Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122212309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1122212309.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ŠacaPharm s.r.o.,
so sídlom Budatínska 18, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 675 211, právne
zastúpeného: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti
žalovanému: AGEL SK a.s., so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 36 658 448, právne

zastúpenému: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r.o., so sídlom Těšnov 1/1059, 110
00 Praha, Česká republika, IČO: 285 05 913 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek,
Toman, Kotrba, advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, Palisády 56, 811 06 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto IČO: 53 650 441, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/106/2022-69 zo dňa 17.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/106/2022-69 zo dňa

17.01.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na § 324
ods. 1, 3 § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme bytov a nebytových
priestorov.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia z 22.12.2022 domáhal, aby súd pred začatím konania nariadil
neodkladné opatrenie, spočívajúce v tom, aby súd uložil žalovanému povinnosť znášať užívanie
nebytových priestorov o celkovej výmere 112 m2, nachádzajúcich sa na prízemí stavby súp. č. XXX,
LV č. XXXX, k. ú. Š., v ktorých žalobca prevádzkuje LEKÁREŇ APOTHEKE - V NEMOCNICI ŠACA,
Lúčna 57, 040 15 Košice, žalobcom, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Š., o.i. stavby súp. č. XXX, pričom žalobca má na prízemí uvedenej

stavby prenajaté priestory o výmere 112 m2, ktoré využíva za účelom prevádzkovania lekárne. Dňa
28.11.2022 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 24.11.2022, a to z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., t.j. z
dôvodu, že „bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový
priestor“. Žalovaný ako stavebník požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Vytvorenie
očného centra v nemocnici AGEL Košice - Šaca, a.s.“, čomu bolo vyhovené vydaním stavebného

povolenia Mesta Košice č. MK/A/2022/21745-03/II/VOV z 07.11.2022, právoplatným 10.11.2022, v
dôsledku čoho malo byť rozhodnuté o odstránení/zmene stavby, čím malo žalovanému vzniknúť právovypovedať nájomnú zmluvu, a teda žalobca má do konca roka 2022 zrazu dlhé roky prevádzkovanú
lekáreň v nemocnici žalovaného vypratať a uzatvoriť, a to napriek tomu, že v zmysle nájomnej zmluvy
a jej dodatkov sa žalovaný zaviazal žalobcovi dať predmetné priestory do užívania do r. 2026. Žalovaný

konal podľa žalobcu účelovo a úmyselne; prostredníctvom podania žiadosti o vydanie stavebného
povolenia (ktorému pochopiteľne muselo byť vyhovené) sa chce vyviazať so svojej povinnosti v zmysle
platnej nájomnej zmluvy. O tom, že ide o účelové konanie, svedčí podľa žalobcu aj to, že voči inej lekárni
v Bánovciach nad Bebravou urobila žalovaného spriaznená osoba presne to isté. Žalobca mal za to,
že v danom prípade očividne nejde o dôvod pre uskutočnenie výpovede v zmysle § 9 ods. 2 písm.

f/ zákona č. 116/1990 Zb., a to z dvoch dôvodov: 1/ Žalovaný sa zaviazal prenechať na určitú dobu
žalobcovi priestory do užívania, z čoho logicky a nevyhnutne vyplýva, že prenajímateľ počas platnosti
nájomnej zmluvy nemôže svojvoľne podnikať úkony smerujúce k zmene (prestavbe) predmetu nájmu a
tým nájomný vzťah znemožniť a porušiť svoj výslovný záväzok prenechať vec do užívania nájomcovi.
Pokiaľ sa prenajímateľ zaviaže nájomnou zmluvou prenechať vec do užívania inému, z povahy veci
to znamená, že mu nebude v užívaní počas dojednaného času brániť, teda že vec ani neprenechá

inému, ani vec svojvoľne nezničí, nepoškodí alebo stavebne nezmení. 2/ Dikcia § 9 ods. 2 písm. f/
zákona č. 116/1990 Zb. hovorí o tom, že bolo rozhodnuté „o odstránení stavby alebo o zmenách stavby,
čo bráni užívať nebytový priestor“ a teda, z dikcie ako aj logiky tohto ustanovenia ide o prípad, keď
vlastníkvecijezaviazanýsprávnymorgánomstavbuodstrániťalebozmeniť.Vydanéstavebnépovolenie
však takúto povinnosť žalovanému vôbec neukladá, naopak, ide o oprávnenie žalovaného tak urobiť

