Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/195/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217208594
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7217208594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v U., N. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom
so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému AXA životní pojišťovna a.s., so sídlom v Českej
republike, Praha 2, Lazarská 13/8, IČO: 61 859 524, zastúpenému CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 4 360 eur s príslušenstvom, vedenom
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 28Csp/40/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 15. októbra 2020 sp. zn. 5Co/347/2019 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 07. júna
2019 sp. zn. 28Csp/40/2017 zamietol žalobu o zaplatenie 4 360 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
od 16. 11. 2016 do zaplatenia a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na poistné
plnenie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 01. 2016 v dôsledku úrazu, ktorý utrpel 13.

03. 2016 pri kondičnom tréningu v podobe podvrtnutia krčnej chrbtice s následným vyklenutím disku
C3/4 a C4/5, keď sa podroboval liečbe, vrátane liečby rehabilitačnej a bol práceneschopným od 14.
03. 2016 do 11. 10. 2016. Žalovaný sa bránil tým, že zranenia boli spôsobené pri kontaktnom bojovom
športe, ktorý je predmetom výluky z poistného plnenia bez rozlišovania, či došlo k úrazu pri tréningu
alebo pri súťaži. Súd prvej inštancie mal preukázané, že predmetom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
so začiatkom poistenia dňa 26. 01. 2016 bolo aj poistenie žalobcu pre prípad úrazu, okrem úrazu
vzniknutého pri rizikových športoch alebo iných činnostiach so zvýšeným rizikom vzniku úrazu, ak

nie je dohodnuté inak, a to najmä pri kontaktných bojových športoch (výluka podľa OPP pre úrazové
poistenie 1.114SK čl. 1.2 ods. 2 f/). Žalobca poistnú udalosť (úraz z 13. 03. 2016) oznámil žalovanému
písomne listom zo dňa 10. 10. 2016, v ktorom uviedol, že vo voľnom čase si bol zaboxovať a dostal
úder do hlavy, išlo o kickbox. Uvedené uviedol aj u lekára (subjektívna anamnéza lek. správy). Sporné
v súdnom konaní boli skutkové tvrdenia o priebehu a charaktere poistnej udalosti. Žalobca tvrdil, že
úraz vznikol pri kondičnom tréningu, kedy neprebieha kontaktný súťažný zápas s reálnym kontaktom
so súperom v súboji, len trénovanie výdrže a kondície celého tela. Žalovaný v obrane tvrdil, že úraz

žalobcu vznikol pri kontaktnom bojovom športe spadajúcom pod výluku z poistného plnenia. Z výpovede
žalobcu a svedka (G.. O. L.) vyplynulo, že v čase poistnej udalosti išlo o rekreačný box, nie kickbox.
Počas tréningu, okrem kondičnej časti, vykonávali aj simuláciu boja v miestnosti s boxerským ringom
bez trénera, nakoľko obaja sú bývalí reprezentanti, a to v špeciálnej telocvični určenej na bojové športy.Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 816 Občianskeho zákonníka
týkajúce sa poistenia aj § 52 ods. 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z
Osobitných poistných podmienok pre úrazové poistenie 1.114SK (ďalej len „OPP pre úrazové poistenie“)

a Osobitných poistných podmienok pre poistenie pre prípad choroby 1.114SK (ďalej len „OPP pre prípad
choroby) uzavrel, že úraz žalobcu nastal pri kondičnom tréningu, ktorého súčasťou bola aj simulácia
boja v boxe v ringu v špeciálnej telocvični určenej na bojové športy. Z čl. 1.2. OPP pre úrazové poistenie
1.114SK, ktoré sú súčasťou návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že poistiteľ neposkytuje plnenie za úrazy
vzniknuté pri rizikových športoch, ktoré príkladmo („najmä“) konkretizuje, keď pod písm. f) uvádza

