Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 25, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123200418
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123200418.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v konaní o návrhu žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, B.,
zastúpený JUDr. Michaelou Černákovou, BSc., so sídlom Revolučná 870/2, Žilina, proti žalovanej: E.
B., F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2023 domáhal vydania neodkladného opatrenia,
ktorým by uložil žalovanej povinnosti:
„I. Do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo do uzatvorenia
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi E. B., nar. XX.X.XXXX a A. B.,

nar. XX.X.XXXX, podľa toho ktoré nastane skôr, súd z a k a z u j e E. B., nar. XX.X.XXXX, vstúpiť do
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie: B., okres: G., obec: B.,
a to: do rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parc. č. 2044/5, na
pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 465 m2, druh pozemku: záhrada, a na pozemok parc. č. XXXX/X o
výmere 12 m2, druh pozemku: záhrada, ktoré tvoria obydlie A. B. a v ktorých býva, bez prítomnosti A.
B., nar. XX.XX.XXXX a bez prítomnosti jeho advokátky, bez predchádzajúceho písomného oznámenia

o vstupe na uvedené nehnuteľnosti.
E. B., nar. XX.X.XXXX, je povinná v písomnom oznámení o vstupe na vyššie uvedené nehnuteľnosti
uviesť dátum a čas vstupu na vyššie uvedené nehnuteľnosti a doručiť oznámenie advokátke H. I. H. D.,
J. na e-mailovú adresu: K. najmenej 48 hodín vopred.
II. Súd n a r i a ď u j e povinnej E. B., nar. XX.X.XXXX, aby nekontaktovala A. B., nar.
XX.X.XXXX, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami priamo, a aby

s navrhovateľom komunikovala výlučne prostredníctvom jeho advokátky JUDr. Ing. Jany Černákovej,
PhD.
III. A. B. je povinný bez zbytočného odkladu povinnej E. B. oznámiť prípadnú zmenu advokáta.“
2. Návrh odôvodnil tým, že on a žalovaná sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo právoplatne
rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 14.12.2022, sp. zn. 30P/48/2022, právoplatným a
vykonateľnýmdňa21.12.2022.Bezpodielovéspoluvlastníctvomanželovkudňupodaniatohtonávrhuna

nariadenie neodkladného opatrenia vyporiadané nie je. Do masy BSM patria aj nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. B., Okres: Žilina, obec: Belá, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený
na pozemku parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 465 m2, druh pozemku: záhrada a
pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 12 m2, druh pozemku: záhrada.
3. Žalovaná počas trvania manželstva dňa 1.5.2022 opustila spoločnú domácnosť a spoločné obydlie
– rodinný dom z dôvodu svojej novej známosti, pričom si so sebou odniesla zo spoločnej domácnosti

aj všetky nevyhnutné veci pre jej život, s výnimkou pár drobných vecí. Vytvorila si novú domácnosť,
presťahovala sa do nového bytu v nájme, v ktorom v súčasnosti žije aj so svojou dcérou a so svojímnovým partnerom. Bývalá manželka v konaní o rozvode pred súdom v rámci jej výsluchu súdu uviedla,
že zo spoločnej domácnosti a spoločného obydlia rodinného domu na adrese C. D. XXXX/XXX, B.,
odišla sama s dcérou na základe vlastného rozhodnutia a tiež uviedla, že má nové obydlie - spoločnú

domácnosť s novým partnerom. V časti týkajúcej sa výživného odôvodňovala požadovanú výšku
výživného aj skutočnosťou, že dcéru musí voziť autom dlhšiu vzdialenosť zo svojej novej domácnosti
do školy v Belej, a teda žalovaná potvrdila, že jej obydlie už viac nie je v rodinnom dome na adrese C.
D. XXXX/XXX, B., kde v súčasnosti už nežije, vôbec sa nezdržiava a kde už nemá takmer žiadne svoje
veci, s výnimkou starších, nepotrebných vecí.

4. Z dôvodu, že žalobkyňa si vytvorila novú domácnosť s novým partnerom, medzi manželmi došlo k
ústnejdohode,žedovyporiadaniaBSM,zostanevrodinnomdomebývaťnavrhovateľ.Uvedenejdohode
zodpovedá aj zvýšenie dohodnutého výživného z pôvodných 130,- eur na 200,- eur, nakoľko žalovaná
argumentovala vysokými nákladmi na jej a dcérine nové bývanie, ako aj jej tvrdenie pred súdom, že na
rodinný dom v Belej nijako finančne neprispieva, nepodieľa sa na úhrade žiadnych nákladov súvisiacich
s vlastníctvom domu, nakoľko v tomto dome už dlhší čas nebýva.

