Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010327
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010327.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci obžalovaného U. W. pre prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 30. júna 2020 prejednal odvolanie obžalovaného U.
W. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. decembra 2019, sp.zn.2T/58/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. decembra 2019, sp.zn.2T/58/2019 bol obžalovaný
U. W. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na

skutkovom základe, že

dňa 30.04.2018 v čase okolo 17. 20 hodiny, v D. č. p. XXX, uzavrel s Bc. U. F., ústnu dohodu na
základe, ktorej mal U. W. na rodinnom dome č. XXX, nachádzajúcom sa v obci D., vyhotoviť zateplenie
uvedeného rodinného domu z troch strán a urobenie fasády v celkovej sume 4.900,- Eur, kde s prácou
malo byť začaté dňa 01.05.2018 a stavebné práce mali trvať približne dva týždne, pričom U. W. prijal

dňa 01.05.2018 v obci D. č. p. XXX od Bc. U. F. finančnú hotovosť vo výške 2.650,- Eur, ako zálohu
na nákup materiálu na zateplenie uvedeného rodinného domu, avšak objednaný materiál nedodal,
objednanú prácu na rodinnom dome nevykonal, pričom už na začiatku pri dohode vedel, že uvedenú
prácu nevykoná a po viacerých telefonických výzvach od poškodenej Bc. U. F. nevrátil ani prevzaté
peniaze, ktoré použil na bližšie nezistený účel, čím Bc. U. F. uviedol do omylu a na jej úkor sa obohatil
o sumu vo výške 2.650,- Eur.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne
okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k povinnosti uhradiť poškodenej škodu
vo výške 2.650,-Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine, o treste ako aj pre nesprávnosť postupu konania,
ktoré napadnutým výrokom predchádzali.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu

poukázal na to, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za nezákonný, a to z dôvodu viacerých
pochybení. Skutkové zistenia súdu nie sú správne. Súd ustálil skutkový stav uvedený v skutkovej veterozsudku tak, že podľa ústnej dohody s prácou malo byť začaté dňa 01.05.2018 a už na začiatku pri
dohode vedel, že uvedenú prácu nevykoná. Súd tak konštatuje jeho podvodný úmysel obohatiť sa na
úkor poškodenej. Tak, ako uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, nikoho nechcel podviesť

a dohodnutú robotu mal v úmysle v prospech poškodenej vykonať. Dohodnutú prácu nevykonal, nie
však s úmyslom podviesť poškodenú, ale z dôvodu okolnosti, ktoré nastali po uzatvorení dohody a
prevzatí zálohy. Namieta skutočnosť, že sa s poškodenou dohodol, že práce na jej dome budú začaté už
01.05.2018. Dohodol sa s ňou, že stavebné práce začne vykonávať do troch dní od zaplatenia zálohy,
pričom zálohu prevzal dňa 01.05.2018. Sama žalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že dohoda

bola taká, že práce sa začnú vykonávať 02.05.2018. Svedok S. na hlavnom pojednávaní taktiež uviedol,
že na druhý deň, potom ako prevzal zálohu mal obžalovaný prísť s materiálom, mal začať pracovať.
Trvá na tom, že termín začatia prác bol podľa dohody do 3 dní od prevzatia zálohy. Výpoveď poškodenej
a svedka síce nepotvrdzuje jeho tvrdenie, avšak poukazuje na nesprávnosť skutkových zistení súdu
ohľadom dohodnutého termínu začatia prác, ktorý súd ustálil v rozpore s vykonaným dokazovaním
na deň 01.05.2018. Správne ustálenie dohodnutého termínu začiatku prác je v nadväznosti na ďalšie

skutkové okolnosti prípadu dôležité pre rozhodnutie súdu vo veci. Poškodenú informoval, že na začatie
so stavebnými prácami bude potrebovať stavebné povolenie, pričom ona ho ubezpečila, že toto vybaví z
obce. Dňa 02.05.2018, teda ešte pred uplynutím dohodnutého termínu so začatím prác, poškodená a ani
svedok (partner poškodenej) už nechceli, aby práce vykonal a žiadali len vrátenie zálohy. Z výpovede
svedka na hlavnom pojednávaní vyplýva, že svedok so ním jednal osobne dva krát (30.04.2018 a

