Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. október 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720204351
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720204351.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: M. B.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. Č.. XX, občan SR, zastúpeného: JUDr. Michal Vlkolinský,
advokát, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovaným: 1. M. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
XXX XX W. Č.. XX, občan SR, 2. V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX W., občan
SR, 3. O. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. Č.. XX, občan SR, všetci zastúpení: JUDr.
Rastislav Trnka, advokát, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, o zaplatenie náhrady škody
vo výške 6.181,78 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade
na zaplatenie sumy 6.181,78 EUR a to na základe tých skutkových okolností, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie W. a jedná sa o parcelu č. XXX
o výmere 689 m2 vedenú ako zastavená plocha a nádvoria a stavba súpisné číslo XX - rodinný dom.
Žalovaní 1. a 2. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne
územie W., jedná sa o parcelu č. XXX o výmere 553 m2, vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a

parcela č. XXX/X o výmere 1641 m2, vedená ako záhrada, parc. č. XXX/X o výmere 71 m2, vedená
ako zastavaná plocha a nádvoria, stavba so súpisným č. XX - rodinný dom. Žalovaný v 3. rade je
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie W., na parc. č. XXX/
X -stolárska dielňa.
Žalobca poukazuje na to, že zo stolárskej dielne bola urobená šachta z 50 litrového plastového suda,
kde je odpílený len vrch, pričom voda nesteká do tejto šachty, ale voda steká popri rúre a potom k
obvodovým múrom a základom rodinného domu žalobcu. Na tomto rodinnom dome preto vznikajú

praskliny a trhliny a opadáva omietka. Okresný súd Zvolen rozsudkom 16C/102/2012 zo dňa 20. 06.
2017 určil, že žalovaný (v našom konaní žalovaný 3.) O. B. ako vlastník nehnuteľnosti je povinný zdržať
sa poškodzovania nehnuteľnosti žalobcu a zaplatiť mu sumu 2.641,39 EUR. Z dôvodu, že žalovaný 3. v
zmysle tohto rozsudku porušuje naďalej povinnosť zdržať sa poškodzovania nehnuteľnosti žalobcu, ajz dôvodu vzniku ďalších škôd dal žalobca vypracovať znalkyni L.. W. O. znalecký posudok č. 3/2020,
ktorého predmetom bolo určenie výšky škody na rodinnom dome žalobcu. Znalkyňa konštatovala, že
od posledného znaleckého posudku vypracovaného L.. M. T. t. j. od 22. 03. 2016 príčina závad určená

v znaleckom posudku č. 29/2016 do dňa vykonania ohliadok nebola odstránená. Znalkyňa pri ohliadke
zistila trhliny vertikálne na fasáde rodinného domu a trhliny horizontálne. Hodnotu prác - určenie výšky
vzniknutej škody určila na výšku 6.181,78 EUR. Zároveň žalobca poukazuje v ďalšom odseku na nejaký
znalecký posudok znalkyne G.U.C. č. XX/XXXX, pričom však súd nevie o aký znalecký posudok ide,
nakoľko jeho označenie je neurčité a ďalej sa týmto znaleckým posudkom nebude zaoberať.

Žalobca poukazuje teda na tie skutočnosti, že potom ako si žalovaný vybudoval stolársku dielňu, z tejto
stolárskej dielne steká dažďová voda smerom k rodinnému domu žalobcu a rodinný dom sa podmáča,
takto mu vzniká škoda, lebo stavba praská a klesá. Zo znaleckého posudku vyplýva, že na vlhkosť,
podmáčanie a praskliny rodinného domu žalobcu má vplyv stolárska dielňa žalovaného postavená na
susednom pozemku, nakoľko odvádzanie dažďovej vody nebolo a nie je dostatočne zabezpečené. Na
vlhkosť, podmáčania a praskliny rodinného domu žalobcu majú vplyv aj terénne úpravy, vyspádovanie

susedného pozemku smerom k rodinnému domu žalobcu, ktoré boli vykonané pri stolárskej dielni. Terén
od stolárskej dielne je mierne svahovitý smerom k rodinnému domu žalobcu. Odvod dažďovej vody
je zabezpečovaný rúrami z PVC s priemerom 120 mm od provizórnej zbernej šachty vyspádovanej
smerom k ceste, ale odvádzanie povrchovej vody, hlavne pri intenzívnom daždi týmto spôsobom nie je
zabezpečené. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Súd z vyjadrenia žalovaných zistil, že títo navrhujú žalobu zamietnuť, pričom
poukazujú na to, že predmetná žaloba je v podstate skutkovo odôvodnená tak, že podľa názoru žalobcu
z dôvodu nedostatočného odvodnenia zrážkovej vody zo stolárske dielne dochádza k stekaniu týchto
vôd smerom k rodinnému domu žalobcu. Na podporu svojich tvrdení poukazujú na rozsudok Okresného

súdu Zvolen zo dňa 20. 06. 2017 sp. zn. 16C/102/2012 a znalecký posudok č. 3/2020 a č. 29/2016.
Čo sa týka znaleckého posudku č. 3/2020 poukazujú na to, že tento bol vypracovaný len za účelom
výšky škody na rodinnom dome. V tomto znaleckom posudku sa však uvádza, že príčina závad určená
v znaleckom posudku č. 29/2016 do dňa vykonania ohliadok nebola odstránená. Žalovaní dávajú do
pozornosti, že znalkyňa L.. O. je znalcom z odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty stavebných

