Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206570
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513206570.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcov: 1. T.. B. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. č. XXX, XXX XX I., občianky A., 2. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX I., štátny
občan A., právne zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho č. 3, 040 01
Košice proti žalovaným: 1. OTP Banke Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO:

31 318 913, 2. DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713
930, 3. DUPOS dražobná spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233
935, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01
Trnava v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/113/2013-281 zo dňa 23.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, rozhodol, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Podanou žalobou sa žalobcovia
domáhali určenia, že zmluva o zriadení záložného práva je v časti výkonu záložného práva podľa čl. V.
bod 1. písm. a), b) neplatná. Ďalej žiadali, aby súd zakázal žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. C., a to rodinného domu súpisné číslo X a parciel KN C

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 465 m2 a KN C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a súčasne žiadali
určiť, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU z 22.04.2008
uzavretý medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade naďalej trvá. Súd prvej inštancie uviedol, že
žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade
vo vzťahu k prvému a druhému výroku a pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu vo vzťahu

k tretiemu navrhovanému výroku. Žalovaný v 1. rade nevykonáva dobrovoľnú dražbu ani jej výkon
nenavrhol. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že bol pôvodným veriteľom pohľadávky. Riadnym
postúpením pohľadávky sa vlastníkom pohľadávky stal žalovaný v 2. rade. Žalobcovia namietali toto
postúpenie z dôvodu, že postúpenie pohľadávky nebolo oznámené žalobcom. Z predložených dokladov
bolo preukázané, že výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti bola dňa 24.02.2012 doručená
žalobcovi v 2. rade. V tejto výzve bol upozornený aj na možné následky nezaplatenia dlhu po splatnosti,

a to na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, ako aj na možnosť realizácie zabezpečovacích
prostriedkov. Žalobkyňa v 1. rade nebola účastníčkou úverovej zmluvy, teda ani dlžníčkou, preto nebol
dôvod zasielať výzvu na zaplatenie dlžnej sumy aj jej. Za tohto stavu sa neplatnosti časti záložnej
zmluvy a zákazu vykonávať dobrovoľnú dražbu môže žalobca domáhať iba proti súčasnému vlastníkovi
pohľadávky. Vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade súd zistil, že žaloba nie je dôvodná. Súd nespochybnil,
že v danom prípade bol žalobcovi v 2. rade poskytnutý hypotekárny úver a ani to, že v danom prípade

je vylúčená aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovia neplatnosť časti záložnej zmluvy a
zákaz vykonať dobrovoľnú dražbu odôvodnili zásahom do práva na vlastníctvo, ktoré je vykonávané bezingerencie súdnej moci a záložca je vystavený iba rozhodovaním a vôli záložného veriteľa. Poukázali
na stanovisko Európskej komisie vo veci O. M., N. M. proti Y. s.r.o. a na polemike o súladnosti zákona
o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR. Otázkou prijateľnosti dobrovoľnej dražby sa SD zaoberal

vo veci C XX/XX. Z rozhodnutia v tejto veci vyplýva, že neodporuje európskemu právu vnútroštátna
právnaúpravaumožňujúcavymôcťpohľadávkuzaloženúnazmluvnýchpodmienkach,ktorésúprípadne
nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktorú spotrebiteľovi priznáva smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu

súdu. Právnu úpravu platnú Slovenskej republiky týkajúcej sa dobrovoľných dražieb a možnosti záložcu
spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv, nepovažuje súd prvej inštancie za úpravu, ktorá prakticky
znemožňuje alebo nadmerne sťažuje ochranu práv spotrebiteľa. Zabezpečovacie záložné právo je
jedným z prostriedkov zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorý je upravený zákonom. Občiansky
zákonník § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka počíta s tým, že nárok zo spotrebiteľskej zmluvy môže
záložný veriteľ uspokojiť aj predajom zálohy na dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia ani v návrhu ani na

pojednávaní neuviedli konkrétne dôvody, pre ktoré by záložná zmluva mala byť v napadnutej časti
neplatná. Ich argumenty v podstatnej miere vychádzali z úvah o nesúladnosti ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách s Ústavou SR. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014, ktorým bol odmietnutý návrh Okresného súdu
Pezinok na začatie konania o súlade § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR.