5. Zdôvodnil, že v zmysle odbornej literatúry, pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325
ods. 2 písm. f) CSP, je rozhodujúci faktický stav užívania obydlia za účelom bývania, a ten je v danom
prípade taký, že dotknutý rodinný dom z rozhodnutia žalovanej užíva iba sám navrhovateľ. Vzhľadom
na mnohé negatívne skúsenosti s bývalou manželkou pokiaľ ide o komunikáciu, vzájomné dohody
a ich (ne)dodržiavanie, ako i v reakcii na jej požiadavky nedôvodne ohrozujúce práva navrhovateľa,

navrhovateľ dňa 6.1.2023 adresoval žalovanej list, ktorým jej okrem iného oznámil, že bude ústretový
k uzavretiu mimosúdnej dohody o vysporiadaní BSM, žiada však komunikovať cez advokátov. Tiež
uviedol, že dom užíva sám, nakoľko tam má obydlie a prípadné veci jej pripraví po predchádzajúcej
komunikácii, prípadne jej umožní vstup, avšak iba na nevyhnutný čas, v nevyhnutnej miere a na základe
vopred dohodnutého času a iba za prítomnosti jeho advokátov.

6. Tiež poukázal na to, že žiadal, aby s ním bývalá manželka komunikovala už len písomne a
netelefonovala mu. Žalovaná však uvedenú slušnú a dôvodnú komunikáciu navrhovateľa vôbec
nerešpektovala, a napriek tomu sa rozhodla konať svojvoľne, závažne zasahujúc do práv navrhovateľa.
Dňa 7.1.2023 spolu s ďalšími dvoma osobami, jej otcom a neznámym mužom (pravdepodobne s
jej novým partnerom), bez predchádzajúceho upozornenia či akejkoľvek dohody, napriek žiadosti

navrhovateľa o korektnú komunikáciu prostredníctvom advokátov, svojvoľne vnikla do obydlia
navrhovateľa, ktoré už nie je jej obydlím a v ktorom už takmer rok nebýva ani ho takmer
vôbec nenavštevuje či inak neužíva, hrubo nerešpektujúc jeho požiadavku na predchádzajúcu
dohodu, so zámienkou, že musí zobrať z domu dcére veci. Skutočnosť, že išlo iba o zámienku
potvrdzuje aj kamerový záznam, z ktorého vidno, že tieto osoby odišli napokon z obydlia bez vzatia

akýchkoľvek dcériných vecí, čo navrhovateľ zistil aj z jeho následnej prehliadky domu. Tieto tri osoby,
ktoré neoprávnene vstúpili do obydlia navrhovateľa, bez upozornenia, násilne prekonali prekážku
zabezpečujúcu obydlie navrhovateľa, v ktorom býva - presekli visiaci zámok na vstupnej bráne do
dvora, odcudzili reťaz zabezpečujúcu bránu, následne neznámy muž neoprávnene, bez povolenia
navrhovateľa, snímal pomocou svojho mobilu/kamery priestor okolo domu, a dôvodne sa možno

domnievať že nepochybne aj interiér domu, čím získaval poznatky o rodinnom a súkromnom živote
navrhovateľa a osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, hrubo zasahujúc do jeho súkromia v obydlí.
Navrhovateľ nemá s touto osobou, ktorú priviedla žalovaná, žiadny vzťah, nikdy ho osobne nestretol.
Uvedené konanie preukazujú kamerové záznamy, ktorý má navrhovateľ k dispozícii, pričom ide o
prípustný dôkaz, vzhľadom na to, že na vonkajšej bráne pred vstupom na pozemok k domu je viditeľné

upozornenie o monitorovaní súkromného priestoru kamerou. Uvedený dôkaz označil navrhovateľ aj pri
podaní trestného oznámenia dňa 07.01.2023 na OOPZ v Terchovej.
7. Žalovaná a ďalšie dve cudzie osoby neznámym spôsobom vnikli aj do domu, napriek jeho
zabezpečeniu dvoma kľúčmi zastrčenými v zámkach na oboch vchodových dverách v polohe, aby
sa žiadne vstupné dvere nedali zvonku otvoriť (čo navrhovateľ urobil, pretože sa už vopred obával

násilných reakcií a atakov bývalej manželky po rozvode). Išlo teda o násilné vniknutie do obydlia
navrhovateľa, keď boli prekonané prekážky zabezpečujúce obydlie pred neoprávneným prístupom iných
osôb. Navrhovateľ vopred informoval žalovanú, že v daný víkend v dome nebude, a teda jej konanie a
konanie ďalších osôb bolo cielené, pretože disponovali informáciou o navrhovateľovej neprítomnosti, čo
v danom prípade využili a zneužili pre nepovolený zásah do jeho práv. Navrhovateľovi takéto zásahy