01.05.2018)atelefonovalmulenjedenkrát,atozrejmedňa02.05.2018.Poškodenápotvrdila,žesvedok
žiadal vrátenie zálohy. Vrátenie zálohy mohol svedok logicky žiadať až po jej prevzatí, preto z uvedeného
vyplýva, že žiadanie o vrátenie zálohy zo strany svedka muselo prebehnúť v deň, keď spolu telefonovali
(svedkom predpokladaný deň 02.05.2018), nakoľko potom svedok už viac so mnou nekomunikoval.
Skutočnosť, že poškodená po uvedenom dni nemala záujem o vykonanie dohodnutých prác vyplýva i zo

samotnej výpovede poškodenej v prípravnom konaní (zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej zo dňa
20.03.2019),kedyuviedla,žedňa04.05.2018išlanaObvodnéoddeleniePZvNitrianskomRudneodkiaľ
volali, že mám vrátiť peniaze a že poškodená práce už nechce vykonať. Konajúci súd tieto skutočnosti
vôbec nezohľadnil a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nie možné pričítať obžalovanému
podvodný úmysel nevykonaním prác, keď samotná poškodená, v čase, keď mali byť práce poskytnuté,

tieto odmietala a nemala o práce od obžalovaného už záujem.
Trvá na tom, že jeho konanie voči poškodenej nie je trestným činom. Medzi ním a poškodenou
vznikol záväzkovo právny vzťah, na riešenie ktorého sa vzťahujú právne predpisy civilného práva,
najmä Občiansky zákonník. Poškodená sa však rozhodla riešiť civilnoprávny záväzok prostriedkami
trestného práva a orgány činné v trestnom konaní využiť vo svoj prospech v oblasti súkromného

práva. Trestné konanie je pritom konaním „ultima ratio“ a nastupuje až vtedy, keď zlyhajú civilnoprávne
prostriedky. Na protiprávne konanie je potrebné reagovať prostriedkami trestného práva až v krajnom
prípade. Trestnoprávnu represiu je potrebné chápať ako ultima ratio, a pokiaľ zároveň nie sú splnené
predpoklady trestnoprávnej zodpovednosti, nemôže a nesmie slúžiť k uspokojeniu subjektívnych práv
súkromnoprávnej povahy. Vnútorne diferencovaný právny poriadok tvorí jednotu a tak je treba s

ním i zaobchádzať pri aplikácii jednotlivých ustanovení a právnych inštitútov. Pokiaľ ide o naplnenie
objektívnych znakov trestného činu, pri zohľadnení princípu trestnoprávnej represie ako prostriedku
ultima ratio nemôže byť ignorovaná civilnoprávna stránka veci. Trestné právo v zásade nemôže slúžiť
ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov, pri ktorých závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva.

Je neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je
ochrana prevažne celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca,
ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby
prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy,
pokiaľ nie sú popri tom splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Pri trestnom

čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona sa vyžaduje pre naplnenie objektívnej stránky tohto
trestného činu (i) konanie, aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, (ii) príčinná
súvislosť medzi konaním a následkom, (iii) ako aj následok vo forme škody a obohatenia. Spúšťacím
mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného,
pretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom

inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Podvodný úmysel obžalovaného, že v čase
uzatvárania dohody s poškodenou vedel, že prácu nevykoná, a napriek tomu ju vedome uviedol do
omylu a vylákal od nej finančné prostriedky, však nebol preukázaný. Samotná poškodená už krátko
po uzatvorení dohody nemala o objednané práce záujem a preto ich ani obžalovaný poškodenejneposkytol. Súd videl úmysel obžalovaného obohatiť sa na úkor poškodenej v tom, že napriek
opakovaným výzvam obžalovaný peniaze poškodenej nevrátil. Obžalovaný však uviedol aj dôvod,
prečo poškodenej prevzatú zálohu nevrátil. Prevzaté peniaze minul na nákup materiálu a na osobnú

spotrebu. V tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa
ktorej preddavok resp. záloha poskytnutá objednávateľom zhotoviteľovi diela, prevzatím prechádza do
majetku zhotoviteľa a stáva sa jeho vlastníctvom, teda ho môže použiť i na iný účel, ktorý nesúvisí
so zhotovením diela. Nevrátenie zálohy preto nemôže byť automaticky považované za preukázanie
úmyslu obohatiť sa. Súd v rozsudku uviedol, že podvodnosť konania obžalovaného vyplýva, podľa

