Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/50/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200345
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019200345.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej
a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobkyne: W. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX Z.L., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie
slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ČRZ: 5015/2019,
Číslo spisu: KaBA 3459/2019 (KaBA 32900/2018) zo dňa 31.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajsky´ súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajsky´ súd v Bratislave žalovanému n e p r i z n a´ v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov

1. Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods. 1 a ods.
2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SP“) svojím rozhodnutím ČRZ: 5015/2019, Číslo spisu: KaBA 3459/2019 (KaBA 32900/2018) zo
dňa 31.01.2019, podľa 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoPPP“), nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci.

II. Žaloba.

2. Včas podanou žalobou zo dňa 05.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.03.2019,
sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiada zrušiť a vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výsledok
riadneho prešetrenia žiadosti žalobkyne o pridelenie advokáta zo dňa 09.02.2019 v súlade s
ustanoveniami SP. Správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.

3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie výlukou podľa § 6 ods. 1 písm. a)
v spojení s ods. 2 a použitím správnej úvahy v súlade s § 6b ods. 2 v spojení s § 8 ZoPPP, pričom
opomenul aplikovať zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 Z.z. v znení
neskorších predpisov o sociálnych službách. Podľa názoru žalobkyne, právny poriadok SR stanovuje
osobitný postup posudzovania príjmu vo vzťahu k sume životného minima - jeho podielu v prípadoch, keď
je zaistenie primárnych životných potrieb žiadateľa s právami zaručenými osobitným zákonom t.j. zákon
č. 448/2008 Z.z.. Správny orgán ignoroval osobitnú právnu úpravu ust. § 73 ods. 2 zákona č. 448/2008

Z.z., keď po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby
zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu bez
poskytovania stravovania, musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej
75% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.
Aj keď sa nejedná o ustanovenie expresis verbis implementované v zákone o poskytovaní právnej
pomoci, je správny orgán povinný posudzovať v prípade, keď žiadateľ je prijímateľom sociálnej služby
aj výdavkovú stránku, rovnako ako napr. exekútor v prípade vykonávania exekučných zrážok z príjmu
podľa Exekučného poriadku postupom v súlade s Nariadením Vlády SR č. 268/2006 Z.z. v znení
neskorších predpisov, o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. To znamená, že správny orgán
je povinný postupovať v súlade kolíznym pravidlom (Lex specialis derogat legi generáli).
Vzhľadom na vyššie uvedené je vyhodnotenie splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) ako aj podľa
§ 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2 ZoPPP, odôvodnené na str. 3 piaty odsek napadnutého rozhodnutia,
v rozpore s platnou právnou úpravou.
Správny orgán ustálil mesačný príjem žalobkyne počas zákonom stanoveného obdobia na 474,50 EUR
mesačne, čím žalobkyňa spĺňa podmienku na priznanie bezplatnej právnej pomoci so spoluúčasťou na
výdavkoch jej právneho zastúpenia.

4. Žalobkyňa namieta, že správny orgán porušil zásadu materiálnej pravdy, keď neskúmal spis vo veci
vedenej pod sp.zn. 7C/143/2017 na Okresnom súde Bratislava III a predikuje výsledok tohto konania
na základe veci právoplatne rozhodnutej pod sp.zn. 44C/184/2013 zo dňa 13.04.2015 vedenej na
Okresnom súde Bratislava III.

5. Žalobkyňa namieta, že v rámci voľnej úvahy bol správny orgán povinný vyhodnotiť konkrétne okolnosti
a právne skutočnosti v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle čl.
8 a v súlade s rozsiahlou a jednotnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy je ochrane
obydlia venovaná pozornosť a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok je z tejto
judikatúry zrejmá primerane aj v situácii ak sa jedná o súdne konanie v súlade s právnym poriadkom SR.

6. Žalobkyňa namieta jej diskrimináciu, keď dôvody poskytnutia aj neposkytnutia právnej pomoci musia
byt reprodukovateľné - opakovateľné pre právne identické a vecne podobné iné rozhodnutia tykajúce
sa iných subjektov. Túto podmienku odôvodnenie správneho orgánu nespĺňa.