do jeho osobnej sféry a súkromia spôsobujú strach, obavy a vysokú mieru stresu. Okrem toho, z domu
zmizli dva kľúče od vstupných dverí. Navrhovateľ nemá vedomosť, kde a u koho sa kľúče od jeho
obydlia nachádzajú. Žalovaná neinformovala navrhovateľa o tom, či si kľúče ponechala a komu ich
zverila. Uvedené znamená, že do navrhovateľovho obydlia môžu mať v súčasnosti prístup aj cudzieosoby, navyše ktorých totožnosť navrhovateľ ani nepozná, a teda navrhovateľ je ohrozený na svojom
súkromnom a rodinnom živote, ale najmä i na svojej bezpečnosti, keď je vystavený riziku, že kedykoľvek
mu ktokoľvek môže neoprávnene vstúpiť do jeho obydlia, tak ako to urobila dňa 7.1.2023 žalovaná spolu

s ďalšími dvoma osobami. Navrhovateľ je teda vystavený bezprostredne hroziacej ujme na zdraví a
živote, majetkovej škode či iným nežiadúcim neoprávneným zásahom do jeho súkromného a rodinného
života, na ktorý má nesporné právo.
8. Tiež uviedol, že dňa 15.1.2023 spolu s ďalšími dvoma osobami, jej otcom a neznámym mužom
(pravdepodobne s jej novým partnerom), žalovaná opakovane bez akéhokoľvek oznámenia, resp.

upozornenia vstúpila do obydlia navrhovateľa, ktorý prítomnosť osôb zistil z kamerového záznamu.
Počas prítomnosti týchto osôb žalovaná oznámila navrhovateľovi SMS správou, že montuje na jeho
obydlie kamerový systém za účelom monitorovania. Navrhovateľ v strachu zo situácie a obavách o svoju
bezpečnosť, po zistení, že žalovaná opakovane s cudzími osobami narušila obydlie navrhovateľa, bol
nútený v prítomnosti svojho brata (ktorého požiadal o prítomnosť zo strachu) odniesť si zo svojho obydlia
zopár osobných vecí, ktoré nevyhnutne potrebuje na najbližšie dni a aby mohol prespať u svojej rodiny.

Na deň 16.1. a 17.01.2023 si navrhovateľ z dôvodu silného psychického stresu a rozrušenia zobral v
práci dovolenku. Žalovaná veľmi dobre pozná povahu a psychiku navrhovateľa, čo evidentne zneužíva
vo svoj prospech, pravdepodobne za účelom, aby navrhovateľ natrvalo opustil dom patriaci do BSM
bývalých manželov. Už počas manželstva žalovaná žiadala navrhovateľa (v čase keď už mala nový
intímny vzťah), aby dom aj s priľahlými pozemkami prepísal na ich dcéru. Žalovaná týmto spôsobom

pokračuje v neoprávnených zásahoch do súkromia navrhovateľa a spôsobuje mu svojím konaním
psychické útrapy, ktoré majú dopad na duševné zdravie navrhovateľa, ako bolo potvrdené aj na základe
vyšetrenia u klinického psychológa a neuropsychológa dňa 16.01.2023.
9. Podľa metodického usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov č. 5/2016 Monitorovanie
priestorov verejnosti neprístupných, nie je možné obydlie monitorovať bez súhlasu osôb, ktoré v ňom

bývajú, pričom pre takéto monitorovanie sú irelevantné vlastnícke vzťahy k monitorovanému priestoru.
Navrhovateľ vzhľadom na dlhšie trvajúce ataky od žalovanej trpí dôvodnou obavou o svoju bezpečnosť,
prežíva silnú neistotu a rozrušenie z toho, že jeho obydlie už viac nemôže považovať za chránený
priestor – s dvoma kľúčmi od jeho domu disponujú neznáme osoby v dôsledku konania žalovanej,
a najmä z dôvodu, že žalovaná nemá žiadny skutočný záujem užívať nehnuteľnosť či iba vziať si svoje

hnuteľné veci, ale má záujem navrhovateľovi predovšetkým znepríjemňovať život, robiť mu schválnosti,
vystrašiť ho nepriamym nátlakom a eventuálne pravdepodobne i docieliť jeho vysťahovanie sa z domu.
Preto navrhovateľ trvá na jeho prítomnosti a prítomnosti tretích osôb – advokátov ako nezávislých osôb
pri akomkoľvek kontakte so žalovanou a pri jej komunikácii s ním, najmä tiež pri vstupe do rodinného
domu v Belej, v ktorom navrhovateľ býva, a v obmedzení žalovanej v nevyhnutnej miere na základe

požadovaného neodkladného opatrenia, aby žalovaná nemohla už viac neoprávnene zasahovať do
fyzickej a duševnej integrity navrhovateľa.
10. Zdôraznil, že z časových údajov kamerového záznamu vyplýva, že žalovaná s jej otcom a ďalším
neznámym mužom sa v interiéri domu pohybovali približne pol hodinu. Navrhovateľ nemá monitorovaný
aj priestor vnútri domu, preto nevie, čo žalovaná s ďalšími osobami v jeho obydlí robili, a nie je