názoru súdu, už aj z výhovorky obžalovaného, ktorú použil v prípade, keď odôvodňoval nemožnosť
zahájenia prác tým, že musel v noci navštíviť v súvislosti so zdravotnými problémami dcéry, nemocnicu.
Súd uvádza, že preverovaním políciou bolo zistené, že obžalovaný uvedenú noc s dcérou v nemocnici
nebol. Na základe vykonania akého dôkazu dospel súd k uvedenému záveru však súd neuvádza.
Súčasťou súdneho spisu nie je žiadna listina, z ktorej by vyplývalo súdom konštatované zistenie
vyplývajúce z policajného preverovania. Na č.l. 83 sa nachádza správa Union zdravotnej poisťovne,

a.s., ktorá bola adresovaná Obvodnému oddeleniu PZ v Nitrianskom Rudne, avšak uvedená správa
súdom konštatovanú skutočnosť neobsahuje. V správe zdravotnej poisťovne nie je vôbec špecifikované
rozhodné časové obdobie, ku ktorému sa má správa vzťahovať a na ktoré sa dopytovala polícia.
Žiadosť príslušného oddelenia PZ, na ktorú poisťovňa odpovedala, a ktorá by obsahovala špecifikáciu
dopytovaného obdobia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, súčasťou spisu rovnako tak nie je. Nakoľko

súd označil túto údajnú výhovorku obžalovaného za skutočnosť podstatnú pre vyvodenie záveru o
podvodnostikonaniaobžalovaného,rozhodnutiesúduovinezaloženéajnatejtoskutočnostipredstavuje
potom nezákonné rozhodnutie (i) vyplývajúce z nesprávnych skutkových zistení resp. (ii) z dôvodu jeho
arbitrárnosti. Súd v rozhodnutí taktiež uvádza ďalšie skutočnosti a problémy so začatím zákazky, pričom
tieto označuje za nepravdivé a za výhovorky obžalovaného. Súd nevidí dôvod, prečo ak obžalovaný

mal skutočne záujem uvedenú zákazku poškodenej zrealizovať, prečo ju nezrealizoval a v prípade,
že skutočne problémy, ktoré uvádzal na svoju obranu existovali, napriek viacerým výzvam poškodenej
aj policajtov zálohu poškodenej nevrátil, ako to opakovane sľuboval. Dôvod, prečo objednanú prácu
nevykonal, ako už uviedol vyššie, bol ten, že poškodená už krátko po uzatvorení dohody vykonanie
prác odmietala a nemala o ne záujem. Rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplýva dôvod, prečo

nemohol prijatú zálohu poškodenej vrátiť. V čase, keď o ňu žiadala, už dostatočnými finančnými
prostriedkami na vrátenie zálohy nedisponoval a z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácii nebol
schopný poškodenej tieto peniaze ani s odstupom času vrátiť (absencia jeho trvalého príjmu, náklady
súvisiace so zlým zdravotným stavom dcéry, exekučné konania vedené voči jeho osobe). Dáva do
pozornosti súdu skutočnosť, že prijatou zálohou bol po jej prijatí oprávnený nakladať a nemal dôvod v

tom čase predpokladať, že by poškodenej mal túto sumu vrátiť a preto prijatou zálohou nedisponovať.
Súd tieto skutočnosti pri rozhodovaní vo veci vôbec nezohľadnil. Súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza,
že obžalovaný je zo spáchania trestnej činnosti priamo usvedčený výpoveďou poškodenej a svedka.
Súd uvádza ich tvrdenia, avšak nie je možné súhlasiť s tým, že by tvrdenia poškodenej resp. svedka
boli priamym dôkazom o vine obžalovaného. Poškodenú žiadnym spôsobom neuviedol do omylu a

ani žiaden jej omyl nevyužil, aby sa na jej škodu obohatil. Dohodu s poškodenou uzatváral v úmysle
dohodnutú prácu vykonať, ktorá však nakoniec vykonaná nebola z dôvodov vyššie uvedených v tomto
podaní. Takýto záver vyplýva i z výpovedí poškodenej a svedka, preto tieto výpovede nemôžu byť
považované za priamy dôkaz o spáchaní skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na hlavnom pojednávaní
uviedol,žepoškodenúinformovalotom,ženazačatiesostavebnýmiprácamibudepotrebovaťstavebné