podľa verejnoprávnych stavebných predpisov. Či žalovaný takéto oprávnenie využije, je vyslovene jeho
dobrovoľnou a slobodnou záležitosťou, takúto povinnosť však nemá. Ide teda o možnosť a nie povinnosť
prenajímateľa postupovať v zmysle vydaného správneho rozhodnutia. Nejde preto o prípad, kedy
prenajímateľ má právo platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov vypovedať podľa § 9 ods. 2 písm. f/
zákona č. 116/1990 Zb. Ak sa prenajímateľ slobodne a dobrovoľne rozhodne svojvoľne odstrániť/zmeniť

stavbu, nepochybne poruší svoje záväzky prenajímateľa z platnej nájomnej zmluvy. Z vyššie uvedených
dôvodov má žalobca záujem domáhať sa neplatnosti podanej výpovede zmluvy o nájme nebytových
priestorov v znení jej dodatkov žalovaným, a to tým spôsobom, že sa bude domáhať určenia, že nájomný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá (v zmysle definície možného procesného postupu
žalobcu podľa CSP). Keďže konanie žalovaného očividne smeruje k tomu, aby žalobca vypratal priestory

a uzavrel lekáreň, žalobca žiadal súd, aby vydal navrhované neodkladné opatrenie, ktorého účelom je
upraviť pomery žalobcu a žalovaného až do rozhodnutia o určení platnosti nájomného vzťahu súdom.
Žalobca žiadal upravenie pomerov v zmysle súčasného status quo, t.j. že žalobca bude za podmienok
nájomnej zmluvy oprávnený užívať priestory lekárne a túto prevádzkovať. Ak by totiž žalovaný musel
priestory vypratať a uzavrieť lekáreň, spôsobilo by mu to vážne škody - jednak by išlo o ukončenie

činnosti dlhodobo fungujúcej lekárne, ďalej o prepustenie zamestnancov alebo o likvidáciu skladových
zásob a inventáru lekárne. Lekáreň by vypadla zo zoznamu prevádzkovaných verejných lekární, čo
by zase malo vplyv na celú sieť lekárenskej starostlivosti v danej oblasti. Na strane druhej vydanie
neodkladného opatrenia nijakým zásadným spôsobom podľa žalobcu nezasiahne do oprávnených
záujmovžalovaného,nakoľkožalobcaby uhrádzalplatbyzanájomnéasúvisiaceslužbytakakodoteraz.

Takto navrhovaná úprava pomerov medzi účastníkmi nespôsobí ani jednému z účastníkov žiadne škody
do rozhodnutia súdu vo veci samej a to konkrétne zodpovedania otázky, či zmysel a dikcia § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. znamená to, že i) prenajímateľovi stačí svojvoľne požiadať o stavebné
povolenie na prestavbu predmetu nájmu a týmto postupom a zjavným zneužitím zákona vie ukončiť
nájomný vzťah výpoveďou a že ii) výpoveďou podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb. sa

myslí správne rozhodnutie, ktoré ukladá prenajímateľovi povinnosť stavbu zbúrať/zmeniť alebo ide aj o
rozhodnutie, ktoré prenajímateľovi nič také neukladá, ale (vo forme stavebného povolenia) z hľadiska
stavebných predpisov mu umožňuje uskutočniť ním predložený stavebný zámer stavebnému úradu.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými dôkaznými prostriedkami uviedol, že pri

osvedčovanídôvodnostiatrvaniachránenéhonároku,tedanárokuvovecisamej,jenavrhovateľpovinný
dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než
samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ je zo

zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe
predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana
nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnovernéosvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou
(k tomu viď aj SEDLAČKO, F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,

BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1106
- 1107). Podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalobcu, nebola preukázaná (a ani osvedčená)
existencia a dôvodnosť nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením.
Nebolo totiž dostatočne pravdepodobné, že žalobca bude úspešný v konaní vo veci samej. Pri námietke
žalobcu, že výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.11.2022 zo strany žalovaného

z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 116/1990 Zb., teda z dôvodu, že bolo rozhodnuté
o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor, súd prvej inštancie
poukázal na čl. V bodu 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 01/2006 z 01.09.2006 v znení
jej dodatku č. 1 zo 16.10.2006, kde je uvedený dôvod jedným z možných výpovedných dôvodov
výslovne zakotvených v zmluve. Keďže mesto Košice vydalo stavebné povolenie na stavbu „Vytvorenie
očného centra v nemocnici AGEL Košice - Šaca, a.s.“ č. MK/A/2022/21745-03/II/VOV z 07.11.2022,

právoplatné 10.11.2022, ktorým bolo rozhodnuté o odstránení/zmene stavby, súd prvej inštancie posúdil
následné správanie žalovaného (výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov) ako plne súladné
s nájomnou zmluvou uzavretou medzi sporovými stranami (resp. právnym predchodcom žalovaného a
žalobcom) i citovaným zákonom. Podľa názoru súdu prvej inštancie je pritom irelevantné, na čí podnet
bolo predmetné stavebné povolenie vydané, keďže okolnosti vydania správneho rozhodnutia zákon,

ani zmluva neriešia. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2Cob/164/2018 z 31.10.2018 v obdobnej veci. Záverom súd dodal, že neuniklo jeho pozornosti,
že v zmysle nájomnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 bol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú
20 rokov, od 19.10.2006 do 19.10.2026, pričom z tejto doby uplynulo ku dňu podania výpovede zo
zmluvy (24.11.2022, pozn.) už viac než 80 %. Pokiaľ žalobca namietal, že „má do konca roka 2022

zrazu dlhé roky prevádzkovanú lekáreň v nemocnici žalovaného vypratať a uzatvoriť“, súd poznamenal,
že dojednanie jednomesačnej výpovednej doby v nájomnej zmluve (čl. V) bolo výsledkom dohody
zmluvných strán, prejavom ich zmluvnej voľnosti.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie vlastne tvrdí,
že pokiaľ sa prenajímateľ zaviaže dať do nájmu nájomcovi nebytový priestor na nejaký konkrétny fixný
čas, tak z tejto povinnosti dodržať svoj výslovný záväzok, sa vie jednostranne vyviazať tým, že svojvoľne
začnestavebnékonanieapovydanístavebnéhopovolenia,nájomjednostranneukončí.Nájomcapritom
ani nie je účastníkom stavebného konania. Súd prvej inštancie vysloveným názorom poprel povinnosť

zmluvných strán dodržiavať svoje zmluvné záväzky. Prenajímateľ tak môže kedykoľvek požiadať o
vydanie stavebného povolenia na nejakú stavebnú úpravu, pričom stavebný úrad pochopiteľne takéto
povolenie vydá a prenajímateľ môže na základe toho končiť zmluvný vzťah, hoci by inak musel dodržať
svoj záväzok po dobu určitú prenechať predmet nájmu nájomcovi. Stavebné povolenie je však iba
oprávnenie prenajímateľa vykonať rekonštrukciu, nie je to povinnosť. To znamená, že k rekonštrukcii

prenajímateľ ani nemusí pristúpiť. Žalobca, ktorý bol opačného názoru ako súd prvej inštancie, mal za
to, že § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. predpokladá povinnosť a nie oprávnenie prenajímateľa
odstrániť alebo zmeniť stavbu brániacu užívaniu nebytových priestorov, rozhodne nemá ísť o prípad,
kedy prenajímateľ svojvoľne, bez vedomia a súhlasu nájomcu začne stavebné konanie, ktorého
jednoznačným výsledkom musí byť (pokiaľ prenajímateľ dodrží elementárne technické požiadavky)

stavebné povolenie oprávňujúce (nie ukladajúce povinnosť) odstrániť alebo zmeniť stavbu. Žalobca
zopakoval argumentáciu ako pred súdom prvej inštancie, že pokiaľ sa prenajímateľ dobrovoľne a
slobodne zaviazal prenechať nebytový priestor inému po určitý čas, tak z povahy veci to znamená,
že 1/ tento nebytový priestor nebude užívať sám, 2/ neuzatvorí zmluvu s ďalšou osobou (neprenajme
ho) a 3/ nezačne so snahou o prestavanie prenajatého nebytového priestoru. Nakoniec samotný zákon

