Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116212132
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116212132.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou v právnej veci oprávnenej Y. I., U.. X.X.XXXX, bytom Ď. XXX/XX, L.,

zast. JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 18, Humenné a povinnej C. I., U.. XX.X.XXXX,
bytom Ď. XXX/XX, L., zast. JUDr. Kristína Piovarčíová ml., advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, za
účasti otca G. I., U.. XX.X.XXXX, bytom, N. XX, R. U. V., zast. JUDr. Július Buček, advokát so sídlom
Štefánikova 18, Humenné, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. P o v i n n á C. I. je povinná prispievať na výživu oprávnenej Y. I. výživným vo výške 30 Eur mesačne
od 1.6.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.6.2016 do 31.1.2018 vo výške 600 Eur povoľuje povinnej
splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody
splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

III. Návrh v časti určenia vyživovacej povinnosti od 4.3.2016 do 31.5.2016, výšky výživného v
prevyšujúcej časti z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2016 žiadal, aby zveril maloleté dieťa Y. I., U.. X.X.XXXX
do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne od
4.3.2016 do budúcna.

2. Matka/povinná sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 12.9.2016, pričom na
výživu v tom čase mal. Y. je ochotná prispievať sumou 30 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna.

3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 13.9.2016 navrhol v tom čase zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s ohľadom
na jej prejavenú vôľu, výživné určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej ako aj príjmové
majetkové schopnosti možnosti na strane oboch rodičov.

4. V priebehu konania mal. Y. I., U.. X.X.XXXX nadobudla plnoletosť a stala sa účastníčkou konania. K
návrhu na určenie vyživovacej povinnosti sa pripojila a žiadala zaviazať matku/oprávnenú prispievať na

jej výživu sumou 250 Eur mesačne od 4.3.2016 do budúcna.5. Z výpovede otca súd zistil, že manželstvo s matkou oprávnenej uzavreli dňa 31.5.1997, ktoré v čase
podania návrhu právne trvalo. Na Okresnom súde Košice I podal návrhu na rozvod manželstva, ktorý
bol vedený pod sp. zn. 18P/23/2016.

6. Otec uviedol, že pracoval v MSP Andreja Leňa v Humennom na oddelení Centra pre liečbu drogovo
závislých vo funkcii zdravotníka. V roku 2004 však oddelenie zrušili a stratil zamestnanie. V tomto období
bolo ťažké nájsť si prácu na Slovensku a tak v roku 2005 sa rozhodol odísť hľadať prácu do Írska. V Írsku
pracoval od marca 2005 až do 3.3.2016. Počas tohto obdobia bol v neustálom kontakte s oprávnenou

a maloletými deťmi a rovnako pravidelne chodieval domov alebo rodina chodievala za ním do Írska.
Zároveň zo svojho príjmu zabezpečoval celý chod domácnosti, všetky základné potreby detí a rovnako
aj manželky, nakoľko už 19 rokov bola nezamestnaná.

7. Otec prišiel domov na Vianoce 17.12.2015. Večer manželku doma nenašiel, doma boli len v tom
čase maloleté deti. Na druhý deň ráno prišla oprávnená do bytu s dvoma cudzími ľuďmi a následne

mu oznámila, že sa chce rozviesť, pretože je nešťastná a potom odišla. Počas celých Vianoc bol doma
s deťmi sám a staral sa o nich, zatiaľ čo oprávnená neprišla domov ani raz. Dôvodom jej odchodu zo
spoločnej domácnosti bolo, že od októbra 2015 mala nového priateľa, s ktorým býva a žije v spoločnej
domácnosti až doteraz. Od októbra 2015 oprávnená sa s týmto novým priateľom intenzívne stretávala,
ale robila to na úkor detí, ktoré nechávala často doma samé počas noci, počas víkendov, kedy cestovala

za svojim priateľom. Deti boli nútené postarať sa samé o seba. O týchto skutočnostiach sa dozvedel do
detí až na Vianoce v roku 2015, keď pricestoval domov k rodine. Toto jej nezodpovedné a ľahostajné
správanie sa však neskôr odrazilo na prospechu detí v škole. Syn sa zhoršil v škole, na vysvedčení mal
dve štvorky, čo sa predtým nestalo. Naviac mal aj dvojku zo správania pre neospravedlnené hodiny, kvôli
čomu bola manželka viackrát predvolaná do školy. Syn niekedy ráno zaspal a potom nešiel do školy, lebo

manželka nebola doma, pričom je nezamestnaná a nepracuje 19 rokov. Toto jej správanie však nijakým
spôsobom neriešila, naviac mu ešte aj písala ospravedlnenia do školy. Po vybavení všetkých záležitostí
s ohľadom ukončenia pracovného pomeru, sa dňa 3.3.2016 vrátil späť na Slovensko a od 4.3.2016
je evidovaný na ÚPSVaR v Snine. Odvtedy sa stará a živí spoločné deti výhradne on, zabezpečuje aj
chod celej domácnosti. V čase podávania návrhu maloleté deti bývali s ním v spoločnej domácnosti od

času kedy sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, sa o maloleté deti výhradne staral sám
a zabezpečoval všetky ich životné potreby. Manželka mu nijako finančne neprispela.