povolenie, pričom poškodená ho ubezpečila, že povolenie si z obecného úradu vybaví. Absencia tohto
povolenia bola tiež dôvodom, prečo sa dohodlo, že s prácami sa nezačne hneď. Konajúci súd sa
touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia - odôvodnenie rozsudku
neobsahuje, ako sa súd touto obranou obžalovaného vysporiadal. Podľa § 54 zákona č. 50/1976Zb.
stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa

stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Absencia stavebného povolenia,
resp. ohlásenia je pritom zákonnou prekážkou vykonania stavebných prác. Z uvedeného dôvodu
považuje aj túto skutočnosť za podstatnú pre rozhodnutie súdu vo veci. Z vyššie uvedených skutočností
vyplýva, že rozhodnutie súdu o vine obžalovaného nie je správne. Medzi účastníkmi dohody (poškodená
a obžalovaný) vznikol občiansko-právny záväzkový vzťah a nároky z neho vyplývajúce mali byť riešené

v civilnom konaní, nie prostriedkom ultima ratio, ktorý trestné konanie predstavuje. Ani vykonaným
dokazovaním nebol preukázaný podvodný úmysel obžalovaného, že už v čase uzatvorenia dohody
vedel, že dohodnuté práce nevykoná, čím uvedie poškodenú do omylu a na jej úkor sa obohatí. Súd
nepostupoval dôsledne a zákonne, keď na základe vykonaného odkazovania rozhodol, že obžalovanýsvojim konaním naplnil všetky zákonné znaky trestného činu podvodu. Súdu preto navrhol, aby ho
v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil. V prípade, že napriek uvedeným námietkam bude jeho
vina zo spáchania skutku podľa odvolacieho súdu ustálená zákonným spôsobom, ďalej v odvolaní

namieta, že súd nepostupoval správne pri rozhodovaní o treste. Podľa § 34 ods.4 Trestného zákona
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd síce v odôvodnení rozhodnutia toto ustanovenie cituje a
uvádza, že tieto skutočnosti zobral do úvahy, postup súdu v tejto súvislosti však nepovažuje za zákonný.

Súd pri rozhodovaní dostatočným spôsobom nezohľadnil jeho osobu a najmä jeho osobné pomery.
K osobným pomerom súd v rozsudku len stroho konštatuje, že podľa správy z miesta bydliska má
obžalovaný v obci dobrú povesť, býva v dvojizbovom nájomnom byte spolu s priateľkou a dcérou. Takéto
zistenia sú pre rozhodnutie o treste v danej veci nedostatočné. V konaní navrhol vykonať dopyt na
niekoľkosubjektov(špecifikovanýchnahlavnompojednávaní),u ktorýchbolzamestnaný,atozaúčelom
poskytnutia správy o jeho osobe a v súvislosti s výkonom práce. Súd navrhnuté dôkazy nevykonal,

pričom zdôvodnenie takého postupu v odôvodnení rozsudku opäť chýba. Súd mal vedomosť o tom, že
má zdravotne postihnutú dcéru, avšak toto vôbec pri rozhodovaní nezohľadňoval. S priateľkou A. T. majú
dve maloleté dcéry, pričom bývajú v spoločnej domácnosti a spoločne sa taktiež o dcéry starajú. Staršia
dcéra, S. má 3 roky a mladšia D., má 11 mesiacov. S. sa narodila s poškodením mozgu a výraznými
zdravotnými komplikáciami. Bola jej diagnostikovaná detská mozgová, je v sledovaní v neurologickej

ambulanciiaopakovanebolaprejejzdravotnýstavhospitalizovaná.Zdravotnépostihnutiealiečbadcéry
si vyžaduje intenzívnu fyzikálnu terapiu a vykonávanie rehabilitačných telesných cvičení, ktoré absolvuje
každé 2-3 dni v neurologickej ambulancii Fakultnej nemocnice v Nitre a opakované rehabilitačné pobyty
v T. D.. Starostlivosť o dcéru S. je veľmi časovo náročná, je nutná celodenná starostlivosť, pričom
rehabilitácie dcéry absolvujú buď všetci spoločne, kedy dcéram a priateľke robí sprievod a cvičenia

