Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010073
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1317010073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného A. K. pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 2T/12/2017 zo dňa 17.03.2022, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 07.03.2023 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaný

A. K., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom S. XXX/X, J.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 07.02.2017, sp. zn. 4Pv
147/15/1103 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že

- obvinený v období od 22.07.2014 až doposiaľ nevrátil poškodenej spoločností cudziu vec, ktorá mu
bola na základe ústnej dohody zverená na jeden týždeň, a to uhlová brúska 230, okružná píla zn. Narex,
príklepová vŕtačka zn. Dewalt, dve predlžovačky na 220 V, každá o dĺžke 30 metrov, plátenné pásmo 50
m, tri lopaty, jeden čakan a jeden rýľ, plynový dvojhorák s hadicou o dĺžke 10 metrov a propán butánová
25kg fľaša, ktoré prevzal od poškodenej spoločnosti na stavbe rodinného domu v obci Miloslavov, časť
Alžbetin Dvor, a do dnešného dňa ich napriek opakovaným žiadostiam zo strany poškodenej spoločnosti
nevrátil, čím takto spôsobil poškodenej spoločnosti JMB stavebná spoločnosť, spol. s.r.o., so sídlom

364, 919 23 Vlčkovce, U.: XXXXXXXX škodu na majetku vo výške 311,- Eur,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť JMB stavebná spoločnosť, spol. s.r.o.,
U.: XXXXXXXX, so sídlom Vlčkovce 364, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava III pod sp.zn. 2T/12/2017 dňa 17.03.2022 uznal

obžalovaného A. K. vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, za čo mu súd prvého
stupňa podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 56 ods. 2 Trestného
zákona uložil peňažný trest vo výmere 200€. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestusúd podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 311€
poškodenej spoločnosti.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajkyne odvolanie
smerujúce proti výroku o vine aj proti výroku o treste a náhrade škody. Obhajoba napadnutému
rozsudku vytýka, že súd zdôvodnil odsúdenie tým, že obžalovaný nemohol svoju výpoveď ničím
podoprieť, naproti poškodenej spoločnosti, v prospech ktorej vypovedali svedkovia I. a A. I., syn konateľa

poškodenej spoločnosti. Obžalovaný sa domnieva, že ak priamo nedoložil súdu žiadny dôkaz, na
základe svedeckých výpovedí v priebehu konania dostatočne spochybnil tvrdenia konateľa poškodenej
spoločnosti JMB stavebná spoločností, spol. s.r.o., O. I., teda je tu dôvodná pochybnosť, že sa
obžalovaný tohoto konania nedopustil z týchto dôvodov:

V júli 2014 obžalovaný A. K. vykonal stavebné práce na stavbe v obci Miloslavov, v časti Alžbetin Dvor.

Pretože nemal spolupracovníkov, len pána I., požiadal konateľa spoločnosti JMB stavebná spoločnosť,
spol. s.r.o., O. I., o pomoc. Prvé stavebné práce, príprava a vyliatie základovej dosky, boli od pondelka
jedného týždňa a betónová základová doska bola vyliata v pondelok druhý týždeň. V pondelok a v utorok
boli na stavbe len obžalovaný a pán I., ktorý si urobili prípravné a vymeriavacie práce. V stredu prišiel
na stavbu A. I., ktorý pracoval od 09:00 hod. do 15:00 hod. a priviezol na stavbu náradie. Obžalovaný

nemá vedomosť, aké náradie doviezol, a kde ho po skončení práce uložil, pretože domov ho neviezol.
Zdôvodniltotým,žemánovéauto,ašpinavévecisoseboubraťnebude.Avečerodchádzanadovolenku
do zahraničia, vraj do Chorvátska. Vo štvrtok priviezol na stavbu O. I. pána K. a popoludní ho odviezol z
práce. Svedok vypovedal, že pán I. na stavbe mal náradie, s ktorým pracovali. Okolo auta obžalovaného
svedok ani neprešiel, pretože svedkom popísané vozidlo obžalovaný nikdy nevlastnil. Mal bežné osobné

motorové vozidlo zn. Renault, v ktorom vozil vlastné náradie, čo dosvedčil aj poškodený.

