Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202814
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2319202814.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu:

X./. P. S. K., N.. XX.X.XXXX, 2./ Zoltán Kocsis, nar. 12.5.1960, obidvaja bytom Kráľová nad Váhom č.
333, obidvaja v konaní právne zastúpení: BK ADVO PARTNERS, s.r.o., IČO: 51 074 150, so sídlom
Šaľa, Štúrova 884/24, proti žalovanému: X./. R. B., N.. XX.X.XXXX, 2./ F. B., N.. XX.XX.XXXX, obidvaja
bytom K.Á. N. M. Č.. XXX, obidvaja v konaní právne zastúpení: Advokátska kancelária Mihalda, Valach,
Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, o sídlom Bratislava, Gogoľova 18, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovzniknutej parcely T.. „.

Č.. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX V., ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej parcely
reg. „E. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX V., ktorá je vedená na R. Č.. XXX, pre
kat. úz. K. N. M., pričom k odčleneniu došlo Geometrickým plánom č. XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený
Ing. Katarínou Szomolaiovou a úradne overený Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom dňa
4.6.2019 pod č. X.-XXX/XXXX a ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

II. Súd žalobcom v 1/ a 2/ rade priznáva proti žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania

vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2019 sa domáhali, aby súd určil, že žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: novovzniknutej parcely registra „C“ s parc. č. XX/XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX V.X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: K. N. M., obec:
K. N. M., okres: Šaľa, ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej parcely registra „C“ s parc. č. XX/X D.
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: K. N. M., Y.: K. N. M.,
okres: Šaľa, vedená v katastri nehnuteľností Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor, zapísanej na R.
Č.. XXX; podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX, vyhotoveného geodetom Ing.

Katarína Szomolaiová, s miestom podnikania ul. B. Balogha 3006/2, 924 01 Galanta, IČO: 14 066 947,
ktorý bol úradne overený Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom dňa 04.06.2019 pod č. X.-
XXX/XXXX a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území: K. N. M., Y.: K. N. M., okres: Šaľa vedených v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor, zapísaných na R. Č.. XXX ako parcely registra
„C“evidovanénakatastrálnejmapeakoparc.č.XXD.áhradaovýmereXXXm2,parc.č.XX/Xzastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej ako „dotknutá parcela“), parc. č. XX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX V.X, W.. Č.. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, stavby - rodinný dom so súp. č. XXX, ktorý leží na
parcele č. XX/X, garáž so súp. č. XXX, ktorá leží na parcele č. XX/X. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - P.

K., Q. K. P. H. W. F. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodná kúpna zmluva“). Žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi susedských nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: K. N. M., Y.: K.Á. N.
M., okres: Šaľa vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor, zapísaných
na R. Č.. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XX/X záhrada o M.
XXX V.X, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX V.2 (ďalej ako „sporná parcela“),

parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, stavby - rodinný dom so
súp. č. XXX, ktorý leží na parcele č. XX/X, hospodárska budova bez súp. č., ktorá leží na parcele č. XX/
X. Žalobcovia dotknutú parcelu reálne užívajú a majú v držbe už od začiatku roka XXXX, pričom táto
dotknutá parcela v prírode hraničí so spornou parcelou vo vlastníctve žalovaných. Pôvodne, minimálne
od roku XXXX však bola dotknutá parcela zakreslená a evidovaná v katastri nehnuteľností odlišne, ako

je tomu od prvého kvartálu roka XXXX. Hraničnú líniu medzi dotknutou parcelou a spornou parcelou
odjakživa tvorila zadná stena rodinného domu žalovaných ako to vyplýva napr. aj z geometrického
plánu, ktorý si nechali žalobcovia vyhotoviť v roku XXXX za účelom výstavby ich rodinného domu a
tento geometrický plán bol potvrdený Okresným národným výborom Galanta, Odborom výstavby a
územného plánovania dňa 10.04.1990. Faktickú hranicu medzi dotknutou parcelou a spornou parcelou

tvoriacu stenu rodinného domu žalovaných potvrdzuje taktiež geometrický plán č. XX/XXXX D. T. XXXX,
vyhotovený geodetom R. Q. za účelom výstavby garáže, ktorý bol potvrdený Správou katastra Šaľa dňa
14.06.2006 pod č. XXX/XX. Spornú parcelu v rozsahu presahujúcom do ich dvora na dotknutej parcele
žalobcovia užívali a obhospodarovali na hraniciach pozemkov tak, ako to zodpovedá postaveným
hraničným líniám, ktoré nikto nenamietal minimálne od roku 1988. Rozsah dotknutej parcely, ako ju majú

v držbe žalobcovia ako i hranicu medzi dotknutou parcelou a spornou parcelou badať aj zo strany 33
- prílohy č. 2 znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX, vyhotoveného znalcom Ing. Annou Pappovou dňa
07.03.2013. Parcely sú od seba ohraničené aj plechovým oplotením. Žalovaným vadili tuje žalobcov,
ktoré boli zasadené na dotknutej parcele, blízko hranice so spornou parcelou. Táto skutočnosť tiež
svedčí o faktickej držbe spornej parcely v rozsahu v akom zasahuje do dvora žalobcov. Za účelom

výstavby oplotenia si žalovaní v roku 2019 nechali vyhotoviť nový geometrický plán, v zmysle ktorého
však už bola posunutá hranica medzi dotknutou parcelou a spornou parcelou o niekoľko metrov.
V súčasnosti sporná parcela č. XX/X M. T. XX V.X predstavuje časť dvoru žalobcov, ktorú reálne
dobromyseľne, nerušene a nepretržite užívajú a majú v držbe od roku 1989 žalobcovia v domnení, že
táto spadal pod dotknutú parcelu č. XX/X. Žalovaní si dali vypracovať projekt nového oplotenia, z ktorého

je zrejmé, že plot by mal de facto stáť na dvore žalobcov, čím bude okrem iného znemožnené žalobcom
riadne užívať ich garáž na účely tejto stavby a reálne nebude možné dostať sa k nej motorovými
vozidlami. Následne si žalobcovia dali vypracovať kontrolný geometrický plán zo dňa 28.05.2019, Č..
XXX/XXXX Ing. Katarínou Szomolaiou, ktorý Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor úradne overil dňa
04.06.2019 pod č. X.-XXX/XXXX, potvrdil obavy žalobcov, že časť spornej parcely zasahujúcej do dvora

žalobcov zrejme od počiatku úradmi inak zakreslená a evidovaná ako súčasť dotknutej parcely č. XX/
X. Novovzniknutá parcela registra „C“ s parc. č. XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX
m2 (ďalej aj ako „novovzniknutá parcela“), ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej spornej parcely č.
XX/X vo vlastníctve žalovaných, tak v prírode predstavuje časť dvora žalobcov, ktorá bola pôvodne
zakreslená ako súčasť dotknutej parcely č. XX/X vo vlastníctve žalobcov a predstavuje reálny rozsah

spornej parcely, ktorú žalobcovia považujú za svoju z titulu vydržania, nakoľko túto užívali v dobrej viere,
že im patrí viac ako 10 rokov. V priebehu rokov 1988 až 2013 bolo vyhotovených niekoľko geometrických
plánov a vždy boli hranice a rozsah dotknutej parcely zakreslené tak, ako ich reálne žalobcovia užívajú a
majúvdržbe,pričomvtakejtoformeichužívaliaobhospodarovaliajpredchádzajúcivlastníci.Žalobcovia
všetky údaje v katastri a úradne potvrdených geometrických plánoch/ znaleckom posudku považovali za

