Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Cb/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204892
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6719204892.7

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., správca konkurznej
podstaty Ojala Slovakia s. r. o. „v konkurze", IČO: 44 310 226, 962 04 Kriváň 565, so sídlom Mladých
budovateľov2,97411BanskáBystrica,právnezastúpenéhoJUDr.AndrejomBartakovičom,advokátom,
so sídlom Veterná 1736/97, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému ZOLLNER Elektronik Gyártó
és Szolgáltató Kft, so sídlom Deákvári fasor 16-18, HU-2600 Vác, Maďarsko, Cg. 13-09-067504, o

zaplatenie 593,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči žalovanému a konanie
zastavuje.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou ako návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive A v zmysle Nariadenia
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.07.2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako „Nariadenie č. 861/2007“), doručenou tunajšiemu súdu
dňa 10. 10. 2019 domáhal od žalovaného, ktorý má sídlo v Maďarsku zaplatenia kúpnej ceny za dodaný
tovar vo výške 593,97 Eur, ktorú žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrami č. FO/1603983 zo dňa 22.
11. 2016 vo výške 307,62 Eur, splatnej dňa 06. 12. 2016, č. FO/1604118 zo dňa 05. 12. 2016 vo výške

1.221,89 Eur, splatnej dňa 19. 12. 2016 (uhradená čiastočne vo výške 949,27 Eur) a č. FO/1604237 zo
dňa 15. 12. 2016 vo výške 13,73 Eur, splatnej dňa 29. 12. 2016. Zároveň sa domáhal zaplatenia úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 307,62 Eur od 07. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 272,62
Eur od 20. 12. 2016 do zaplatenia a zo sumy 13,73 Eur od 30. 12. 2016 do zaplatenia, úhrady paušálnej
náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania.

2. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská
republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a
Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa
vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 .

3. Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred
zákonmi SR. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01. 05. 2004 sa aplikujú
aj predpisy EÚ na území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenie Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“), ktoré je priamo aplikovateľné.4. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne
veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

5. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

6. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, osoby s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto
kapitoly.

7. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, osobu s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať v inom členskom štáte: 1.a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia,

ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je
miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte,
kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte,
kde sa podľa zmluvy služieb poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa
písmeno a).

8.Podľačl.26ods.1Nariadeniač.1215/2012,okremprávomocizaloženejnainýchustanoveniachtohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

9. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

10. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou
zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto

procesnejpodmienkysúdskúmavkaždomštádiukonaniaavkaždomstupni.Keďžesavdanomprípade
jedná o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný sídlom žalovaného,
súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia č. 1215/2012, ktoré musí súd aplikovať
prednostnepredzákonmiSlovenskejrepubliky,azároveňzdôvodu,žesamotnéNariadenieč.861/2007,
v zmysle ktorého bol návrh podaný otázku právomoci konajúceho súdu neupravuje.

12. Základným kritériom pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci je v zmysle čl. 4 ods.
1 bydlisko (sídlo) žalovaného s tým, že osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na
ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

13. V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, osoby s bydliskom (sídlom) na území členského štátu
možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7
kapitoly I Nariadenia č. 1215/2012.

14. V danom prípade, keďže žalobca nežaloval žalovaného na súdoch na území členského štátu, v

ktorom mal žalovaný sídlo, ale žaluje ho v Slovenskej republike, bolo potrebné ustáliť, či právomoc súdu
v Slovenskej republike je založená v zmysle ostatných ustanovení Nariadenia č. 1215/2012.

15. V tejto súvislosti súd vychádzal z toho, že predmetom podanej žaloby bolo uplatnenie kúpnej ceny
za dodaný tovar, pričom žalobca ako listinné dôkazy predložil faktúry č. FO/1603983 zo dňa 22. 11.