III. Vyjadrenie žalovaného.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.08.2019, doručeným súdu dňa 16.08.2019 s tým,
že zotrváva na svojom rozhodnutí ako aj na dôvodoch v ňom uvedených a žalobu navrhol zamietnuť.

8. Žalovaný uviedol, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa namieta, že rozhodnutie
žalovaného neobsahuje výsledok riadneho prešetrenia žiadosti žalobkyne zo dňa 09.02.2019 o
pridelenie advokáta v súlade s ustanoveniami SP. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že spisový materiál
KaBA 3459/2019 (KaBA 32900/2018) neobsahuje žiadnu žiadosť žalobkyne zo dňa 09.02.2019.

9. K námietke žalobkyne, že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, že žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienok - stav
materiálnej núdze žalobkyne - opomenul aplikovať zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnej služby podľa
zákona č. 448/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, konkrétne v zmysle § 73 ods. 2 tohto zákona.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa poukazuje na zákon č. 448/2008 Z.z.,
v ktorom sú stanovené podmienky, za ktorých sa určuje výška úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu
službu. Tento zákon však neustanovuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Zákon o poskytovaní právnej pomoci presne určuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej
pomoci, ktorý však neodkazuje na zákon č. 448/2008 Z.z., takže žalovaný pri posudzovaní splnenia
podmienok na poskytnutie právnej pomoci nemôže vychádzať zo zákona č. 448/2008 Z.z..

10. Žalovanému nie je zrejmé, z čoho žalobkyňa vychádzala pri tvrdení, že žalovaný opomenul aplikovať
zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z., keďže žalovaný nie je
účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona.

11. Žalovaný trvá na napadnutom rozhodnutí, keďže príjmové pomery žalobkyne v čase podania žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci (december 2018) presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6-násobku
sumy životného minima, t. j. sumu 328,12 EUR (platnú od 01.07.2018 do 30.06.2019). Žalovaný pred
vydaním rozhodnutia o nároku na poskytovanie právnej pomoci na základe predložených dokladov
vyhodnotil dňa 28.01.2019 príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne nasledovne:
Príjmové pomery žalobkyne v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti (jún 2018 až november
2018) v mesiaci jún 2018 príjmy žalobkyne presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6-násobku sumy
životného minima, t. j. sumu 319,17 EUR (platnú od 01.07.2017 do 30.06.2018) a v mesiacoch júl 2018
až november 2018 presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6-násobku sumy životného minima, t. j.
sumu 328,12 EUR (platnú od 01.07.2018 do 30.06.2019).

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení citoval aj ust. § 74 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z., veta prvá, v zmysle
ktorého, poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní
sociálnej služby. Ako vyplýva zo žaloby na vypratanie bytovej jednotky v zariadení sociálnych služieb
zo dňa 19.10.2017 ako aj z vyjadrenia k žalobe na vypratanie nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie zo
dňa 27.11.2018, žalobkyňa zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby
neuzatvorila, a tak sociálnu službu prijíma neoprávnene.

13. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj úpravou § 6b ods. 2 ZoPPP, podľa
ktorej je žalovanému daná možnosť na základe vlastnej správnej úvahy priznať nárok na poskytnutie
právnej pomoci v prípadoch, keď je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, aj keď účastník
konania nespĺňa zákonnú podmienku stavu materiálnej núdze. Za takéto prípady možno podľa dostupnej
judikatúry súdov a interných usmernení žalovaného rozumieť situácie, kedy by nepriznanie právnej
pomoci malo za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach účastníka konania, čo žalovaný
uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a demonštratívne uviedol, v akých prípadoch je použitie
vyššie uvedenej správnej úvahy potrebné aplikovať. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje
žalovanému aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní, či celková situácia žalobkyne odôvodňuje alebo
neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

14. V závere žalovaný na základe skutočností uvedených žalobkyňou nemohol vylúčiť ani zrejmú
bezúspešnosť, a preto nebola splnená ďalšia zákonná podmienka na priznanie nároku na poskytovanie
právanej pomoci.

