Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200016
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom
Čajakova 13, 811 05 Bratislava, (sídlo kancelárie, Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica), IČO: 50
382888,správcakonkurznejpodstatyúpadcu:BBKAGRO,s.r.o.,Rudohorská33,BanskáBystrica,IČO:
44 095 066 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101742697/2020 z 13.11.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 101742697/2020 z 13.11.2020 žalovaný v rámci odvolacieho konania
postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej

správy nižšieho stupňa“) č. 101191160/2020 z 17.7.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6
daňového poriadku určil daňovému subjektu BBK AGRO, s.r.o. „v reštrukturalizácii“ (ďalej len „úpadca“,
príp. „žalobca“) rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012 v
sume 110 604 eur, znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 168 879,74 eur na sumu 58 275,74
eur. Podkladom na prijatie záverov o výške určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly
vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane

zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 1770921/2016 zo dňa 09.12.2016, ktorý bol spolu
s výzvou č. 1772097/2016 zo dňa 09.12.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa
12.12.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola.

2. Kontrolou predložených daňových dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie k DPH
správca dane zistil, že žalobca ako daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období august
2012 si uplatnil oslobodenie od dane z odberateľských faktúr (ďalej len sporné faktúry) v počte 10

kusov, bližšie uvedených v rozhodnutí žalovaného na strane 3, vystavených v maďarskej spoločnosti
SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., Farkastorki utca 2.FS, 01037 Budapest, Hungary, ktorých
predmetom malo byť dodanie tovaru – krištáľového cukru (ďalej len sporný tovar) v objeme 243,6
ton v sume spolu bez DPH 207 060 eur. Bolo zistené, a to na základe žiadosti o MVI do Maďarskejrepubliky, že deklarovaný odberateľ - SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o. predmet dodania neprijal,
predmetná spoločnosť nepodala za uvedené obdobie daňové priznanie, nedeklarovala IC nadobudnutia
a ani nepriznala daň a ani ju neodviedla. Okrem toho bolo zistené, že táto spoločnosť je nekontaktná

a zo správcom dane nespolupracuje.

3. Okrem toho si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil aj oslobodenie od dane
v zmysle ň 43 zákona o DPH vystavením 18 odberateľských faktúr bližšie označených v rozhodnutí
žalovaného na strane 4, a to pre maďarského odberateľa – spoločnosť RAFFAI – TRADE Kft., so sídlom

Dobozi utca 5, 062 00 Kiskörös, Hungary za dodávku cukru v objeme 432 ton a v celkovej sume bez
DPH 345 600 eur Taktiež aj vo vzťahu v tejto spoločnosti bolo na základe žiadosti o MVI do Maďarskej
republiky bolo zistené, že ani táto spoločnosť nepredložila daňové priznanie za zdaňovacie obdobie
august 2012 a ani v mieste sídla sa táto spoločnosť nikdy nenachádzala. Okrem toho podľa banky,
v ktorej je vedený účet spoločnosti, nebol na tomto účte zaznamenaný žiadny pohyb peňazí, pričom táto
spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Taktiež bolo na základe odpovede na žiadosť o MVI zo dňa

08.04.2013 zistené, že deklarovaný odberateľ predmet dodania na základe sporných faktúr neprijal.

4. Žalobca ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil aj 10 odberateľských
faktúr,bližšieoznačenýchvrozhodnutížalovanéhonastrane5premaďarskéhoodberateľa–spoločnosť
Blue Eagle Kft., Bokor u.9-11, 01037 Budapest, Hungary za dodávku cukru v objeme 240 ton a v celkovej

sume bez DPH 193 200 eur. Vo vzťahu k tomuto odberateľovi bolo zistené, že na základe piatich
čiastočných odpovedí na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ Blue Eagle Kft.
predmet dodania na základe sporných odberateľských faktúr prijal, priznal v daňovom priznaní a daň aj
odviedol. Tento deklarovaný maďarský odberateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady, neumožnil
teda preveriť, či toto dodanie sa aj reálne uskutočnilo.

5. Z dokladov predložených žalobcom správcovi dane vyplýva, že daňový subjekt cukor neskladoval,
neviedol skladovú evidenciu; cukor bol prepravcom LT TRANS SPEED Kft. naložený u dodávateľa -
v spoločnosti KON – RAD spol. s r.o. a vyložený u odberateľov RAFFAI – TRADE Kft. a Blue Eagle Kft.,
pričom prepravu hradil na základe faktúr daňový subjekt; cukor zakúpený od spoločnosti SOVEREIGN

SLOVAKIA s.r.o. bol kupovaný franco sklad Horné Turovce, preberali ho a vydávali zamestnanci
spoločnosti BRAND FOOD s.r.o., prepravu uskutočňovala spoločnosť K&B TRANS, s.r.o. a hradil ju
daňový subjekt; na CMR dokladoch prevzatie tovaru potvrdila pečiatkou spoločnosť SIPI – LOGISTIC
Kft.. Dodávateľmi cukru pre žalobcu mala byť spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosť
KON – RAD spol. s r.o.. Vo vzťahu k spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bolo zistené z daňovej

kontroly u tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie august 2012, že táto deklarovala v auguste 2012
nadobudnutie cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o., Špitálska 61, Bratislava, pričom bolo zistené, že na
tejto adrese obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. nemá táto spoločnosť žiadne priestory a ani poštovú
schránku a taktiež ani písomnosti, ktoré boli adresované či už na túto spoločnosť alebo predvolanie
zasielané konateľovi tejto spoločnosti (A. B.) na jeho adresu do Maďarska sa vrátilo s poznámkou

„adresát neznámy“. Okrem toho táto spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ DPH od 1.7.2011 do
30.3.2013, pričom daňové priznanie k DPH nebolo podané za žiadne zdaňovacie obdobie v roku 2012.
Zo strany tejto spoločnosti neboli predložené žiadne listinné doklady (zmluvy, objednávky preukazujúce
akúkoľvek prepravu tovaru, nákup tovaru, resp. akékoľvek úhrady týkajúce sa zdaniteľných obchodov
za zdaňovacie obdobie august 2012).

6. Daňový subjekt deklaroval nadobudnutie cukru od dodávateľa KON – RAD spol. s r.o.,
pričom dodávateľmi tejto spoločnosti mali byť C. D., F&O, SNP 616, 049 25 Dobšiná a spoločnosť
VITAPACE spol. s.r.o., Radvanská 4, Bratislava, pričom spoločnosť KON – RAD spol. s r.o. faktúry od
uvedených dodávateľov zaúčtovala vo svojom účtovníctve. Bolo však zistené, z dôvodu nepriznanie

intrakomunitaárneho nadobudnutia tovaru a nezaplatenia DPH maďarským spoločnosťami SDA
SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., RAFFAI – TRADE Kft. a Blue Eagle Kft., správcovi dane vznikli
pochybnosti o deklarovaných dodávkach cukru.

7. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie úpadcom uplatneného oslobodenia od

dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne
dodanie tovaru) podľa § 43 zákona o DPH, a to z dodávateľských faktúr vystavených úpadcom pre
obchodnú spoločnosť RAFFAI-TRADE Kft. v celkovej výške 345 600 eur a obchodnú spoločnosť
Blue Eagle Kft. v celkovej výške 193 200 eur, za dodanie kryštálového cukru v celkovom množstve432 ton. Podľa predložených dokladov CMR za zdaňovacie obdobie august 2012 dopravu pre obe
obchodné spoločnosti do Maďarskej republiky mala realizovať prepravná spoločnosť LT TRANS-SPED
Kft. V súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v

rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru
deklarovaným odberateľom, registrovaným pre daň na území Maďarskej republiky, na základe čoho
daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie
oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH. Správcom dane neuznané oslobodenie od
dane nebolo dôvodom dovyrubenia rozdielu dane, pretože nebolo posúdené ako tuzemské dodanie

tovaru.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia
rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica a vrátenia mu veci na nové konanie z dôvodov

podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP“). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V
podanej žalobe žiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.

9. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce
pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

10. Poukázal na to, že po (v poradí druhom) vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie vydal

správca dane už tretie rozhodnutie č. 101191160/2020 dňa 17.07.2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel
110604eur,nepriznaldaňovýmsubjektomuplatnenýnadmernýodpočetvsume168879,74eurapriznal
nadmerný odpočet v sume iba 58 275,74 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012. Ďalej uviedol,
že aj proti tomuto tretiemu prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal, že správca
dane sa v tomto rozhodnutí neriadil právnym názorom odvolacieho správneho orgánu, nezaoberal

sa podaním návrhom na vykonanie dokazovania zo dňa 11.09.2019, nezahrnul do tohto rozhodnutia
skutočnosti, ktoré neboli sporné, nevysporiadal sa so všetkým predloženými a navrhnutými dôkazmi zo
strany žalobcu a so všetkými jeho námietkami. Okrem toho v odôvodnení rozhodnutia správca dane
neuviedol, aké vykonané dôkazy ho viedli k príslušným záverom a aký skutkový stav bol zistený.

11. K procesným pochybeniam správcu dane žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu
ako podkladu pre vydanie rozhodnutí daňových orgánov v nadväznosti na nezákonnosť daňovej
kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie v dôsledku neprimerane dlhého prerušenia výkonu daňovej
kontroly. V predmetnej veci daňová kontrola začala 15.11.2012, bola prerušená odo dňa 15.08.2013
do 23.11.2016, pričom ukončená bola 12.12.2016. Poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola

nezákonne prerušená po dobu viac ako 4 roky, pričom z toho bola kontrola prerušená 1 197 dní, čo
je viac ako 3 roky a 3 mesiace a samotné vykonávanie kontroly trvalo výrazne dlhšie ako je zákonom
povolená doba jedného roka, čoho následkom je, že protokol z tejto kontroly nadobudol charakter
nezákonne získaného dôkazu, ktorý nebolo možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho
názoru vysloveného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna

2010. Podľa názoru žalobcu bol protokol o výsledku daňovej kontroly získaný v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku pre daňové konanie ako
nezákonný dôkaz nemôže byť použitý s tým, že keďže bol v daňovom konaní použitý, došlo k naplneniu
dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

12. Ďalej žalobca poukázal na úpravu lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácií na
základe žiadosti cudzieho štátu, upravených v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri
správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 442/2012 Z. z.“), ktorý implementuje
Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní [ďalej len ako
„Smernica Rady č. 2011/16/EÚ“ (podľa čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 citovaného zákona je príslušný

orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti)], ako aj na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa Nariadenia Rady EÚ č.
904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj ako „Nariadenie Rady č. 904/2010“), v zmysle ktorého (čl. 10 a nasl.) žiadaný orgán má poskytnúťinformácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán
vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V tejto súvislosti
žalobca namietal výrazné prekročenie uvedených lehôt pri získavaní informácií prostredníctvom MVI, v

dôsledku čoho došlo k nezákonnému prerušeniu lehoty na výkon daňovej kontroly oprávnenosti nároku
na nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie. Ohľadom porušenia zásady proporcionality
pri využití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s dopadom na neprimeranú dĺžku prerušenia ako
aj na samotný výkon daňovej kontroly žalobca taktiež dôvodil poukazom na rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, sp. zn. 14S/34/2014, sp. zn. 14S/32/2014, sp. zn. 14S/38/2014,

ktorými správny súd odstránil nezákonnosť spočívajúcu v neprimeranom prerušení daňovej kontroly
oprávnenosti nároku na odpočet dane u žalobcu, pričom zároveň konštatoval prieťahy spôsobené vo
výkone daňovej kontroly z dôvodu zaslania dožiadaní o MVI. Žalobca s odkazom na odôvodnenie
citovaných rozhodnutí (odôvodnenie, ktorých v podstatnej miere citoval) poukázal na to, že je oprávnené
aj pri posudzovaní zákonnosti protokolu vychádzať z citovaných záverov krajského súdu, z ktorých
vyplýva, že ak je daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace v zmysle Nariadenia (resp. 6

mesiacov v zmysle Smernice) je takýto stav nezákonný dodajúc, že v predmetnom prípade bola kontrola
celkovo vykonávaná 1 489 dní, čo predstavuje viac ako 4 roky, pričom z toho bola kontrola prerušená
1 197 dní, čo je viac ako tri roky a tri mesiace, čím správca dane výrazne prekročil v Nariadení stanovenú
maximálnu trojmesačnú dobu (resp. dobu 6 mesiacov uvedenú v Smernici), po ktorej márnom uplynutí
automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená a správca dane mal vo výkone kontroly

pokračovať, avšak tak neučinil. Znamená to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly bol získaný
vrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Vtejtosúvislosti(nezákonnéprieťahyprivýkone
kontroly) poukázal na Nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 553/2012 zo dňa 16.01.2013, ďalej sp.zn.
III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, sp.zn. I. ÚS 688/2014-19 zo dňa 04.02.2015, z ktorých vyplýva,
že následkom nezákonného prerušenia daňovej kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom

maximálne povolenú dobu jedného roka je to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol
charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následkom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol
byť použitý.

13. Žalobca ďalej namietal, že správca dane i žalovaný vyhodnotili dôkaznú situáciu v jeho neprospech,

pričommalzato,žeskutočnostizistenévsúvislostisospoločnosťami SDASOVEREIGNDistributionAG
s.r.o., RAFFAI-TRADE Kft., Blue Eagle Kft. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nie je možné vyhodnocovať
na jeho ťarchu. V prípade dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. sa sporný tovar (kryštáľový cukor)
nachádzal v areáli, resp. v sídle tejto spoločnosti, čo bolo zistené správcom dane a súčasne túto
skutočnosť potvrdzuje aj znalecký posudok Ing. Šimu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise.

Z pohľadu žalobcu ako daňového subjektu táto spoločnosť (SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o) v danom
období vykazovala viacero subdodávateľov. Množstvá predmetného tovaru sa žalobcovi sa javili byť
objektívne v poriadku, a preto nemal dôvod mať podozrenie, že predmetné obchody by mohli byť
poznačené protiprávnou činnosťou.

14. V prípade dodávateľa KON – RAD, s.r.o. tiež bola v rámci vykonaného šetrenia preukázaná
reálnosť a existencia nadobudnutia tovaru daňovým subjektom, čo vyplýva z odpovede tejto spoločnosti
na dožiadanie správcu dane č. 9212401/5/3395187/12 zo dňa 19.11.2012 ako aj z výpovede svedka C.
D. zo dňa 06.08.2018. Okrem toho existenciu tovaru a jej prepravy potvrdzuje aj výpoveď svedkyne E.
F., bývalej konateľky spoločnosti AQUARA, s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti KON – RAD, s.r.o.

Táto svedkyňa vo výsluchu zo dňa 24.10.2018 potvrdila realizáciu dodávok cukru pre spoločnosť KON
– RAD, s.r.o. Okrem toho tieto dodávky tovaru pre KON – RAD, s.r.o. aj B. E. G. – konateľ spoločnosti
VITAPACE spol. s r.o., ktorá bola ďalším dodávateľom spoločnosti KON – RAD s.r.o..

15. V prípade dodávok maďarským odoberateľom žalobca pripojil úradné záznamy, zápisnice

z výsluchov a analýzy orgánov činných v trestnom konaní, ktoré boli získané z vyšetrovacieho spisu
NAKA ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014, ktoré preukazujú, že tovar bol reálne prevezený do Maďarska
a že bol následne dodávaný veľkým maďarským reťazcom ako TESCO, LIDL, SPAR a pod. Taktiež aj
v prípade spoločnosti Blue Eagle Kft. žalobca predložil čestné vyhlásenie tejto spoločnosti, v ktorom
odberateľ potvrdzuje, že tovar bol riadne zaúčtovaný, nahlásený na príslušné maďarské orgány, že sa

odberateľ vysporiadal a priznal DPH za daný tovar, a že tovar nebol zo strany obchodnej spoločnosti
Blue Eagle Kft. dovezený späť do Slovenskej republiky. V súvislosti s maďarským odberateľom SDA
SOVEREIGN Distribution AG s.r.o. maďarský správca dane okrem iného konštatoval, že predmetný
tovar bol skutočne dodaný na adresu ICE SOLUTION Kft., Györ, Maďarsko a že v rokoch 2012 a 2013bol bežne ďalej dodávaný do maďarského TESCO a maďarskej spoločnosti TULL TRADE Kft. a časť,
že bola dodávaná späť na Slovensko do SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. V tejto súvislosti namietal, že
správca dane v zmysle poukazovanej judikatúry nepreukázal žalobcovi, že sa svojim konaním úmyselne

zúčastňoval na konaní spojeného s podvodom na DPH, alebo že o nich mal vedomosť.