pozná prípad, keď stavebný úrad nariadi vlastníkovi odstránenie stavby (§ 88 stavebného zákona), ako
aj prípad , keď nariadi vlastníkovi zmenu stavby (§ 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, § 135 ods. 1
stavebnéhozákona).Takétorozhodnutiapovažuježalobcazalegitímnydôvodvýpovedenájmuvzmysle
citovaného ustanovenia, nakoľko tu platí, že „bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách
stavby“. Z povahy veci, ako aj gramatického významu danej vety podľa žalobcu neplynie, že by malo ísť

o stavebné povolenie, ktoré oprávňuje vlastníka vykonať ním navrhované stavebné úpravy. Z uvedených
dôvodov nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, že nie je daný pravdepodobný úspech
žalobcu v konaní a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia vyhovie. Zabezpečí sa tým užívanie nebytových priestorov žalobcom na účely
prevádzkovania lekárne.

5. Písomným podaním zo dňa 09.02.2023 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcu.Žalovanýpotvrdil,žejevlastníkomokreminéhobudovysúp.č.XXXzapísanej
na LV č. XXXX, k.ú. Š., okres D. - Š. (ďalej aj „Nehnuteľnosť“). Nehnuteľnosť je súčasťou areálu
Nemocnica AGEL Košice-Šaca, v ktorej dcérska spoločnosť žalovaného - Nemocnice - Košice-Šaca,
so sídlom Lúčna 57, Košice - Šaca, IČO: 36 168 165, poskytuje zdravotnú starostlivosť. Rovnako

žalovaný potvrdil, že vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2006 uzavretú medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a to v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990
Zb.. Vzhľadom na doručenie výpovede nájomnej zmluvy žalobcovi dňa 28.11.2022, účinnosť nájomnej
zmluvy skončila ku dňu 31.12.2022. Žalovaný v prvom rade namietal, že nájomná zmluva nemá vecno-
právne účinky, ale má iba obligačný charakter, kedy žalobca nedrží žiadne právo na Nehnuteľnosť ako
na vec. Z nájomnej zmluvy vyplývajú kvalitatívne iné vzájomné práva a povinnosti, ako sú vecné práva.

Nariadením neodkladného opatrenia by sa žalobcovi priznali účinky vecného práva, porovnateľné s
vecným bremenom, či spoluvlastníctvom. Žalovaný zdôraznil, že uzavretie zmluvy o nájme ho nezbavilo
ako prenajímateľa žiadneho z čiastkových práv spojených s držbou vlastníckeho práva (právo vec meniť,
zničiť, scudziť, atď.). Je možné nehnuteľnosť meniť aj bez toho, že by došlo k ukončeniu nájomnej
zmluvy. Nájomca by mohol namietať iba neplnenie zo zmluvy, nie však deklaráciu toho, že prenajímateľ

je povinný strpieť nájomcu v Nehnuteľnosti. Obmedzenie vlastníckeho práva považoval žalovaný za
neprípustné, ak je návrh žalobcu založený len na obligácii a to bez ohľadu na to, či obligácia trvá alebo
nie. Okrem toho nájomcovi neprislúcha žiadna zvláštna ochrana, ako napr. pri nájme bytu. Žalovaný
poukázal i na zjavnú nedôvodnosť žaloby vo veci samej, pričom mal za to, že iba samotný záujem
podať žalobu, neosvedčuje neodkladnosť situácie. Žalobca prehliada skutočnosť, že zmena/odstránenie

stavby ex officio v sebe, v zmysle konania prenajímateľa, môže niesť podobný prvok „dobrovoľnosti“,
kedy stavebník poruší nejakú svoju právnu povinnosť, resp. ju dobrovoľne nesplní (nechá schátrať
budovu). Rovnako odborná literatúra pri dôvode výpovede predvída oba varianty, t.j. zmenu/odstránenie
stavby ex officio, ako aj dobrovoľnú zmenu: „Odstránenie stavby môže iniciovať aj vlastník, ktorý
môže o odstránenie stavby požiadať stavebný úrad.“ (Križan, Martin, § 9, (Skončenie nájmu) In:

DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, Denisa, FEKET, Imrich, DULAK, Anton, a kol. Zmluvy o prenechaní veci
na užívanie: nájomné zmluvy, zmluvy o ubytovaní, zmluva o pôžičke a výpožičke a timesharingová
zmluva. 1. vydanie. Praha, C.H.BECK, 2012). Dôvodom začatia stavebného konania nebolo získanie
dôvodu pre výpoveď, ale prevádzkovanie nemocničného očného centra so 4 ambulanciami, sesterňou,
čakárňou a hygienickým zariadením. Táto oftalmologická starostlivosť pre územie Mesta Košice a okolie

je podľa žalovaného potrebná. Cieľom prestavby je zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v
oblasti očného lekárstva, jej skvalitnenie a zvýšenie komfortu a bezpečnosti pacientov. Tento zámer
vyžaduje nemalé investície, tak v stavebnej časti, ako aj v oblasti nákupu nových prístrojov nielen v
ambulantnej sfére, ale aj v rámci operatívy a konziliárnych činností kliniky a oddelenia nemocnice.
Skončenie nájomnej zmluvy tak nebolo cieľom, ale jedným z dôsledkov. Zároveň žalobca v nájomnej

zmluve výslovne súhlasil s možnosťami výpovede podľa § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a to
s výpovednou dobou 1 mesiac. Žalobca si tak musel byť vedomý, že v prípade budúcej prestavby
Nehnuteľnosti môže nájom predčasne skončiť. Keďže nájomný vzťah zanikol ku dňu 31.12.2022, bola
by žaloba žalobcu zjavne nedôvodná. Záverom považoval žalovaný i petit návrhu za nevykonateľný, keď
z neho jednoznačne nevyplýva, akého konania sa mal žalovaný zdržať, resp. konať a akým konaním

by žalovaný svoju povinnosť porušil. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Vo vzťahu k trovám konania žiadal, aby odvolací súd výrok č. II. zmenil tak, že prizná
žalovanému nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný vykonáva v odvolacom konaní
procesné úkony.

6. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

8. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2022 elektronicky s autorizáciou podľa osobitnéhopredpisu sa žalobca proti žalovanému domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce
v uložení povinnosti žalovanému znášať užívanie nebytových priestorov o celkovej výmere 112 m2,
nachádzajúcich sa na prízemí stavby súp. č. XXX, LV č. XXXX, k. ú. Š., v ktorých žalobca prevádzkuje

LEKÁREŇ APOTHEKE - V NEMOCNICI ŠACA, Lúčna 57, 040 15 Košice. Svoj návrh žalobca založil na
skutočnosti, že žalovaný dňa 28.11.2022 v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. doručil
žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného
s poukazom na vydané právoplatné stavebné povolenie Mesta Košice č. MK/A/2022/21745-03/II/VOZ
zo dňa 07.11.2022, ktorým boli povolené stavebné úpravy, t.j. zmena existujúcej stavby. Obával sa,

že žalovaný pristúpi k vyprataniu Nehnuteľnosti, čo spôsobí závažné škody žalobcovi (prepustenie
zamestnancov, likvidácia zásob), ako i bude mať vplyv na celú sieť lekárenskej starostlivosti v danej
oblasti.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením
súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v

napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými
vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne
vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

19. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť

neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravypomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.
1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle

§ 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či

došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť
hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

20.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesenízodňa25.4.2012podsp.zn.1Cdo/147/2011vovzťahu

k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že
„Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverným spôsobom

neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáhal, t.j. v danom prípade nároku, že
Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.11.2022 trvá. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
dôvod výpovede žalovaného, ktorá mala spočívať v skutočnosti, že žalovaný mal požiadať o vydanie
stavebnéhopovolenianastavbu„vytvorenieočnéhocentravnemocniciAGELKošice-Šaca,a.s.“,čomu
bolo vyhovené vydaním právoplatného stavebného povolenia Mesta Košice č. MK/A/2022/21745-03/