kontaktné bojové športy. Výluka nerozlišuje kickbox a box, teda či ide o kopy nohou alebo len o údery
rukou mierené na hlavu, keďže obe športové činnosti sú kontaktné bojové športy. Z OPP pre úrazové
poistenie nevyplýva, že sa výluka vzťahuje na kontaktné bojové športy vykonávané len súťažne, ako
to je výslovne uvedené v OPP napr. pre motoristické preteky alebo lyžovanie (písm. b/ a c/). Žalobca
sa ako spotrebiteľ bránil aj tým, že široko formulovaná výluka z poistenia je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Okresný súd konštatoval, že žalobca ako spotrebiteľ, mal možnosť pri podpise poistnej

zmluvyregulovaťuvedenétak,žeuzavrieinýdruhpoistenia(„akniejedohodnutéinak“v článku1.2.ods.
2 OPP), resp. v poistnej zmluve uviesť akú športovú činnosť vykonáva (uviedol, že nevykonáva ani len
rekreačnú športovú činnosť bez registrácie). Navyše podľa čl. 1.3. OPP pre úrazové poistenie 1.114SK
je za zmenu poistného rizika považovaná aj zmena športovej, záujmovej alebo inej činnosti poisteného,
ktorá má za následok zmenu zaradenia poisteného do rizikovej skupiny platnej ku dňu zmeny. Žalobca

zmenu športovej činnosti žalovanému nenahlásil a ani z návrhu poistnej zmluvy nevyplýva, že vykonáva
šport. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenie § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

2. KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(ďalejaj„odvolacísúd“)rozsudkomzodňa15.októbra2020
sp. zn. 5Co/347/2019 rozsudok okresného súdu, napadnutý odvolaním žalobcu, potvrdil a žalovanému
priznalnáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Odvolacísúdprebralvcelomrozsahusúdom
prvej inštancie zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), nie je daný. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej

inštancie stotožnil (§ 387 ods. 1,2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti vo vzťahu k námietkam
uvedeným v odvolaní doplnil, že podľa výkladového slovníka je kickbox označenie viacerých bojových
umení,charakteristickýchpoužívanímboxerskýchúderovajkopovztradičnýchbojovýchumení.Kickbox
je praktizovaný pre sebaobranu, celkovú kondíciu alebo ako kontaktný šport; využíva údery kolenom,
lakťom a čelom (hlavou). Označil za absolútne nedôvodné tvrdenie žalobcu, že nejde o kontaktný bojový

šport so zvýšeným rizikom vzniku úrazu a za nepodstatné, či úraz žalobca utrpel pri tréningu alebo pri
súťaži. Samotná skutočnosť, že žalobca utrpel úraz na kondičnom tréningu v dôsledku úderu do hlavy,
čo spôsobilo podvrtnutie krčnej chrbtice s následným vyklenutím disku C3/C4 a C4/C5 potvrdzuje, že aj
kondičný tréning bol kontaktný, bojový šport. Udalosť nastala potom, ako tréner - súper udrel žalobcu
do hlavy, teda nie náhodou. O náhodnú udalosť by mohlo ísť, keď by sa pri takomto tréningu žalobca

pošmykol, zakopol a pod.. Ako nedôvodnú, odvolací súd posúdil námietku žalobcu, že ustanovenie čl.
1.2. ods. 2 písm. f) OPP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd konštatoval, že tento
článok je dostatočne určitý a povinnosťou žalobcu pri uzatváraní zmluvy bolo uviesť, aký druh športu,
aj keď len rekreačne, vykonáva a žalovaný by mohol konkrétne vyhodnotiť poistné riziko a prípadne
zaradiť žalobcu do rizikovej skupiny. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov

odvolacieho konania bola v plnom rozsahu priznaná žalovanému.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť
zdôvodnil poukazom na § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