16. Namietal, že informácie získané o zahraničných subjektoch pomocou MVI dožiadaní sú
nekonkrétne, nepodložené, v zásade sa jedná o domnienky a názory dopytovaných zahraničných
daňových orgánov, bez preukaznej hodnoty. Tvrdil, že nie je zodpovedný za konanie jeho obchodných

partnerov resp. ďalších obchodných partnerov, nedokáže ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, priznanie a
odvedenie dane a pod. dodajúc, že tieto skutočnosti sú mimo sféry jeho vplyvu a preto takéto konanie
nemôže bez ďalšieho znamenať odopretie jeho nároku. Namietal, že správca dane, resp. žalovaný
nesprávne vyhodnotili svedecké výpovede (napr. svedkyňa E. F., B. E. G.), ktoré boli v jeho prospech.

17. V súvislosti s neprimeraným prenosom dôkazného bremena z orgánov daňovej správy na

kontrolovaný daňový subjekt podporil žalobca dôvodnosť tohto žalobného dôvodu a svoju argumentáciu
poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sžf 1/2011, 3Sžf 1/2010 a 6 Sžf 10/2012, Európskeho súdneho dvora č. C 395/02, C-354/03, C-353/03,
C-484/03, majúc za to, že v jeho prípade je potrebné citovanú judikatúru aplikovať.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 24.3.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. Žalovaný vo vyjadrení nepožiadal o
nariadenie pojednávania.

19. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne
získaným dôkazom a že zo strany správcu dane došlo k prekročeniu maximálnej zákonom povolenej
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola bola riadne prerušená rozhodnutím
č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14.08.2013 z dôvodu dožiadania o MVI. Tieto rozhodnutia boli

(sú) právoplatné a zákonné a neboli kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. Podľa názoru
žalovaného v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly.

20. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 116/2013-11: „Ústavný súd
poukazuje na to, že zo samotného nariadenia o spolupráci síce vyplývajú lehoty na vykonanie určitého

úkonu, ale nariadenie zároveň výslovne predpokladá, že vybavenie dožiadania môže trvať dlhšie, ako sú
ustanovené lehoty. Krajský súd z predmetnej právnej úprav (citovaných článkov nariadenia o spolupráci
v spojitosti so zákonom o správe daní a poplatkov) vyvodil záver, že v dôsledku riadneho prerušenia
konania neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné
dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty určené v predmetnom nariadení.

Bezohľadunato,čiideojedinýmožnývýkladpredmetnýchustanovenínariadeniaospolupráciazákona
o správe daní a poplatkov, Ústavný súd nepovažuje tento záver za svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu
aplikovateľných noriem a tento záver krajského súdu je aj ústavne konformným spôsobom odôvodnený.
Ústavný súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že výklad ustanovený zákona o správe daní a poplatkov
týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú

aplikáciu nariadenia“.

21. Vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 14S/34/2014, 14S/32/2014, 14S/2/2016)
uviedol, že tieto boli vydané v úplne iných konaniach a majú právnu relevanciu len k príslušným
zdaňovacím obdobiam.

22. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu podporeným aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
24/2010 zo dňa 29.06.2010, že správca dane prerušil predmetnú daňovú kontrolu na neprimerane dlhú
dobu nesúhlasil, pričom citoval z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj „NS SR“) sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016, z ktorého vyplýva, že : „....žiadaný orgán poskytuje

informácie tak rýchlo, ako to je len možné, najneskôr v lehote troch mesiacov po dni prijatia žiadosti.
V žalovanom prípade bola uvedená 3 mesačná lehota na vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej
výmeny informácií opakovane zmeškaná a niekoľkonásobne prolongovaná. Keďže v komunitárnom
práveplatí3mesačnálehotanavybaveniežiadosti,žalobcapovažoval2,5rokatrvajúcudaňovúkontroluza porušenie princípu právnej istoty, ktorým postupom bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov....“ ... a na ďalšom mieste NS SR dôvodí „Vo vzťahu k odkazu na čl. 8
nariadenia Rady ES č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty,

ktorým sa zrušuje nariadenie EHS č. 218/92, NS SR poukazuje, že tam upravená lehota sa vzťahuje
na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov
členského štátu. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého
lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú, ktorý postup bol zvolený aj v prejednávanej veci, a teda
daňová kontrola bola vykonaná v rámci zákonnej lehoty, čo v konečnom dôsledku v podanom odvolaní

nepoprel ani samotný žalobca.“

23. Žalovaný tiež poukázal na to, že dožiadaný zahraničný orgán neposkytol informácie do 3
mesiacov po dni prijatia žiadosti aj preto, že zahraničný daňový subjekt nie vždy spolupracoval, prípadne
ani nekomunikoval so správcom dane a nepredkladal žiadne doklady. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/41/2019 zo dňa 8.7.2020, v ktorom bolo okrem
iného konštatované, že „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie MVI,
nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto
lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda plynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za
týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči

nemu svoje práva ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona na účel výkonu
daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti sťažovateľom deklarovaného
dodania tovaru, správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce zo správy daní, t.j. využitím medzinárodnej
výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť
správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi

sťažovateľa, prepravcovi tovaru a pod.“.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že zaslanie žiadosti o MVI bolo nevyhnutné z dôvodu získania informácií
o odberateľoch žalobcu v inom členskom štáte za účelom preverenia sporných zdaniteľných obchodov.

Maďarský správca dane v rámci odpovedí na MVI okrem iného uviedol:
Spoločnosť SDA SOVEREIGN Distribution AG v období od 1.4.2012 do 1.3.2013 nepodala daňové
priznania, intrakomunitárne nadobudnutia tovaru (cukru) nepriznala, nezaplatila ani daň, jej činnosťou
je predaj ostatných motorových vozidiel. Konateľkou spoločnosti bola v období 22.1.2010 – 29.1.2013
H. I. a zástupcami spoločnosti boli J. B. a K. L. M., avšak maďarský správca dane nedostal k dispozícii

zmluvu (doklad) oprávňujúci na zastupovanie, kontaktnou osobou pre spoločnosť bol J. B., maďarskému
správcovi neboli poskytnuté informácie o objednávateľovi a platiteľovi prepravy, neboli predložené ani
žiadne účtovné doklady (ide o nekontaktnú spoločnosť), ani medzi zaistenými dokladmi sa nenachádzali
žiadne účtovné doklady.

25. Vo vzťahu k preverovaným informáciám ohľadne spoločnosti RAFFAI – TRADE Kft. tak táto
nepredložila daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012, z miestneho zisťovania vyplynulo,
že v mieste sídla sa spoločnosť nikdy nenachádzala, jej konateľ uviedol, že od 21.12.2011 nevykonával
žiadne činnosti v mene spoločnosti. Z informácií banky je zrejmé, že na bankovom účte spoločnosti
nebol zaznamenaný žiadny pohyb peňazí, spoločnosť nevykonávala činnosť.

26. V súvislosti s ďalším odberateľom – spoločnosťou Blue Eagle Kft., zamestnanci správcu dane
zaslali viaceré urgencie v súvislosti so žiadosťou o MVI, pričom maďarský správca dane v čiastočnej
odpovedi uviedol, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady. Zo strany správcu dane bolo zaslaných
päť žiadostí o informácie do iných členských krajín za účelom objasnenia transakcií, vzhľadom

k nedostatku odpovedí nemohli maďarské daňové orgány uzavrieť daňovú kontrolu a zaslať požadované
informácie. V poslednej čiastočnej odpovedi uviedli, že čakajú na odpoveď z iného členského štátu. Na
základe piatich čiastočných odpovedí na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ
Blue Eagle Kft. predmet dodania na základe sporných odberateľských faktúr prijal, priznal v daňovom
priznaní a daň aj odviedol. Deklarovaný maďarský odberateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady,

neumožnil teda preveriť, či toto dodanie sa aj reálne uskutočnilo.