Súd prvej inštancie uviedol, že naviac predmet dobrovoľnej dražby nie je obydlím žalobcov. Obydlím
by hypoteticky mal byť v budúcnosti. Záložná zmluva v časti týkajúcej sa možnosti veriteľa uspokojiť
svoj nárok na dobrovoľnej dražbe bola uzavretá v súlade so zákonom a súd nezistil skutočnosť, že
by uvedený výkon bol v rozpore so zákonom, a preto nie je dôvod ani zakázať žalovaným v 2. a
3. rade vykonať túto dražbu. Žalovaný v 1. rade v tejto časti nie je ani pasívne legitimovaný. Preto

súd žalobu zamietol. Keďže návrh bol zamietnutý, je bezpredmetný aj návrh žalobcu na prerušenie
konania za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Ústavnému súdu SR, pretože tieto otázky je
možné vykladať v súlade s Ústavou SR. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Uvedené sa deje aj rozhodovacou
činnosťousúdov,ktorévyvažujútútofaktickúnerovnosť.Ochranaspotrebiteľavšakneznamená,žetento

nie je povinný dodržiavať svoje záväzky. Ak svoje povinnosti spotrebitelia porušia, aj oni musia znášať
následky svojho konania. V takomto prípade sú aj oni povinní strpieť zásah do svojej majetkovej sféry za
účelom uspokojenia práv veriteľa, samozrejme za dodržania príslušných zákonných ustanovení. Výrok
o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

2.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodaliodvolaniežalobcovia.Odvolanieodôvodnili
tým, že žalobca v 2. rade tvrdí, že výzvu na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti zo 17.02.2012
neprevzal. Podpis na doručenke nie je jeho. Na túto skutočnosť upozorňovala právna zástupkyňa
žalobcovnapojednávanídňa26.05.2015,žiadalažalobcuv2.radevypočuť,abysavyjadril,čitútovýzvu
prevzal, súd žalobcu v 2. rade k veci nevypočul. Tvrdenie súdu o tom, že žalobkyňa v 1. rade nebola

účastníčkou úverovej zmluvy, teda ani dlžníčkou, a preto nebol dôvod zasielať jej výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy, je v priamom rozpore s bodom 88 všeobecných obchodných podmienok žalovaného v 1.
rade. Ak nebolo zosplatnenie úveru doručené žalobkyni v 1. rade, nemohlo dôjsť k jeho zosplatneniu,
a teda ani k platnému postúpeniu na žalovaného v 2. rade. K tvrdeniu súdu, že nie je daný naliehavý
právny záujem žalobcu na treťom určovacom výroku uviedli, že je rozdiel, či žalobca bude svoj dlh

plniť v dohodnutých mesačných splátkach alebo ho má uhradiť aj s úrokmi z omeškania, prípadne s
ďalšími sankciami pod hrozbou výkonu záložného práva jednorázovo žalovanému v 2. rade. Súd sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobkyne v 1. rade, že ani ona ani žalobca v 2. rade
výzvu v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách neprevzali. Súd žalobcu v 2. rade po spochybnení jeho
podpisu na doručenke nevypočul. Súd prvej inštancie cituje z rozsudku ESD sp. zn. C 34/13, ale žiadnym

spôsobom sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcami. Nevysporiadal
sa s rozsudkom ESD C. proti A. kapital s Nálezom ÚS SR PL ÚS 23/2014 z 24.09.2014, ďalej uviedli,
že ak súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým bol odmietnutý návrh Okresného súdu
Pezinok na začatie konania o súlade ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou, tak
toto odmietnutie bolo odôvodnené tým, že sú aj iné právne normy upravujúce výkon záložného práva

dobrovoľnou dražbou a nemá význam skúmať súlad, resp. nesúlad len jedného § s Ústavou SR. Uviedli,
že argumentovali tým, že ide o hrubý nepomer medzi hodnotou nehnuteľností a skutočnou výškou dlhu.
Hodnota nehnuteľností je 91.866,88 eur, výška pohľadávky predstavuje 22.287,01 eur. Ďalej žalobcovia
argumentovali stratou obydlia článkom 20 Ústavy SR. Súd v závere napadnutého rozsudku konštatoval,že aj spotrebiteľa, ktorý porušia svoje povinnosti sú povinní strpieť zásah do ich majetkovej sféry. S
týmto tvrdením súdu sa pri tak hrubom nepomere výšky dlhu a hodnoty nehnuteľností nie je možné
stotožniť. Žalovaný mal možnosť vec postúpiť všeobecnému súdu a nie pristúpiť k riešeniu ultima ratio

výkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou.Uviedol,žezrozsudkuSDzodňa27.06.2000vyplýva,že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s neprijateľnými
zmluvnými podmienkami spornej zmluvy, poplatky za upomienky, poplatky za správu úveru a pod..
Neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy majú vplyv na určenie neplatnosti v časti

záložnej zmluvy, na ktorej určený má spotrebiteľ naliehavý právny záujem. Súd pri rozhodovaní riadne
nevyhodnotil všetky dôkazy. S predloženými dôkazmi sa riadne nevysporiadal a napádaný rozsudok
preto neodôvodnil. Právo na riadne odôvodnenie súčasťou zásad spravodlivého súdneho procesu. Ak
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument. V tomto prípade ide o hrubý nepomer medzi výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností. Týmto
argumentom sa súd nezaoberal a tento hrubý nepomer je dôvodom na vyhovenie návrhu navrhovateľov,

pretože výkon záložného práva by bol v rozpore s § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhli, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu vyjadril tak, že rozsudok považuje za vecne správny.

4. Dňa 15.02.2017 bolo doručené doplnenie odvolania žalobcov, kde namietali premlčanie výkonu
záložného práva. Uviedli, že žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 07.06.2013,
pohľadávka sa stala premlčanou 08.06.2016. Poukázali na § 5b zákona 250/2007 Z.z. a na povinnosť
súdu prihliadnuť na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné. Otázku neplatnosti záložnej zmluvy (prvý navrhovaný výrok) je možné
v danom prípade posudzovať. Aj keď by pohľadávka z úverovej zmluvy bola postúpená, možno sa
domáhať proti pôvodnému zmluvnému partnerovi (žalovanému v 1. rade) neplatnosti záložnej zmluvy.
Postúpením pohľadávky nedošlo k prevodu všetkých práv a povinností z úverovej a záložnej zmluvy

na žalovaného v 2. rade, žalovaný v 2. rade nezískal postúpením postavenie účastníka zmluvy. Otázka
platnosti záložnej zmluvy sa teda týka aj žalovaného v 1. rade a v tejto časti má byť účastníkom konania.

6. Pri rozhodovaní o zákaze výkonu dražby nehnuteľnosti je potrebné vysporiadať sa s argumentáciou

žalobcov, že existuje výrazný nesúlad medzi výškou pohľadávky a hodnotou zabezpečovanej
nehnuteľnosti.Týmitoskutočnosťamisasúdnezaoberal,pričommajúprerozhodnutievýznam.Odvolací
súd je toho názoru, že výrazný nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávky môže
indikovať nemožnosť dražby, najmä ak sa jedná o nehnuteľnosť určenú na bývanie.

7. Dokazovanie súdom prvej inštancie nebolo vyhlásené za ukončené, je teda možné vykonať aj ďalšie
navrhnuté dôkazy. V odvolaní sa navrhuje výsluch žalobcu v 2. rade za účelom zistenia, či prevzal
výzvu pôvodného veriteľa podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Aj táto skutočnosť (platnosť postúpenia
pohľadávky) je právne významná a tento dôkaz je potrebné vykonať.

8. V danom prípade nie je možné mať za to, že výkon záložného práva je premlčaný, pretože žalovaní
nemohli záložné právo vykonávať z dôvodu zákazu jeho výkonu súdom, a to predbežným opatrením
nariadeným v tejto právnej veci. Od zákazu výkonu záložného práva podľa názoru odvolacieho súdu
premlčacia lehota vo vzťahu k záložnému právu prestala plynúť.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Súd prvej inštancie posúdi platnosť záložnej zmluvy v navrhovanom rozsahu so žalobcom tvrdených

dôvodov. Pri rozhodovaní o zákaze vykonať dražbu je potrebné zohľadniť jednak platnosť postúpenia
pohľadávky na žalovaného v 2. rade (dodržanie § 92 ods. 8 Zákona o bankách) ako aj proporcionalitu
pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti, najmä ak sa jedná o nehnuteľnosť určenú na bývanie. Pri určení,že právny vzťah medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade trvá, je potrebné zohľadniť platnosť
postúpenia pohľadávky na žalovaného v 2. rade (dodržanie § 92 ods. 8 Zákona o bankách).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.