ŠPZ E. je od 13.1.2014
doteraz nepojazdné, pretože 1/ 13.1.2014 bol opravený pravý predný tlmič, 2/ 3.7.2014 muselo byťvozidlo odtiahnuté do dielne Andreas system s.r.o., 3/ dodnes sa nedá naštartovať motor, až 5.7.
opravený tlmič, 4/ 5.7.2014 bolo vozidlo pritiahnuté späť na pozemok majiteľa C., 5/ Okresný súd
v Prešove si to môže overiť kedykoľvek, je k dispozícii. Toto čestné vyhlásenie robím za účelom

potvrdenia opravy, ako aj nepojazdnosti vozidla.“

Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalovaný v 2. rade odvodzuje dôvod obnovy konania od dôkazov,
o ktorých vedomosť v pôvodnom konaní mal, keďže ich v pôvodnom konaní uplatnil – návrh výsluchu

svedka A. L. C. a predloženie čestných prehlásení svedkov A. L. C. a N. C..

Pokiaľideodôvodobnovykonaniapodľa§397písm.a)C.s.p.,musíísťodôkaz,ktorýjeprestranusporu
v porovnaním s pôvodným konaním „nový“ (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo 18/2010). V súdenej veci však ani výsluch svedka A. L. C. ani výsluch svedka N. C. nie

je nový dôkaz v porovnaní s pôvodným konaní, keďže výsluch svedka, resp. čestné prehlásenie N. C.
boli v pôvodnom konaní predložené, teda vedomosť o ich existencii žalovaný v 2. rade už v pôvodnom
konaní nepochybne mal. Preto ani nie sú splnené podmienky pre uvedený dôvod obnovy konania, keďže
je nevyhnutné naplnenie znaku „bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní“.

V predmetnom spore dôkazy odôvodňujúce obnovu konania nie sú ani dôkazmi v zmysle § 397 písm.
b) C.s.p.. V tomto prípade zákonodarca ráta s procesnou situáciou, že strana splnila povinnosť tvrdenia
i dôkaznú povinnosť (teda navrhla dôkaz), avšak z objektívnych dôvodov nebolo možné takýto dôkaz
v pôvodnom konaní vykonať. Objektívne dôvody sú napr. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka,

ktorý neumožňuje jeho výsluch.

Okolnosť, že sa žalovanému v 2. rade podarilo svedka presvedčiť, aby vypovedal, je pri návrhu na
obnovu konania právne bezvýznamná. Z ust. § 196 ods. 2 C.s.p. totiž plynie cit.: „Ak súd nariadi výsluch

podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako
svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych
následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.“

V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít plynie cit. „Nemožností použít skutečností,
rozhodnutí nebo důkazů bez své viny v původním řízení (§ 228 odst. 1 písm. a/ o. s. ř.) je
míněna nemožnost provést dokazování v soudním řízení anebo nemožnost označit či předložit tyto
skutečnosti, rozhodnutí nebo důkazy účastníkem řízení vůči soudu. Nejde tu o případy neprovedení
možného dokazování soudem ohledně těch skutečností, rozhodnutí a důkazů, které byly účastníky

řízení označeny, avšak soudem byly pokládány za nerozhodné, a proto k jejich dokazování nebylo
přikročeno.“ (R 19/1975).

Majúc na zreteli vyššie uvedené je preto nesprávny nielen záver o tom, že uplatnené dôvody obnovy

konania možno zahrnúť pod ust. § 397 C.s.p., ale i v tom, že by boli uplatnené v 3 mesačnej lehote.

Výsluch svedka A. L. C. bol navrhnutý v pôvodnom konaní, preto 3- mesačnú lehotu nemožno
odvodzovať od okamihu, keď sa svedok dozvedel o súdnom konaní, ale od okamihu, keď žalovaný v 2.

rade mohol dôkaz uplatniť, resp. sa o ňom mohol dozvedieť. Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 19C/114/2016 je pritom zrejmé, že výsluch svedka A. L. C. bol navrhnutý.

Uvedeného sa rovnako vzťahuje na výsluch svedka N. C., o ktorého existencii mal žalovaný v 2. rade

vedomosť, čo plynie z toho, že jeho čestné prehlásenie do konania predložil a napokon túto skutočnosť
sám uvádza v podanom návrhu na obnovu konania.Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba o obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže
žalovaná nepreukázala, že tu existuje dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 C.s.p.

O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 základných
princípov C.s.p. tak, že žalovaný v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania, pretože podaním zjavne
nedôvodnej žaloby, procesne zavinil skončenie konania odmietnutím žaloby na obnovu konania. Súd
pritom aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, keďže náhrada trov pri

odmietnutí žaloby na obnovu konania v C.s.p. nie je riešená, ale ide o procesné skončenie veci, podobne
ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).