IV. Replika žalobkyne.

15. V replike zo dňa 21.09.2019, doručenej súdu dňa 23.09.2019 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie
žalovaného s tým, že k argumentácii žalovaného založenej na ustanoveniach ZoPPP osobám v
materiálnej núdzi sa nevyjadruje, nakoľko rozhodnutie správneho súdu je rozhodnutím o povinnosti
aplikovať ochranu prijímateľa sociálnej služby správnym orgánom aj prostredníctvom analógie legis v
prípade, keď osobitný zákon takúto ochranu expresis verbis neupravuje. Žalovaný sa z tohto aspektu
nevyjadril, iba tvrdí, že ZoPPP neobsahuje odkaz na ustanovenia ochrany príjmu podľa zákona 448/2008
Z.z.

16. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa nie je prijímateľom sociálnej služby, žalobkyňa uviedla, že
požíva ochranu už nadobudnutých práv a to rozhodnutím DD-4/2002 zo dňa 02.07.2002 právneho
predchodcu žalobkyne v spore, pre ktorý žiada právnu pomoc, je žalobkyňa od 04.07.2002 oprávnenou
v súlade so zákonom o sociálnej pomoci účinným do 31.12.2008. Žalobkyňa je názoru, že od
01.01.2009 sa na ňu vzťahujú intertemporálne ustanovenia zákona o sociálnych službách účinné od
01.01.2009 najmä § 106 ods. 5 až 8 zákona ustanovené na ochranu už nadobudnutých práv podľa
predchádzajúceho zákona účinného do 31.12.2008.

17. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spornou otázkou (procesnou) je otázka nevyhnutnosti rozhodovania
súdu v spore na plnenie (pre ktorý žiadam právnu pomoc) o tom, či opakovaným predkladaním návrhov
zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytovateľom je splnená jeho povinnosť uzavrieť zmluvu o
poskytovaní sociálnej služby s prijímateľom sociálnej služby pod ochranou § 106 ods. 5, 6 a 7 zákona
o sociálnych službách účinného od 01.01.2009. Pritom dodržanie kogentnej regulácie obsahu zmluvy
je nevyhnutné pre platnosť takého návrhu.

18. K zrejmej bezúspešnosti v spore, pre ktorú žalobkyňa žiada pomoc, s poukazom na vyjadrenie
žalovaného uviedla, že v žalobe opísala z akých vecných dôvodov považuje záver o nemožnosti vylúčiť
zrejmú bezúspešnosť v spore za nesprávny. Zároveň predmetnú námietku rozšírila o formálnu stránku,
nakoľko slovné spojenie žalovaného o tom, že „nemohol vylúčiť zrejmú bezúspešnosť v spore“ je v
rozpore s právnou logikou. Zrejmá bezúspešnosť v spore, pre ktorý žiada pomoc je determinujúcim
prvkom v správnej úvahe a musí byť odôvodnená jednoznačne, inak sa jedná o svojvôľu. Pokiaľ nemôže
správny orgán vylúčiť ani úspech v spore, je takýto výsledok posudzovania dôkaznej situácie v spore,
pre ktorý sa žiada pomoc správnou úvahou nulitný a správny orgán naň nemôže prihliadať ako na akúsi
priťažujúcu okolnosť v neprospech žiadateľa.

V. Duplika žalovaného.

19. Žalovaný sa vyjadril v duplike zo dňa 01.12.2022, doručenej súdu až dňa 02.12.2022 (po verejnom
vyhlásení rozsudku) a preto na predmetné podanie už správny súd neprihliadal. Pre právnu čistotu
správny súd uvádza, že žalovaný zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 15.08.2019. Zároveň poukázal,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o nepriznaní nároku, sa zaoberal aj úpravou ust. § 6b
ods. 2 ZoPPP, podľa ktorej je žalovanému daná možnosť na základe vlastnej správnej úvahy priznať
nárok na poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, keď je to primerané okolnostiam žiadanej právnej
pomoci, aj keď účastník konania nespĺňa zákonnú podmienku stavu materiálnej núdze. Za takéto prípady
možno podľa dostupnej judikatúry súdov a interných usmernení žalovaného rozumieť situácie, kedy by
nepriznanie právnej pomoci malo za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach účastníka
konania.
Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje žalovanému aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní,
či celková situácia žiadateľa odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej
pomoci. V závere zotrval na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.