27. Pri dodaní tovaru v rámci členských štátov medzi osobami registrovanými pre DPH, t.j.
pri intrakomunitárnom (vnútrospoločenskom) dodaní, je predmetom dane dodanie tovaru na stranepredávajúceho a predmetom dane je i nadobudnutie tovaru na strane kupujúceho. Takýto princíp
posúdenia jedného obchodného prípadu (predaja a nákupu) umožňuje, aby sa uplatnil princíp štátu
určenia, t.j. aby k zdaneniu tovaru došlo v štáte kupujúceho. Zabezpečí sa to tým, že kupujúci sám zdaní

nadobudnutý tovar. Z odpovedí maďarskej finančnej správy vyplýva, že spoločnosti SDA SOVEREIGN
Distribution AG a RAFFAI – TRADE Kft. za zdaňovacie obdobie august 2012 nepodali daňové priznanie
a čiastočnými odpoveďami na MVI nebolo potvrdené, že spoločnosť Blue Eagle Kft. predmet dodania
na základe sporných odberateľských faktúr prijala a priznala v daňovom priznaní a daň aj odviedla.
Z týchto skutočností vyplýva, že na tomto stupni došlo k daňovému úniku. Žalovaný ďalej zdôraznil,

že skutočnosť, že žalobca predložil niektoré listinné dôkazy (kniha faktúr – pohľadávky u maďarských
odberateľov, kniha faktúr – záväzky, čiastočný výpis z účtu z N. O., výdavkové pokladničné doklady atď.)
ešte nepreukazuje, že žalobca konal s dostatočnou obozretnosťou a nezanedbal povinnosť riadneho
hospodára. Predloženie listinných dokladov nie je postačujúcou podmienkou pre priznanie oslobodenia
od DPH deklarovaným sporným zdaniteľným obchodom, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia.
Znamená to, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že konal v dobrej viere, že pri zdaniteľných

obchodoch postupoval v zmysle zásady obozretnosti, nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou mu z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu,
že sa stane súčasťou zdaniteľných plnení poznačených daňovým únikom.

28. Žalovaný v súvislosti s dodávateľom – obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.

poukázalnato,žezoznaleckéhoposudkuč.1/2015vyplynulo,žekbaleniucukru,jehonákupuapredaju
nedochádzalo v takom objeme ako spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. evidovala. Skutočnosť,
že deklarovaný dodávateľ disponuje nejakým množstvom tovaru, ktorý bol predmetom preverovaných
faktúr, nie je ešte sama o sebe dôkazom o tom, že tento tovar bol aj dodaný presne tak, ako je uvedené
na preverovaných faktúrach. Je preto povinnosťou žalobcu bez pochybností preukázať, že zdaniteľné

obchody sa uskutočnili presne tak, ako deklaruje predloženými dokladmi a svojimi tvrdeniami. V tejto
súvislosti správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázali na účelové skresľovanie
skutočností spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. pred správcom dane, keď pri daňovej kontrole
za august a september 2012 spoločnosť deklarovala nákup cukru od dodávateľa LINTMAN s.r.o.,
avšak pri miestnom zisťovaní v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. týkajúcej sa daňovej kontroly

u žalobcu za zdaňovacie august 2012, správcovi dane spoločnosť neuviedla, že cukor nakupovala do
tohto dodávateľa - LINTMAN s.r.o..

29. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.6.2021 k vyjadreniu žalovaného (tzv. replika) uviedol,

že trvá na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe. Odmietol tvrdenia žalovaného a má za to, že
vzhľadom na skutočnosti opísané v správnej žalobe považuje vyjadrenia správcu dane za zmätočné.
Okrem toho poukázal na to, že správca dane sa dopustil závažných procesných pochybení, ktoré samé
o sebe spôsobujú nezákonnosť vydania rozhodnutí. Tiež poukázal na to, že následkom nezákonného
prerušenia predmetnej daňovej kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú

dobu jedného roka je to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonne
získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol
bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho v zmysle § 24 ods. 4
daňového poriadku nebolo možné použiť ako dôkaz.

30. Replika žalobcu bola doručená žalovanému, ktorý dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

31.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 10 vety prvej daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden

rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

Podľa§61ods.1písm.a)daňovéhoporiadkusprávcadanedaňovékonaniemôžeprerušiť,aksazačalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad zákon č. 442/2012 Z.

z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.)

Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová
povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry, aa) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo

osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 442/2012 Z. z.“) príslušný orgán Slovenskej
republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky
poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.

Podľa čl. 10 Nariadenia Rady č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9
tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný
orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku
5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný
orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho

vydaniu, viazanúc žalobnými bodmi, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 1.12.2022, v
neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil (§ 114 SSP) a dospel k záveru,
že správna žaloba je nedôvodná.

33. Poverený zástupca žalovaného k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie
uvedenej v rozhodnutí žalovaného ako aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 24.03.2021. Žalobu žiadal
ako nedôvodnú zamietnuť, pričom náhradu trov konania si neuplatnil.

34. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného

procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie
hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu,
správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom
uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie
miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní

oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované
zdaňovacie obdobie august 2012. Správny súd poukazuje tiež na skutočnosť, že neuznané oslobodenie
od dane nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru a nebolo dôvodom dovyrubenia rozdielu dane,
čo znamená, že sa toto neodrazilo v majetkovej sfére žalobcu.

35. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že daňová kontrola za
zdaňovacie obdobie august 2012 bola začatá dňa 15.11.2012 na základe oznámenia č.
9211401/5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012. Dňa 15.8.2013 bola predmetná daňová kontrola
rozhodnutím č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14.8.2013 prerušená podľa § 61 ods. 1 daňového
poriadku, a to z dôvodu podania žiadostí o MVI. Dňa 22.11.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová

kontrola prerušila, pričom o uvedenej skutočnosti bol daňový subjekt oboznámený oznámením č.
104337547/2016 zo dňa 22.11.2016.36. Následne správca dane vyhotovil dňa 9.12.2016 z predmetnej daňovej kontroly protokol
č. 1770921/2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil
daňovému subjektu dňa 12.12.2016, čím bola predmetná daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt

sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote určenej správcom dane vyjadril, a to podaním doručeným
správcovi dane dňa 2.1.2017. Dňa 3.8.2017 vydal správca dane rozhodnutie č. 101685042/2017 (ďalej
len „prvé prvostupňové rozhodnutie“), voči ktorému sa daňový subjekt odvolal dňa 28.8.2017 pod č.
6/10745898/2017. Správca dane odvolanie postúpil žalovanému ako odvolaciemu správnemu orgánu,
ktorý rozhodnutím č. 100583397/2018 zo dňa 19.3.2018 (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného“) zrušil,

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

37. Správca dane vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia odvolacím správnym orgánom
a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie vykonal ďalšie šetrenia a dokazovanie a vydal rozhodnutie
č. 100523970/2019 zo dňa 27.2.2019 (ďalej len „druhé prvostupňové rozhodnutie“), ktoré žalovaný
rozhodnutím č. 100523970/2019 (ďalej len „druhé rozhodnutie žalovaného“) zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

38. Správca dane listom č. 100911611/2020 zo dňa 19.5.2020 informoval žalobcu o dokazovaní
vykonanom vo vyrubovacom konaní po zrušení druhého prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na
ďalšie konanie a zároveň mu určil lehotu ôsmich dní odo dňa doručenia listu na vyjadrenie, pričom v tejto

lehote sa žalobca k zisteniam správcu dane nevyjadril, ani dňa 17.6.2020 sa nezúčastnil prerokovania
pripomienok k dokazovaniu, vykonanému vo vyrubovacom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie.