správne, pravdivé a nikdy nemali ani dôvod o tom pochybovať. Pred mesiacom november 2018 žalovaní
tieto údaje nespochybnili a nepodnikali žiadne kroky, ktorými by spochybňovali platnosť/pravdivosť
údajovalebovlastníctvo/držbužalobcovkdotknutejparcelevrozsahunovovzniknutejparcely.Vzniknutú
situáciu sa žalobcovia snažili vyriešiť mimosúdnou cestou, avšak bez výsledku. Vzhľadom k tomu,
že žalovaní sú v rozpore so skutočným stavom zapísaný v katastre nehnuteľností ako bezpodieloví

spoluvlastníci spornej parcely v časti týkajúcej sa novovzniknutej parcely, tak existuje objektívny stav
právnej neistoty, na základe čoho je v súlade s ustálenou judikatúrou daný naliehavý právny záujem
žalobcov na určení ich vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele, ktorá vznikla odčlenením od spornej
parcely, podľa priloženého geometrického plánu.3. Žalovaní vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 19.07.2019 uviedli, že žalovaní na základe

kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, registrovanej Štátnym notárstvom Galanta dňa XX.XX.XXXX, N.
M. K..Ú.. K. N. M. do svojho vlastníctva parcelu č. XX/X, dvor o výmere XXXmX spolu s rodinným
domom postaveným na tejto parcele a parcelu Č.. XX/X záhrada o výmere XXX V.2, t.j. spolu pozemky
o výmere XXX V.2. V súčasnosti sú vyššie uvedené pozemky vo vlastníctve Žalovaných v katastri
nehnuteľností zapísané na LV č. XXX pre k.ú. K. N. M.S. ako parc. č. XX/X D. o výmere XXX V.2,

parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej ako „sporná parcela“), parc. č.
XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XX V.X, W.. Č.. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, t.j. spolu pozemky o
výmere XXX V.2. Žalobcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, registrovanej Štátnym
notárstvom Galanta dňa 28.12.1988, nadobudli v k.ú. K. N. M. M. B. M. W. Č.. XX zast. plocha o
M. XXXmX, parc. č. XX D.áhrada o výmere XXXm2, parc. č. XX zast. plocha o výmere XX V.X, W..

Č.. XX D. Y. M. XXXmX, W.. Č.. XX D.. W. Y. M. XXmX, W.. Č.. XX D. Y. M. XXXmX, W.. Č.. XX
D. Y. M. XXXmX, ako aj rodinný dom s.č. XXX W. na parc. č. XX, XX P. XX, t.j. spolu pozemky
o výmere X XXXmX. V súčasnosti sú vyššie uvedené pozemky vo vlastníctve Žalobcov v katastri
nehnuteľností zapísané na LV č. XXX W. K..Ú.. K.Ľ. N. M. ako parc. č. XX D. Y. M. XXX V.X, W.. Č..
XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej ako „dotknutá parcela“), parc. č. XX/X

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o M. XX m2,
parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, t.j. spolu pozemky o výmere X XXXmX.
Žalobcovia následne po tom, ako nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. K. N. M. na
základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, si nechali vyhotoviť geometrický plán na zameranie skutočného
stavu, oddelenie par. č. XX/X - X Č.. XXX-XXX-XXXX-XX, overený dňa 19.6.1989 Ing. Hollósim (ďalej

len „Geometrický plán z roku XXXX“). Z Geometrického plánu z roku XXXX jednoznačne vyplýva, že
hranica medzi Parcelou č. XX/X vo vlastníctve Žalovaných a Parcelou č. XX/X vo vlastníctve Žalobcov
je lokalizovaná smerom od rodinného domu vo vlastníctve Žalovaných. Hraničnú líniu medzi týmito
pozemkami nikdy netvorila stena rodinného domu vo vlastníctve Žalovaných tak, ako sa to tendenčne
snažia navodiť Žalobcovia vo svojej Žalobe. Žalobcovia teda minimálne od 19.06.1989 majú vedomosť,

že neoprávnene užívajú časť Parcely č. XX/X vo vlastníctve Žalovaných - Novovzniknutú parcelu.
Hranicu medzi Parcelami č. XX/X P. XX/X v časti kde sa nachádza rodinný dom Žalovaných vždy tvoril
„špic“ Parcely č. XX/X vyčnievajúci do Parcely č. XX/X a nie „rovná stena“ rodinného domu Žalovaných
tak, ako sa to snažia navodiť Žalobcovia. Žalobcovia oboznámení s Geometrickým plánom z roku XXXX
si uvedeného museli byť vedomí a muselo im byť zrejmé, že rovná stena rodinného domu Žalovaných

netvorí hranicu medzi týmito spornými parcelami. Žalobcovia preto nemôžu byť dobromyseľní v tom,
že hranicu medzi Parcelou č. XX/X Ž. P. W. Č.. XX/X Žalobcov tvorí rovná stena rodinného domu
Žalovaných a minimálne od okamihu oboznámenia sa s Geometrickým plánom z roku XXXX si musia
byť vedomí toho, že neoprávnene užívajú časť Parcely č. XX/X, vydržania ktorej sa dožadujú v tomto
konaní. Stena rodinného domu nemôže tvoriť hranicu medzi Parcelou č. XX/X a Parcelou č. XX/X, čo

bolo Žalobcom známe minimálne od vyhotovenia Geometrického plánu z XXXX. Uvedené vyplýva aj
zo skutočnosti, že medzi stenou rodinného vo vlastníctve Žalovaných, ktorý je postavený na Parcele
č. XX/X a hranicou susednej Parcely č. XX/X musí byť odstup, nakoľko v prípade, ak by tak nebolo,
došlo by k presahu strechy rodinného domu Žalovaných na Parcelu č. XX/X vo vlastníctve Žalobcov.
Uvedenému je zabránené tak, že rodinný dom Žalovaných nie je postavený na hranici sporných parciel,

ale je lokalizovaný smerom od hranice Parcely č. XX/X P. XX/X. V prípade, ak by bol rodinný dom
Žalovaných postavený priamo na hranici parciel došlo by k zásahu do vlastníckeho práva Žalobcov
resp. ich predchodcov a stavebný úrad by nevydal stavebné alebo iné užívacie oprávnenie k takejto
stavbe postavenej priamo na hranici pozemku. Žalobcovia si uvedené uvedomujú, čo vyplýva aj zo
skutočnosti, že do dnešného dňa Žalovaným nenamietali presah strechy na ich Parcelu č. XX/X, t.j.

boli si vedomí, že rodinný dom Žalovaných je postavený pred hranicou parciel a stena rodinného domu
netvorí hranicu medzi Parcelou č. XX/X P. XX/X, t.j. že Žalobcovia neoprávnene užívajú časť Parcely
č. XX/X vo vlastníctve Žalovaných. Z predloženej fotodokumentácie zo strany Žalobcom jednoznačne
vyplýva, že strecha rodinného domu Žalovaných prečnieva cez stenu rodinného domu Žalovaných.
Žalobcovia toto žiadnym spôsobom nenamietali a ani nenamietajú, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že si na

zakreslenie Novovzniknutej parcely nechali vyhotoviť geometrický plán č. XXX/XXXX, úradne overený
4.6.2019 Ing. Aladárom Vargom (ďalej len „Geometrický plán z roku XXXX“) tak, že hraničnú líniu netvorí
stena rodinného domu Žalovaných, ako sa to celý čas vo svojej Žalobe snažia navodiť, ale je posunutá
smerom k ich Parcele č. XX/X. Ak by boli Žalobcovia naozaj presvedčení o ich vlastníckom práve kspornej časti Parcely č. XX/X, žiadali by súd, aby určil hraničnú líniu Parcely č. XX/X P. W. Č.. XX/X na
stenu rodinného domu Žalovaných tak, ako ju údajne dobromyseľne užívali. Žalobcovia vo svojej Žalobe
poukazujú na geometrický plán Č.. XX/XXXX D. T. XXXX, vyhotovený geodetom Lászlóm Jónásom,