vykonáva aj mladšia dcéra, alebo niekto z nás dvoch dospelých musí počas absolvovania cvičení S. v
A. zostať doma s mladšou dcérou. Nezanedbateľný prínos v liečbe S. predstavuje emocionálna väzba
a vzájomné citové puto v rodine. Ako dôkazy predložil rodný list S., rodný list D. a lekárske správy.
Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd SR ako aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach
pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku

zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných
práv jednotlivcov, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do
práv majúcich podobu trestných sankcií. Zákon jednoznačne stanovuje povinnosť súdu uložiť primeranú
trestnú sankciu, pričom platí princíp subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie. Z nutnosti dodržiavať princíp
proporcionality a subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie (princíp ultima ratio) pri ukladaní trestov možno

vyvodiť, že jedným z účelov trestu primeraného povahe a závažnosti spáchaného trestného činu je
spravodlivé potrestanie vinníka. Princíp proporcionality pritom slúži aj ako ochrana pred rýdzo účelovým
uplatňovaním trestnej represie. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca stanovuje súdu isté mantinely
pri jeho rozhodovaní, ponecháva mu dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností
konkrétneho prípadu. Trest odňatia slobody ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok

štátneho donútenia. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto
neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie
toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý
sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny a
spravodlivý. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje

odplatu za spáchaný trestný čin. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z uvedeného vyplýva,
že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové
bezprávie, a to voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda
negáciou práva. Trestnú represiu je nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere. Neprimeraný trest

nemožno považovať za spravodlivý. U páchateľa neprimerane prísny trest vedie k zatrpknutosti.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa nemôže dôjsť. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom

prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti,
na ktoré má súd v záujme individualizácie trestu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať,
patrí okrem iného osoba páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav
páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy, pričom je nevyhnutné celkové posúdenie osobnostiobžalovaného. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa ods. 4 pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jehonápravy. Podľačl.3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťamusíbyťnajlepšízáujemdieťaťaprvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Je nutné zohľadniť najlepší
záujem dieťaťa pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, vrátane súdneho rozhodovania. Podľa

autoritatívneho výkladu Výboru pre práva dieťaťa „vždy, keď je urobené rozhodnutie s dopadom na
konkrétne dieťa, ... musí rozhodovací proces obsahovať zhodnotenie možného vplyvu (negatívneho
alebo pozitívneho) rozhodnutia na dotknuté dieťa. .... z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že
najlepší záujem dieťaťa bol zohľadnený.“ Výbor pre práva dieťaťa v nadväznosti na článok 9 Dohovoru o
právach dieťaťa vydal odporúčanie o právach detí uväznených osôb. „Výbor zdôrazňuje, že pri ukladaní
trestu rodičom a hlavným opatrovateľom by malo všade, kde je to možné, byť zvážené uloženie trestu

nezahrňujúceho odňatia slobody namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahŕňa, vrátane a súdnej fázy
konania. Alternatívy k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané od prípadu k prípadu s
plným zvážením možných dopadov rôznych trestov na najlepšie záujmy dotknutých detí.“ Obdobne
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa
zaoberať a posúdiť ho v danej konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú vo veci s dopadom na dieťa (napr.

rozsudok zo dňa 28. 6. 2007 vo veci Wagner a J.M.W.L. proti Luxembursku, sťažnosť č. 76240/01
zo dňa 26.6.2014 vo veci Mennesson proti Francúzsku, sťažnosť č. 65192/11 zo dňa 21.12.2010 vo
veci Anayo proti Nemecku, sťažnosť č. 20578/07 zo dňa 20.1.2015 vo veci Gozum proti Turecku).
Pri aplikácii zásad pre ukladanie trestov s hodnotením rodinných pomerov páchateľa je preto nutné
zohľadniť práve aj najlepší záujem dieťaťa. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd dostatočne

zohľadnil všetky okolnosti celého prípadu. Súd sa nezaoberal okolnosťami svedčiacimi v prospech
obžalovaného. V kontexte okolností prejednávanej veci súd nesplnil svoju povinnosť riadne vyložiť a
logicky s potrebnou presvedčivosťou aplikovať právo, ako to vyžaduje čl. 36 ods. 1 Listiny základných
právaslobôdačl.6Európskehodohovoruoľudskýchprávach. Súduvedenéponechalbezpovšimnutia.
Úplne tým poprel zmysel práva na riadne odôvodnenie, aby účastník konania dostal odpoveď na svoje