Aj vo výpovediach svedka X. K. a O. I. sú rozpory. Podľa výpovede svedka X. K. sa náradie nakladalo
do auta obžalovaného, keď tam bol, teda vo štvrtok, a podľa výpovede O. I. to bolo v piatok. Pritom sa
O. I. vyjadril, že jeho syn, A. I. nebol pri nakladaní náradia do auta obžalovaného, preto ho nemožno

považovať za svedka spáchania trestného činu. Ale napriek tomuto svedectvu súd vzal jeho výpoveď,
ktorú uviedol na polícii pri podaní trestného oznámenia, ako kľúčové svedectvo.

V piatok konateľ spoločnosti doviezol na stavbu pána I.. Popoludní ho odviezol domov. Taktiež v sobotu
doviezol konateľ spoločnosti pána I. na stavbu, ale pretože práce dokončili okolo poludnia domov, do

práce ho odviezol obžalovaný. Aj v sobotu pracoval pán I. s náradím poškodenej spoločnosti, pretože
vo svojej výpovedi neuvádzal, že si náradie požičal od obžalovaného. V pondelok už priviezli betón
a vyliali základovú platňu, a tam si už poradili obžalovaný s pánom I.. Z pracovníkov poškodenej
spoločnosti tam už nebol nikto. Obžalovaný nemôže svoju výpoveď potvrdiť výpoveďou svedka, pretože
jeho spolupracovník pán I. zomrel v januári 2018.

Vo výpovediach svedkov, ktorí boli v priebehu tohoto konania vypočutí, sú veľké rozpory. Predovšetkým,
podľa ústneho zdôvodnenia súdu pri vyhlásení rozsudku, obžalovaný nebol oslobodený spod obžaloby
len z dôvodu, že v jeho neprospech svedčili dvaja svedkovia, a to svedok A. I. a svedok I.. Obžalovaný
sa s názorom súdu nemôže stotožniť, pretože oboch svedkov považuje za zaujatých z dôvodu, že A. I. je

syn konateľa poškodenej spoločnosti, a svedok I. v tom čase pracoval v poškodenej spoločnosti. Okrem
toho bol odsúdený za krádež a do júna 2020 mal si odpykávať trest v Rakúsku. Práve on pracoval s
náradím ešte v sobotu dopoludnia a práve on toto náradie odkladal po skončení práce. Podľa výpovede
konateľa poškodenej spoločnosti na otázku obhajkyne, kde bolo odkladané náradie, odpovedal cit. "A.
ho vozil. Ja som mu prikázal, aby sa o náradie staral.“ Pritom A. I. pracoval na stavbe len jeden deň

a to v stredu. Potom už na stavbe nebol. Vo svojej svedeckej výpovedi ho nespomenul ani svedok X.
K., ktorý na stavbe pracoval vo štvrtok, a sám konateľ spoločnosti sa vyjadril, že v piatok pri nakladaní
náradia do auta obžalovaného A. I. nebol.
Obžalovaný poukazuje aj na to, že žiadny zo svedkov, ani konateľ spoločnosti sa nevyjadrili, že po
skončení prác nakladali náradie konateľovi spoločnosti do dodávky, a pritom na stavbe pracovali. Na

pojednávaní si ani jeden z kľúčových svedkov nevedel spomenúť absolútne na nič. Preto obžalovaný
považuje tieto výpovede, ktoré uviedli títo svedkovia na polícii bez prítomnosti obžalovaného a jeho
obhajcu za nepravdivé alebo aspoň za nehodnoverné, pretože ich nedokázali ani v hrubých rysoch
zopakovať pred súdom. Takéto svedecké výpovede nemal súd vôbec brať do úvahy.Veľký rozpor je aj v zozname naradia. Konateľ poškodenej spoločnosti uviedol, že medzi vecami, ktoré
boli odovzdané obžalovanému, bola aj 25 kg propán-butánová fľaša. Táto má dĺžku 210 cm. Keby