potvrdený správou katastra Šaľa dňa 14.06.2006 pod č. XXX/X (ďalej len „Geometrický plán z roku
XXXX“), ktorý taktiež údajne potvrdzuje hraničnú líniu medzi spornými pozemkami tak, že ju tvorí stena
rodinnéhodomuŽalovaných.ZgeometrickéhoplánuzrokuXXXXvyplýva,žerodinnýdomvovlastníctve
Žalovaných bol nesprávne zakreslený v katastrálnej mape a tento je lokalizovaný smerom od hranice
pozemku Parcely č. XX/X, a teda od počiatku netvoril hranicu sporných parciel, čo však bolo Žalobcom

známe už z Geometrického plánu z XXXX a opätovne potvrdené Geometrickým plánom z roku XXXX.
Skutočnosť, že Žalobcovia z Novovzniknutej parcely odstránili okrasné stromy - tujky, opätovne len
prisvedčuje tomu, že sú si vedomí toho, že sú zasadené na Parcele č. XX/X vo vlastníctve Žalovaných, a
žezasahujúdoichvlastníckehopráva.AkbyboliŽalobcovianaozajpresvedčeníoichvlastníckompráve
k spornej časti Parcely č. XX/X, tujky by neodstránili. Žalobcovia však žiadnym spôsobom nepreukázali
na základe čoho/ na základe akého právneho titulu sa ich Parcela č. XX/X má odrazu zväčšiť o ďalších

XXmX (o Novovzniknutú parcelu), keď doteraz žiadnym spôsobom nerozporovali správnosť údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností - výmeru sporných parciel. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je
dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka. Aplikujúc
uvedené na posudzovaný prípad je preto potrebné konštatovať, že Žalobcovia minimálne od 19.6.1989
majú vedomosť o tom, že neoprávnene užívajú časť Parcely č. XX/X Žalovaných lokalizovanú za stenou

ich rodinného domu. Žalobcovia preto nemôžu byť dobromyseľnými držiteľmi časti Parcely č. XX/X -
Novovzniknutej parcely, a preto v posudzovanom prípade nie sú ani naplnené predpoklady na vydržanie
vlastníckeho práva k tejto parcele v prospech Žalobcov.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2019 uviedli, že napriek tomu, že žalovaní poukázali
na celkovú výmeru svojich pozemkov a pozemkov vo vlastníctve žalobcov, ktorá má byť rovnaká ako v
čase nadobudnutia sporných pozemkov, vzniknutý spor však spočíva v tom, že existuje rozpor medzi
skutočným stavom a právnym stavom. Žalobcovia a zrejme rovnako tak ani žalovaní si skutočné výmery
svojich pozemkov svojpomocne nepočítali a nepremeriavali, a spoliehali sa na správnosť všetkých

údajov v katastri nehnuteľností ako aj na skutočnú hranicu v prírode medzi nehnuteľnosťami účastníkov
konania. Žalobcovia podotkli, že prístup na spornú parcelu č. XX/XX je možný z parcely č. XX/X vo
vlastníctve žalobcov. Rozpory v zakreslení parcely č. XX/X a parcely č. XX/X vo vlastníctve žalovaných
na geometrickom pláne z roku XXXX a na zákrese z roku XXXX a geometrickom pláne z roku XXXX,
ktoré údaje boli riadne overené a potvrdené zo strany úradov na úseku správy katastra, v žiadnom

prípade nemôžu byť na ťarchu žalobcov, ktorí vzniknutú situáciu nezapríčinili. Skutočnú hranicu medzi
parcelou č. XX/X a parcelou č. XX/X tvoril minimálne od roku XXXX plechový plot a stena rodinného
domu so súp. č. XXX vo vlastníctve žalovaných. Podľa vyjadrenia H. W., ktorí má o miestnych pomeroch
prehľad, skutočné hranice medzi parc. č. XX/X P. W.. Č.. XX/X, C..j. plechový plot a rodinný dom
žalovaných, tvorili hranice medzi týmito pozemkami ešte za čias života jeho starej mamy, ktorá bola

v minulosti vlastníčkou nehnuteľností patriacich žalobcom. V dokumente z roku 1990 potvrdenom
Okresným národným výborom Galanta, Odborom výstavby a územného plánovania dňa 10.04.1990,
predstavujúci zákres mapy, na ktorom je zreteľná hranica medzi parcelou č. XX/X P. parcelou č. XX/
X, sa však už sporný „cíp/špic“ nachádza presne na rohu rodinného domu žalovaných. Takto boli
parcely zakreslené až do začiatku roka 2019. Žalobcovia úradmi potvrdený a overený zákres z roku

1990, ktorý bol vyhotovený časovo neskôr ako vyššie uvedený geometrický plán z roku 1989, považovali
v celom rozsahu za správny a hodnoverný, pričom nemali žiadny dôvod pochybnosť o opaku. Tento
zákres pritom tvoril podklad pre vydanie stavebného povolenia č. XXX/XX na stavbu rodinného domu
vo vlastníctve žalobcov. Samotná žalovaná v 1. rade v roku 1990 pred Okresným národným výborom
Galanta potvrdila skutočnú hranicu v prírode medzi parcelou č. XX/X a parcelou č. XX/X, ktorá hranica

mala byť určená domom a plechovým plotom žalovaných, čo je viac ako 29 rokov dozadu. Žalovaná v 1.
rade, ako účastníčka stavebného konania sa vzdala práva podať odvolanie proti stavebnému povoleniu
č. XXX/XXXX, kde bola hranica susedných parciel zakreslená tak, ako ich od počiatku v dobrej viere
užívajú a majú v reálnej držbe žalobcovia. žalovaní teda hranice parciel nevytkli a s deklarovaným
zákresom stavieb a parciel súhlasili. Z predmetného stavebného povolenia tiež vyplýva, že vzdialenosť

rodinného domu žalobcov sa má nachádzať 4 m od hranice pozemku žalovaných, čo v súčasnosti
reflektuje vzdialenosť medzi rodinnými domami žalobcov a žalovaných. Podľa žalobcov geometrický
plán z roku XXXX má len 3 strany a nie 5 strán ako to tvrdia žalovaní, pričom tento geometrický
plán potvrdzuje hranice pozemkov tak, ako ich skutočne do dnešného dňa žalobcovia užívajú. Listinapod číselným označením XXX/X netvorí súčasť geometrického plánu č. XX/XXXX, ale tvorí súčasť
záznamu podrobného merania zmien. Túto skutočnosť však žalobcovia zistili až nahliadnutím do
katastrálneho spisu dňa 03.09.2019. Tento záznam merania geodet žalobcom nepredložil, pričom v

katastri nehnuteľností bol až do prvého kvartálu roka 2019 riadne zakreslený stav, ako to vyplýva
práve zo B. XXX/X geometrického plánu z roku 2006, t.j. že súčasťou parcely č. XX/X bola aj dotknutá
parcela XX/XX, čo potvrdzuje aj znalecký posudok č. XXX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX. Presah strechy
rodinného domu žalovaných na pozemok žalobcov žalobcovia nenamietali z dôvodu, že rodinný dom
žalovaných bol postavený a skolaudovaný ešte pred tým, že by žalobcovia nadobudli vlastnícke právo

susediacich nehnuteľností, pričom presahovanie strechy žalobcovia od počiatku akceptovali z dôvodu
zachovania korektných susedských vzťahov, toto im neprekážalo, keďže im nebránilo v riadnom výkone
ich vlastníckeho práva, resp. práva faktickej držby parcely č. XX/X v rozsahu dotknutej parcely č. XX/XX.
Ku geometrickému plánu č. XXX/XXXX zo dňa 28.05.2019 a ohľadom osadenia hranice parcely č. XX/
X niekoľko cm od steny rodinného domu vo vlastníctve žalovaných žalobcovia uviedli, že zakreslenie
len reflektuje stav, v akom strecha rodinného domu vo vlastníctve žalovaných ako i strecha stavby bez

súpisného čísla na parcele č. XX/X vo vlastníctve žalovaných a plechový plot reálne zasahujú do parcely
č. XX/X a v takomto rozsahu majú zostať súčasťou parcely č. XX/X. Žalobcovia majú za to, že dotknutú
parcelu užívali a mali v nepretržitej držbe od 27.12.1988 minimálne do 05.11.2018, pričom skutočný
začiatok narušenia držby žalobcov nastal až momentom zakreslenia nového geometrického plánu
žalovaných do katastra nehnuteľností. Vydržacia doba tak mala uplynúť k 27.12.1998. Žalobcovia z

opatrnosti tiež uviedli, že najneskôr mohla desaťročná vydržacia doba začať plynúť od 27.07.2006, kedy
bol do katastra nehnuteľností zapísaný geometrický plán č. XX/XXXX. V takom prípade by vydržacia
doba uplynula k 27.07.2016.

5. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2019 sa pridržali k svojmu skoršiemu vyjadreniu a ďalej
poukázali na to, že z geometrického plánu z roku XXXX Žalobcovia museli nadobudnúť vedomosť, že
hranica medzi spornou parcelou č. XX/X vo vlastníctve Žalovaných a parcelou č. XX/X M. vlastníctve
Žalobcov je lokalizovaná smerom od rodinného domu vo vlastníctve Žalovaných, teda majú vedomosť
o tom, že neoprávnene užívajú časť parcely č. XX/X vo vlastníctve Žalovaných - novovzniknutú parcelu

č. XX/XX, a preto so zreteľom na túto okolnosť nemôžu byť dobromyseľnými držiteľmi novovzniknutej
parcely č. XX/XX. Z geometrického plánu z roku XXXX vyplýva, že rodinný dom vo vlastníctve
Žalovaných bol nesprávne zakreslený v katastrálnej mape a tento je lokalizovaný smerom od hranice
pozemku parcely č. 35/1, a teda od počiatku netvoril hranicu sporných parciel, čo však bolo Žalobcom
známe už z Geometrického plánu z XXXX a opätovne potvrdené Geometrickým plánom z roku XXXX.

Žalovaným nie je známe na základe čoho dospeli Žalobcovia k záveru, že v dokumente z roku 1990
potvrdenom Okresným národným výborom Galanta, Odborom výstavby a územného plánovania dňa
10.04.1990, predstavujúci zákres mapy, na ktorom je zreteľná hranica medzi parcelou č. XX/X P. W. Č..
XX/X, sa však už sporný „cíp/špic“ nachádza presne na rohu rodinného domu žalovaných, nakoľko
z kópie zákresu mapy z roku 1990, ktorú spolu so žalobou predložili Žalobcovia vyplýva, že hranicu

medzi Parcelami č. XX/X P. XX/X v časti kde sa nachádza rodinný dom Žalovaných tvorí „špic“ Parcely
č. XX/X vyčnievajúci do parcely č. XX/X a nie „rovná stena“ rodinného domu Žalovaných a že odstup
(vzdialenosť) 4 metre pre účely stavebného povolenia bol meraný od hranice pozemkov a nie od steny
rodinného domu Žalovaných. Žalobcovia do podania žaloby, na základe ktorej sa vedie toto súdne
konania, žiadnym spôsobom nerozporovali vlastnícke právo Žalovaných k spornej časti parcely č. XX/X

(novovytvorenej parcele č. XX/XX), ba priam naopak si boli vedomí toho (a podľa toho sa aj správali),
že novovytvorenú parcelu č. XX/XX užívajú neoprávnene. Žalobcovia skutočnosť, že novovytvorenú
parcelu č. XX/XX užívajú neoprávnene, a teda že jej vlastníkmi sú Žalovaní, dokonca potvrdili písomným
podaním zo dňa 05.01.2019 (v rámci postupu o ohlásení drobnej stavby - oplotenia spornej časti parcely
č. XX/X, ktoré iniciovali Žalovaní), a to nasledovne : „Sme si vedomí, že sporný pozemok je vlastníctvom

suseda, ale s vybudovaním oplotenia bude zabránené riadne užívanie nášho pozemku. Sme ochotní
predmetný pozemok odkúpiť za primeranú cenu.“

6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2019 uviedli, že pod vplyvom okolností- teda na

základe toho, že dotknutá parcela predstavujúca časť dvora žalobcov bola v žalovanými predloženom
geometrickom pláne zakreslená ako súčasť parcely Č.. XX/X vo vlastníctve žalovaných a zároveň na
naliehanie žalovaného v 2. rade, geodeta žalovaných ako i na výslovné doporučenie p. Ing. X. podal
žalobca v 2. rade daný nesúhlas s vybudovaním oplotenia, kde však len uviedol, že si je vedomí stavu,ktorý prezentovali žalovaní s ich geodetom. Žalobca v 2. rade týmto len deklaroval to, čo videl na
predloženom geometrickom pláne pred stavebným úradom, nemal v úmysly však uznať vlastnícke právo
žalovaných k dotknutej parcele. Žalobcovia však opätovne zdôraznili, že dotknutú parcelu ako súčasť

ich dvora riadne, nerušene, nepretržite a v dobrej viere užívali od 27.12.1988 a že ich skutočnú hranicu
v prírode tvoril od nepamäti plechový plot a stena rodinného domu žalovaných.

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 18.06.2020 o 09:30 hod., ktoré bolo odročené za

účelom mimosúdnych rokovaní strán sporu. Keďže mimosúdne rokovania neboli úspešné, súd nariadil
pojednávanie na 22.09.2020. Na predmetnom pojednávaní sa právny zástupca žalobcov v podstate
pridržiaval k svojim predchádzajúcim písomným podaniam a len zdôraznil, že žalobcovia spornú
časť nehnuteľnosti užívajú ako celok so svojimi nehnuteľnosťami od roku 1988, teda konkrétne od
27.12.1988. Podotkol, že išlo o nerušenú a dobromyseľnú držbu, ktorá trvala až do konca roka 2018. Do
tohto obdobia nebolo sporu o tom, kde prebiehajú hranice pozemkov. Po tom, čo začali byť žalobcovia

spochybňovaní v držbe nehnuteľnosti, nechali vyhotoviť geometrický plán, ktorý bol priložený ako príloha
k žalobe.

8. Následne predstúpil právny zástupca žalovaných, ktorý poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia,
pričom zdôraznil, že v tomto spore si sami žalobcovia v roku 1989 nechali geometrický plán vyhotoviť,

pričom z uvedeného geometrického plánu je evidentné, že hranice medzi pozemkami žalobcov a
žalovaných nie sú totožné so stenou rodinného domu vo vlastníctve žalovaných ale je tam vytvorený
akýsi cíp. Uvedený dôkaz - geometrický plán bol v konaní predložený ako príloha č. 6 k vyjadreniu.
Ďalšou odlišnou skutočnosťou je to, že pozdĺž steny rodinného domu vo vlastníctve žalovaných nie je
vybudované žiadne oplotenie, ktoré by vytyčovalo čo i len domnelú hranicu pozemkov. Toto oplotenie

pokračuje až ďalej smerom k obslužnej časti. Má za to, že žalobcovia v konaní neosvedčili nevyhnutné
predpoklady pre vydržanie nehnuteľností. Nie je mu zrejmé, čo v nich malo vyvolať omyl, že sú
vlastníkom spornej časti nehnuteľnosti. Z tohto nie je preto zrejmé ani vyvodiť titul, na základe ktorého
sa mali domnievať. Má za to, že v súčasnom stave je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Dňa 25.11.2020 súd zrealizoval obhliadku sporných nehnuteľností, z ktorej bola vyhotovená aj
fotodokumentácia zachytávajúca spornú časť parcely.

