Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/717/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613209578
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613209578.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu K. I. O., s.r.o., so sídlom S., M. 5, Y. XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou D. I., s.r.o., so sídlom S., M. X proti žalovaným 1) B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., C.. Ľ. A. XXX/XX, zastúpenej N. M., bytom D., O. XXXX/XXX, 2) A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., C.. Ľ. A. XXX/XX, 3) B. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. XXX, o zaplatenie sumy 9.274,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1) proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 07. apríla 2015, č.k. 4C/12/2014-122, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1) - 3) povinnosť zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 9.274,68 eur s úrokom vo výške 4,7 % ročne zo sumy 8.829,51 eur
od 01.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 8.829,51 eur
od 01.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 556 eur, do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Konanie proti žalovanému 2) zastavil. Vychádzal zo zistenia,
že žalobca ako veriteľ a žalovaní 1), 2) ako spoloční dlžníci a žalovaná 3) spoločne so svojím manželom

A. D. ako spoloční ručitelia uzavreli dňa 25.08.2004 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 eur). Prostriedky z úveru boli
odovzdané žalovanej 3) a jej manželovi, ktorí ich použili pre vlastnú potrebu. Žalovaní úver riadne a
včas nesplácali, ku dňu 31.10.2013 bola dlžná suma na ich úverovom účte vo výške 9.274,68 eur,
pričom pozostávala z dlžnej istiny 8.829,51 eur a z dlžných úrokov a úrokov z omeškania 445,17 eur.
Žalovaná 1) namietala a tvrdila, že ona peniaze z úveru pre svoju potrebu nepoužila a nie je preto

povinná žalobcovi žalovanú sumu zaplatiť. Žalovaná 3) svoju povinnosť na plnenie nepopiera a výšku
žalovanej sumy nerozporuje. Uzavretím zmluvy o úvere vznikol medzi žalobcom, žalovanými 1) - 3) a
A. D. záväzkovo-právny vzťah, predmetom ktorého bola povinnosť žalobcu poskytnúť žalovaným 1), 2)
úver a povinnosť žalovaných 1), 2) úver za dohodnutých podmienok riadne a včas
splácať a pre prípad neplnenia povinnosti žalovanými 1), 2) povinnosť žalovanej 3) a jej manžela A. D.
zaplatiť dlh žalovaných 1), 2) ako ručitelia. Žalobca svoju povinnosť poskytnúť úver riadne a včas splnil.

Žalovaní 1), 2) svoju povinnosť splácať úver riadne a včas splnili len čiastočne. Poslednú splátku úveru
zaplatili dňa 03.08.2012, žiadne ďalšie splátky nezaplatili. Žalobca preto využil svoje právo a od zmluvy
o úvere odstúpil. Účastníci zmluvy si v zmluve dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká povinnosť
žalovaných splatiť dlžnú sumu, úroky a úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú
1) ako dlžníčku a žalovanú 3) rade ako ručiteľku zaplatiť žalobcovi sumu 9.274,68 eur, pozostávajúcu
z dlžnej istiny 8.829,51 eur a z dlžných úrokov a úrokov z omeškania do 31.10.2013 v sume 445,17

eur. Keďže omeškanie žalovaných pokračuje aj po 31.10.2013, súd priznal žalobcovi popri istine aj
dohodnutý zmluvný úrok 4,7% zo sumy 8.829,51 eur od 01.11.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania 3% ročne zo sumy 8.829,51 eur od 01.11.2013 do zaplatenia. Uplatnený úrok z omeškania neprevyšuje
zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto ho súd priznal v uplatnenej
výške3%ročne.Pokiaľideotvrdeniežalovanej1)spočívajúcevtom,žezmluvupodpísalapodnátlakom

žalovanej 3) a jej manžela, súd toto tvrdenie považoval za účelové a nepreukázané žiadnymi dôkazmi.
Tvrdenie, že zmluvu podpisovala na kapote auta, je vyvrátené predloženou zmluvou, z ktorej vyplýva,
že podpisy na nej boli osvedčené na Obecnom úrade v M.. Podľa knihy na osvedčovanie podpísala
žalovaná 1) zmluvu vlastnoručne na Obecnom úrade M.. Zmluva je vyhotovená na hlavičkovom papieri
M.e, je na nej pečiatka M. bezprostredne nad podpisom žalovanej 1). Listina je označená dostatočným

spôsobom tak, že je z nej na prvý pohľad zrejmé, že ide o zmluvu o úvere. Žalovaná 1) dňa 17.08.2004
podpísala vlastnoručne žiadosť o úver adresovanú žalobcovi, preto si musela byť vedomá toho, že bude
uzatvárať zmluvu o úvere. Súd preto nepovažoval tvrdenie žalovanej 1), že dňa 31.08.2004 nevedela,
akú zmluvu podpisuje, za preukázané. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná 1) skutočne
prostriedky z úveru pre svoju potrebu nepoužila. Dlžníkom zo zmluvy o úvere je však napriek tomu ona,
preto ju zaťažuje povinnosť poskytnutý úver s príslušenstvom žalobcovi vrátiť. Hoci peniaze z úveru