39. Správca dane v žalovanom rozhodnutí prijal záver, že deklarované obchody, ktoré sa mali
uskutočniť medzi žalobcom a jeho odberateľmi SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., RAFFAI-

TRADE Kft. a Blue Eagle Kft., pri ktorých si žalobca ako daňový subjekt uplatňoval oslobodenie od
dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, je spojené s daňovým podvodom, resp. únikom.
V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora C 273/11 Mecsekgabona, v zmysle
ktorého sa čl. 138 (1) smernice o DPH má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa za okolností,
ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od

dane v prípade dodania v rámci Európskeho spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti
preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania
alebo, že vedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal
nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie
jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Správca dane prijal záver, že žalobca mal vedieť, že ním

uskutočnené intrakomunitárne dodania pre odberateľov SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o.,
RAFFAI-TRADE Kft. a Blue Eagle Kft. boli súčasťou podvodu, ktorý tieto spoločnosti spáchali, preto
neuznal oslobodenie od dane z dodania tovaru pre uvedených odberateľov a dodávky zdanil ako
tuzemské dodanie. Správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 110 604 eur,
pretože sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.

40. Kontrolou predložených daňových dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie k DPH
správca dane zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 uplatnil
oslobodenie od dane z odberateľských faktúr v počte 10 kusov, uvedených v napadnutom rozhodnutí
na strane 5 vystavených maďarskej spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., ktorých

predmetom malo byť dodanie tovaru – cukru spolu bez DPH v sume 207 060 eur.

41. Zamestnanci správcu dane preverovali dodania na základe sporných faktúr žiadosťou o MVI
do Maďarskej republiky. Boli zaslané viaceré urgencie na základ ktorých bola doručená odpoveď,
že tento odberateľ SOVEREIGN Distribution AG s.r.o. v období od 1.4.2012 do 1.3.2013 nepodal

daňové priznania, spoločnosť nedeklarovala IC nadobudnutia, uvedené nadobudnutia nepriznala a ani
nezaplatila. Na základe odpovede na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ
predmet dodania na základe predmetných faktúr prijal, predmetná spoločnosť nepodala za uvedené
obdobiedaňovépriznanie,jenekontaktnáasosprávcomdanenespolupracuje.Nazákladetýchtozistení
mal správca dane pochybnosti o reálnosti týchto dodaní a prijal záver, že fakturácia cukru bola len

fiktívna.

42. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil aj oslobodenie od dane v zmysle
§ 43 zákona o DPH vystaveným 18 sporných odberateľských faktúr, bližšie označených v rozhodnutížalovaného na strane 6, pre maďarského odberateľa - RAFFAI-TRADE Kft. za dodávku cukru v celkovej
sume bez DPH 345 600 eur.

43. Zamestnanci správcu dane preverovali dodania na základe uvedených faktúr žiadosťou
o MVI do Maďarskej republiky. V doručenej odpovedí bolo uvedené, že spoločnosť RAFFAI-TRADE
Kft. nepredložila daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012. Počas miestneho zisťovania
bolo zistené, že táto spoločnosť sa tam nikdy nenachádzala. Konateľovi boli zaslané výzvy a žiadosti
o predloženie dokladov, pričom tento uviedol, že od 21.12.2011 nevykonával žiadne činnosti v mene

spoločnosti. Podľa banky, v ktorej je vedený účet spoločnosti, nebol na účte zaznamenaný žiadny pohyb
peňazí a spoločnosť nevykonávala činnosť.

44. Na základe odpovede na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ RAFFAI-
TRADE Kft. predmet dodania na základe sporných faktúr prijal, pričom táto spoločnosť daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie august 2012 nepodala a daň nepriznala. Konateľ sa vyjadril, že v mene

spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť. Na základe týchto zistení mal správca dane pochybnosti o
reálnosti týchto dodaní a vyhodnotil ich tým spôsobom, že fakturácia cukru bola len fiktívna.

45. Z dôvodu pochybností o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených účtovných
dokladov správca dane zaslal dňa 19.04.2013 dožiadania o medzinárodnú výmenu informácií

č. 9212401/5/1491318/13 a č.9212401/5/1490153/13, ktorými žiadal preveriť dodanie tovaru -
kryštálového cukru žalobcom deklarovaným odberateľom - spoločnostiam RAFFAI-TRADE KFT. a
Blue Eagle Kft. Dňa 11. júla 2013 správca dane urgoval vybavenie dožiadaní vo vzťahu k obidvom
spoločnostiam a následne rozhodnutím č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14. augusta 2013 prerušil
podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty - august 2012 z dôvodu, že je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom daňová kontrola sa prerušila odo dňa
15.08.2013 do dňa doručenia odpovedí na uvedené dožiadania.

46. Vybavenie dožiadania č. 9212401/5/1491318/13 týkajúce sa spoločnosti RAFFAI-TRADE KFT.

bolo správcovi dane doručené 4. septembra 2013. Maďarský správca dane oznámil, že predvolanie
bolo zaslané na adresu sídla spoločnosti, ale vrátilo sa späť s poznámkou adresát sa presťahoval,
požiadali daňovníka o predloženie dokladov, ale boli neúspešní, konateľ spoločnosti uviedol, že mu
ponúkli mesačne fixný príjem, ak prevezme pozíciu konateľa, ale on túto sumu nedostal, nemal žiadne
doklady a nevedel, aká je činnosť spoločnosti. Tiež oznámili, že HU spoločnosť nepodala priznanie,

doklady a preto nemôžu vykonať kontrolu.

47. Daňovýsubjektvkontrolovanomzdaňovacomobdobívystavilaj10spornýchodberateľskýchfaktúr,
bližšie označených v rozhodnutí žalovaného na strane 7 pre maďarského odberateľa – spoločnosť Blue

Eagle Kft. rovnako za dodávku cukru v celkovej sume bez DPH 193 200 eur.

48. Zamestnanci správcu dane preverovali dodanie na základe týchto faktúr žiadosťou o MVI do
Maďarskej republiky . Boli zaslané viaceré urgencie, pričom v čiastočnej odpovedi bolo uvedené, že
daňový subjekt nepredložil žiadne doklady. Bolo zaslaných 5 žiadostí o informácie do iných členských

krajín za účelom objasnenia transakcií. Vzhľadom k nedostatku odpovedí nemohli maďarské daňové
orgány uzavrieť daňovú kontrolu a zaslať požadované informácie. V ďalšej čiastočnej odpovedi uviedli,
že predpokladaný dátum odoslania odpovede je 21.5.2015. Ďalší predpokladaný dátum zaslania
odpovede posunuli na 9.9.2015, pričom v nasledujúcej čiastočnej odpovedi uviedli, že prijali len
čiastočnú odpoveď na žiadosť o informácie a ich konečná odpoveď závisí na informáciách, na ktoré

čakajú. V poslednej čiastočnej odpovedi uviedli, že čakajú na odpoveď z iného členského štátu.

49. Na základe čiastočných odpovedí na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ
Blue Eagle Kft. predmet dodania na základe sporných odberateľských faktúr prijal, priznal v daňovom
priznaní a daň aj odviedol. Deklarovaný maďarský odberateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady,

neumožnil teda preveriť, či toto dodanie sa aj reálne uskutočnilo. Na základe týchto zistení mal správca
dane pochybnosti o reálnosti týchto dodaní a vyhodnotil ich tak, že fakturácia cukru je len fiktívna.50. Správca dane dožiadaním č. 9212401/5/4871341/2013/Vajd zo dňa 05.11.2013 požiadal o MVI
vo vzťahu k deklarovanému dopravcovi, spoločnosti LT TRANS-SPED Kft. Dožiadanie bolo vybavené
dňa 10. februára 2014. Z obsahu vybavenia dožiadania vyplýva, že spoločnosť LT TRANS-SPED Kft.

sa zaoberá medzinárodnou a vnútroštátnou prepravou tovaru, má 9 prenajatých kamiónov, P. Q. P.
(zástupca, majiteľ) bol v kontakte s Q. R., CMR doklady, dodacie listy a nákladné listy boli vystavené
v súvislosti s tovarom, ktorý bol priložený k faktúram zaslaných poštou do spoločnosti BBK AGRO,
s.r.o., platba prepravy bola uskutočnená bankovým prevodom, tovarom bol kryštálový cukor v rôznych
baleniachpodľaCMR.Nevedeliidentifikovaťpresnéskutočnémiestovykládky,bolotohlavnevKiskörös,

vypočuli šoférov, ale oni si nepamätali ani meno spoločnosti, ani skutočnú adresu, len vedeli, že tovar
bol vyložený vozidlom a CMR boli vždy potvrdené. Daňovník deklaroval IC služby poskytnuté v hodnote
33 413 000 HUF v období 09-12/2012.