3.1. Porušeniesvojhoprávanaspravodlivýprocesodvolacímsúdomvidelžalobca(ďalejaj„dovolateľ“)v
arbitrárnosti rozhodnutia. Okresný súd (na rozhodnutie, ktorého odkázal súd odvolací), vyššiu rizikovosť
športu vykonávaného v čase úrazu žalobcom odôvodnil tým, že bola prevádzaná v špeciálnej telocvični
s ringom. Vyššia či nižšia rizikovosť športovej činnosti však nie je podľa dovolateľa determinovaná
prostredím, v ktorom je vykonávaná. Aj pri interpretácií výpovede žalobcu a svedka postupovali súdy

podľa dovolateľa povrchne, zmätočne a nepresne. Žalobca pripustil občasný vznik zranení pri kickboxe,
ktorý vykonával v minulosti, nie v čase úrazu, kedy len trénoval kondíciu nácvikmi boxovacích techník.
Aksaprirekreačnompestovaníkondícievyskytovalinejakézranenia,plynuliskôrzposilňovacíchcvikov.
Za svojvoľné označil žalobca konštatovanie odvolacieho súdu, že miera rizikovosti športovej činnostivykonávanej v čase úrazu žalobcom je neporovnateľná s ostatnými športami. Na rozdiel od súťažného
kickboxu alebo súťažného boxu, pri ktorých pripustil možnosť vyššej miery rizika úrazu, uvedené neplatí
prirekreačnomkondičnomboxovomtréningu,ktoréhocieľomniejesúperazložiť,zraniť,čivyhraťzápas,

ale ide len o nacvičovanie boxovacích techník za účelom pohybu a trénovania kondície všetkých častí
tela. Zodpovedá tomu priebeh tréningu aj vybavenie športovcov všetkými ochrannými prostriedkami
(rukavice, prilba, chránič zubov). Kontakt v takomto rekreačnom výkone športu sa v ničom nelíši od
iných druhov športov ako je hokej, futbal, hádzaná, pri ktorých dochádza k vzniku určitej prípustnej
miery rizika vzniku úrazu nečakane a neočakávaným spôsobom; naopak pri rekreačnom kondičnom

boxovomtréningujekontaktočakávanýaosobajenatakýtokontaktpripravenáprimeranereagovať,aby
sa zamedzilo vzniku akéhokoľvek úrazu. Za ďalší prvok svojvôle dovolateľ označil zaradenie športovej
činnosti, ktorú vykonával, do kategórie kontaktných bojových športov bez akéhokoľvek definovania
zdroja, či prameňa definície kontaktného bojového športu. Poukázal na definíciu z wikipédie, podľa
ktorej, nevyhnutnou podmienkou zaradenia športu medzi bojový, je súťažný charakter jeho vykonávania.
Kondičný boxový tréning žalobcu neniesol znaky boja, išlo teda o kontaktný, avšak nie bojový šport.

Za nesprávny označil záver odvolacieho súdu, že sa žalobca zranil pri vykonávaní kickboxu, pretože v
konaní bolo podrobne vysvetlené, že o kickbox v žiadnom prípade nešlo.

3.2. Za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri riešení ktorej
sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP,

správne má byť § 421 ods. 1 písm. a) CSP pozn. dovolacieho súdu), dovolateľ označil otázku „či je
zachovaná podmienka náhodnosti poistnej udalosti aj v prípade, keď táto udalosť vznikne v dôsledku
konania inej osoby, ktorej konanie nie je vedené úmyslom spôsobiť vznik poistnej udalosti, aj keď za
určitých okolností takýto následok toto konanie spôsobiť môže“. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu vyplýva, že udalosť nastala po tom, ako tréner udrel žalobcu do hlavy, teda nie

náhodou. Dovolateľ argumentoval § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým, že úraz nebol spôsobený
úmyselným konaním osoby, ktorá ho spôsobila.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie nie je dôvodné, nakoľko nepreskúmateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu nezakladá jeho zmätočnosť, a teda ani prípustnosť dovolania; poukázal

na judikatúru najvyššieho súdu (R 111/98). Zdôraznil výnimočnosť dovolania ako mimoriadneho
opravného prostriedku. Dovolanie nie je možné považovať za ďalšie odvolanie a dovolací súd za tretiu
inštanciu preskúmavajúcu akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
vymedzenému dovolateľom s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že právna
otázka formulovaná v dovolaní nebola ťažiskovou otázkou, ktorá mala byť zodpovedaná. V konaní bolo