návrhy, argumenty a námietky. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom jeden
z komponentov spravodlivého procesu a predstavuje jednu zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je
arbitrárny a neprehľadný. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie o udelení prísnejšieho druhu trestu
je porušením práva na spravodlivý proces a zákonnej povinnosti ukladať primerané trestné sankcie.
Všetky záujmy na na zvláštnu ochranu detí a rodičovstvo požívajú ústavnoprávnu ochranu podľa čl.

32 ods. 1 Listiny. Odmietnutím zohľadniť najlepšie záujmy jeho detí, a to najmä chorej dcéry S., súd
nerešpektoval princípy plynúce z článku. 3 ods. 1 a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a z práva na zvláštnu ochranu detí a rodičovstva podľa čl. 32 ods. 1
Listiny. Trest bude postihovať nielen jeho osobu, ale aj osoby, na výživu a starostlivosť ktorých výraznou
mierou osobne prispieva. Odňatie slobody bude mať na jeho deti silne negatívny dopad, čo je presne

skutočnosť, ktorú na základe uvedených ustanovení a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
musí súd vždy zohľadniť. Mal by pritom mať na pamäti aj odporúčania Výboru pre práva dieťaťa o
právach detí uväznených osôb a jeho výzvu k starostlivému zváženiu alternatív k odňatia slobody ich
rodičov. Zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí v úvahách súdu predstavovať popredné hľadisko.
Súd k nemu preto musí prihliadnuť a odôvodniť, prečo v prejednávanej veci (ne)preváži nad záujmom

spoločnosti na potrestaní páchateľa. Okolnosti prípadu tiež nasvedčujú, že nebola prekročená bežná
typová závažnosť trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Jeho osobnosť výrazne narušená nie,
a to ani trestnou minulosťou. Je preto možno dôvodne očakávať, že účel trestu a jeho prevýchova
bude lepšie zabezpečená miernejšími výchovnými sankciami a výkonom alternatívneho trestu, napr.
trestom domáceho väzenia. Uložený trest nespĺňa výchovnú funkciu, ale len jeho represívnu funkciu. Z

hľadiska možností nápravy páchateľa je neprimerane prísny. Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil
ustanoveniami Trestného zákona významnými pri rozhodovaní o otázkach druhu a výmery trestu (§
34 ods. 1, § 34 ods. 4). Súd tiež svojim postupom porušil práva na ochranu rodičovstva, rodiny a
osobitnú ochranu detí podľa článku 32 ods. 1 Listiny a základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý
proces zakotvené v Trestnom poriadku, Listine, Ústave SR, Dohovore a Charte základných práv EÚ.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, má podstatné
chyby, pretože boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo
obhajoby, napadnuté výroky rozsudku sú chybné pre neúplnosť skutkových zistení ako aj pre to, že súd
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, napadnutý rozsudok vychádzaz nesprávne zisteného skutkového stavu a boli ním tiež porušené ustanovenia Trestného zákona.
Odvolaciemusúdunavrhol,abynapadnutýrozsudokOkresnéhosúduvPrievidzisp.zn.:2T/58/2019-144
zo dňa 04.12.2019 v celom rozsahu zrušil a z dôvodu podľa § 285 psím. b) Trestného poriadku ho

spod obžaloby oslobodil. V prípade, že nebude spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený, navrhuje
odvolaciemu súdu, aby mu bol uložený niektorý z alternatívnych trestov nespojených s odňatím slobody.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor a ani poškodená písomne bližšie nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci neverejné zasadnutie dňa 30. júna 2020, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a
vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd totiž zistil, že napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine
a treste je chybný pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, tiež preto, že okresný súd sa

nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por.).

