Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220204034
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220204034.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobkyne: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
X/C, XXX XX H., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so
sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2. DUPOS dražobná, spol.

s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zastúpená advokátskou
kanceláriou:advoconsulting,s.r.o.,sosídlomTamaškovičova17/2742,91701Trnava,IČO:47253428,
vo veci určenia neplatnosti zmlúv a neexistencie záložného práva, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
7C/37/2020-171 zo dňa 22. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z

a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení :
„I. Súd prvej inštancie ukladá odporcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného
v časti C: ŤARCHY na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre
katastrálne územie D. pod číslom V 8627/14- č.z. 34/15, dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXX, ako - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. 1655/27 vo výmere
1485 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, parc. č. 1655/32 vo výmere 152 m2 „zastavaná plocha a
nádvorie“, parc. č. 1655/52 vo výmere 75 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, - stavby : bazén so
súpisným číslom XXXX na parc č. 1655/31 a 1655/32, v katastrálnom území D., mesta D., a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 7C/37/2020.
II. Súd prvej inštancie ukladá odporcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného

v časti C: ŤARCHY na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre
katastrálne územie D. pod číslom V 8627/14- č.z. 34/15, dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, ako - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape : parc. č. 1655/26 vo výmere
1235 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, parc. č. 1655/30 vo výmere 371 m2 „zastavaná plocha a
nádvorie“, parc. č. 1655/31 vo výmere 33 m2 „zastavaná plocha a nádvorie“, - stavby : rodinný dom so
súpisným číslom XXXX na parc. č. 1655/30, v katastrálnom území D., mesta D., a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 7C/37/2020.“

1.1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 332
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte len „C. s. p.“).

1.2. Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tvrdiac, že

žalovaní realizujú záložné právo zapísané pod č. V 8627/14- č.z. 34/15, zriadené k nehnuteľnostiam
v jej výlučnom vlastníctve, pričom vo veci existencie predmetného záložného práva prebieha súdnekonanie na Okresnom súde Dunajská Streda, pod sp.zn. 7C/37/2020, v ktorom doposiaľ nebolo
vydané právoplatné meritórne rozhodnutie. V danom prípade je podľa žalobkyne potrebná dočasná
úprava pomerov za účelom zachovania existujúceho právneho a faktického stavu, pretože výkonom

záložného práva by došlo k značnej škode na jej strane, k nezvrátiteľnému následku vo vzťahu k
založeným nehnuteľnostiam a tým k výraznému zhoršeniu jej právneho postavenia a k ohrozeniu
súdneho rozhodnutia vo veci samej. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné
dôkazy: znalecký posudok Ing. Lenky Ďurechovej č. 24/2020, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe DU-POS DD 089a/2019, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I žalovaného

1, znalecký posudok Ing. Petra Jurigu č. 82/2013.

1.3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov v rozsahu návrhu žalobkyne. Súd mal za
osvedčené, že dňa 03.12.2014 žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č.
5063898535, tento záväzok bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

zo dňa 03.12.2014. Z predložených listín, najmä z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe a
zo znaleckého posudku Ing. Lenky Ďurechovej č. 24/2020, ktorý bol vyhotovený na účely vykonania
dobrovoľnej dražby, je možné dôvodne predpokladať, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu
záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky voči žalobkyni. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa
23.11.2020 domáha určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného

práva a tiež určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným vo
výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň preukázala, že žalovaní svojím konaním, bez
akéhokoľvek judikovania, smerujú k vykonaniu záložného práva, čím je vlastnícke právo žalobkyne
k založeným nehnuteľnostiam priamo ohrozené. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom na
súde prvej inštancie pod sp.zn. 7C/37/2020, nebolo doposiaľ vydané právoplatné meritórne rozhodnutie,

pričom predmetom tohto konania je judikovanie neexistencie záložného práva žalovaného v 1. rade k
nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné a spravodlivé poskytnúť ochranu k
nároku žalobkyne, a to s poukazom aj na skutočnosť, že predmetom ochrany má byť vlastnícke právo,
ktoré v právnom poriadku Slovenskej republiky požíva výnimočnú ochranu. Nariadením neodkladného

opatrenia nevznikne žalovaným žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k sporným nehnuteľnostiam
sa nemení, záložné právo naďalej existuje, dočasne je pozastavený len jeho výkon. Žalobkyni však
vykonaním dražby reálne hrozí, že o svoje nehnuteľnosti príde.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade s

poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) C. s. p. keď uviedol, že súd
- nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok s ohľadom na existenciu pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v 2. rade (písm. a),
- konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d),
- súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f), a

- vec nesprávne právne posúdil (písm. h).