kľúčovým posúdenie, či je naplnená výluka z poistenia, pričom súdy oboch inštancií zhodne dospeli
k záveru, že výluka naplnená bola. Odvolací súd odkázal na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti jeho záverov uviedol
určité (doplnkové) skutočnosti. Žalobca uvedenú argumentačnú „nadstavbu“ odvolacieho súdu využil
na formulovanie dovolacej otázky. Odvolací súd posúdil vec správne, ak rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny, potvrdil. Nie je daný dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP a sú
splnené zákonné predpoklady odmietnutia dovolania. Ak dovolací súd dospeje k záveru, že sú dané
zákonné predpoklady na zamietnutie dovolania, žalovaný dal na zváženie postup podľa § 452 ods. 2
CSP (uloženie advokátovi pokuty do 500 eur) a uplatnil si náhradu trov celého, teda aj dovolacieho
konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací
súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal,

či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej právo

na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že
dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami.

8. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo dňa 20.

septembra 2022 „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov, sú najčastejšie
dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s
pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať
mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v

čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa
zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam
aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú
zjavneprotirečivéalebopopierajúpravidláformálnejaprávnejlogiky,prípadne,aksútietodôvodyzjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS

301/06).

9. Po preskúmaní obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktoré
tvoria z hľadiska posudzovania ich obsahu jeden celok, dovolací súd konštatuje, že zásadným pre
vyriešenie celého sporu, bolo zodpovedanie otázky, či v prípade úrazu utrpeného žalobcom dňa 13.

03. 2016, ide alebo nejde o výluku z poistenia. Súd prvej inštancie (body 29 až 30 rozsudku) dospel
k záveru, že úraz žalobcu nastal pri kondičnom tréningu, ktorého súčasťou bola aj simulácia boja v
boxe v ringu v telocvični určenej na bojové športy. Vychádzal z výpovede žalobcu a svedka, že dvaja
bývalí reprezentanti vykonávali v ringu bojový šport počas tréningu, inak by neboli v špeciálnej telocvični.
Súd prvej inštancie s poukazom na OPP pre úrazové poistenie 1.114SK uviedol, že výluka z poistenia

spočívajúca v úrazoch vzniknutých pri rizikových športoch, ktoré sú v písmene f) konkretizované ako
kontaktné bojové športy nerozlišuje, či ide o kickbox alebo box, pretože oba sú kontaktné bojové
športy; výluka sa pritom nevzťahuje len na kontaktné bojové športy vykonávané iba súťažne. Výlukou z
poistného plnenia je aj úraz, ktorý nastane pri rekreačnej činnosti alebo v rámci tréningu. Dovolací súd
z takéhoto odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil, že tento vyvodil vyššiu rizikovosť športu

vykonávaného žalobcom v čase úrazu z prostredia, v ktorom bola vykonávaná, naopak sa stotožnil s
výpoveďou žalobcu, že išlo o rekreačný box (dovolateľ v dovolaní uvádza pojem nácvik boxovacích
techník). Záver súdu prvej inštancie, že „dvaja bývalí reprezentanti vykonávali v ringu bojový šport počas
tréningu, inak by neboli v špeciálnej telocvični“ iba dokresľuje jeho skutkové zistenie, že žalobca sa v
čase vzniku úrazu venoval rizikovému športu, ktorým je kontaktný bojový šport. Súd prvej inštancie v

bode 29 odôvodnenia rozsudku síce uviedol výpoveď žalobcu, že „počas tréningov kickboxu z času
na čas mal narazené nohy, ruky, aj hlavu, to sa stane pri takom športe, tomu sa nedá vyhnúť“, avšak
v bode 30 uviedol, že uvedená výluka nerozlišuje, či ide o kickbox alebo box, preto takéto tvrdenie
žalobcu nebolo rozhodujúce pre posúdenie, či úraz, ktorý utrpel spadá alebo nespadá do výluky z
poistenia. Ani dovolateľom namietané konštatovanie odvolacieho súdu, že miera rizikovosti v závislosti

