Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202483
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819202483.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členiek Mgr.
Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,
C. XX, 2/ I. U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., T. E., C., XX S. R. M., obaja zastúpení: JUDr. Anna
Žedényiová, advokátka so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom obrany SR, so sídlom Bratislava, Kutuzova 8, o určenie, že vec patrí do

dedičstva, na odvolanie žalobcov 1/,2/, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/14/2019 -101
zo dňa 08. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/,2/

domáhali určenia, že do dedičstva po Y.ovi U., zomr. XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v k.ú. F. Y.,
zapísané na LV č. XXX ako parc.č. KNC 1230/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 765 m2, stavba
- Zámoček- posádkový klub a posádková ubytovňa s.č. XXX a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobca sa požadovaného určenia domáhal s
odôvodnením, že pôvodná pozemkovoknižná parcela č. XXX, dom čís. XX „I.“ (kaštieľ) bola zapísaná
v pozemnoknižnej vložke č. 170, pre k. ú. Nováky ako vlastníctvo rodiny U., a to Y. U. v podiele 1/3, H.

U. v podiele 1/3 a M. U. v podiele 1/3. Dňa 19.11.1941, č.d. XXXX sa na základe zápisnice odpísala
(okrem iných parciel) aj pozemnoknižná parcela č. 910 z pozemnoknižnej vložky č. 170 a zapísala sa
do novej pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.ú. Nováky na vlastníka Y. U. v celosti. V súčasnej dobe
pkn parcela č. XXX a dom číslo XX „I.“ je parcela reg. „C“ č. 1230/5 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 765 m2 a stavba F. - posádkový klub a posádková ubytovňa súp. č. 633 na parc. č. 1230/5,
pre k.ú. Zemianske Kostoľany, zapísaná na LV č. 898 na Okresnom úrade Prievidza - odbor katastra

nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca 1/ je vnuk pôvodného vlastníka Y. U.. Z
prekladu jeho nemeckého rodného listu vyplýva, že dňa XX.X.XXXX sa mu narodil syn B. X. C. Z.
U., ktorý bol otcom žalobcu a zomrel dňa 1.5.1947. Z mapy pôvodnej E-KN (pozemnoknižnej) parc. č.
XXX, k. ú. Zemianske Kostoľany s predčíslom 1 je zrejmé, že v minulosti došlo v tejto časti k zmene
katastrálneho územia. Zároveň je v mape vyznačená C-KN parc. 1230/1, k. ú. Zemianske Kostoľany
ako grafická identifikácia pôvodného stavu spred roka 2004. Na mape súčasného stavu C-KN parc. č.

1230/5(pôvodneparc.č.910)avýpisezlistuvlastníctvač.XXX,k.ú.ZemianskeKostoľanyjevyznačená
na C-KN parc. č. 1230/5 stavba so súpisným č. XXX a popisom stavby „Zámoček - posádkový klub a
posád.ubytovňa“.Zpozemnoknižnejvložkyč.789,k.ú.Novákyvyplýva,ževlastníckompozemnoknižnej
parc. č. 910 bol Y. U. v celosti. Y. U. bol podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 789 vlastníkom
kaštieľa na PKN parc. č. 910 až do júla 1963, kedy podľa návrhu Krajskej vojenskej ubytovacej a
stavebnej správy v Banskej Bystrici bola odpísaná parc. č 910 do novej pozemnoknižnej vložky č. 677

na základe prídelovej listiny číslo Pôd 213-3-3262/63, ktorú vydal Okresný národný výbor v Prievidzi
dňa 27.5.1963. Majetok Y. U. sa začal konfiškovať na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskejnárodnej rady, ktoré zasadalo 7.8.1945 pod č. 13052/1945 - ale len majetok zapísaný v pozemnoknižnej
vložke č. 170, nie v pozemnoknižnej vložke č. 789. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy sekcia „B“ dňa 5.2.1947 rozhodlo o odklade výkonu pozemkovej reformy a to z dôvodu, že