10. Následne na pojednávaní konaného dňa 06.05.2021 predstúpil B. H. W., N.. XX.XX.XXXX, A. K. N.
M. Č.. XXX, ktorý po poučení uviedol, že vie čo je predmetom konania a otec žalobkyne je jeho švagrom.
Bolo to v 50.-tych rokoch minulého storočia. V dome ktorý bol na pozemku kde majú žalobcovia teraz
postavený svoj dom bývala jeho stará mama. Chodieval k nej každý deň po škole. Môže potvrdiť že

už v tých časoch hranica medzi pozemkami išla tak ako dnes, teda kopírovala stenu rodinného domu,
ktorý teraz vlastnia žalovaní. Nikdy neboli so susedmi žiadne spory, dokonca stará mama mala k stene
susedného domu pristavanú drevenú šopu. Od 80.-tych rokov na nehnuteľnosti nechodil. Vie že keď tam
chodieval, v susednej nehnuteľnosti býval jeho spolužiak. Nikdy nebol vlastníkom týchto nehnuteľností.
Pokiaľ vie tak žalobcovia nadobúdali nehnuteľnosti od jeho krstnej mamy. Keď bol malý tak ako už

spomínal, na nehnuteľnosti chodieval takmer každý deň. Neskôr to mohlo byť tak 2-3 krát do týždňa.
Vzťahy medzi susedmi boli v tom čase normálne, neboli hádky, aspoň o ničom takom nevie. Odkedy
sú vlastníkmi žalobcovia na nehnuteľnosti bol asi 2 x, naposledy asi pred dvoma rokmi ale bol len pri
bráne. Pamätá sa, že hranica medzi pozemkami bola rovnaká aj vtedy, keď sa staval, niekedy v 70.-tich
rokoch rodinný dom, ktorý teraz vlastnia žalovaní. Hranica medzi pozemkami bola tvorená dreveným

a pletivovým plotom. Po nahliadnutí do Geometrického plánu XX/XXXX svedok uviedol, že pôvodný
rodinný dom stojaci na parc. žalovaných pred rokom 1972 kopíroval prednou a bočnou stenou od strany
žalobcov novopostavený dom žalovaných po roku 1972, avšak bol dlhší. Na konci nasledoval odskok
asi XX cm a došlo k napojeniu na pôvodný plot. Taktiež vedľa domu bola XX cm plocha, ktorá patrila k
domu, ktorý stál na mieste súčasného domu žalovaných. Pravdaže aj žalobcovia vedeli, že tých XX cm

má patriť k domu žalovaných, pretože tak to bolo, keď sa vydávalo stavebné povolenie.11. Následne predstúpil svedok C. S., N.. XX.XX.XXXX, A. K. N. M. Č.. XXX, ktorý po poučení uviedol,
že vie čo je predmetom konania a je bez pomeru k veci a k stranám sporu. Ako malé deti keď chodili na
základnú školu sa na nehnuteľnosti ktoré teraz patria žalobcom chodili hrávať. Pamätá sa, že hranica

pozemkov a plot boli rovno. Žalobcov pozná asi 40 rokov, nakoľko vyrastali na jednej dedine. Na
pozemku žalobcov bol naposledy asi pred dvoma týždňami. Prvýkrát na nich bol asi keď bol druhák na
základnej škole. Pokiaľ si pamätá tak prvýkrát na pozemku bol asi v roku 1970. Pamätá sa, že v tých
časoch na pozemku žalovaných ešte stál starší rodinný dom, bol tam drevený plot. Ďalej bola nejaká
stará budova a hranica išla v podstate od rohu k rohu. V súčasnosti hranica vyzerá tak ako vtedy, len

je tam v súčasnosti plechový plot. Presne sa neviem vyjadriť, ale asi je súčasný kovový plot postavený
takisto ako bol ten drevený. Myslí si, že počas rokov kedy na nehnuteľnosti chodil sa hranice nemenili.
Pokiaľ hovoril o hranici pozemkov hovoril o tom ako to vnímal on a ako boli pozemky ohraničené priamo
v teréne. Pokiaľ si pamätá tak oplotenie išlo od brány súbežne až dozadu bez nejakých odskokov.
Nie, nikdy nevidel geodetickú mapu týkajúcu sa pozemkov. Po nahliadnutí do geometrického plánu
č. 39/2018 svedok ukazuje, že hranica vytýčená v teréne oplotením prebiehala súbežne so stenou

rodinného domu žalovaných a nasledovala až nakoniec pozemku. Na rodinný dom ktorý pôvodne stál
na pozemku žalovaných si svedok nepamätá, pamätá si len že bola vzadu ponechaná za domom
žalovaných časť, ktorá slúžila ako hospodárska budova. Pamätá sa, že časť starého rodinného domu
ktorá bola ponechaná ako hospodárska budova mala previs okapu nad pozemkom žalobcov, išlo asi tak
o 30 cm. Keď tvrdil že bol pred 2 týždňami na pozemku žalobcov, neznamená to to, že komunikovali o

tomto spore. O tomto spore sa s nimi nebavil. So žalobcami spor nikdy nerozoberal. Bol len požiadaný
že keď sa pamätá ako to v minulosti bolo a či ten plot išiel rovno a či by nešiel svedčiť.

12. Následne predstúpil svedok D. K., N.. XX.X.XXXX, A. N. - B. V., W. L.. XXXX/X, ktorý po poučení

uviedol, že vie čo je predmetom konania a je synom žalobcov. Stav nehnuteľnosti mu je známy pretože
patria jeho rodičom a vyrastal na nej. Ako 26 ročný sa z rodičovského domu odsťahoval. Pokiaľ si dobre
pamätá, tak na nehnuteľnosti sa nasťahovali keď mal 6 rokov a pokiaľ dobre počíta, mohlo ísť o rok
1992. Naposledy som bol na nehnuteľnostiach dnes ráno. Jeho rodičia nehnuteľnosti užívali odkedy si
pamätá v takom stave v akom je to teraz. Pokiaľ vie, tak hranica je v teréne vytýčená stenou rodinného

domu žalovaných a kovovým oplotením. Počas rokov nevie o tom, že by sa táto hranica menila. Popri
stene rodinného domu žalovaných bol vždy pás nejakého trávnika alebo kamienkov aby dochádzalo k
lepšiemu vsakovaniu vody a táto sa nedržala na dlažbe. On keďže rodičom pomáhal pri starostlivosti o
nehnuteľnosti, zalieval stromčeky, ktoré tam boli vysadené. Stromčeky boli nasadené pri plote kde mali
susedia hospodársku budovu a kamienky sa ťahali až k bráne. Tých stromčekov bolo 8. Stromčeky boli

vysadené v rade za sebou, súmerne. Odhadom asi 3-4 roky došlo k vzájomnému vyostreniu vzťahov
a stromčeky boli na žiadosť susedov vyrezané. Počas jeho detstva sa priatelil so synom žalovaných,
chodili spolu hrať futbal. Vie, že sa vyskytli aj nejaké urážky zo strany žalovaných. On to však vtedy
nejako nevnímal. Po jeho 18 rokoch vie, že dochádzalo k nejakým konfliktom. Čo sa týkalo urážok bolo
vykrikované na adresu jeho rodičov, že sú milionári a že teraz si kráľ a podobne. Spor o časť dvora

začal podľa jeho odhadu asi tak pred 3 rokmi. Nevie úplne prečo tento spor vznikol. Tuje ktoré spomínal
boli odstránené z dôvodu, že vraj navlhla stena hospodárskej budovy. Odstránenie stromčekov bolo
dôsledkom ich záujmu o dobré vzťahy a celého problému. Keď hovoril o probléme myslel tým to, že tuje
nemali byť vysadené pri hospodárskej budove ktorá vlhla.

