Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 4. december 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/233/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207727
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122207727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. G. H., I. X, proti manželovi navrhovateľky: J. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. K. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto

r o z h o d o l :

I. manželstvo účastníkov konania A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX v E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého A. L. I. I. E., vo zväzku X, ročník
XXXX, na K. XX, pod poradovým číslom X rozvádza,

II. na čas po rozvode zveruje mal. K. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,

III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

IV. otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. K. sumou 30 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva,
opakovane do budúcna,

V. styk otca s maloletou neupravuje,

VI. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.09.2022 žiadala manželstvo
s manželom rozviesť a ponechať úpravu pomerov k maloletému dieťaťu, ktoré ešte pochádza
z manželstva tak ako doteraz, čiže zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť
výživné vo výške 30 Eur, styk neupravovať.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom vzhľadom na rozvrat manželstva dlhodobo nežije v spoločnej
domácnosti. Príčinou rozvratu je predovšetkým alkohol, ktorý požíva manžel, nezmyselná žiarlivosť
a citové vydieranie.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril. Bez ospravedlnenia sa nedostavil na neformálne
stretnutie rodičov pred vyšším súdnym úradníkom, taktiež nereagoval na telefonáty a nedostavil sa
ani na pojednávanie hoci naňho bol riadne a včas predvolaný. Opatrovníkovi pri šetrení uviedol, že

s návrhom na rozvod nesúhlasí. Nechápe čo manželka ešte chce pokiaľ sa už odsťahovala.

3. Opatrovník v prípade rozvodu navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca
určiť primerané výživné. Styk upraviť nežiadal.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s rodným listom maloletej,
sobášnym listom účastníkov, potvrdením o poberaní invalidného dôchodku manželom navrhovateľky,

správou opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29P/24/2021, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Účastníci konania sú manželia, pričom manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o prvé
manželstvo a z manželstva pochádza päť detí, pričom štyri sú plnoleté. Maloletou ostala K. B., nar.

XX.XX.XXXX.

6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 29P/24/2021-25 zo dňa 08.04.2021 bola schválená rodičovská
dohoda, ktorou bola zverená maloletá do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené
výživné 30 Eur mesačne. Styk otca s maloletou upravený nebol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
04.05.2021.

7. V súčasnosti matka spolu s maloletou a ďalšími dvoma plnoletými dcérami, manželom jednej
a maloletým vnukom žijú v dvojizbovom nájomnom byte, za ktorý uhrádzajú nájom a inkaso 380 Eur
mesačne. Matka pracuje ako predavačka a jej čistý mesačný príjem spolu s daňovým bonusom je asi
850 Eur mesačne. Otec na výživu dieťaťa prispieva sporadicky. Občas dieťaťu niečo zakúpi. Matka

s dcérou chodí za otcom do pôvodného bydliska rodiny, do obce E., kde má otec vlastný dom. Matka
uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním, vedením domácnosti, stravovaním, školskými poplatkami
a podobne.

8. Maloletá K. je žiačkou šiesteho ročníka základnej školy, je zdravá, dosahuje dobré študijné výsledky.

9. Otec maloletej je čiastočný invalidný dôchodca, je nezamestnaný, žije v štvorizbovom rodinnom dome
v obci E.. Invalidný dôchodok poberá vo výške 163,60 Eur.

10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že príčinou podania návrhu na rozvod bolo nadmerné

požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela a následné útoky na jej osobu, nadávky, ktoré
postupom času smerovali aj voči deťom, prípadne rodine navrhovateľky. Neskôr sa otec stával slovne
agresívnym aj v čase keď nebol pod vplyvom alkoholu. Útoky znižovali dôstojnosť navrhovateľky,
smerovali voči nej pričom mala byť údajne neverná, čo navrhovateľka rezolútne odmietla. V rodine
účastníkov v minulosti zasahovala policajná hliadka. Navrhovateľka spolu s deťmi niekedy celú noc

nespali kvôli útokom manžela navrhovateľky, prípadne museli spoločnú domácnosť opustiť kvôli tomu,
aby si zachránili zdravie.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 23 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli

k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sana výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

19. V predmetnom konaní súd zistil, že účastníci spolu dlhodobo nežijú, nehospodária. Manžel
sa minimálne podieľa na výchove maloletej. Túto riadne a po každej stránke zabezpečuje matka.
Taktiež účastníci spolu intímne nežijú, nezdieľajú sa, prakticky spolu nekomunikujú. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam, súd napriek odporu manžela navrhovateľky, manželstvo rozviedol, keďže potvrdil

faktický rozvrat tohto vzťahu aj právne. Ani dlhodobé trvanie manželstva nemôže byť dôvodom pre
jeho zachovanie, pokiaľ je vzťah tak vážne rozvrátený, ako v tomto prípade a pokiaľ navrhovateľka
v žiadnom prípade nesúhlasí s ďalším pokračovaním manželstva. Manželstvo je dobrovoľný zväzok
dvoch dospelých, slobodných ľudí a pokiaľ jeden absolútne odmieta ďalšie spolužitie, súdu nezostáva
nič iné len návrhu vyhovieť. Súd tiež poukazuje na to, že manžel nijakým spôsobom nesanuje vzťah,

prípadnenemenísvojepostoje.Naopakakceptujeskutočnosť,ženavrhovateľkasnímnežijevspoločnej
domácnosti a chce len zachovať manželstvo bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom sa jeho vzťah
s navrhovateľkou zlepšil. Pokiaľ má manžel navrhovateľky pocit, že rozvodom manželstva sa môže
zmeniťjehovzťah,resp.stretávaniesmaloletoudcérou,totovšakspolunesúvisí.Rozvodommanželstva
nedochádza k zmene rodičovských práv a povinností a taktiež ani k spôsobu stretávania sa otca

s maloletou. Teda ani toto nemôže byť dôvodom pre ponechanie účastníkov v manželstve. Súd teda
manželstvo rozviedol.
Čo sa týka úpravy pomerov, vzhľadom na návrh navrhovateľky tomuto vyhovel, teda ponechal maloletú
v jej starostlivosti. Zo strany manžela vzhľadom na jeho príjem, určil výživné vo výške 30 Eur mesačne,
styk neupravoval. Pokiaľ dôjde k zmene pomerov, či už na strane manžela navrhovateľky alebo na strane

maloletej je možné upraviť výšku výživného prípadne aj styk otca s maloletou.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

22. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa
Civilnéhomimosporovéhoporiadku,súdnepriznalnáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkovkonania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.