prác, pričom znalkyňa, ktorá vypracovávala znalecký posudok č. 29/2016 je znalkyňou v odvetví poruchy
stavieb. Z tohto vyplýva, že znalkyňa L.. O. sa nemôže vyjadrovať k otázke vzniku príčin škôd, ktoré sú
predmetom znaleckého ohodnotenia. Keďže posledná výška škody na rodinnom dome žalobcu určená
znaleckým posudok č. 3/2020 je odvodnená od zistení rozsahu jeho poškodenia, čiže poruchy stavby
znalkyňa O. nebola v rámci svojej odbornosti oprávnená tento znalecký posudok podať, resp. si mala

prizvať znalca z príslušného odvetvia na odbornú konzultáciu. Tiež nie je zrejmé ako znalkyňa dospela
k záveru o nových poškodeniach omietok na rodinnom dome žalobcu od roku 2016, keďže vo vlastnom
texte ani v prílohe neuvádza stav omietok, ktorý bol v roku 2016. Z uvedeného teda vyplýva, že znalecký
posudok č. 3/2020 je nepreskúmateľný, pretože z jeho obsahu alebo príloh nie je možné zistiť ako
znalkyňa dospela k záveru o príčine škôd a ich zväčšenia od roku 2016, čo má tiež vplyv na určenie

výšky škody. Namietajú teda aj to, že výška škody určená týmto znaleckým posudok zahŕňa už škodu
priznanú žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/102/2012 vo výške 2.641,39 EUR a
v tomto prípade by túto bolo potrebné odpočítať od v súčasnosti uplatňovanej si škody.
Taktiež nesúhlasia aj s existenciou príčinnej súvislosti medzi údajným zlým odvodnením ich
nehnuteľností a vznikom škody na rodinnom dome žalobcu. Ich nehnuteľnosti sú vyspádované smerom

k obecnej ceste a vyústenia žľabov smerujú do cestného rigolu. Poukazujú aj na znalecký posudok
zo dňa 17. 07. 2008, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní 12C/13/2004, predmetom ktorého bolo
posúdenie príčin vplyvov vlhnutia rodinného domu žalobcu. Zo záverov tohto znaleckého posudku
vyplýva, že základová vodorovná izolácia rodinného domu nie je v dobrom technickom stave, príčinou
praskania prístavby rodinného domu je nesprávne prepojenie konštrukcií domu a prístavby, rodinný

dom žalobcu bol podmáčaný, nakoľko jeho izolácia nie je dostatočná a spevňovanie základov bolo
neodborné a vlhkosť do konštrukcie rodinného domu preniká celou šírkou konštrukcie a nielen zo strany
od suseda. Z tohto teda vyplýva, že k vlhnutiu rodinného domu nedochádza zatekaním vody z ich
nehnuteľností. Neexistencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na rodinnom dome žalobcu a
porušením ich povinnosti, tak ako to v žalobe žalobca uvádza, je dostatočným dôvodom na zamietnutie

žaloby. Taktiež poukazujú na pasívnu vecnú legitimáciu a to z dôvodu, že vzniku škody na rodinnom
dome má podľa názoru žalobcu dochádzať hlavne z dôvodov stekania vody zo stavby stolárskej dielne.
Ak by to tak bolo, v takom prípade by žalovaní v 1. a 2. rade neboli v tomto spore pasívne legitimovaní,
pretože nie sú vlastníkmi stavby stolárskej dielne. Poukázali na to, že samotný žalobca porušuje právnuprevenčnú resp. zákonnú zakročovaciu povinnosť, pretože žalobca sa už žalobou v roku 2004 v konaní
12C/13/2004 na Okresnom súde Zvolen snažil od ich matky vymôcť okrem iného aj náhradu údajne mu
spôsobnej škody na podobnom skutkovom základe.

Pokiaľ by aj boli pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že mu spôsobujú škodu mal teda zakročiť tak, aby
tejto škode zamedzil alebo ju minimalizoval. Žalobca aj napriek dvom desaťročiam nevykonal v tomto
smere nič, ani len pôvodne vzniknuté škody riadne nenapravil a len sa prizerá na to ako mu vniká škoda
na rodinnom dome. O tomto svedčí aj zápisnica zo dňa 25. 10. 2017 a to vrátane rozhodnutia Obce W..
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon
daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tak tomu nie je, má mu
odoprieť právnu ochranu.

3. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní zistil, že oni ešte pred

rozhodnutím súdu navrhujú vypočuť v tejto veci okrem iných aj Z. O. a M. B., ktorí sa vedia vyjadriť
k otázke toho, či dochádza alebo nedochádza k stekaniu povrchovej vody. Taktiež poukazoval na
závery znaleckého posudku vypracovaného v konaní 16C/102/2012, v ktorom znalkyňa L.. M. T.
predložila znalecký posudok č. 29/2016, kde v záveroch sa uvádza, že okolitý terén je mierne
vyspádovaný k rodinnému domu navrhovateľa od záhrady navrhovateľa, to znamená, že podzemné

a povrchové vody sa snažia dostať k najnižšiemu bodu terénu, kde je spádovanie pozemkov dané,
podmienené pôvodnou konfiguráciou terénu, podmáčanie a praskanie rodinného domu je zapríčinené
stekajúcou vodu zo susedného pozemku a zo stolárskej dielne. Podľa nich predmetný záver znaleckého
posudku je použiteľný aj pre toto konanie. Zo strany žalovaných dlhodobo dochádza k porušovaniu
základných prevenčných povinností a spôsobovaním škody na pozemkoch žalobcu, čoho dôkazom sú

aj predchádzajúce súdne konania.