13. Následne predstúpila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nehnuteľnosti kupovali v roku 1988. Od toho
istého roku nehnuteľnosti aj užívajú. Hranice medzi pozemkami boli v teréne vytýčené tak isto ako teraz.
Hranica je pritom tvorená oplotením a stenou rodinného domu. Nemá vedomosť o tom, kto tento plot
staval. Plot už bol na mieste, keď nehnuteľnosť v roku 1988 kupovali. Pôvodne na nehnuteľnostiach

stál starý sedliacky dom. Tento sa zbúral a na jeho mieste postavili rodinný dom, ktorý teraz obývajú.
Stavené povolenie začali riešiť myslí si, že v roku 1989. K stavebnému povoleniu predkladali všetky
potrebné písomnosti. Medzi to patril aj súhlas vlastníkov dotknutých nehnuteľností, čo boli aj žalovaní.
Tentosúhlasajdostalianemalinámietky.Garážktorájeprihranicipozemkustavalivroku2006.Vstupdo
garáže vedie rovno cez dvor. Do garáže by nebolo možné sa dostať bez prechodu cez sporný pozemok.

Ani pri stavbe garáže nemali žalovaní žiadne námietky. Do roku 2018 so žalovanými mali štandardné
susedskévzťahy,nikdysanenavštevovalialezdravilisaazoslušnostiprehodiliajpárslov.Sporyzačaliv
roku 2018 po tom, čo jej na obecnom úrade ukázali geometrický plán, podľa ktorého časť nimi užívaného
dvora mala patriť žalovaným. Neúspešne sa to snažili vyriešiť dohodou mimosúdne avšak bez úspechua následne sa obrátili na súd. Do roku 2018 nemala vedomosť, že by užívali časť pozemku susedov.
Nehnuteľnosti v roku 1988 nadobúdali v rovnakej výmere akú majú teraz.

14. Následne predstúpila žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že v nehnuteľnostiach býva od roku 1986.
Hranica v minulosti išla tak, že oni mali vedomosť o tom, že majú kúsok aj za domom smerom do dvora
susedov. Chceli to oplotiť avšak vtedy nemali peniaze a keď tam prišli bývať žalobcovia tak už ich tam
nepustili.Malitamtrávu,ktorúneustálepolievali.Keďnamietaližeimvlhnedomtaktrávuvybrali,dalitam

kamienky a dlažbu. Kovový plot ktorý je tam dnes vybudovali oni a to v roku 1987. Plot chceli vybudovať
z toho dôvodu, že chceli oplotiť aj za domom, čo im patrí. Keď vravela, že sme chceli oplotiť čo je ich,
myslela tým, že chceli pokračovať v už vybudovanom oplotení. Nemali peniaze a tieto si chceli našetriť.
Nehnuteľnosti užívajú po celý čas v takom rozsahu ako teraz. V teréne vytýčené hranice sa nemenili.
Všetky súhlasy žalobcom pri výstavbe rodinného domu a garáže podpísala tak, že jej manžel nebol
doma alebo ju žalobca odviezol na obecný úrad. Ona v podstate ani nevedela čo podpisuje. Žiadne

z uvedených stavebných konaní nenamietali. Vzťahy so žalobcami hodnotí ako zlé počas celej doby.
Zhoršilo sa to po tom, čo jej syn chcel vzadu na pozemku stavať oplotenie a zo strany žalobcov mu bolo
povedané, že podľa nejakého výkresu ho musí posunúť 10 centimetrov, pretože pani žalobkyňa tvrdila,
že je to ich. Spory boli aj v minulosti, avšak týkalo sa to toho, že žalobcovia nasadili brečtan a polievali
trávu. Ohľadom pozemku spory neboli, avšak ona vždy vedela, že aj za domom majú časť pozemku. K

spornej časti dvora sa nikdy nevedeli dostať. Má fotografie, ktoré predložila súdu k nahliadnutiu. Chceli
plot od brány natrieť zelenou farbou, avšak neboli pustení na pozemok žalobcov, oni ho natreli farbou
hnedou.

15. Dňa 17.05.2021 bola súdu doručená záverečná reč právneho zástupcu žalobcov, v ktorej v podstate
zhrnul vykonané dokazovanie na základe ktorého majú za to, že nárok žalobcov bol preukázaný,
vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia dotknutú parcelu užívajú od 27.12.1988, pričom hranice medzi
nehnuteľnosťamižalobcovanehnuteľnosťamižalovanýchsúvprírodetvorenézadnoustenourodinného
domu žalovaných a plechovým plotom vybudovaného žalovanými. V prírode mali byť hranice sporných

pozemkov takto oddelené už aj v 50ich rokoch minulého storočia, čiže predmetné pozemky boli
dobromyseľne a nerušene užívané aj právnymi predchodcami žalobcov, pričom tieto hranice sa v
priebehu rokov nemenili a žalovaní nenamietali žiadne zo stavebných konaní. Žalobcovia teda majú za
to, že splnili všetky zákonom požadované predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej
parceleztituluvydržania,keďtútoparcelumaliakočasťsvojhodvoravriadnej,nerušenej,faktickejdržbe

od 27.12.1988 a vzhľadom na hodnoverné údaje katastra ako i zakreslených geometrických plánov,
znaleckého posudku a iných verejných listín boli dobromyseľný v tom, že im vlastnícke právo k dotknutej
parcele patrí.

16. Dňa 21.05.2021 bola súdu doručená záverečná reč právneho zástupcu žalovaných, v ktorom v
podstate zhrnuli svoje doterajšie vyjadrenia. Právny zástupca žalovaných predovšetkým poukázal na
to, že z podanej žaloby, písomných vyjadrení Žalobcov, ako aj ústnych prednesov žalobcov vyplýva,
že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k novovzniknutej parcele registra „C“ č. XX/XX, druh:
Zastavanáplochaanádvorie,ovýmereXXmXtitulomvydržaniatejtonovovzniknutejparcely.Posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. V
konaní bolo preukázané, že žalobcovia nie sú oprávnenými držiteľmi novovzniknutej parcely, a preto

k tejto novovzniknutej parcele ani nenadobudli vlastnícke právo. Najneskôr z geometrického plánu
z roku 1989, t.j. najneskôr v roku 1989 žalobcovia nadobudli vedomosť, že hranica medzi spornou
parcelou č. XX/X M. M. Ž.E. P. W. Č.. XX/X vo vlastníctve žalobcov je lokalizovaná smerom od rodinného
domu vo vlastníctve žalovaných, teda majú vedomosť, že neoprávnene užívajú časť parcely č. XX/X vo
vlastníctve žalovaných - novovzniknutú parcelu č. XX/XX. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko žalobcovia

ešte v roku 1988 nadobudli vedomosť o tom, že užívajú novovzniknutú parcelu, ktorá je vlastníctvom
žalovaných, nemohli byť dobromyseľní v tom, že im táto parcela vlastnícky patrí, a preto k tejto ani
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním akokoľvek dlho túto parcelu užívali. So zreteľom
na všetky vyššie okolnosti, najmä na dlhodobú vedomosť žalobcov o okolnostiach vyvracajúcich ichdobromyseľnosť držby, samotné písomné potvrdenie žalobcov o tom že nie sú vlastníkmi sporného
pozemku, je potrebné konštatovať, že žalobcovia nie sú dobromyseľnými držiteľmi novovzniknutej
parcely a k tejto nenadobudli vlastnícke právo vydržaním a ani žiadnym iným zákonným spôsobom.

17. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a
to: výpismi z listov vlastníctva č. XXX P. XXX, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, Geometrickým
plánom č. XX/XXXX zo dňa 31.05.2006 vypracovaného Lászlóm Jónásom, fotodokumentáciou

sporných pozemkov, Projektom pre stavebné ohlásenie stavby vypracovaného Ing. Deziderom Szalaim,
Znaleckým posudkom č. XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX vypracovaný Ing. Annou Pappovou, Rozhodnutím
Obce K. N. M. B.. D.. XX/XXXX-XXX/Ga D. F. XX.XX.XXXX, Geometrickým plánom č. XXX/XXXX
zo dňa 28.05.2019 vypracovaného Ing. Katarínou Szomolaiovou, Rozhodnutím Y. K. N. M. sp.
zn. XXX/XXXX-XXX/Ga D. F. XX.XX.XXXX, Odvolaním žalobcov proti tomuto rozhodnutiu zo dňa
30.05.2019, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX zo

dňa 07.06.1989 vypracovaného Geodéziou MP Bratislava, Čestným prehlásením zo dňa 11.04.1990,
kópiou katastrálneho spisu č. D. XXXX/XX, Stavebným povolením č. XXX/XX, vyjadrením žalobcov
zo dňa 05.01.2019, Záverom zo štátneho dohľadu zo dňa 01.10.2018, čestným prehlásením zo dňa
22.11.2019, ako aj s vyjadreniami strán konania a predvolaných svedkov, ako aj ďalším obsahom spisu
a zistil tento skutkový a právny stav veci:

18. Podľa R. Č.. XXX W. K.. Ú.. K. N. M. sú žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi okrem iných
nehnuteľností aj parc. reg. „C“ XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX V., pričom táto
parcela v teréne tvorí súčasť dvora. Nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX pritom žalobcovia do svojho

bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1988, pričom po ich
nadobudnutí tieto nehnuteľnosti užívajú v rovnakom rozsahu až dodnes.

19. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi okrem iných nehnuteľností evidovaní na R. Č.. XXX P.

W.. T..“. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX V. P. W.. T.. „. Č.. XX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX V., pričom na tejto parcele je umiestnený aj rodinný dom so s.č. XXX.

20. Na základe fotodokumentácie a vykonanie miestnej ohliadky bolo zistené, že hraničnú líniu medzi

parc. reg. „C“ č. XX/X, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a parcelou reg. „C“ č. XX/X,
ktorá je vo vlastníctve žalovaných tvorí v teréne plechové oplotenie, ktoré je prerušené stenou rodinného
domu pod s.č. XXX, ktorá tak tvorí súčasť terénnej hranice oboch parciel, týmto spôsobom sú pritom
nehnuteľnosti užívané minimálne od roku 1988.

21. Podľa Geometrického plánu na zameranie skutkového stavu parciel č. XX/X P. X, ktorý bol
vyhotovený dňa 15.6.1989 je hranica medzi vtedajšou parcelou XX, ktorej súčasťou je terajšia parcela
XX/X P. W. XX/X vedená odlišným spôsobom, než je tomu v teréne, pretože táto nekopíruje existujúce
oplotenie ani stenu rodinného domu so s.č. XXX.

XX. W. X. W., K. M. T. 1990 nechali vyhotoviť žalobcovia v súvislosti s výstavbou svojho rodinného domu
a ktorý bol potvrdený Okresným národným výborom Galanta, odborom výstavby a územného plánovania
dňa 10.4.1990, tvorí hranicu medzi vtedajšou parcelou XX, ktorej súčasťou bola aj terajšia parcela XX/

X P. W. Č.. XX/X - stena rodinného domu pod s.č. XXX, pričom pokračujúca hranica sa napája na obe
priľahlé steny rodinného domu.

23. Podľa Geometrického plánu na zameranie rodinného domu a garáže a parciel č. XX/X P. XX/X, K. A.
M. F. XX.X.XXXX sú hranice medzi parcelami XX/X P. XX/X vedené súbežne s existujúcim plechovým

oplotením a stenou rodinného domu s.č. XXX.24. V súvislosti s vyššie uvádzanými geometrickými plánmi je potrebné uviesť, že ani jeden z týchto
geometrických plánov a s nim súvisiace merania neboli cielené na vyriešenie otázky spornosti hraníc
medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve sporových strán. Geodetické zameranie z roku XXXX bolo

vyhotovené ako podklad pre stavebné konanie za účelom výstavby rodinného domu s.č. XXX, ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom je potrebné poukázať na to, že v rámci príslušného
stavebného konania žalobcovia žiadnym spôsobom neprezentovali svoje vlastníctvo v časti parc. č.
XX/X, ktorá mala byť užívaná žalobcami. Taktiež ďalšie geodetické merania ako je Geometrický plán
vyhotovený v roku XXXX P. takisto aj Geometrický plán vyhotovený v roku XXXX nie sú cielené na

vyriešenie spornosti hranice nehnuteľnosti preto je zrejmé, že pri ich vypracovaní sa hlavný dôkaz kládol
na vyriešenie iných otázok.

25. Čo sa týka strany XXX/X ktorá mala byť súčasťou Geometrického plánu z XX.X.XXXX súd zaujal
stanovisko, že žalobcovia pred súdom preukázali, že táto strana geometrického plánu tvorí iba súčasť
spisu, ktorý je vedený v katastri nehnuteľností a o jej existencii nemali až do jej predloženia v súdnom

spore žiadnu vedomosť. Toto tvrdenie žalobcov žalovaný žiadnymi dôkaznými prostriedkami nevyvrátil.

26. Z výpovede svedkov C. S. P. D. K. súd zistil, že podľa tvrdení svedka S. hranice pozemkov boli v
tom čase kedy minimálne od roku 1970 nehnuteľnosti navštevoval boli také ako v súčasnosti, pričom

táto hranica prebiehala súbežne so stenou rodinného domu, ktorý stál na mieste súčasného domu
žalovaných. Svedok K. uviedol, že totožné hranice aké sú v teréne vytýčené dnes, si pamätá od roku
1992.

27. Svedok H. W. najprv síce uviedol, že hranice minimálne od 50.-tych rokov boli v teréne vytýčené
tak ako dnes. V roku 1972 žalobcovia postavili na mieste staršieho rodinného domu svoj súčasný
rodinný dom a podľa vyjadrenia svedka mala byť vedľa tohto domu XX E.m plocha, ktorá patrila k
domu, ktorý pôvodne stál na mieste súčasného domu žalovaných. Tento určitý rozpor vo výpovedi
svedka keď na jednej strane tvrdil, že už od 50.-tych rokov boli hranice vytýčené v teréne tak ako v

súčasnosti a následne, že vedľa domu žalovaných mala byť plocha o veľkosti XX cm, žiadna zo strán
sporu neodstraňovala doplňujúcimi otázkami.

28. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré mali

nadobudnúť z titulu jej vydržania. Keďže si žalobcovia ako prostriedok uplatňovania svojich práv zvolili
určovaciu žalobu, musel sa súd ako prvou otázkou zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu
na takomto určení. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia v skutočnosti užívajú ako
súčasť svojho dvora aj časť nehnuteľnosti, parcely, ktorej bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní.
Na základe toho súd konštatuje, že určovacia žaloba tak ako je formulovaná žalobcami je správnym

prostriedkom ochrany práv žalobcov a jej právnym následkom bude odstránenie spornosti práva,
pretože určovací výrok rozsudku môže byť podkladom pre zápis prípadnej zmeny vlastníctva v katastri
nehnuteľností.

30. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

31. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.32. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

33. Na základe platného právneho stavu a na základe pomerne rozsiahlej a konštantnej súdnej
praxe je vydržanie považované za osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ku ktorému
dochádza priamo zo zákona v prípade splnenia zákonných podmienok, pričom sa pre takýto vznik
vlastníctva nevyžaduje rozhodnutie štátneho orgánu. Následkom vydržania je tak zánik vlastníckeho
práva doterajšieho vlastníka. K tomu aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia

byť splnené zákonné predpoklady:

a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b/ nepretržitosť vydržacej doby ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby,
c/ spôsobilý predmet vydržania.