II/VOZ zo dňa 07.11.2022. Žalobca sa nestotožňoval s názorom žalovaného, ako ani názorom súdu
prvej inštancie, že vydanie stavebného povolenia na zmenu/zrušenie stavby má za následok naplnenie
výpovedného dôvodu v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb.. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že účastníci konania si v nájomnej zmluve v čl. V bod 3 v znení
jej dodatku č. 1 zo dňa 16.10.2006 vyslovene dohodli, že zmluvu uzatvorenú na dobu určitú možno

vypovedať iba v zmysle § 9 ods. 2, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
pod ktorý spadá aj sporné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f ), v zmysle ktorého prenajímateľ môže
písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak bolo rozhodnuté o odstránení
stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor. Je dôvodné súhlasiť so žalobcom,
že vlastník stavby môže kedykoľvek (za splnenia zákonných predpokladov) požiadať o povolenie na

stavebné úpravy týkajúce sa jeho nehnuteľnosti, avšak nie je dôvodné súhlasiť s názorom žalobcu,
že by zo zákonnej formulácie znenia § 9 ods. 2 písm. f) vyplývala možnosť podania výpovede, iba v
prípade, ak stavebný úrad autoritatívne rozhodne a nariadi zmenu alebo odstránenie stavby v zmysle
žalobcom prezentovaného dôvodu vymedzeného v § 88, § 88 ods. 1 písm. a) a § 135 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zo znenia § 9 ods. 2

písm. f) zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva iba podmienka rozhodnutia stavebného úradu o odstránení
alebo zmenách stavby, za súčasného predpokladu, že bránia užívaniu nebytového priestoru, žiadna
iná podmienka autoritatívneho rozhodnutia zo zákona nevyplýva. Totiž skutočnosť, či sú alebo nie
sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení zmeny/odstránenia stavby je oprávnený
posúdiť iba a výlučne stavebný úrad. Nesúhlas žalobcu s právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci, resp. správy o povolení zmeny stavby, nezbavuje toto rozhodnutie jeho záväznosti.
Je preto potrebné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že mu patrí
právo užívať nebytové priestory, ktorého ochrany sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha, pretože bolo osvedčené, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti a nebytového priestoru,
disponuje právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby, na základe ktorého uplatnil zmluvou,

resp. zákonom predvídaný výpovedný dôvod z nájomného vzťahu. Skutočnosť či žalovaný aj reálne
pristúpi, alebo nepristúpi k rekonštrukcii nebytového priestoru je v danom prípade irelevantná, nakoľko
nie je ani zákonnou, ani zmluvnou podmienkou výpovede z nájomného vzťahu. V tejto súvislosti
nemožno postup žalovaného vnímať ako porušenie zmluvných záväzkov, ako namietal v odvolanížalobca, nakoľko v prípade zmluvných vzťahov platí v prvom rade zásada voľnosti, v zmysle ktorej
sa strany i v tomto zmluvnom vzťahu (v súlade so zákonom) dohodli na jednomesačnej výpovednej
dobe i za predpokladu, ak nastane zákonom stanovený prípad výpovede z nájmu definovaného v §

9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnícke
právo je právom absolútneho panstva nad vecou (čl. 20 Ústavy SR, § 123 Občianskeho zákonníka),
ktoré môže byť obmedzené len zákonom, z vlastnej vôle vlastníka, veľmi výnimočne z vôle inej osoby
(§ 128 Občianskeho zákonníka), alebo v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom určených
podmienok rozhodnutím orgánu verejnej moci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že by žalovaný

svoje vlastnícke právo (panstvo nad vecou) na presne vymedzenú dobu v nájomnej zmluve obmedzil
tým spôsobom, že by nemohol uplatniť, ani priamo v zmluve (čl. V bod 3), vymienený dôvod skončenia
nájmu pred uplynutím dohodnutej doby, ktorý je zároveň súladný so zákonným znením.

22. Okrem vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhované
neodkladnéopatrenienespĺňaanipodmienkyproporcionalityvovzťahukžalovanému.Návrhomžalobca

sleduje uloženie povinnosti žalovanému znášať užívanie nebytových priestorov bez zjavnej reciprocity
vo vzťahu k právam žalovaného, t.j. bez zjavného protiplnenia vo forme uloženej povinnosti žalobcovi
zaplatiť za takéto užívanie nebytového priestoru, keď v petite návrhu zjavne absentuje akýkoľvek
odkaz na zachovanie povinností v zmysle napr. dovtedajšej nájomnej zmluvy pre žalobcu. Obmedzenie
výkonu vlastníckeho práva žalovaného k jeho nehnuteľnosti sa preto javí ako v rozpore so zásadou

proporcionality a nemá v navrhovanom rozsahu zákonnú oporu.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanoveníodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne
a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1as§262ods.1CSPtak,žežalovanémupriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).