8. V čase podania návrhu bol nezamestnaný a vedený na úrade práce. Zároveň poberal dávky v
nezamestnanosti vo výške 840 Eur mesačne. Túto mal poberať do septembra 2016. Mesačné náklady

spojené s bývaním predstavovali nájomné za byt vo výške 74,37 Eur, poplatok za elektrinu 13 Eur,
poplatok za UPC 12 Eur mesačne, výdavky na stravu 300 Eur mesačne.

9. Mal. Y. študovala v 2. ročníku na I. U. D. Z. H. L.. Priemerné mesačné výdavky na maloletú
predstavovalinákladynabývanie65Eur,nákladynastravu,hygienicképotreby150Eur,oblečenie,obuv

50 Eur, internet 10 Eur, školské potreby 8 Eur, mobilný telefón 8 Eur, vreckové 10 Eur, cestovné 10 Eur.

10. Otec sa zároveň staral o plnoletého syna, ktorý študoval v 3. ročníku na Gymnáziu na D. Z..
Priemerné mesačné výdavky na syna predstavovali náklady na bývanie 65 Eur, náklady na stravu,
hygienické potreby 150 Eur, oblečenie a obuv 50 Eur, internet 5 Eur, školské potreby 8 Eur, mobilný

telefón 8 Eur, vreckové 10 Eur, cestovné 10 Eur.

11. Na úhrade nákladov na bývanie a zabezpečenie základných potrieb pre deti sa manželka nijako
nepodieľala a rovnako sa nepodieľala ani v minulosti, nakoľko bola 19 rokov nezamestnaná a všetky
výdavky spojené s chodom domácnosti a zabezpečovaním výchovy a vzdelávanie detí hradil výlučne

on. Takisto sa pričinil o nadobudnutie spoločného bytu, v ktorom žije spolu s maloletými deťmi. Peňažné
prostriedky použité na kúpu bytu vo výške 70.000 Eur pochádzali z jeho úspor a zároveň sa takisto
financovala aj oprava bytu v hodnote 10.000 Eur.

12. Z výpovede matky/oprávnenej súd zistil, že zo spoločnej domácnosti v Košiciach na Ď. XX sa

neodsťahovala dobrovoľne ale bola nútená odísť, keďže otec sa dňa 3.3.2016 vrátil na Slovensko
a nasťahoval sa. Dôvodom prečo s ním zotrvať v spoločnej domácnosti nechce a nemôže je jeho
majetnícke správanie voči jej osobe, ktoré sa prejavovalo aj v intímnom živote, kedy sa správal násilne a
nerešpektoval jej upozornenia a prosby. Jeho tvrdenia, že sa v minulosti nepodieľala na zabezpečovanízákladnýchpotriebnavýchoveavzdelávanídetípoukazujúnajehopodceňovanie,jejstarostlivostiodeti
a domácnosť. Keďže počas trvania manželstva nepracovala, bolo dôsledkom ich vzájomnej dohody, že
otec bude pracovať v zahraničí a ona sa bude starať o domácnosť a vtom čase o maloleté deti. Pri jeho

neprítomnosti a dvoch maloletých deťoch by bolo mimoriadne náročné chodiť do zamestnania. Taktiež
nie je pravdou, že do príchodu otca na Slovensko zanedbávala výchovu a starostlivosť o deti. Tieto mali
všetky potreby zabezpečené. Syn bol plnoletý a maloletá dcéra mala 17 rokov a nepotrebovali sústavnú
starostlivosť. Synov prospech v škole sa radikálne zhoršil najmä po príchode otca zo zahraničia, čo však
už otec neuviedol. V rozpore s klamlivými a tendenčnými tvrdeniami otca, že všetky náklady spojené

s výchovou maloletej a bývanie znáša výlučne on, predložila doklady o úhrade nákladov spojených s
bývaním v byte, v ktorom býva otec s deťmi. Tieto náklady znášala výlučne sama a to z peňažných
prostriedkov požičaných od rodičov, keďže bola nezamestnaná. K otcovým majetkovým a príjmovým
pomerom uvádza, že do doby kým sa dozvedel skutočnosti, že podala návrh na rozvod manželstva, na
jeho bankovom účte, ku ktorému mala zriadené dispozičné právo bol zostatok vo výške 40.000 Eur. Tieto
peňažné prostriedky boli následne z účtu ním vybrané, resp. presunuté a matka s nimi nedisponuje.