táto konfiškácia bola vyrieknutá na základe nedostatočných údajov. Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy dňa 10.1.1948 konštatovalo, že otázkou konfiškácie majetku Y.a U.czyho sa
zaoberala komisia zriadená uznesením NF a táto konfiškáciu majetku označila za protiprávnu, keďže
bola vyrieknutá na osobu, ktorá zomrela pred 1.3.1945. Poznámka o vyznačení konfiškácie do
pozemnoknižnej vložky č. 789 bola vložená až na základe rozhodnutia Pôdohospodárskeho odboru

rady ONV v Prievidzi v období 10/1956. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že aj keď je v ňom spomenutá
okrem iných parciel aj parcela 910 kaštieľ, nebola v tom čase účastníkom konania Krajská vojenská
ubytovacia a správa Banská Bystrica. Prídelová listina Pôd 213-3-3262/1963 bola vydaná na základe
žiadosti Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy Banská Bystrica. Aj v tejto žiadosti sa uvádza,
že bývalý kaštieľ na parc. č. 910 v tomto období nebol dovtedy nikomu, ani vojenskej správe pridelený.
Keďže neexistujú listiny, ktoré by preukazovali konfiškáciu kaštieľa na pozemnoknižnej parc. č. 910 a

konfiškácia na nežijúcu osobu nebola zákonná a preukázateľne do októbra 1956 nebola v pozemkovej
knihe konfiškácia vyznačená, žalobca mal za to, že v zmysle zákona č. 104/1945 Sb. bolo vydanie
prídelovej listiny Okresným národným výborom v Prievidzi pre Krajskú vojenskú bytovú a stavebnú
správu protizákonné. Žalobca si uplatnil reštitučný nárok na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali v
pozemnoknižnej vložke č. 789 k.ú. Nováky na bývalom Pozemkovom úrade v Prievidzi, neskôr na

Obvodnom pozemkovom úrade v Prievidzi. Obvodný pozemkový úrad priznal žalobcovi vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, resp. nárok na náhradu za nevydávané nehnuteľnosti (rozhodnutie z 2.6.2008 sp.
zn. OPU 190-2008/883 a z 26.9.2008 sp. zn. OPU 190-2008/3942). Svoj naliehavý právny záujem
na podanej žalobe žalobcovia odôvodnili tým, že jedine právoplatné rozhodnutie súdu o určení, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Y. U. je spôsobilým podkladom na to, aby bol vykonaný

zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na osobu poručiteľa a následne mohli byť predmetné
nehnuteľnosti prejednané v dedičskom konaní. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V súčasnosti je stav
taký, že na čísle parcely KN-C 1230/5- pozemok, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2,
sa nachádza stavba: Zámoček - posádkový klub a posádková ubytovňa so súpisným č. 633, pričom
predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. Zemianske Kostoľany, zapísané na LV č. 898. Podľa

geometrickéhoplánuč.36683493-127/07z28.10.2007jeparc.č.1230/5vytvorenánielenzparc.č.910,
ale aj z parcely č. 911/1 (diel 2). Na predmetných nehnuteľnostiach v rokoch 1952 až 1953 vznikli nové
stavebné objekty. V roku 1964 bolo vydané stavebné povolenie Vojenským stavebným úradom Krajskej
vojenskej ubytovacej a stavebnej správy Banská Bystrica na generálnu opravu stavby - zámoček a dňa
23.2.2000 vydal Vojenský stavebný úrad Banská Bystrica kolaudačné rozhodnutie č. 1181-VSÚ/2000,

ktorým povolil zmenu užívania predmetnej stavby. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých výlučným
vlastníkom bol Kazimir U., ktorý zomrel 31.8.1944, nie sú totožné s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom
je Slovenská republika a správcom Ministerstvo obrany. Uvedené je zrejmé už len s prihliadnutím na
výmerunehnuteľností(507m2a 765m2)atiežspoukazomnaskutočnosť,ženanehnuteľnostiachdošlo
v minulosti k výrazným stavebným úpravám, pričom sa taktiež zmenil i spôsob ich užívania. Žalovaný

spochybnil naliehavý právny záujem žalobcu a zdôraznil, že nehnuteľnosti uvedené v petite žaloby
sa nachádzajú vo vnútri oploteného uzavretého vojenského areálu dlhodobo využívaného ozbrojenými
silamiSRvsúvislostisplnenímúloh,ktorévyplývajúzpožiadaviekzákonač.319/2002Z.z.oobraneSR.
Ide o reštitučný nárok a navrhol, aby súd požiadal pozemkový úrad o vyjadrenie, či predmetné parcely
boli riešené nejakým rozhodnutím (ktoré nie je súčasťou spisu), alebo vôbec nemohli byť predmetom