poškodený a svedkovia vypovedali pravdivo, neboli by uviedli aspoň túto fľašu, pretože vzhľadom k
typu vozidla obžalovaného, by sa mu do auta nezmestila, rovnako ako lopaty a rýľ. Za nepravdivú
treba považovať aj tú časť výpovede poškodeného, že obžalovaný mu mal doplatiť 5.000€. Na tejto
stavbe odpracovali jeho pracovníci cca 30 - 35 hodín tri a pol dňa. Preto aj v tejto časti je jeho výpoveď
nepravdivá.

Obžalovaný sa domnieva, že poškodená spoločnosť nepreukázala, že obžalovaný náradie prevzal, a ani
ústnu dohodu, na základe ktorej malo byť náradie obžalovanému odovzdané. Rozpory vo výpovediach
svedkov a konateľa poškodenej spoločnosti sú takého rozsahu, že dostatočne preukazujú aspoň
dôvodnú pochybnosť, že sa skutok nestal.

Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného
oslobodil spod obžaloby.

Prokurátor ani poškodený nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo súdom prvého
stupňa doručené v súlade s § 314 Trestného poriadku.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
podaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne závažné procesné vady konania predchádzajúceho

napadnutému rozsudku, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku na neverejnom
zasadnutí, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovaného, obhajkyňu,
poškodeného a prokurátora. Okrem prokurátora sa na verejné zasadnutie nikto nedostavil, obhajkyňa
ospravedlnila svoju neúčasť i neúčasť obžalovaného, nepožiadala o odročenie, a preto odvolaciemu
súdu nebránili žiadne zákonné prekážky v tom, aby podľa § 293 ods. 5, § 294 ods. 2 Trestného

poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného. Nejednalo sa o
prípad povinnej obhajoby, preto bolo možné konať aj v neprítomnosti obhajoby.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie zamietnuť
ako nedôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
III podal dňa 08.02.2017 na A. K. obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2018 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul
obžalovaného, svedkov O. I., X. K., X. I. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal odborné vyjadrenie
a odpis registra trestov obžalovaného.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že si od poškodeného po skončení prác žiadne náradie
nepožičal, toto sa to jeho vozidla nikdy nenakladalo. Nevie, kde si poškodený uskladnil náradie po
skončení prác na danej stavbe.

Odvolací súd preskúmaním vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že dokazovanie bolo

vykonané v dostatočnom rozsahu umožňujúcom náležite zistiť skutkový stav, súd prvého stupňa však
pri hodnotení dôkazov ohľadom skutkového stavu postupoval povrchne a laicky, abstrahoval od jasných
časových súvislostí, ktoré neboli sporné, a výrok o vine oprel o dôkazy, ktoré vôbec nepotvrdzujú
skutkovúvetu.Uniklojehopozornosti,žezákladnéokolnostiskutkovejvetyvzmyslezvereniavecínebolipodporené žiadnym objektívnym dôkazom, a ostali len v rovine tvrdenia obžalovaného proti tvrdeniu
poškodeného, pričom výpoveď obžalovaného bola obsažnejšia, logickejšia a odzrkadľovala praktický
život robotníkov na stavbe, zatiaľ čo výpoveď poškodeného o relevantných otázkach mohli potvrdiť len

osoby, ktoré sa na stavbe nachádzali v posledný deň prác s náčiním poškodeného, teda určite nie A. I.,
ktorého výpoveď bola pre súd prvého stupňa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku rozhodujúca. X.
I. nepotvrdil, že sa náčinie poškodeného nakladalo do vozidla obžalovaného, a X. K., o výpoveď ktorého
sa obžaloba neopierala, ale bol vypočutý až na hlavnom pojednávaní s odstupom 5 rokov od skutku, bola
obsahovo nedostatočná, všeobecná, a nebola mu položená základná otázka, kedy pracoval na danej