možné vylúčiť, že mu do interiéru zaviedli prípadne monitorovacie zariadenie, prehľadávali jeho osobné
veci, čo je možné vzhľadom na žiarlivostné a iné prudké emocionálne nestabilné, majetkárske reakcie
bývalej manželky ako i jej túžbu pomstiť sa. Uvedené predstavuje hrubý a závažný zásah do súkromia
navrhovateľa, ktorý nie je akceptovateľný ani právne prípustný. Navrhovateľ ihneď po zistení daného
incidentu uvedené skutočnosti osobne oznámil na príslušnom oddelení polície dňa 7.1.2023 kde podal

trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 2 písm. b), c), d) Trestného zákona a trestného činu ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a
ods. 2 písm. b), c), d) Trestného zákona.
11. Z obavy o svoju bezpečnosť, vzhľadom na to, že neznáme osoby majú aktuálne kľúč od jeho obydlia,
dňa 7.1.2022 a ani nasledujúce dni sa do svojho domu už navrhovateľ na trvalo nevrátil, keďže sa bál

prípadnej konfrontácie a takisto aj možného fyzického násilia či ďalšieho psychického násilia voči jeho
osobe. Pár nocí po incidente nespal, bol značne rozrušený a útočisko hľadal u svojich blízkych, kde
dočasne, do času nevyhnutných opatrení pre jeho bezpečnosť, aj zotrval. Zdôraznil, že podľa článku
21 ods. 1, 3 Ústavy SR platí: „Obydlie je nedotknuteľné a nie je doň dovolené vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva. Zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v

demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv
a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.“
12. Tiež uviedol, že pokiaľ ide užívanie nevyporiadaného majetku, navrhovateľ sa nebráni jeho
sprístupneniu, tak ako to uviedol aj v jeho emaile adresovanom žalovanej; je však potrebné, abybolo takisto chránené aj jeho právo na pokojný rodinný a súkromný život, do ktorého žalovaná
opakovane zasiahla a existuje dôvodná obava, že bude zasahovať aj naďalej, keďže vôbec nerešpektuje
komunikáciu navrhovateľa a koná násilným spôsobom, bez predchádzajúcej dohody či bez akéhokoľvek

upozornenia. Takisto je nevyhnutné, aby ďalšia komunikácia žalovanej bola už len vecná, bez atakov,
prekrúcania informácii, násilného spôsobu a v medziach slušnosti a primeranosti, preto navrhovateľ
žiada o obmedzenie komunikácie žalovanej tým spôsobom, že bude oprávnená s navrhovateľom
komunikovať už len prostredníctvom advokátov (čo v súčasnosti ona nerešpektuje). Jedine takým
opatrením, plne primeraným vo vzťahu k povinnej, možno zamedziť nepríjemným výstupom a ďalšej

eskalácii konfliktu, ktoré už dlhodobo vystavujú navrhovateľa stresu a úzkosti a spôsobujú tým
navrhovateľovizásahdojehoduševnejintegrity.Uvedenénepochybnepotvrdzujúajsvedeckévýpovede
– čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov a blízkych navrhovateľa, ktorí citlivo vnímajú jeho zlé
psychologické rozpoloženie v dôsledku správania žalovanej a podrobne sa vyjadrujú k zásahom do
psychickej, ale i fyzickej sféry navrhovateľa žalovanou.
13. Tiež poukázal na skutočnosť, že mu bolo predpísané väčšie množstvo liekov a po silnom rozrušení

z udalostí zo dňa 7.1.2023 takisto objednal na pracovisko klinickej psychológie a neuropsychológie,
psychoterapie, kde u klinickému psychológa J. H. L. dňa 16.1.2023 o 11.00 hod. absolvoval terapiu
za účelom zmiernenia pociťovaných ťažkostí, prežívaných negatívnych javov a správnej krízovej
intervencie. V lekárskej správe klinický psychológ zhodnotil, že navrhovateľ má zvýraznenú úzkostnú
symptomatiku pri výraznom psychosociálnom strese a miernu depresívnu symptomatiku, prítomné

obavy zo správania druhých osôb, a že emočné konfliktné situácie a stres výrazne znižujú kvalitu života
a môžu spôsobovať stresom indukované psychické poruchy. V správe je ďalej konštatované, že rozvod
bol turbulentný, manželka nerešpektuje navrhovateľom navrhnuté pravidlá, snaží sa s ňou dohodnúť,
avšak situácie, kedy do jeho súkromia vstupujú cudzie osoby po pozemku aj vo vnútri domu predstavuje
pre navrhovateľa veľké vypätie a je to pre neho veľmi stresujúce. V noci sa budí, má obavy či nepríde