4. Právny zástupca žalovaných v rámci záverečnej reči uviedol, že žiadajú žalobu
zamietnuť a čo sa týka poukazovania na iné konania, prípadne znalecké posudky vykonané v týchto
konaniach tu uvádzajú, že v tomto konaní z týchto posudkov nie je možné bez ďalšieho vychádzať a

preto pokiaľ žalobca tvrdí svoj návrh na náhradu škody je povinný ho preukázať tak, ako to vyžadujú
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a teda pokiaľ nie je splnená aspoň jedna z požadovaných
podmienok nie je dôvodné sa zaoberať tým, či sú splnené ďalšie podmienky, nakoľko už toto samo o
sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby. Navrhujú žalobu zamietnuť.

5. Súd na predbežnom prejednaní sporu dňa 12. 05. 2021 účastníkov oboznámil
v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. s tým, že podľa súdu zrejme bude potrebné v tomto konaní vykonať
viacero znaleckých posudkov, pričom prvý znalecký posudok sa zameria na zisťovanie tých skutočností
či z pozemku žalovaných 1. a 2. a tiež či zo stolárskej dielne žalovaného 3. preteká voda na pozemok
žalobcu a to za účelom toho, aby bolo možné zistiť v akom rozsahu môže pretekať voda zo stolárskej

dielne a v akom rozsahu voda z pozemku, pretože je potrebné aj určiť mieru zavinenia a nie je možné
v tomto prípade podľa súdu zaviazať spoločne a nerozdielne všetkých troch žalovaných. Ďalej ďalším
znaleckým posudkom by sa malo zisťovať, že ak z pozemku žalovaného 1. a 2. a zo stolárskej dielne
žalovaného 3. preteká táto voda, treba zistiť, či škody žalobcovi na dome vznikli a tiež či je tu daná
príčinná súvislosť medzi vznikom týchto škôd a pretekaním vody a zároveň by bolo potrebné v prípade,

ak by účastníci sa nevedeli dohodnúť na výške škody, kedy by už bolo jednoznačne preukázané, že
škoda na nehnuteľnosti žalobcu vzniká v príčinnej súvislosti s pretekaním vody zo strany žalovaných
1. až 3., aby bola určená výška škody s ohľadom aj na to, či predmetný dom bol riadne postavený a
či by tieto škody vznikli v takom rozsahu ako sú. Zároveň súd určil, že aby v lehote piatich dní právny
zástupca žalobcu ako aj právneho zástupcu žalovaných v 1. až 3. rade, aby zaslali otázky na znalca,

ktorý sa bude vedieť konkrétne vyjadriť, či od žalovaných 1. až 3. preteká na pozemok žalobcu voda a
či táto môže spôsobiť jeho vlhnutie.

6. V rámci predmetnej výzvy právny zástupca žalovaných súdu zaslal viacero
otázok, z ktorých súd predovšetkým považoval za podstatné, že čo je príčinou praskania a podmáčania

rodinného domu žalobcu a ak je príčin viac, aby boli podpísané, ďalej v prípade, ak sa preukáže, že
dochádza k stekaniu vody z nehnuteľnosti žalovaných, prečo k tomu dochádza a čo má na to vplyv,
napr. prírodné podmienky, stavba. Taktiež dôležitá je otázka, že ako by stekala dažďová voda z okolitých
pozemkov v prípade, ak by nebola postavená stavba stolárskej dielne. Ďalšími otázkami boli, že vprípade, ak dochádza k stekaniu vody, aby znalec uviedol či je príčinou stekania vody stavba stolárskej
dielne alebo k stekaniu vody dochádza z pozemkov žalovaných, či má rodinný dom žalobcu dostatočnú
izoláciu proti vlhkosti, či žalobca môže takémuto stekaniu zabrániť a ak áno, tak ako a tiež, že ak by

žalobca vykonal potrebné úpravy proti stekaniu vody či by došlo k vzniku škody na jeho rodinnom dome.

7. Právny zástupca žalobcu svojím podaním doručeným súdu dňa 18. 05. 2021
kpredmetnémuznaleckémudokazovaniuuviedol,žechce,abyznalecodpovedalnaotázkyčisadáurčiť
príčinavlhkostipodmáčaniaapraskaniarodinnéhodomu,činazvýšenúvlhkosťpodmáčaniaapraskania

má vplyv stolárska dielňa žalovaného v 3. rade, či má vplyv vyspádovanie pozemku žalovaných v 1. a
2. rade, či odtokový systém zo stolárskej dielne je dostatočným zabezpečením vzhľadom na množstvo
odtekajúcej vody zo strechy, či vie uviesť čo môže byť dôvodom, že ak neprší a nesteká voda zo
strechy stolárskej dielne, avšak z odtokovej PVC rúry napojenej na žľaby stolárskej dielne naďalej
vyteká voda a tiež či existuje resp. existovala príčinná súvislosť medzi postavenou stolárskou dielňou,
vyspádovaním pozemkov žalovaných 1. a 2. a odvádzaním vody z nich s vlhkosťou, podmáčaním a

praskaním rodinnému domu žalobcu.