2016, č. FO/1604118 zo dňa 05. 12. 2016 a č. FO/1604237 zo dňa 15. 12. 2016, z obsahu ktorých
vyplýva, že dodacia adresa bola: ZOLLNER Elektronik Gyártó és Szolg, so sídlom Deákvári fasor 16-18,
HU-2600 Vác, Maďarsko. Zároveň z predmetných faktúr vyplýva, že tovar bol fakturovaný bez DPH, a tos poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH - ktoré upravuje - oslobodenie
od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

16. V prejednávanej veci teda žalobca v konaní uplatňuje na základe zmluvného vzťahu (kúpna zmluva)
nezaplatenú kúpnu cenu za tovar, ktorý bol preukázateľne dodaný do Maďarska. V takomto prípade je
potrebné pri určení právomoci súdu vychádzať z ustanovenia 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 - t. j. z
miesta zmluvného plnenia, pričom vo všeobecnosti ak sa účastníci zmluvy nedohodnú inak je miestom
zmluvného plnenia - miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať - v

danom prípade bolo týmto miestom plnenia Maďarsko.

17. Možno teda zhrnúť, že žalovaného, ktorý má bydlisko (sídlo) v Maďarsku je možné v zmysle čl. 4
ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 žalovať v štáte, v ktorom má sídlo - t. j. v danom prípade v Maďarsku.
Keďže žalobca zažaloval žalovaného v Slovenskej republike bolo potrebné skúmať, či právomoc súdu v
Slovenskej republike možno založiť na iných ustanoveniach Nariadenia č. 1215/2012. Avšak z hľadiska

toho, že ide o zmluvnú vec a miesto zmluvného plnenia - miesto dodania tovaru bolo Maďarsku, tak
právomoc nebolo možné založiť na ustanovení čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012.

18. Bez ohľadu na vyššie uvedené by si tunajší súd mohol založiť právomoc na konanie a rozhodovanie
v prejednávanej veci v súlade s čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012 v prípade, že by sa žalovaný zúčastnil

na konaní a nenamietol by absenciu právomoci slovenských súdov. Súd teda postupoval v súlade s
čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007 a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky (teda žalobu)
spolu s formulárom C (vyplnené tlačivo na odpoveď) doručil žalovanému prostredníctvom príslušného
dožiadaného orgánu v Maďarsku.

19. Žalovaný doručil tunajšiemu súdu dňa 16. 04. 2020 vyjadrenie zo dňa 08. 04. 2020, v ktorom uviedol,
že pohľadávku žalobcu neuznáva. Faktúry, ktoré žalobca uvádza ako nezaplatené, boli uhradené dňa
26. 01. 2017. Pohľadávka žalobcu je neopodstatnená.

20. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 05. 2020, doručenom súdu dňa 20. 05. 2020 uviedol, že

žalovaný vo svojom vyjadrení v podstate pohľadávku žalobcu uznal v celom rozsahu. Žalovaný žiadnym
dôkazom alebo skutočnosťou nepreukázal neopodstatnenosť, resp. neodôvodnenosť uplatnenej
pohľadávky. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2020, doručenom súdu dňa 25. 11. 2020 k
odôvodneniu právomoci súdu Slovenskej republiky uviedol, že zo znenia článku 26 ods. 1 Nariadenia
č. 1215/2012 je zrejmé, že právomoc súdu Slovenskej republiky bola založená momentom riadneho

doručenia kópie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s formulárom C, pretože od tohto
momentu sa stal účastníkom konania a teda sa ho zúčastnil a to, že nevyužil svoje právo namietať
právomoc súdu Slovenskej republiky, ktoré mu je dané v druhej vete článku 26 ods. 1 Nariadenia č.
1215/2012natomničnemeníaprávetentomoment(nevyužitieprávanamietaťprávomocsúduzostrany
žalovaného) zakladá právomoc súdu Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé,

že právomoc súdu Slovenskej republiky bola riadne založená v zmysle článku 26 ods. 1 Nariadenia č.
1215/2012.