VI. Administratívne konanie.

20. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05.12.2018 bola žalovanému doručená žiadosť
žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 7C/143/2017, v ktorom ako žalobca vystupuje Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov
Rača proti žalovanej (žalobkyňa) o vypratanie nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie.
Žalobkyňa ako žiadateľka doložila kópie dokladov a to Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa
03.12.2018, uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 7C/143/2014-156 zo dňa 08.10.2018,
predvolanie na pojednávanie zo dňa 11.10.2018 na deň 10.12.2018.

21. Žalovaný v rámci vnútornej agendy zabezpečil zo spisu vedenom v centre pod č. KaBA/29770/2018
kópie dokladov: vyplnený formulár „Prehodnotenie príjmovej a majetkovej situácie oprávnenej osoby“
zo dňa 23.11.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie číslo 445 207 1680 0 zo dňa 30.11.2017
o zvýšení starobného dôchodku žiadateľky na sumu 474,50 EUR mesačne od 01.01.2018.

22. Rozhodnutím č. KaBA 32900/2018, ČRZ: 178869/2018 zo dňa 27.12.2018 žalovaný prerušil správne
konanie a vyzval žalobkyňu ako žiadateľku na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 05.12.2018 a
na predloženie listín v rozhodnutí špecifikovaných.

23. Žalobkyňa ako žiadateľka dňa 23.01.2019 doručila žalovanému požadované doklady písomnosťou
zo dňa 20.01.2019.

24. Následne žalovaný vydal rozhodnutie ČRZ: 5015/2019, Číslo spisu: KaBA 3459/2019 (KaBA
32900/2018) zo dňa 31.01.2019, ktorým nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.

VII. Verejné vyhlásenie rozsudku

25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 01.12.2022, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. Miesto a čas verejného vyhlásenia

bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej
piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

VIII. Právne posúdenie žaloby.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

31. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z.z. (ďalej len „ZoPPP“), účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv,
v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom
vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa
o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť
pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych
sporov.

32. Podľa § 2 ZoPPP, tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup
fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne
zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

33. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZoPPP, na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych
služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä
právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov
formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov
s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

34. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) ZoPPP, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická
osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby
nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb
nemôže zabezpečiť svojím majetkom

35. Podľa § 4 ods. 2 ZoPPP, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len
„žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm
životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom
konaní s protichodným postavením.

36. Podľa § 6 ods. 1 ZoPPP, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti,
ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

37. Podľa § 6 ods. 2 ZoPPP, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b)
musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

38. Podľa § 6a ods. 1 ZoPPP, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-na´sobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-na´sobok uvedenej sumy a nemôže
si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, ma´ právo na poskytnutie právnej pomoci
určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho
zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je
dotknute´. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

39. Podľa § 6b ods. 2 ZoPPP, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum
môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerane´ okolnostiam
žiadanej právnej pomoci.

40. Podľa § 7 ods. 1 ZoPPP, za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa
osobitného predpisu po odpočítaní
a) poistného na verejné zdravotné poistenie,
b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a
d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.

41. Podľa § 7 ods. 4 ZoPPP, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v
ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných
šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

42. Podľa § 7 ods. 5 ZoPPP, za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľnosti,
a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem majetku, ktorý sa za majetok
nepovažuje podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 8 ZoPPP, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

44. Podľa § 10 ods. 1 ZoPPP, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa
začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti,
ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej
núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa,
jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote

určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na
poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí
doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a
fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

45. Podľa § 10 ods. 5 ZoPPP, Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa
náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie
právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

46. Podľa § 25 ods. 1 ZoPPP , na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich
nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

47. Podľa § 2 písm. a) zákona cˇ. 601/2003 Z.z., za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických
osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 205,07 eura
mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

48. Podľa § 1 zákona cˇ. 448/2008 Z.z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych
služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

IX. Posúdenie správnym súdom

49. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

50. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydane´ v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydane´ v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

51. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesne´ pochybenia správneho orgánu namietane´ v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

52. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

53. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdne´ následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

54. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska,
nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť
(nález U´S CˇR sp. zn. Pl. U´S 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je
nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-
právnymi princípmi (nález U´S CˇR sp. zn. II. U´S 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno
orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalisticky´ prístup, pričom je
nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné

pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (nález U´S
CˇR sp. zn. Pl. U´S 34/09).