na znakoch a charaktere tejto športovej činnosti (žalobcom uskutočňovanej v čase vzniku úrazu pozn.
dovolacieho súdu), je neporovnateľná s ostatnými športami, pri ktorých môže vzniknúť úraz, ale ten
je podmienený náhodou, nebolo rozhodujúce pre posúdenie existencie výluky z poistenia. Tvrdenia
uvádzané dovolateľom, snažiace sa porovnať športovú činnosť vykonávanú žalobcom v čase vzniku
úrazu s inými športami, pri ktorých môže dôjsť ku kontaktu ich aktérov, sú iba jednoduchou polemikou

so závermi súdov nižších inštancií, ktoré dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať, pretože nie je
súdom skutkovým.

10. Dovolateľ tvrdil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (ktoré dopadá na
právnu otázku, ktorej riešenie odvolacím súdom predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu). Z opisného vymedzenia dovolacieho dôvodu dovolateľom vyplýva, že ním nastolená
právna otázka „či je zachovaná podmienka náhodnosti poistnej udalosti aj v prípade, keď táto udalosť
vznikne v dôsledku konania inej osoby, ktorej konanie nie je vedené úmyslom spôsobiť vznik poistnej
udalosti, aj keď za určitých okolností, takýto následok toto konanie spôsobiť „môže“, nebola v doterajšejpraxi dovolacieho súdu ešte riešená (dovolateľ neoznačil žiadne súdne rozhodnutie dovolacieho súdu,
od ktorého by sa súdy nižších inštancií pri svojom rozhodovaní odklonili). Dovolací súd potom z obsahu
dovolania vyvodil, že dovolateľ namieta právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací

súd uviedol, že poškodenie zdravia žalobcu nastalo po údere žalobcu trénerom - súperom do hlavy, teda
nie náhodou, o ktorú by mohlo ísť, keby sa pri takomto tréningu žalobca pošmykol, zakopol a pod., teda
išlo by o náhodnú udalosť. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento názor uviedol v
odôvodnení svojho rozsudku iba na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku napadnutého odvolaním
žalobcu. Táto otázka, vymedzená dovolateľom, nespĺňa kritérium otázky, od vyriešenia ktorej záviselo

rozhodnutie odvolacieho súdu. Kardinálnou otázkou pre vyriešenie sporu bola otázka, či žalobca utrpel
úraz pri rizikovom športe alebo inej činnosti so zvýšeným rizikom vzniku úrazu, medzi ktoré Osobitné
poistné podmienky pre úrazové poistenie príkladmo (pod písmenom f) radia aj kontaktné bojové športy,
teda či úraz žalobcu utrpený pri športovej činnosti dňa 13. 03. 2016 spadá pod výluku z poistenia.
Súdy dospeli k záveru, že žalobca utrpel poškodenie zdravia pri tréningu kontaktného bojového športu,
ktorým, použijúc slová dovolateľa, bol nácvik „boxovacích techník“, a to so sparing partnerom, v ringu,

za použitia, ako uvádza dovolateľ, všetkých ochranných prostriedkov. Správnosť právneho posúdenia
tejtootázkyžalobcaspôsobomzodpovedajúcimustanoveniu§421ods.1CSPnenamietal.Dovolateľom
formulovaná právna otázka je preto iba akademická a vo vzťahu k výsledku súdneho konania (záveru,
že žalobca utrpel poškodenie zdravia pri činnosti spadajúcej pod výluku z poistenia), bezvýznamná.

11. Zhrnúc uvedené, dovolací súd uzatvára, že dovolanie podané žalobcom podľa § 420 písm. f)
CSP, je prípustné, ale nie dôvodné a dovolanie podané podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nie je
prípustné. Dovolací súd preto dovolanie podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol, nerozhodujúc osobitne
o odmietnutí dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

12. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd podľa § 453 ods. 1 s použitím
§ 255 ods. 1 CSP, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.