bývalá manželka s nejakými ľuďmi do domu. Aj uvedené preukazuje zásahy do integrity navrhovateľa a
osvedčuje potrebu intervencie zo strany súdu za účelom ochrany navrhovateľa v dôsledku opakujúcich
sa zásahov žalovanej a za účelom predídenia ďalších negatívnych zásahov, ktoré následne môžu
spôsobiť psychické poruchy, ako konštatuje klinický psychológ.
14. Poukázal na komentáre k nariadeniu neodkladného opatrenia, podľa ktoré „pre nariadenie

neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo
iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu
vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným
záujmom.“ (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.:
Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1231 - 1246: F. Sedlačko.). Preto návrhom žiada, aby súd

dočasne, do času právoplatného vyporiadania BSM bývalých manželov, v nevyhnutnej miere upravil
pomery manželov pokiaľ ide o vstup žalovanej do nehnuteľnosti – rodinného domu so záhradou na
adrese C. D. XXXX/XXX, B., ktoré tvoria obydlie navrhovateľa, v ktorom aktuálne býva a vedie svoj
rodinný a súkromný život. Žalovaná má svoje vlastné nové obydlie, v ktorom žije s novým partnerom
a dcérou, a to na základe jej dobrovoľného rozhodnutia od 01.05.2022, čo jednoznačne potvrdila aj v

súdnom konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dcére, vedenom
na OS Žilina, sp.zn. 30P/48/2022. 21. Navrhovateľ žiada nariadiť neodkladné opatrenie, s cieľom aby
bolo zamedzené žalovanej (spolu s ďalšími osobami) ďalším neoprávneným vtrhnutiam do jeho obydlia,
po tom ako násilne prekonala prekážky zabezpečujúce toto obydlie, a po jej zásahoch do súkromia
navrhovateľovho obydlia (ako preukazujú priložené dôkazy k predmetnému návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia), vzhľadom na to, že je to nevyhnutné na ochranu jeho zdravia, súkromia,
rodinného života. Primeranosť vyplýva z navrhovaného petitu tým, že navrhovateľ nežiada zamedzenie
prístupu k spoločným veciam, avšak žiada žalovanú obmedziť iba v nevyhnutnom rozsahu a tak, aby
tým neoprávnene v miere nad nevyhnutný rámec neobmedzovala navrhovateľa v jeho rovnocennom
práve na nedotknuteľnosť obydlia, a práve na pokojný rodinný a súkromný život, ktoré mu garantuje

platná právna úprava, najmä Ústava Slovenskej republiky, a s cieľom, aby sa žalovaná ďalej zdržala
neoprávnených zásahov do súkromia jeho obydlia, ktoré už nie je obydlím žalovanej a v ktorom fakticky
už takmer rok nebýva. Práve z tohto dôvodu, že žalovaná od mája 2022 už spoločnej nehnuteľnosti už
nemá svoje obydlie a túto ani nijako neužíva (zároveň tiež na nehnuteľnosť finančne neprispieva), je
naplnený aj zákonný predpoklad, že neužívaním veci žalovanou jej nevznikne neprimeraná ujma, resp.

nevznikne jej žiadna ujma, pretože v nehnuteľnosti sa nenachádzajú žiadne veci, ktorých odnesenie by
neznieslo odklad a tiež z dôvodu, že žalovaná má už vytvorené nové stabilné životné prostredie (obydlie)
pre svoj vlastný súkromný a rodinný život, ako potvrdila i pred súdom.15. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha, aby mu ako ohrozenej osobe súd poskytol rýchlu
a dočasnú ochranu (do času vyporiadania BSM), vďaka ktorej nebude musieť ďalej zotrvávať v jeho
obydlí za prítomnosti žalovanej, ktorá je násilnou osobou ako potvrdzuje incident zo dňa 7.1.2023 a dňa

15.01.2023, v dôsledku čoho navrhovateľ pociťuje vážnu obavu o svoj život, zdravie a svoje základné,
nevyhnutné bezpečie vo vlastnom obydlí, ktoré však už nie je obydlím žalovanej. Navrhovateľ sa tiež
domáha poskytnutia ochrany pokiaľ ide o obmedzenie komunikácie, keďže žalovaná je tiež osobou,
ktorá už dlhodobo zasahuje do jeho duševnej integrity ako potvrdzujú čestné vyhlásenia svedkov.
16. Požadovaným neodkladným opatrením súd takisto poskytne ochranu navrhovateľovi pred tým,

aby nemusel opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby –
žalovanej; a aby nemusel žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusel zaťažovať
hľadaním náhradného ubytovania, keď svoje súčasné obydlie – rodinný dom vybudoval prevažne
vlastným pričinením. V argumentácii poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo
10/2012, v ktorom súdu uviedol: „Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia

hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu
alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.“ V konkrétnom prípade sú zvýraznené citované časti
naplnené tým, že kľúče od navrhovateľovho obydlia sú v rukách neznámych osôb, do jeho obydlia

neoprávnene vstúpili žalovaná a dve cudzie osoby, pričom mu prechádzali jeho osobnými vecami, v
dôsledku čoho navrhovateľ pociťuje dôvodnú obavu a strach z budúceho konania žalovanej, obavu o
svoju bezpečnosť a svoje zdravie, úzkosť a stres z ďalších podobných incidentov, ktoré nie je možné
vylúčiť, navyše možno očakávať aj eskaláciu, vzhľadom na to, že žalovaná násilne, bez upozornenia
prekonala všetky prekážky (železný zámok a zabezpečenie oboch vstupných dverí) zabezpečujúce

obydlie navrhovateľa, v ktorom býva, a to bez predchádzajúceho upozornenia, relevantného dôvodu
a napriek navrhovateľovej korektnej, dôvodnej komunikácii zo dňa 6.1.2023, v ktorom žiadal žalovanú
o rešpektovanie ústne uzatvorenej dohody o bývaní a o čo najrýchlejšie uzatvorenie prípadnej dohody
o vyporiadaní spoločných vecí. Naopak jej konanie bolo cielené a účelové, nakoľko si bola vedomá
neprítomnosti navrhovateľa, čo vyplýva aj zo zápisnice o podanom trestnom oznámení zo dňa

07.01.2023. Navrhovateľ taktiež pociťuje beznádej a stres zo situácie, kedy vo vlastnom životnom
priestore – vo svojom obydlí nemôže nerušene napĺňať svoje právo na vlastný rodinný život a nemôže
tak slobodne nažívať primeraným spôsobom v jeho súkromí.
17. Požadovaným neodkladným opatrením nie je nijako ohrozené právo žalovanej ako povinnej na
obydlie, nakoľko v danom prípade je dôvodné ju vylúčiť z užívania dotknutých nehnuteľností, pričom

zo zistených (preukázaných) skutočností vyplýva, že povinná má, a aj iniciatívne sama zrealizovala,
objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Takisto, vzhľadom na to, že navrhovateľ sa domáha iba
obmedzenia komunikácie tak, aby zo strany žalovanej bola navrhovateľovi adresovaná prostredníctvom
jeho advokáta, nie je požadované neodkladné opatrenie nijako obmedzujúce voči žalovanej, ktorá
môže všetky jej požiadavky aj naďalej smerovať na navrhovateľa, avšak inou formou, pričom jej

majetkové práva zostávajú zachované. Takéto opatrenie je nevyhnutné pre zachovanie duševnej
integrity navrhovateľa, účinne ho ochráni pred ďalšími atakmi žalovanej a súčasne žalovanú na jej
právach nijako neobmedzí - je teda zachovaná zákonná podmienka proporcionality.
18. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná
úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte
nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečnýmrozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené,
že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované

alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami
sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa
medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do
právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby
boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd
pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného
práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany
v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti

umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného
opatrenia.
24. Súd posúdil návrh žalobcu v kontexte predložených listinných dôkazných prostriedkov a dospel
k záveru, že nie sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Podstatou neodkladného opatrenia vymedzením dôvodov podľa § 326 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 325 ods. 2 písm. f/ a g/ CSP, teda opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, je uloženie povinnosti žalovanej, aby nevstupovala do domu, kde
býva a zdržiava sa žalobca a zároveň o uloženie povinnosti žalovanej, aby písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu
žalobcu. Podmienkou úpravy obmedzenia vstupu a obmedzenia kontaktovania je ohrozenie telesnej

integrity alebo duševnej integrity konaním žalovanej, ktoré musí byť v rozpore so zákonom, minimálne
s dobrými mravmi.
26. Súd považuje za dostatočne osvedčené, že žalobca spolu so žalovanou sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, v ktorých žalobca žije a ktoré označil, teda rodinný dom na adrese C.
D. XXXX/XXX, B. označený ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. B., Okres: Žilina, obec:

Belá, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X a ďalej sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov označených ako KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 465 m2,
druh pozemku: záhrada a KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 12 m2, druh pozemku: záhrada. Rovnako
súd má osvedčené z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/48/2022-183 zo dňa 14.12.2022, že
manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené. Súd sa oboznámil aj s komunikáciou medzi stranami

sporu, najmä žiadosťou žalovanej o sprístupnenie vchodu do domu, listom žalovanej s požiadavkou na
komunikáciu len prostredníctvom právnych zástupcov a fotodokumentáciou z bezpečnostnej kamery na
dome, v ktorom sa zdržiava žalobca, ako aj inštalovanie bezpečnostnej kamery žalovanou na spoločný
dom a prehlásením H. B. a I. H. C..
27. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja

manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.
28. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.

29. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
30. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

31. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziťužívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
32. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú

obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich
užívaním a udržiavaním. Uvedené platí aj na rozvedených manželov, pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k veciam, ktoré sú v ich BSM. Uvedené má svoju podstavu
v charakteristike vlastníctva, keď vlastník má právo vec užívať a poberať plody (ius utendi et
fruendi), právo vec držať (ius possidendi) a právo s vecou disponovať (ius dispondendi). Tieto práv

partia či už jedinému vlastníkovi, viacerým spoluvlastníkom spoločne alebo spoločne bezpodielovým
spoluvlastníkom.
33. Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len výnimočne na základe zákona. Vylúčenie z užívania
bytu alebo domu jedného z manželov je možné len vtedy, ak je naplnená hypotéza ust. § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka, čo nejde o tento prípad a požadovanú ochranu. Nemožno jedného z manželov
obmedziť v užívaní nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve, ak sa nejedná o naplnenie dôvodov

podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak nejde o úpravu podľa § 146 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nemožno obmedziť druhého z manželov, resp. bezpodielového spoluvlastníka z užívania
veci. Pritom nie je podstatné, že jeden z manželov opustil spoločnú domácnosť v ich spoločnej
nehnuteľnosti a našiel si iné bývanie. Takýto manžel (mimo dôvodov vylúčenia podľa § 146 ods. 2 Obč.
zák.) má právo vrátiť sa k užívaniu domu či bytu alebo inej veci. V tomto prípade neplatí analogicky ust. §

708 Občianskeho zákonníka o zániku nájmu bytu, teda dočasným opustením spoločného domu či bytu
nestráca druhý z bezpodielových spoluvlastníkov právo užívania veci.
34. Podľa názoru súdu nie sú dané dôvody pre odklon ani vtedy, ak jeden z manželov navštevuje dom či
byt, v ktorom trvalo žije druhý z manželov, sporadicky či spolu s ním odvodením od jeho práva navštívia
dom aj iné osoby. Dokonca ani vtedy, ak takáto skutočnosť je pre druhého z manželov neznesiteľná

vzhľadom na jeho duševný či fyzický stav, ibaže by takýmto konaním došlo k naplneniu hypotézy podľa
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda konanie má znaky fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom
dome alebo byte, ktoré spravilo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Uvedené skutočnosti neboli tvrdené.
Za fyzické násilie nie je možné považovať odstránenie zámky oprávneným vlastníkom, či prekonanie

prekážokprevstup,hociajvytvorenýchdruhýmzmanželovvsnahe,zabrániťprvémuzmanželovvstupu
do domu. Samotná psychická či duševná nepohoda, iracionálny strach z vstupu druhého manžela,
nemôžu byť dôvodom pre vylúčenie druhého z manželov z užívania bytu, aby došlo z zmierneniu
následkov nepohody. Je právom manžela, ktorý trpí nepohodou, aby zmiernil či odstránil následky
liečbou či terapiou, prípadne aj opustil danú nehnuteľnosť, alebo sa dohodol s druhým manželom na

užívaní spoločného domu a priľahlých nehnuteľností, prípadne požiadal o úpravu súd podľa § 146 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní následkov správania je síce možné prihliadať na určité
špecifiká, avšak je potrebné vychádzať z konania a správania sa bežnej osoby a dopadov na takúto
osobu.
35. Hoci žalobca tvrdil dohodu o tom, že on bude užívať dom a hradiť poplatky a na dcéru prispieva

zvýšeným výživným práve z dôvodu príspevku na bývanie, súd nezistil existenciu takej dohody, že
by jediným oprávneným užívateľom sa stal žalobca tak, ako je to napr. u prenájme či výpožičke,
a teda žalovaná by stratila alebo previedla na žalobcu právo na užívanie domu. Opustením spoločnej
domácnosti v nehnuteľnosti patriacej do BSM manžel, ktorý opustil domácnosť, nestráca právo
nehnuteľnosť užívať.

36. Na uvedenom nič nemôže zmeniť ani prípadné nainštalovanie monitorovacieho zariadenia, kde
v prípade nesúhlasu môže sa manžel domáhať ochrany podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
prípadne strata kľúčov od vchodových dvier či iných vstupov. Tak ako žalobca využíva záznam
bezpečnostnejkamery,taknaochranumajetkumáprávovyužívaťmonitorovaciezariadenieajžalovaná,
ak tým nezasahuje do osobnostnej sféry žalobcu, napríklad nesleduje jeho pohyb v dome, nenarušuje