2.1. Dôvodil tým, že žalobkyňa si nesplnila procesnú povinnosť opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pred žalovaným v
2. rade. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia považuje žalovaný v 2. rade za

nespôsobilý, žalobkyňa v ňom neosvedčila svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému v 2. rade a jej návrh voči žalovanému v 2. rade je potrebné zamietnuť.

2.2. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktoré zakladajú nároky žalovaného v 1. rade uspokojované výkonom

záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa koná na návrh žalovaného v 1. rade. Žalovaný v
2. rade vyslovil presvedčenie o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, a preto z
nižšie uvedených dôvodov považuje nariadené neodkladné opatrenie voči nemu za vecne nesprávne
a nezákonné. Zdôraznil, že nie je nevyhnutné ukladať dražobníkovi povinnosť zdržať sa realizácie
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením, pretože za splnenia uvedených

podmienok mu takúto povinnosť ukladá priamo zákon. S poukazom na uvedené tak nemôže byť dané
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a
žalovaným v 2. rade. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/100/2019
zodňa08.07.2019,KrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6Co/57/2019zodňa28.03.2019,KrajskéhosúduvNitre sp. zn. 9Co/467/2016, Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp.zn. 20Csp/37/2016 z 09.08.2016,
Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra
2015. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nemožno považovať za presvedčivé a také, ktorým by

súd prvej inštancie v súlade s platným právom a ustálenou rozhodovacou praxou vysvetlil dôvody, pre
ktoré nariadil neodkladné opatrenie aj voči žalovanému v 2. rade. Nesúhlasil ani so záverom súdu
prvej inštancie, že je daný dôvod, pre ktorý má byť žalobkyni poskytnutá právna ochrana vydaním
neodkladného opatrenia, keď v samotnom návrhu absentujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade

začal vykonávať záložné právo v súlade so zákonom, a to po tom, ako došlo k porušeniu zmluvných
povinností zo strany žalobkyne, a potom ako žalovaný v 1. rade podal návrh na vykonanie dražby, pričom
výkonom záložného práva sleduje žalovaný v 1. rade výlučne uspokojenie svojej splatnej pohľadávky,
ktorá prevyšuje sumu 2.000 eur. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, kde súd konštatuje, že
nariadeným neodkladným opatrením nevznikne žalovaným v 1. a 2. rade žiadna ujma, pretože súčasný
stav k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení, záložné právo existuje naďalej a je len dočasne

pozastavený jeho výkon. Ak záložný veriteľ a dražobník plne v súlade s platným právom vedú výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom v prípade vydraženia predmetu dražby má jej pôvodný
vlastník (v tomto prípade žalobkyňa) stále k dispozícii zákonom upravenú žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, je nepochybné, že obmedzením ochrany vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade
k peňažným prostriedkom, ktoré mu patria a nemôže nimi disponovať podľa vlastného uváženia na

tvorbu zisku (pričom s takýmto opakovaným výkonom dobrovoľnej dražby mu vznikajú ďalšie náklady,
na ktorých úhradu nemusí výťažok dražby v budúcnosti postačovať), žalovaným ujma vzniká, pričom
takáto ujma vzniknúť nemusí, pretože je daný prostriedok právnej ochrany v podobe možnosti žalovať
o neplatnosť dražby, a preto úprava pomerov medzi stranami nie je nevyhnutná. Poukázal pritom na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/240/2018 zo dňa 28.08.2018.

2.3. Odvolaciemu súdu žalovaný v 2. rade navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamieta a
žalovanému v 2. rade prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie zmenil a návrh zamietol, prípadne podanie žalobkyne odmietol a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania, s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. a), b), c), d), e),
f), g), h) C. s. p..