51. V súvislosti s vybavením dožiadania č.9212401/5/1490153/13 (spoločnosť Blue Eagle Kft.) správca
dane urgoval jeho vybavenie 11. júla 2013, 9. decembra 2013, 9. mája 2014. Dňa 11. novembra 2014

bola správcovi dane zaslaná odpoveď týkajúca sa maďarskej spoločnosti Blue Eagle Kft., z ktorej
vyplýva, že daňovník nepredložil žiadne doklady, daňová správa zaslala 5 žiadostí o informácie za
účelom ozrejmenia transakcií, nemôžu ukončiť kontrolu, pretože nemajú odpovede na ich žiadosti.
Zároveň uviedli, že viac informácií zašlú po uzavretí kontroly (predpokladaný dátum odoslania odpovede
bolurčenýnadeň16.01.2015).Rovnakáodpoveďbolazaslanásprávcovidanedňa4.marca2015stým,

že v odpovedi zopakovali, že môžu poskytnúť ďalšie informácie po skončení kontroly (predpokladaný
dátum odoslania odpovede bol určený na deň 21.05.2015). Rovnako dňa 30. septembra 2015
dožiadaný maďarský správca dane informoval, že očakávaný dátum finálnej odpovede závisí od prijatia
finálnej odpovede na ich žiadosť, pričom ako predpokladaný dátum odoslania odpovede stanovil deň
17.12.2015. Maďarský správca dane bol opätovne urgovaný dňa 18.01.2016, pričom oznámil, že stále

čaká na odpoveď, pričom predpokladaný dátum odpovede určil na deň 1. mája 2016. Dňa 11. júla 2016 a
10. augusta 2016 bol maďarský správca dane opätovne urgovaný, pričom správcovi dane oznámil ako
dôvody oneskorenia, že stále neprijali odpoveď na ich žiadosť, zaslanú ďalšej daňovej správe a preto
nemôžu prípad uzavrieť s tým, že zasielajú permanentné urgencie týkajúce sa žiadosti, predpokladaný
termín odoslania odpovede stanovili na 27.10.2016. Naposledy bol maďarský správca dane urgovaný

dňa 25. októbra 2016.

52. Dňa 16. mája 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie MVI č.
9212401/5/1490153/13, z ktorej vyplýva, že maďarský správca dane vykonal u spoločnosti Blue Eagle

Kft. kontrolu za obdobie 06/2011 - 12/2012, táto spoločnosť nespolupracovala, nepredložila doklady,
dňa 17.03.2017 bola táto spoločnosť zrušená. Ďalej uviedol, že táto spoločnosť nemala sklad, vozidlá,
tovar bol priamo dodaný zákazníkom, pričom z vyjadrení zákazníkov vedia, že v 2012 dodala táto
spoločnosť cukor vo veľkom množstve pre spoločnosť NIEDERMAX 96 Kft. a v menšom množstve
pre spoločnosť NRG-DISTRIBUTION Kft. a spoločnosť DORCSELL-TRADE Kft. Uskutočnili vypočutie

prepravcu LT TRANS-SPED Kft. uvedeného na CMR o prepravách týkajúcich sa SK daňovníka BBK
AGRO s.r.o., pričom podľa prepravných faktúr a CMR a nákladných listov spoločnosti LT TRANS-SPED
Kfr.prepravilahlavnecukorzSKdoCZ,miestonaloženiavHUvobdobí13.07.2012-06.12.2012,pričom
na CMR je spoločnosť Blue Eagle Kft. uvedená ako adresát a príjemca tovaru, prepravy boli dojednané
spoločnosťou BBK AGRO, s.r.o. Uviedli tiež, že ich daňovník nepredložil súhrnný výkaz za obdobie

11/2012 a v jeho daňovom priznaní za Q4 2012 deklaroval nadobudnutie tovaru v sume 33.515.000
HUF (pri kurze 1 EUR - 282,61 Ft. ide o sumu 118 591 eur - kurz je uvedený na priložených faktúrach
dopravcu LTTRANS-SPEDKft.)Záveromuviedli,ženemohlipreveriťrealizáciuICnadobudnutiatovaru,
jeho zaúčtovanie a daňové priznania, nenašli žiadne platby pre SK daňovníka na HU bankových účtoch
daňovníka, avšak podľa priložených nákladných listov preprava bola realizovaná.

53. Zásadnú žalobnú námietku predstavuje procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v
nezákonnosti daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie v dôsledku neprimerane dlhého
prerušenia daňovej kontroly (1 197 dní), čoho následkom je, že protokol nadobudol charakter nezákonne
získaného dôkazu a preto ho nebolo možné v ďalšom konaní použiť. Žalobca v tejto súvislosti zastal

názor podporený rozhodnutiami tunajšieho krajského súdu sp. zn. 14S/2/2016, sp. 14S/34/2014, sp. zn.
14S/32/2014 a sp. zn. 14S/38/2014, že ak je daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace
v zmysle Nariadenia resp. 6 mesiacov v zmysle Smernice je takýto stav nezákonný, pričom v daňovej
kontrole mal správca dane pokračovať po márnom uplynutí stanovených lehôt, pretože pominul dôvod,pre ktorý bola kontrola prerušená a preto nie je možné za účelom dodržania zákonom stanovenej lehoty
prihliadať na čas, ktorý plynul po uplynutí 3 resp. 6 mesiacov. Z pohľadu žalobcu ide o dôvod zrušenia
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, teda, že došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

54. V súvislosti s touto námietkou správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu uvádza,
že predmetná daňová kontrola bola začatá 15.11.2012, pričom z dôvodu potreby získať informácie podľa

osobitného predpisu bola daňová kontrola rozhodnutím č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14.08.2013
od 15.08.2013 prerušená podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku. V daňovej kontrole sa pokračovalo odo
dňa 22.11.2016, nakoľko pominuli dôvody na jej prerušenie, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa
12.12.2016 doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Je
nesporné, že daňový poriadok prostredníctvom ustanovenia § 47 ods. 10 časovo limituje výkon daňovej
kontroly na najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom je rovnako nesporné, že výkon daňovej kontroly

možno za splnenia podmienok uvedených v § 61 daňového poriadku prerušiť s tým, že počas prerušenia
výkonu daňovej kontroly, neplynie zákonná lehota na jej výkon (§ 61 ods. 5 daňového poriadku).

55. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola nutnosť realizácie MVI formou dožiadania príslušných
orgánov maďarskej daňovej správy (žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska),

pričom je namieste konštatovať, že lehoty na vybavenie dožiadania neboli dodržané (čl. 10 Nariadenia
Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty zo dňa 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti
daní a zrušení smernice 77/799/EHS zo dňa 15.02.2011). Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
vodpovediachnaMVI nebolidodávkyuvedenévodberateľskýchfaktúrachpremaďarskýchodberateľov

potvrdené, konatelia dožadovaných spoločností boli nekontaktný, so správcom dane nespolupracovali,
daňové priznania nepodali, daň z nadobudnutia nepriznali a nezaplatili, a preto mal správca dane
oprávnené a dôvodné pochybnosti o dodávkach tovaru a o dokladoch predložených k výkonu kontroly.
Taktiež je potrebné považovať za správne, že správca dane mal z vykonaného dokazovania zistené,
že oslobodené dodávky do iného členského štátu neboli preukázané, odberatelia boli nekontaktní,

nepriznali dodanie tovaru, neodviedli daň, resp. na sídle spoločnosti sa nenachádzali a ani nevykonávali
ekonomickú činnosť, a preto v zmysle zákona o DPH im nebolo priznané oslobodenie od dane.