reštitučného nároku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný je
vlastníkomnehnuteľnostívk.ú.ZemianskeKostoľany,zapísanýchakoparc.č.1230/5-zastavanáplocha
a nádvorie o výmere 765 m2 a stavby súp. č. 633 - zámoček - posádkový klub a posád. ubytovňa
postavenej na parc. č. 1230/5 v celosti. Z predloženého geometrického plánu č. 36683493-127/07
vypracovaného GeoGIS spol. s r.o., dňa 28.10.2007, autorizačne overeného 20.11.2007 vyplýva, že z

parcielč.910ovýmere507m2ač.911/1ovýmere258m2bolavytvorenánováparc.č.1230/5ovýmere
765 m2. Pozemnoknižnou vložkou č. 789 bolo preukázané, že Y. U. bol v pozemnoknižnej vložke č.
789 zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti - „Dom čís. XX “I.“ a parc. č. 910 o výmere 507 m2. (č. l. 58) Z
grafickej identifikácie je zrejmé, že parcelu č. 910, k. ú. Zemianske Kostoľany (pôvodne Nováky) tvorila
časť zo súčasnej parcely č. 1270/5 a časť zo súčasnej parcely č. 1230/1. Rodným listom žalobcu 1/ bolo

preukázané, že B. U., nar. XX.X.XXXX bol otcom žalobcu a podľa predloženého úmrtného listu zomrel
1.5.1947. V odpise rodného listu B. X. C. Z. U., nar. XX.X.XXXX v R. je ako jeho otec uvedený Y. B. I. I. U.
z Z. - W. u N., c.k. major vo D.. Uznesením č. 13052/1945 vydaným predsedníctvom Slovenskej národnej
rady dňa 7.8.1945 bolo preukázané, že pre účely pozemkovej reformy bol všetok pôdohospodárskymajetok Kazimira U. a spol. nachádzajúci sa na k.ú. obce Nováky pod číslom 170 pozemnoknižnej
vložky zabavený za účelom skonfiškovaia podľa § 1. Nariadenia SNR zo dňa 24.8.1945 č. 104/1945 Sb.
Z uznesenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 8.10.1946 vyplýva,

že došlo k prideleniu kaštieľa aj s príslušenstvom, ležiaceho v k.ú. obce Dolné Lelovce, politický okres
Prievidza, ktorého vlastníkom bol Y. U.. Rozhodnutím o odklade výkonu pozemkovej reformy z 5.2.1947
bolo preukázané, že predsedníctvo SNR rozhodlo dňa 7.8.1945 (č. rozhodnutia 13.052/45), že Y. U.
je zradcom a nepriateľom slovenského národa a Čsl. republiky a že preto jeho pôdohospodársky
majetok na území Slovenska sa konfiškuje. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že možno opodstatnene

mať za to, že táto konfiškácia bola vyrieknutá na základe nedostatočných údajov a preto bola miestna
roľnícka komisia a okresná roľnícka komisia upravená, aby vyčkali s výkonom pozemkovej reformy
na predmetnom majetku a zdržali sa všetkých opatrení smerujúcich k rušeniu vlastníka v držbe a to
do definitívneho rozhodnutia o právoplatnosti konfiškácie Komisiou zriadenou uznesením Národného
frontu z 23.1.1947. Z listiny vydanou Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia
„B“ z 10.1.1948 (č.l. 61) vyplýva, že otázkou konfiškácie majetku Kazimira U. sa zaoberala revízna

komisia zriadená uznesením NF zo dňa 23.1.1947, ktorá konfiškáciu majetku označila za protiprávnu,
keďže konfiškácia bola vyrieknutá na osobu, ktorá zomrela pred 1. marcom 1945. Z listiny vydanej
22.5.1963 Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou Banská Bystrica (č.l. 54) vyplýva, že
pre účely pozemkovej reformy nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 789 parc. č. 910 vo výmere 5a 07
m2 k.ú. Nováky a iné boli konfiškované podľa nar. č. 104/45 Zb. a tieto nehnuteľnosti už dlhší čas

používa vojenská správa ako oplotený kasárenský objekt v posádke Zem. Kostoľany /býv. kaštiel/.
Pretože tieto konfiškované nehnuteľnosti neboli nikomu ani vojenskej správe ako užívateľovi pridelené,
Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Banská Bystrica žiadala Okresný národný výbor v
Prievidzi o vydanie prídelovej listiny na uvedené konfiškáty pre Čsl. soc. štát do správy MNO zast.
Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Banskej Bystrici. Prídelovou listinou vydanou