8. Súd vzhľadom, na tak vyjadrenie žalobcu ako aj žalovaných v rámci položenia
otázok na znalca vydal uznesenie pod č. k. 8C/38/2020-135 z dôvodu ustanovenia § 253 ods. 1 a 3
Civilného sporového poriadku, aby tak žalobca ako aj žalovaní zložili spoločne a nerozdielne preddavok

vo výške 350,- EUR, nakoľko § 253 ods. 3 C. s. p. toto jednoznačne prikazuje súdu. Účastníci konania
v bode 5 predmetného uznesenia boli výslovne upozornení, že ak si nesplnia uloženú povinnosť
spočívajúcu v zložení preddavku súd takýto dôkaz nevykoná. Súd poukazuje na to, že žalovaní zložili
prostredníctvom M. B. dňa 08. 06. 2021 preddavok, pričom žalobca tento nezložil a to ani napriek výzve
zo dňa 12. 07. 2021, v ktorej súd upozornil žalobcu, že v prípade nezloženia preddavku súd znalecké

dokazovanie nevykoná s tým, že jeho nevykonanie súd bude posudzovať tak, že ho zmaril žalobca.
Právny zástupca žalobcu súdu v písomnom vyjadrení doručenom dňa 20. 07. 2021 poukázal na to, že
žalobca je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodený a preto ani
samotný príjem žalobcu mu nedovoľuje uhradiť tento preddavok.
Na uvedené súd právnemu zástupcovi žalobcu písomne odpovedal, že bude postupovať v zmysle výzvy

zo dňa 12. 07. 2021 a poukázal aj na Komentár k CSP Nakladateľstvo C.H. BECK - Veľké Komentáre
r. 2016, kde na strane 905 sa uvádza: „nepostačuje... zákonné oslobodenie od súdneho poplatku podľa
§ 4 zákona o súdnych poplatkoch ani preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od súdneho
poplatku.“ Z uvedeného vyplýva, že nakoľko ak žalobca nezložil preddavok na znalecké dokazovania
svojim konaním (nekonaním) zmaril jeho nariadenie a súd bude pri vyhodnocovaní dôkazov na toto

prihliadať.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Súd zo znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného znalcom L.. W.

O. zistil, že záverom znalec uvádzal v bode 3, že hodnota stavebných prác na určení výšky vzniknutej
škody na rodinnom dome od posledného posúdenia znaleckým posudkom č. 26/2016 bola určená na
6.181,78 EUR s DPH. Úlohou znalca bolo stanoviť odhad hodnoty stavebných prác na stavbe - určenie
výšky vzniknutej výšky na rodinnom dome žalobcu od posúdenia znaleckým posudok č. 29/2016.

11. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. W. zistil, že ako vlastníci sú tu
každí v 1-ici označení žalovaní 1. a 2., pričom na tomto liste vlastníctva sú uvedené nehnuteľnosti
a to parcela č. XXX o výmere 553 m 2 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o
výmere 1641 m2 vedená ako záhrada a parc. č. XXX/X o výmere 71 m2 vedená ako zastavaná plocha
a nádvorie. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXX/X je evidovaný na LV č. XXXX. Ako

stavba je zapísaná stavba rodinného domu súp. č. XX.
Súd z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. W. zistil, že ako vlastník v 1/1 je tu evidovaný žalovaný v 3. rade,
jedná sa o stolársku dielňu súp. č. XXX postavenú na parcele č. XXX/X.

12. Súd z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. W. zistil, že vlastníkom je tu žalobca

v celosti, nachádzajú sa tu nehnuteľnosti a to parc. č. XXX o výmere 689 m2 uvedené ako zastavaná
plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 1871 m2 vedená ako orná pôda. Na parc. č. XXX so súpisným
č. XX je postavený rodinný dom.13. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/13/2004-201 zistil, že týmto
bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb L..
L. Č.. Úlohou bolo zistiť, že či má na vlhkosť rodinného domu navrhovateľa vplyv terén pozemku,

na ktorom je rodinný dom postavený a vplyv susediacich pozemkov, či majú základy rodinného domu
navrhovateľa dostatočné štandardné izolácie, čo je skutočnou príčinou praskania a odúvania omietky,
či by rodinný dom navrhovateľa bol podmočený keby v susedstve nad ním nebola postavená žiadna
stavba odporkyne resp. žiadna iná stavba, teda v susedstve by bol len pozemok, či má vplyv na vlhkosť
rodinného domu správanie sa odporkyne a to vylievanie odpadovej vody na pozemok, či je škoda na

rodinnom dome navrhovateľa v príčinnej súvislosti s konaním a správaním odporkyne a aká je výška
škody. Súd poukazuje, že v rámci tohto konania navrhovateľ je M. B. (v našom konaní žalobca) a ako
odporkyňa V. B., ktorá je právnou predchodkyňou M. B. a V. B. t. j. v našom konaní žalovaných 1. a
2. Z predmetného znaleckého posudku súd zistil, že na otázku č. 1 ako odpoveď znalec uviedol, že je
zrejmé, že základová vodorovná izolácia nie je v dobrom technickom stave, čo značí aj o prevádzaných
stavebných prácach, ktoré boli popísané. Zvolená technológia nie je štandardná a vynaložené fyzické

sily a finančné prostriedky nie sú priamo úmerné s požadovaným výsledkom prác.
K otázke č. 2 uviedol, že izolácia na dome nie je dostatočná, pri realizácii domu sa malo prihliadať na
terén, v ktorom sa dom stavia. Môže za to aj ďalší problém a to keramický obklad je vyššie ako podložená
vodorovná izolácia. Keramický obklad nedovoľuje odparovaniu zvýšenej zemnej vlhkosti.
Na otázku č. 3 uviedol, že príčinou praskania a odúvania omietky je nesprávne prepojenie konštrukcií