Uznáva, že nebola schopná v čase maloletosti vytvoriť mal. Y. také podmienky na bývanie aké mali v ich
spoločnombytesotcom,vktoromsnímajbývala.Vtomčasesmal.Y.bolavkaždodennompravidelnom
kontakte a o jej starostlivosť a výchovu sa aktívne zaujímala. Po rozvode manželstva a vyporiadaní
majetku chcela s deťmi bývať v spoločnej domácnosti. Matka je evidovaná na úrade práce, aktívne
si hľadala zamestnanie. Vzhľadom na to, že je nezamestnaná, nemá žiadny príjem, nemá vyplácané

ani príspevky, ani dávky uhrádzala len výdavky spojené s bývaním na Ďumbierskej ulici v Košiciach.
Potvrdila, že všetky výdavky na mal. Y. ako oblečenie, strava, kozmetika, mobil, cestovné platil v čase
podania návrhu otec. Matka platila výdavky v súvislosti s bývaním na Ď. Z.. Snažila sa však dcére
zabezpečiť to čo potrebuje.

13. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že oprávnená
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.3.2014 a jej evidencia naďalej trvá. Menovaná
nepoberá dávku v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, náhradné výživné ani iné
sociálne dávky.

14. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina bolo zistené, že otec
nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani
príspevkov k dávke. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol menovaný naposledy vedený v období
od 4.3.2016 do 30.6.2017 a vyradený bol z dôvodu odchodu do členského štátu Európskej únie na
obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní. Menovaný je poberateľom prídavkov na dve deti N. I., U..

XX.X.XXXX a Y. I., U.. X.X.XXXX v aktuálnej výške 47,04 Eur mesačne.

15. Okresný súd Košice I vo veci rozvodu manželstva vedeného pod sp. zn. 18P/23/2016 rozviedol
manželstvo G. I. a C. I. dňa X.X.XXXX. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie o rozvode manželstva už bola Y. I., U.. X.X.XXXX plnoletá.

16. Z výpovede plnoletej Y. I. súd zistil, že je študentkou 4. ročníka Gymnázia na D. X, H. L. v maturitnom
ročníku. Výdavky má v súvislosti so školskými potrebami a pomôckami. Pripravuje sa na štúdium na
vysokej škole. Platila za účasť na testoch sumu 40 Eur, uvedené testy slúžia ako náhrada za prijímacie
pohovory,pričommázáujemštudovaťvČeskejrepublike.Bežnévýdavkyktorémáplatíotec.Oprávnená

uviedla, že chodí na doučovanie jedenkrát týždenne 90 minút anglický jazyk, za čo platí 25 Eur, ďalšie
výdavkyvsúvislostisostravou,bývaním,hygienicképotreby,tietohradíotec.Donedávnamalaproblémy
s pleťou. Absolvovala stužkovú slávnosť, za ktorú bolo nutné zaplatiť 240 Eur, 100 Eur šaty, 80 Eur
doplnky. Oprávnená uviedla, že povinná na jej výživu neprispieva. Zvykne prispieť peniazmi na Vianoce,
narodeniny, meniny, sviatky. S matkou sa stretáva rôzne. V osobnom čase sa nemohli stretávať a to z

dôvodu jej povinnosti.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadana to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

20. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

21. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa,
t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné

samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať,
schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Vyživovacia
povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ totiž rodičia
spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživu jej členov,

potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodnúť. Každý z rodičov je
povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Povinný poskytuje oprávnenému bývanie, ale
bez stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného

príspevkunauhrádzaniepotriebdieťaťa.Rodič,ktorýsaodieťaosobnestaráplniťvyživovaciupovinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho
výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepší
zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať
napr. výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na
strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň
rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich

takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.
Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa
nežije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ nežije ani s jedným z rodičov, premieta sa do výšky výživného,
ktoré každý z nich poskytuje samostatne dieťaťu. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň jeporovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

23. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení
konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na
stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú
to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet
iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa,

o domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym
rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla

následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov tak ako je to v tomto prípade. Všeobecnými
kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantne odôvodnené potreby, na
strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

25. V danom prípade návrh na úpravu rodičovských práv a povinností bol podaný otcom v čase

maloletosti Y. I.O., U.. X.X.XXXX. Vzhľadom k tomu, že Y. I. nadobudla plnoletosť, stala sa účastníčkou
konania a k návrhu na určenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k matke, t.j. oprávnenej sa pripojila, a
žiadala určiť výživné od 4.3.2016 do budúcna (v zmysle návrhu podaného otcom dňa 1.6.2016).