stavbe naposledy, hoci tam mal pracovať len 1 - 2 dni, pričom uviedol, že obžalovaný mal dodávku, hoci
túto mal v skutočnosti poškodený, a nie obžalovaný. Súd prvého stupňa vôbec svoje hodnotiace úvahy
nerozviedol, nezaoberal sa dôsledne tým, z čoho vyplýva, že poškodený skutočne vlastnil náčinie, o
ktorom v prípravnom konaní vypovedal, že ho požičal obžalovanému, o aké náčinie sa jednalo, akého
náčinia sa mala týkať dohoda o výpožičke, o ktorú poškodený oprel trestné oznámenie, že zo samotnej
jeho výpovede vyplýva, že mu náčinie nepožičiaval, ale že sa dohodli na výpomoci, pri ktorej s náčiním

poškodenéhopracovalipredovšetkýmosobyodpoškodeného,absolútneignorovalobhajobnúnámietku,
že množstvo ďalších osôb pracujúcich na susediacich stavbách mohlo mať príležitosť odcudziť náradie
a pod.

Okrem toho, že súd prvého stupňa v podstate ani nehodnotil dôkazy a napriek tomu prijal skutkové

závery, nehodnotil ich ani k tomu, v čom preukazujú jednotlivé znaky skutkovej podstaty prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, a už vôbec sa nezaoberal evidentne potrebnou
okolnosťou, a to závažnosťou v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Uvedené uniklo aj prokurátorovi
v prípravnom konaní. Nie je totiž úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov zaoberať sa
neporiadkom na stavbách, ale riešiť najzávažnejšie formy protispoločenského konania, ktoré majú širší

spoločenský dosah a sú skutočne vo verejnom záujme.

Abstrahujúc od uvedeného odvolací súd primárne skúmal, či z vykonaných dôkazov vyplýva, že
sa skutok uvedený v obžalobe stal. Obžalovaný tvrdí, že sa s poškodeným dohodol na osobnej a
vecnej výpomoci, poškodený tvrdí, že obžalovanému požičal náradie. Okolnosť ústnej dohody teda

nie je dostatočná pre záver, že poškodený zveril náradie obžalovanému, a nie svojím brigádnikom
či synovi, ktorí sa na danej stavbe vyskytli a pracovali. Pokiaľ by súd prvého stupňa akt zverenia
odvodzoval od okolnosti, že časť náčinia mala byť naložená do vozidla obžalovaného po skončení
prác brigádnikov poškodeného, táto okolnosť nie je dostatočne podložená vykonaným dokazovaním.
Obžalovaný uvedené popiera, A. I. sa v danom čase na stavbe nenachádzal, X. K. tu pracoval

pravdepodobne len 1 deň a nie je známe, či sa jednalo o posledný deň prác, X. I. vypovedal najmä
k vykladaniu náčinia z firemnej dodávky, mal počuť obsah ústnej dohody, avšak nevedel sa k nemu
vyjadriť. Teda ani naloženie náčinia do vozidla obžalovaného preukázané nebolo. Nebol produkovaný
žiaden hodnoverný dôkaz poukazujúci na to, že náčinie bolo počas prác na stavbe alebo následne v
osobnej dispozícii obžalovaného.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby. Vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania i dostatočný
rozsah dokazovania umožňujúci správne zistiť skutkový stav, prihliadajúc na povahu prejednávaného
prípadu, odvolací súd nevracal vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, ale sám

rozhodol vo veci rozsudkom. Súčasťou rozsudku je obligatórny výrok o odkázaní poškodeného, ktorý
si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody, na civilný proces podľa § 288 ods. 3
Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.