56. Správnemu súdu nedá v súvislosti s účelom získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej
daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií
neuviesť, že daňový poriadok s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI
nespája žiadne účinky, pričom žiadne právne účinky s prekročením týchto lehôt nespája ani samotné
Nariadenie a ani Smernica. Preto podľa názoru správneho súdu, ak má daňový subjekt za to, že dĺžka

prerušenia daňovej kontroly je neprimeraná, resp. prerušenie trvá príliš dlho, má za účelom ochrany
svojich práv a právom chránených záujmov využiť právny prostriedok v podobe žaloby proti nečinnosti
orgánu verejnej správy.

57. Vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu potreby vykonania medzinárodnej výmeny
daňových informácií si správny súd dovolí ešte uviesť, že pokiaľ by uplynutie lehoty troch mesiacov
resp. šiestich mesiacov, ktorá je určená na vybavenie dožiadania malo mať bez posudzovania okolností
konkrétneho daňového prípadu automaticky za následok pominutie dôvodov prerušenia konania podľa
§ 61 ods. 4 daňového poriadku, mohlo by dochádzať k tomu, že príslušný správca dane by nemal

preukázané potrebné skutočnosti, hoci by tieto bolo možné získať len v dlhšom časovom horizonte,
pričom tento nedostatok by mohol byť aj na ťarchu daňového subjektu, pretože by konkrétne daňové
operácie neboli preukázané resp. boli by správcom dane spochybňované. Preto je potrebné každý
prípadposudzovaťindividuálnepráveprostredníctvomžalobyprotinečinnostiorgánuverejnejsprávy,na
základektorejbypríslušnýsprávnysúdvyhodnotil,čiprerušeniedaňovejkontrolypodľa§61ods.1písm.

b) daňového poriadku je ešte namieste alebo je dôvodné v daňovej kontrole pokračovať, napríklad aj bez
vybavenia dožiadania o MVI. V súvislosti s prerušením konania na základe právoplatného rozhodnutia
správcu dane správny súd zastáva tiež názor, že skutočnosť, že toto rozhodnutie nebolo napadnuté
správnou žalobou (v podstate v čase jeho vydania bolo dôvodné prerušiť konanie a preto nebolopotrebné toto rozhodnutie napadnúť správnou žalobou) nie je prekážkou podania žaloby proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, resp. inak povedané, v takomto prípade nie je možné uzavrieť, že nakoľko je
daňová kontrola prerušená na základe právoplatného rozhodnutia, nemôže správca dane vykazovať v

konaní nečinnosť.

58. V súvislosti s otázkou prerušenia daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny daňových
informácií si správny súd rovnako dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf
45/2015 z 27. júla 2016, ktorý má povahu rozhodnutia zásadného právneho významu, pretože bol

publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2016 pod č. 60. Najvyšší
súd SR v tomto rozhodnutí, ktoré sa týka preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru
do iného členského štátu EÚ, akceptoval ako dôvod prerušenia konania podľa § 25a zákona č. 511/1992
Zb. podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom publikovaná právna veta k prerušeniu
výkonu daňovej kontroly znie nasledovne : „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom
realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo

výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda
uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej
autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie
povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného
podozreniaofiktívnostižalobcomdeklarovanéhointrakomunitárnehododaniatovarudoinéhočlenského

štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní,
t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie
dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry
dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu

informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003
o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010
prepracované znenie).“

59. Správny súd rovnako na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k využitiu iného prostriedku

ochrany proti prerušeniu daňovej kontroly (žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy) poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016, v
ktorom ústavný súd vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly skonštatoval nasledovné : „I samotný
sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v
dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú

okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v
určitom časovom úseku vylučuje. V náleze z 29. júna 2010 (III. ÚS 24/2010) bol za takú okolnosť
označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou.
V sťažovateľkinej veci je situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi
konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej

kontroly (17. augusta 2009) a jej ukončením (14. februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.
mája 2010 do 9. novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená.
Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu
vyjadrenú v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového
konania (i daňovej kontroly), ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca

dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované
mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia
daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou
podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach
obmedzujú. Sťažovateľka ani netvrdí, že by zo strany správcu dane počas prerušenia opakovanej

daňovej kontroly k takýmto invazívnym aktivitám dochádzalo (aj keby to tak bolo, sťažovateľka by bola
oprávnená súčinnosť odoprieť). Na podklade uvedených vysvetlení ústavný súd uzatvára, že protokol
z opakovanej daňovej kontroly vykonanej u sťažovateľky nebol v dôsledku jej prerušenia, a tým aj
predĺženia nad limit určený zákonom o správe daní a poplatkov, „nakazený“ chorobou nezákonnosti
v procese, ktorý predchádzal jeho vyhotoveniu. Práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej

kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov
i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto
význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru
ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskumzákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavno-
právnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred
nečinnosťou správcu dane).“

60. Pokiaľ ide o posúdenie splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených
nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za tuzemské zdaniteľné plnenie deklarované
dodávkami kryštálového cukru od obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., správny súd

mal obsahom administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí preukázané, že v rámci výkonu
daňovej kontroly bol vážnym spôsobom spochybnený reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení
od tejto spoločnosti žalobcovi, predovšetkým vo vzťahu k skutočnostiam zistených príslušným správcom
dane vo vzťahu k spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ktoré žalobca nevyvrátil. V súvislosti
s touto spoločnosťou bolo zistené, vychádzajúc z daňovej kontroly ohľadne tejto spoločnosti zo dňa
30.5.2013 týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia august 2012, že táto spoločnosť deklarovala v auguste

2012 nadobudnutie cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o., avšak miestnym zisťovaním správcu dane
v tejto kontrole nákup tovaru od spoločnosti LINTMAN s.r.o. nebol zistený. Dodávateľmi cukru pre
žalobcu mali byť spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosť KON – RAD spol. s r.o. Bolo
zistené, že existujú nezrovnalosti medzi zisteniami správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a miestnym zisťovaním správcu dane

vykonávajúcim daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu,
alebo jeho časti žalobcovi. Správca dane v predmetnej daňovej kontrole preverovaním spoločnosti
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. ako dodávateľa daňového subjektu zistil, že spoločnosť v zdaňovacom
obdobíaugust2012aseptember2012nakupovalacukorodspoločnostiMagyarCukorManufaktúraKft.,
t.j. nedeklarovala nákup cukru od spoločnosti LINTMAN, s.r.o. Za tohto stavu preto možno konštatovať,

že záver správcu dane, že nebola dostatočne preukázaná existencia tovaru a deklarované zdaniteľné
obchody za správny.

61. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca cukor neskladoval, neviedol skladovú
evidenciu. Ďalej bolo tiež zistené, a to z odpovedí na MVI, že dodávky uvedené v odberateľských

faktúrach pre maďarských odberateľov neboli potvrdené, konatelia dožadovaných spoločností boli
nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali, daňové priznanie nepodali, daň z nadobudnutia
nepriznali a nezaplatili, a preto mal správca dane dôvodné pochybnosti o dodávkach tovaru ako aj
o dokladoch predložených k výkonu kontroly. Správca dane preto správne konštatoval, že oslobodené
dodávky do iného členského štátu neboli preukázané, bolo zistené, že odberatelia sú nekontaktní,

nepriznali dodanie tovaru, neodviedli daň. Okrem toho bolo zistené, že v sídle spoločnosti týchto
maďarských odberateľov sa nikto nenachádzal a nebola z ich strany vykonávaná ekonomická činnosť.

62. Žalobca počas celého priebehu daňového konania, ako aj v správnej žalobe tvrdil a v podstate
na tom postavil svoju obranu, že negatívne skutočnosti týkajúce sa dodávateľa, resp. subdodávateľa

a následne odberateľov, nemôžu byť vyhodnocované na jeho ťarchu a že je to práve správca dane,
ktorý má dokazovať, že žalobca vedel resp. mal vedieť, že je zúčastnený na daňovom podvode resp.
daňovom úniku.

63. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom

platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že

zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným
na faktúre.

64. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných

plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt,
ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané jeplne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika,
že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový
subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a § 49 ods. 2
písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru

ako dodávateľ vystavil.

65. Zákon o DPH presne v § 49 ods. 2 presne vymedzuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt
môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané
konkrétnym platiteľom DPH, ktorému vznikla daňová povinnosť, pričom úlohou správcu dane pri
posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových

dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, tak ako v
danom prípade. Správny súd v súvislosti s deklarovaným dodaním kryštálového cukru spoločnosťami
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a KON – RAD spol. s r.o. a následne maďarským odberateľom zastáva
názor, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že predloženým daňovým dokladom absentuje reálny
základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1

a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom na prijatie uvedeného
záveru bol z pohľadu správneho súdu skutkový stav zistený dostatočne. Na podporu svojho právneho
názoru správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžf/97/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania
tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu,

spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov
ako nedostačujúce. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu
jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia
zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH.“

66. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona

č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu

skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený.“

67. Správny súd rovnako uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca

sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania
zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila
v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru,
zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017,

1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku
sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je
dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva
častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt
ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný

prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy
o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“
Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých
vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predloženídokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať
skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

68. Správny súd záverom vo vzťahu k dôkaznému bremenu, ako aj k tvrdeniu žalobcu, že správcu
dane zaťažovalo dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že vedel alebo mal vedieť, že sa
zúčastňuje na transakcii, ktorá je postihnutá daňovým podvodom poukazuje na rozhodnutie zásadného
právneho významu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018, ktorý
je publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2018

pod č. 39, ktorý sa týka práve prípadu dôvodného spochybnenia existencie a pôvodu tovaru ako v
danom prípade. Publikovaná právna veta uvedeného rozhodnutia znie nasledovne : I. V prípade, že
daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom
obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval
k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí
len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak,

dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej
hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. II. Správca dane je oprávnený v
prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu,
aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika
podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. III. Správca dane

má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti,
ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,
preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval.
Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet
obchodu skutočne existoval.“ S poukazom na citovanú právnu vetu správny súd upriamuje pozornosť

žalobcu, že v jeho prípade bola objektívnymi skutočnosťami spochybnená existencia deklarovaného
tovaru a preto to bol práve žalobca, ktorý mal správcovi dane preukazovať, že vynaložil a prijal
všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, pričom túto
skutočnosť žalobca správcovi dane nepreukázal.

69. Žalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania,
pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné
bremeno, keď mal dokazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, ktoré nemohol zabezpečiť.
Žalobca mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované
daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky NS SR a SD EÚ. V

súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora
EÚ, správny súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola
spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ
deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány
daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového

subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci
dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení
obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že
bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet,
takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť

pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť
žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k
ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy
potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že

uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu ako i komunikácia s klientami, prípadne odberateľmi,
sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho
obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný
tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Správny súd tiež poukazuje nielen na základnú
zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne

základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 Obchodného zákonníka), ale aj o
subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánuobchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264
Obchodného zákonníka právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných
daňovým subjektom sú oprávnené (rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa

27.09.2018).

70. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že
podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených
na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade však na základe vyššie

uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH z reálne prijatého plnenia
od platiteľa DPH, teda že bol tento základný princíp dodržaný.

71. Vo vzťahu k predloženiu čestného prehlásenia v daňovom konaní sa správny súd stotožňuje s
právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozhodnutí sp. zn. 2Sžf/40/2011, na ktoré odkázal
aj správca dane, resp. žalovaný, teda, že čestné prehlásenie sa nepovažuje za dôkaz v daňovom

konaní. Správny súd v súvislosti s predložením čestného prehlásenia, ktoré malo potvrdiť dodanie tovaru
spoločnosti Blue Eagle Kft. dodáva, že na základe medzinárodnej výmeny informácií je preukázané, že
príslušný maďarský správca dane nemal k dispozícii doklady tejto spoločnosti, spoločnosť Blue Eagle
Kft. nekomunikovala so správcom dane a preto predložené čestné prehlásenie, ako jednostranný právny
úkon, nie je spôsobilé potvrdiť reálnosť deklarovaného intrakomunitárneho dodania.

72. Správny súd k dôvodom správnej žaloby dodáva, že námietky žalobcu uvedené v bode II správnej
žaloby sú príliš všeobecné. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť žalobcu, že správny súd
je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia (okrem výnimiek stanovených v § 134 ods. 2 SSP, ktorý sa však netýka

daného prípadu). Preto žalobca musí presne konkretizovať dôvody, pre ktoré považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné, musí konkrétne uviesť, ktoré námietky neboli žalovaným zohľadnené,
ktorým skutočnostiam sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevenoval, ktoré konkrétne dôkazy navrhol
vykonať a ktoré konajúce orgány verejnej správy nevykonali. Inak povedané, len odkaz na všetky
skutočnosti a námietky tvrdené v priebehu administratívneho konania a v odvolaní bez ich bližšej

konkretizácie aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, je s poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku pre správny súd nedostatočné a v konečnom dôsledku táto
všeobecnosť spôsobuje, že správny súd takto formulované námietky nemôže zohľadniť, pretože v
podstate nie je zrejmé, čo má zohľadňovať, resp. posudzovať.

73. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného
prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1
a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od
dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy
a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť

(keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti
neutrality DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní
tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli

reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným
na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že
zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným
na faktúre. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť
schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte

a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných
prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto
sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto
skutočnostivzmyslecitovanýchustanovenízákonaoDPHavzmysleustanovenia§24ods.1daňového
poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a

úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.74. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním
uplatneného nároku na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu predmetného tovaru, ktorého existencia
deklarovanými dodávateľmi (SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., KON- RAD spol. s r.o.) sa nepodarila

preukázať. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho
jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51
ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického
a systematického výkladu prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty
postavený. Keďže sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať ani žalobcom deklarované

intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom registrovaným na DPH v inom členskom štáte, ani
splnenie podmienok vyžadovaných ustanoveniami § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, nebolo zároveň možné
vyhovieť požiadavke žalobcu na priznanie oslobodenia od dane za tieto deklarované zdaniteľné plnenia.
Pre úplnosť súd dodáva, že neuznanie oslobodenia od dane nezasiahlo do majetkovej sféry žalobcu,
pretožezdeklarovanéhointrakomunitárnehododaniatovarunebolažalobcovidodatočneurčenádaňová
povinnosť z dôvodu neposúdenia predmetného plnenia ako tuzemské dodanie tovaru. Uvedené je

logickým vyústením záveru správcu dane o neuskutočnení obchodu z dôvodu spochybnenia existencie
tovarov, ktoré mali žalobcovi dodať spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a KON- RAD spol. s r.o..

75. Aj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa

uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho
dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).
Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej

(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

76. Súdny dvor Európskej únie opakovane judikoval, že v súlade s princípmi boja proti podvodom,
daňovým únikom a prípadným zneužitiam, osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom

zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže,
že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky SD EÚ vo veci
C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

77. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.
Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami

zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,
predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ,
čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane a právo na oslobodenie od dane,
akoipochybnostiovierohodnostiúčtovnejevidencievedenejžalobcom(§24ods.1daňovéhoporiadku).

78. Rovnako podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty
zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na
náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v

daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

79. V neposlednom rade správny súd tiež poukazuje aj na to, že v obdobnej veci tunajší súd
už rozhodoval, a to v konaní pod sp.zn. 14S/42/2018, v ktorom bolo ohľadne žalobcu posudzované

iné zdaňovacie obdobie (november 2012), pričom dodávateľsko-odberateľské prebiehali v reťazcoch,
ktorých článkami boli v prevažnej miere rovnaké spoločnosti ako v predmetnej veci. Proti tomuto
rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá podal žalobca kasačnú sťažnosť,
ktorú Najvyšší správny súd rozsudkom sp.zn. 3Sžfk/5/2020 zo dňa 22.7.2022 ako nedôvodnú zamietol.80. S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP, žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v
zásade neprináleží.

82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.