Okresný súd nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu

nevyhnutnomnaobjasnenieskutkovéhostavuveci,tietopotomdostatočnenevyhodnotiljednotlivoivich
súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k predčasným skutkovým zisteniam
i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal
s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaného, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď

posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, preto
odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a v uvedených
smeroch nie je preskúmateľné.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní

upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné

hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok. Náležité zistenie
skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná
tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci

preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky
dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo celkom opačného záveru.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu a jeho

odôvodnenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd sa nevysporiadal dôsledným
spôsobom s namietanou skutočnosťou, a to skutočnosťou, či na predmetné dohodnuté stavebné práce
malo byť zo strany poškodenej zabezpečené stavebné povolenie. Toto podľa tvrdení obžalovaného
vybavené nebolo. Poškodená Bc. U. F. pritom mala obžalovaného ubezpečiť, že na začatie sostavebnými prácami bude potrebovať stavebné povolenie, a toto si mala z obecného úradu vybaviť.
Podľa tvrdenia obžalovaného, absencia tohto povolenia bola dôvodom, že obžalovaný s dohodnutými
prácami medzi ním a poškodenou hneď nezačal. Okresný súd sa touto skutočnosťou v odôvodnení

svojho rozsudku nezaoberal, a preto nie je zrejmé ako sa vysporiadal s touto obranou obžalovaného.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu je táto skutočnosť dôležitá pre rozhodnutie súdu v merite veci.

V predmetnej trestnej veci je rovnako potrebné sa dôsledným spôsobom vysporiadať s obligatórnym
znakom skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a to subjektívnou stránkou

(podvodný úmysel obžalovaného, že v čase uzatvárania s poškodenou, že prácu nevykoná, a napriek
tomu poškodenú vedome uviedol do omylu a vylákal od nej finančné prostriedky). Je fakt, že obžalovaný
zálohu na dohodnuté stavebné práce vo výške 2.650,-Eur prevzal. O tejto skutočnosti niet pochýb,
nakoľko túto skutočnosť potvrdzuje tak poškodená Bc. U. F. ako aj obžalovaný. Obžalovaný však v rámci
svojej obrany tvrdí, že on mal skutočne záujem uvedenú zákazku poškodenej realizovať, avšak tieto
prácenerealizoval,pretožepodľajehovyjadrenianatýchtoprácachnemalazáujemsamotnápoškodená

a krátko po uzatvorení dohody o vykonaní prác mala podľa jeho tvrdenia odmietnuť, aby obžalovaný
práce vykonával.

Odvolací súd taktiež poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého
vyplýva, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému dostatočným spôsobom

neodôvodnil z akého dôvodu uložil obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov spojený
s jeho priamym výkonom, keď zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný bol doteraz 3-krát
súdne trestaný, pričom z odpisu z registra trestov vyplýva, že v prípade odsúdenia Okresným súdom
Partizánske vo veci vedenej pod sp.zn.1T/61/2014 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Pokiaľ
ide o odsúdenie Okresným súdom Topoľčany vo veci vedenej pod sp.zn.3T/6/2018, tak okresný súd

v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní oboznámil iba aktuálny odpis z registra trestov na
obžalovaného,pričomsinepripojilkpredmetnémuspisuaneoboznámilspisOkresnéhosúduTopoľčany,
sp.zn.3T/6/2018. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na účely druhu a výmery trestu v tejto veci
nepostačuje oboznámiť len odpis z registra trestov na obžalovaného, ale je potrebné si vyššie uvedený
spis Okresného súdu Topoľčany na obžalovaného k predmetnému spisu pripojiť a zákonným spôsobom

ho oboznámiť na hlavnom pojednávaní.

Bude preto úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie na hlavnom pojednávaní oboznámením
trestného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn.3T/6/2018, doplniť dokazovanie o skutočnosť, či
bolo stavebné povolenie na dohodnuté stavebné práce potrebné, a ak áno, či bolo zabezpečené

alebo nie, bude úlohou sa dôsledným spôsobom zaoberať otázkou subjektívnej stránky konania
obžalovaného v predmetnom prípade ako aj ostatnou argumentáciou obhajoby a po doplnenom
dokazovaní bude potrebné opätovne rozhodnúť v merite veci tak, aby boli závery rozhodnutia okresného
súdu preskúmateľné.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že pre zistené chyby nebol skutkový stav veci náležite zistený,
sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení a doplnenie dokazovania zrejme môže viesť aj k
iným skutkovým a právnym záverom, preto odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania
obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.
1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal, odstránil vytýkané

nedostatky, vykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú
pochybnosti a po ich vyhodnotení rozhodol vo veci v súlade so stavom veci a zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.