3.1. Poukázal na ustanovenie § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. - o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony (v znení zákona č. 9/2021 Z.z.), ktoré je účinné od vyhlásenia zákona č. 9/2021
Z. z., t. j. odo dňa 19.1.2021. Za uvedeného stavu je výkon záložného práva formou organizovania
dobrovoľnej dražby zakázaný priamo zákonom a z uvedeného nepochybne vyplýva, že právne vzťahy

nevyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava nie je potrebná, pretože dočasnú úpravu stanovuje
priamo zákon (čo vylučuje potrebu individuálnej úpravy individuálnym súdnym rozhodnutím). Poukázal
na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra
2015, k výkladu § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, uverejnené v Zbierke Stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 1/2016 pod č. 2, t. j. R 2/2016, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku a tým nepochybne i o skutočnosť preukazujúcu, že došlo k zásahu do práva na spravodlivý
proces vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. zásahu do základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Napadnuté rozhodnutie v časti rozhodujúcej dotýkajúcej sa odôvodnenia

resp. relevantných myšlienkových úvah súdu, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie (o.i. vo
vzťahu k relevantným právnym normám upravujúcim predmetné právne vzťahy) - považuje odvolateľ
za rozhodnutie vecne nesprávne, ktoré neprimeraným spôsobom zasiahlo a zasahuje do zákonom
a Ústavou chránených základných práv odvolateľa a zároveň za rozhodnutie, v ktorom v podstatnej
časti absentuje relevantné odôvodnenie (pričom sa tak do úvahy neberie o.i. existencia všetkých

relevantných právnych noriem, judikatúra ÚSSR, nie je odôvodnená existencia všetkých kumulatívnych
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, koná sa o úplne zjavne nespôsobilom návrhu) a
uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím arbitrárnym (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS154/05 z 28. februára 2006, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp.zn. 4 Cdo 337/2015 atď.). Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu, nie je možné (a to s ohľadom na
absenciu nižšie uvedeného) zistiť: z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a
konkrétne ktorých listín/prostriedkov osvedčenia označených v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu
dospel súd k všetkým skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia,
k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam, existencia ktorých je v súhrne nevyhnutná pre
zákonné nariadenie neodkladného opatrenia dospel, aký (celkový - z pohľadu existencie všetkých
nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav na ich základe ustálil, ako tento (celkový -

z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav subsumoval
pod jednotlivé ustanovenia (neuvedených) právnych noriem a ako tak ustálil celkový stav právny,
ako a čím sa osvedčil nárok „navrhovateľa“ a aký je reálny súvis údajného konania vo veci samej
so zjavne nedôvodným obsahom a obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, ako dospel k
záveru o existencii ujmy (keď ujma je dôsledkom protiprávneho konania, nie výkonu práva) a čím
ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných

právnych noriem, ako súd odôvodnil osvedčenia existencie všetkých nevyhnutných skutočností,
existencia ktorých musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená, ak má byť neodkladné opatrenie
zákonne nariadené, atď. Uvedené rozhodnutie nemôže ani strana, ani odvolací súd (v napádanej
časti) preskúmať, keď rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov
(podstatných pre rozhodnutie súdu), v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia všeobecného charakteru,

ktoré nie sú odôvodnením, ale konštatovaním, navyše konštatovania v priamom rozpore s obsahom
relevantnýchprávnychnoriemaustálenousúdnoupraxou,pretoje(o.i.vsúladesR2/2016)rozhodnutie
arbitrárne a nepreskúmateľné.

3.2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol skutočnosti ničím neosvedčené a zároveň rozhodol spôsobom

(výrokom s obsahom), ktorý žalobkyňa vôbec nenavrhovala. Z návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia zdržania sa výkonu záložného práva, avšak vôbec
neuviedla ktorého záložného práva - uvedený návrh uvedené označenie záložného práva - jeho
identifikáciu neobsahuje, na nehnuteľnosti môže byť zriadených väčšie množstvo záložných práv (a ako
vyplýva z LV je tomu tak).