domu a prístavby. Hmoty oboch budov nerovnomerne zaťažujú podložia cez stykovú škáru a to sa
prejavuje prasklinou. Je to trvalý stav.
Na otázku či by bol dom navrhovateľa podmočený, keby v susedstve nad ním nebola žiadna stavba
uviedol, že dom č. XX by bol popraskaný a podmáčaný, nakoľko nie je dostatočne prevedená vodorovná
izolácia a sú diskutabilné kvality základov, ktoré dostatočne neodborne spevňoval technológiou akú sám

popísal. Vplyv na posun povrchovej vody a podzemných vôd má reliéf terénu. Základy vytvorili nornú
stenu, ktorá zvyšuje hladinu spodnej vody. V prípade, ak by na pozemku nestál žiaden dom vplyv na
vlhkosť by mal aj spôsob obrábania pozemku.
V rámci otázky č. 5 či na vlhkosť rodinného domu žalobcu má vplyv správanie sa odporkyne a to
vylievanie odpadovej vody, stekanie dažďovej vody zo žľabov strechy rodinného domu uviedol, že

dažďové vody v čase prehliadky boli zvedené do šachiet, zo šachiet bola odvedená do vonkajšieho rigolu
a stav vody v rigole nemohol ovplyvniť vlhkosť v dome sťažovateľa. Pri svahovitom teréne, kde nie je na
ulici kanalizácia sa pri výstavbe domu musí uvažovať aj s vplyvom vody na stavbu z okolia, vody, ktorú
neovplyvňuje sused alebo vlastník susedného pozemku. Vplyv vody sa dá znížiť takými opatreniami,
ktoré previedol majiteľ domu č. XX. Kedy ich previedol nie je možné zistiť, nakoľko nie je o tom žiaden

právny dokument. V prípade betónových základov osadených v nezamŕzajúcej hĺbke by tento vplyv vody
pri dobrej vodorovnej izolácii bol minimálny.
Na otázku, v prípade ak je dôvodom praskania a odúvania omietok správanie sa odporkyne, či bol
navrhovateľom vykonaný rozsah opráv a izolácií dostatočným vhodným opatrením proti odporkyňou
zapríčinenej hroziacej alebo už vzniknutej škody uviedol, že prevedený rozsah opráv na dome bol z toho

dôvodu, že nie je dostatočná izolácia, pričom vlhkosť do konštrukcie preniká celou šírkou konštrukcie
a nielen zo strany od suseda.
Na otázku, či je príčinou sadania stavby, vlhkosti, praskania rodinného domu navrhovateľa stekajúca
povrchová voda zo susedných pozemkov resp. existujúce terénne úpravy uviedol, že sadanie objektu
je spôsobené zlými statickými pomermi stavby rodinného domu. Vplyv zemnej vody alebo podzemnej

sa rieši v projekte stavby. Neporiešené časti, ktoré majú vplyv na celú stavbu sa prejavili aj následným
neodborným zosilovaním základov a prevádzaním dodatočnej zvislej izolácie. Pre zabránenie ďalších
sporov by bolo treba vedľa okapového chodníka vybudovať pevný odtokový rigol.
Na otázku č. 8 uviedol, že zo strany suseda nebola dokázaná priama úmera v zamokrovaní domu.
Terén pri dome je pod úrovňou obkladu vyspádovaný smerom k ceste do rigolu. Zamokrenie steny od

suseda je spôsobené neprevedením okapových klampiarskych prác na streche. Podobná príčina je aj
na stene prístavby zo strany priamo od majiteľa domu. Výška vzniknutej škody na rodinnom dome zo
strany odporkyne sa nedá vykázať, nakoľko nik nepotvrdil priame ohrozovanie vodou na dome.

14. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/102/2012-402 zistil, že ako

žalobca je tu uvedený M. B., ako žalovaný O. B. (v našom konaní žalovaný v 3.rade). Výrokom tohto
rozsudku je, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súp. č.
XXX, postavená na parcele XXX/X s popisom stolárska dielňa je povinný zdržovať sa poškodzovanianehnuteľnosti žalobcu a to rodinného domu č. XX. Zároveň je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.641,39
EUR. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici.
V bode 18. súd poukázal, že žalovaný si postavil stolársku dielňu a na tejto neboli dlhé roky urobené

žiadne žľaby. Len potom, ako sa žalobca sťažoval žalovaný tieto žľaby namontoval a je tam urobený
vývod z týchto žľabov pre stekajúcu vodu s tým, že táto má smerovať do šachty a potom rúrou do rigolu.
Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že hlavne pri veľkom daždi táto voda zo žľabov neodteká do
šachty a rigolu, ale tečie popri smerom k rodinnému domu žalobcu.
V bode 19. poukázal na to, že súd nariadil aj znalecké dokazovanie znalkyňou L.. M. T., pričom

zo znaleckého posudku č. 29/2016 mal preukázané, že vlhkosť podmáčania a prasklín rodinného
domu žalobcu má vplyv stolárska dielňa žalovaného postavená na susednom pozemku, nakoľko
odvádzanie tejto vody nebolo a nie je dostatočne zabezpečené. Terén od stolárskej dielne je mierne
svahovitý smerom k susednému rodinnému domu súp. č. XX. Odvod dažďovej vody je zabezpečený
smerom k ulici, rúrami z PVC s priemerom 120 mm od provizórnej zbernej šachty vyspádovanej
smerom k ceste, ale odvádzanie povrchovej vody, hlavne pri intenzívnom daždi, týmto spôsobom nie

je zabezpečené. Amatérsky vyhotovený odtokový PVC systém stolárskej dielne nie je dostatočným
odtokovým zabezpečením, nakoľko zvislý zvod nie je pevne spojený so šachtou. Na rodinnom dome
žalobcu sú trhliny pod stropom, ale aj zvnútra. Preto súd uložil žalovanému ako vlastníkovi stolárskej
dielne zdržať sa poškodzovania nehnuteľnosti žalobcu.
Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/4/2018-464 zistil, že týmto rozsudkom bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen 16C/102/2012. V predmetnom rozsudku v bode 9. odvolací
súd uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