34.Vdanomprejednávanomsporemalsúdzajednoznačnepreukázanéadokoncatoaninebolosporné,
že predmet vydržania v tomto prípade časť nehnuteľnosti - parcely je spôsobilým predmetom vydržania
a taktiež nebolo sporným, že žalobcovia spornú časť parcely užívajú od roku 1988 až dodnes. Jedinou
spornou otázkou ktorou sa musel súd zaoberať bola otázka, či žalobcovia sú oprávnenými držiteľmi

spornej nehnuteľnosti po celú dobu.

35. Otázka oprávnenosti držby je základnou otázkou, ktorá musí byť vyriešená pri každom posudzovaní
vydržania, pričom jej podstatou je skutočnosť, že držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Túto otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať

komplexne so zreteľom na všetky okolnosti a nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnym predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť je istým psychickým stavom, pričom je nutné tento stav objektivizovať s
prihliadnutímnavšetkyokolnosti,zaktorýchdošlokfaktickémunakladaniusvecou.Ažztýchtookolností
možno potom komplexne posudzovať, či držiteľ mohol alebo nemohol pri bežnej opatrnosti ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého vyžadovať rozpoznať, či mu vec alebo právo

skutočne patrí.

36. Oprávnenosť držby je potrebné posudzovať z nasledovných hľadísk:

a/ existencia právneho hoci aj domnelého titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa,

b/ nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou
c/ dobrá viera držiteľa vzhľadom na všetky okolnosti pod bodmi a/ a b/, že mu vec podľa práva patrí.

37. Aj pri riešení oprávnenosti držby žalobcov považuje súd za potrebné poznamenať, že sporným
zostalo iba hľadisko uvedené pod bodom c/, nakoľko existencia domnelého titulu a nakladanie s

nehnuteľnosťou žalobcami počas celej vydržacej doby ako s vlastnou sporné neboli. Dobrá viera
žalobcov, že sú vlastníkmi spornej časti nehnuteľnosti sa opierala o právny titul kúpy, pretože predmetom
kúpnej zmluvy z roku 1988 bol súbor nehnuteľností s hranicami pevne vytýčenými v teréne, pričom
táto skutočnosť podľa názoru súdu je jednoznačne spôsobilá vyvolať stav vnútorného presvedčenia,
že žalobcovia sú vlastníkmi toho, čo je v teréne stanovené pevnými hranicami ako oplotenie a stena

rodinného domu. Poslednou otázkou ktorá musela byť vyriešená pred rozhodnutím súdu bola otázka
dobrej viery žalobcov počas celej vyšetrovanej vydržacej doby. V tejto otázke súd poukazuje na to, že
aj keď o oprávnenosti držby existujú určité pochybnosti, ktoré nie sú takého charakteru, že by ich bolo
možné považovať za istotu, je potrebné v otázke oprávnenosti držby vychádzať z toho, že držba je
oprávnená.

38. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal taktiež z toho, že primárne vnútorné presvedčenie žalobcov
po uzavretí kúpnej zmluvy smerujúce k tomu, že sa považovali za vlastníkov všetkých nehnuteľností
vyznačených v teréne pevnými hranicami ako sú oplotenie a stena rodinného domu, muselo byť pevné
a preto treba posudzovať všetky následné informácie, ku ktorým sa žalobcovia dostali posudzovať

aj s prihliadnutím na to, či tieto mohli výrazným spôsobom vyvrátiť, prípadne zásadným spôsobom
spochybniť toto silné vnútorné presvedčenie žalobcov. Po vykonanom dokazovaní však súd dospel k
názoru, že žiadne také skutočnosti ktoré by boli spôsobilé zásadným spôsobom vyvolať pochybnosti
na strane žalobcov že nie sú vlastníkmi nehnuteľností tak, ako sú tieto vytýčené v teréne, pred súdomprezentované nebolo. Jednotlivé geometrické plány a skutočnosti nie je možné podľa názoru súdu
posudzovať oddelene, teda či niektoré mohli sami osebe a individuálne prerušiť kontinuálny stav
vnútorného presvedčenia žalobcov ale je ich potrebné vyhodnocovať aj ako celok a to s prihliadnutím

na spochybnenie, resp. utvrdenie vnútorného presvedčenia žalobcov.

39. Keďže súd pristúpil k takémuto komplexnému hodnoteniu je potrebné uviesť, že silné vnútorné
presvedčenie žalobcov, že im svedčí vlastnícke právo k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré tvoria súbor
pevne vytýčených v teréne, nemohlo byť otrasené a spochybnené iba Geometrickým plánom z roku

XXXX, keďže následne v roku XXXX pri stavebnom konaní bolo vypracované ďalšie geodetické
zameranie, ktoré ich v ich presvedčení utvrdzovalo, pričom ďalšou okolnosťou ktorá ich utvrdila
v ich presvedčení, bol samotný priebeh stavebného konania v roku XXXX, kde žalovaní nemali
žiadne námietky. Následne boli žalobcovia v svojom presvedčení utvrdení aj Geometrickým plánom
z roku XXXX, pričom v jeho prípade žalovaní nepreukázali, že žalobcovia mali k dispozícii aj tú časť
geometrického plánu uloženú v katastri nehnuteľností ako strana č. XXX/X. Ďalšou skutočnosťou z

ktorého je potrebné usudzovať, že stav dobrej viery na strane žalobcov trval až do roku 2018 je
to, že žalovaní nepreukázali, že by sa až do mesiaca november 2018 nejakým spôsobom domáhali
a to či už formálne alebo neformálne vydania časti nehnuteľnosti, ktorú aj napriek ich vlastníctvu
užívali a užívajú žalobcovia. V prejednávanom spore teda súd vychádzal z toho, že pôvodne silné
presvedčenie žalobcov že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti dané tým, že sporná časť nehnuteľnosti

bola časťou súboru nehnuteľností vytýčenými v teréne pevnými hranicami bolo počas doby vyžadovanej
na uplynutie vydržacej doby podporené jednak postojom a nekonaním žalovaných ako aj do určitej miery
geodetickými zameraniami, ktoré sa realizovali v danej dobe. Závery jedného geometrického plánu,
ktorý bol navyše vypracovaný za iným účelom než bolo posúdenie spornej hranice pozemkov.

40. Súd sa taktiež nemohol stotožniť vzhľadom na vyššie uvedené s tým, že samotný presah strechy
rodinného domu s.č. XXX nad spornú časť parcely užívanú žalobcami mal byť skutočnosťou spôsobilou
spochybniť dobromyseľnosť žalobcov. Podľa názoru súdu je potrebné vychádzať z toho, v akom období
došlo k výstavbe rodinného domu žalovaných, kedy išlo o 70.-te roky minulého storočia - o obdobie
socializmu a podľa názoru súdu právne povedomie, stav rešpektovania právnych noriem neboli v tom

čase také, že by táto skutočnosť mohla spochybniť primárne presvedčenie žalobcov.

41. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že sporná parcela č. XXX/X
Y. M. XX V. vytýčená Geometrickým plánom č. X. - XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 28.5.2019 je v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom vlastnícke právo k nej nadobudli uplynutím vydržacej

doby, počas ktorej mali túto novovytvorenú parcelu v oprávnenej držbe od roku XXXX po dobu do
desiatich rokov, teda vydržacia doba uplynula najneskôr koncom roka XXXX.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd žalobcovi ako procesne úspešnej strane v spore priznal plnú náhradu
trov konania.

43. Súd ako procesne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Príloha: Geometrický plán č. X.-XXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.