použili pre svoju potrebu žalovaná 3) a jej manžel (čo v konaní nebolo sporné), nezbavuje to žalovanú
1) povinnosti voči žalobcovi poskytnutý úver splatiť. Žalovaná 1) sa mohla slobodne rozhodnúť, akým
spôsobompoužijepeniazezúveru,aksarozhodlaprenechaťichžalovanej3)ajejmanželovi,respektíve
uviesť pre účel výplaty prostriedkov z úveru ich číslo účtu, nemá to vplyv na jej zmluvné povinnosti
voči žalobcovi a jej záväzok voči žalobcovi z toho dôvodu nezaniká. Skutočnosť, či p. N. M. mala alebo

nemala od žalovanej 3) a jej manžela požičané peniaze, ani narušené medziľudské vzťahy v rodine
žalovaných, nie sú v tomto konaní právne podstatné a nemajú žiaden vplyv na povinnosti žalovaných zo
zmluvy uzavretej so žalobcom. Právne podstatná nie je ani skutočnosť, že manžel žalovanej 3) nie je v
tomto konaní žalovaným, hoci bol jedným z ručiteľov. Žalobca ako veriteľ je totiž v súlade s § 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka oprávnený požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek zo spoločne zaviazaných

dlžníkov. Skutočnosť, že sa dožaduje priznania plnenia len voči žalovaným 1) až 3), je len využitím
jeho práva rozhodnúť sa, od ktorého zo solidárne zaviazaných dlžníkov bude splnenie dlhu požadovať.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 497, § 499, § 501 ods. 1, § 502 ods. 1, § 504, § 506
Obchodného zákonníka, § 54 ods. 1, § 511 ods. 1, § 517 ods. 2, § 546, § 548 Občianskeho zákonníka.
Konanie proti žalovanému 2) súd podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Žalovaný

2) v priebehu konania zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom dedičské konanie
po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Preto súd nemôže v konaní pokračovať s dedičmi
žalovaného 2) (§ 107 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Z uvedených dôvodov súd konanie v
časti proti žalovanému 2) zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania

spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 556 eur.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1).
V podanom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala na to, že v zmluve o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere je uvedené, že ručiteľ zobral na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť
pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Pod týmto vyhlásením je ako ručiteľ podpísaný A. D. a B. D.. A. D.
v tomto konaní nevystupuje. Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu neuplatňuje plnenie žalobca priamo od
ručiteľov.Vytýkalasúduprvejinštancie,ženezisťovalvkonaní,ktoúverprevzalanačobolitietofinančné
prostriedky použité. V danom prípade došlo jednoznačne k nedovolenému, úmyselnému obohateniu

ručiteľov A. a B. D., ktorí peniaze prevzali. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu s tým, aby uložil súdu prvej inštancie zabezpečiť
potrebné dôkazy za účelom zistenia, či došlo k nedovolenému obohateniu zo strany ručiteľov, a či
nedošlo k podvodu, keď finančné prostriedky boli použité na opravu domu ručiteľov.

3. Žalobca a žalovaná 3) sa k odvolaniu žalovanej 1) písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej
vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:5. Po podaní odvolania žalovanou 1) došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd po zistení, že aj odvolanie bolo podané žalovanou 1)
proti napadnutému rozsudku za účinnosti pôvodného procesného predpisu O.s.p., posudzoval dôvody
odvolania podľa jeho ustanovení.

6. V priebehu odvolacieho konania žalobca podal návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa

§ 92 ods. 2 O.s.p. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2016, uzavretej medzi
žalobcom M., a.s. a postupníkom K. I. O., s.r.o., so sídlom S., M. 5, a podľa ktorej pohľadávka žalobcu
ako prevodcu voči žalovaným bola postúpená na túto spoločnosť. Odvolací súd na základe tohto
návrhu pôvodného žalobcu a zmluvy o postúpení pohľadávky uznesením zo dňa 24.06.2016, č.k.
4Co/717/2015-154 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť K. I. O.,
s.r.o., so sídlom S., M. X ako žalobca. Odvolací súd preto ďalej v danej veci konal s týmto žalobcom.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca M. O., a.s. ako veriteľ a žalovaní 1), 2) ako spoloční
dlžníci a žalovaná 3) spolu so A. D. ako ručitelia uzavreli dňa 31.08.2004 zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške
400.000,- Sk (13.277,57 eur), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení zmení
na stavebný úver vo výške cca 260.000,- Sk (8.630,42 eur), pričom presná výška stavebného úveru

sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
úvere. V zmluve bolo dohodnutá výška pravidelného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení 1.600,-
Sk (53,11 eur) mesačne, úroková sadzba na zmluve o stavebnom sporení 2 % p.a., výška úrokovej
sadzby mimoriadneho medziúveru 7,79% p.a. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
sa žalovaní 1), 2) zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % p.a. pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 132,78 eur. Žalovaní 1), 2) porušili zmluvne dohodnuté podmienky a
stavebný úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 26.02.2013 žalobca odstúpil od úverovej
zmluvy a vyzval žalovaných 1), 2), aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní 1), 2) peňažné
prostriedky nevrátili. O odstúpení od zmluvy boli upovedomení aj žalovaná 3) a ručiteľ A. D.. Žalované
1), 3) prevzali odstúpenie od zmluvy dňa 04.03.2013, žalovaný 2/ dňa 06.03.2013. Podľa článku VII.

bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku
veriteľa,vrátanepríslušenstva. PodľačlánkuVII.bod5úverovejzmluvyodstúpenímodzmluvynezaniká
záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa článku VII. bod
8 má žalobca právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % p.a. a úrok z omeškania nad dohodnutú
úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Na základe uvedeného žalobca úročil zostatok dlhu dohodnutým

úrokom za úver vo výške 4,7 % p.a. a zároveň odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od
zmluvy úrokom z omeškania vo výške 3,00 % p.a. Dňa 18.11.2013 podal žalobca žalobu na súde, na
základe ktorej sa domáhal proti žalovaným 1), 2), 3) uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške
9.274,68 eur, pozostávajúcu z istiny 8.829,51 eur, z nezaplatených 4,7 % p.a. úrokov a z 3,00 %
p.a. úrokov z omeškania od 07.03.2013 do 31.10.2013 vo výške 445,17 eur. Príslušenstvo žalovanej

sumy predstavovalo 4,7 % p.a. a úrok z istiny od 01.11.2013 do zaplatenia a 3,00 % p.a. a úrok z
omeškania z istiny od 01.11.2013. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú 1) ako dlžníčku a žalovanú 3) ako ručiteľku zaplatiť žalobcovi sumu
9.274,68 eur, pozostávajúcu z dlžnej istiny 8.829,51 eur a z dlžných úrokov a úrokov z omeškania do
31.10.2013 v sume 445,17 eur. Keďže omeškanie žalovaných 1), 3) pokračovalo aj po 31.10.2013,

priznal žalobcovi popri istine aj dohodnutý zmluvný úrok 4,7 % zo sumy 8.829,51 eur od 01.11.2013
do zaplatenia a úrok z omeškania 3 % ročne zo sumy 8.829,51 eur od 01.11.2013 do zaplatenia. V
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca využil svoje právo a odstúpil od zmluvy potom,
čo žalovaní si svoju povinnosť riadne a včas splácať úver neplnili. Konštatoval, že účastníci zmluvy si v
zmluve dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká povinnosť žalovaných splatiť dlžnú sumu, zmluvné

úroky a úroky z omeškania. Po právnej stránke posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 25.08.2004.

8. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje.

9. Ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 23a ods. 1 za typovú
zmluvu považoval takú, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakterspotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva

uzatvorená s právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli
bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

10.NovelaObčianskehozákonníkauskutočnenázákonomč.150/2004Z.z.súčinnosťouod01.04.2004

zakotvila do nášho súkromného práva, právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je
zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.
04. 2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskehozákonníkaazmluvypodľa§55Občianskehozákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciu
ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných

spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia
zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej
úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu
špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným

zákonníkom neupravené podľa predpisov Občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie
sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej
právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení

§ 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do
nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

11. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch,

a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy

v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľov výhodnejšia a tejto výhodnejšej
úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol.

12. Uzavretý zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1) až 3) na základe

zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský
vzťah. Nič nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 25.08.2004
podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy, t. j. dňa 25.08.2004
v postavení dodávateľa a dlžníci v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah nie je vyňatý
z režimu spotrebiteľského práva, aj keď nejde o spotrebiteľský úver. Kogentné ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné
podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa, preto neobstojí
argumentácia žalobcu, že dlžníci a ručitelia v článku VII. bod 5 úverovej zmluvy platne vyhlásili,
že odstúpením od zmluvy nezaniká ich záväzok splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane príslušenstva.
Tieto zmluvné dojednania odvolací súd považuje za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy,

pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo žalobcu na všetky poplatky a
zmluvne dohodnuté úroky, zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec
povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Táto dohoda účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
v neprospech spotrebiteľa je pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu účinne odstúpil od predmetnej úverovej
zmluvy dňa 06.03.2013, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva zrušená
od začiatku (ex tunc) a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajúpráva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim
bezdôvodného obohatenia (§ 457 a nasl. Občianskeho zákonníka). V danom prípade teda povinnosť
žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Nároky, ktoré by patrili žalobcovi pri

existencii zmluvného vzťahu v dôsledku hmotnoprávneho úkonu (odstúpenia od zmluvy) zanikli.

13.Zadanejsituácie,keďsúdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdiltým,ženeposudzovalúčinky
odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia občianskeho práva, keď dôsledkom odstúpenia od zmluvy
podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc) a

zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 451 Občianskeho zákonníka, nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie
a ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

14. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti a vo
výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(§ 391 ods. 1 CSP).

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v smere hore naznačenom a vo veci opätovne
rozhodne. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.
2 CSP)

16. O náhrade trov odvolacieho konania bude podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).