15. Súd zo znaleckého posudku L.. M. T. vykonanom v rámci konania
16C/102/2012 zistil, že uvedená znalkyňa pracuje v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,

odhad hodnoty nehnuteľností, porucha stavieb. Znalkyňa okrem iných uviedla, že praskanie a
podmáčanie rodinného domu bolo zapríčinené stekajúcou vodou zo susedného pozemku a od stolárskej
dielne. Uvedené praskliny sú zapríčinené podmáčaním rodinného domu od roku 2009. Na vlhkosť a
podmáčanie má vplyv stolárska dielňa, nakoľko odvádzanie dažďovej vody nebolo a nie je dostatočne
zabezpečené. Na otázku či mohla mať na vlhkosť a podmáčanie vplyv aj skutočnosť, že na stolárskej

dielni neboli osem rokov nainštalované žľaby uviedla, že áno, mohla mať vplyv táto skutočnosť.

16. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. z n. 12C/13/2004 zo dňa 10. 03. 2010
zistil, že ako žalobca je tu žalobca aj v našom konaní, ako žalovaná je V. B., právna predchodkyňa
žalovaných v 1. a 2. rade. Okresný súd rozhodol, že odporkyňa je povinná sa zdržať poškodzovania

nehnuteľnosti navrhovateľa a to rodinného domu so súpisným číslom XX povrchovou dažďovou vodou
stekajúcou z pozemku odporkyne od právoplatnosti rozhodnutia.

17. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí.

18. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej
odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Súd na § 415 Občianskeho zákonníka poukazuje z dôvodu, že ide o tzv. prevenčnú
povinnosť, ktorá ukladá každému povinnosť zachovávať určitý stupeň opatrnosti, ktorý je možné od
neho vzhľadom na určité časové, miestne a iné pomery rozumne považovať a ktorý je spôsobilý
zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Občiansky zákonník ukladá subjektom

občianskoprávnych vzťahov dodržiavať pravidlá prevencie ešte pred vznikom škody, ale taktiež i počas
tohto procesu a aj po vzniku škody.
Vo veci poukázania na § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca poukazuje na to, že aj ten
komu škoda hrozí je povinný primeraným spôsobom zakročiť na jej odvrátenie. V prípade vážnehoohrozenia sa môže domáhať na súde vhodného a primeraného opatrenia smerujúceho k tomu, aby
hroziace nebezpečenstvo bolo odvrátené. To znamená, že každý má tzv. prevenčnú zakročovaciu
povinnosť proti vzniku škody, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku a iných hodnotách.

Zároveň však poukazuje na to, že najdôležitejším v tomto súdnom konaní je poukázanie na § 420
Občianskeho zákonníka s tým, že súd poukazuje na tie podmienky, ktoré musia byť splnené pri
zodpovednosti za škodu. Predpoklad vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.
1 zahŕňa dve zložky a to protiprávny úkon a protiprávnosť úkonu. Čo sa týka protiprávneho úkonu,
toto je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Čo sa týka protiprávnosti úkonu, toto sa môže

prejaviť či už v aktívnom konaní, napr. poškodení určitej veci alebo opomenutí konania, na ktoré je osoba
povinná. Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď
škodca bol povinný konať. Protiprávny úkon musí byť jednoznačne preukázaný. Na to, aby mohol byť
nejaký úkon kvalifikovaný ako protiprávny zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, pričom táto
môže vyplývať priamo z právnych predpisov zo zmluvy ako aj z iných právnych skutočností. Protiprávne
konanie každého subjektu musí byť preukázané žalobcom ako poškodeným, ktorý sa domáha náhrady

škody. Na základe tohto čo je pri náhrade škody najdôležitejšie je príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou škody a škodou a jej rozsahom ako následkom
týchto príčin. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosť úkonu vždy spočíva na poškodenom, keďže
protiprávnosť zákon nepredpokladá. Z uvedeného vyplýva, že prvým predpokladom zodpovednosti za
škodu je porušenie právnej povinnosti, ktoré musí preukázať žalobca ako poškodený, ďalej existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Na základe uvedeného teda
žalobca sa mal zamerať preukázaním svojich dôkazov najmä na a) porušenie právnej povinnosti, b)
na existenciu škody, kde súd má za to, že túto preukázal predmetným znaleckým posudkom L.. W. O.,
ďalej na príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a na zavinenie.

22. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z . Civilný sporový poriadok (C. s. p.)
prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej
konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

26. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa § 207 ods. 1 C. s. p. ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na
ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206,
súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu

vypracovať spoločný posudok.

28. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

29. Súd na vyššie uvedené paragrafy Civilného sporového poriadku poukazuje z toho
dôvodu, že pre rozhodnutie o žalobe je dôležitý stav v čase, keď súd rozhoduje a teda podstatné sú tie
dôkazy, ktoré preukážu súčasnú situáciu, v tomto prípade týkajúcu sa skutočností, ktoré tvrdil žalobca a
to, že zo strany žalovaných mu na pozemok steká voda, ktorá mu teda spôsobuje škodu na jeho dome
a nie aká bola situácia v roku 2016, t. j. pred 5 rokmi, najmä ak to žalovaní popierajú.

Zároveň súd poukazuje, že v zmysle § 151 ods. 1 a 2 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, avšak ak strana poprie skutkové tvrdenia a uvedie vlastné
tvrdeniaopredmetnýchskutkovýchokolnostiachpotomjestrana,ktorániečotvrdilapovinnánavrhnúťna
preukázanie týchto tvrdení také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že strana, ktorá poprela tietodôkazy jej popretie je neúčinné z dôvodu nového dokazovania. Bremeno tvrdenia je pritom v kolerácii z
bremenom popretia tvrdení. Každá strana sporu, ktorá vyvodzuje pre seba určité právne následky musí
nielen tieto skutočnosti potvrdiť, ale aj predložiť, alebo označiť dôkazné prostriedky a ak takéto dôkazné

prostriedky na potvrdenie skutočností nepredloží, tak nemôže byť úspešná v konaní.
Zároveň súd musí poukázať na jednotlivé dôkazy a právnu silu týchto dôkazov vyhodnotiť v rámci
porovnania skutkových tvrdení potrebných na odôvodnenie toho ako vo veci rozhodol.

30. Súd predovšetkým zamietol žalobu z toho dôvodu, že žalobca aj napriek

predbežnému posúdeniu sporu zmaril vykonanie dôkaz a to znaleckého posúdenia či od žalovaných
1., 2., 3. dochádza k zamáčaniu a podmáčaniu jeho domu s čím sú spojené poškodenia, ktoré opísal
v žalobe. Tak, ako súd na predbežnom prejednaní sporu uviedol zo strany žalobcu bolo potrebné
preukázať túto skutočnosť a keďže preukázanie tejto skutočnosti bolo potrebné urobiť v súvislosti s
tvrdeniami oboch strán, tak žalobcu ako aj žalovaných, mali sa podieľať na vykonaní tohto dôkazu. Súd
žalobcu vyzval v rámci uznesenia na zaplatenie preddavku na vykonanie znaleckého dokazovania, a

tento aj napriek tomu, že súd ho poučil, že v prípade zmarenia vykonania tohto dôkazu bude posudzovať
jeho nevykonanie v jeho neprospech, nezložil preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania a preto
jeho nevykonanie súd pričíta na ťarchu žalobcu.
Súd, keďže takú odbornú otázku akou je posúdenie podmáčania domu žalobcu nevie sám posúdiť a
sú na to potrebné odborné znalosti nemohol bez takéhoto dôkazu vo veci rozhodnúť. Zároveň čo sa

týka tvrdenia, že táto otázka už bola riešená v znaleckom posudku M. T. v rámci konania vedeného na
Okresnom súde Zvolen sp. zn. 16C/102/2012 súd poukazuje, že tento znalecký posudok bol vykonaný
pred viac ako piatimi rokmi odo dňa kedy súd vo veci rozhodol. Preto pre súd bolo dôležité zistiť stav
aký je v súčasnosti (§ 217 ods. 1 C.s.p.), keďže samotní žalovaní už popreli skutočnosti, ktoré boli
v predmetnom znaleckom posudku a preto bolo potrebné si ustáliť súčasný stav. Taktiež však súd

poukazuje, že aj z jednotlivých odpovedí znalkyne nevyplývalo jednoznačne, že by žalovaní v 1. až 3.
rade spôsobovali žalobcovi škodu na jeho dome s tým, že súd tak ako bolo vyjadrené v jednotlivých
odpovediach na tieto otázky konštatuje, že znalkyňa vždy uviedla, že môže to byť spôsobené a nie, že je
to spôsobené zatekaním vody. Okrem tohto však je podstatnou aj tá skutočnosť, že žalobca sa domáhal
v konaní 16C/102/2012 zaplatenia sumy 2.641,39 EUR a tiež zamedzenia a zdržania sa poškodzovania

nehnuteľnosti dažďovou vodou zo strechy stolárskej dielne výlučne od žalovaného v 3. rade. Preto súd
má za to, že keďže v tomto konaní boli žalovaní traja, pričom žalovaní 1. a 2. nemajú žiaden právny
vzťah k nehnuteľnosti patriacej žalovanému v 3. rade - stolárskej dielni musel by mať súd preukázané v
akom rozsahu by mohol zaviazať žalovaných 1. a 2. na zaplatenie sumy žalobcovi a v akom rozsahu by
mal zaviazať žalovaného v 3. rade. Bez vyriešenia pomeru akým sa žalovaní v 1. a 2. rade ako podieloví

spoluvlastníci a žalovaný v 3. rade ako výlučný vlastník podieľajú na výške škody žalobcu nie je možné v
tomto konaní rozhodnúť. Iná by bola situácia, keby boli žalovaní 1., 2., 3. podielovými spoluvlastníkmi tak
stolárskej dielne ako aj predmetného pozemku, z ktorého má údajne stekať voda na pozemok žalobcu
a z tohto dôvodu mu poškodzovať dom.
Tiež čo sa týka poukazovania žalobcu na znalecký posudok, ktorý bol urobený v rámci konania