jeho intimitu a pod..
37. Samotné presvedčenie jednej strany o nevhodnom správaní druhej strany, jej morálneho profilu,
postojoch, nemôže byť dôvodom na sankciu (prehlásenia H. B. a I. H. C.). Len v prípade, že nevhodné
správanie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, má za následok zásah do integrity
druhej osoby, je možné obmedziť danú osobu tak, aby mohol byť následok čo najviac minimalizovaný

prípadne zmenšené jeho dopady. Súd nemá pochybnosti o zlom psychickom rozpoložení žalobcu, avšak
nemá vôbec osvedčené, že takéto psychické rozpoloženie a tým zásah do psychickej integrity žalobcu je
následkomnevhodnéhosprávania,ktoréjebuďvrozporesozákonomalebodobrýmimravmi,minimálne
presahuje mieru únosnosti v bežných medziľudských vzťahoch.38. Súd v tejto súvislosti musí poukázať na postavu úpravy obmedzenia sporovej strane, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje, ktorej primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obsah neodkladných
opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho
Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení

v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná
sloboda alebo bezpečnosť. V tomto prípade súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje, pričom konanie musí spočívať v násilí, útlaku, nátlaku, prenasledovaní či zastrašovaní.
Opísané konanie žalovanej, ktorá v sprievode dvoch osôb vnikla do domu v ktorom žije žalobca,

nemožno považovať za také správanie, ktoré by objektívne bolo spôsobilé ohroziť telesnú či duševnú
integritu a spočívalo v násilí, útlaku, nátlaku, prenasledovaní či zastrašovaní, či už fyzickom alebo
psychickom. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že vstup bol vykonaný po predchádzajúcom upozornení
– žiadosti o umožnenie vstupu, v neprítomnosti žalobcu, čo vylučuje jeho ohrozenie, pričom žalobca
si nemôže uzurpovať právo na povolenie vstupu do domu druhému spoluvlastníkovi. Mimoriadne

prežívanie takýchto udalostí žalobcom, ktoré bežný človek v obdobnom postavení tak neprežíva,
nemôže byť ani v takomto prípade okolnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť v neprospech žalovanej.
Práve pre takýto prípad je možné žiadať súd o úpravu užívania spoločného majetku patriaceho do BSM,
čo však nevyžaduje dočasnú úpravu pomerov, ako napríklad, keby žalovaná obmedzovala žalobcu –
navrhovateľa pri užívaní majetku.

39. Tak, ako súd uviedol, úpravu je možné dosiahnuť práve rozhodovaním o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, v prípade nevyhnutnej potreby aj neodkladným
opatrením.
40. Obdobne dôvodom pre obmedzenie, aby žalovaná nekontaktovala žalobcu písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne, vyžaduje určité

kvalifikované správanie (manipulatívne, násilné, zastrašujúce, objektívne obťažujúce), ktorým môže
byť objektívne ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita osoby, ktorej súd má poskytnúť
ochranu. Dôvodom pre takéto obmedzenie nemôže byť len žiadosť žalobcu, ktorá vyplýva z psychického
rozpoloženia po rozvode, reakciou na rozvod manželstva, súdny spor a pod., ak správanie žalovanej
nevybočuje z bežného rámca komunikácie, najmä nevykazuje znaky nátlaku, ponižovania, manipulácie,

obťažovania a pod.. Za obťažujúce správanie nemôže byť považované bežné správanie druhej osoby
v snahe naplnenia jej práv predpokladaných zákonom, ak nevykazuje znaky nátlaku, ponižovania,
manipulácie alebo neprimeranej frekvencie a množstva, len preto, že si druhá osoba nechce s takouto
osobou komunikovať.
41. Súd ani z opisu rozhodných skutočností ani z priložených dôkazov nemal preukázané, že

komunikácia žalovanej vôbec presahuje mieru vhodnosti a primeranosti a už vôbec nie, že vybočuje
z bežného rámca komunikácie, najmä vykazuje znaky nátlaku, ponižovania, manipulácie, obťažovania
a pod.. Je vecou žalobcu, či bude alebo nebude reagovať na návrhy žalovanej určené jemu, či ich
prepošle advokátke, ale nie je možné požadovať, aby súd jej uložil sprostredkovanú komunikáciu so
žalobcom prostredníctvom advokátky (na rozdiel od komunikácie advokátov v sporoch ich klientov).

42. Vzhľadom na uvedené súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP
zamietol.
43. Keďže súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol,
žalovaná by mala vo veci plný úspech. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanej doposiaľ žiadne
trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli (súd jej v prípade zamietnutia návrhu rozhodnutie ani

nedoručuje), súd o nároku žalovanej na náhradu trov konania rozhodol tak, že jej ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm.
d CSP).V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa
ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Ak ide o podanie v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1,2 CSP). Ďalej je v odvolaní potrebné

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP).

Odvolanie v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto odvolanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania pri
zohľadnení ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak

bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.