3.3. Žalobkyňa fakticky nič relevantné netvrdila a vôbec nič neosvedčila, jej postup je úplne zjavne
špekulatívny (podanie návrhu niekoľko dní pred konaním vyhlásenej dražby, pričom zmluvy sú z r.2014,
nejde tak o okolnosti náhle) a uvedené nemôže byť na ujmu právam žalovaného, výška možného
majetkového poškodenia žalovaného je v enormnej výške - dlh dlžníka presahuje 800.000 eur. Súd

nemôže (v podstate bezdôvodne, len na základe tvrdení jedného zo záložcov) zakázať žalovanému
realizáciu jeho zákonných opatrení, uvedený postup je v priamom rozpore s Ústavou. Predpokladom
preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi
ťažko napraviteľný právny stav. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
účinného od 1.6.2014: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.) oprávnenými subjektami - stranami, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté (§ 359

C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2
a § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario),
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodneniepreskúmavanéhouzneseniaiargumentyžalovanýchpredostretévodvolacomkonaní,bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky odôvodňujúce nariadiť neodkladné opatrenie v znení výroku

napadnutého uznesenia.

6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha voči žalovanému v 1.
rade určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a určenia neexistencie záložného práva zriadeného na základe zmluvy o
zriadení záložného práva. Podľa tvrdení žalobkyne je zmluva o splátkovom úvere neplatná z dôvodu,

že mala byť zriadená podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako hypotekárny úver, čo sa nestalo.
Záložná zmluva je podľa žalobkyne neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože túto zmluvu
nepodpísala vážne, ale nerozvážne. Následne sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhala voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uloženia povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva z dôvodu, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaných

realizovaný výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, keď žalovaný v 1. rade ako záložný
veriteľ oznámil žalobkyni ako záložcovi začatie výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach
formou dobrovoľnej dražby. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade žalobkyňa odôvodnila tým, že
nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej
ochrane je potrebné nariadiť žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi/navrhovateľovi dražby

a žalovanému 2 ako dražobníkovi, aby sa zdržali výkonu záložného práva a predaja/scudzenia
nehnuteľností na dražbe. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným
ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere dňa 03.12.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 750.000 eur. Záväzok zo zmluvy o úvere bol zabezpečený v prospech žalovaného v 1. rade ako
záložného veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa svoj

záväzok splácať úver riadne neplnila, jej dlh podľa tvrdení žalovaného v 1. rade prevyšuje 800.000 eur.

11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že podľa citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p.
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pričom tieto
pomery musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Nie je možné neodkladným opatrením upraviť

faktické pomery. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa potreba úpravy javila ako
naliehavá.

12. Podľa § 10 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od
vykonaniadražby,poverovaniapredajommajetkudražobníka,organizovaniaponukovéhokonaniaalebo
iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku
dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára
2021 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 28. februára 2021 povinný upustiť od vykonania exekúcie

predajom nehnuteľnosti.

13. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 22.01.2021, teda v období, na
ktoré sa vzťahovalo citované zákonné ustanovenie. Odvolací súd tak konštatuje, že odvolacia námietka
žalovaného v 1. rade o tom, výkon záložného práva formou organizovania dobrovoľnej dražby bol

zakázaný priamo zákonom, právne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade teda nevyžadovali
dočasnú úpravu, je dôvodná. Nie je tak naplnený základný predpoklad nariadenia neodkladného
opatrenia - naliehavá potreba bezodkladnej úpravy právnych pomerov. Nariadenie neodkladného
opatrenia súdom prvej inštancie preto bolo nedôvodné.

14. Naviac vo vzťahu k žalovanému v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č.
323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(vďalšomtexte „zákon o dobrovoľných dražbách“), je navrhovateľom dražby i osoba, ktorá vykonáva záložné
právo, t. j. záložný veriteľ a dražobníkom podľa § 6 ods. 1 tohto zákona je osoba, ktorá dražbu organizuje
a teda nevykonáva záložné právo.

16. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný v
2. rade je osobou, ktorá dražbu organizuje, nevykonáva záložné právo, nie je mu teda možné uložiť
povinnosť, aby sa zdržal výkonu záložného práva. Napokon, z obsahu spisu ďalej vyplýva, a to aj s
poukazom na uvedené skutočnosti, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade právne vzťahy nevznikli,

nie sú tak dané právne vzťahy, ktoré by bolo možné medzi nimi upraviť neodkladným opatrením.

17. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil postupom
podľa § 388 C. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, sa
odvolací súd ďalšími námietkami uvádzanými žalovanými v 1. a 2. rade v odvolacom konaní nezaoberal,
pretože neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).