55. Právnym rámcom súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia je zákon o poskytovaní právnej
pomoci, ktorého účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze
nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.

56. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ZoPPP sa začína pred správnym orgánom
príslušným na rozhodovanie (žalovaným) podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom
tlačive. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu správneho orgánu) je povinný predložiť podklady tykajúce sa
skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebne´ údaje aj správny orgán, ktorý ich vyžiada od štátnych orgánov, obci
´, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb. Po zabezpečení všetkých potrebných dokladov
a zistenom skutkovom stave správny orgán o žiadosti v zákonom určenej lehote rozhodne. Zákon
správnemu orgánu vymedzuje rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej
účasti za predpokladu kumulatívneho (súčasného) splnenia podmienok uvedených v § 6 ods. 1 ZoPPP
čo znamená, že ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, nemožno žiadateľovi priznať nárok na
poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného vyplýva, že úspešným žiadateľom môže byť len osoba, ktorá
osvedčí, že jeho príjem nepresahuje 1,4-na´sobok sumy životného minima ustanoveného osobitným
predpisom (§ 2 zákona cˇ. 601/2003 Z.z., opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR cˇ.
372/2004 Z.z.), že nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, že nejde o zrejmú
bezúspešnosť sporu a hodnota tohto sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých
nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
ZoPPP umožňuje okrem právnej pomoci bez finančnej účasti, aby správny orgán rozhodol o poskytnutí
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške
20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu, a to za splnenia podmienok ustanovených
v § 6a ods. 1 ZoPPP. Ide o prípady, kedy príjem fyzickej osoby, žiadateľa, presahuje 1,4-na´sobok
sumy životného minima ustanoveného zákonom cˇ. 601/2003 Z.z. a súčasne nepresahuje 1,6-na´sobok
uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom.

57. Základnou podmienkou na vyhovenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 alebo § 6a
ZoPPP je, že žiadateľ nedosahuje určitú hranicu mesačného príjmu, ktorú musí spĺňať v čase podania
žiadosti aj počas celého obdobia poskytnutia právnej pomoci. Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje
za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a prihliada sa aj na
príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti; majetková situácia žiadateľa
sa potom prehodnocuje každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok
na poskytnutie právnej pomoci (§ 7 ods. 4 ZoPPP).

58. Za príjem podľa ZoPPP sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon cˇ.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistného na verejne´
zdravotne´ poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného
na invalidne´ poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane
z príjmov fyzických osôb a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na
udržanie príjmov fyzických osôb (§ 7 ods. 1 ZoPPP). Za príjem podľa ZoPPP sa považujú aj príjmy
oslobodene´ od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad
škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti
za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu (§ 7 ods. 2 písm. a)
ZoPPP). Podľa § 9 ods. 2 zákona cˇ. 595/2003 Z.z. takýmito príjmami oslobodenými od dane sú aj
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia,
sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného
dôchodkového sporenia.

59. ZoPPP taxatívne vymenúva, čo sa pre potreby určenia nároku na poskytnutie právnej pomoci
považuje za príjem a tiežˇ ako sa jeho výška určuje, resp. ktoré výdavky (vymenovane´ v § 7 ods.
1 ZoPPP) sa do príjmu nezahŕňajú. Tento výpočet výdavkov, po ktorých odpočítaní sa určuje príjem
žiadateľa pre posúdenie jeho práva na poskytnutie právnej pomoci podľa ZoPPP neobsahuje žiaden
z výdavkov uvádzaných žalobkyňou. Za právne relevantné považuje správny súd skutočnosť, že ani

ZoPPP neodkazuje v otázke výpočtu (alebo spôsobu výpočtu) príjmu pri posudzovaní práva žiadateľa o
poskytnutie právnej pomoci na zákon cˇ. 448/2008 Z.z., ktorý označila žalobkyňa za osobitný zákon ktorý
stanovuje osobitný postup posudzovania príjmu vo vzťahu k sume životného minima. Na tomto mieste
správny súd uvádza, že účelom zákona cˇ. 448/2008 Z.z. nie je poskytovanie právnych služieb, ale
úprava právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad
nad poskytovaním sociálnych služieb a z tohto dôvodu nemožno aplikovať zákon cˇ. 448/2008 Z.z. v
konaní o poskytnutí alebo neposkytnutí právnej pomoci podľa ZoPPP.

60. Námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a diskriminačné, uvedenú v odseku
6. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Správny orgán v súlade so ZoPPP vyhodnotil žiadosť žalobkyne zo dňa 05.12.2018, pričom súdu
neunikla skutočnosť, že žalobkyňa uviedla v žalobe žiadosť zo dňa 09.02.2019 s akou žalovaný vôbec
nedisponuje, keď posudzoval príjem žalobkyne v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení jej
starobného dôchodku a tento porovnal so sumou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v
zmysle zákona cˇ. 601/2003 Z.z., ktorá od 01.07.2018 predstavuje sumu 205,07 EUR. Na účely príjmu
podľa ZoPPP sa následne skúma maximálne 1,6-na´sobok sumy životného minima, t.j. suma 328,12
EUR. Z podkladov pre rozhodnutie nepochybne vyplýva, že žalobkyňa svojím starobným dôchodkom v
sume 474,50 EUR (od 01.01.2018) túto sumu v skúmanom období prekročila, preto jej nevznikol nárok
na poskytnutie právnej pomoci bez jej finančnej účasti. K uvedenému je potrebné tiež uviesť, že ZoPPP
neobsahuje ustanovenie o odstránení tvrdosti zákona, kedy by napríklad u fyzickej osoby, ktorá len v
minimálnej miere presiahla hranicu príjmu 328,12 EUR, bolo možné priznať právo na právnu pomoc
bez jej finančnej účasti. Takúto situáciu síce rieši ust. § 6b ods. 2 ZoPPP a to vo forme fakultatívneho
poskytnutia právnej, avšak ide o možnosť a nie povinnosť poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou
žiadateľovi, ak je to primerane´ okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ
nemá právny nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to ani v prípade, ak okolnosti žiadosti priznaniu
právnej pomoci nasvedčujú. Správnemu orgánu je tak ponechaná diskrečná právomoc, kedy poskytnutie
alebo neposkytnutie právnej pomoci sa uskutočňuje v rámci jeho voľnej úvahy, kedy správny orgán v
zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a rozhodne s použitím správnej úvahy v súlade
so zásadami logického uvažovania.
V kontexte uvedeného správny súd uzatvára, že žalovaný v preskúmavanej veci využil svoju diskrečnú
právomoc v rámci zákonného rámca v zmysle § 6b ods. 2 ZoPPP, z tohto rámca nevybočil a svoje
rozhodnutie dostatočným spôsobom v logických súvislostiach odôvodnil. Vzhľadom na uvedené, potom
nie je vadou správneho konania, ak sa žalovaný nezaoberal výpočtom naznačovaným žalobkyňou vo
vzťahu k zákonu cˇ. 448/2008 Z.z., nakoľko na takýto postup v danej veci nie je zákonný dôvod.

61. Námietku žalobkyne, že žalovaný v inom prípade, ktorý podľa žalobkyne je podobný, poskytol inému
účastníkovi pomoc podľa ZoPPP, nie je možné hodnotiť vo vzťahu k preskúmavanej veci za legitímne
očakávanie rozhodnutia správneho orgánu. Právna relevancia legitímnych očakávaní môže nastať len
v prípade ustálenej praxe, pričom žalobkyňa žiadne iné rozhodnutia žalovaného, na ktoré sa odvoláva,
nepredložila a tak jej tvrdenie správny súd nemohol verifikovať.

62. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
podaných námietok dospel k záveru, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal, pred vydaním rozhodnutia
zabezpečil všetky právne relevantné podklady potrebné pre rozhodnutie a svoje rozhodnutie riadne v
logických súvislostiach odôvodnil v prepojení na príslušný právny predpis ZoPPP ako aj SP. Keďže súd
nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobu v súlade
s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

X. Trovy konania.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej
správy), preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasanú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak ma´ sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnute´ rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 5. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.