21. Súd vyzval žalovaného výzvou zo dňa 30. 04. 2021 na oznámenie, či sa zúčastní konania na súde
Slovenskej republiky (článok 26 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012). Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa

06. 07. 2021, doručenom súdom dňa 09. 07. 2021 uviedol, že sa podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia
č. 1215/2012 nezúčastní konania na súde. Žiadal, aby súd konštatoval nedostatok svojej právomoci a
žalobu žalobcu z týchto dôvodov zamietol. Uviedol, že na Slovensku nemá sídlo, ani pobočku. Miestom
plnenia zmluvy tvoriacej podklad sporu je Szügy Maďarsko.

22. Článok 26 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 upravuje medzinárodnú príslušnosť súdov v prípade, kedy
súd, na ktorý sa žalobca so svojou žalobou obrátil, síce nie je podľa pravidiel upravených Nariadením
č. 1215/2012 skutočne súdom príslušným, stáva sa ním však vďaka podriadeniu sa jeho príslušnosti
samotným žalovaným tým, že sa konania zúčastní, nevyužijúc právo pri prvom úkone túto nepríslušnosť
namietať. Pojem účastníctva obsiahnutý v článku 26 je autonómnym pojmom únijného práva a v súlade

s jeho ostatnými jazykovými verziami a judikatúrou Súdneho dvora, je potrebné vykladať ho tak, že sa
ním má na mysli aktívna účasť žalovaného na konaní (Symon, P. In: Drápal a kol., Občianský soudní
řád, Komentář II. díl C. H. Beck: Praha 2009, s. 2965) okrem situácie, kedy sa žalovaný konania zúčastní
len preto, aby namietal jeho nepríslušnosť (napr. NS ČR, sp. zn.: 30Cbo/4971/2014 z 15. 09. 2015).23. Z ustálenej judikatúry NS ČR vyplýva, že v režime Nariadenia č. 1215/2012 súd nemôže (s výnimkou
veciuvedenejvčlánku24Nariadenia)preskúmaťsvojumedzinárodnúpríslušnosť(právomoc)amiestnu

príslušnosť skôr, než doručí žalobu žalovanému a umožní mu, aby sa k nej vyjadril. Príslušnosť
procesného súdu totiž môže byť založená postupom podľa článku 26 Nariadenia č. 1215/2012 tým,
že žalovaný sa vyjadrí k žalobe, bez toho aby najpozdejšie súčasne s týmto vyjadrením vzniesol
námietku nedostatku príslušnosti procesného súdu. (Uznesenie NS ČR zo dňa 23. 09. 2008 sp. zn.:
29Nd/336/2017, publikované v Sbírce soudných rozhodnutí a stanovísek pod č. 14/2009).

24. Ak teda súd potom, čo obdrží žalobu dospeje k záveru, že nejde o prípad výlučnej príslušnosti (čl. 24
Nariadenia č. 1215/2012), musí žalobu, alebo inú rovnocennú písomnosť doručiť žalovanému s výzvou k
vyjadreniu sa, pričom k tomuto doručeniu musí dôjsť v dostatočnom predstihu, ktorý mu umožní prípravu
na konanie a uplatnenie jeho práv pred tým, než je v odosielacom štáte vydaný vykonateľný rozsudok
(rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 13. júla 1995 vo veci C474/1993 Hengst Import BW proti Anne

Marii Cantese).

25. Žalovaný s bydliskom (sídlom) v Maďarsku, voči ktorému bol uplatnený nárok na nezaplatenú kúpnu
cenu zo zmluvného vzťahu s miestom zmluvného plnenia - dodania tovaru v Maďarsku bol žalovaný na
súdevSlovenskejrepublike.Konaniasazúčastnil,avšaklenzdôvodu,abynamietolabsenciuprávomoci

súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských
súdov o žalobe je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie podľa §
9 CSP a čl. 28 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 vyhlásil, že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku
voči žalovanému a konanie zastavil.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže dôvodom zastavenia konania je absencia právomocí slovenských

súdov na konanie o predmete žaloby, teda nie sú dané podmienky pre posudzovanie procesného
zavinenia na zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.