Okresným národným výborom v Prievidzi dňa 27.5.1963 bol prídel v k.ú. Nováky (bývalý vlastník Y.
U. a spol.) číslo parcely vl. č. 170, parc. č. 908/2 - cesta o výmere 0,1213 ha a vl. č. 739, parc. č.
910 - dom č. 77 o výmere 0,0507 ha a parc. č. 902/3 - lúka o výmere 0,0303 ha vydaný v prospech
Československého štátu v správe MNO Krajská vojenská bytová a stavebná správa v Banskej Bystrici
1/1. Z predloženého stavebného povolenia z 20.11.1964 a kolaudačných rozhodnutí z 23.2.2000 a

16.8.2001 je zrejmé, že došlo ku generálnej oprave stavby v Zemianskych Kostoľanoch označenej ako
„zámočok“a zmene jej užívania na posádkový klub posádkovej správy, časť na posádkovú ubytovňu.
Z predložených rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu Prievidza z 26.9.2008 a 2.6.2008 vyplýva,
že žalobcovi 1/ bolo podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom navrátené vlastníctvom k
viacerým tam špecifikovaným pozemkom v k.ú. Zemianske Kostoľany, resp. priznané právo na náhradu

za pozemky (č.l. 49 - 52). Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu
žalobcov na požadovanom určení podľa § 137 CSP a konštatoval, že súdna prax akceptuje žaloby,
ktorými sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách
ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. Požadované určenie sa vzťahuje ku
dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná
v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v
súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny
poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje,
či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takého (neskoršie) skutočnosti

právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 154/2011 zo 16.12.2010). V danej
veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Kazimirovi
U., ktorý zomrel 31.8.1944. Preto by bolo potrebné posúdiť, či bol Y. U. ku dňu 31.8.1944 vlastníkom
nehnuteľností. Pri takomto posudzovaní súd nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali po smrti
poručiteľa. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že až po smrti Y. U. došlo ku spochybňovanej

konfiškácii nehnuteľnosti a ich prideleniu štátu. Keďže na tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní o podanej
žalobe neprihliada, nebol preukázaný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Súd má za
to, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva nie je vhodný procesný nástroj ochrany
práva žalobcov, pretože aj pri vydaní rozhodnutia v súlade so žalobným návrhom by právne postavenie
žalobcov zostalo neisté, neodstránila by sa spornosť práva, keďže by bolo rozhodnuté o vlastníctve

ku dňu 31.8.1944 a od uvedeného dátumu nastali výrazné právne skutočnosti ovplyvňujúce vlastnícke
právoknehnuteľnostiam.Pretosúdzdôvodunedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmužalobuzamietol.2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/,2/, v ktorom namietali odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedli, že sa domáhajú určenia,

že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Y. U., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/26/2007, podľa, ktorého žaloba na určenie, že určitá vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi predstavuje žalobu podľa § 80 písm. c) OSP, ktorá sleduje ochranu
vlastníckeho práva. Odvolací súd v zmysle tohto rozhodnutia nezvážil, že rozhodovanie súdu v spore
o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa §

175a a nasl. OSP, a že samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré svojou
podstatou je sporovým konaním, nemohlo by odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu
medzi navrhovateľmi (poručiteľovými dedičmi) na jednej strane a odporcami (nie účastníkmi takéhoto
nesporového konania) na strane druhej a vo svojom výsledku by založilo dôvody pre ďalší spor o určenie
vlastníctva, keď rozhodnutie vydané v dedičskom konaní je deklaratórnym a zaväzuje iba účastníkov
tohto konania. Nemožno obísť, že výrok rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité veci

patrí do dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje úpravu zakotvenú v paragrafe 80 písm. c) OSP, teda
vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu
v prítomnom čase, teda stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Žalobcovia zopakovali skutkový stav veci,
tak ako bol zistený súdom prvej inštancie, pričom zdôraznili, že v danom prípade nebolo sporné, že
predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu smrti poručiteľa v jeho výlučnom vlastníctve a neboli predmetom

dedičského konania po nebohom. Poručiteľ zomrel skôr, ako došlo k celkovej konfiškácii jeho majetku.
Skutočnosti, ktoré nastali po jeho smrti, majúce za následok zánik jeho vlastníckeho práva, prípadne
skutočnosti preukazujúce vlastnícke právo žalovaného, by boli predmetom ďalšieho dokazovania. Tieto
skutočnosti ale nijako nesúvisia s preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Ako predbežná otázka k otázke určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, by sa riešila otázka

oprávneného vlastníctva žalovaného, teda či u žalovaného došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
v súlade s platným právnym poriadkom. V prípade, ak by sa preukázalo, že sa tak stalo, žaloba
by bola zamietnutá. Iný právny prostriedok, ktorým by bolo možné dosiahnuť zjednanie nápravy a
ochranu vlastníckeho práva zmenu zápisu vlastníka v katastri nehnuteľnosti právny poriadok nepozná. V
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že od 31.8.1944 nastali výrazné právne skutočnosti

ovplyvňujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to bez bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia. Tomuto
právnemu záveru však musí zodpovedať i posúdenie vecnej stránky žaloby, teda je potrebné uviesť
skutkové zistenia, ktoré k takémuto právnemu záveru súd prvej inštancie viedli. Nedostatok vysvetlenia
a úvah súdu podľa názoru žalobcov vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré je považované za
tzv. inú vadu konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov.

5. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcov
nariaďovať pojednávanie.

6. Odvolatelia vo svojich odvolaniach deklarovali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/
CSP, pričom za tzv. inú vadu konania považovali nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto
pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/,2/ sa žalobou domáhajú voči žalovanému určenia,
že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, k.ú. F. Y. ako parc.č. KNC 1230/5 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 765 m2, stavba - F.- posádkový klub a posádková ubytovňa s.č. 633, patria do
dedičstva po poručiteľovi Y. U., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie žalobu zamietol bez

vecného prejednania s odôvodnením, že žalobcovia 1/,2/ na požadovanom určení nemajú naliehavý
právny záujem, pretože zo žalobcami predložených listín jednoznačne vyplýva, že až po smrti Y. U.
došlo ku spochybňovanej konfiškácii nehnuteľnosti a ich prideleniu štátu (žalovanému). Keďže na tieto
skutočnosti súd pri rozhodovaní o podanej žalobe v zmysle judikatúry neprihliada, nebol preukázaný
naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba o

určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nie je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcov,
pretože aj pri vydaní rozhodnutia v súlade so žalobným návrhom by právne postavenie žalobcov
zostalo neisté, neodstránila by sa spornosť práva, keďže by bolo rozhodnuté o vlastníctve ku dňu
31.8.1944 a od uvedeného dátumu nastali výrazné právne skutočnosti ovplyvňujúce vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam.

11. Odvolací súd sa s takýmto posúdením veci nestotožňuje.

12. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo súdnej praxe (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 6.6.2012, sp.zn. 4Cdo/56/2009 zo dňa 22.9.2010 a
ďalšie), v zmysle ktorej právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v

zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP) musí byť naliehavý. Ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

14. Súd prvej inštancie však predmetné zákonné ustanovenie a súvisiacu súdnu prax nesprávne
interpretoval.

15. Súdna prax totiž jednoznačne ustálila, že žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou
praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí

do dedičstva ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. sp. zn. 3 Cdo 178/2006 zo dňa 28.9. 2006,
sp. zn. 1 Cdo 183/2009 zo dňa 30.5.2011 a iné). I podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/106/2008 zo dňa 10.02.2009 ak je viac dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo ešte
vyporiadané, nemôžu sa dedičia alebo jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci.
Dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol

v čase svojej smrti vlastníkom veci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2011 v konaní o žalobe, ktorou sa dedič
domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol
v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a
okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Tak ako je uvedené

vyššie, i v zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič
domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide
o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Najvyšší súd dodal, že ak súd vyhovie
žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetokporučiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti
vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny
poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či

určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne
bezvýznamné.