16C/102/2012 L.. M. T. žalovaní zase poukazujú na znalecký posudok urobený v rámci konania na
Okresnom súde Zvolen sp. zn. 12C/13/2004 a to L.. L. Č., z ktorého jednoznačne zasa vyplýva, že podľa
tohto znaleckého posudku neboli práce na dome urobené technológiou, ktorá je štandardná. V rámci
otázky 2 poukázali na to, že izolácia nie je dostatočná a pri realizácii domu sa malo prihliadať na terén, v
ktoromsadomstavia,taktiežvbode4poukázalinato,žekebynebolažiadnastavbavsusedstvedomby

bol tiež popraskaný a podmáčaný, nakoľko nie je dostatočne prevedená vodorovná izolácia. Na základe
otázky 6 uviedli, že vlhkosť do konštrukcie preniká celou šírkou konštrukcie a nielen zo strany suseda.
Podľa odpovede na otázku č. 8 zo strany suseda nebola dokázaná priama úmera v zamokrovaní domu.
Z tohto teda vyplýva, že tu je nielen znalecký posudok v prospech žalobcu, ale aj ďalší znalecký posudok
v prospech žalovaných. Zároveň sa žalovaní bránili aj tým, že aj žalobca je povinný v zmysle všeobecnej

prevenčnejazakročovacejpovinnostipodľa§415a§417ods.1Občianskehozákonníkazamedziťresp.
aspoň minimalizovať svojím konaním to, aby mu nevznikala na jeho nehnuteľnosti škoda. Tieto všetky
skutočnosti a to či dochádza k podmáčaniu domu žalobcu z dôvodu vyspádovania pozemku patriaceho
žalovaným v 1. a 2. rade a z dôvodu stekania vody zo stolárskej dielne žalovaného 3. a to v akom pomere
mal byť predmetom znaleckého dokazovania, ktoré zmaril žalobca. Žalobca žiadnym spôsobom súdu

nepreukázal tú skutočnosť, že by z doteraz vykonaných dôkazov mohol súd jednoznačne toto posúdiť,
pretožeznaleckýposudok,naktorýsažalobcaodvolávajestarý5rokovavsúčasnostimôžubyťpomery
celkom iné ako boli v roku 2016, čo aj popreli žalovaní. Okrem toho súd teda poukazuje, že znaleckým
posudkom sa mala preukázať aj tá skutočnosť či by k podmáčaniu domu žalobcu dochádzalo bez toho,že by tam bola dielňa resp. bez toho, že by tam bola nejaká iná stavba na pozemku žalovaných 1. a
2. a tiež sa malo preukázať či žalobca mohol svojím konaním eliminovať predmetné škody. Bez týchto
skutočností preukázaných znaleckým dokazovaním, keďže ide o odborné posúdenie veci, súd vo veci

nemohol rozhodnúť, pričom k nevykonaniu dôkazu došlo na základe konania resp. nekonania tým, že
žalobca nezložil preddavok, hoci bol na to výslovne súdom upozornený a vyzvaný.

31. Až následne by pre súd bol dôležitý znalecký posudok, na ktorý poukázal žalobca
vo veci zistenia výšky škody L.. W. O.. Avšak základným predpokladom pri náhrade škody je

predovšetkým porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť a až potom následné zisťovania
výšky náhrady škody. Keďže súd nemal preukázané porušenie právnej povinnosti resp. rozsah medzi
porušením právnej povinnosti, ktorý by sa mal vzťahovať na žalovaných v 1. a 2. rade a žalovaného v
3. rade, keďže títo nie sú podielovými spoluvlastníkmi obidvoch nehnuteľností, v rámci ktorých mohla
vzniknúť škoda, bez takéhoto určenia súd nevie vo veci rozhodnúť a tiež nemôže rozhodnúť tým
spôsobom, že by ich zaviazal spoločne a nerozdielne, keďže tak ako vyššie uviedol nie sú podielovými

spoluvlastníkmi jednotlivých nehnuteľností.

32. Čo sa týka vykonania dôkazov predovšetkým výsluchom svedkov a ohliadkou súd
má za to, že tieto dôkazy nevykonal z toho dôvodu, že predovšetkým bolo treba preukázať skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie a to znaleckým posudkom, keďže súd nemá vedomosti na posúdenie takýchto

skutočností. Pre súd by bolo právne irelevantné, ak by aj mal zo strany svedkov tvrdené, že dochádza k
pretekaniu vody, pretože pre súd by bolo podstatné to v akom rozsahu preteká voda, či je to vo väčšom
rozsahu zo stolárskej dielne patriacej žalovanému v 3. rade resp. z pozemku žalovaných v 1. a 2. rade,
aby mohol určiť mieru zavinenia a zároveň v rámci tejto miery zavinenia určiť aj náhradu škody s tým,
že samozrejme súd poukazuje na to, že náhrada škody by bola určovaná tým spôsobom, že žalovaní 1.

a 2. by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie tej ktorej výšky škody a žalovaný v 3. rade
by bol zaviazaný zaplatiť škodu sám, keďže je výlučným vlastníkom stolárskej dielne.

33. Podľa § 255 ods. 1C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

34. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní, ktorí boli v celom rozsahu
úspešní, keďže súd žalobu zamietol priznal každému právo na náhradu trov vo výške 100% voči
žalobcovi.
§ 415 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 417 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 442 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .

§ 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 207 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 217 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 255 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.