26. V zmysle ust. § 77 ods. 2 Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na

dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia v priebehu konania otec nijakým spôsobom
nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie vyživovacej povinnosti spätne od 4.3.2016.
Pokiaľ bola v tom čase mal. Y. v jeho starostlivosti a zabezpečoval všetky jej potreby, bolo

jeho povinnosťou podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti ihneď pokiaľ sám nebol schopný
zabezpečovať jej výživu. Vzhľadom k uvedenému, preto súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti
od 4.3.2016 do 31.5.2016 zamietol ako nedôvodný.

28. V ďalšom ostalo predmetom konania určenie vyživovacej povinnosti matky/povinnej vo vzťahu

k oprávnenej osobe t.j. dcéry Y. I.O. od 1.6.2016 do budúcna. Súd pri svojom rozhodovaní mal za
preukázané, že oprávnená je študentkou maturitného ročníka gymnázia. Manželstvo rodičov bolo
rozvedené, pričom konania o rozvod manželstva doposiaľ nie je právoplatne skončené (rozhodnuté
Okresným súdom Košice I dňa 7.1.2018). Oprávnená býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom,
ktorý zabezpečuje jej potreby. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec bol nezamestnaný,

evidovaný na úrade práce, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 840 Eur mesačne. V súčasnosti
už nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Povinná je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu, nepoberá dávky ani príspevky. Povinná však platila platby v
súvislosti s bývaním v byte v L. na G. č. XX v byte, v ktorom nebývala, v tom čase býval v byte otec
a deti pochádzajúce z manželstva. K nezhodám v rodine došlo v roku 2015 kedy povinná odišla zo

spoločnej domácnosti. Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa
uplatnilo množstvo faktorov, zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým
deťom. Aj v zmysle iných ustanovení je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam,čim sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny
a spoločnej domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
povinná zabezpečovala starostlivosť o v tom čase maloleté deti (syna a dcéru) a manžel pracoval v

zahraničí a to na základe ich vzájomnej dohody. Povinná po opustení spoločnej domácnosti naďalej
platila platby spojené s bývaním. Oprávnená je v súčasnosti študentkou gymnázia a tak ako povinná
i otec boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vykonaným dokazovaním súd skúmal schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, t.j. povinnej a ich životnú úroveň. Vzhľadom k tomu
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že životná úroveň povinnej je nízka, pretože vzhľadom na

neschopnosť sa zamestnať je súd toho názoru, že by oprávnená mala obmedziť svoje nároky a
prispôsobiťichtakejtoživotnejúrovni.Vykonanýmdokazovanímsúddospelkzáveru,žepovinnásisvoju
vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej ako svojmu dieťaťu plnila tým, že jej zabezpečovala bývanie.
Oprávnená preukázala svoje potreby v súvislosti so štúdiom, stravou, hygienickými potrebami, drogériou
a pod.. Dokazovaním sa súd zameral na porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa, t.j. oprávnenej
a povinnej. V konaní bolo preukázané, že životná úroveň oprávnenej a povinnej nie je rovnaká (otec

zamestnaný), starostlivosť o oprávnenú v rámci svojich možností zabezpečuje otec. Účastníkmi konania
bolo zhodne potvrdené, že povinná na výživu oprávnenej nijakou sumou neprispieva.

29. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 30 Eur mesačne je primerané. Pri určovaní výživného vychádzal tak ako už uviedol

zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb oprávnenej, prihliadol
na počet vyživovacích povinností na strane rodičov, na osobnú starostlivosť otca o oprávnenú a dospel
k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané. Oprávnená má náklady spojené s výživou,
ošatením, záujmovou činnosťou a so štúdiom na strednej škole.

30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. V prevyšujúcej časti výšky výživného súd zamietol návrh ako nedôvodný.

32.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

33. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti vzniklo na strane povinnej dlžné výživné, ktoré bolo
vypočítané za obdobie od 1.6.2016 do 31.1.2018 v celkovej výške 600 Eur. Dlžné výživné bolo

vypočítané nasledovne: 20 mesiacov x 30 Eur = 600 Eur. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach
súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery povinnej.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.