16. V súdenej veci je predmetom konania určovací návrh spočívajúci v tom, že veci (nehnuteľnosti)
patria do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu smrti, ktorú žalobu v zmysle

vyššie uvedeného môže uplatňovať len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka, teda len
ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Žalobcovia podali žalobu ako
osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi Y. U.. Žalobcovia tvrdia, že poručiteľ
ku dňu svojej smrti bol vlastníkom v žalobe špecifikovaných nehnuteľností, pričom v konaní nebolo
zistené, že by predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania po poručiteľovi. Z tohto
dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že veci

- nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Vlastník má totiž právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vlastník sa môže domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak na požadovanom určení má

naliehavý právny záujem, pričom špecifickou žalobou v tomto smere je žaloba o určenie, že veci patria
do dedičstva po poručiteľovi (vlastníkovi). Dedič má tak naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec
(hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým
dedičom.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie odôvodnil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na
požadovanom určení tým, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nie je vhodný
procesný nástroj ochrany práva žalobcov, pretože aj pri vydaní rozhodnutia v súlade so žalobným
návrhom by právne postavenie žalobcov zostalo neisté, neodstránila by sa spornosť práva, keďže
by bolo rozhodnuté o vlastníctve ku dňu 31.8.1944 a od uvedeného dátumu nastali výrazné právne

skutočnosti ovplyvňujúce vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nepostupoval vo svetle vyššie uvedených
záverov a pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy práve tie skutočnosti, ktoré preukázateľne nastali po
smrti poručiteľa. Rozhodnutie súdu vo veci určenia, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi
z hľadiska jej špecifickej povahy totiž vždy vyvolá potrebu ďalšieho súdneho konania (minimálne
dedičského konania), pričom v zmysle vyššie uvedeného ani následne rozhodnutie o dedičstve nemusí

potvrdiť, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci, pretože po smrti poručiteľa môžu nastať také právne
skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníckeho práva niekoho iného. Toto však nemôže
byť dôvodom pre zamietnutie žaloby vo veci určenia, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.

18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje predovšetkým na závery Ústavného súdu SR v náleze sp.zn.

I.ÚS 482/2013 zo dňa 11.12.2013, podľa ktorých z ústavného hľadiska je neakceptovateľný právny
názor, v zmysle ktorého nedostatok právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
po poručiteľovi, je daný tým, že po úmrtí poručiteľa došlo k ďalším právnym úkonom, predmetom
ktorých bol prevod vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, a teda určením, či nehnuteľnosti patrili ku
dňu smrti do vlastníctva poručiteľa žiadnym spôsobom nemôže byť dotknuté právne postavenie jeho

dediča (navrhovateľa), keďže takého určenie nemôže viesť k zmene zápisu vlastníkov označených
nehnuteľností v katastri nehnuteľností, resp. k zápisu poručiteľa či navrhovateľa ako vlastníka
nehnuteľností. Naopak, práve meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu
sťažovateľa k sporným nehnuteľnostiam môže zmeniť právne postavenie sťažovateľa, keďže jedine
úspech sťažovateľa v konaní o jeho návrhu mu umožní uplatnenie jeho prípadných nárokov voči

subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti.
Opačný záver by znamenal denegatio iustitiae v prípadoch, ak po smrti poručiteľa dôjde k právnym
úkonom, ktorých predmetom je nakladanie s majetkom, ktorý patril poručiteľovi ku dňu jeho smrti.

19. Vo svetle uvedeného nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť

podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 CSP, v ktorom
je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 389 ods. 2 CSP).20. V ďalšom konaní, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu o existencii naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení pre súd prvej inštancie záväzný podľa § 391 ods. 2 CSP, súd
prvej inštancie vec meritórne prejedná, prípadne doplní skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom na

rozhodnutie (§ 150 ods. 2 CSP), vec opätovne skutkovo i právne posúdi, vysporiada sa komplexne s
argumentáciou strán v konaní a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní podľa
§ 220 CSP.

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného

konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

22. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).